{"guid": "ussr:f54442d8-a6d3-4f47-b51e-d82224bd8099", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.130.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 130/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 130/2016 z 15. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 130/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.130.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f54442d8-a6d3-4f47-b51e-d82224bd8099", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.130.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.130.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.130.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 130/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátska kancelária,\nHerľanská 547, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako podanú neoprávnenou\n\nosobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 130/2009 porušil\nzákladné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Zrušuje Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23 Cb 130/2009-571\nzo dňa 10. mája 2012 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II\nna ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva náhradu trov konania v sume\n\n296,44 Eur, ktorý je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nJUDr. Moniky Ilčišinovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nAko zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh vyplynulo,\npred okresným súdom bolo pod sp. zn. 23 Cb 130/2009 vedené konanie, v ktorom sa\nžalobca Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalobca“) domáhal po súdom pripustených zmenách žaloby proti žalovanému\n(ďalej aj „žalovaný“), za účasti\nvedľajšieho účastníka na strane žalovaného\n(ďalej len „\n29. apríla 2009 v hoteli\n\n“), určenia, že zhromaždenie žalovaného konané\nv rekreačnom stredisku\n\nnebolo zasadnutím\n\nmimoriadneho valného zhromaždenia a prijaté uznesenia nie sú uzneseniami mimoriadneho\nvalného zhromaždenia žalovaného.\nŽalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn.\n36 CbR 14/2008 z 30. marca 2009 vyhovel návrhu spoločnosti\n, a poveril ju v lehote 40 dní od právoplatnosti uznesenia zvolať\nmimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Súd súčasne určil, že predsedom\nmimoriadneho valného zhromaždenia až do zvolenia riadneho predsedu mimoriadneho\nvalného zhromaždenia bude sťažovateľ. Proti tomuto uzneseniu podal 23. apríla 2009\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 z 27. apríla 2009\n\n2\n\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia odložil. Napriek uvedeným skutočnostiam\nsťažovateľ 29. apríla 2009 o 15.00 h protiprávne zorganizoval na mieste\n̶\n\nstredisko\nadvokátkou\n\n̶ rekreačné\n\nstretnutie niekoľkých subjektov, zastúpených\n, ktoré nezákonne vystupovali ako akcionári\n\nžalovaného. Stretnutia sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu\n\n.\n\nPri prezentácii predložil výpis majiteľa zo zoznamu akcionárov žalovaného vedeného\nCentrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky (ďalej len „centrálny\ndepozitár“) k rozhodujúcemu dňu 24. apríla 2009 a kópiu hromadnej akcie na meno,\nktorými preukázal, že jediným akcionárom žalovaného v deň konania mimoriadneho\nvalného zhromaždenia je žalobca. O priebehu stretnutia splnomocnený zástupca žalobcu\nspísal 29. apríla 2009 na notárskom úrade\n\nvyhlásenie vo forme\n\nnotárskej zápisnice č. N 93/2009, Nz 14567/2009. Sťažovateľ napriek vedomosti o odklade\nvykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36 CbR 14/2008\na neexistencii zákonného práva viesť valné zhromaždenie pokračoval v navodzovaní dojmu,\nže vedie mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Ignoroval výpis zo zoznamu\nakcionárov vedený centrálnym depozitárom, spísal zdanlivú listinu prítomných akcionárov\nžalovaného, uviedol v nej zúčastnené subjekty\na v rozpore s reálnou akcionárskou štruktúrou pridelil hlasovacie práva\nosobám, ktoré nikdy neboli akcionármi žalovaného. Následne poveril\n, aby ako zástupkyňa akcionárov s najväčším počtom hlasov zhromaždenie viedla.