{"guid": "ussr:955bd182-cc9b-4b3e-bd5a-8d0797ceaba3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.157.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 157/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 157/2016 z 28. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 157/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.157.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/955bd182-cc9b-4b3e-bd5a-8d0797ceaba3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.157.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.157.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.157.2016.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 157/2016-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika\nvo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti FINIMO a. s., Mlynské nivy 54, Bratislava,\nzastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Majcherovou, Mlynské nivy 54, Bratislava, pre\nnamietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Cob/26/2014 a jeho uznesením z 28. augusta 2014 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 12/2015 a jeho uznesením\nz 31. augusta 2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti FINIMO a. s. na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Cob/26/2014 a jeho uznesením z 28. augusta 2014\nbolo.\n\nporušené\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Cob/26/2014 z 28. augusta 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti FINIMO\na. s. trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri\ncentov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Majcherovej, Mlynské nivy 54,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti FINIMO a. s. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 157/2016-37\nz 15. marca 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti FINIMO a. s.,\nMlynské nivy 54, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Cob/26/2014 a jeho uznesením z 28. augusta 2014 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5 Obdo 12/2015 a jeho uznesením z 31. augusta 2015.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako oprávnená si v exekučnom konaní vedenom\nsúdnym exekútorom\n\nvymáhala proti obchodnej spoločnosti\n(ďalej aj „povinný“), svoju peňažnú\n\npohľadávku. Exekúcia bola vykonávaná popri iných spôsoboch aj prikázaním iných\n\n2\n\npeňažných pohľadávok podľa § 105 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.\nV rámci výkonu exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky bol spoločnosti\n, ako dlžníkovi povinného doručený súdnym\nexekútorom príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na vykonanie\nexekúcie prikázaním pohľadávky.\nDoručením exekučného príkazu dlžníkovi povinného stratil povinný v zmysle § 108\nExekučného poriadku právo na vyplatenie pohľadávky, ktoré súčasne nadobudla\nsťažovateľka. Z dôvodu nezaplatenia pohľadávky dlžníkom povinného podala sťažovateľka\nna Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania, predmetom\nktorého je povinnosť odporcu (dlžníka povinného) zaplatiť sťažovateľke túto pohľadávku.\nNa základe tohto návrhu prebieha na okresnom súde sporové konanie vedené pod sp. zn.\n18 Cb/38/2013, predmetom ktorého je zaplatenie sumy 3 058,45 €. Sťažovateľka doručila\npovinnému oznámenie, že v zmysle § 109 Exekučného poriadku si uplatňuje nárok\nna vyplatenie pohľadávok proti jeho dlžníkom prostredníctvom tzv. poddlžníckej žaloby.\nKeďže pohľadávka sťažovateľky v exekučnom konaní vedenom proti povinnému\nbola uspokojená iným spôsobom (na základe osobitnej dohody, v dôsledku ktorej sa\nsťažovateľka stala akcionárom povinného), na návrh sťažovateľky bolo uznesením\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 0 Er 2476/2011 zo 14. novembra 2013 exekučné\nkonanie zastavené. V dôsledku tejto skutočnosti podľa názoru sťažovateľky prešlo právo\nna zaplatenie pohľadávky proti dlžníkom povinného späť na povinného. Keďže uvedená\nskutočnosť nastala po začatí súdneho konania, sťažovateľka so súhlasom povinného\nnavrhla, aby okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa\n(sťažovateľky) tak, že z konania vystúpi sťažovateľka a na jej miesto vstúpi povinný.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 18 Cb/38/2013 zo 14. februára 2014 návrh\nsťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka konania zamietol z dôvodu, že podľa\n\n3\n\nprávneho názoru okresného súdu zastavenie exekučného konania na Okresnom súde\nBratislava II nie je takou právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod,\nresp. prechod práv a povinností, o ktorých sa koná.