{"guid": "ussr:71dc2da6-b572-41e5-8293-8423eaeff542", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.156.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2016 z 15. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 156/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.156.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71dc2da6-b572-41e5-8293-8423eaeff542", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.156.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.156.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.156.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 156/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 505/2014 z 23. júla 2015, ako aj rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 17 Co 219/2013-443 z 3. júla 2014 v spojení s rozsudkom Okresného\nsúdu Kežmarok č. k. 5 C 598/1999-361 z 21. augusta 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, odmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 3 Cdo 505/2014 z 23. júla 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 17 Co 219/2013-443\nz 3. júla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 598/1999-361 z 21. augusta\n2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“).\nZo sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou\nokresnému súdu domáhal priznania práva na náhradu za trvalý lesný porast na parcelách\noznačených v žalobe proti žalovanému\n,\n\n, z dôvodu, že ku dňu skončenia práva užívania\n\nžalovaného neboli na v žalobe označenom pozemku porovnateľné porasty, ktoré na ňom\nboli ku dňu vzniku práva užívania, odvolávajúc sa na § 15 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991\nZb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“). Okresný súd napadnutým rozsudkom\no žalobe sťažovateľa rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa z dôvodu akceptovania námietky\npremlčania nároku sťažovateľa vznesenej žalovaným zamietol. Proti uvedenému rozsudku\nsúdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým\nrozsudkom tak, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil.\nSťažovateľ nespokojný s napadnutým rozsudkom krajského súdu podal proti nemu\ndovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že ho ako procesne\nneprípustné odmietol.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že okresný súd, krajský súd a najvyšší súd zasiahli\ndo jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že „... žiaden zo súdov v citovaných konaniach\nneprejednal návrh sťažovateľa na náhradu za trvalý porast, predovšetkým na základe\nneoprávneného odôvodnenia, že citovaný nárok sťažovateľa je premlčaný“. Vo vzťahu\nk namietanému zásahu do práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48\nods. 2 ústavy sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že k zásahu do uvedeného práva malo dôjsť\ntým, že „až z písomného vyhotovenia rozsudku odvolacieho súdu sa prvýkrát dozvedel, že\n2\n\nním podaná žaloba bola údajne premlčaná len preto, že ju mal ako žalobca odôvodniť\nustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku... Odvolací súd zistil, že pri odôvodnení žaloby občianskym\nzákonníkom by bola žaloba podaná včas. Dovolací súd však tú okolnosť, že sa dovolateľ\nnemohol vyjadriť k tejto novej informácii o právnej stránke veci, nepovažoval za odňatie\npráva konať pred súdom, ale len za nesprávne právne posúdenie veci..., ktoré zmätočnosť\nkonania a teda i právo na dovolacie konanie nezakladá.“. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej\nuvádza skutkové tvrdenia a súdy, ktorými argumentuje v neprospech správnosti označených\nrozhodnutí súdov, ktoré považuje za nesprávne a porušujúce jeho označené práva. Porušenie\nsvojich označených práv postupom najvyššieho súdu vidí sťažovateľ v tom, že najvyšší súd\nodmietol jeho dovolanie, hoci podľa sťažovateľovho názoru bola založená prípustnosť jeho\ndovolania.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, v ktorom vysloví\nporušenie ním označených práv a článkov ústavy a dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu, uvedené rozhodnutia zrušil a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.\nZároveň sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti (návrhu) ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 453/2011).\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl.\n142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu\nzavršuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný\n4\n\nsúd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého\nz princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom)\npostupe všeobecných súdov. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu a napadnutému\nrozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu namietal porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zásadná námietka sťažovateľa voči napadnutým\nrozhodnutiam spočíva v tvrdení, že okresný súd a krajský súd nesprávne posúdili námietku\nžalovaného, že nárok sťažovateľa je premlčaný, a najvyšší súd nesprávne posúdil\nprípustnosť dovolania sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu a rozhodol o odmietnutí\ndovolania, čo malo za následok, že najvyšší súd sa posúdením námietky premlčania nároku\nsťažovateľa vôbec nezaoberal.