\nTáto však opätovne poverila vedením zhromaždenia sťažovateľa, ktorý prítomných vyzval\nna odhlasovanie nasledujúcich bodov programu: 1. Zvolenie orgánov MVZ; 2. Zmena\nstanov spoločnosti\n\n3. Odvolanie a voľba členov predstavenstva;\n\n4. Odvolanie a voľba členov dozornej rady, a do časti programu 5. Rôzne zaradil napr.\ncezhraničné spojenie žalovaného s cyperskou spoločnosťou\n\n, rozdelenie\n\ndovtedy nerozdeleného zisku, predaj 34 % akcií žalovaného a iné. Uznesenia prijaté\nosobami, ktoré neboli zapísané do zoznamu akcionárov, nemôžu byť uzneseniami\nmimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného. Naliehavý právny záujem na podanej\nurčovacej žalobe odôvodnil žalobca tým, že napriek odkladu vykonateľnosti uznesenia\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 36 CbR 14/2008 realizoval sťažovateľ právne úkony\n\n3\n\nsmerujúce k uskutočneniu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, na ktorom\noznačené subjekty vystupovali ako akcionári žalovaného a pokúšali sa prijať uznesenia\nv zmysle programu. Uvedené konanie smerovalo k dosiahnutiu zmien zápisu v obchodnom\nregistri a k uskutočneniu ďalších podstatných zmien v spoločnosti žalovaného. Svedčí o tom\naj pozvánka na ďalšie zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia zvolaného na 1. jún\n2009 v rekreačnom stredisku\n\n, ktorú vypracoval sťažovateľ ako predseda\n\npredstavenstva žalovaného a doručil ju žalobcovi 11. júna 2009. Právne postavenie žalobcu\nako jediného akcionára žalovaného je vážne ohrozené. Bezprostrednosť ohrozenia\na naliehavosť\n\nprávneho\n\nzáujmu\n\nodôvodňuje\n\nvystupovanie\n\noznačených\n\nsubjektov\n\nvydávajúcich sa za akcionárov žalovaného, ktorí tvrdia, že na stretnutí 29. apríla 2009\nzvolili sťažovateľa za predsedu predstavenstva žalovaného. Týmto spôsobom sa snažia\nprevziať obchodné vedenie spoločnosti žalovaného a vykonať ďalšie kroky, ktorými\nvznikne na strane žalobcu podstatná škoda. Ochranu práv žalobcu ako jediného akcionára\nžalovaného a odstránenie ohrozenia jeho záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami ako podanou určovacou žalobou. Naliehavosť právneho záujmu na určení\nprávneho statusu stretnutia konaného 29. apríla 2009 je daná z dôvodu ochrany pred ďalšími\nzásahmi do akcionárskych práv žalobcu. Pretože nedošlo ku konaniu mimoriadneho valného\nzhromaždenia, nemôže sa žalobca domáhať určenia neplatnosti uznesení, o ktorých aktéri\nzhromaždenia tvrdia, že sú uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného,\nide o ničotné právne akty.\nŽalovaný s podanou žalobou súhlasil, považoval ju za dôvodnú a navrhol jej\nvyhovieť. Pre právnu istotu účastníkov je potrebné rozhodnutie súdu, pretože vec nie je\nmožné vyriešiť iným spôsobom. Už táto skutočnosť zakladá existenciu naliehavého\nprávneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Vzhľadom na dôvody uvádzané žalobcom je\nv súčasnosti neisté aj právne postavenie samotného žalovaného, keďže osoby, ktoré\nzvolávali a zúčastnili sa napadnutého mimoriadneho valného zhromaždenia z 29. apríla\n2009, sa vo vzťahu k tretím osobám preukazujú zápisnicou z tohto zhromaždenia, vydávajú\nsa za členov štatutárneho orgánu žalovaného a snažia sa o vykonanie právnych a iných\núkonov, ktoré ohrozujú žalovaného a sú v jeho neprospech.\nSpoločnosť\n\nsa pojednávania nariadeného na 10. máj 2012 bez\n\nospravedlnenia nezúčastnila, k žalobe sa nevyjadrila a odročenie pojednávania nežiadala.