{"guid": "ussr:b7917c78-9f50-4e4c-b5cf-bd2f48eabae3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/2016 z 12. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. januára 2016, sp. zn. III. ÚS 15/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.15.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2016-01-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b7917c78-9f50-4e4c-b5cf-bd2f48eabae3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.15.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.15.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.15.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 15/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Máriou Vevurkovou, Mieru 312/13, Námestovo, vo veci namietaného\nporušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 32/2015 a jeho uznesením\nz 9. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 32/2015 a jeho uznesením\nz 9. septembra 2015.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 11/2014 z 8. júla 2014 uznaný za vinného zo spáchania\nprečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a 3 písm. b) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2\nrokov a 4 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody s minimálnym stupňom stráženia. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 1 To 4/2015-232 z 3. februára 2015 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“) zamietol odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Tdo 32/2015\nz 9. septembra 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“) dovolanie sťažovateľa\nodmietol nepovažujúc za splnené uplatnené dôvody dovolania [§ 371 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku].\nDôvody podania svojej sťažnosti vidí sťažovateľ v tom, že verejné zasadnutie\nvykonané krajským súdom ,,bolo vykonané v neprítomnosti obvineného hoc na to neboli\nsplnené zákonné podmienky, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie a účinný prostriedok nápravy podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd“. Sťažovateľ namieta, že krajský súd vykonal verejné\nzasadnutie v jeho neprítomnosti, aj keď účasť na verejnom zasadnutí neodmietol a ani\nnepožiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, ale žiadal o jeho\nodročenie. Podľa názoru sťažovateľa neexistovala prekážka, ktorá by odvolaciemu súdu\nbránila v odročení pojednávania na iný termín. Túto skutočnosť dáva sťažovateľ následne\ndo súvisu so zánikom trestnosti na základe účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona uvádzajúc, že vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti mu\n\n2\n\nbola\n\n„zmarená\n\nmožnosť\n\nvyužitia\n\ninštitútu\n\núčinnej\n\nľútostí,\n\nnakoľko\n\nsťažovateľ\n\nnepredpokladal a vzhľadom na poučenie v upovedomení na verejné zasadnutie na deň\n03.02.2015 ani nemohol predpokladať, že by odvolací súd mohol verejné zasadnutie\nvykonať v jeho neprítomnosti a zároveň na tomto aj rozhodnúť.\nSťažovateľ mienil svoju povinnosť (zaplatiť výživné) splniť ešte pred tým, než sa\nodvolací súd odobral na záverečnú poradu, avšak nakoľko sa nachádzal v zahraničí\na zároveň písomne požiadal odvolací súd o odročenie vereného zasadnutia bol\nv presvedčení, že v prípade ak túto svoju povinnosť splní po príchode na Slovensko\na zároveň tak učiní skôr než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu v jeho prípade\nexistovala reálna možnosť, aby súd postupoval v zmysle § 86 ods. 1 Trestného zákona,\nv dôsledku Čoho trestnosť trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný zanikne.“.\nNásledne podané dovolanie, ktorým sa sťažovateľ na najvyššom súde domáhal\nvyslovenia, že uznesením krajského súdu „bol porušený zákon v ustanovení § 34 ods. 4\nTrestného poriadku, § 293 ods. 8 Trestného poriadku a v konaní, ktoré mu predchádzalo,\na to v neprospech obvineného“, najvyšší súd na neverejnom zasadnutí odmietol z dôvodu,\nže neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.\nPodľa v sťažnosti prezentovaného názoru sťažovateľa bola jeho neúčasť na verejnom\nzasadnutí krajského súdu ospravedlnená závažnými dôvodmi. Poukazuje pritom na obsah\npoučenia v upovedomení o verejnom zasadnutí, ktoré mu krajský súd pred jeho vykonaním\ndoručil. Vyjadruje preto presvedčenie, že krajský súd „vykonal verejné zasadnutie\no odvolaní v jeho neprítomnosti v rozpore so zákonom, a to vzhľadom najmä na inštitút\nupravený v ust. § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti, kedy trestnosť činu zaniká aj vtedy\nak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona a páchateľ\nsvoju povinnosť splnil skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu. Keďže sťažovateľ\npokladal svoju žiadosť o odročenie verejného zasadnutia za podanú riadne,\nnepredpokladal, že súd v tejto vecí vykonaná verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti,\nv dôsledku čoho bol ukrátený o možnosť splniť svoju povinnosť skôr než sa odvolací súd\nodobral na záverečnú poradu...