{"guid": "ussr:cfb9c2b9-b6ed-4ac0-8a32-5aaeaa59b1c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.101.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2016 z 24. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 101/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.101.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cfb9c2b9-b6ed-4ac0-8a32-5aaeaa59b1c5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.101.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.101.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.101.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 101/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, a spoločnosti\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Adelou\n\nValockou, Radvanská 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 Ústavy slovenskej\nrepubliky a ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24 C/84/2012\nzo 6. marca 2014 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/214/2014\nz 30. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na spoločnosti\n\n,odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n,\n\n,\n\n, a spoločnosti\n(ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané\n\nporušenie čl. 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ich základného práva\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením Okresného súdu\nBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 24 C 84/2012 zo 6. marca 2014 a uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 214/2014 z 30. januára\n2015.\nSťažovateľ v 1. rade návrhom z 23. mája 2012 žiadal súd, aby zaviazal odporcu\nv 1. rade na náhradu škody a ušlého zisku v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej\nodporcom v 1. rade. Oznámením z 27. februára 2013 do konania vstúpila ako vedľajší\núčastník konania\n\nOkresný súd uznesením\n\nč. k. 24 C 84/2012-109 zo 7. februára 2013 pripustil vstup odporcu v 2. rade do konania\na uznesením č. k. 24 C 84/2012-147 zo 4. apríla 2013 pripustil vstup sťažovateľa v 2. rade\ndo konania ako navrhovateľa v 2. rade. Sťažovateľ v 1. rade na základe podania\nzo 7. novembra 2013 vzal žalobu v plnom rozsahu späť, a to proti odporcom v 1. aj 2. rade.\nPredmetom konania zostal návrh sťažovateľa v 2. rade smerujúci proti odporcovi v 2. rade.\nSúd vlastnou činnosťou zistil, že odporca v 2. rade zanikol výmazom z obchodného registra,\nčím stratil spôsobilosť byľ účastníkom konania.\nSťažovatelia podaním z 5. februára 2014 navrhli, aby súd ďalej v konaní pokračoval\ns vedľajším účastníkom ako riadnym účastníkom – odporcom v konaní. Okresný súd\nuznesením sp. zn. 24 C 84/2012 zo 6. marca 2014 rozhodol tak, že konanie proti odporcom\nv 1. aj 2. rade zastavil, zaviazal navrhovateľa v 1. rade na náhradu trov konania odporcovi\nv 2. rade, vyslovil, že žiadny z účastníkov konania proti odporcovi v 2. rade nemá právo\nna náhradu trov konania, a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia v 1. a 2. rade odvolanie. Krajský súd\nuznesením sp. zn. 3 Co 214/2014 z 30. januára 2015 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa\nvo výroku, ktorým bolo konanie proti odporcovi v 1. a 2. rade zastavené, a vo výroku,\nktorým žiadnemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania, a uznesenie súdu\nprvého stupňa, ktorým bola odporcovi v 1. rade priznaná náhrada trov konania, zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\n2\n\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú:\n«Konanie voči odporcovi 2 súd prvého stupňa zastavil s poukazom na ust. § 20 ods.2\nOZ, § 19 ods.3 O. s. p. a § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. keď súd vlastnou činnosťou zistil, že\nodporca 2 zanikol výmazom z obchodného registra ku dňu 20.09.2013 bez právneho\nnástupcu, čo malo v procesnej rovine za následok straty spôsobilosti byť účastníkom\nkonania , keď ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý musí súd\nprihliadať počas celého konania ex offo a ktorý vedie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.\nk zastaveniu konania.\nNavrhovatelia po zistení skutočnosti, že odporca 2 zanikol, požiadali súd s poukazom\nna ustanovenie § 93 O. s. p. v spojení s § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene\na doplnení niektorých zákonov aby súd ďalej pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom\nkonania -\n\nako riadnym účastníkom konania.\n\nV tejto časti súd vyvodil záver, že v danom prípade nie sú splnené zákonné\npodmienky upravené v § 92 O. s. p. a v danom konaní neprichádza do úvahy ani zámena\núčastníka konania, ani pristúpenie ďalšieho účastníka konania a to z dôvodu zániku\nodporcu v 2 rade.