\n\n4\n\nOkresný súd na pojednávaní zároveň rozhodol o nepripustení jej vstupu do konania ako\nvedľajšieho účastníka na strane žalovaného.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 žalobe žalobcu\nvyhovel a určil, že zhromaždenie uskutočnené 29. apríla 2009 o 15. 00 h v hoteli\nv rekreačnom stredisku\n\nnebolo zasadnutím mimoriadneho valného\n\nzhromaždenia žalovaného a všetky uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú\nuzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného.\nOkresný súd sa zaoberal najprv posúdením existencie naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení a konštatoval, že „žalobca má vo veci naliehavý právny záujem aj\nnapriek tomu, že medzi účastníkmi konania nebol spor a obaja účastníci zastávali zhodné\nnázory ohľadne žalobou napadnutého zhromaždenia a uznesení na ňom prijatých.\nExistenciu naliehavého právneho záujmu súd videl v nutnosti odstránenia právnej neistoty\na nejasnosti o právnom charaktere napadnutého zhromaždenia a jeho uznesení vzhľadom\nna dôsledky a prejavy tohto zhromaždenia a prijatých uznesení navonok vo vzťahu k tretím\nosobám a spätne vo vzťahu k žalobcovi ako aj žalovanému.“.\nĎalej svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil takto:\n„Súdu je z vykonaného dokazovania a jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca\nsám vedie, je účastníkom alebo vedľajším účastníkom viacerých súdnych sporov na súdoch\nSR vyvolaných v súvislosti s konaním údajného MVZ spoločnosti\n\ndňa\n\n29.4.2009 a na ňom prijatými uzneseniami, či v súvislosti s predajom akcii tejto spoločnosti\nv exekučnom konaní. ...\nZo zápisnice označenej ako zápisnica z rokovania mimoriadneho valného\nzhromaždenia obchodnej spoločnosti\n\nkonaného dňa 29.4.2009\n\n(čl. 60/65) je bez pochybností zrejmé, že zvolávatelia a ostatné zúčastnené subjekty\nregistrované pod bodmi 1/7 listiny prítomných akcionárov, vystupovali a konali na tomto\nzhromaždení ako akcionári zúčastnení na zasadnutí MVZ a vo forme prijatých uznesení\nprejavili svoju jednoznačnú vôľu presadiť zásadné rozhodnutia pre spoločnosť žalovaného\ntýkajúce sa zmien v jeho štatutárnych a dozorných orgánoch, podnikateľských aktivitách\na majetkovej účasti.\nZ vykonaného dokazovania ako aj z rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k.\n22Cb/101/2009, ktorý na pojednávaní predložil žalobca, vyplýva, že uzneseniami prijatými\n\n5\n\nna zhromaždení konanom dňa 29.4.2009 sa prezentovali tretie osoby vystupujúce ako\nčlenovia štatutárneho orgánu spoločností\n\n, a na ich základe\n\nvykonávali právne úkony v neprospech žalovaného, ktoré poškodzujú aj akcionárske práva\nžalobcu, ako jediného akcionára žalovaného.\nDňa 4. 7. 2009 spísal\n\n, konajúci ako predseda predstavenstva\n\na\n\n, konajúci ako člen predstavenstva\nna exekútorskom úrade\n\nexekútorský zápis o právnom úkone (obdoba exekučnej Nz podľa slovenského Ex. por.),\nktorým zaviazali\n\nuhradiť spoločnosti\n\nsumu\n\n12.684.021,81 €. Na základe tohto exekútorského zápisu sp. zn. Exc 109/2009 začalo\nexekučné konanie na majetok žalovaného a jeho odberateľom boli doručené exekučné\npríkazy prikázaním inej peňažnej pohľadávky.\nSúd konštatuje, že s odvolaním sa na zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného\nzhromaždenia obchodnej spoločnosti\n\nz 29.4.2009\n\nkonal a vystupoval ako predseda predstavenstva aj v prejednávanej právnej veci, keď\ndňa 26.8.2009 (čl. 199/200) doručil súdu oznámenie o odvolaní plnej moci PZ žalovaného\na súčasne oznámil, že na zastupovanie žalovaného vo veci udelil plnú moc JUDr. Monike\nIlčišinovej.