{"guid": "ussr:3149fb5b-855a-4613-87e5-5da0d98f47f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.104.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2016 z 24. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 104/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.104.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3149fb5b-855a-4613-87e5-5da0d98f47f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.104.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.104.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.104.2016.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 104/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., Štúrova 27, Košice,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Alexander Bröstl, pre namietané porušenie\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 M Obdo/2/2013 z 28. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 3 M Obdo/2/2013 z 28. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojenej prílohy vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu\nMichalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 22 Cb/8/2011-162 z 29. apríla 2011 bol\nsťažovateľ ako účastník konania vystupujúci v procesnom postavení žalovaného zaviazaný\nzaplatiť Slovenskému plynárenskému priemyslu, a. s., ako žalobcovi sumu 48 686,65 €\ns príslušenstvom z titulu nezaplatenia faktúr za odber plynu. Na základe odvolania\nsťažovateľa\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv Košiciach\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nrozsudkom\n\nč. k. 4 Cob/60/2011-193 z 27. apríla 2012 rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ\nsa následne ochrany svojich práv domáhal podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,\navšak ústavný súd jeho sťažnosť vo vzťahu k rozsudku krajského súdu po jeho meritórnom\npreskúmaní uznesením sp. zn. IV. ÚS 505/2012 z 9. októbra 2012 odmietol z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti. Keďže ani s rozhodnutím ústavného súdu sa sťažovateľ nevedel\nstotožniť, podal podnet, na základe ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálny prokurátor“) 7. mája 2013 podal mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením mimoriadne dovolanie odmietol, čo odôvodnil v podstate tým, že\n„opomenutie využitia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku účastníkom\nkonania nemožno nahradiť mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktoré má iný\núčel a podmienky“.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že „nemal v danom prípade k dispozícii možnosť\npodať dovolanie, resp. dovolanie nebolo možné za danej procesnoprávnej situácie\npovažovať za účinný právny prostriedok nápravy, pretože vada napadnutého rozhodnutia sa\ntýkala nesprávneho právneho posúdenia... Podľa nášho názoru bolo povinnosťou\ndovolacieho súdu skúmať, či boli splnené podmienky procesnej prípustnosti dovolania, čo\nvšak dovolací súd opomenul – nemožno sa preto uspokojiť a akceptovať iba všeobecné\nkonštatovanie dovolacieho súdu o možnosti podať dovolanie (ako iného právneho\nprostriedku, ktorým možno dosiahnuť nápravu) bez predchádzajúceho preskúmania\nnaplnenia konkrétnych podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 OSP. V dôsledku\n\n2\n\ntejto mechanickej a formalistickej aplikácie procesnoprávnej úpravy došlo postupom\ndovolacieho súdu k nezákonnému odmietnutiu mimoriadneho dovolania, čím bolo porušené\nprávo sťažovateľa na prístup k súdu a spravodlivý proces. Záver dovolacieho súdu možno\naplikovať výlučne na prípady, kedy je daná prípustnosť dovolania.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,\nže uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Obdo/2/2013 z 28. októbra 2014 bolo porušené\njeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 355,73 €.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n\n3\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Obdo/2/2013 z 28. októbra 2014, ktorým\nodmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora z dôvodu, že „opomenutie\nvyužitia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku účastníkom konania nemožno\nnahradiť mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktoré má iný účel\na podmienky“. S takýmto rozhodnutím najvyššieho súdu sťažovateľ nesúhlasí a vyslovuje\npresvedčenie, že „dovolanie nebolo možné za danej procesnoprávnej situácie považovať za\núčinný právny prostriedok nápravy“.\nV súvislosti s predostretou námietkou ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa\nna to, že už v konaní o súlade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa\nmimoriadneho dovolania s ústavou uznesením sp. zn. PL. ÚS 57/99 z 19. júla 2000 vyslovil\n\n4\n\nsvoj názor, podľa ktorého mimoriadne dovolanie môžeme považovať za ďalší mimoriadny\nopravný prostriedok. Je to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne výlučne\nz dôvodu, že na jeho podanie je procesne legitimovaný iba generálny prokurátor, a je\nzásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom\nkonania. Inak, tak ako to potvrdzuje aj zákon, pre mimoriadne dovolanie a mimoriadne\ndovolacie konanie platí tá istá procesná úprava, ako to je pri dovolaní podanom účastníkom\nkonania [§ 242 až § 243c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)], kde sa síce\nustanovuje primerané použitie ustanovení o dovolaní, ale v podstate ide o ich priame\npoužitie.