{"guid": "ussr:d484deb3-55ff-4417-86e1-40ae39ed94d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.115.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2016 z 24. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 115/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.115.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d484deb3-55ff-4417-86e1-40ae39ed94d4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.115.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.115.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.115.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 115/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Evou Borovskou, advokátska kancelária, Štefánikova 7,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\nzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre č. k. 15 S 30/2012-85 z 9. januára 2013 a jeho postupom v tomto\nkonaní a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Sžf 42/2013-140\nz 18. júna 2014 a jeho postupom v tomto konaní a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nzaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania\nzaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 S 30/2012-85\nz 9. januára 2013 a jeho postupom v tomto konaní a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Sžf 42/2013-140 z 18. júna 2014\na jeho postupom v tomto konaní.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podľa druhej hlavy\npiatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“ alebo „žalovaný“)\nč. 1020504/1/938802/2012 z 20. apríla 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Šurany (ďalej len „správca dane“) č. 633/230/16722/11/Dan\nz 28. novembra 2011 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nI. štvrťrok 2008 v sume 75 461,26 € sťažovateľovi.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 15 S 30/2012-85 z 9. januára 2013 žalobu sťažovateľa\nzamietol. Zhodne s daňovými orgánmi dospel k záveru, že sťažovateľ nepostupoval správne\n„v súvislosti s nákupom ojazdených motorových vozidiel v Rakúsku a ich následným\npredajom, pričom žalobca nesprávne použil osobitnú úpravu dane stanovenú v § 66 zákona\n\n2\n\no DPH, v dôsledku čoho nesprávne stanovil základ dane ako rozdiel medzi predajnou cenou\na kúpnou cenou zníženou o daň. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z faktúr rakúskeho\ndodávateľa, na ktorých je uvedené, že dodávka je oslobodená od dane podľa čl. 6(1) o dani\nz predaja, resp., že ide o nezdanenú dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6(1) UstG. Išlo teda\no tovar v štáte dodania – Rakúsko oslobodený od dane, ktorý však v tuzemsku mal žalobca\nzdaniť postupom podľa § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11 a § 22, § 23 zákona o DPH. Tento\nprávny názor podporuje i čl. 226 Smernice rady 2006/112/ES, podľa ktorého v prípade\nuplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar musia faktúry obsahovať odkaz na\nčlánky 313, 326 alebo 333, alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia alebo iný odkaz,\nktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav. Dodávateľské faktúry však neobsahujú\nodkaz na osobitnú úpravu dane. Žalobca bol preto povinný tovar zdaniť v bežnom režime\nzdanenia.“.\nV nadväznosti na sťažovateľov žalobný dôvod krajský súd uviedol, že\n„z dodatočného platobného výmeru správcu dane... ako z písomnej, tak i tabuľkovej časti\ntohto výmeru jednoznačne vyplýva akým spôsobom, na základe akých podkladov a z akých\nprávnych dôvodov bol tento rozdiel DPH žalobcovi vyrubený, pričom správnosť jeho\nvýpočtu je matematicky ľahko overiteľná. Ostatne, žalobca v podanej žalobe voči výške\ndodatočne vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty ani nič konkrétne nenamietal.\nK tvrdeniu žalobcu, že žalovaný svoje rozhodnutie (vrátane správcu dane) založil na\núdajoch, ktoré si žalobca nemôže overiť a to na akomsi šetrení vykonanom rakúskou\ndaňovou správou súd uvádza, že toto tvrdenie považuje za... účelové. Súd bez nejakého\nkonkrétneho tvrdenia žalobcu, napr. v čom sú tieto údaje nepravdivé so skutočnosťou, nemá\ndôvod upodozrievať a spochybňovať pravdivosť ich vypovedacej hodnoty a preto pre súd\nnie je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.“.\nNapokon krajský súd vyhodnotil námietku sťažovateľa o jeho nesprávnom označení\nv rozhodnutí správcu dane (i žalovaného) ako irelevantnú s poukazom na to, že s ohľadom\nna dátum zániku jeho živnostenského oprávnenia (31. december 2010) „žalobca v tomto\nkontrolovanom období náležitosti takéhoto označenia spĺňal“.