\nŽalobca, ktorý v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodnutia súdu je jediným\nakcionárom žalovaného zapísaným v zozname akcionárov u Centrálneho depozitára CP SR\nnemá možnosť dosiahnuť ochranu svojich práv a právom chránených záujmov spojených\nsúčasťou v spoločnosti žalovaného (t. j. ochranu nerušeného výkonu akcionárskych práv)\niným spôsobom a inými právnymi prostriedkami než rozhodnutím súdu o podanej určovacej\nžalobe. Žalobca tvrdí, že napadnuté zhromaždenie nie je zasadnutím MVZ pre nesplnenie\nzákonných podmienok nevyhnutých na konanie MVZ a uznesenia na ňom prijaté nie sú\nuzneseniami MVZ. Z tohto dôvodu sa nemôže domáhať ochrany svojich práv podaním\nžaloby o určenie neplatnosti uznesení MVZ. Všetky vyššie uvedené okolnosti v ich\nvzájomných a vzájomne neoddeliteľných súvislostiach zakladajú podľa názoru súdu\nnaliehavý právny záujem žalobcu v prejednávanej právnej veci.\nZ hľadiska právneho posúdenia vecí a dôvodnosti podanej žaloby súd v spojitosti\ns vykonaným dokazovaním posudzoval otázku či sa dňa 29. 4. 2009 mohlo v súlade\n\n6\n\nso zákonom konať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti\nzvolané na základe uznesenia OS BA I č. k. 14/2008 do rekreačného strediska\n.\nPodstatnou a pre rozhodnutie súdu právne významnou skutočnosťou bolo, že v čase\nkonania tohto zhromaždenia bola zo zákona a následne aj uznesením NS SR č. k.\n6 MObdo 3/2009 z dňa 27.4.2009 odložená vykonateľnosť uznesenia OS BA I č. k. 14/2008.\nPodľa § 243ha ods. 1 O. s. p. v znení k 23. 4. 2009, ak generálny prokurátor podá\nmimoriadne dovolanie a súčasne s podaním mimoriadneho dovolania navrhne odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, odkladá sa doručením mimoriadneho dovolania\ndovolaciemu súdu vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 243ha ods. 2 písm. b) O. s. p. v cit. znení účinky odkladu vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia zanikajú rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však\nuplynutím jedného roka od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak\ndovolací súd nerozhodne o predĺžení tejto lehoty.\nVykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Generálny prokurátor SR doručil\ndňa 23. 4. 2009 Najvyššiemu súdu SR mimoriadne dovolanie voči uzneseniu OS BA I č. k.\n14/2008 a súčasne navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.\nV zmysle § 243ha O. s. p. v znení platnom k 23.4.2009, dňom doručenia\nmimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu t.j. 23.4.2009 došlo zo zákona k odkladu\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to na dobu 1 roka.\nÚčelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého mimoriadnym dovolaním,\nku ktorému dochádza zo zákona (§ 243ha O. s. p.) je zamedziť zmareniu účelu a cieľu\nmimoriadneho dovolania do doby, kým bude o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku\nrozhodnuté. Zákonodarca preto pripustil odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia\nex lege momentom doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu.\nNásledné rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. 6 MObdo 3/2009 zo dňa 27. 4. 2009\nničím nezmenilo už existujúce a zo zákona vzniknuté účinky odkladu vykonateľnosti\nuznesenia OS BA I č. k. 14/2008, a tieto len ohraničilo dobou do rozhodnutia\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Z judikatúry Ústavného súdu SR je\ntunajšiemu súdu známe, že uvedené uznesenie NS SR napadol ústavnou sťažnosťou\nzvolávateľ MVZ\n\nNamietal, že rozhodnutím NS SR č. k.\n\n7\n\n6 MObdo 3/2009 zo dňa 27. 4. 2009 boli porušené jeho práva zaručené v čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\nSR uznesením II. ÚS 355/2010-21 z 9. 10. 2010 sťažnosť odmietol pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nÚčel a význam odkladu vykonateľnosti nastupujúceho zo zákona ako aj procesného\nrozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého mimoriadnym opravným\nprostriedkom je identický a spočíva v dočasnom vylúčení účinkov mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnutého rozhodnutia (II.