{"guid": "ussr:20450f2f-6929-4c41-8bfd-d9cfbcba5d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.113.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2016 z 24. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 113/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.113.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/20450f2f-6929-4c41-8bfd-d9cfbcba5d9f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.113.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.113.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.113.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 113/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.,\nPajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava,\nv mene ktorej koná JUDr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, pre namietané porušenie jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 MCdo/4/2014 z 12. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) sp. zn. 1 MCdo/4/2014 z 12. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou\nosobou patriacou do medzinárodne pôsobiacej inkasnej skupiny. Na základe návrhu\nsťažovateľky Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd“) vydal platobný rozkaz\nsp. zn. 17 Ro/213/2012 z 31. decembra 2012, ktorým zaviazal\n(ďalej len „odporkyňa“), aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného\nrozkazu zaplatila sťažovateľke sumu 3 449,05 € s príslušenstvom, trovy konania v sume\n206,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 333,04 € alebo aby v tej istej lehote podala\nodpor. Odporkyňa odpor nepodala, avšak 18. septembra 2012 bolo okresnému súdu\ndoručené podanie občianskeho združenia –\n(ďalej len „vedľajší účastník“), ktorým oznámilo, že\nvstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, a následne 15. októbra 2012\npodalo odpor proti platobnému rozkazu. Okresný súd uznesením č. k. 17 Ro/213/2012-68\nz 30. januára 2013 (vydaným vyšším súdnym úradníkom, pozn.) odpor vedľajšieho\núčastníka proti platobnému rozkazu odmietol. Po podaní odvolania vedľajším účastníkom\nokresný súd uznesením č. k. 17 Ro/213/2012-88 z 15. mája 2013 (vydaným sudcom, pozn.)\ntomuto vyhovel a svoje predchádzajúce uznesenie zrušil. Proti uvedenému uzneseniu\nokresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 4 Co/181/2013-108 z 8. novembra 2013 napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Keďže s takýmto rozhodnutím odvolacieho súdu sa\nsťažovateľka nevedela stotožniť, podala podnet, na základe ktorého generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) 14. mája 2014 podal mimoriadne\ndovolanie.\n\n2\n\nNajvyšší súd napadnutým uznesením mimoriadne dovolanie ako procesne\nneprípustné odmietol, čo odôvodnil tým, že „V danom prípade prebehlo štandardné\ndvojstupňové konanie, v ktorom mal navrhovateľ možnosť realizovať svoje procesné\noprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sám náležité chránil svoje práva a konal dostatočne\npredvídavo, starostlivo a obozretne. Navrhovateľ nepodal dovolanie proti uzneseniu\nKrajského súdu v Prešove z 8. novembra 2013 sp. zn. 4 Co 181/2013. V zmysle vyššie\nuvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorý mal k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne\novplyvniť rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na pasivitu samotného navrhovateľa pri včasnej\nochrane jeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora,\nku ktorej došlo podaním mimoriadneho dovolania podnecovaného navrhovateľom.“.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že najvyšší súd porušil jej základné právo na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, pretože\nústavne nekonformným výkladom ustanovení § 243e a nasl. zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) odmietol\nmimoriadne dovolanie, hoci ona v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vyčerpala\n„všetky zákonom dovolené riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky, ktoré mala\nk dispozícii, a ktoré mohla účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo/4/2014 z 12. novembra 2015 bolo\nporušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu\nsúdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n\n4\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo/4/2014 z 12. novembra 2015, ktorým odmietol\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, pretože sťažovateľka proti uzneseniu\nodvolacieho súdu nepodala dovolanie, a teda na ochranu svojich práv nevyužila dostupný\nmimoriadny opravný prostriedok. S takýmto rozhodnutím najvyššieho súdu sťažovateľka\nnesúhlasí a tvrdí, že všetky dostupné opravné prostriedky vyčerpala.\nV súvislosti s predostretou námietkou ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky\nna to, že už v konaní o súlade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa\nmimoriadneho dovolania s ústavou uznesením sp. zn. PL. ÚS 57/99 z 19. júla 2000 vyslovil\nsvoj názor, podľa ktorého mimoriadne dovolanie môžeme považovať za ďalší mimoriadny\nopravný prostriedok. Je to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne výlučne\nz dôvodu, že na jeho podanie je procesne legitimovaný iba generálny prokurátor, a je\nzásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom\nkonania. Inak, tak ako to potvrdzuje aj zákon, pre mimoriadne dovolanie a mimoriadne\ndovolacie konanie platí tá istá procesná úprava, ako to je pri dovolaní podanom účastníkom\nkonania (§ 242 až § 243c OSP, kde sa síce ustanovuje primerané použitie ustanovení\no dovolaní, ale v podstate ide o ich priame použitie).