{"guid": "ussr:fdc41e92-afa3-4ab6-8391-f364f5594d0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.127.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2016 z 15. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 127/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.127.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fdc41e92-afa3-4ab6-8391-f364f5594d0b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.127.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.127.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.127.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 127/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,\nGarbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o.,\nLaurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák,\nKošice, ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a na prerokovanie veci\nv jeho prítomnosti zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 220/2012\na jeho uznesením zo 14. augusta 2012, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 CoE 15/2013 a jeho uznesením z 30. januára 2013, ako aj postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Oboer 194/2013\na jeho uznesením zo 29. júla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n3. februára 2016\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\npoisťovňa, a. s.,\n\nGarbiarska\n\n2,\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nobchodnej\n\nKošice\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nspoločnosti\n\nRapid\n\nlife\n\nlen\n\nbola\n\nživotná\n\n„sťažovateľka“, v citáciách\n\naj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\na na prerokovanie veci v jej prítomnosti zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 220/2012 a jeho\nuznesením zo 14. augusta 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“),\npostupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 CoE 15/2013 a jeho uznesením z 30. januára 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nkrajského súdu“), ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Oboer 194/2013 a jeho uznesením\nzo 29. júla 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nSťažovateľka je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva.\nNa základe poistnej zmluvy uzavretej medzi sťažovateľkou a povinným sa tento zaviazal\nplatiť dohodnuté poistné. Povinný v rozpore s poistnou zmluvou dohodnuté poistné\nprestal platiť. Sťažovateľka sa v súlade s uzavretou rozhodcovskou doložkou obrátila\nna Arbitrážny súd Košice (ďalej len „arbitrážny súd“), ktorý rozhodcovským rozsudkom\nsp. zn. 2 C 41/2010 z 21. septembra 2010 zaviazal povinného na zaplatenie dlžného\npoistného v sume 34,20 € s príslušenstvom. Keďže povinný dlžné poistné v lehote\nvyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku nezaplatil, sťažovateľka podala súdnemu\nexekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako\n2\n\nexekučného titulu. Súdny exekútor predložil okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie v prospech sťažovateľky. Okresný súd napadnutým uznesením\nzamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\nO odvolaní sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský\nsúd napadnutým uznesením tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne\npotvrdil. Následne najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OSP“) v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP a zároveň napadnutým uznesením návrh\nsťažovateľky na prerušenie konania zamietol.\nSťažovateľka uvádza, že o jej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nbolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, hoci okresný súd vykonal samostatné nové\ndokazovanie skutkového stavu (okresný súd nevychádzal podľa sťažovateľky z obsahu\nrozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav prostredníctvom listinných\ndôkazov, ktoré si od nej vyžiadal, na základe ktorých dospel k opačným právnym záverom\nako arbitrážny súd v označenom konaní, čo viedlo k faktickému zrušeniu účinkov\nrozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu sťažovateľky). Podľa názoru sťažovateľky\nexekučný súd preskúmal exekučný titul z hľadísk, na ktoré ho zákon neoprávňuje.\nTakýto postup je podľa sťažovateľky v rozpore so zákonom, pričom v tejto súvislosti\npoukazuje aj na judikatúru najvyššieho súdu, Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len\n„Súdny dvor“) a aj ústavného súdu, ktoré podľa názoru sťažovateľky s vecou súvisia.\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej formuluje aj výhrady proti skutkovým a právnym\nzáverom krajského súdu, a tiež namieta jeho nedostatočné odôvodnenie.\nVo vzťahu k postupu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho sťažovateľka namieta, že „tým, že súd prvého stupňa v rozpore so zákonom\nzamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom\nodvolací súd toto jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, týmto postupom súdov bola\nsťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, čím\n3\n\nsa porušilo základné právo\n\noprávneného na súdnu a inú právnu ochranu...“. Na tomto základe je sťažovateľka\npresvedčená o tom, že existovali dôvody prípustnosti dovolania, preto argumentuje, že\nnajvyšší súd tým, že odmietol jej dovolanie, porušil jej označené práva.