{"guid": "ussr:007d7ef2-37df-454b-a1d1-aff5fe1c8aad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.148.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2016 z 31. 5. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. mája 2016, sp. zn. III. ÚS 148/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.148.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-05-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/007d7ef2-37df-454b-a1d1-aff5fe1c8aad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.148.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.148.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.148.2016.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 148/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Sergeja\nKohuta a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Molokačovou, Masarykova 16,\nPrešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 T 140/03, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 140/03\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 T 140/03 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\n\n(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jeho\nprávnej zástupkyne JUDr. Zuzany Molokačovej, Masarykova 16, Prešov, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 148/2016 z 15. marca 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 140/03 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Ako obžalovaný som stíhaný\nv trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn.: 2T 140/03, ktorého\npodkladom je obžaloba Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 10.3.2003, 2Pv 1559/02-21\na obžaloba Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 1.12.2003, 1 Pv 610/03. Stíhaný som\nna tom skutkovom základe, že dňa 1.7.2002 asi o 17.00 hod. v\n\n, v byte na ulici\n\n, po predchádzajúcom nedorozumení som mal fyzicky napadnúť svoju\nbývalú manželku\n\n, ktorú som mal ťahať za vlasy, opakovane ju biť\n\npo chrbte a hlave, čím som jej mal podľa znalca z odboru zdravotníctvo spôsobiť\npodvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenie si malo vyžiadať podľa znalca z odboru\nzdravotníctvo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 14 dní, teda som mal spáchať\ntrestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Stíhaný som aj na tom\nskutkovom základe, že v dobe od roku 2001 do 16.4.2003 v mieste svojho trvalého pobytu\nv\n\nna ul.\n\nsom mal sústavne vyvolávať strach a stres u svojej bývalej\n\nmanželky\n\n, u svojho maloletého syna\n\na u ml.\n\n, nar.\n\nv byte na ul.\n\ntak, že:\n\n, nar.\n\n, syna svojej bývalej manželky bývajúcim\n\n- som ich mal vyháňať z bytu, vyhrážať sa, že z môjho bytu čoskoro vypadnú, pričom\nzo strachu často utekali z bytu preč,\n- mal som sa vyhrážať zabitím\n\n, že ju dostanem na psychiatriu,\n\nohrozovať ju kuchynským nožom,\n- mal som fyzicky napádať\n\ntak, že som ju mal ťahať za vlasy, biť\n\nju rukami po tvári a po ostatných častiach tela,\n- mal so vo večerných hodinách vypínať elektrický prúd v byte, čím deťom\na\n\nsom mal znemožňovať riadne sa pripravovať na vyučovanie,\n\n- mal som sa vyhrážať\n\nodpredajom zariadenia bytu\n\na vystavovať ju stresu tým, že som mal privádzať do bytu záujemcov o kúpu bytu,\n- mal som odmietať finančne prispievať na potreby domácnosti, ošatenie a stravu\npre mal.\n\n,\n\nčím som mal u nich spôsobovať traumu a následkom takéhoto konania sa u mal.\nmala prejaviť porucha defekácie a neurotický syndróm, následkom čoho\nje liečený doposiaľ, u\n\nsa mali prejaviť depresívne poruchy, pre ktoré\n\n3\n\nje doposiaľ liečená v psychiatrickej ambulancii, teda som mal spáchať trestný čin týrania\nblízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm. c), d), ods. 3\npísm. b) Tr. zákona. ...\nUznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 18.4.2003, sp. zn.: NtV/54/03, v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.6.2003, sp. zn. 4Tpo 29/03 som bol vzatý\nz dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku do väzby. Osobná sloboda mi\nbola obmedzená od 17.4.2003.“\nKeďže napadnuté konanie začaté podaním obžaloby ešte 12. decembra 2003 nebolo\ndosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň\nnavrhuje, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 € a úhrada trov\nkonania.\nOkresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\nsp. zn. 1 SprO 1022/2015 (doručeným ústavnému súdu 17. februára 2016), v ktorom sa\nokrem iného uvádza:\n„Čo sa týka nášho vyjadrenia k sťažnosti sťažovateľa, uvádzame, že tento je\ndôvodný, pričom prieťahy v konaní boli spôsobené nedostatočnou obsadenosťou trestného\núseku Okresného súdu Prešov v predmetnom období. Namietame však výšku požadovaného\nfinančného zadosťučinenia, ktorá je vo výraznom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou\nústavného súdu.“\nSúčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj prehľad dosiaľ vykonaných\nprocesných úkonov priebehu napadnutého konania, z ktorého vyplynulo, že okresný súd\npo podaní obžaloby 12. decembra 2003 až do vyhlásenia prvého rozsudku 12. októbra 2004,\nako aj následne po jeho zrušení krajským súdom a vrátení spisu od 28. januára 2005\ndo 27. apríla 2006, keď po vykonaní hlavného pojednávania odročil toto na neurčito\nz dôvodu vyžiadania zdravotnej dokumentácie poškodenej a uloženia povinnosti znalcovi\n\n4\n\nvypracovať doplňujúci znalecký posudok. Od toho času okresný súd vo veci konal\naž 4. októbra 2012, keď rozhodol o priznaní odmeny znalcovi a následne zisťoval pobyt\nobžalovaného, pričom ďalšie hlavné pojednávanie nariadil až na 3. október 2013. Z dôvodu\nnariadenia znaleckého dokazovania bolo na neurčito odročené aj hlavné pojednávanie\nkonané 17. decembra 2013. Okresný súd potom pokračoval v konaní až od 6. marca 2015,\npričom postupne priberal do konania ďalších znalcov. Posledný úkon okresného súdu je\nzaznamenaný 4. decembra 2015, keď bol spis vrátený znalcom bez znaleckého\ndokazovania.\nK vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.\nObsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení\nz 10. februára 2016, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n\n5\n\nSťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý\nmá právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza\nzásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(m. m. IV. ÚS 221/04). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (II. ÚS 21/01).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má obvinený právo na to, aby\no jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou\nsúčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania\ntým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu,\n\n6\n\naby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote\no svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\nPokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná,\nje pojem „primeraná lehota“ relatívny. Primeranosť doby konania sa posudzuje\npodľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko\nz 28. 6. 1978).\nPri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 26/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania\na spôsob, akým súd vo veci postupoval. Povahou konania treba rozumieť nielen jeho\nzložitosť alebo naopak jednoduchosť na jednej strane, ale aj jeho význam pre obvineného\nna strane druhej.\nPokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného\nkonania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to\nvzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv\nna povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta\nv. Taliansko z 25. 6. 1987)].\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pre naplnenie základného práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne\nnerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).\n1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení sa\ns vyjadreniami účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu\nkonštatuje, že vec zo skutkového, ale ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej\nzložitosti. Ústavný súd zastáva názor, že v okolnostiach danej veci pri sústredenejšom\n\n7\n\na najmä efektívnejšom postupe okresného súdu bolo možné postupovať tak, aby bol čo\nnajskôr odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa. Ústavný súd napokon poznamenáva,\nže ani okresný súd na zložitosť veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal.\n2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil také\nskutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.\nAni okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti na takéto skutočnosti nepoukázal, no namietol\n„výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorá je vo výraznom rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou ústavného súdu“.\n3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nÚstavný súd zistil obdobie rozsiahlej a ničím neospravedlniteľnej nečinnosti od 27. apríla\n2006 do 30. októbra 2013. Okrem nečinnosti bol postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní aj neefektívny. O uvedenom svedčí najmä skutočnosť, že rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 2 T 140/03 z 12. októbra 2004 bol uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 To 1/2005 z 18. januára 2005 zrušený a vec bola vrátená okresnému\nsúdu na ďalšie konanie pre procesné aj skutkové pochybenia.\nAni postup okresného súdu v období od 17. decembra 2013 až dosiaľ v súvislosti\nso zabezpečovaním znaleckého dokazovania nie je možné podľa názoru ústavného súdu\nhodnotiť ako dostatočne efektívny.\nPokiaľ okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti poukazoval na „nedostatočnú\nobsadenosť trestného úseku“, tento argument ústavný súd nemohol akceptovať. V tejto\nsúvislosti ústavný súd už viackrát (I. ÚS 23/03, II. ÚS 153/06) poukázal na to, že personálne\nproblémy a nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, by mohlo len\ndočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak by sa na ten účel prijali\nvčas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 55/2002). Okresný súd vo svojom vyjadrení\nneuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať,\nže v danej veci ide o takýto prípad.\n\n8\n\nNapokon\n\nústavný\n\nsúd\n\nzdôrazňuje,\n\nže\n\nz ústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\nje\n\nneakceptovateľné, aby konanie v trestnej veci nebolo právoplatne skončené ani po viac ako\n12 rokoch od jeho začatia (napr. IV. ÚS 159/08).\nÚstavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd\nsvojím postupom v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo\npostupom okresného súdu porušené, prikázal mu napriek tomu, že sťažovateľ sa toho\nnedomáhal, aby v označenej trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak\nstav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n9\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 100 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Okrem iného konštatoval, že „za celé obdobie\ntrestného stíhania žije v napätí, nakoľko vec nie je doposiaľ právoplatne skončená“ a že\n„nedokáže zhojiť ujmu, ktorú mu trestné stíhanie spôsobilo a spôsobuje naďalej“.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n2 T 140/03 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,\nže posudzované konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,\nústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou\nJUDr. Zuzanou Molokačovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n10\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839,83 €.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom\n2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie-rozhodnutie o treste"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:21497a80-4206-4c82-9889-e9211668f2a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21497a80-4206-4c82-9889-e9211668f2a7"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:96af1b53-8799-4a85-8a02-4600973d2816", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/02 z 20. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96af1b53-8799-4a85-8a02-4600973d2816"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c1fdaa1c-8724-4a15-a556-d4d56fc643f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2020.2"}]}