ÚS 531/2011).\nDňom 23.4.2009, kedy v dôsledku mimoriadneho dovolania Generálneho\nprokurátora SR došlo zo zákona k odkladu vykonateľnosti uznesenia OS BA I č. k. 14/2008\nuž teda nemohol zvolávateľ\n\nkonajúci\n\nlegitímne a v súlade so zákonom zvolať mimoriadne valné zhromaždenie\nspoločnosti\n\n, takéto MVZ zrealizovať a spolu s ďalšími zúčastnenými\n\nsubjektmi na takomto MVZ hlasovať a prijímať uznesenia.\nPokiaľ zvolávateľovi\n\n, bola uznesením OS BA I č. k.\n\n14/2008 zo dňa 30.3.2009 v zmysle § 181 ods. 3 Obch. zák. v znení platnom v danom čase,\npriznaná legitimácia na zvolanie MVZ spoločnosti\n\n, toto oprávnenie\n\ntrvalo len do 23. 4. 2009, kedy nastúpili účinky odkladu vykonateľnosti uzn. OS BA I č. k.\n14/2008.\nPo 23. 4. 2009 už žiadnym úkonom zvolávateľa spojeným s prípravou MVZ\n(pozvánka na MVZ z 30.4.2009 a ďalšia organizácia MVZ) ako ani úkonom spojeným\ns realizáciou tohto zhromaždenia dňa 29.4.2009, hlasovaním na ňom a prijatým uzneseniam\nnemožno priznať právne účinky.\nTieto úkony sú vykonané v rozpore so zákonom, nepožívajú právnu ochranu a majú\ncharakter nulitných úkonov.\nNa základe výsledkov vykonaného dokazovania a cit. ust. zák. dospel súd k záveru, že\nzhromaždenie konané dňa 29. 4. 2009 o 15,00 hod. v rekreačnom stredisku\n, nebolo zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného\na uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú uzneseniami\nmimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného\nako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.“\n\n8\n\n. Súd preto žalobe\n\nPo vyhlásení rozsudku okresného súdu č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 sa\nprítomní účastníci (žalobca a žalovaný) vzdali práva na podanie odvolania proti tomuto\nrozsudku.\nSťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedol, že nebol účastníkom\nkonania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 23 Cb 130/2009 a o rozsudku\nokresného súdu č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 sa dozvedel až 9. júla 2015\ndoručením rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – 2 T 23/20126336 zo 17. februára 2015 (bol vyhlásený v neprítomnosti sťažovateľa), ktorým bol\nsťažovateľ uznaný vinným z pokusu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu\npodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona\na odsúdený na trest odňatia slobody na jedenásť rokov. Sťažovateľ ďalej uvádza, že konanie\nmimoriadneho valného zhromaždenia bolo týmto rozsudkom klasifikované ako príprava na\npokus trestného činu podvodu a z tohto dôvodu je dotknutou osobou.\nAko zo sťažovateľom predloženého rozsudku Špecializovaného trestného súdu\nv Pezinku č. k. PK – 2 T 23/2012-6336 zo 17. februára 2015 vyplýva, v jeho odôvodnení\n(s. 45, 63 – 64) je zhrnutý obsah rozsudku okresného súdu č. k. 23 Cb 130/2009-571\nz 10. mája 2012 s uvedením, že právoplatnosť nadobudol 23. apríla 2013 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 386/2012-627 z 21. februára 2013.\nSťažovateľ porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k.