\n\n5\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom... Článok 6 odsek 1 dohovoru upravuje právo na spravodlivý súdny\nproces (spravodlivé konanie pred súdom).\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97), a preto ich porušenie skúma spoločne.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. právo na spravodlivý proces sa\nnezaručuje iba čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale je implikované aj v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy, a to v čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 71/97, III. ÚS 53/09-36).\nČlánok 46 ods. 1 ústavy zakotvuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Právo\nna súdnu ochranu ako zásada výkonu súdnictva znamená, že každý, koho právo je ohrozené,\ndotknuté či porušené, môže sa obrátiť so žiadosťou o nápravu na nestranný a nezávislý súd.\nV čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy sa expressis verbis zakotvuje právo na\nsúdnu ochranu s tým, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví\nzákon“. Zákonmi upravujúcimi podrobnosti o súdnej ochrane sú jednak zákon č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na jednak procesné predpisy, ako napr. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), (PL. ÚS 38/99). Reálne uplatnenie\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces predpokladá,\nže účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej\nkvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom\nrozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právo zaručené čl. 46 ods. 1\n6\n\nústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia plynú (PL. ÚS 21/00).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu súčasťou obsahu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nNespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci všeobecným súdom sama\nosebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním\nvydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08) rešpektuje názor, podľa ktorého právo\nna spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ voči napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu a napadnutému rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu\nnamieta nedostatočnosť a arbitrárnosť ich odôvodnenia. Túto námietku je potrebné\npovažovať za zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd považuje za potrebné na tomto mieste pripomenúť, že vo vzťahu\nk splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej proti napadnutému\n7\n\nrozhodnutiu krajského súdu nepovažoval v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sťažnosť v tejto časti za oneskorenú, pretože lehota\nna podanie sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu je v prípadoch\nodmietnutia dovolania dovolacím súdom považovaná za zachovanú (pozri rozsudok ESĽP\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 53 a 54 a tiež napr. I. ÚS 611/2014, I. ÚS 563/2014).\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu uvedená v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s argumentáciou okresného súdu uvedenou\nv odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu týkajúca sa premlčania nároku\nsťažovateľa na náhradu za trvalý porast je dostatočná. V žiadnom prípade argumentáciu\nnemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Niet teda ani dôvodu na to, aby\nústavný súd do veci zasiahol. Na tomto závere nemôže nič zmeniť okolnosť, že sťažovateľ\nmá na celú vec odlišný názor a s napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu sa nestotožňuje. Táto okolnosť totiž sama osebe nemôže\nspôsobiť porušenie označených práv sťažovateľa.\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\nv spojení s rozsudkom okresného súdu dospel k záveru, že tie sú dostatočným spôsobom\nodôvodnené. Krajský súd a okresný súd zrozumiteľne odôvodnili úvahy, ktoré zvolili pri\nrozhodovaní vo veci sťažovateľa, a právne závery, na ktorých je ich rozhodnutie založené,\nnemožno hodnotiť ako arbitrárne.\nKrajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom\nzdôvodnil, prečo v danom prípade sťažovateľovmu odvolaniu proti rozsudku okresného\nsúdu, ktorým okresný súd zamietol žalobu sťažovateľa, nemohlo byť vyhovené. Krajský súd\nvzhľadom na odvolacie námietky sťažovateľa ako žalobcu pre účely odstránenia\npochybenia súdu prvého stupňa, keď sťažovateľ namietal odňatie možnosti konať pred\nsúdom, nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie, čo bolo v súlade\ns § 213 ods. 4 OSP, a následne konštatoval, že ani po doplnení dokazovania nedošlo k\nzmene skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom a nedošlo ani k zmene právneho\nposúdenia veci. Krajský súd sa stotožnil s posúdením námietky premlčania nároku\n8\n\nsťažovateľa zo strany okresného súdu a v napadnutom rozsudku sa rovnako ústavne\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal aj s ďalšími odvolacími dôvodmi sťažovateľa, ako\nje nedoručenie mu určitých podaní (listín) žalovaného, ktoré však nemali žiaden, resp.\nrozhodujúci vplyv pre konečné rozhodnutie súdu, alebo jeho tvrdenie, že v konaní\nvystupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže krajský\nsúd považoval odvolacie námietky sťažovateľa za nedôvodné, rozsudok okresného súdu vo\nvýroku o zamietnutí žaloby podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Podľa názoru ústavného\nsúdu prima facie nemožno napadnutý rozsudok krajského súdu považovať za\nneodôvodnený, pričom zároveň neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by signalizovala\nsvojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto súdu, t. j. také, ktoré by nemali oporu\nv zákone.