{"guid": "ussr:8e0f27b7-70d1-4673-90ab-cc0d21927ca2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2016 z 12. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. januára 2016, sp. zn. III. ÚS 1/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-01-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e0f27b7-70d1-4673-90ab-cc0d21927ca2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.1.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 1/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, Hlavná 19, Prešov, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\nsp. zn. 8 Co 79/2012 z 25. marca 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Cdo 271/2013 z 30. januára 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 79/2012\nz 25. marca 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 271/2013\nz 30. januára 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (ďalej\nlen „okresný súd“) pod sp. zn. 7 C 725/2004 (ďalej aj „pôvodné konanie“) vystupoval\nsťažovateľ v procesnom postavení žalovaného v konaní iniciovanom mestom Prešov (ďalej\nlen „žalobca“), v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom miestnej\nkomunikácie špecifikovanej v žalobnom návrhu.\nSťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 28. júna 2011 žiadal o obnovu\npôvodného konania, a to z dôvodu, že až po nahliadnutí (v prvej polovici roku 2011)\ndo konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „konkurzný súd“)\nsp. zn. 1 K 17/00 zistil, že súpis majetku\n\n(ďalej len „úpadca“), spolu aj\n\ns prílohami bol založený v osobitnom zväzku, a preto znalecké posudky, ktoré sa v ňom\nnachádzali, neboli predložené okresnému súdu pri rozhodovaní vo veci vedenej\npod sp. zn. 7 C 725/2004, a preto tieto dôkazy nemohol sťažovateľ bez svojej viny použiť\nv pôvodnom konaní. Sťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ by bol zaslaný okresnému súdu\ncelý spisový materiál, mohol mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 29 C 152/2011 z 23. marca 2012 (ďalej len\n,,uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na obnovu konania“) zamietol návrh\nsťažovateľa na povolenie obnovy konania a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi trovy konania.\nProti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľ napokon proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie,\no ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že ho odmietol ako neprípustné.\n\n2\n\nPodľa sťažovateľa neobstojí tvrdenie krajského súdu, že dôkazy, ktoré v dobe\npôvodného rozhodovania existovali, nemohol bez svojej viny použiť, a že nič mu nebránilo\nnavrhnúť v pôvodnom konaní vykonať dokazovanie obsahom konkurzného spisu úpadcu,\npretože „konkurzný spis bol pripojený k pôvodnému konaniu avšak bol neúplný a sťažovateľ\nnemohol vedieť, že dôkaz - dožiadanie, ktoré súd prvého stupňa v pôvodnom konaní vykonal\nv zmysle § § 120 ods. 1 a 122 ods. 2 O. s. p., a to pripojením konkurzného spisu 1 K 17/00,\nnevykonal súd správne.\nJe predsa nesporné a nemožno to pripočítať na ťarchu sťažovateľa, ktorý sa držal\nzásady, že súd pozná právo a že nepredpokladal, že Krajský súd v Košiciach zašle\nOkresnému súdu Prešov na jeho dožiadanie nekompletný konkurzný spis.“.\nPodľa názoru sťažovateľa nemožno od neho „spravodlivo požadovať a neukladá mu\nto ani žiaden právny predpis, povinnosť pri vykonávaní dôkazov zo strany súdu zisťovať, či\nsúd vykonal tento úkon - dožiadanie správne. Na pojednávaní konanom dňa 24. 05. 2007\nv pôvodnom konaní pred Okresným súdom Prešov súd: „oboznámil účastníkov konania\nz konkurzným spisom, ktorý bol predložený súdu z Krajského súdu v Košiciach č. 1 K 17/00\ntýkajúci sa konkurzného konania voči úpadcovi\ns čiastočným, tzn. s neúplným spisom úpadcu\n\na nie iba\n“.\n\nĎalej sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní o návrhu na obnovu konania bolo\nnepochybne preukázané, že nemohol zo svojej viny v pôvodnom konaní predložiť dôkaz ̶\nsúpis majetku úpadcu, pričom tento dôkaz mu mohol privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci, keďže súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd považovali\nza preukázané, že stavba pozemnej komunikácie nebola zahrnutá v súpise majetku.\nSťažovateľ zastáva názor, že priaznivejšie rozhodnutie vo veci mohol pre neho\nprivodiť práve súpis majetku úpadcu, pretože sťažovateľ nadobudol predmetnú pozemnú\nkomunikáciu od spoločnosti\n\n̶\n\n, ktorá ju nadobudla\n\nod správcu konkurznej podstaty úpadcu kúpnou zmluvou, a túto miestnu komunikáciu mal\nsprávca konkurznej podstaty zaradenú v súpise majetku úpadcu pod poradovým číslom 48,\n\n3\n\npričom v pôvodnom konaní považoval súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd\nza preukázané, že stavba miestnej komunikácie nebola zahrnutá v súpise majetku.