\nProti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré\nodôvodnila rozsiahlou právnou argumentáciou s poukazom predovšetkým na § 488\nObčianskeho zákonníka, § 105 až § 109 Exekučného poriadku a § 92 ods. 2 a 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ako aj na rozhodnutie najvyššieho súdu\npodporujúce jej právny názor.\nKrajský súd uznesením sp. zn. 5 Cob/26/2014 z 28. augusta 2014 uznesenie\nokresného súdu potvrdil, pričom len „zopakoval tvrdenia odporcu a odôvodnenie súdu\nprvého stupňa, bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia a vysporiadania sa s rozsiahlou\nprávnou argumentáciou“ sťažovateľky uvedenou v odvolaní.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na rozhodnutia krajského súdu (sp. zn.\n1 Cob 32/2014 z 1. augusta 2014, sp. zn. 7 Cob 27/2014 z 1. augusta 2014, sp. zn.\n1 Cob 27/2014 z 1. augusta 2014, sp. zn. 2 Cob 27/2014 z 1. augusta 2014, sp. zn.\n1 Cob 28/2014 z 1. augusta 2014, sp. zn. 1 Cob 25/2014 z 1. augusta 2014), ktorý v právne\ntotožných veciach sťažovateľky rozhodol vo svojich predchádzajúcich uzneseniach tak, že\nzmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, teda pripustil, aby do konania namiesto\nsťažovateľky vstúpil nový navrhovateľ (povinný).\nSťažovateľka v sťažnosti argumentovala, že z § 108 Exekučného poriadku\njednoznačne vyplýva, že „doručením príkazu na začatie exekúcie sa výrazne zasahuje\ndo hmotnoprávneho vzťahu povinného a dlžníka povinného, a to predovšetkým tým\nspôsobom, že doručením príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného stráca povinný\nprávo na vyplatenie pohľadávky (plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu) a toto právo\nprechádza\n\ndoručením\n\nexekučného\n\npríkazu\n\nna\n\noprávneného...\n\nKonštatovanie\n\nprvostupňového a odvolacieho súdu, že doručením exekučného príkazu nedochádza k\nžiadnemu prevodu alebo prechodu práv na oprávneného je priamo v rozpore s ustanovením\n\n4\n\n§ 108 Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne upravuje, že právo na vyplatenie\npohľadávky jednoznačne prechádza z povinného na oprávneného... V prípade\nprávoplatného zastavenia exekúcie, právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekúcie,\noprávnený stráca právo na vyplatenie pohľadávky podľa exekučného príkazu a právo na\nzaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi povinného prechádza späť na povinného.“. Na\nzáklade uvedeného potom možno uzavrieť, že právoplatnosťou uznesenia o zastavení\nexekúcie sťažovateľka stratila „postavenie oprávneného v exekučnom konaní a akékoľvek\nprávo na vyplatenie pohľadávky voči dlžníkovi povinného (odporcovi). Skončením exekúcie\nzanikli účinky príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Dňom právoplatnosti\nuznesenia o zastavení exekúcie vstúpila\n\nopätovne do všetkých práv a\n\npovinností týkajúcich sa súm, ktoré mal dlžník povinného (odporca) vyplatiť sťažovateľovi\nako oprávnenému, a ktoré neboli oprávnenému do dňa zastavenia exekúcie vyplatené.“.\nSťažovateľka tak v súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi povinného stratila aktívnu\nlegitimáciu, ktorú nadobudol povinný.\nSťažovateľka ďalej argumentovala, že súdne konanie vedené okresným súdom\nna základe ňou podanej poddlžníckej žaloby je nepochybne konaním, v ktorom sa koná\na rozhoduje o nároku na zaplatenie peňažnej sumy, teda o splnenie povinnosti zaplatiť túto\nsumu (sporové konanie). Subjektom, ktorý disponoval právom na zaplatenie žalovanej\npeňažnej sumy, bola v čase podania návrhu na začatie konania sťažovateľka. Odporca\n(dlžník povinného) bol v tom čase povinný plniť len sťažovateľke a nebol oprávnený ani\npovinný plniť povinnému. Keďže pred skončením súdneho konania v dôsledku skončenia\nexekučného konania prešlo právo na zaplatenie zo sťažovateľky späť na povinného,\nsťažovateľka v súlade s § 92 OSP podala návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu\npovažujúc za preukázané, že splnila všetky podmienky, ktoré toto ustanovenie predpokladá.\nOkresný súd, ako aj krajský súd jej návrh zamietli v rozpore s § 92 OSP a bez dostatočného\nprávneho odôvodnenia.\nZ uvedených uznesení okresného súdu a krajského súdu podľa názoru sťažovateľky\nvyplýva, že bola pozbavená práva vystúpiť z konania, predmetom ktorého je plnenie, ktoré\nprešlo z nej na povinného, a súčasne povinný bude pozbavený svojho práva sa tohto plnenia\n\n5\n\núspešne domáhať na príslušnom súde, čím je porušené základné právo sťažovateľky na\nsúdnu ochranu garantované ústavou.