\n\n3\n\nS poukazom na uvedené možno ustáliť, že zákonné podmienky pre vykonanie\nverejného zasadnutia na odvolacom súde dňa 03.02.2015 v neprítomnosti sťažovateľa\nsplnené neboli, a verejné zasadnutie v neprítomností sťažovateľa vykonané byť nemalo.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal v jeho veci takéto\nrozhodnutie:\n„1. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tdo 32/2015 porušil právo\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a účinný prostriedok nápravy podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s vykonaním\nverejného zasadnutia o odvolaní v neprítomnosti obžalovaného.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo 32/2015 z 09.09.2015 zrušuje a vec\nvracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €, ktorú\nje Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je ústavný súd\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n4\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj\nosobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona\no ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n\n5\n\nPodstatou práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru je\nzaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci\nkonať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01, II. ÚS 517/2014). K tomu sa pridávajú záruky\nspravodlivého procesu vzťahujúce sa na organizáciu a zloženie súdu, ako aj na vedenie\nkonania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo\nna spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08). V zmysle\nrozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch namietaného\nporušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa úloha súdu sústreďuje na zistenie, či konanie\nako celok vrátane dokazovania (spôsobu vykonania dôkazov) malo spravodlivý charakter\n(napr. rozsudok vo veci Van Mechelen a iní proti Holandsku z 23. 4. 1997, § 49, § 50;\nrozsudok A. M. proti Taliansku zo 14. 12. 1999, § 23, § 24).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov, a jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04).\nV súvislosti so svojím postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre tiež\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Vzhľadom na to\nústavný súd nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové\nzistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných než\nústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\n\n6\n\nKompetencie ústavného súdu teda nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných\nsúdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd\nnie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie\nústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť zasiahnuté do ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,\na v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne\nviedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.\nPodstatou predloženej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s postupom krajského súdu\nv jeho trestnej veci, v ktorej rozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu v jeho\nneprítomnosti, a v tejto spojitosti aj nesúhlas s dôvodmi odmietnutia jeho dovolania proti\nuzneseniu krajského súdu najvyšším súdom [v dovolaní sťažovateľ namietal naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, podľa ktorého možno\ndovolanie podať ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané\nv neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky]. Keďže však\npetit sťažnosti smeruje len proti postupu najvyššieho súdu, ústavný súd s prihliadnutím\nna kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa považoval jeho námietky proti postupu\nkrajského súdu v odvolacom konaní uvedené v dôvodoch sťažnosti len za súčasť ním\npredloženej právnej argumentácie (mutatis mutandis III. ÚS 149/04, IV. ÚS 287/2011,\nIII. ÚS 666/2014).\nZohľadňujúc uvedené sa ústavný súd oboznámil s obsahom uznesenia najvyššieho\nsúdu, ktoré je výsledkom napadnutého postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 3 Tdo 32/2015. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia odôvodnil\nsvoj záver, že krajský súd nepochybil, keď vykonal verejné zasadnutie 3. februára 2015\nv neprítomnosti sťažovateľa s poukazom na § 292 a § 293 Trestného poriadku tak, že\nnutnosť účasti sťažovateľa je potrebné posudzovať podľa toho, či ho súd ako obvineného\nna verejné zasadnutie predvolal alebo či ho len o verejnom zasadnutí upovedomil.\nPoukazujúc na § 292 a § 293 Trestného poriadku možno podľa najvyššieho súdu\n„konštatovať, že predvolanie obvineného na verejné zasadnutie prichádza do úvahy\nv prípade nevyhnutnosti jeho osobnej účasti na verejnom zasadnutí a v ostatných prípadoch\n\n7\n\nargumentum a contrario sa obvinený o účasti na verejnom zasadnutí len upovedomí (§ 292\nods. 1 prvá veta Trestný poriadok).\nObvineného súd na verejné zasadnutie spravidla predvoláva vtedy, keď považuje\nza nevyhnutné ho vypočuť, vyzvať k vyjadreniu k dôkazu vykonanému na tomto verejnom\nzasadnutí, alebo ho požiadať o bližšie vysvetlenie jeho odvolania. V ostatných prípadoch,\nkeď osobná účasť obvineného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nie je nutná, sa\nobvinený o verejnom zasadnutí len upovedomí, a to ako osoba, ktorá svojim návrhom dala\nna verejné zasadnutie podnet, resp. ako osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá\nrozhodnutím.