\n\n3\n\nV odvolaní proti prvostupňovému rozsudku sťažovateľ na pomerne rozsiahlom\npriestore poukazuje na obsah svojho vyjadrenia z 13. decembra 2012, v ktorom poukázal na\nfakt, že konajúce daňové orgány posúdili identickú skutkovú situáciu, ktorá sa uňho\nvyskytla „v roku 2007“, úplne opačne, než tomu bolo v spornom zdaňovacom období\n(I. štvrťrok 2008). Pritom k zmene právnej úpravy nedošlo. Sťažovateľ citoval z protokolu\nz daňovej kontroly, ktorej predmetom bolo zdaňovacie obdobie v roku 2007 a kontrolované\nzdaniteľné obchody boli rovnaké, ako tá v roku 2008. V tomto protokole správca dane\nkonštatoval, že „kontrolou predložených dokladov neboli zistené porušenia zákona\nč. 222/2004 Z. z...“. Podľa sťažovateľa tak krajský súd „pochybil, keď akceptoval odlišný\npostup odporcu pri výklade a následnej aplikácii totožnej právnej normy na totožné\nskutkové okolnosti za obdobie roku 2007 a 2008, čo považuje navrhovateľ nielen za\nnesprávny, ale aj nezákonný, nakoľko práve správne orgány sú povinné pri výklade\na aplikácii právnej normy postupovať tak, aby neuvádzali adresáta právnej normy do stavu\nprávnej neistoty...“.\nV odvolaní sťažovateľ kritizoval, že krajský súd sa „bez ďalšieho priklonil na stranu\nodporcu a potvrdil jeho rozhodnutie, bez toho, aby sa vysporiadal s námietkou\nnavrhovateľa, ohľadne odlišného výkladu a aplikácie právnej normy odporcu na totožný\nskutkový a právny stav. Takýto postup súdu je rovnako svojvoľným a nezákonným, nakoľko\npotvrdením postupu odporcu, odobril, že odporca ako orgán štátu môže kedykoľvek bez\nzmeny skutkového a právneho stavu zaujať akýkoľvek výklad právnych noriem, a to i úplne\nopačný a doviesť tak daňové subjekty do stavu právnej neistoty pri odvode dane.“.\nSťažovateľ v odvolaní dôvodil aj nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu\nkrajským súdom. S poukazom na názor krajského súdu, podľa ktorého z faktúr rakúskeho\ndodávateľa vyplýva, že sťažovateľ nesprávne použil osobitnú úpravu dane, argumentuje, že\n„toto tvrdenie súdu nie je pravdivé, lebo keď takýto údaj faktúry obsahuje, neznamená to, že\ndodávateľ mal použiť nie osobitnú úpravu dane, ale úpravu dane podľa § 69 ods. 6 zákona\no DPH. Tento údaj znamená výlučne to, že dodávateľ, pri predaji tovaru je oslobodený od\ndane, lebo ide o intrakomunitárnu dodávku. Navrhovateľ keďže faktúra obsahovala všetky\nnáležitosti bol dodávateľom ubezpečený, že na tovar sa vzťahuje osobitná úprava dane.“.\n\n4\n\nKu skutočnosti, že správca dane založil svoje rozhodnutie na informáciách\nz informačného systému VIES, sťažovateľ v odvolaní namietal, že „nemal ani dnes nemá\nuvedené informácie k dispozícii, t. j. nemohol z nich vychádzať ani pri zdaňovaní za rok\n2008“. Sťažovateľ „nielenže nikdy v priebehu daňovej kontroly nebol o údajoch zo systému\nVIES ani o výsledkoch medzinárodného šetrenia oboznámený, a vlastne ani dnes po\nskončení súdneho konania na súde prvého stupňa nevie, čo je systém VIES, ako aj z akých\nkonkrétnych údajov získaných z predmetného systému odporca vychádzal. Daňový systém\nVIES nie je prístupný navrhovateľovi ani súdu ani iným daňovým subjektom...“.\nV ďalšej časti odvolania sťažovateľ argumentoval v prospech záveru, že splnil všetky\nzákonné podmienky na to, aby pri sporných zdaniteľných obchodoch mohol využiť osobitnú\núpravu dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), a nie úpravu podľa § 69\nods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa sťažovateľovho názoru «záver odporcu, že\ndôkaz toho, že tovar nebol použitým tovarom, pretože na faktúre nie je odkaz na osobitnú\núpravu dane týkajúcu sa použitého tovaru neobstojí, nakoľko „použitý tovar“ nie je\ndefinovaný cez odkaz na faktúre, ale je definovaný hmotnými špecifickými znakmi, a to ako\nhmotný hnuteľný majetok vhodný na ďalšie použitie, čo ojazdené motorové vozidlá\nnepochybne boli.\nRovnako odporca nesprávne konštatoval, že na faktúrach nie je odkaz na článok 226\nods. 4 smernice, a preto nebolo možné postupovať v zmysle § 66 zákona o DPH. Citovaná\nsmernica nepožaduje, aby na faktúre bol odkaz na čl. 226 ods. 14 smernice, avšak v zmysle\nčl. 226 ods. 1 cit. smernice sa vyžaduje, aby na faktúre bol uvedený odkaz na čl. 313, 326\nalebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia... Na dodávateľskej faktúre bol\nodkaz práve na vnútroštátnu právnu úpravu, z čoho je zrejmé, že aj podmienka upravená\nv čl. 226 ods. 14 cit. smernice bola naplnená, a to odkazom na vnútroštátnu právnu úpravu\na posúdenie odporcu bolo nesprávne.».\nNajvyšší súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 2 Sžf 42/2013-140\nz 18. júna 2014 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Svoje odôvodnenie oprel o § 219\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odkazujúc na prvostupňový rozsudok a „jeho\n\n5\n\npodrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú prakticky\ntotožné s dôvodmi samotnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej\naj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych\ndôvodov rozsudku krajského súdu“.