{"guid": "ussr:ec7ce86d-99ef-4e62-a092-d71302c5f212", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2016 z 15. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 122/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec7ce86d-99ef-4e62-a092-d71302c5f212", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 122/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol, s. r. o., Zámocká 5,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku\nzaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. Er 1699/200162 z 20. mája 2015 a jeho postupom v tomto konaní a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n13. augusta 2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „súdny exekútor“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného\nčl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. Er 1699/2001-62 z 20. mája 2015 a jeho postupom v tomto konaní.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako súdny exekútor\nv exekučnom konaní vedenom na návrh spoločnosti Tatrainvest Real, s. r. o.,\nLovinského 22, Bratislava (ďalej len „oprávnený“), o vymoženie 995,82 € s príslušenstvom\npoverená výkonom exekúcie.\nNa návrh oprávneného podľa § 44 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len\n„Exekučný poriadok“) okresný súd ako súd exekučný uznesením vyššieho súdneho\núradníka č. k. Er 1699/2001-52 zo 17. marca 2015 rozhodol tak, že namiesto sťažovateľky\npoveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Huga Hýbala, Jašíkova 2, Bratislava.\nSúčasne okresný súd určil trovy sťažovateľky ako pôvodného súdneho exekútora v sume\n97,96 €. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že pri určovaní trov\nsťažovateľky vychádzal z § 44 ods. 9 poslednej vety Exekučného poriadku v spojení s § 14\nods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z.\no odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n2\n\n„vyhláška“). Suma trov sťažovateľky bola teda určená podľa počtu hodín účelne\nvynaložených na exekúciu, ako aj paušálnou sumou za jednotlivé exekučné činnosti.\nSťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom namietala\nnevykonateľnosť výroku napadnutého uznesenia okresného súdu o trovách súdneho\nexekútora. Nesúhlasila ani so sumou priznaných trov, pretože podľa jej názoru okresný súd\n„vychádzal z ničím nepodloženého subjektívneho odhadu časovej náročnosti jednotlivých\núkonov“. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) z 28. apríla 2006 v konaní sp. zn. 2 M Cdo 16/2005, ktoré je podľa nej\n„záväzným judikátom“.\nAplikujúc § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) okresný súd uznesením\nč. k. Er 1699/2001-62 z 20. mája 2015 rozhodol takto: „Určuje trovy pôvodného súdneho\nexekútora\n\nvo výške 97,96 eur.“\n\nK sťažovateľkinej námietke o nevykonateľnosti výroku o určení jej trov okresný súd\nuviedol, že „pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora súd len určuje trovy pôvodného\nexekútora vo výške, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Pri rozhodovaní o zmene súdneho\nexekútora súd nemôže zaviazať účastníkov exekučného konania na náhradu trov exekúcie\npôvodného exekútora, zaviazať na náhradu trov exekúcie možno... účastníka exekučného\nkonania len v prípade zastavenia exekúcie, prípadne rozhodovania o trovách exekúcie\npodľa § 203 ods. 3 E.P., ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. V danej veci však\nžiadna z uvedených situácií nenastala, preto nebolo možné zaviazať na náhradu trov\nexekúcie pôvodného súdneho exekútora oprávneného, ako to žiadal vo svojom odvolaní\npôvodný exekútor. Rozhodnutie, ktorým súd určí trovy pôvodného exekútora pri zmene\nsúdneho exekútora pritom v plnom rozsahu korešponduje so zákonnou právnou úpravou\nuvedenou v § 44 ods. 8 a 9 E. P. Z uvedených zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť\nzaviazať na náhradu trov exekúcie pôvodného exekútora účastníka exekučného konania,\nresp. oprávneného... Trovy pôvodného súdneho exekútora sú pritom súčasťou pohľadávky,\nktorá sa má v ďalšom priebehu exekučného konania vymôcť, a to v rámci položky trovy\nexekúcie.“.\n\n3\n\nVo vzťahu k sťažovateľkinej argumentácii o záväznosti konkretizovaného judikátu\nnajvyššieho súdu okresný súd uviedol, že „Slovenská republika je... súčasťou\nkontinentálneho právneho systému, preto nie je možné tvrdiť, že judikáty sú právne\nzáväzné“.\nOkresný súd neuznal ani ďalšie odvolacie námietky sťažovateľky, ktoré sa týkali\nsamotnej sumy určených trov exekúcie.\nPodstata sťažnosti sa koncentruje do dvoch námietok. Prvou je tvrdenie\nsťažovateľky, podľa ktorého „všeobecný súd... vydal rozhodnutie o zmene súdneho\nexekútora a iba určil jeho trovy bez toho, aby uviedol, kto je oprávnený tieto trovy ďalej\nvymáhať, a teda vydal nevykonateľné rozhodnutie, ktoré jednak neodôvodnil a týmto\npostupom zamedzil sťažovateľovi v jeho prístupe k súdu, pričom sťažovateľ legitímne\nočakával, že na náhradu trov konania bude zaviazaný práve oprávnený.