{"guid": "ussr:dc473413-708b-4f92-9c74-7ae89ef0dbc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2016 z 15. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 124/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc473413-708b-4f92-9c74-7ae89ef0dbc6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 124/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\na\n\n, zastúpení Mgr. Ing. Evou Solčanovou,\n\nadvokátska kancelária, Sládkovičova 1, Nitra, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Nitre sp. zn. 11 S 10/2013 z 9. apríla 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr 88/2014 zo 6. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 11 S 10/2013 z 9. apríla 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžr 88/2014 zo 6. októbra 2015 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom postavení\nžalobcov účastníkmi súdneho konania pred krajským súdom sp. zn. 11 S 10/2013\no preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutia Správy katastra\n\n(ďalej len\n\n„prvostupňový správny orgán“) sp. zn. C 11/2005 z 20. septembra 2012 a rozhodnutia\nKatastrálneho úradu v Nitre (ďalej len „druhostupňový správny orgán“) sp. zn. Co 16/2009\nzo\n\n6.\n\ndecembra\n\n2012.\n\nPredmetom\n\nrozhodovania\n\nprvostupňového\n\nsprávneho\n\norgánu a neskôr aj druhostupňového správneho orgánu bol ich návrh podľa § 7 ods. 6\nzákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), ktorým sa sťažovatelia\ndomáhali\n\nzmeny\n\núdajov\n\nv katastrálnom území\n\nschváleného\n\nregistra\n\nobnovenej\n\nevidencie\n\npozemkov\n\n. Správne orgány ich návrhu svojimi označenými\n\nrozhodnutiami z časti vyhoveli a v časti nevyhoveli. V časti návrhu, v ktorej im správne\norgány svojimi označenými rozhodnutiami nevyhoveli, podali sťažovatelia žalobu, o ktorej\nrozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 11 S 10/2013 z 9. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok\nsúdu prvého stupňa“) tak, že žalobu sťažovateľov zamietol ako nedôvodne podanú. Proti\nrozsudku súdu prvého stupňa podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nSťažovatelia v sťažnosti opätovne zopakovali a predostreli svoj právny pohľad na\nvec prezentovaný pred všeobecnými súdmi a tvrdili, že napadnutým rozsudkom súdu\n2\n\nprvého stupňa a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k neprípustnému zásahu do\nich označených práv z dôvodu zaujatia „nesprávneho právneho názoru, že dohoda o\nreálnom rozdelení nehnuteľnosti uzavretá do 31.12.1950 podliehala zápisu do pozemkovej\nknihy (písomná mala byť aspoň tá časť dohody, ktorá sa týkala označenia predmetu\nrozdelenia), a teda takáto dohoda nemala výnimku z intabulačného princípu“. Podľa názoru\nsťažovateľov všeobecné súdy mali „v rámci správneho súdnictva preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa základného práva vlastniť majetok, a teda\npreskúmať aj existenciu dohody o reálnej deľbe pozemkov spred roku 1951“.\nPodľa názoru sťažovateľov skutkové a právne závery uvedené v napadnutom\nrozsudku súdu prvého stupňa a v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu sú z ústavného\nhľadiska neudržateľné a majú za následok porušenie ich označených práv, preto navrhli, aby\nústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľov\nbytom\n\n, trvale\na\n\n, bytom\n\n, vlastniť majetok a právo na ochranu vlastníckeho práva\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo\nna neodňateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa či. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd boli Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/10/2013-109 zo dňa\n09.04.2014 a Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžr/88/2014 zo dňa\n06.10.2015 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.\n11S/10/2013-109 zo dňa 09.04.2014 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n4Sžr/88/2014 zo dňa 06.10.2015 a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Nitre a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní zaplatiť\nsťažovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 303,16\nEUR na bankový účet Mgr. Ing. Evy Solčanovej, advokátky, číslo účtu: 2912580334/1100,\nIBAN: SK96 1100 0000 0029 1258 0334, do 15 dní od právoplatností rozhodnutia.“\n3\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n4\n\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd\nskúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n1. Ústavný súd v súvislosti s tou časťou sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali\nporušenie svojich označených práv rozsudkom súdu prvého stupňa, poukazuje na princíp\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je\ndaná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd\npreto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa, keďže ho už\nmeritórne preskúmal na základe odvolania najvyšší súd, ktorý bol oprávnený a zároveň\npovinný poskytnúť sťažovateľom ochranu ich právam.