\nNajvyšší súd poukázal aj na vlastnú stabilizujúcu sa judikatúru v obdobných veciach\na ďalšiu časť odôvodnenia založil na § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, podľa\nktorého ak najvyšší súd rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola\npredmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. V nadväznosti na to po\ncitáciách relevantných právnych noriem uviedol, že „na uplatnenie osobitnej úpravy dane\npri... použitom tovare neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.,\nkonkrétne ojazdené motorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2\ncitovaného zákona a taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti\ndaňového dokladu v zmysle čl. 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES...\nV danom prípade ide nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré\nsú založené na tom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v\nrôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza\nk intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte\ndodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza\nk intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte\nodberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí\nzákladný princíp výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento\nprincíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok\na znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru.“.\nNajvyšší súd osobitne zdôraznil, že „správny orgán rozhodujúci na prvom stupni\nvyčerpávajúcim spôsobom, aj prostredníctvom dožiadania podľa čl. 5, kap. II bod 1\nNariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci\nv oblasti dane z pridanej hodnoty... náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným\n\n6\n\npodkladom k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Na základe takto\nzisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na\nuplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky pri použitom tovare...“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ rovnako ako v odvolaní obsiahlo\nargumentuje diametrálne odlišným posúdením rovnakého skutkového stavu orgánmi\ndaňovej správy za zdaňovacie obdobia roku 2007 a za I. štvrťrok 2008, a to pri nezmenenej\nprávnej úprave. Tvrdí, že „nie je možné, aby za tých istých skutkových okolností došlo k tak\nrozdielnej aplikácii a výkladu zákona o DPH, keď v konaní sťažovateľa k zmene nedošlo\na vykonával zdanenie rovnako od roku 2007. Vystavené faktúry tým istým dodávateľom, pri\nkontrole za rok 2007, sám porušovateľ považoval za dodávku tovaru, pri ktorej sa použije\nosobitná sadzba dane podľa § 66 zákona o DPH. Keď k takémuto záveru pri kontrole za rok\n2007 dospel sám porušovateľ, a to nie len v prípade sťažovateľa, pričom porušovateľ je\nšpecializovanou inštitúciou na kontrolu a posudzovanie správnosti účtovania DPH, ako mal\na mohol dospieť k inému záveru sám daňovník?“.\nSťažnosťou sa prelína aj kritika odôvodnenia oboch rozsudkov v predmetnej veci.\nSúdy sa totiž podľa sťažovateľa „nezaoberali tým, že ak by aj došlo k pochybeniu odporcu\npri výklade právnej normy pri výkone daňových kontrol, nie je možné by uvedené\npochybenie išlo na ťarchu sťažovateľa, ktorý pri zdaňovaní postupoval v dobrej viere, že\nodvádza daň riadne, čo mu bolo potvrdené i samotnou daňovou kontrolou v roku 2007...“.\nĎalej sa podľa sťažovateľa súdy nezaoberali jeho námietkou, podľa ktorej v protokole\no daňovej kontrole, ale ani v dodatočnom platobnom výmere «nebol vykonaný výpočet\núdajnej dane, ktorú mal pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nsťažovateľ odviesť, ale je uvedený len zoznam faktúr a zrejme súčet súm, ktoré sú na\nfaktúrach... Porušovateľ v 1. rade sa s tak závažnou námietkou sťažovateľa vôbec\nnezaoberal, len konštatoval, že „správnosť výpočtu odporcu je matematicky ľahko\noveriteľná“,... pričom túto „overiteľnosť“ v ďalšom odporca ani súd neozrejmil... Rovnako\nsa porušovateľ v 1. rade nevysporiadal so skutočnosťou, že odporca len nezdanenú časť\ndodaňoval, pretože z fakturovanej sumy mal najprv odpočítať DPH a túto znížiť o sumu,\n\n7\n\nktorú sťažovateľ zdanil. Následne ani porušovateľ v 2. rade sa uvedenou námietkou\nsťažovateľa nezaoberal, čím došlo k neoprávnenému zásahu do ústavných práv sťažovateľa\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom ani v tejto časti rozhodnutia porušovateľov\nnespĺňajú požiadavky riadneho odôvodňovania rozhodnutia.». Sťažovateľ vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku najvyššieho súdu kritizuje aj skutočnosť, že pri odôvodňovaní\nsvojho rozhodnutia využil § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, čo podľa jeho\nnázoru neprichádza do úvahy, ak „účastník v odvolaní, uvedie úvahy, či už vo väzbe na\nskutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát\nide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky\npredstavujú novú argumentačnú bázu. Sťažovateľ má za to, že porušovateľ v 2. rade\nobmedzením sa na stotožnenie sa s rozhodnutím porušovateľa ako súdu 1. stupňa porušil\nprávo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, nakoľko sa nevysporiadal so zásadnými\nnámietkami sťažovateľa, ktoré uviedol vo svojom odvolaní...