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd ako súd odvolací súd vo svojom uznesení\nneposudzoval jeho tvrdenú skutočnosť, že mu bola znemožnená, odňatá možnosť realizácie\njeho procesných práv stanovených Občianskym súdnym poriadkom (ďalej aj ,,OSP“), ktoré\nmajú slúžiť na ochranu jeho právom chránených záujmov v konkrétnom konaní\nnepredložením zo strany konkurzného súdu okresnému súdu na jeho dožiadanie\nkompletného konkurzného spisu.\nZ uvedeného potom pre sťažovateľa vyplýva, že odvolací súd nevyvrátil\nargumenty, na ktoré v konaní poukazoval. V rámci hodnotenia dôkazov sa adekvátne,\nčo sa týka myšlienkových konštrukcií, racionálne logickým spôsobom nevysporiadal\ns argumentačnými tvrdeniami, na ktoré poukazoval sťažovateľ.\nOdvolací súd nedal podľa sťažovateľa odpoveď na jeho kľúčové námietky, hoci ich\nuviedol písomne vo svojom návrhu, vyjadreniach, ako aj vo svojom odvolaní. Za kľúčové\nnámietky sťažovateľ považuje „vyjadrenia Krajského súdu v Košiciach, list z 25. 05. 2011,\nlist z 10. 06. 2011 a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho\nsúdu Českej republiky“.\nSťažovateľ je toho názoru, že postup krajského súdu zakladal právo na prístup\nk ochrane poskytovanej v mimoriadnom opravnom konaní pre odňatie možnosti konať\npred súdom. Preto pokiaľ najvyšší súd jeho dovolanie odmietol, porušil jeho ústavou\ngarantované práva uvedené v petite sťažnosti.\nSťažovateľ s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu nesúhlasí a považuje ho\nza „nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zjavnú arbitrárnosť a z ústavného hľadiska\nza neudržateľné, čo má za následok porušenie základných práv sťažovateľa“.\n\n4\n\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné právo\n\n, podľa článku 46 ods. 1, Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, článku 36 ods. Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 271/2013\nz 30. 01. 2014 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Co 79/2012 z 25. 03. 2013\nporušené bolo.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 01. 2014, sp. zn.\n2 Cdo 271/2013 a uznesenie Krajského súdu v Prešove z 25. 03. 2013, sp. zn. 8 Co 79/2012\nsa zrušuje.\n4. Vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nSťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči\nporušovateľovi... , a to trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 EUR... na účet advokáta\nJUDr. Ladislava Lukáča... ,ktoré je Najvyšší súd SR povinný uhradiť do jedného mesiaca\nod právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\n\n5\n\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (obdobne\nnapr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07,\nIV. ÚS 27/2010).\nPodstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktorým odmietol jeho dovolanie vo veci obnovy\nkonania.\nII.1 K napadnutému uzneseniu krajského súdu\nVo vzťahu k sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 8 Co 79/2012 z 25. marca 2013, ústavný súd prvom rade skúmal\nvčasnosť podania tejto časti sťažnosti.\n\n6\n\nV prípade podania dovolania a súbežne podanej ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí\nnajvyššieho súdu o dovolaní a lehota na podanie takej sťažnosti bude považovaná\nza zachovanú vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade,\nak bola podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu\n[porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Zvolský\na Zvolská v. Česká republika z 12. 11. 2002, sťažnosť č. 46129/99]. Tak to bolo aj v danej\nveci.\nÚstavný súd stabilne zdôrazňuje, že základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy\nzahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia poukazujúc pritom aj na judikatúru ESĽP,\npodľa ktorej právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na náležité odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa\nje súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie\nje preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých\n\ndetailov\n\nuvádzaných\n\núčastníkom\n\nkonania.\n\nOdôvodnenie\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npreto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nPovinnosť odôvodňovať rozhodnutie však nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že\nje potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozsudku ESĽP vo veci Helle\n\n7\n\nv. Fínsko (sťažnosť č. 20772/92) z 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení\nprvostupňového rozhodnutia v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu\nnižšieho stupňa.\nNormatívnym vyjadrením zmyslu uvedeného rozhodnutia ESĽP vo veci Helle\nv. Fínsko je v slovenskom právnom poriadku práve § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nÚstavný súd k citovanému ustanoveniu už vyslovil, že zákonodarcom upravenú\nfakultatívnu možnosť odvolacieho súdu obmedziť sa v odôvodnení potvrdzujúceho\nrozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia je vždy\npotrebné v záujme ústavne konformného výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy) aplikovať\naj vo svetle judikatúry ústavného súdu a ESĽP zaoberajúcej sa právom účastníka\nobčianskeho súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu.\nAk tak všeobecný súd nepostupoval, jeho rozhodnutie je nevyhnutné považovať\nza arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka súdneho\nkonania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(I. ÚS 118/2010).\nPodstatou sťažnosti na porušenie v sťažnosti označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd dostatočne\nsvoje rozhodnutie neodôvodnil, pretože sa nevysporiadal zo závermi rozhodnutí, na ktoré\npoukázal sťažovateľ vo svojom odvolaní (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 29 Odo 394/2002, ako aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 285/99). Taktiež\nsťažovateľ namieta, že krajský súd ústavne nekonformným spôsobom vykladal podmienky\npovolenia obnovy konania, keď vyjadrenie konkurzného súdu, ako aj súpis majetku úpadcu\nspolu s prílohami (znaleckými posudkami) nepovažoval za dôkaz v zmysle § 228 ods. 1\npísm. a) OSP a neposkytol sťažovateľovi zákonom vyžadovanú ochranu. Vzhľadom na to\n\n8\n\nnie je podľa neho z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu dostatočne\nzrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú jeho právnu argumentáciu uvedenú v odvolaní\na jeho námietky za opodstatnené.\nV nadväznosti na uvedené sa ústavný súd ďalej zaoberal posúdením obsahu\nnapadnutého uznesenia krajského súdu z uvedených hľadísk.\nKrajský súd prerokoval odvolanie sťažovateľa v rozsahu vyplývajúcom z § 212\nods. 1 a 3 OSP a uznesenie okresného súdu o zamietnutý návrhu na obnovu konania potvrdil\npodľa § 219 ods. 1 a 2 OSP, pretože bolo podľa jeho názoru vecne správne.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odcitoval § 219 ods. 2 OSP, podľa\nktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa s odôvodnením obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody, a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením uznesenia\nokresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Zároveň skonštatoval\nsprávnosť jeho dôvodov.\nK odvolacím námietkam sťažovateľa uviedol, že „Z obsahu spisu 7C 725/2004\nOkresného súdu Prešov nepochybne vyplýva, že medzi účastníkmi konania až\ndo rozhodnutia súdu 1. stupňa zostala spornou otázka, či miestna komunikácia stojaca\nna parc. č.\nKÚ\n\n- zastavené plochy a nádvoria o výmere 9673 m 2 vedenej na LV č.\nbola predmetom konkurznej podstaty úpadcu\n\nKým žalobca tvrdil, že táto komunikácia v súpise konkurznej podstaty do majetku\nzahrnutá nebola, žalovaný naopak tvrdil, že predmetom konkurznej podstaty bola. (č. l. 347\nspisu Okresného súdu Prešov 7C 725/2004).\nOdvolací súd má za to, že žalovaným teraz tvrdený dôkaz je zjavne nespôsobilý\nk tomu, aby súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. Nič totiž nebránilo\nžalovanému navrhnúť v pôvodnom konaní vykonať dokazovanie obsahom konkurzného\nspisu úpadcu\n\nKrajského súdu v Košiciach. Takýto návrh na vykonanie\n\n9\n\ndokazovania však v pôvodnom konaní podaný nebol, hoci žalovaný potrebné informácie\nv tom čase mal, a preto v tomto štádiu konania už nie je rozhodujúci ani jeho obsah.\nSo zreteľom na vyššie uvedené možno vysloviť záver, že podmienka pre povolenie\nobnovy konania splnená nebola, keďže žalovaným predložený dôkaz - súpis majetku:\n, správca konkurznej podstaty úpadcu\n, IČO:\n\n, sp. zn. 1K17/00-10, z ktorého z prílohy 2b vyplýva, že v súpise\n\nmajetku je zahrnutá i stavba komunikácie, ktorá bola predmetom prevodu - kúpnej zmluvy\nuzavretej dňa 21. 11. 2002 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu\na spoločnosťou\n\n(č. l. 3 súdneho\n\nspisu) nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania.\nPodľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. je predpokladom obnovy konania,\naby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník\nbez svojej viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil\nzákonom uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O. s. p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel\nkonania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označil všetky potrebné dôkazné\nprostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového\nstavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy\nv konaní. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len\nmožnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.\nOdvolací súd sa tak vzhľadom k horeuvedenému nestotožňuje s názorom žalovaného,\nže dôkazy, ktoré v dobe pôvodného rozhodovania existovali, nemohol bez svojej viny použiť.\nOdvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p. napadnuté\nuznesenie súdu 1. stupňa ako vecne správne potvrdil.“.\nPri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n\n10\n\n(prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09).\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nÚstavný súd pripomína svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej je možnosť\nodvolacieho súdu uvedenú v § 219 ods. 2 OSP obmedziť sa v odôvodnení potvrdzujúceho\nrozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia vždy\npotrebné v záujme ústavne konformného výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy) aplikovať\naj vo svetle judikatúry ústavného súdu a ESĽP (I. ÚS 342/2010, IV. ÚS 229/2010).