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).\n5\n\n2. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\nÚstavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu, zaoberal bližšie otázkou, či\nsťažnosť v tejto časti nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým\npripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nVo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou\nopravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m.\nII. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne\nzdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné\nsúdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto\nochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\n\n6\n\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri\nrozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Uvedené rovnako platí\naj pre namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy totiž ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nPodstatná námietka sťažovateľov spočíva v tvrdenom zásahu najvyššieho súdu do ich\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť tým, že na ich právnu\nargumentáciu uplatnenú v priebehu konania a v odvolaní nereagoval ústavne konformným\nspôsobom, keď potvrdil prvostupňový rozsudok krajského súdu. Sťažovatelia zároveň\nnamietajú aj arbitrárnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu založenú na ich názore,\nže jeho právne závery sú v rozpore s nimi namietanou judikatúrou a interpretácia\nrelevantných noriem je nesprávna. Sťažovatelia nesúhlasia zo záverom najvyššieho súdu\no nedostatku svojej právomoci rozhodnúť o otázke, či došlo medzi ich právnymi\npredchodcami a právnymi predchodcami ostatných účastníkov k dohode týkajúcej sa\nzrušenia spoluvlastníctva reálnym rozdelením v správnom súdnictve pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v konaní o zmene údajov schváleného registra\nobnovenej evidencie pozemkov.\n7\n\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c.\nFrancúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Najvyšší súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol:\n«Najvyšší súd je názoru, že pozemnostné hárky potvrdzujú len užívanie, ale\nvlastnícke vzťahy sú zapísané v PKV č. 978 a v následných právnych listinách. Podklady na\nzisťovanie vlastníctva k pozemkom na spracovanie ROEP vyplývajú zo stavu veci\naktuálneho k termínu uzávierky. Zmluvy o prevode nehnuteľností, uzavreté do 31.12.1950,\nmali mať písomnú formu aspoň v časti, ktorá sa týkala označenia predmetu prevodu.\nVlastníctvo sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ktorému predchádzalo konanie\n8\n\npred knihovým súdom pred povolením vkladu vlastníckeho práva. Zmluvy uzavreté nemali\nvždy náležitosti na ich zápis do pozemkovej knihy a preto nemohli byť v čase, keď sa tento\nzápis vyžadoval deklarované ako splnená hmotnoprávna podmienka na zmluvný prevod\nvlastníctva, a podkladom na okamžitý prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa\nnehnuteľnosti. Mohli byť však skutočnosťou, ktorá odôvodnene mohla v nadobúdateľovi\nvyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týkala. Stal sa\njej dobromyseľným držiteľom a mohol k nej nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania,\nak boli splnené aj ostatné náležitosti vydržania. Dohoda o reálnom rozdelení nehnuteľnosti\n(uzavretá do 31.12.1950) podliehala zápisu do pozemkovej knihy (písomná mala byť aspoň\ntá časť dohody, ktorá sa týkala označenia predmetu rozdelenia) a teda takáto dohoda\nnemala výnimku z intabulačného princípu. Súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený\nv stanovisku najvyššieho súdu č. (Rc) Cpj 59/71, kde v časti III. žaloby o určenie vlastníctva\nk nehnuteľnostiam, v ktorom súd ako typický príklad nedoložených vlastníckych vzťahov\nna Slovensku, ktorých určenia sa žalobcovia domáhajú, označil aj prípad, kedy došlo\nk zrušeniu spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti, ktoré nebolo pozemnoknižne\nvykonané. V tomto smere bolo tiež poukázané na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky\nrozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR (na ktoré poukazovali aj žalobcovia).