{"guid": "ussr:09b02029-2149-4f6b-b8d1-0c91f6a6fb55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2016 z 15. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 155/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/09b02029-2149-4f6b-b8d1-0c91f6a6fb55", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 155/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného advokátom\n\n,\n,\n\n,\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPrievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 17/2014 a jeho rozsudkom z 3. decembra\n2014, ako i postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 CoP 26/2015 a jeho rozsudkom z 27. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“)\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 17/2014 a jeho rozsudkom z 3. decembra 2014 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok okresného súdu“ alebo „rozsudok okresného súd z 3. decembra\n2014“), ako i postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 CoP 26/2015 a jeho rozsudkom z 27. mája 2015 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nÚstavný súd sa pri prerokovaní tejto sťažnosti v prvom rade vysporiadal\ns nedostatočným označením základného práva v sťažnosti a v samotnom jej petite, kde\nsťažovateľ označil, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ústavy ako\ntakého, pričom nešpecifikoval, porušenie ktorého jeho atribútu. Ústavný súd vychádzajúc\nz obsahu sťažnosti, ako aj z písomného označenia tohto článku ustálil, že sťažovateľ\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi v právnom postavení\nnavrhovateľa v konaní o zníženie výživného na vtedy dve maloleté deti bol rozsudkom\nokresného súdu zo 14. mája 2014 zamietnutý návrh na zníženie výživného na obe deti, ktoré\nmu bolo určené uznesením okresného súdu sp. zn. 4 P 57/2013 z 5. novembra 2013 v sume\n200 € na prvé dieťa a 100 € na druhé dieťa. Hlavným argumentom sťažovateľa v prospech\nzníženia výšky výživného bola ním tvrdená podstatná zmena pomerov v dôsledku straty\nvýhodného zamestnania, zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zhoršenia\nzdravotného stavu.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 17 CoP 78/2014 z 24. septembra 2014 bol\nrozsudok okresného súdu č. k. 13 P 17/2014-44 zo 14. mája 2014 zrušený a vec bola vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že bude potrebné vykonať dokazovanie potrebné\nna zistenie skutkového stavu v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“), prešetriť životnú úroveň, majetkové a finančné pomery sťažovateľa a vyžiadať\npodklady od posledného zamestnávateľa sťažovateľa pre účely zistenia dôvodov skončenia\njeho pracovného pomeru. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 3. decembra 2014\ntak, že jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti opäť zamietol a krajský súd\nsťažnosťou napadnutým rozsudkom tento rozsudok okresného súdu potvrdil.\n\n2\n\nAko ďalej sťažovateľ uvádza, jeho „... schopnosti a možnosti v čase poslednej\núpravy jeho vyživovacej povinnosti predstavovali príjem vo výške približne 1 300 eur,\npričom v čase podania návrhu otca zo dňa 12.03.2014, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku\nokresného súdu, bol jeho príjem už len vo výške dávok v nezamestnanosti, keď sa mu pre\njeho zdravotné obmedzenia nedarilo nájsť si zamestnanie v mieste nového bydliska\nv Liptovskom Mikuláši, a to i napriek preukázanému aktívnemu hľadaniu si nového\nzamestnania“.\nProti rozsudku okresného súdu z 3. decembra 2014 podal sťažovateľ odvolanie\nargumentujúc, že „... nie je možné spravodlivo požadovať, aby zostali v platnosti\nrozhodnutia, ktoré vychádzali z určitých predpokladov, ak tieto už neexistujú... a že o výške\nvýživného treba rozhodnúť podľa stavu platného v čase rozhodovania a vzhľadom k jeho\nsúčasnej životnej úrovni, ktorá je neporovnateľne nižšia ako v čase poslednej úpravy“.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu z 3. decembra 2014 potvrdil.\nS ohľadom na uvedené považuje sťažovateľ tak napadnuté rozhodnutie okresného\nsúdu, ako i krajského súdu „... za nespravodlivé, nepreskúmateľné a za protiústavné.\nZ predmetných súdnych rozhodnutí nevyplýva, z akého príjmu a majetkových pomerov\nsťažovateľa vychádzal súd druhého, ako aj prvého stupňa, keď dospeli k záveru, že je\nv schopnostiach a možnostiach sťažovateľa platiť výživné vo výške 200 eur na vtedy\nmaloletú\nvyživovacie\n\na vo výške 100 eur na maloletého\npovinnosti\n\nsťažovateľa.\n\nPreto\n\nobe\n\ns prihliadnutím na ďalšie\nsúdne\n\nrozhodnutia\n\npovažujem\n\nza nedostatočné a nepresvedčivé. Odvolací súd a rovnako prvostupňový súd sa vôbec\nnezaoberali súčasnými majetkovými a zárobkovými pomermi otca, t. j. či si hľadá\nzamestnanie, či nemá ďalší príjem a aká je celková životná úroveň otca v rozhodnom\nobdobí. Rovnako sa ani jeden zo súdov nevysporiadal vo svojom rozhodnutí z podstatnou\nzmenou okolností na strane sťažovateľa, ktorá spočívala v tom, že sa odsťahoval z miesta\njeho trvalého bydliska, keď sa obmedzili len na konštatovanie, že si stratu výhodného\nzamestnania privodil sám sťažovateľ.“.