\nÚčel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil\nsúd v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto odstránenie nezákonnosti\nvyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb\nalebo štátu. Tento účel mimoriadneho dovolania je v súlade s účelom občianskeho súdneho\nkonania vyjadreného v § 1 OSP. Súčasne tento účel sleduje ochranu účastníka\npred dôsledkami nespravodlivého procesu, konania, ktoré trpí základnými procesnými\npochybeniami a postupmi súdov znamenajúcimi až porušenie práva na súdnu ochranu.\nTento záver podľa názoru ústavného súdu potvrdzujú dôvody mimoriadneho dovolania\nustanovené § 243f OSP (PL. ÚS 57/99).\nOchrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je však prípustná len subsidiárne,\nt. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila\nvšetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom\nchránených záujmov [s výnimkou dovolania – § 243f ods. 2 písm. c) OSP] alebo takéto\nprávne prostriedky nemala k dispozícii, tak ako to je vo veciach správneho súdnictva,\nkde nie je prípustné (až na výnimku) ani odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami\nznemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy. Z tohto zákonného predpokladu\nvyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje\njeho výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku\n(PL. ÚS 57/99).\n\n5\n\nJudikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie\npredstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť\nsúdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne\ndovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy\npochybení\n\nvytýkaných\n\nv\n\nmimoriadnom\n\ndovolaní.\n\nRešpektovanie\n\ntýchto\n\nkritérií\n\nje nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami\nzaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010).\nPrax ukázala, že judikatúra ústavného súdu zaoberajúca sa problematikou\nprípustnosti\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nsa\n\npremietla\n\naj do rozhodovania najvyššieho súdu o ne/splnení všeobecných procesných podmienok\nna podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.\nAko jeden z mnohých príkladov možno uviesť uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 M Cdo 19/2008 z 27. januára 2009, z ktorého vyplýva: „Podľa názoru\ndovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním\ngenerálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom predpokladané\nprostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol\núspešný. Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná\nvtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu\ntakéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva, najmä\nnepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných\nprostriedkov, resp. ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie\nuvedenej požiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho\ndovolania generálneho prokurátora súvisí s princípom právneho štátu, a to s princípom\n\n6\n\nprávnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti\nsúdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov\nobčianskeho súdneho konania nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného\nprostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci mu v tom nebránili dôležité, resp. záväzné dôvody\n(čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať\nriadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého účastníka,\nspoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená\ninštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.“\nNajvyšší súd však vyslovil aj to, že súd konajúci o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora musí v každej veci posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky\nna jeho podanie boli splnené. Pritom je aj viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom\ndovolaní (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. M-Sždo V 3/00 z 1. mája 2001), resp.\nže opomenutie využitia mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) účastníkom\nkonania nemožno nahradiť mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktorý má iný\núčel a podmienky (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 2/2011 z 1. januára\n2013).\nNa tomto mieste nemožno opomenúť ani stanoviská ústavného súdu a najvyššieho\nsúdu prijaté v roku 2015.\nÚstavný súd sa vo svojom stanovisku č. k. Plz. ÚS 3/2015-22 z 18. marca 2015\nk prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora vyslovil tak, že\n„Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím,\nzohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako\ni výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku\npodávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom\nkonaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,\nako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii\na ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“.