“. Druhá námietka\ntkvie v kritike, podľa ktorej „všeobecný súd nepriznal sťažovateľovi všetky výdavky,\nktoré vynaložil v inkriminovanom exekučnom konaní, a to bez náležitého odôvodnenia“.\nK prvej námietke sťažovateľka cituje § 44 ods. 9 (v súčasnosti už odsek 11, pozn.),\n§ 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdí, že „všeobecný súd... v danom\nprípade ústavne konformný výklad aplikovanej právnej normy nevykonal a zaťažil tak svoje\nrozhodnutie arbitrárnosťou“. Podľa sťažovateľky trovy pôvodného súdneho exekútora\nnemožno chápať ako príslušenstvo vymáhanej pohľadávky. Okresný súd mal v jej prípade\naplikovať § 203 od. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie\nzavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\nVychádzal však len z jazykového výkladu relevantnej právnej normy, „pričom nezohľadnil\nnajmä teleologický výklad aplikovanej právnej normy ako i výklad logický“. Interpretácia\nokresného súdu nie je ústavne konformná, lebo „ak by sme pripustili výklad prezentovaný\nvšeobecným súdom, tak súčasťou trov exekúcie by sa stali aj náklady pôvodného súdneho\nexekútora vyvolané v príčinnej súvislosti so zmenou exekútora. V prípade úplného\nvymoženia pohľadávky a jej príslušenstva (a teda i trov pôvodného exekútora) by povinný\nznášal nielen odmenu nového exekútora, vrátane hotových výdavkov, ale i pôvodného\nexekútora, ktorých výška by bola určená ako v prípade zastavenia exekúcie (§ 44 ods. 10\n\n4\n\ntretia veta Exekučného poriadku) a tieto by boli vyvolané len tým, že oprávnený realizoval\nsvoje právo vymeniť súdneho exekútora. Najmä v prípade viacnásobnej zmeny súdneho\nexekútora (vyvolané len návrhmi oprávneného) by sa exekučné trovy neúmerne\na bezdôvodne navyšovali... V danom prípade nie je dodržaný princíp proporcionality,\nkeďže medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom nie je uplatňovaná zásada\nprimeranosti. Inými slovami povedané, zmena súdneho exekútora nie je vyvolaná žiadnymi\nobjektívnymi okolnosťami..., ale práve iniciatívou oprávneného, a preto je dôvodné,\naby práve oprávnený znášal náhradu týchto trov. Z procesného hľadiska možno hovoriť\no zavinení, a preto bolo potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1\nExekučného poriadku...“.\nDruhú vymedzenú námietku sťažovateľka zakladá na tvrdení o nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorý „sa vôbec s argumentáciou\nsťažovateľa... nevysporiadal a už vôbec neuviedol, prečo sa odklonil od stabilizovanej\njudikatúry Najvyššieho súdu SR lakonickým odkazom na to, že Slovenská republika nie je\nangloamerickým právnym systémom a vyčítal sťažovateľovi, že judikát Najvyššieho súdu\nnepredložil. Takéto odôvodnenie nemôže v právnom štáte obstáť.“.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, spis. zn. Er/1699/2001-62\nzo dňa 20. 05. 2015 a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.\n2. Zrušuje sa v celom rozsahu Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV,\nspis. zn. Er/1699/2001-62 zo dňa 20. 05. 2015 a vec sa vracia Okresnému súdu\nBratislava IV na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n3. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľovi\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho\nzástupcu Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.“\n\n5\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\n\n6\n\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí\nako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n1. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nAj vo sfére exekučného konania platí stabilizovaný názor ústavného súdu,\npodľa ktorého formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov\nústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich\nprávomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako „pánom zákonov“ prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom,\nže všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr.\nII. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv\n\n7\n\na slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným\nsúdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nÚloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva\nna súdnu ochranu (a práva na spravodlivé súdne konanie) rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n1.1 Zásadnou čiastkovou námietkou ústavno-právnej relevancie je tvrdenie\nsťažovateľky o nevykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, keďže z neho\nnevyplýva, voči komu má sťažovateľka ako pôvodný súdny exekútor nárok na náhradu\nurčených trov exekúcie.\nPodľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora\npodľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne\noprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol\nvykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného\nna vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa\nvypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.