\nKrajský súd následne samostatným uznesením sp. zn. 5 Cob/26/2014 z 18. septembra\n2014 pripustil podanie dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu uzneseniu, pretože bol toho\nnázoru, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. To sťažovateľka aj\nurobila, pričom v dovolaní žiadala, aby najvyšší súd ako dovolací súd uznesenie krajského\nsúdu zmenil tak, že pripustí, aby do konania namiesto nej vstúpil povinný.\nNajvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol ako dovolanie smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, poukazujúc na to,\nže dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených\nv § 239 ods. 1 a 2 OSP, keďže prípustnosť dovolania bola odvolacím súdom vyslovená\nv samostatnom uznesení, nie v jeho potvrdzujúcom rozhodnutí. Najvyšší súd zároveň\nkonštatoval, že uznesenie krajského súdu netrpí žiadnou z vád konania taxatívne\nvymenovaných v § 237 ods. 1 OSP.\nSťažovateľka je presvedčená, že najvyšší súd uvedené ustanovenie Občianskeho\nsúdneho poriadku posúdil príliš reštriktívne a formalisticky, nezohľadňujúc jeho zmysel\na účel, pričom ho opomenul posúdiť v kontexte s § 166 OSP. Skutočnosť, že výrok\nrozhodnutia bol doplnený samostatným uznesením, ktorým krajský súd pripustil dovolanie,\nnemôže byť podľa názoru sťažovateľky dôvodom odmietnutia dovolania.\nOkrem toho najvyšší súd v rozpore s požiadavkou na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá požiadavkám\nvyplývajúcim z § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP.\nAni s týmto názorom najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí a tvrdí, že uznesenie\nkrajského súdu nespĺňa ani minimálne požiadavky kladené na odôvodnenie súdnych\nrozhodnutí, a vyvoláva tak účinky nezlučiteľné s obsahom práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n6\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite navrhla, aby ústavný súd\nnálezom\n\nvyslovil,\n\nže\n\npostupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn.\n\n5 Cob/26/2014 a jeho uznesením z 28. augusta 2014, ako aj postupom najvyššieho súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 12/2015 a jeho uznesením z 31. augusta 2015 bolo\nporušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, aby napadnuté\nuznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie, a aby\nsťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nDňa 24. februára 2016 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie podania, v ktorom\nsťažovateľka uviedla, že na predloženej sťažnosti v plnom rozsahu zotrváva, a to aj\nso zreteľom na skutočnosť, že o jej skôr podaných sťažnostiach identického obsahu\nrozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 392/2015 z 13. januára 2016, ktorým vyslovil\nporušenie jej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutými uzneseniami\nkrajského súdu, ktoré zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažnostiam sťažovateľky\nv časti, ktorou napádala porušenie označeného práva napadnutými uzneseniami najvyššieho\nsúdu, ústavný súd nevyhovel, keďže ich preskúmaním nezistil nič, čo by v okolnostiach\ndaných vecí signalizovalo možnosť vyslovenia jeho porušenia.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. KP 3/2016-38 z 2. mája 2016\nvyjadrila predsedníčka najvyššieho súdu a listom sp. zn. Spr/10034/2016 z 20. mája 2016\npredsedníčka krajského súdu, v ktorých rovnako ako sťažovateľka poukázali na závery\nnálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 392/2015 z 13. januára 2016, pričom predsedníčka\nkrajského súdu uviedla aj to, že závery tohto nálezu sú pre krajský súd záväzné.\nDňa 13. júna 2016 bolo ústavnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky\nk vyjadreniam predsedníčky najvyššieho súdu a predsedníčky krajského súdu, v ktorom\nopätovne vyslovila presvedčenie, že napadnuté uznesenie krajského súdu a napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu nezodpovedajú zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia vyplývajúcej z § 157 ods. 2 OSP, v dôsledku čoho sú nezlučiteľné\ns obsahom základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovateľka zároveň\n\n7\n\npožiadala, aby ústavný súd zaviazal krajský súd a najvyšší súd spoločne a nerozdielne\nuhradiť jej trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila celkovou sumou 537,62 €.