\nJudikatúra ústavného súdu a Súdneho dvora Európskej únie nevyžaduje, aby bola\nv odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (I. ÚS 183/2012, IV. ÚS 119/2012, rozhodnutia ESĽP Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nOkresný súd v uznesení o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania podrobne\nuviedol dôvody, ktoré ho k jeho rozhodnutiu viedli. Zdôraznil najmä, že neboli preukázané\nokolnosti brániace zisteniu, že pripojený konkurzný spis nie je úplný v časti chýbajúceho\nsúpisu majetku úpadcu, na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že „nejde o dôkaz,\nktorý bez vlastnej viny v pôvodnom konaní použiť nemohol“. Okresný súd vychádzajúc\nokrem iného aj z rozsudkov krajského súdu sp. zn. 9 Co 10/2008 z 10. júna 2008 a názoru\nNajvyššieho súdu Českej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 194/2008\nz 11. septembra 2009 nepovažoval za preukázanú ani kumulatívnou podmienkou\npodľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, ktorou je skutočnosť, že tento nový dôkaz je právne\nspôsobilý privodiť navrhovateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n\n11\n\nOkresný súd považoval za nevyhnutné napokon poukázať aj na nedostatočnú\nidentifikáciu miestnej komunikácie uvedenej v súpise majetku úpadcu pod poradovým\nčíslom 48.\nPodľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom\nna obnovu konania, ak\na) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť\nv pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,\nb) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,\nc) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,\nd) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku\nk záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené\nzákladné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia\nneboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,\ne) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného\norgánu Európskych spoločenstiev.\nPodľa § 232 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci\nrozhodoval v prvom stupni.\nPodľa § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne,\nalebo obnovu konania povolí.\nÚstavný\n\nsúd\n\nzo\n\nspisovej\n\ndokumentácie,\n\nktorú\n\nmal k\n\ndispozícii,\n\nzistil,\n\nže sťažovateľovi bol umožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecný súd na základe ním\npodaného návrhu na obnovu konania vo veci konal a rozhodol a svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že sťažovateľom predložený dôkaz nie je spôsobilým dôvodom obnovy\nkonania, keď nepreukázal žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré\nbez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Odôvodnenie namietaného uznesenia\nkrajského súdu spolu s podrobným odôvodnením rozhodnutia okresného súdu dostatočne\n\n12\n\nobjasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, pričom spôsob odôvodnenia uznesenia\nokrem iného aj s odkazom na odôvodnenie uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu\nna obnovu konania nie je v prípade jeho zamietnutia návrhu v rozpore so zárukami\nvyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu; ústavný súd v tejto súvislosti\npoznamenáva, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa krajský súd ústavne\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal s námietkami, ktoré následne sťažovateľ\nformuloval aj vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Z hľadiska procesného\npostupu krajský súd rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\no zamietnutí návrhu na obnovu konania a návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania\nbol v súlade s § 234 ods. 1 OSP zamietnutý.\nÚstavný súd prisvedčil názoru vo veci konajúcich všeobecných súdov, že sťažovateľ\n(aj v zastúpení právneho zástupcu) v priebehu pôvodného konania opakovane realizoval\nsvoje procesné práva spočívajúce aj v nahliadaní do konkurzného spisu úpadcu, kedy mohol\nzistiť, že jeho chýbajúcou súčasťou je aj súpis majetku úpadcu. V tejto súvislosti ústavný\nsúd zdôrazňuje jednu zo základných zásad práva, a to zásadu „iura vigilantibus non\ndormientibus prosunt“, v zmysle ktorej je právo dané v prospech bdelých, a nie spiacich,\nt. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú.\nNavyše, v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP ide o kumulatívnu podmienku, kedy je\npotrebné, aby skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz, ktoré účastník konania nemohol použiť\nv pôvodnom konaní, mohla privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nTaktiež nie je pravdou, že všeobecné súdy nereagovali na námietky sťažovateľa\nspočívajúce v poukaze na závery vyslovené v judikatúre najvyššieho súdu, ako\naj Najvyššieho súdu Českej republiky, keď okresný súd odkázal na iný názor najvyššieho\nsúdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 194/2008 z 11. septembra 2009, podľa ktorého\nv zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinnom\ndo 31. decembra 2005 je vec do súpisu konkurznej podstaty zahrnutá oprávnene iba vtedy,\nak ten, kto uplatňuje, že vec sa nemala do súpisu zaradiť, nepodá v súdom určenej lehote\n\n13\n\nproti správcovi vylučovaciu žalobu, hoci bol konkurzným súdom poučený o tom, že vec\nbola zapísaná do súpisu a o právnych dôsledkoch nepodania žaloby.\nReálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu v konaní\no obnovu konania neznamená, že by všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory\núčastníka súdneho konania, ktorý sa domáha jeho obnovy.\nÚstavný súd stabilne judikuje, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou\nv systéme všeobecného súdnictva. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný\nsúd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02, IV. ÚS 181/04).\nÚstavný súd nezistil, že by napadnuté uznesenie krajského súdu bolo arbitrárne\na nebolo náležite zdôvodnené, preto nemá príčinu zasahovať do sféry pôsobnosti krajského\nsúdu (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04). Krajský súd (v spojení so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na obnovu\nkonania) sa podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným spôsobom vysporiadal\ns námietkami sťažovateľa (identickými s námietkami obsiahnutými v sťažnosti ústavnému\nsúdu, pozn.), čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru ESĽP, z ktorej možno\nvyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných\nprostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (m. m. I. ÚS 5/02,\nA. B. v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu\njudikatúru), pretože ide o rozhodnutia, ktoré priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach\na záväzkoch občianskoprávneho charakteru. Článok 6 ods. 1 dohovoru neobsahuje právo\nna revíziu súdneho konania [bližšie pozri Svák, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu\njudikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa,\n2003. s. 369 – 370; (m. m. IV. ÚS 382/09, IV. ÚS 403/09)].\n\n14\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sú zjavne\nneopodstatnené, keďže medzi týmto uznesením krajského súdu a základným právom podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a ani právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by zakladala reálnu možnosť na to, aby na ich základe ústavný súd mohol\nvysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nSťažovateľ namieta aj porušenie v petite označených práv napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu, ktorý ako dovolací súd odmietol dovolanie sťažovateľa vo veci obnovy\nkonania, lebo po preskúmaní dovolania dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou\n\ninštitúciou\n\nvo\n\nveciach\n\npatriacich\n\ndo\n\nprávomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\nalebo neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo\nslobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie\nrozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti\nmedzi základnými právami a slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným\nrozhodnutím všeobecného súdu, prípadne postupu, ktorý mu predchádzal.\nÚstavný súd v tejto spojitosti uvádza, že podľa svojej stabilnej judikatúry\n(II. ÚS 54/02) je oprávnený posúdiť neústavnosť konania, resp. rozhodovania všeobecných\nsúdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu procesnoprávnych princípov konania\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). Táto právomoc ústavného súdu však nie je spojená so vznikom\noprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto\n\n15\n\ndospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov, v tomto prípade ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú prípustnosť obnovy konania, tak ako sa toho\ndomáha sťažovateľ. Súčasne ústavný súd zdôrazňuje, že reálne garantovanie a uplatnenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie\nv konaní o obnovu konania neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne\nnázory účastníka konania, ktorý sa domáha jeho obnovy.\nSťažovateľ vidí porušenie svojich v sťažnosti označených práv v tom, že najvyšší súd\nsa riadne nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými v dovolacom konaní proti\nrozhodnutiu krajského súdu, ktorý zamietol jeho návrh na obnovu konania vedeného pred\nokresným súdom pod sp. zn. 7 C 725/2004, ktoré skončilo v jeho neprospech.\nÚstavný\n\nsúd\n\npreskúmal\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na\n\nzistil,\n\nže s v dovolaní uvedenými námietkami sťažovateľa sa vysporiadal jasne a zrozumiteľne\nv rámci posudzovania dôvodov dovolania (zisťovanie podmienok prípustnosti obnovy\nkonania) a zisťovaní prípadných vád konania (§ 241 ods. 2 a § 237 OSP).