\nOdvolací súd sa s týmto záverom prvostupňového súdu stotožnil a poukázal na to, že\nv čase zániku odporcu 2 žiadnym z postupov upravených v § 92 O. s. p. nemôže byť založené\npriame účastníctvo\n\n. Krajský súd v tejto časti doplnil, že\n\nnedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou vadou, ktorá bez\nďalšieho vedie k zastaveniu konania. Preto pokiaľ v žalobe označený účastník nemá právnu\nsubjektivitu, resp. túto v priebehu konania stratí, žiadnym procesným postupom nie je\nmožné zhojiť tento (neodstrániteľný) nedostatok, nakoľko súd nemôže pripustiť, aby na jeho\nmiesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Preto považoval\nrozhodnutie súdu sa vecne správne a toto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil...\nS právnym názorom súdov vyslovených v odôvodnení napadnutých uznesení sa\nnestotožňujeme.\nPodľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo\nodporcovi zúčastniť konania ten, kto m á právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde\no konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.\n\n3\n\nPodľa § 94 ods.4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti\nako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,\nktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že s vedľajším účastníkom koná súd obdobne ako\ns riadnym účastníkom konania. Má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania,\nnemôže m u však súd pri rozhodovaní vo veci samej priznať práva a uložiť povinnosť.\nPodľa § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania\nvstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má\nvystupovať na strane navrhovateľa.\nDispozičná zásada je založená na idey právneho záujmu, to znamená, že iniciatívu\nmá ten, kto uplatňuje alebo bráni svoj vlastný právny záujem. Uplatnenie dispozičnej\nzásady spočíva v možnosti procesných strán disponovať konaním disponovať predmetom\nkonania. Súd rozhoduje v civilnom konaní o určitom spornom subjektívnom práve alebo\nzákonom chráneného záujmu. O tom, či dôjde k súdnemu konaniu a čo bude jeho\npredmetom, rozhodujú sporné strany. V tomto zmysle nakladajú resp. disponujú rôznymi\nprocesnými prostriedkami súdnej ochrany, ktoré sú upravené zákonom.\nTak ako to uviedol navrhovateľ 2 / vo svojom odvolaní z 31.3.2014 má zato, že\nsvojím podaním z 4.2.2014 navrhol súdu aby do konania pristúpil ako ďalší účastník na\nstrane žalovaného, účastník konania dovtedy vystupujúci ako vedľajší účastník.\nPostavenie vedľajšieho účastníka okamihom zániku žalovaného 2 na strane ktorého\nvystupoval z procesného hľadiska jeho zánikom zaniklo a od tohto okamihu nemohol ďalej\nvystupovať ako vedľajší účastník na jeho strane.\nSom toho názoru, že v danom čase preto neexistovala žiadna hmotnoprávna a ani\nprocesnoprávna prekážka, ktorá by bránila súdu rozhodnúť o pristúpení ďalšieho účastníka\ndo konania. V konečnom dôsledku keď súd o všetkých procesných otázkach rozhodol\njedným rozhodnutím.\nPodľa čl. 1 Ústavy SR: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo:\nDovoľujem si uviesť, že z pojmu právny štát, uvedenom v čl. 1 Ústavy SR, je možné si\nodvodiť jeho princípy. Medzi základné princípy právneho štátu sa zaraďuje aj princíp\nprávnej istoty.\n\n4\n\nZákladným prvkom právnej istoty, je istota občana, ž sa voči nemu bude zachovávať\nprávo. Právnu istotu konkretizujú viaceré čiastkové princípy, z ktorých si dovoľujem\npoukázať najmä na princíp predvídateľnosti konania štátnych orgánov- konanie štátnych\norgánov musí byť v rámci istých hraníc predvídateľné.\nMám za to, že súd pri rozhodovaní vo veci mi odňal možnosť konať pred súdom,\nkonkrétne tým, že nerozhodol o mojom návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka\ndo konania na strane žalovaného podľa § 92 ods. 1 O. s. p.\nTýmto postupom mi znemožnil uplatniť v súdnom konaní realizáciu mojich\nprocesných práv priznaných mi Občianskym súdnym poriadkom za účelom uplatnenia\na ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.»\nSťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd uznesením\nprijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a „po vykonaní dokazovania“ vyniesol tento nález:\n„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. z 6. marca 2014 č.k.: 24 C 84/2012\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2015 č.k.: 3Co 214/2014\nbol porušený čl. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenia Okresného súdu Bratislava I. z 6. marca 2014 č.k.: 24 C 84/2012\na Krajského súdu v Bratislave z 30.januára 2015 č.k.: 3Co 214 /2014 sa zrušujú\n3. Okresnému súdu Bratislava IV. sa vec vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nSťažovatelia tvrdia, že napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu\nboli porušené ich základné práva označené v petite ich sťažnosti zaručené ústavou.\nPodľa čl. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nNeviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n1. Vo vzťahu k rozsudku okresného súdu sťažovatelia vyjadrujú svoju nespokojnosť\nnajmä z dôvodu, že okresný súd po zastavení konania proti odporcom v 1. aj 2. rade\nnepokračoval na ich návrh v konaní s vedľajším účastníkom konania ako s odporcom.\nPokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľov rozhodnutím\nokresného súdu sp. zn. 24 C 84/2012 zo 6. marca 2014, ústavný súd uvádza, že jeho\npreskúmaniu bráni princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého\nje pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným\nsúdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany\ntoho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne\niným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\nV prípade sťažovateľmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu bol súdom, ktorý\npreskúmaval jeho uznesenie, krajský súd na základe opravného prostriedku sťažovateľov.\nSťažovatelia teda využili na ochranu nimi označených práv zákonom poskytnutý opravný\nprostriedok. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti\nrozhodnutiu okresného súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. Sťažovatelia vyjadrujú svoju nespokojnosť s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý\npotvrdil uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania, a v otázke možného\npokračovania v konaní s vedľajším účastníkom (ktoré posúdil ako zmätočné) považoval\nodôvodnenie okresného súdu za dostatočne presvedčivé.\n\n7\n\nKrajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozsudku sp. zn. 3 Co 214/2014\nz 30. januára 2015 uviedol:\n«V odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový súd vysporiadal aj s podaním\nnavrhovateľov reagujúcim na zánik odporcu 2/, ktorým títo navrhli, aby súd ďalej\npokračoval v konaní s vedľajším účastníkom - spoločnosťou\n, ako s riadnym účastníkom konania, a to s poukazom na ust. § 93 O. s. p. v spojení\ns § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nUviedol, že prípady, v ktorých je možné meniť okruh účastníkov v priebehu konania,\nupravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 92. Zmena účastníkov konania pritom\nmôže spočívať v pristúpení účastníka do konania (§ 92 ods. 1 O. s. p.), zmene účastníkov\nkonania (§ 92 ods. 2 a 3) alebo zámene účastníkov konania (§ 92 ods. 4). Procesný inštitút\npristúpenia ďalšieho účastníka do konania v danom prípade prvostupňový súd vylúčil\nz dôvodu, že po právoplatnosti uznesenia súdu o pripustení vstupu ďalšieho účastníka\ndo konania by v procesnej pozícii odporcu vystupoval len pristúpivší účastník (vzhľadom\nna zastavenie konania voči doterajším odporcom 1/ a 2/), čo je pri pristúpení účastníka\ndo konania pojmovo vylúčené. K zmene účastníkov konania v danom prípade chýba\nskutočnosť zakladajúca prechod/prevod hmotnoprávnych povinností, o ktorých v konaní\nna strane odporcov ide, a to z odporcu 2/ (u odporcu 1/ pasívna vecná legitimácia\nabsentovala už od podania žalobného návrhu) na vedľajšieho účastníka po podaní\nžalobného návrhu. Naopak s poukazom na ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. prvostupňový súd\nvyvodil, že vedľajšiemu účastníkovi konania svedčila pasívna vecná legitimácia už v čase\nzačatia konania. Na mieste podľa prvostupňového súdu nie je ani aplikácia poslednej\nmodality procesného nástupníctva v podobe zámeny účastníctva. V predmetnej veci by\ndo úvahy prichádzala len zámena odporcu 1/, ktorý od začiatku nebol v konaní pasívne\nvecne legitimovaný, za vedľajšieho účastníka (zámena odporcu 2/ s vedľajším účastníkom je\nvylúčená z dôvodu, že obom svedčila pasívna vecná legitimácia). Na pripustenie zámeny\núčastníkov konania sa však vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to (i) návrh\nniektorého účastníka konania a (i) súhlas všetkých doterajších účastníkov konania\nso zámenou a z obsahu podania navrhovateľov nebolo podľa konajúceho súdu možné\nvyvodiť nepochybný zámer o uplatnení inštitútu zámeny v zmysle § 92 ods. 4 O. s. p..\n\n8\n\nZáverom prvostupňový súd dodal, že na to, aby súd mohol v konaní ďalej pokračovať\ns vedľajším účastníkom ako s „novým“ odporcom nestačí len vo všeobecnej rovine\nnavrhnúť pokračovanie v konaní stým, že súd si sám „vyberie“, ktorá zo zákonom\nupravených procesných modalít účastníkov konania prichádza vzhľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu do úvahy, naopak je na účastníkovi konania, aby ním navrhovanú\nprocesnú modalitu pomenoval (resp. z obsahu jeho podania musí nepochybne vyplývať, že\nvôľa účastníka práve k jej uplatneniu smeruje), tvrdil a preukázal splnenie procesných\npodmienok, za ktorých ju súd môže pripustiť...\nAko nedôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie podané navrhovateľom 2/ proti\nvýroku III. prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie voči odporcovi 2/.\nPrvostupňový súd postupoval správne, keď z úradnej povinnosti prihliadol na stratu\nspôsobilosti odporcu 2/ byť účastníkom konania (§ 19 0. s. p. v spojení s § 20 ods. 2 Obč.\nzák.) v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra a konanie pre existenciu tejto\nneodstrániteľnej prekážky konania bez ďalšieho podľa § 104 ods. 1 O. s. p. zastavil.\nNepochybil ani pri právnom posúdení zmätočného návrhu navrhovateľa 2/, ktorým sa\npo zistení o výmaze odporcu 2/ z obchodného registra s odkazom na ust. § 93 O. s. p.