\nPredsedníčka najvyššieho súdu, predsedníčka krajského súdu, ako aj sťažovateľka\nv uvedených podaniach oznámili, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cob/26/2014\na jeho uznesením z 28. augusta 2014 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5 Obdo 12/2015 a jeho uznesením z 31. augusta 2015.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nNapadnutým\n\nuznesením\n\nč. k. 18 Cb/38/2013-53\n\nzo\n\n14.\n\nkrajský\n\nsúd\n\npotvrdil\n\nfebruára\n\n2014\n\nuznesenie\n\no zamietnutí\n\nokresného\n\nnávrhu\n\nsúdu\n\nsťažovateľky\n\n„na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane žalobcu zo dňa 8. 1. 2014, a to podľa\n\n8\n\n§ 92 ods. 2, 3 O. s. p. v spojení s § 109 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.“, a hoci krajský súd\nsamostatným uznesením č. k. 5 Cob/26/2014-85 z 18. septembra 2014 proti napadnutému\nuzneseniu pripustil dovolanie, po tom, ako tak sťažovateľka urobila, najvyšší súd jej\nmimoriadny opravný prostriedok napadnutým uznesením ako procesne neprípustný\nodmietol s tým, že nezistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu trpí niektorou z vád\nkonania taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 OSP.\nŤažisková námietka sťažovateľky, ktorou odôvodňuje porušenie označeného práva\nnapadnutým postupom a uznesením krajského súdu a napadnutým postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu, spočíva v tvrdení, že závery, ku ktorým tieto súdy v konaní\no tzv. poddlžníckej žalobe, v ktorom vystupovala v procesnom postavení žalobkyne,\ndospeli, nezodpovedajú požiadavke na presvedčivé odôvodnenie súdnych rozhodnutí\nvyplývajúcej z § 157 ods. 2 OSP, ktorá je jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny\nproces. V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že od počiatku tohto\nkonania argumentovala, že v dôsledku právoplatného skončenia exekúcie stratila v konaní\no poddlžníckej\n\nžalobe\n\naktívnu\n\nlegitimáciu\n\n(ktorá\n\njej\n\nprináležala\n\nako oprávnenej\n\nv exekučnom konaní), ako aj postavenie oprávnenej v exekučnom konaní, že zanikli účinky\npríkazu na začatie exekúcie, ako aj exekučného príkazu, a povinný opätovne vstúpil do\nvšetkých práv a povinností, ktoré mal voči svojmu dlžníkovi (odporcovi v konaní\no poddlžníckej žalobe).\nSťažovateľka taktiež uvádza, že ňou uplatnenej argumentácii týkajúcej sa výkladu\nustanovenia § 92 ods. 2 a 3 OSP v spojení s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku prisvedčil aj\nústavný súd, ktorý v konaní o jej obsahovo identických sťažnostiach nálezom sp. zn.\nI. ÚS 392/2015 z 13. januára 2016 vyslovil, že napadnutými uzneseniami krajského súdu\ndošlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy,\npreto tieto uznesenia zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažnostiam sťažovateľky\nv časti, ktorou napádala porušenie označeného práva napadnutými uzneseniami najvyššieho\nsúdu, ústavný súd nevyhovel, keďže ich preskúmaním nezistil nič, čo by v okolnostiach\ndaných vecí signalizovalo možnosť vyslovenia jeho porušenia.\n\n9\n\nNa závery uvedeného nálezu ústavného súdu vo svojich vyjadreniach poukázala aj\npredsedníčka krajského súdu a predsedníčka najvyššieho súdu.\nKeďže účastníkom je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho oprávnenia\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu k obsahu\noznačených práv, ako právne východiská relevantné pre posúdenie danej veci, tretí senát\nnepovažoval za potrebné tieto duplicitne citovať. Na doplnenie však uvádza, že:\nNezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom\na zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl.\nústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“). Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces\na vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 OSP,\nm. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2\nOSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nVšeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne\nvychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n\n10\n\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým postupom a uznesením krajského súdu\nV súvislosti s nastolenou problematikou sa tretí senát oboznámil s odôvodnením\nnálezu sp. zn. I. ÚS 392/2015 z 13. januára 2016 týkajúceho sa totožnej sťažovateľky,\nv ktorom prvý senát (okrem iného) uviedol:\n„Právoplatné uznesenie o zastavení exekučného konania tak možno v konaní\no poddlžníckej žalobe považovať za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv\na povinností z oprávneného (žalobcu) na povinného, tak ako to predpokladá § 92 ods. 2 a 3\nOSP.\nNepripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu by v danom prípade malo\nv podstate právny následok porovnateľný s neuplatnením práva na zaplatenie pohľadávky\noprávneným prostredníctvom poddlžníckej žaloby v súlade s § 109 ods. 2 Exekučného\nporiadku, v zmysle ktorého oprávnený zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým\nprípadne vznikla.\nUvedený výklad tak podľa názoru ústavného súdu zohľadňuje i ochranu záujmov\npovinného, ktorý by v okolnostiach danej veci v dôsledku uplynutia času mohol stratiť\noprávnenie úspešne uplatniť svoju pohľadávku proti svojmu dlžníkovi (poddlžníkovi),\nresp. by sa jeho právo oslabilo. Pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu\nv konaní o poddlžníckej žalobe by tak mohlo znamenať jedinú právnu cestu k uplatneniu\npohľadávky povinného voči poddlžníkovi.\nV tejto súvislosti ústavný súd prihliadol aj na účel exekučného konania, ktorým\nje ochrana práv povinného, ako aj tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov,\nčo je súčasne prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie\nje predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych)\ninštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,\nči tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. Možnosť zmarenia uplatnenia\n\n11\n\npohľadávky povinného za situácie, že sa mu vstup do skôr začatého konania o poddlžníckej\nžalobe neumožní, by tento účel naplniť nemohlo...“\nPo preskúmaní skutkového a právneho stavu prerokúvaných sťažností, ako aj\npredložených listinných dôkazov prvý senát ústavného súdu dospel k záveru, že „krajský\nsúd z dôvodu prísne formálnej interpretácie aplikovaných ustanovení príslušných právnych\npredpisov, opomenul vziať do úvahy všetky súvislosti, ako aj dôsledky svojho rozhodnutia,\nčím zasiahol do označeného základného práva sťažovateľky, tak ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto rozhodnutia“.\nSo závermi, ktoré vyslovil prvý senát v náleze sp. zn. I. ÚS 392/2015 z 13. januára\n2016, sa tretí senát plne stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.\nAj v okolnostiach posudzovaného prípadu preskúmaním napadnutého uznesenia\nkrajského súdu ústavný súd zistil, že námietky sťažovateľky sú opodstatnené a že závery\nvyvodené týmto súdom zakladajú porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu, že krajský súd aplikoval ustanovenia § 92\nods. 2 a 3 OSP v spojení s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku spôsobom, ktorý je arbitrárny,\na tým ústavne nesúladný.\nKrajský súd v napadnutom uznesení nezohľadnil už spomínané východiská ochrany\nzákladných práv a slobôd, a preto jeho prístup pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky\nnemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický, odporujúci obsahu základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Spravodlivosť, ktorá je osobitne\nzvýraznená nielen v ustanoveniach § 1 a § 117 ods. 1 OSP, ale aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje totiž kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie\nním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\nNa základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 5 Cob/26/2014 z 28. augusta 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku nálezu), preto napadnuté\n\n12\n\nuznesenie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a § 56 ods. 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod\n2 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nÚlohou krajského súdu preto bude opätovne rozhodnúť o podanom odvolaní\nsťažovateľky s dôrazom na ústavne súladný výklad ustanovení § 92 ods. 2 a 3 OSP\nv spojení s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že samotná otázka posúdenia\npodmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\n(II. ÚS 418/2012, IV. ÚS 238/07). Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu\npatrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní,\nv ktorom sa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany\npred dovolacím súdom z dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo. Jedným\nz takých dôvodov je aj odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP.\nAk účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany\nv mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť\nv rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu na poskytnutie súdnej ochrany v takom\nkonaní (II. ÚS 249/05, III. ÚS 171/06 III. ÚS 307/07, III. ÚS 240/09).