\nJazykovým výkladom citovaného ustanovenia (jeho poslednej vety) možno\nbez akýchkoľvek nezrovnalostí dospieť k záveru identickému s tým, na akom založil\nokresný súd svoje rozhodnutie. Ide tu len o spôsob výpočtu trov exekúcie u pôvodného\nexekútora, nie o určenie subjektu, ktorý bude určené trovy exekúcie znášať. Podstatnejšie\nvšak je, že všeobecnou zásadou pri nahrádzaní trov exekúcie je požiadavka, aby tieto\nv konečnom dôsledku znášal povinný (§ 197 ods. 1 v spojení s § 196 Exekučného\nporiadku). Len vo výnimočných prípadoch, explicitne identifikovaných zákonom budú\nnáklady exekučnej činnosti (ich časť) ťažiť oprávneného. K takým situáciám patrí\naj zastavenie exekúcie zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.\n\n8\n\nNajvyšší súd už judikoval, že využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu v osobe\nexekútora nemožno považovať za zavinenia oprávneného, a teda ani za dôvod, pre ktorý by\noprávnený mal znášať trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku (rozsudok z 22. decembra 2004 vo veci sp. zn. 2 M Cdo 12/2004). V uvedenom\nrozsudku najvyšší súd dôvodil, že „pod zavinením oprávnenej v zmysle vyššie citovaného\nzákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany\noprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej\nkonanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie (resp.\nvyužitie) práva na zmenu v osobe exekútora nezakladá zavinenie vo vyššie uvedenom\nzmysle. Navyše, v predmetnej veci nedošlo ani k zastaveniu exekúcie, teda konanie v tejto\nveci sa neskončilo relevantným spôsobom a nie je dané ani zavinenie oprávnenej; nemožno\npreto hovoriť o existencii príčinnej súvislosti medzi uvedenými predpokladmi použitia\nustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si\ndobrovoľne neplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím a\noprávnená bola nútená domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní,\ntrovy exekúcie by boli vznikli u každého exekútora.“.\nPrávny záver okresného súdu (aj s ohľadom na citované právne názory najvyššieho\nsúdu) sťažovateľku nijako nezbavuje nároku na náhradu trov potrebných na účelné\nvymáhanie nároku oprávneného. Sťažovateľka si ho bude môcť uspokojiť z výťažku\nexekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. S ohľadom\nna uvedené ústavný súd nezistil v prístupe okresného súdu k uplatneniu relevantných\nzákonných noriem o náhrade trov exekúcie žiadne signály excesívnosti, ktorá by\nodôvodňovala očakávanie, že po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie možno dospieť k záveru\no porušení základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie.\nÚstavný súd neopomenul ani ďalšiu argumentáciu ústavného rozmeru. Tá je založená\nna tvrdení, že pri presadení právneho názoru okresného súdu by „v prípade úplného\nvymoženia pohľadávky a jej príslušenstva (a teda i trov pôvodného exekútora)... povinný\n\n9\n\nznášal nielen odmenu nového exekútora, vrátane hotových výdavkov, ale i pôvodného\nexekútora, ktorých výška by bola určená ako v prípade zastavenia exekúcie (§ 44 ods. 10\ntretia veta Exekučného poriadku) a tieto by boli vyvolané len tým, že oprávnený realizoval\nsvoje právo vymeniť súdneho exekútora. Najmä v prípade viacnásobnej zmeny súdneho\nexekútora (vyvolané len návrhmi oprávneného) by sa exekučné trovy neúmerne\na bezdôvodne navyšovali...“.\nCitovaný argument ústavný súd nemôže vo väzbe na fakt, že sťažnosťou sa ochrany\nsvojich základných práv domáha súdny exekútor, akceptovať. Sťažovateľkou popísaná\nnerovnosť, ktorá by v dôsledku využívania práva na zmenu súdneho exekútora podľa jej\nnázoru nastala v porovnaní s prípadmi, keď by oprávnený toto právo nevyužíval, by mohla\nmať za následok eventuálny dopad iba na základné práva povinného, z ktorého majetku sa\ntrovy exekúcie v konečnom dôsledku uspokojujú. Sťažovateľka sa tak v podstate domáha\nochrany základných práv subjektu od nej odlišného. V tejto podobe jej argumentáciu\nústavný súd nemôže priznať žiadnu relevanciu, keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nslúži výlučne ochrane individuálnych práv sťažovateľa, nie práv iných subjektov,\nči dokonca ochrane zákonnosti v objektívno-právnom nazeraní.\n1.2 Druhá sťažovateľkina námietka sa zakladá na tvrdení, že okresný súd\nbez náležitého\n\nodôvodnenia\n\nnepriznal\n\nsťažovateľke\n\nnáhradu\n\nvšetkých\n\nvýdavkov\n\nvynaložených v predmetnom exekučnom konaní. K tejto námietke ústavný súd uvádza,\nže sťažovateľka sa ako pôvodný súdny exekútor domáhala priznania náhrady trov exekúcie\nv sume 196,10 €. Okresný súd jej priznal iba sumu 97,96 €.