\nSťažovateľka tiež namieta, že odôvodnenie napadnutého uznesenia dovolacieho súdu\nje nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, keďže sa najvyšší súd nevyjadril\nk námietkam sťažovateľky uvedených v dovolaní.\nVychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal\njej sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že označenými postupmi\na rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu boli porušené jej\nzákladné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu, aby označené\nrozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia.\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\n4\n\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa\nústavy a listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ako aj konaniu, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, mohla sťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť v posudzovanej\nveci o odvolaní sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým postupom a napadnutým uznesením krajského súdu\nÚstavný súd sa musel v tejto časti sťažnosti v prvom rade zaoberať otázkou včasnosti\njej podania ako jednou z procesných podmienok prípustnosti sťažnosti. V tejto súvislosti\nústavný súd bral do úvahy svoju pravidelnú judikatúru vychádzajúcu z rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský\na Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54, z ktorej vyplýva,\nže v prípade podania dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a jeho procesného\nodmietnutia najvyšším súdom je lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k napadnutému\n5\n\nrozsudku krajského súdu považovaná za zachovanú. V takýchto prípadoch sa potom lehota\nurčená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde počíta od právoplatnosti procesného\nrozhodnutia dovolacieho súdu. Ústavný súd v okolnostiach prípadu (včas podaná sťažnosť\nv časti namietajúcej napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho)\nnepovažoval predloženú sťažnosť v časti namietajúcej napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu za oneskorene podanú, preto preskúmal jej dôvodnosť v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže ustanoveným postupom domáhať svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala... a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n2.1 Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\na uznesením krajského súdu, sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči skutkovým\na právnym záverom krajského súdu vyjadreným v napadnutom uznesení, ktorým potvrdil\nuznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, a tiež\nnamieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj skutočnosť, že krajský\nsúd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom\ns jej odvolacími dôvodmi.\nPredmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bola vo vzťahu k tejto časti\nsťažnosti námietka sťažovateľky o nesprávnych skutkových a právnych záveroch učinených\nv rozpore so zákonnými podmienkami a zároveň nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nuznesenia krajským súdom.\nKrajský súd sa v napadnutom uznesení v rámci odvolacieho prieskumu stotožnil\ns právnym názorom formulovaným v napadnutom uznesení okresného súdu, ktorým\nzamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, že\nrozhodcovská doložka obsiahnutá v poistnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania\nv časti XV všeobecných poistných podmienok nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná,\na preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. K tomu dodal, že „rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu\nspotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si\nspotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými\nštandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa\nvšetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu...\nObčiansky zákonník však jasne definuje neprijateľnú podmienku, podľa ktorej nemá\nspotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne pred rozhodcom...\n\n7\n\nPodmienkou prihliadnutia na odpor je zaplatenie poplatku za odpor vo výške 70 Eur.\nTakýto procesný postup rozhodcovského súdu podstatným spôsobom znevýhodňuje\nspotrebiteľa. Rozhodcovský súd zvýhodňuje dodávateľa aj priznanou výškou trov konania\n230 Eur v porovnaní s náhradou trov konania v súdnom konaní pri vydaní platobného\nrozkazu.“.\nÚstavný súd na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje napadnuté uznesenie krajského\nsúdu za neodôvodnené a nepreskúmateľné, keďže z neho vyplýva dostatok právne\nrelevantných argumentov odôvodňujúcich rozhodnutie prijaté v danej veci krajským súdom.\nÚlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je\nposudzovanie právnej perfektnosti namietaných rozhodnutí všeobecného súdu z hľadiska\nformálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov a z týchto aspektov ich „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie ich\nústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.\nÚstavný súd po preskúmaní právnych záverov krajského súdu dospel k záveru,\nže v posudzovanej veci sa odvolací súd nedopustil takých výkladových omylov či iných\npochybení, ktoré by zakladali rozpor napadnutého uznesenia krajského súdu s obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie.\nKeďže napadnuté rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je\ndostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,\nústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne\naj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru\nkrajského súdu. K zhodnému názoru ústavný súd dospel aj v konaní o iných porovnateľných\nsťažnostiach (III. ÚS 264/2012, I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012 a iné).\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\nskutočnosti\n\nústavný\n\nsúd\n\ndospel\n\nk\n\nzáveru,\n\nže medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich\nvydaniu, a obsahom sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí týchto častí sťažností mohol reálne\n8\n\ndospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n2.2 Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom a na prerokovanie veci v jej prítomnosti zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd nenariadil pojednávanie a neumožnil jej\nuplatnenie základných procesných práv, ústavný súd konštatuje, že ak súd prvého stupňa\nnenariadi pojednávanie, hoci je tak z dôvodu vykonávania dokazovania povinný urobiť,\nzaťažuje svoj procesný postup (a v konečnom dôsledku i rozhodnutie) vadou podľa § 221\nods. 1 písm. f) OSP, teda odňatím možnosti konať pred súdom. Ak následne na základe\npodaného odvolania odvolací súd túto vadu neodstráni, zaťaží svoj postup vadou podľa\n§ 237 písm. f) OSP, ktorá je spôsobilým dôvodom prípustnosti dovolania i samotným\ndovolacím dôvodom [§ 241 ods. 2 písm. a) OSP].\nNámietku\n\nnenariadenia\n\npojednávania\n\nteda\n\nsťažovateľka\n\nmohla\n\npredniesť\n\naj v dovolaní proti uzneseniu krajského súdu, ktorý podľa jej názoru ako súd odvolací\nkonkretizovanú vadu postupu okresného súdu nenapravil. Túto možnosť aj využila, a tak\no námietke spočívajúcej v tvrdení, že odvolací súd nenapravil predmetné pochybenie\nokresného súdu, meritórne rozhodoval najvyšší súd ako súd dovolací. Preto vzhľadom\nna princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo v právomoci ústavného\nsúdu preskúmanie napadnutého postupu a uznesenia krajského súdu z hľadiska konformity\ns požiadavkami základných práv vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 ústavy. V tejto časti musel\nústavný súd sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\nUvedený záver ústavného súdu o nedostatku právomoci ústavného súdu preskúmanie\nnapadnutého postupu a uznesenia krajského súdu z hľadiska konformity s požiadavkami\nzákladných práv vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 ústavy rovnako platí aj pre námietku\nsťažovateľky, že takýmto postupom jej súd odňal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným\ndôkazom, keďže táto námietka bola predmetom posudzovania v súvislosti s prípustnosťou\ndovolania sťažovateľky najvyšším súdom.\n\n9\n\n3. K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým postupom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nNámietky, ktoré sťažovateľka formuluje proti napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu, sú založené predovšetkým na jej nesúhlase s názorom\ndovolacieho súdu, podľa ktorého v jej veci neboli naplnené dôvody prípustnosti dovolania\npodľa § 237 písm. f) OSP, hoci okresný súd v predmetných veciach podľa jej tvrdenia\nvykonal dokazovanie listinami (poistnou zmluvou a poistnými podmienkami), ale napriek\ntomu v predmetných veciach nenariadil pojednávania, a tak ju ako účastníčku konaní\nneoboznámil s vykonanými dôkazmi a neumožnil jej vyjadriť sa k nim, pričom krajský súd\ntakýto postup okresného súdu potvrdzujúcim uznesením odobril. Sťažovateľka tiež tvrdí,\nže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je nedostatočne odôvodnené.\nV nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poukazuje\nna svoju konštantnú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd poznamenáva, že prípadné porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 36\nlistiny) a jeho porovnateľného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru\nmožno posudzovať spoločne, keďže nie sú medzi nimi zásadnejšie odlišnosti\n(m. m. IV. ÚS 195/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\n10\n\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\nZ už uvedeného vyplýva, že podstatu argumentácie sťažovateľky tvorí námietka,\nže okresný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie\nexekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku vykonal dokazovanie bez toho, aby nariadil\npojednávanie, čím jej odňal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, prípadne\nnavrhnúť vlastné dôkazy na vyvrátenie záverov okresného súdu. Uvedený nedostatok\npritom nenapravil v predmetnej veci ani krajský súd a následne ani najvyšší súd v rámci\nkonania o dovolaní. Nadväzujúc na uvedenú námietku sťažovateľka ďalej všeobecným\nsúdom vytýka, že jej neumožnili vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu ani mimo\nnariadenia pojednávania a neumožnili jej uniesť dôkazné bremeno, čo samo osebe podľa jej\nnázoru postačuje pre záver o porušení ňou označených práv. Podľa názoru sťažovateľky je\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu arbitrárne a zjavne nepreskúmateľné a postup\nnajvyššieho súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odporujúci označeným článkom ústavy,\nlistiny a dohovoru.\nÚstavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľky, že bol v okolnostiach veci\nporušený princíp kontradiktórnosti, pretože sťažovateľka nebola prizvaná k dokazovaniu\n11\n\npri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, čo podľa názoru\nsťažovateľky zároveň zakladalo prípustnosť dovolania z dôvodu odňatej možnosti konať\npred súdom, ústavný súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko pléna o zjednotení\nodchylných právnych názorov vzťahujúcich sa na danú problematiku, ktoré plénum prijalo\nna neverejnom zasadnutí 7. mája 2014 pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 a ktorým je senát\npodľa § 6 zákona o ústavnom súde v ďalšom konaní viazaný:\n«Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n(§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných\ndôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný\ntitul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe\nposúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa\nk podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie\ndôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú\nkonformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne\nposkytnutá v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce stanovisko pléna ústavného\nsúdu“).»\nÚstavný súd vychádzajúc z uvedeného aplikoval právne závery vyslovené\nv zjednocujúcom stanovisku pléna ústavného súdu aj na vec sťažovateľky posudzovanú\nv tomto konaní.\nS prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka napáda postup a rozhodnutie\nnajvyššieho súdu vydané v rámci konania o dovolaní, ústavný súd poukazuje aj na svoju\njudikatúru, podľa ktorej otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie\ndovolacieho konania, patrí zásadne\n\ndo\n\nvýlučnej právomoci\n\ndovolacieho súdu,\n\nt. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 480/2013).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení, ktorým odmietol dovolanie podané\nsťažovateľkou proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ako neprípustné podľa § 243b\nods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP. K dovolaciemu dôvodu uplatnenému\n12\n\nsťažovateľkou podľa § 237 písm. f) OSP v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „ide\no dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom\nkonania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým\ndovolateľom... dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto\nkonaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p.\nuž ďalšie dôvody neuvádza.“.\n\nPodstatou argumentácie najvyššieho súdu v obdobných\n\nveciach sťažovateľky bolo to, že je napádané rozhodnutie vydané v štádiu posudzovania\nsplnenia zákonom ustanovených procesných predpokladov, za splnenia ktorých exekučný\nsúd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V tomto štádiu, v ktorom exekučný\nsúd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh\nna vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2\nExekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie\na z exekučného titulu, pričom v tomto štádiu sa dokazovanie v zásade nevykonáva, pretože\npostačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi\nzo spisu vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nsa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia\npodmienok konania a predpokladov na vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie\nna vykonanie exekúcie, podľa názoru najvyššieho súdu nemusí vykonávať na pojednávaní\na za prítomnosti oprávneného a povinného.\nObsahom čl. 48 ods. 2 ústavy sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to právo\nna verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka a právo\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Formulácia uvedeného odseku naznačuje, že tieto práva\nnie sú navzájom nevyhnutne previazané – právo na verejné prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka zaručuje uvedené ustanovenie i v takých\nveciach, kde nedochádza k žiadnemu dokazovaniu, a naopak, právo vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom má účastník aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva.\nPreto treba i čl. 48 ods. 2 ústavy vykladať tak, že právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom\nje nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje aj na systematickú súvislosť medzi\n§ 44 ods. 2 a § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, z ktorej možno vyvodiť, že okrem prípadov\nvýslovne uvedených v odseku 5 nie je konanie o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi\n13\n\nkontradiktórnym konaním, pričom účasť povinného sa v ňom predpokladá len výnimočne,\na to v takých prípadoch, kde mu treba vytvoriť priestor na uplatnenie prípadných námietok\n[napríklad v podobe návrhu na samostatné (ne)uznanie exekučného titulu]. Navyše,\nvzhľadom na účel exekúcie je opodstatnené vytvorenie určitého „efektu prekvapenia“ voči\npovinnému, aby tento nemohol pred doručením upovedomenia zmariť uspokojenie\npriznaného nároku. Nevyhnutným dôsledkom nariadenia pojednávania, na ktoré by bolo\ntreba povinného predvolať (pozri § 115 ods. 1 OSP), by však bolo, že by sa o exekúcii\ndozvedel, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok zmarenie účelu exekúcie.