\nPokiaľ sťažovateľ namieta rozsudok krajského súdu „v spojení s rozsudkom\nokresného súdu“, ústavný súd dáva do pozornosti, že pri preskúmavaní napadnutého\nrozsudku krajského súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento\nprávny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,\nII. ÚS 81/00) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi\nupravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom je aj Občiansky\nsúdny poriadok.\nPodľa ústavného súdu krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné\nhmotno-právne, ako aj procesno-právne ustanovenia všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktoré boli podstatné pre posúdenie danej veci, interpretoval a aplikoval ústavne\nkonformným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj\n9\n\ncelkom legitímne a ústavne akceptovateľné. Krajský súd svoje rozhodnutie presvedčivo\nodôvodnil, a tak sa nemožno stotožniť s argumentáciou sťažovateľa o arbitrárnej povahe\nnapadnutého rozhodnutia, keďže vychádza z konkrétnych (skutkových) okolností prípadu\nzohľadňovaných pri rozhodovaní v tomto type konania. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom\nnapadnutého rozsudku krajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným\nnázorom.\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti vyplýva, že práve\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za\ndodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto\nprávomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01), alebo všeobecné súdy\nneposkytnú\n\nochranu\n\noznačeným\n\nzákladným\n\nprávam\n\nsťažovateľa\n\nv\n\nsúlade\n\ns\n\nústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\naj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa ako\nprocesne neprípustné, keď nezistil dôvody prípustnosti dovolania podľa § 237 OSP ani\npodľa § 238 OSP.\nAko už ústavný súd uviedol, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr.\nI. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci v súlade\ns procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto\npredpisom je aj Občiansky súdny poriadok.\nPrávo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\n10\n\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú\n§ 236 a nasl. OSP. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku\nodvolacieho súdu sú upravené v § 238 OSP. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti\ndovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu sa v § 237 OSP výslovne uvádza,\nže dovolanie je prípustné len z dôvodov uvedených v § 237 písm. a) až písm. g) OSP.\nDovolanie je prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 239\nods. 1 a 2 OSP.\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,\npatrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do\nprávomoci ústavného súdu. Ako už ústavný súd uviedol, ústavný súd nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nsústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým\nodmietol dovolanie sťažovateľa, konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\nzaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so všetkými dovolacími\ndôvodmi sťažovateľa, s ktorými sa nestotožnil, a preto jeho dovolanie odmietol ako\nneprípustné. Podľa názoru ústavného súdu ani napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prima\nfacie nemožno považovať za neodôvodnené, pričom zároveň neexistuje žiadna skutočnosť,\nktorá by signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto súdu (v medziach\nposudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. také, ktoré by nemali oporu v zákone.\nZa situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľa. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka sťažovateľa o nezákonnosti,\narbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu a napadnutým uznesením\n11\n\nnajvyššieho súdu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť\nvyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nPodľa názoru ústavného súdu z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ako ani\nz napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nemožno\nvyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného\npráva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nKeďže ani v tomto prípade neexistuje žiadna reálna možnosť vyslovenia porušenia\noznačeného práva sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, a preto o nich ústavný súd už\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. marca 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d"}, {"guid": "ussr:ec0e7087-56fa-4b16-a8a5-79ee3dd3e345", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 563/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 563/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec0e7087-56fa-4b16-a8a5-79ee3dd3e345"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:ce08bca1-c272-4755-8c78-a496ddc9b477", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce08bca1-c272-4755-8c78-a496ddc9b477"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}