\nNajvyšší súd sa stotožňuje správnym názorom krajského súdu, že žalobcovia\nnepreukázali, či, kedy a akým spôsobom by malo dôjsť k reálnemu vyčleneniu parcely\nč. 1902 a 2402 v pozemnoknižnej parcele č. 488 do výlučného užívania a vlastníctva ich\nprávnych predchodcov a či došlo k dohode nielen čo do užívania, ale aj čo do vlastníckeho\npráva. Neuviedli žiadne okolnosti, z ktorých by sa dala v správnom konaní vyvodiť dohoda\no deľbe nehnuteľnosti s vlastníckymi účinkami. Ani najvyšší súd nezistil dôvody na postup\nsprávneho orgánu podľa § 11 ods. 1 - potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva\nvydržaním a ani na postup podľa ustanovenia § 11a ods. 1 - potvrdenie vlastníckeho práva\nvydržaním, ak došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu pozemku podľa platných\npredpisov v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z.\nRozhodovanie o zmene údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6 zákona\nč. 180/1995 Z. z. je možné len vtedy, ak bol zistený rozpor s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona\nč. 180/1995 Z. z. existujúcimi v čase schvaľovania registra obnovenej evidencie, z ktorých\nmal register vychádzať, čo v predmetnej veci nebolo preukázané. Nebol dôvod na strane\n9\n\nsprávneho orgánu na postup podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., nakoľko register\nneobsahuje údaje, ktoré by boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.\nz. Dôkazy predložené žalobcami sa nemohli považovať za relevantné a spôsobilé zmeniť už\nzapísané údaje v registri obnovenej evidencie pozemkov.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že základným a nespochybniteľným dôvodom\nnevyhovenia návrhu v plnom rozsahu je tzv. intabulačný princíp evidovania vlastníckych\nvzťahov, čo znamená, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo až zápisom,\nresp. vložením (intabuláciou do pozemkovej knihy). Pozemnostné hárky boli len ďalším\noperátom, v ktorom sa evidovali užívacie vzťahy k pozemkom. Pozemnostné hárky môžu byť\npoužité ako podklad k osvedčeniu o vydržaní vlastníckeho práva (§ 63 zákona č. 323/1992\nZb. notárskeho poriadku a § 11 zákona č. 180/1995 Z. z.) pokiaľ parcely určeného operátu\nROEP súhlasia s parcelami uvádzanými v pozemnostných hárkoch. Tento inštitút je možné\nvyužiť, pokiaľ dotknutý spoluvlastníci s predmetom osvedčenia súhlasia.\nV rámci konania ROEP v kat. úz.\n\nnebol podaný návrh v zmysle § 11\n\nzákona č. 280/1995 Z. z. zo strany účastníkov správneho konania. Súd je preto názoru, že sa\nv danej veci jedná od samého začiatku o spor o vlastníctvo, nakoľko účastníci predmetného\nkonania v určenej lehote nepredložili dohodu o určení, resp. urovnaní ich sporného\nvlastníckeho práva k malým parceliam parc. č. 488 evidovanej v pkn. vl. č. 978 a práve\nz tohto dôvodu nebol využitý zo strany účastníkov konania inštitút § 11 zákona č. 180/1995\nZ. z. Správny orgán by v rámci konania ROEP, taktiež nepotvrdil takéto sporné vlastníctvo\nv prospech jednej alebo druhej sporovej strany.\nPre údaje v pozemkových knihách platil do 01.01.1951 intabulačný princíp, samotné\npozemnostné hárky neboli listinou, na základe ktorých by bolo možné vykonať zmenu\nvlastníckeho práva v pozemkovej knihe.\nNajvyšší súd s poukazom na uvedené je názoru, že žalobcovia nepredložili správe\nkatastra geometrický plán, ani dohodu o určení, resp. urovnaní ich sporného vlastníckeho\npráva k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne dohodu o vysporiadaní podielového\nspoluvlastníctva, preto ich tvrdenie o dostatočnom preukázaní vlastníckeho práva listinami\nmožno pokladať za nepodložené a Správa katastra\nv plnom rozsahu vyhovieť.\n\n10\n\nnemohla odvolaniu\n\nV ustanovení § 7 ods. 6 v spojení s § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z.\nzákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodnúť o návrhu na zmenu údajov\nschváleného registra, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, pričom ustanovuje\npodmienky a postup správneho orgánu v konaní, z čoho vyplýva, že povinnosťou správneho\norgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie a za tým účelom\nvykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci spoločne s ustanoveniami správneho\nporiadku.\nNeoddeliteľnou súčasťou predmetného správneho rozhodnutia je grafická časť\n-špecifický záznam podrobného merania zmien ZPMZ č. 1324, ktorý bude použitý na\naktualizáciu súboru grafických informácií - mapy určeného operátu katastra nehnuteľností,\nšpecifický výkaz výmer, ktorý bude použitý na aktualizáciu súboru súpisných informácií určeného operátu katastra nehnuteľností a špecifická identifikácia parciel v predmetnom\nbloku vyhotovená pre porovnanie evidencie operátu pozemkovej knihy s ďalšími operátmi\na to s operátom pozemkového katastra a s operátoru katastra nehnuteľností súboru\npopisných informácií registra E KN a registra C KN (vyhotovené v zmysle § 50 ods. 3\nvyhlášky UKGaK SR č. 461/2009).