\nZ obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Námestovo po vykonaní dokazovania 8. júla\n2014 pod. sp. zn. 6T 11/2014, rozhodol rozsudkom, proti ktorému obvinený do zápisnice\no hlavnom pojednávaní (č. l. 209) zahlásil odvolanie, ktoré bližšie neodôvodnil. Predseda\nsenátu krajského súdu dňa 15. januára 2015 (č. l. 223) určil termín konania verejného\nzasadnutia na 3. februára 2015 o 9.30 hod. Obvinený\n\nbol o verejnom\n\nzasadnutí upovedomený, čo preukazuje upovedomenie o verejnom zasadnutí (č. l. 224)\na rovnako aj úprava predsedu senátu odvolacieho súdu (č. l. 223 spisu). Upovedomenie\no konaní verejného zasadnutia bolo obvinenému doručené dňa 19. januára 2015, 60\npotvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke (č. l. 223). Dôvod na predvolanie\nobvineného odvolacím sudom nebol, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa sa priznal\nk neplneniu si vyživovacej povinnosti (č. l. 207 spisu) a po vyhlásení rozsudku, podal\nodvolanie, ktoré dodatočne neodôvodnil, ani nedeklaroval, že má v úmysle dlžné výživné\nuhradiť.\nZ predloženého spisového materiálu teda vyplýva, že obvinený bol riadne a včas\nupovedomený na verejné zasadnutie konané 3. februára 2015 a poučený v zmysle § 293\nods. 5 Trestného poriadku o možností konať verejné zasadnutie v neprítomnosti\nobvineného (č. l. 224 spisu - prvá veta upovedomenia), pričom neboli splnené ani\npodmienky pre postup podľa § 293 ods. 6 Trestného poriadku.\nPodľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom\nospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa\nverejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí\ndeň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.\n\n8\n\nObvinený dňa 2. februára 2015 (č. l. 229), t. j. deň pred konaním verejného\nzasadnutia, zaslal poštou list s prípisom, v ktorom žiadal o ospravedlnenie neúčasti\nna verejnom zasadnutí a zároveň požiadal o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu\npráce v zahraničí, pričom uvedené nijakým spôsobom nepreukázal (č. l. 228 spisu). Ani\nv tomto liste neavizoval uhradenie dlhu na výživnom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obvinený neospravedlnil svoju\nneúčasť na verejnom zasadnutí z dôvodu práce v zahraničí hodnoverným spôsobom, a to\nnielen pokiaľ ide o akékoľvek predloženie (zdokladovanie) pracovnej zmluvy, resp. dohody\na jej špecifikácie, ale ani pokiaľ ide o včasné ospravedlnenie. Hodnovernosť\nospravedlnenia vyžaduje aj neodkladnosť jeho oznámenia potom, ako sa obvinený\no dôvode, ktorý mu zabráni v účasti na verejnom zasadnutí, dozvedel. Ospravedlnenie\nobvineného o neúčastí na verejnom zasadnutí bolo doručené poštou v deň konania\nverejného zasadnutia pred jeho začatím, hoci o skutočnosti, že vykonáva prácu v zahraničí,\nmusel vedieť skôr. Nič obvinenému nebránilo, aby trestnú kanceláriu (resp. Krajský súd\nv Žiline) telefonicky kontaktoval podstatne skôr (ihneď ako vedel, že pôjde do zahraničia)\na ospravedlnil tak svoju neúčasť na verejnom zasadnutí včas. Sám totiž inicioval odvolacie\nkonanie a ak mal záujem osobne sa verejného zasadnutia zúčastniť, prípadne využiť aj\ninštitút účinnej ľútosti, bolo jeho povinnosťou s odvolacím súdom komunikovať včas.\nO termíne konania verejného zasadnutia vedel už od 19. januára 2015 (č. l. 223 spisu).\nJe preto zrejmé, že obvinenému bolo riadne a včas upovedomenie na verejné\nzasadnutie doručené a bol aj správne poučený o možnosti konania verejného zasadnutia\nbez jeho prítomnosti, čím boli splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia\nv neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 5 Trestný poriadok), pričom svoju neúčasť\nna verejnom zasadnutí ani hodnoverne neospravedlnil (§ 293 ods. 8 Trestného poriadku).\nKrajský súd v Žiline preto správne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného\na jeho odvolanie proti rozsudku podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Preto najvyšší\nsúd konštatoval, že nie je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného\nporiadku.“.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že\nnajvyšší súd podrobne vysvetlil podmienky, za ktorých bolo možné rozhodovať o odvolaní\n\n9\n\nsťažovateľa v jeho neprítomnosti opierajúc sa o platné znenie zákonných ustanovení\nupravujúcich trestné konanie. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd ústavne\nakceptovateľným spôsobom odpovedal na ťažiskové dovolacie argumenty sťažovateľa,\nktoré sa v zásade zhodujú aj s predloženou sťažnostnou argumentáciou, a skutočnosť, že\nsťažovateľ zastáva iný právny názor, ako prijal v tejto veci najvyšší súd, nemôže viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu\nsvojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho\nnázor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (m. m. I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012). Ústavný súd navyše poukazuje na právny\nnázor ustálený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého právo na spravodlivý proces\nneznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07).