\nSťažovateľ rovnako namieta i porušenie základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania a konštatuje, že tak „... v konaní pred okresným súdom, ako aj krajským súdom\n3\n\ndošlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov v súdnom konaní, pretože Okresný súd\nPrievidza na jednej strane zvýhodňoval plnoletú\n\na maloletého\n\n(rovnako aj\n\nKrajský súd v Trenčíne) a znevýhodňoval sťažovateľa“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n1. Okresný súd Prievidza postupom a rozsudkom zo dňa 03. decembra 2014, sp. zn.\n13P/17/2014, porušil čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Krajský súd v Trenčíne postupom a rozsudkom zo dňa 27. mája 2015, sp. zn.\n17CoP/26/2015, porušil čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Okresný súd Prievidza postupom a rozsudkom zo dňa 03. decembra 2014, sp. zn.\n13P/17/2014, porušil sťažovateľovo ústavné právo zakotvené v Ústave Slovenskej republiky\nv čl. 47 ods. 3 na rovnosť účastníkov konania.\n4. Krajský súd v Trenčíne postupom a rozsudkom zo dňa 27. mája 2015, sp. zn.\n17CoP/26/2015, porušil sťažovateľovo ústavné právo zakotvené v Ústave Slovenskej\nrepubliky v čl. 47 ods. 3 na rovnosť účastníkov konania.\n5. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. mája 2015, sp. zn.\n17CoP/26/2015, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n6. Rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. decembra 2014, sp. zn.\n13P/17/2014, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n7. Ústavný súd Slovenskej Republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie, ktoré mu je povinný vyplatiť Okresný súd Prievidza v sume 1.500,- Eur a\nKrajský súd v Trenčíne v sume 1.500,- Eur.\n8. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho\nzastúpenia vo výške 355,72 Eur..., ktoré je Okresný súd Prievidza a Krajský súd v Trenčíne\npovinný zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet sťažovateľovho advokáta\n... “\n\n4\n\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n\n5\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny) si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v\nobsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\nII.A K napadnutému postupu a rozsudku okresného súdu\nÚstavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného\nsúdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc\nústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní\nsvojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje\naž vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSťažovateľ mal k dispozícii na ochranu svojho základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu, ktorý je súdom prvého\nstupňa, riadny opravný prostriedok, ktorý aj využil.\nPríslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv\nsťažovateľa bol v odvolacom konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá\nprávomoc na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu,\na preto sťažnosť z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n6\n\nII.B K napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu\nÚstavný súd považuje v kontexte podanej sťažnosti v prvom rade za potrebné\npoukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach, ktoré patria\ndo právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnou opravnou\ninštitúciou. Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou uvádza, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nnimi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne I. ÚS 20/03,\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 80/05, III. ÚS 122/2010).\nVzhľadom na vymedzený rozsah možných zásahov do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov ústavný súd posúdil to, či rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu je ústavne udržateľný, t. j. či nevykazuje znaky svojvôle,\narbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva všeobecným súdom nie je taký,\nže popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem (m. m. I. ÚS 23/2010).\nSťažovateľ považuje za porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie hlavne to, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bola\nodmietnutá jeho faktická argumentácia poukazujúca na rozsah jeho možností a schopností\nplniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej sume. Sťažovateľ ďalej vyjadruje\nnespokojnosť s tým, že krajský súd sa dostatočne nezaoberal dôvodmi jeho odvolania\nsmerujúcimi proti rozsudku okresného súdu z 3. decembra 2014, ktorým došlo\n7\n\nk zamietnutiu návrhu na zníženie výživného na jeho dve deti. To robí napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa názoru sťažovateľa arbitrárnym, nespravodlivým, nepreskúmateľným,\nnepredvídateľným a protiústavným.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súčasťou obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Vyplýva to aj zo znenia § 157 ods. 2\nOSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne\na jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie\nnavrhnuté dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré\npoužil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (§ 211 ods. 2\nOSP).\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu\n(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05). Uvedenému\nprávnemu názoru zodpovedá aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz\nTorija c. Španielsko).