\nPokiaľ žalobcovia ako v priebehu katastrálneho konania, tak aj počas súdneho\nkonania tvrdia, že medzi ich právnymi predchodcami a právnymi predchodcami ostatných\núčastníkov konania prišlo k dohode ohľadne zrušenia spoluvlastníctva reálnym rozdelením,\ntak posúdiť, či k tomu na základe Žalobcami predložených dôkazov skutočne prišlo, nemôže\nsprávny orgán v konaní o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie\npozemkov (podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.) a ani súd v konaní správneho\nsúdnictva podľa druhej hlavy O.s.p. Túto právomoc má výlučne súd v občianskom súdnom\nkonaní na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.\nS poukazom uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že žalobcovia 1. a 2. v tomto\nkonaní nepreukázali, že medzi ich právnymi predchodcami a predchodcami\n,\n\n,\n\na\n\ndošlo k dohode ohľadne vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 488\n(pozemnoknižná parcela), resp. k parc. č. 1902 a 2042 (parcely podľa údajov určeného\noperátu katastra nehnuteľností zapísané na\n\nv kat. úz.\n\n).\n\nŽalobcovia v priebehu dlhotrvajúceho administratívneho konania nepreukázali (okrem\n11\n\npredloženia pozemnostých hárkov a čestných vyhlásení) či, kedy a akým spôsobom by bolo\nmalo dôjsť k reálnemu vyčleneniu parc. č. 1902 a 2042 z pozemnoknižnej parcely č. 488 do\nvýlučného užívania a vlastníctva ich právnych predchodcov a či došlo k dohode nielen čo\ndo užívania, ale aj čo do vlastníckeho práva. Neuviedli žiadne okolnosti, z ktorých by sa\ndala už v správnom konaní vyvodiť dohoda o nehnuteľnosti s vlastníckymi účinkami.\nV predmetnej veci potom súd nezistil ani dôvody na postup správneho orgánu podľa\nustanovenia § 11 ods. 1 (potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním), ani na\npostup podľa ustanovenia § 11a ods. 1 citovaného zákona (došlo medzi spoluvlastníkmi\nk reálnemu rozdeleniu pozemku podľa právnych predpisov platných do 31.12.1950). Tento\nzáver súdu nevylučuje, aby žalobcovia 1 a 2 podali určovaciu žalobu, o ktorej by konal\ncivilný súd.\nŽalobcovia 1. a 2. nemohli byť ukrátení na svojom práve vlastniť majetok, nakoľko\nvlastnícke právo žalobcov a ich súrodencov k parc. č. 488, resp. k parc. č. 1902, resp. 2042\na 2041/3 zapísaným na\n\nzostalo zachované v podiele po 1/8 pre každého, čo\n\nzodpovedá spoluvlastníckemu podielu pôvodných spoluvlastníkov z rodiny\n\nt.j.\n\n1/2 (teda štyria spoluvlastníci podiel po 1/8) a k dohode medzi spoluvlastníkmi zvyšných\npodielov a žalobcami neprišlo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nrozhodnutia krajského súdu, keďže odvolacie dôvody žalobcov 1. a 2. neboli spôsobilé\nspochybniť takto ustálený právny záver krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd stotožnil\na preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.»\nPredmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúce na právny názor krajského\nsúdu a vo veci konajúcich správnych orgánov) obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\n12\n\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s najvyšším súdom prezentovaným\nprávnym názorom, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu, ktorým v okolnostiach prípadu je rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra\nobnovenej evidencie nehnuteľností, nie je v právomoci všeobecného súdu posúdiť, či prišlo\nk dohode o zrušení spoluvlastníctva reálnym rozdelením na základe predložených dôkazov\nsťažovateľmi. Pokiaľ sťažovatelia poukazovali na predložené dôkazy (pozemnostné hárky\na čestné vyhlásenia o uzavretí ústnej dohody o reálnom rozdelení pozemku), ktorými chceli\nspochybniť správnosť údajov schváleného registra, ústavný súd sa stotožňuje s názorom\nnajvyššieho súdu, že tieto dôkazy neboli spôsobilé ani súhrne v okolnostiach prípadu\nvyvolať rozpor s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. existujúcimi v čase\nschvaľovania registra obnovenej evidencie, z ktorých mal register vychádzať. Pozemnostné\nhárky bez ďalšieho skutočne nepreukazovali vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale len\nužívacie právo. Čestné vyhlásenia, že medzi právnymi predchodcami malo v minulosti dôjsť\nk reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na základe ústnej dohody, je v porovnaní\ns relevantnými listinami, na ktoré všeobecné súdy poukazovali (výpis z pozemnoknižnej\nvložky č. 978, pozn.), aj podľa názoru ústavného súdu nedostačujúce na to, aby správny\norgán považoval za preukázaný rozpor s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.