\nÚčel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil\nsúd v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto odstránenie nezákonnosti\nvyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb\nalebo štátu. Tento účel mimoriadneho dovolania je v súlade s účelom občianskeho súdneho\nkonania vyjadreného v § 1 OSP. Súčasne tento účel sleduje ochranu účastníka\npred dôsledkami nespravodlivého procesu, konania, ktoré trpí základnými procesnými\npochybeniami a postupmi súdov znamenajúcimi až porušenie práva na súdnu ochranu.\n\n5\n\nTento záver podľa názoru ústavného súdu potvrdzujú dôvody mimoriadneho dovolania\nustanovené § 243f OSP (PL. ÚS 57/99).\nOchrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je však prípustná len subsidiárne,\nt. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila\nvšetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom\nchránených záujmov [s výnimkou dovolania – § 243f ods. 2 písm. c) OSP] alebo takéto\nprávne prostriedky nemala k dispozícii, tak ako to je vo veciach správneho súdnictva,\nkde nie je prípustné (až na výnimku) ani odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami\nznemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy. Z tohto zákonného predpokladu\nvyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje\njeho výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku\n(PL. ÚS 57/99).\nJudikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie\npredstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť\nsúdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne\ndovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy\npochybení\n\nvytýkaných\n\nv\n\nmimoriadnom\n\ndovolaní.\n\nRešpektovanie\n\ntýchto\n\nkritérií\n\nje nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami\nzaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010).\nPrax ukázala, že judikatúra ústavného súdu zaoberajúca sa problematikou\nprípustnosti\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nsa\n\npremietla\n\naj do rozhodovania najvyššieho súdu o ne/splnení všeobecných procesných podmienok\nna podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.\n\n6\n\nAko jeden z mnohých príkladov možno uviesť uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 M Cdo 19/2008 z 27. januára 2009, z ktorého vyplýva: „Podľa názoru dovolacieho\nsúdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo\nštátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora)\nvtedy, ak sám účastník využil všetky právom predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu\nzaloženého rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný. Požiadavka na ochrane\npráv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu ako\npodmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám podnecovateľ\nmimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho\nopravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva, najmä nepodaním niektorého\nz opravných\n\nprostriedkov\n\nvrátane\n\nmimoriadnych\n\nopravných\n\nprostriedkov,\n\nresp.\n\nich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako\njedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora súvisí s princípom právneho štátu, a to s princípom právnej istoty, ktorého\nzákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda\nich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania\nnevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu,\nhoci mu v tom nebránili dôležité, resp. záväzné dôvody (čím realizuje svoje procesné\ndispozičné právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný\nprostriedok),\n\nprávna\n\nistota\n\ndruhého\n\núčastníka,\n\nspoliehajúceho\n\nsa\n\nna\n\nzáväzné\n\na nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom mimoriadneho\ndovolania generálneho prokurátora.“\nNajvyšší súd však vyslovil aj to, že súd konajúci o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora musí v každej veci posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky\nna jeho podanie boli splnené. Pritom je aj viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom\ndovolaní (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. M-Sždo V 3/00 z 1. mája 2001), resp.\nže opomenutie využitia mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) účastníkom\nkonania nemožno nahradiť mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktorý má iný\núčel a podmienky (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 2/2011 z 1. januára\n2013).\n\n7\n\nÚstavný súd konštatuje, že v napadnutom uznesení najvyšší súd správne poukázal aj\nna skutočnosť, že ústavný súd ešte 18. marca 2015 pod sp. zn. PLz. 3/2015 prijal\nstanovisko, ktorého právna veta znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola\nnastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nako\n\ni výnimočnosť\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\nako\n\nmimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania\nvšetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov,\nktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“\nZ uvedeného vyplýva, že najvyšší súd pri posudzovaní ne/splnenia podmienok\nprípustnosti mimoriadneho dovolania postupoval nielen v súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu, ale aj s vlastnou judikatúrou. Napokon, v súvislosti s touto problematikou\nobčianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium najvyššieho súdu 20. októbra 2015\npod č. 94 prijalo stanovisko, podľa ktorého: „Procesná prípustnosť mimoriadneho\ndovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým,\nže tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené\nriadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre\nneho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba\nodmietnuť.