\nÚstavný súd ďalej dodáva, že vzhľadom na svoje ústavné postavenie a funkcie\nv zásade nemôže preskúmavať správnosť hodnotenia dôkazov a rovnako nemôže skúmať,\nči súdy správne právne vyhodnotili zistený stav. Z ústavného princípu nezávislosti súdov\n(čl. 141 ods. 1 ústavy) totiž vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 OSP).\nPreto ak všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní postupujú podľa označeného zákonného\nustanovenia, nespadá do právomoci ústavného súdu opätovne posudzovať hodnotenie nimi\n8\n\nvykonaných dôkazov. Navyše, pokiaľ ide o dodržanie procesných ustanovení v konaní\nsúdov, opäť ide o zákonnosť a nápravu môžu vykonať len všeobecné súdy.\nKrajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že vec\npreskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu z 3. decembra 2014\nje potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP, a v celom rozsahu\npoukázal na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s\nktorým sa v celom rozsahu stotožnil.\nĎalej krajský súd uviedol, že okresný súd „správne zameral svoje dokazovanie\nna porovnanie zmeny pomerov na strane povinného otca detí, ako aj na strane oprávnených\ndetí a správne vo veci uzatvoril, že v danom prípade nie je dôvod na zníženie vyživovacej\npovinnosti otca na mal.\n\na plnoletú\n\n.\n\nSúd prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom a doplnení dokazovania\nv naznačenom smere nadriadeným súdom správne vyhodnotil postup otca detí, ktorý sa\nvlastným zavinením pripravil o príjem z pracovného pomeru, keď zamestnávateľ s ním\nskončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, a to\nz dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny dňa 09.10.2013, kedy bolo zistené,\nže otec detí mal pozitívnu dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu, pričom pracovný pomer\nbol ukončený uplynutím skúšobnej doby ku dňu 31.12.2013, keď priemerný čistý príjem otca\ndetí bol 1.301,44 Eur mesačne.\nSúd prvého stupňa rovnako správne konštatoval, že nie je možné prihliadať na túto\nzmenu, ktorá nastala na strane otca detí, keďže tento sa vlastným zavinením pripravil\no pracovný pomer a príjem zo zamestnania, pretože dôvodom skončenia pracovného\npomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda súd prvého stupňa nemohol\nprihliadnuť na faktický príjem otca detí, ktorý mal do 30.06.2014 z poberanej podpory\nv nezamestnanosti, resp. z dohody o pracovnej činnosti. Taktiež bolo bezvýznamné\npreukazovať, že si otec hľadá prácu a kvôli zdravotným obmedzeniam má ťažkosti nájsť si\nvhodnú pracovnú príležitosť, nakoľko práca, ktorú vykonával v\n\n, bola\n\nvhodná aj z pohľadu jeho zdravotného stavu, preto odvolací súd opätovne udáva, že ani\nzhoršený zdravotný stav a s tým spojené ťažkosti pri hľadaní si nového zamestnania nemôžu\n9\n\nbyť zmenou, ktorá zakladá dôvod na zníženie výživného. Súd prvého stupňa teda správne\nvychádzal z tzv. potencionality príjmov na strane otca detí - z príjmu, ktorý by bol\ndosahoval za predpokladu, že by aj naďalej zotrval v pracovnom pomere.\nPokiaľ otec v odvolaní poukazoval, že aj voči plnoletému synovi\n\nsa domáha\n\nzníženia výživného, pričom jeho návrh bol zamietnutý a vec bola z dôvodu ním podaného\nodvolania predložená odvolaciemu súdu, ktorá vec nie je skončená, odvolací súd uvádza, že\nv uvedenej veci bol rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu navrhovateľa (otca\ndetí) na zníženie výživného na plnoletého syna\n\npotvrdený rozsudkom Krajského\n\nsúdu v Trenčíne zo dňa 15.04.2015, č. k. 5 Co/762/2014-134.\nNa základe uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa\nv predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil, dostatočne\nsa vysporiadal i s námietkami uvádzanými otcom detí v odvolaní, preto odvolací súd\nrozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p.\nvo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku okresného\nsúdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.“.\nSťažovateľ svojou sťažnosťou v podstate požaduje revíziu napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu z 3. decembra 2014,\nktorým bol zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného na jeho dve deti. Svoju sťažnosť\nopiera o dôvody, ktoré uviedol aj v samotnom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.\nPo oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený\nrozsudok okresného súdu z 3. decembra 2014 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zníženie\nvyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom, ústavný súd dospel (aj po preskúmaní\nprvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, pretože mu to umožňoval\n§ 219 ods. 2 OSP) k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, hoci je\npravdou, že mu nedal priamu alebo vyčerpávajúcu odpoveď na všetky námietky uvedené\nv jeho odvolaní a v tejto sťažnosti. Ústavný súd v okolnostiach danej veci však konštatuje,\nže okresný súd vo svojom rozsudku z 3. decembra 2014, ktorý predchádzal napadnutému\nrozsudku krajského súdu, dostatočne jasne a aj vecne opísal na strane 3 až 12 na základe\nvykonaného dokazovania a právneho a skutkového posúdenia sporu svoje konkrétne závery,\nktoré ho napokon viedli k rozhodnutiu vo veci samej inak, ako si predstavoval sťažovateľ\n(ústavný súd z tohto rozhodnutia nemal potrebu bližšie citovať jeho skutkové a právne\n10\n\nzávery, pretože obsah je sťažovateľovi veľmi dobre známy, keďže rozsudok okresného súdu\nz 3. decembra 2014 pripojil aj k svojej sťažnosti, pozn.).