\nZo sťažnosti a z k nej priloženej dokumentácie teda vyplýva, že spor, v súvislosti\ns ktorým sa sťažovateľka uchádza o ústavnú ochranu v konaní pred ústavným súdom, sa\ntýka sumy necelých 100 € (rozdiel medzi požadovanou a priznanou sumou). V nadväznosti\nna túto skutočnosť ústavný súd poukazuje na § 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku,\nz ktorého okrem iného vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je\nprípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce\ntrojnásobok minimálnej mzdy, t. j. táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného\n\n10\n\nsúdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom\nna to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. IV. ÚS 358/08 alebo IV. ÚS 717/2013).\nÚstavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny poriadok\nvylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo\nby proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného\nsúdnictva (IV. ÚS 431/2012, III. ÚS 400/2015). Aj preto ústavný súd v prípadoch,\nkeď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne\no bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom\nvýnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných\npráv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010,\nIV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)].\nSporný rozdiel spočívajúci v sume 98,14 € zjavne nepresahuje trojnásobok\nminimálnej mzdy (380 € v roku 2015). Aj keby teda v rámci meritórneho prerokovania\nsťažnosti v tejto časti ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nbolo z hľadiska formálneho nezákonné, z ústavno-právneho hľadiska na prvý pohľad\npredstavuje zásah materiálne sa vyznačujúci zanedbateľnou intenzitou ‒ bagateľnosťou.\nPreto ani druhú sťažovateľkinu námietku z pohľadu jej dopadu na základné právo na súdnu\nochranu a na právo na spravodlivé súdne konanie nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú.\n1.3 V časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie je sťažovateľkina sťažnosť zjavne neopodstatnená.\n2. Sťažovateľka tiež namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutým uznesením okresného súdu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\n\n11\n\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nVšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade\nby ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to,\naby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia\npod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Keďže ústavný\nsúd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným uznesením okresného súdu odmietol\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka\nnamietala porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 1\nods. 1 dodatkového protokolu, bolo už len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim\nzo vzájomného vzťahu medzi právami hmotnoprávneho charakteru a ústavno-procesnými\nprincípmi z perspektívy ich možného porušenia.\n3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v jej sťažnostnom petite (návrh\nna zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, návrh na priznanie náhrady trov\nkonania).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 15. marca 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a29d8476-da66-4d16-b616-4e1f449ccf62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1"}, {"guid": "ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 717/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 717/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9a2adb72-81ab-4934-8b84-aafbac17cf17:7e284321-ffcd-4669-9fe5-3da341cc8afe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1", "spisova_znacka": "3Sžk/4/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/4/2020 z 25. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1"}, {"guid": "2bae533d-06c4-41eb-aadb-1439a90c504a:6e3e3069-abc4-44f5-9d81-12fdd70e3cc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200296.1", "spisova_znacka": "5Svk/34/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/34/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200296.1"}, {"guid": "4e67a442-0f40-42c0-83e6-7bd2644832b6:2975e99a-0799-4156-b0e5-e4ac48f68d5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200175.1", "spisova_znacka": "1Svk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/21/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200175.1"}, {"guid": "832a7f0a-ce77-4974-b112-39318cd9189d:3a67a335-e8ca-494b-be60-51165d633556", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200049.1", "spisova_znacka": "1Sžk/58/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/58/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200049.1"}, {"guid": "a8453bbf-303f-4238-8abc-c815f6271a6b:eb5131d2-5e59-4747-960f-704d07a7425d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4", "spisova_znacka": "BA-5S/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/7/2023 z 20. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200051.4"}]}