\n\n7\n\nObdobne najvyšší súd v spoločnom stanovisku občianskoprávneho kolégia\na obchodnoprávneho kolégia č. 94 z 20. októbra 2015 k prípustnosti mimoriadneho\ndovolania v zmysle § 243e až § 243j OSP ustálil, že „Procesná prípustnosť mimoriadneho\ndovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým,\nže tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené\nriadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre\nneho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba\nodmietnuť.“.\nObe tieto stanoviská reflektujú aj relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráv (ďalej aj „ESĽP“), keď tento súd v rámci svojej rozhodovacej praxe viackrát\nkonštatoval porušenie čl. 6 dohovoru, najmä porušenie princípu právnej istoty a v dôsledku\ntoho aj práva na spravodlivý súdny proces (napr. vo veci Brumarescu proti Rumunsku\nz roku 1999, Ryabykh proti Rusku z roku 2003, Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku\n2009, Roseltrans proti Rusku či Kutepov a Anikeyenko proti Rusku z roku 2005,\nTripon proti Rumunsku z roku 2008, Cornif proti Rumunsku z roku 2007, Abdullayev\nproti Rusku z roku 2010). Vo vzťahu k Slovenskej republike ESĽP predpoklady\nprípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne zdôraznil vo veciach DRAFTOVA, a. s., proti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike a\nCOMPCAR, s. r. o., proti Slovenskej republike z roku 2015.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia dospel\nk záveru, že najvyšší súd pri posudzovaní ne/splnenia podmienok prípustnosti\nmimoriadneho dovolania postupoval nielen v súlade s vlastnou judikatúrou, ale aj\ns judikatúrou ústavného súdu. Najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď\npríslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku podstatné pre posúdenie danej veci\ninterpretoval\n\na aplikoval\n\nústavne\n\nsúladným\n\nspôsobom,\n\njeho\n\núvahy\n\nvychádzajú\n\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\nNajvyšší súd svoje rozhodnutie o odmietnutí mimoriadneho opravného prostriedku náležite\na presvedčivo odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 OSP, čím zodpovedal všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľ\n\n8\n\npred ním domáhal, preto jeho závery v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárne\nalebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sa najvyšší súd odchýlil od predstáv\na očakávaní sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (podobne napr. II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08).\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a označenými právami, porušenie ktorých sťažovateľ namietal, predloženú\nsťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opravný prostriedok-mimoriadny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c40ccd8-c286-47fb-ba18-85ba76b9f819", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 505/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 505/2012 z 9. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c40ccd8-c286-47fb-ba18-85ba76b9f819"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "2c2f6c4d-4d26-4189-b4e7-57f8a8e90d38:5aed495c-a899-405a-b3dc-3099b1fc9308", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7710213442.1", "spisova_znacka": "4Cob/60/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/60/2011 z 26. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7710213442.1"}, {"guid": "37d74b33-f30e-4120-b5c9-a9a8424a9d87:a264f9b8-a797-4d89-b784-cf4122cbd821", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/8/2011", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp. zn. 22Cb/8/2011 z 7. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2011-10-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/37d74b33-f30e-4120-b5c9-a9a8424a9d87:a264f9b8-a797-4d89-b784-cf4122cbd821"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0d43ad04-7e38-4fb6-b1d8-592b4e81b7a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.737.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 737/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.737.2017.1"}, {"guid": "ussr:49a0ed0b-9b81-4faf-a67a-e45370ff1048", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.519.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.519.2017.1"}, {"guid": "ussr:3ff863a4-c13e-4b0e-a5b5-23ba95b6cbf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 793/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 793/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1"}, {"guid": "ussr:ccc827de-f7d0-47ab-94f1-7c4ba3038cc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 296/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 296/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1"}, {"guid": "ussr:d025420b-c4ea-4f24-9c60-2cebd902b65c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2016 z 26. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1"}, {"guid": "ussr:8310bebb-6ab0-4c46-8f6a-0c75c80b8313", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.18.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2017 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.18.2017.1"}, {"guid": "ussr:33eee53d-12c2-4d41-b1a9-409864094e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1"}, {"guid": "ussr:1adf1745-b21e-4f35-96f2-aa9eb8373edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.248.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.248.2016.1"}]}