“.\nKritika sťažovateľa sa v značnej miere zameriava aj na podklady, ktoré mal\nk dispozícii odporca (informácie zo systému VIES) a ktoré viedli k rozhodnutiu o dorubení\ndane z pridanej hodnoty. Uvádza, že «dochádza k zneužitiu štátnej moci, nakoľko daňový\nsubjekt je vystavený situácii, že mu nezostáva nič iné len „veriť“ že tvrdenia, na základe\nktorých sa rozhodlo sú pravdivé. Nemožnosť ich preskúmania či overenia je otvorená cesta\nk svojvôli rozhodovacej činnosti štátnych orgánov, ktoré údajné doklady k dispozícii mali\na sťažovateľ je v dôsledku ich nemožnosti overenia, tejto svojvôli vystavený.».\nV závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom vo veci samej takto rozhodol:\n„1. Konaním sp. zn. 15 S/30/2012 a rozhodnutím 15 S/30/2012-85, č. 4012200574\nzo dňa 09.01.2013 Krajského súdu Nitra... bolo porušené základné právo\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo domáhať\nsa súdnej ochrany svojich právach ukrátených rozhodnutím orgánu verejnej správy v\nzmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, právo na rovnosť účastníkov konania v zmysle čl. 47 ods. 3\nÚstavy SR a právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n\n8\n\n2. Konaním sp. zn. 2 Sžf/42/2013 a rozhodnutím 2 Sžf/42/2013 zo dňa 18.06.2014\nNajvyššieho súdu SR... bolo porušené základné právo\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo domáhať sa súdnej\nochrany svojich právach ukrátených rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle čl. 46\nods. 2 Ústavy SR, právo na rovnosť účastníkov konania v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR\na právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n3. Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15 S/30/2012-85,\nč. 4012200574 zo dňa 09.01.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/42/2013\nzo dňa 18.06.2014 zrušuje a vracia na nové konanie.\n4. Sťažovateľ\n\nsúčasne žiada,\n\naby Ústavný súd SR rozhodol, tak že odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu Nitra\nsp. zn. 15 S/30/2012-85, č. 4012200574 zo dňa 09.01.2013 v spojení s rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/42/2013 zo dňa 18.06.2014.\n6.\n\npriznáva primerané\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 35.000 €.\n7. Porušovatelia sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 340,90 €\n(1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 134 €, 2 úkony\ná 134 € - príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, 2 x režijný paušál á 8,04 Eur, 20% DPH,\nt. j. Eur) k rukám advokátky JUDr. Evy Borovskej, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť\nvyužitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.\nIV. ÚS 115/07).\n\n10\n\nZ dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 15 S 30/2012 z 9. januára 2013, ktorým tento súd zamietol žalobu\nsťažovateľa, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým\nrozsudkom tak, že mu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu sp. zn. 15 S 30/2012 z 9. januára 2013 mohol\nsťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd ako odvolací súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa rozsudkom najvyššieho\nsúdu z 18. júna 2014 v konaní sp. zn. 2 Sžf 42/2013 ústavný súd uvádza, že za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že\núlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nV nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\n\n11\n\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nÚstavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zásade takmer identické závery\nnajvyššieho súdu, ako sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku, už boli predmetom ústavného\nprieskumu v iných veciach, ktoré sú porovnateľné s vecou sťažovateľa. V týchto veciach\n(napr. I. ÚS 734/2013, I. ÚS 413/2014, IV. ÚS 94/2015) ústavný súd dospel k záveru, že\npríslušnými rozhodnutiami najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom\noznačených práv.\nOkrem toho ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ťažisková odvolacia\ni sťažnostná námietka o odlišnom právnom posúdení rovnakých skutkových situácií\norgánmi daňovej správy je márna.