\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po oboznámení okresným súdom\nzisteného skutkového stavu a právnych záverov z neho vyplývajúcich dostatočne podrobne\nuviedol vecné a právne dôvody odmietnutia dovolania a k námietkam sťažovateľa\nkonštatoval, že nesprávne právne posúdenie veci, ktoré sťažovateľ krajskému súdu vytýka,\nje podľa názoru najvyššieho súdu „síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho\nmožno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale\nprípustnosť dovolania nezakladá (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejnené\nv zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod číslami R 43/2003 a R 54/2012)“.\nV závere najvyšší súd zhrnul, že „pri skúmaní prípustnosti dovolania žalovaného\nbolo zistené, že tento opravný prostriedok žalovaného nesmeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je prípustný (nie je podaný proti žiadnemu z rozhodnutí uvedených v § 239\nods. 1, 2 O. s. p., v dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle § 237\npísm. a/ až e/ a g/ O. s. p. a nepreukázala sa žalovaným tvrdená existencia procesnej vady\nv zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol\n\n16\n\npodľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné“.\nÚstavný súd vychádzajúc z odôvodnenia dovolacieho súdu dospel k záveru,\nže najvyšší\n\nsúd\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzrozumiteľne,\n\nlogickým\n\nvýkladom\n\na vyčerpávajúcim odôvodnením dospel k záveru o nenaplnení podmienok dôvodnosti\ndovolania podľa § 241 ods. 2 OSP a prípustnosti dovolania podľa § 237 OSP, ako aj\no nenaplnení podmienok obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP, a preto dovolanie\npodľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol. Tomuto záveru\npredchádzal ústavne súladný výklad relevantnej právnej úpravy. Ústavný súd nezistil preto\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti s napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu.\nZ napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by\nzakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd\ndostatočne predstavil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k odmietnutiu dovolania,\na preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, ale ako také, ktoré (v posudzovanom prípade, pozn.) sú v súlade s obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru platí\nobdobné, ako bolo uvedené v časti II.1, a to že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá\nkonanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať\naj obnovu konania, o ktorú v dovolacom konaní išlo.\nS prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne\n\n17\n\nnapr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť\nv tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 117/09).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľa\n\n(zrušením\n\npredmetných\n\nsúdnych\n\nrozhodnutí,\n\npriznaním\n\nprimeraného\n\nfinančného zadosťučinenia a úhradou trov konania) nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. januára 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:b9b995c0-f72d-48bf-b924-0786ec7bd812", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9b995c0-f72d-48bf-b924-0786ec7bd812"}, {"guid": "ussr:de029ec0-e109-4fc2-b74b-2a3afe63adbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de029ec0-e109-4fc2-b74b-2a3afe63adbf"}, {"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:a45901dc-de82-43d8-961f-566c42748a01", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45901dc-de82-43d8-961f-566c42748a01"}, {"guid": "ussr:6d43c70d-ac3b-43c6-a7ff-415efbb710be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 229/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 229/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d43c70d-ac3b-43c6-a7ff-415efbb710be"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aacb3f19-fb34-42d2-ab53-7745284d716d"}, {"guid": "ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91100dee-9f83-44df-a132-8e0751ce9da4"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:e979f8e9-262c-4153-b7f3-a34c006a9c96", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/09 z 28. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e979f8e9-262c-4153-b7f3-a34c006a9c96"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:c658162a-7d1e-4e1d-b1dd-3e9cd338e720", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/04 z 26. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658162a-7d1e-4e1d-b1dd-3e9cd338e720"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a066ac94-12a4-4aa9-a17f-a0344e2b2067", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.677.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 677/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 677/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.677.2018.1"}, {"guid": "ussr:84d9295b-c26c-407b-8dd9-ce59a315aac9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.427.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.427.2018.1"}]}