\n23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 odôvodnil tým, že tento rozsudok bol jedným\nz hlavných dôkazov v trestnom konaní vedenom proti nemu, keďže z neho bolo zistené, že\nsťažovateľ nemohol mimoriadne valné zhromaždenie viesť ako jeho predseda do zvolenia\npredsedu mimoriadneho valného zhromaždenia, nemohol byť zvolený za predsedu\npredstavenstva žalovaného, nebolo prijaté uznesenie, ktoré ho do tejto funkcie zvolilo,\npretože sa žiadne mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného 29. apríla 2009\nneuskutočnilo. Rozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 je\nnesprávny, vydaný v rozpore so zákonom, pretože zvolanie mimoriadneho valného\nzhromaždenia, ako aj jeho konanie je právnou skutočnosťou a súd nemôže posudzovať\nprávnu skutočnosť. Zvolávateľ zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na základe\n\n9\n\npoverenia súdom, toto jeho právo bolo skonzumované, išlo o právnu skutočnosť, ktorá sa\nstala. Aj keby pri zvolávaní a konaní mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného\ndošlo k porušeniu stanov spoločnosti, ktorýkoľvek akcionár sa mohol domáhať žalobou\nurčenia neplatnosti prijatých uznesení. Je v rozpore s ústavou, ak súd vyhlási právnu\nskutočnosť za neexistujúcu a vymaže ju z dejín. Rozsudok súdu vo veci, v ktorej účastníci\nzhodne potvrdia, že medzi nimi neexistuje spor a na základe takéhoto zhodného tvrdenia\nsúd vydá deklaratórny rozsudok, ktorým vyhlási právnu skutočnosť za neexistujúcu, musí\nbyť chápaný ako paakt a nemôže zakladať právne následky. Okresný súd vo veci\nrozhodoval bez splnenia základného predpokladu pre svoje rozhodovanie, keď medzi\núčastníkom nebolo žiadneho sporu (aj žalovaný žiadal žalobe vyhovieť). Pokiaľ súdy\nprejednávajú spory a v tomto prípade sporu nebolo, postupom súdu došlo aj k porušeniu\nčl. 2 ods. 2 ústavy, pretože štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\n\n10\n\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko z podanej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu týchto jeho práv\nmalo dôjsť rozsudkom okresného súdu č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012, ktorým\no žalobe žalobcu proti žalovanému bolo rozhodnuté tak, že okresný súd určil, že\nzhromaždenie uskutočnené 29. apríla 2009 o 15.00 h v hoteli\n\nv rekreačnom stredisku\n\nnebolo zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného\na všetky uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú uzneseniami mimoriadneho valného\nzhromaždenia žalovaného.\nZ rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných\npráv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany\nsvojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať\nporušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to\nmožné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania,\n\n11\n\nv ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05) alebo ním aspoň bol (napr.\nII. ÚS 564/2011).\nZo sťažnosti samotného sťažovateľa vyplýva, že účastníkom napadnutého konania\nboli Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej a\nresp. spoločnosť\n\n,\n\n, vo vzťahu ku ktorej bolo na pojednávaní 10. mája 2012\n\nrozhodnuté o nepripustení jej vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane\nžalovaného.\nKeďže sťažovateľ nemal v napadnutom konaní procesné postavenie účastníka\nkonania (nebol žalobcom, žalovaným ani vedľajším účastníkom), nemohol v tomto konaní\nuplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo\nv posudzovanom konaní dochádzať ani k porušovaniu jeho základných a práv a slobôd\n(II. ÚS 205/04).\nPretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne\nlegitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú\nneoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nNa tomto závere nemôže nič zmeniť ani sťažovateľom zdôrazňovaná skutočnosť, že\nrozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 bol zohľadnený\ni v rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – 2 T 23/2012-6336\nzo 17. februára 2015. Sťažovateľ predmet konania pred ústavným súdom vymedzil petitom\nsvojej sťažnosti, a to tak, že k porušeniu ním označených základných práv malo dôjsť\nv konaní pred okresným súdom sp. zn. 23 Cb 130/2009, a nie v konaní Špecializovaného\ntrestného súdu v Pezinku sp. zn. PK – 2 T 23/2012. Takéto vymedzenie predmetu konania\npred ústavným súdom vylučuje zaoberať sa spôsobom zohľadnenia rozsudku okresného\nsúdu č. k. 23 Cb 130/2009-571 z 10. mája 2012 v trestnom konaní vedenom proti\nsťažovateľovi.