\nTvrdenie sťažovateľa o uzavretí takejto ústnej dohody, ak aj mala potrebné obsahové\nnáležitosti,\n\nv zmysle judikatúry nemohla byť sama osebe ani pred 1. januárom 1951\n\nzákladom pre prevod nehnuteľnosti do vlastníctva nadobúdateľa. Mohla byť však základom\ndobromyseľnosti nadobúdateľa o nadobudnutí nehnuteľnosti, a to nielen na jej počiatku, ale\naj v ďalšom priebehu jej držby, aká sa vyžadovala podľa Občianskeho zákonníka z r. 1950\nplatného od 1.januára 1951 (Výber rozhodnutí a stanovísk NS SSR č. 28/1983). Ako\nsprávne vo veci konajúce súdy uviedli, sťažovatelia však svoj návrh nekoncipovali v zmysle\n13\n\n§ 11 ods. 1 ̶ potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a ani § 11a ods. 1 ̶\npotvrdenie vlastníckeho práva vydržaním podľa zákona č. 180/1995 Z. z., preto postup\nsprávnych orgánov sa obmedzil aj vzhľadom na predložené dôkazy na posúdenie existencie\nrozporu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že najvyšší súd sa\nnámietkami sťažovateľov zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\nsťažovatelia v tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto\nsúvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m.\nIV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby\nsa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní v konaní pred správnymi orgánmi.\nÚstavný súd konštatuje, že nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré\nsťažovatelia uviedli vo svojej sťažnosti, žiaden taký dôvod, ktorý by mohol spochybniť\nprávne závery najvyššieho súdu. Je to tak z toho dôvodu, že po preskúmaní spôsobu\na rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a s ohľadom na dôvody,\nktoré sťažovatelia uviedli vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad zákonných\npredpisov rozhodných pre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné\ns čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to tvrdili sťažovatelia vo svojej\nsťažnosti. V napadnutom rozhodnutí najvyšší súd zohľadnil všetky jeho zákonné náležitosti\na tieto pri jeho tvorbe aj prakticky aplikoval.\nSťažovatelia ďalej namietali aj porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že najvyšší súd sa\n14\n\nriadne zaoberal námietkami sťažovateľov a ústavne konformným spôsobom vysvetlil, prečo\nv ich veci nemohol svojvoľne ignorovať existujúcu právnu úpravu, ktorá bola jednoznačná,\nzrozumiteľná, preto v okolnostiach prípadu interpretácia a aplikácia na vec vzťahujúcich sa\nnoriem sledovala ich zmysel a účel. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel\nk záveru, že sťažovatelia v konaní nepreukázali, či, kedy a akým spôsobom malo dôjsť\nk reálnemu vyčleneniu dotknutých parciel z pôvodnej parcely, nielen čo sa týka užívania,\nale aj vlastníckeho práva. Dôkazy, ktoré boli sťažovateľmi v tomto smere v konaní\npredložené (pozemnostné hárky a čestné vyhlásenia), boli podľa názoru najvyššieho súdu\nnedostačujúce pre záver, že došlo k reálnemu rozdeleniu pozemku podľa právnych\npredpisov platných do 31. decembra 1950. Tieto závery najvyššieho súdu považuje ústavný\nsúd za dostačujúce pre konštatovanie, že neexistuje relevantná súvislosť medzi namietaným\nporušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu na jednej strane a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu na strane druhej.\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv\nsťažovateľov. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj s poukazom\nna to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne\nnapr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný\nsúd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nPokiaľ ide o namietané porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že uvedený článok ústavy je formulovaný\nvšeobecne a neupravuje žiadne konkrétne základné právo, preto vyslovenie jeho porušenia\nprichádza do úvahy len v súvislosti s porušením iného základného práva, čo vzhľadom\nna už uvedené závery o neopodstatnenosti ostatných označených základných práv vedie\nústavný súd ku konštatácii, že aj túto časť sťažnosti sťažovateľov bolo potrebné odmietnuť\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n15\n\nKeďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľov (návrh na zrušenie rozsudku najvyššieho\n\nsúdu, vrátenie veci na ďalšie\n\nkonanie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti\nvyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. marca 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pozemok, pozemkové právo-pozemkové úpravy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1da29abe-6b84-4b11-87ad-7effca470e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 56/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1"}, {"guid": "ussr:b15c65f4-b3c0-4676-82ea-3ea62b77f166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 491/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 491/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1"}, {"guid": "ussr:7b4c8fa1-16cd-465b-bb24-515be15074f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1"}]}