\nPrávo na súdnu ochranu sa však v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\n\n13\n\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné\npodmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. OSP. V rámci všeobecnej úpravy\nprípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z ustanovenia § 237\nods. 1 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené\npod písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia. Podľa § 237 ods. 2 OSP dovolanie podľa\nodseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu.\nPrípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 239 ods. 1\na 2 OSP.\nZ relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd\ndovolanie sťažovateľky so zreteľom na znenie § 239 ods. 1 a 2 OSP odmietol ako procesne\nneprípustné bez toho, aby sa venoval materiálnej správnosti skutkových alebo právnych\nzáverov napadnutého uznesenia krajského súdu, pričom konštatoval, že „uznesenie\nodvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. a dovolací súd\nnezistil ani to, že by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo postihnuté inou vadou taxatívne\nvymenovanou v § 237 ods. 1 O. s. p“. Zdôraznil pritom, že „aj za predpokladu, že by\ntvrdenia žalobcu boli opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť\nnapadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237\nods. 1 O. s. p.“.\nPrvý senát v náleze sp. zn. I. ÚS 392/2015 z 13. januára 2016 konštatoval, že „právny\nnázor najvyššieho súdu, podľa ktorého samotné nedostatočné zistenie skutkového stavu,\nnesprávne právne posúdenie veci alebo nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého\nrozhodnutia nepredstavujú samy osebe odňatie možnosti konať pred súdom [podľa § 237\npísm. f) OSP] ani iný dôvod prípustnosti dovolania, navyše, ak odôvodnenie dovolaním\nnapadnutého rozsudku ako celok zodpovedá parametrom zákonného odôvodnenia (§ 157\nods. 2 OSP), spĺňa podmienky ústavne konformného výkladu ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku vymedzujúcich podmienky prípustnosti dovolania (m. m. I. ÚS 141/2011,\nII. ÚS 418/2012, III. ÚS 184/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011)“.\n\n14\n\nV súvislosti s tým tretí senát poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu z 3. decembra 2015, ktoré, pokiaľ ide o výklad § 237 ods. 1 písm. f) OSP,\ndospelo k názoru, že: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle\n§ 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“\nVychádzajúc z uvedeného tretí senát preskúmaním napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu zistil, že nevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho\núčinkov s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože\nObčiansky súdny poriadok takýto postup a rozhodnutie najvyššiemu súdu výslovne\numožňoval a najvyšší súd dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu mimoriadneho opravného\nprostriedku, zrozumiteľne vysvetlil.\nKeďže v danom prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi námietkou\nporušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel\n(bod 4 výroku nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\nSťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €,\nktorú jej mali všeobecné súdy uhradiť v dôsledku zrejmého porušenia jej základných práv.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\n\n15\n\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPodľa názoru ústavného súdu v danom prípade predstavuje samotné vyslovenie\nporušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s poskytnutím priestoru krajskému súdu na reparáciu ústavným súdom zistených\nnedostatkov posudzovaného konania dostatočnú satisfakciu, preto sťažovateľke požadované\nfinančné zadosťučinenie ústavný súd nepriznal (bod 4 výroku nálezu).\nIV.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky v sťažnosti vyčíslila trovy konania celkovou sumou\n537,62 € pozostávajúcou z odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci\na spísanie sťažnosti) vykonané v roku 2015, jeden úkon právnej služby (stanovisko\nk vyjadreniam predsedníčky krajského súdu a predsedníčky najvyššieho súdu) vykonaný\nv roku 2016, k týmto úkonom prislúchajúce režijné paušály, ako aj 20 % daň z pridanej\nhodnoty.