\nKonanie pojednávania si nevyhnutne nevyžaduje ani požiadavka, aby bola vec\nprerokovaná v „prítomnosti účastníka“. Podľa názoru ústavného súdu je pojem\nv „prítomnosti účastníka“ potrebné vykladať nie doslovne, ale funkčne, teda aby spôsob\na postup konania zaručoval, že účastník bude mať možnosť vnímať postup súdu a podľa\ntoho náležite zamerať svoju procesnú aktivitu. Preto je možné právo na prerokovanie veci\nv „prítomnosti účastníka“ rešpektovať aj tým, že súd účastníka upovedomí a dá účastníkovi\nmožnosť vyjadriť sa k nej, napríklad aj písomne. Tieto prípady možno zároveň považovať\nza prípady, v ktorých zákon z takéhoto prerokovania veci vylučuje verejnosť, a to v súlade\ns poslednou vetou čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. II. ÚS 499/2012).\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného ústavný súd zastáva názor, že nenariadením\npojednávania na prerokovanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia\nna vykonanie exekúcie k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy nedošlo.\nSťažovateľka predovšetkým namieta, že v jej veci konajúce všeobecné súdy jej\nneumožnili vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu ani mimo nariadenia pojednávania,\na neumožnili jej tak uniesť dôkazné bremeno, čo samo osebe postačuje pre záver o porušení\njej označených práv.\nÚstavný súd v nadväznosti na túto námietku sťažovateľky v prvom rade zdôrazňuje,\nže je to predovšetkým okresný súd ako súd prvostupňový, ktorý by v zásade mal vykonať\nvšetky skutkové zistenia a príslušné dokazovanie pre náležité rozhodnutie vo veci. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora\n14\n\nvo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013),\npodľa ktorej čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle,\nže vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí\nna to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný\no svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. Zásada kontradiktórnosti\nvšak vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo\nkonštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore\na vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel\nustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Súd musí teda dodržiavať zásadu\nkontradiktórnosti najmä vtedy, ak rozhoduje v spore na základe dôvodu uplatneného\nbez návrhu (rozsudok z 2. 12. 2009 vo veci C-89/08). Rovnako Súdny dvor už rozhodol,\nže zásada\n\nkontradiktórnosti\n\nznamená\n\nvo\n\nvšeobecnosti\n\nprávo\n\núčastníka\n\nkonania\n\noboznamovať sa s dôkazmi a vyjadreniami predloženými súdu a vyjadrovať sa k nim\n(rozsudok vo veci Varec zo 14. 2. 2008, C-450/06), ako aj to, že je v rozpore so základnými\nprávnymi zásadami, pokiaľ súdne rozhodnutie vychádza zo skutkových okolností alebo\ndokumentov, s ktorými sa účastníci konania nemohli zoznámiť a ku ktorým sa tak nemohli\nvyjadriť (rozsudok z 22. 3. 1961 vo veci Snupat v. Vysoký úrad, 42/59).\nVzhľadom na uvedené, rešpektujúc už citované zjednocujúce stanovisko pléna\nústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo 7. mája 2014, v súvislosti so sťažovateľkinou\nnosnou argumentáciou ústavný súd uzatvára, že aj na vec sťažovateľky možno vzťahovať\nustálený právny názor ústavného súdu, podľa ktorého sťažovateľka mala z pohľadu\n„materiálneho“ možnosť vyjadriť sa k skutkovým zisteniam okresného súdu a z nich\nvyplývajúcemu (novému) právnemu posúdeniu veci, ktoré zakladali dôvod na zamietnutie\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo aj využila v rámci ňou podaného\nopravného prostriedku (odvolania), a v rozsahu veci primeranom sa s touto jej obranou\nzaoberal krajský súd v rámci odvolacieho konania (m. m. I. ÚS 675/2013, I. ÚS 14/2014,\nbod 38, I. ÚS 41/2014).\nPre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia najvyššieho súdu\npostačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom\nprípade v konaní pred odvolacím súdom). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre\n15\n\nopakovane uvádza, že „Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí\nbyť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu\nsúdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti\nkonvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom“ (napr. I. ÚS 742/2013,\nII. ÚS 59/2014, III. ÚS 401/2013, IV. ÚS 70/2014).\nV súlade s uvedeným ústavný súd opätovne poukazuje na to, že v posudzovanej veci\nsťažovateľka mala reálnu možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zamietnutia žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie už z napadnutého uznesenia\nokresného súdu, proti ktorému aj podala odvolanie, v ktorom sa k týmto dôvodom vyjadrila.