\nupravujúce vedľajšie účastníctvo domáhal, aby súd pokračoval v konaní s vedľajším\núčastníkom konania ako so žalovanou stranou. Prvostupňový súd v tomto smere správne\na dostatočne presvedčivo ozrejmil, prečo v danom prípade nemôže byť žiadnym\nz procesných inštitútov uvedených v ust. § 92 O. s. p. (pristúpenie účastníka konania, zmena\núčastníkov konania, zámena účastníkov konania) založené priame účastníctvo\n.\nPre zdôraznenie správnosti postupu prvostupňového súdu odvolací súd dopĺňa, že\nnedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou vadou, ktorá bez\nďalšieho vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ preto v žalobe označený účastník konania\nnemá právnu subjektivitu, resp. túto v priebehu konania stratí, žiadnym procesným\npostupom nie je možné zhojiť tento (neodstrániteľný) nedostatok, nakoľko súd nemôže\npripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou\n(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. novembra 2001, sp. zn. 5Cdo 130/01). V\ndanej veci si navrhovateľ 2/ žalovaný nárok v konaní uplatňoval len voči odporcovi 2/,\nktorý zanikol ešte pred tým, ako navrhovateľ 2/ žiadal pripustiť vstup ďalšieho účastníka do\n\n9\n\nkonania na žalovanú stranu. Z dôvodu absencie spôsobilej strany sporu by ani procesným\npostupom navrhovaným navrhovateľom 2/ nemohlo dôjsť k vzniku procesno-právneho\nvzťahu. Prvostupňový súd preto konanie nezaťažil ani inou vadou, ktorá by mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď pred zastavením konania nerozhodol o\nprocesnom návrhu navrhovateľa 2/ na pristúpenia ďalšieho účastníka do konania,\nprednesenom až po zániku odporcu 2/.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti napadnutej\nodvolaním navrhovateľa 2/ ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.»\nV rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd po preskúmaní sťažnosti\na k nej pripojených príloh konštatuje, že právny názor krajského súdu a jeho interpretáciu\na aplikáciu príslušných zákonných ustanovení vo veci nie je možné považovať\nza odporujúce čl. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd pri uplatňovaní právomoci\nnezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02). V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré treba považovať\nnapadnuté rozhodnutie okresného súdu v okolnostiach danej veci za ústavne konformné.\nVedľajší účastník je tretia osoba, ktorá je odlišná od navrhovateľa aj od odporcu,\nkonajúca sama za seba a vstupujúca do konania na strane tej sporovej strany, na úspechu\nktorej má právny záujem. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako\núčastník, na ktorého stranu sa pripojil, jeho postavenie je však obmedzené, pretože je\nvylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu predmetom konania. Ústavný súd\nv otázke posúdenia možnosti vedľajšieho účastníka konania pokračovať v konaní v pozícii\nodporcu nemá dôvod na odmietnutie právneho názoru krajského súdu.\nKrajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď interpretoval a aplikoval\npríslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci (najmä § 92 a § 93 Občianskeho\n\n10\n\nsúdneho poriadku) a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj\ncelkom legitímne a právne akceptovateľné.\nV súvislosti so sťažovateľmi prejavenou nespokojnosťou s namietaným rozhodnutím\nokresného súdu a krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať\nočakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade\nso zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný\nsúd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Keďže ústavný súd nezistil\npríčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a sťažovateľmi\noznačenými právami, odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "zisk-ušlý"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "eeee1e69-a35e-48b3-aaf0-1413a696ef1d:7f2f22ac-8dd2-4cf2-9faf-1b4a671972bd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8613205746.1", "spisova_znacka": "3Co/214/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/214/2014 z 3. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8613205746.1"}], "citovane_v": [{"guid": "0cf23dd4-1b65-456a-b1c0-38517a29132d:57fe5aa3-fdc3-48c8-b7f3-6e1a55bce735", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6717208167.3", "spisova_znacka": "14Co/76/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/76/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6717208167.3"}, {"guid": "0cf23dd4-1b65-456a-b1c0-38517a29132d:fa61689c-07f0-4f10-8d88-d7be4a3ace2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6717208167.3", "spisova_znacka": "14Co/76/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/76/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6717208167.3"}, {"guid": "0f45d277-a8b8-4303-ad5d-754e1e4d8a4e:deeee1a3-24d4-4689-a0be-29b53149297c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1213208982.1", "spisova_znacka": "4Cob/60/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/60/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1213208982.1"}]}