\nÚstavný súd sa presvedčil, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu uviedol a náležite ozrejmil dôvody, pre ktoré napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu ako vecne správne potvrdil, a preto po preskúmaní sťažnosťou napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, ústavný súd konštatuje,\nže napadnutý rozsudok krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad použitého\nprávneho predpisu a vyplývajú z neho dôvody, pre ktoré rozhodol tak, že prvostupňový\nrozsudok ako vecne správny potvrdil. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd\nnezistil pochybenia takej relevancie, ktoré by mohli mať za následok neakceptovateľnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu z ústavného hľadiska. Sťažnosťou napadnutý\nrozsudok krajského súdu je vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej\nsvojvôle konajúceho krajského súdu, nie je arbitrárny a v dostatočnom rozsahu dáva\nodpoveď na to, ako a prečo došlo zo strany krajského súdu k potvrdeniu napadnutého\nrozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zníženie výživného\nna plnoleté dieťa. Z napadnutého rozsudku krajského súdu podľa názoru ústavného súdu\nnevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nÚstavný súd preto zastáva názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa\nkritériá zákonného rozhodnutia, pričom je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd si neosvojil\nargumentáciu sťažovateľa o porušení označených základných práv a práv postupom\na napadnutým rozsudkom krajského súdu, pretože skutočnosť, že krajský súd nerozhodol\nv súlade s predstavami a očakávaniami sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo aj\nk porušeniu uvedených práv.\nNad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že rozhodovanie o výživnom a najmä\nskúmanie pomerov povinného rodiča nie je vždy mechanické a súdu umožňuje odchýliť sa\nod povinným rodičom preukazovaných skutočností, prípadne tieto nezohľadniť. Takto\npostupovali súdy aj v právnej veci sťažovateľa, pričom skutočnosť, že on sám sa s ich\nprávnym názorom nestotožňuje, nemôže, ako už bolo uvedené, sama osebe viesť k záveru\n11\n\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť ich právny názor svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08). Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd a krajský súd dostatočne\nzaoberali všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa (zdravotný stav, príjmové\na majetkové pomery, schopnosti a možnosti) a vyhodnotili ich spôsobom, ktorý zodpovedá\nzákonným požiadavkám na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP). O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu\n(v spojení s napadnutým rozsudkom okresného súdu) takéto nedostatky nevykazuje, a preto\nústavný súd konštatuje, že nezistil dôvod, ktorý by signalizoval možnosť po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie vysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv.\nNa základe uvedeného ústavný súd posúdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nkonformný s obsahom garancií označených článkov ústavy, listiny a dohovoru a sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uvedených.\nV závere ústavný súd ešte poznamenáva, že nemal dôvod odchýliť sa od svojho\nprávneho názoru vysloveného v obdobnej veci sp. zn. I. ÚS 324/2015.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. marca 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e44950d7-51ed-4acd-8aa4-176bfbe12139", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 324/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1"}, {"guid": "ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 175/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ceda1006-fe5d-4626-a47d-8de7bd7d9c81:f6c3da32-3742-499a-a96d-151349d52064", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814205014.2", "spisova_znacka": "17CoP/26/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/26/2015 z 26. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814205014.2"}, {"guid": "df8f0fd1-c49c-401e-9a56-3cca1f007d8a:ecd06714-499f-4794-848d-ff383226034b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814205015.1", "spisova_znacka": "5Co/762/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/762/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814205015.1"}, {"guid": "38001f5d-407e-4adf-86de-1cbd5b1bad2d:022170f5-6a2e-40db-9884-40c8a3a40f32", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6713210555.2", "spisova_znacka": "17CoP/78/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/78/2014 z 18. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713210555.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10eca043-88f1-4a03-9c95-df566402538b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1"}]}