\n\n12\n\nPre úplnosť, pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že samotné vykonanie mimoriadneho valného\nzhromaždenia bolo rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – 2 T\n23/2012-6336 zo 17. februára 2015 klasifikované ako príprava na pokus trestného činu\npodvodu a z tohto dôvodu je dotknutou osobou, zo sťažovateľom ústavnému súdu\npredloženého rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – 2 T 23/20126336 zo 17. februára 2015 vyplýva, že týmto rozsudkom bol sťažovateľ uznaný vinným,\npretože spoločne s ďalšou osobou predstierajúc, že sú oprávnení konať v mene žalovaného,\na to sťažovateľ ako predseda predstavenstva (jeho spoluobžalovaný ako podpredseda\npredstavenstva), predložili v Českej republike 4. júna 2009 súdnej exekútorke\n, na preukázanie tejto skutočnosti Zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného\nzhromaždenia obchodnej spoločnosti\n\n, konaného 29. apríla 2009\n\nv\n\npodpísali exekútorské zápisy\n\nv rekreačnom stredisku\n\nč. Exz 109/2009 a č. Exz 110/2009, v ktorých žalovaný uznal dlhy voči tretím osobám\nvo výške 12 684 021,81 €, resp. 179 250,69 €, zaviazal sa zaplatiť zmluvnú pokutu\na súhlasil s priamou vykonateľnosťou exekútorských zápisov, ak dlh nebude zaplatený\ndo 10. júna 2009, čo malo za následok vedenie exekúcie na majetok žalovaného, pričom\ntakto sťažovateľ (a spoluobžalovaný) konali napriek svojej vedomosti, že na konanie\nmimoriadneho valného zhromaždenia neboli splnené zákonné podmienky, doručením\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora s návrhom na odklad vykonateľnosti\nuznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 36 CbR 14/2008 z 30. marca 2009\nnajvyššiemu súdu 23. apríla 2009 došlo zo zákona k odkladu jeho vykonateľnosti,\nrozhodnutia prijaté na zhromaždení konanom 29. apríla 2009 neboli schválené žalobcom\nako akcionárom žalovaného a sťažovateľ sa nestal predsedom predstavenstva žalovaného.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. marca 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-vedľajší účastník konania", "petit", "akt, právny akt-ničotný, nulitný", "žaloba", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "akcia, akcionár", "účastník konania-pristúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cbc773ef-e248-4594-9012-d56c0ee20501", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbc773ef-e248-4594-9012-d56c0ee20501"}, {"guid": "ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adf37596-4c83-40b0-b6dd-a3c0b4e78b05"}, {"guid": "ussr:6fee5940-8a5d-4d7d-92ae-77d536665a6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6fee5940-8a5d-4d7d-92ae-77d536665a6d"}, {"guid": "ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003"}, {"guid": "ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66"}, {"guid": "ed1e5569-dfac-48a3-84ec-7d9dde6c98d3:dca60195-b961-4211-8240-0c29eded6591", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1209207072.1", "spisova_znacka": "1Cob/386/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/386/2012 z 20. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-02-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1209207072.1"}, {"guid": "a066312b-047a-4756-a1cb-0044f2f067a6:71a49976-3e23-471a-8510-32959186b969", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/130/2009", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/130/2009 z 10. 5. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a066312b-047a-4756-a1cb-0044f2f067a6:71a49976-3e23-471a-8510-32959186b969"}], "citovane_v": []}