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\npriznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 296,44 € z dôvodu trov\nprávneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné\nvyhotovenie sťažnosti) vykonané v roku 2015 v sume po 139,83 € a dva režijné paušály\n\n16\n\nv sume po 8,39 €, ktoré zaviazal uhradiť krajský súd (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd\nk tejto sume nepripočítal daň z pridanej hodnoty, pretože dôkaz o registrácii advokátky pre\ntento druh dane mu ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebol predložený. Za tretí úkon\nprávnej služby (stanovisko k vyjadreniam predsedníčky krajského súdu a predsedníčky\nnajvyššieho súdu) vykonaný v roku 2016 ústavný súd sťažovateľke náhradu nepriznal,\npretože jeho obsahom neboli žiadne nové skutočnosti, ktoré by podstatne prispeli\nk objasneniu danej veci (bod 4 výroku nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júna 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-procesnej povahy", "účastník konania-zmena", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cob/26/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ed50437-f0de-41e4-8386-04e77860b712", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.392.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 392/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 392/2015 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.392.2015.1"}, {"guid": "ussr:e31854ca-41d1-4d2e-948d-fccd3ebe2b10", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 418/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/2012 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e31854ca-41d1-4d2e-948d-fccd3ebe2b10"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "5d770c0c-fb0d-4598-be6f-24a4ac557ff1:10e02117-1282-42d8-9e43-56de200d0937", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112232838.1", "spisova_znacka": "1Cob/32/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/32/2014 z 31. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-07-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112232838.1"}, {"guid": "3b41a24a-49d9-4d61-889e-82e572b2ff3d:b96ddf7e-9069-48d7-9916-ae19aa7995b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cb/38/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/38/2013 z 23. 7. 2013", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2013-07-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b41a24a-49d9-4d61-889e-82e572b2ff3d:b96ddf7e-9069-48d7-9916-ae19aa7995b3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5515c7d2-e168-4dce-814b-020684820975", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.394.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.394.2020.1"}, {"guid": "ussr:ae3c4bd9-833a-47d3-b1cf-b73c3c40247b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.543.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 543/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 543/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.543.2016.2"}, {"guid": "ussr:a79c6d70-dce5-4643-ae0a-d67a38001181", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.444.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.444.2016.2"}, {"guid": "997b4bf2-ab19-43c2-a4f4-3a809f28e218:62b13ca6-e4ac-4c70-b474-7f65a62115eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1114217783.1", "spisova_znacka": "3Obdo/61/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/61/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1114217783.1"}, {"guid": "997b4bf2-ab19-43c2-a4f4-3a809f28e218:9b2f83f0-219a-4bb2-9d9d-6492e447a885", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1114217783.1", "spisova_znacka": "3Obdo/61/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/61/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1114217783.1"}, {"guid": "8453eb21-c2eb-4e51-bcc8-2fb34e2b5526:0acb2846-72f1-4447-b520-8359e4280937", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5121210531.2", "spisova_znacka": "41Cob/74/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/74/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5121210531.2"}, {"guid": "f93a4080-02a9-4dd8-b5ea-dda5af13a310:6ce60d7f-3489-4072-b2dd-a63039d9893c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3816201829.1", "spisova_znacka": "6Co/61/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/61/2019 z 21. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3816201829.1"}, {"guid": "cfc24822-334e-4c2f-bff1-093922ceff5b:2cc0a821-e11e-457b-9b08-5cfb63caf052", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1326201648.1", "spisova_znacka": "90Cb/20/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 90Cb/20/2026 z 30. 3. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1326201648.1"}]}