“\nObe citované stanoviská reflektujú relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý v rámci svojej rozhodovacej praxe viackrát\nkonštatoval porušenie čl. 6 dohovoru, najmä porušenie princípu právnej istoty a v dôsledku\ntoho aj práva na spravodlivý súdny proces (napr. vo veci Brumarescu proti Rumunsku\nz roku 1999, Ryabykh proti Rusku z roku 2003, Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku\n2009, Roseltrans proti Rusku či Kutepov a Anikeyenko proti Rusku z roku 2005,\nTripon proti Rumunsku z roku 2008, Cornif proti Rumunsku z roku 2007, Abdullayev proti\nRusku z roku 2010). Vo vzťahu k Slovenskej republike ESĽP predpoklady prípustnosti\nmimoriadnych opravných prostriedkov opätovne zdôraznil vo veciach DRAFT-OVA, a. s.,\n\n8\n\nproti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike a COMPCAR, s. r. o.,\nproti Slovenskej republike z roku 2015.\nPreskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd\nkonal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku podstatné pre posúdenie danej veci interpretoval a aplikoval ústavne súladným\nspôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne a právne akceptovateľné. Najvyšší súd svoje rozhodnutie o odmietnutí\nmimoriadneho opravného prostriedku náležite a presvedčivo odôvodnil v zmysle § 157\nods. 2 OSP, čím zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľka pred ním domáhala, preto jeho závery\nv žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.\nSkutočnosť, že sa najvyšší súd odchýlil od predstáv a očakávaní sťažovateľky, ešte\nneznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (podobne napr.\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08), ale ani práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru.\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a označenými právami, porušenie ktorých sťažovateľka namietala,\npredloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK rovnakým záverom dospel ústavný súd aj pri rozhodovaní o obsahovo identických\nsťažnostiach sťažovateľky, ktoré boli uznesením sp. zn. I. ÚS 117/2016 zo 17. februára\n2016 spojené na spoločné konanie a zároveň odmietnuté z dôvodu ich zjavnej\nneopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opravný prostriedok-mimoriadny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41bd3a46-b425-4168-ab59-cc6a72b52a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "6cac250b-cc5b-4234-ac64-4ddca66b1c95:4cb359c9-dc1b-49cf-ae02-35c70edd6080", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8312209433.1", "spisova_znacka": "1MCdo/4/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/4/2014 z 11. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8312209433.1"}, {"guid": "b2b11b68-6236-4d01-9ca8-d533145c64d6:71850d42-410d-4e8e-a10f-9eddbe4ff6f1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7113210768.1", "spisova_znacka": "4Co/181/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/181/2013 z 30. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7113210768.1"}, {"guid": "4bd55f9b-2ded-4771-98fc-560f7d46e948:2329ce7c-c625-439e-a6f5-1fdee71a2e40", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Ro/213/2012", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 17Ro/213/2012 z 9. 8. 2012", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2012-08-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4bd55f9b-2ded-4771-98fc-560f7d46e948:2329ce7c-c625-439e-a6f5-1fdee71a2e40"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:18fd6a3a-aaf4-41bf-bced-ae35598beb16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.289.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.289.2021.1"}, {"guid": "ussr:3ff863a4-c13e-4b0e-a5b5-23ba95b6cbf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 793/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 793/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1"}, {"guid": "ussr:ccc827de-f7d0-47ab-94f1-7c4ba3038cc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 296/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 296/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1"}, {"guid": "ussr:d025420b-c4ea-4f24-9c60-2cebd902b65c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2016 z 26. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1"}, {"guid": "ussr:8310bebb-6ab0-4c46-8f6a-0c75c80b8313", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.18.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2017 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.18.2017.1"}, {"guid": "ussr:33eee53d-12c2-4d41-b1a9-409864094e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1"}, {"guid": "ussr:1adf1745-b21e-4f35-96f2-aa9eb8373edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.248.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.248.2016.1"}]}