\nPreto aj keď okresný súd pochybil, keď nedal sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k listinným\ndôkazom, jeho preskúmaniu ani k nemu uskutočnenému právnemu posúdeniu, jeho\npochybenie nemožno pričítať na ťarchu najvyššieho súdu, keďže tieto procesné nedostatky\nboli odstránené v rámci odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu ani jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu\nnapadnutého uznesenia, za také, ktoré porušuje sťažovateľkino základné právo vyjadriť sa\nk vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nSťažovateľka tiež namieta, že k porušeniu jej práv podľa ústavy, listiny a dohovoru\ndošlo aj tým, že najvyšší súd sa v posudzovanej veci nedostatočne zaoberal dôvodnosťou jej\ndovolacej námietky podľa § 237 písm. f) OSP založenej na tvrdení, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu je nepreskúmateľné (arbitrárne), keďže je nedostatočne odôvodnené.\nÚstavný\n\nsúd\n\nv\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\nv\n\nzhode\n\nso\n\nsvojou\n\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 161/2012, IV. ÚS 196/2014) opakovane uvádza,\nže považuje za ústavne udržateľný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný\nnedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne\nzistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania\npodľa § 237 písm. f) OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.\nÚstavný súd nezistil v posudzovanej veci relevantné dôvody na odchýlenie sa od svojej\ndoterajšej judikatúry, a preto dospel k záveru, že aj táto námietka sťažovateľky je zjavne\nneopodstatnená.\n\n16\n\nVo svojej konštantnej judikatúre ústavný súd tiež uvádza, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nuvedené požiadavky na odôvodnenie napĺňa.\nVychádzajúc zo všetkých doteraz uvádzaných skutočností ústavný súd dospel\nk záveru, že medzi obsahom sťažovateľkou označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\ntejto častí sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o jej porušení.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n5. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom a napadnutým\nuznesením krajského súdu a napadnutým postupom a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nV súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\n\n17\n\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu ústavný súd vzhľadom na už prijaté závery týkajúce sa namietaného\nporušenia procesných garancií spravodlivého procesu, ako aj na ústavnú akceptovateľnosť\nzáverov vo veci konajúcich súdov považuje za dostačujúce na konštatovanie, že neexistuje\nrelevantná súvislosť medzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu na jednej strane a medzi napadnutým\npostupom krajského a jeho napadnutým uznesením, ako aj napadnutým postupom\na uznesením najvyššieho súdu na strane druhej.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že aj túto časť sťažnosti bolo\npotrebné pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších\nnávrhoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. marca 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-poverenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:810f7b0c-d35d-4d7d-8828-8c249f7032e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810f7b0c-d35d-4d7d-8828-8c249f7032e7"}, {"guid": "ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979"}, {"guid": "ussr:853dc6f5-3077-4440-96d7-c533671cc90a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:853dc6f5-3077-4440-96d7-c533671cc90a"}, {"guid": "ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5"}, {"guid": "ussr:2af005d1-74de-4059-94f9-7f71d7f99919", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 742/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 742/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2af005d1-74de-4059-94f9-7f71d7f99919"}, {"guid": "ussr:c7e1be8c-310e-4128-aee5-934d3e72ae8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 675/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 675/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7e1be8c-310e-4128-aee5-934d3e72ae8d"}, {"guid": "ussr:9fd7f3b4-2e19-44fd-8c84-47d301a80918", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 480/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fd7f3b4-2e19-44fd-8c84-47d301a80918"}, {"guid": "ussr:e412d509-8d24-43e1-ac1b-6ac8a715861c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e412d509-8d24-43e1-ac1b-6ac8a715861c"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462"}, {"guid": "ussr:f5ed59a3-200c-41aa-94a2-c0e7fcb10426", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2012 z 27. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5ed59a3-200c-41aa-94a2-c0e7fcb10426"}, {"guid": "ussr:cc9db1cd-bf3f-4271-b012-73ad64e2e19a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2012 z 19. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc9db1cd-bf3f-4271-b012-73ad64e2e19a"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "26dcc25f-e578-48c4-99e4-9ca9c9fc57e6:8564fe08-6b4f-401c-aae3-49a5beb3cec8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5612201075.1", "spisova_znacka": "8CoE/15/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/15/2013 z 29. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612201075.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2954c681-968a-4f2b-90fa-6b9203c9a834", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.600.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.600.2016.1"}]}