\nPodľa ústavného súdu však posúdenie dôvodnosti dovolania zo strany najvyššieho\nsúdu (osobitne jeho závery) takéto nedostatky nevykazuje. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu založené na racionálnom, podrobnom,\na pritom ústavne konformnom výklade relevantnej procesnoprávnej úpravy vyžadujúcej\nhodnoverný spôsob ospravedlnenia neúčasti sťažovateľa na konanom verejnom zasadnutí\nodvolacieho súdu, ktorý nepopiera jej účel a podstatu a na základe ktorého boli ustálené\ndôvody na odmietnutie dovolania. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci\nnajvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecnými súdmi, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý\nprávny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne\nneodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. Ústavný súd v tejto súvislosti taktiež dodáva,\nže otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nsamo osebe nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv (obdobne\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 103/09, II. ÚS 395/09, I. ÚS 595/2012).\n\n10\n\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu (ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal) a obsahom\nsťažovateľom označeného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie\nmohol reálne dospieť k záveru o jeho porušení. Záver najvyššieho súdu o správnosti\npostupu krajského súdu, ktorý vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti sťažovateľa,\nústavný súd nevyhodnocuje ako zásah vedúci k odopretiu označeného práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Preto z hľadiska jeho obsahu považuje ústavný súd predloženú sťažnosť\nza zjavne neopodstatnenú (obdobne II. ÚS 699/2014).\nPokiaľ ide o porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru, judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru\ns ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje (napríklad rozhodnutie vo veci Silver a ostatní\nproti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983, rozsudok vo veci Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rozsudok ESĽP Vilvarajah a ďalší proti\nSpojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87, § 122). Ústavný súd v danom prípade\nnezistil, že by k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo, preto ani nie je\nmožné dospieť k záveru, že by najvyšší súd porušil sťažovateľovo právo zaručené čl. 13\ndohovoru. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorý\nústavne konformným spôsobom odmietol dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského\nsúdu, nemôže predstavovať porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy v takom\nzmysle, ako to sťažovateľ namieta. Ústavný súd poznamenáva, že čl. 13 dohovoru má\nprocesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny prostriedok nápravy\npred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva základných práv a slobôd\nuvedených v dohovore, a tento účinný prostriedok nápravy je nezávislý od istoty\npriaznivého výsledku pre sťažovateľov (podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013,\nIII. ÚS 135/2014, III. ÚS 167/2015).\n\n11\n\nPretože ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia práv zaručených čl. 6 ods. 1\na čl. 13 dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu, bolo namieste sťažnosť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. januára 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pojednávanie-prítomnosť účastníkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "účinný prostriedok nápravy (ESĽP)", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6096bd-9764-4776-a1d0-83008e2f85c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.167.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.167.2015.1"}, {"guid": "ussr:6667055e-f7c9-4a26-9aee-6b266af8c7aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6667055e-f7c9-4a26-9aee-6b266af8c7aa"}, {"guid": "ussr:772bd553-4c57-48e5-aa96-4f8f3aaa5b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 699/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 699/2014 z 14. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:772bd553-4c57-48e5-aa96-4f8f3aaa5b9c"}, {"guid": "ussr:7914dd3f-f921-4bde-a022-4f85e0d0e529", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7914dd3f-f921-4bde-a022-4f85e0d0e529"}, {"guid": "ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 395/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3"}, {"guid": "ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/09 z 3. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "87ded6f3-1c5b-41af-87b1-6c5cf0c4abf7:e4ea140b-795c-459a-9702-18bcad2da548", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5814010014.1", "spisova_znacka": "3Tdo/32/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/32/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5814010014.1"}], "citovane_v": []}