\nV správnom súdnictve platí prísna zásada, že konajúci súd preskúmava napadnuté\nrozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu (§ 250j ods. 1 a 2\nObčianskeho súdneho poriadku).\nZ príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ námietku diametrálne odlišného\nposudzovania rovnakých skutkových situácií predniesol až v podaní z 13. decembra 2012\ndoručenom krajskému súdu.\nPodľa § 250h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku až do rozhodnutia súdu môže\nžalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote\npodľa § 250b.\n\n12\n\nAk bola žaloba sťažovateľa podaná 18. júna 2012, je zreteľné, že nová argumentácia\nsťažovateľa, ktorou rozšíril rozsah napadnutia rozhodnutia žalovaného, bola krajskému súdu\ndoručená po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa § 250b Občianskeho súdneho poriadku.\nNemožno potom ani krajskému súdu, ani najvyššiemu súdu vytýkať, že sa touto vecnou\nkritikou napadnutého administratívneho rozhodnutia vôbec nezaoberali.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej v prípade, ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní\nv konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol\nv konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc\n(III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08, II. ÚS 399/2014, III. ÚS 520/2014).\nÚstavný súd preto nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie a rozhodnutie\no sťažnosti v tejto jej argumentačnej časti.\nV súvislosti s argumentáciou sťažovateľa o použití údajov systému VIES daňovou\nsprávou uvádza, že sťažovateľ mal k dispozícii na overenie správnosti daného\nidentifikačného\n\nčísla\n\nsystém\n\nVIES\n\nprístupný\n\nna\n\ninternetovej\n\nadrese\n\nhttp://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/. Od podnikateľa obchodujúceho v prostredí\nEurópskej únie možno rozumne očakávať, že si overí správnosť identifikačného čísla, ktoré\nmu predloží jeho odberateľ. Systém VIES je funkčný od vstupu Slovenskej republiky\ndo Európskej únie (II. ÚS 440/2011). Preto táto časť sťažnostnej argumentácie vôbec nie je\nnamieste.\nPokiaľ ide o ďalšie sťažnostné námietky prednesené sťažovateľom, ústavný súd\nodkazuje na už spomenuté vlastné uznesenia vo veciach sp. zn. I. ÚS 734/2013,\nI. ÚS 413/2014 alebo aj sp. zn. IV. ÚS 94/2015, v ktorých sú uvedené dôvody zjavnej\nneopodstatnenosti sťažovateľových sťažností. S týmito dôvodmi sa ústavný súd aj pri tu\npredbežne prerokúvanej sťažnosti stotožňuje.\nÚstavný súd tak po preskúmaní sťažnosti i jej príloh dospel k záveru, že\nsťažovateľove námietky voči odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu nie sú dôvodné.\n\n13\n\nSkutkové ani právne závery najvyššieho súdu nemožno za žiadnych okolností vyhodnotiť\nako tak excesívne a nemajúce základ v pravidlách formálnej logiky, že by do nich mohol\nústavný súd ako súdny orgán ústavne oddelený od sústavy všeobecných súdov vstúpiť\na korigovať ich.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\nKeďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a ani postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nodmietol jeho sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu\na najvyššieho súdu, návrhom na priznanie finančného zadosťučinenia, náhrady trov\nkonania, ako aj návrhom na dočasné opatrenie podľa § 52 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c39c494a-87fc-4e9b-abcc-8e3d72b9bd3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 520/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 520/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c39c494a-87fc-4e9b-abcc-8e3d72b9bd3f"}, {"guid": "ussr:1a7d0650-14f2-463c-b5c4-c1d1ecf13e48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a7d0650-14f2-463c-b5c4-c1d1ecf13e48"}, {"guid": "ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b"}, {"guid": "ussr:b190d443-059f-4018-898c-b1ab248c8f9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 734/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 734/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b190d443-059f-4018-898c-b1ab248c8f9f"}, {"guid": "ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:454d47e2-a1ae-424b-b6b9-22b2f623ffd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.361.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.361.2020.1"}, {"guid": "ussr:650d22f7-e20b-4e17-b7df-6b5420db6ac6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.362.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.362.2020.1"}, {"guid": "ussr:a2944307-01c4-4273-b3d4-368fcca3df5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.237.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 237/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.237.2020.1"}]}