{"guid": "ussr:cedb75c3-f7ce-4e75-8fd9-ae61b251676f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.96.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 96/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 96/2016 z 4. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 96/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.96.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "nazov": "čl. 15 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-2", "nazov": "čl. 15 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-33", "nazov": "čl. 33 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 33", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 33", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 33", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 22", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 25", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 33", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 33", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 33", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-15", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-33", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cedb75c3-f7ce-4e75-8fd9-ae61b251676f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.96.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.96.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.96.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 96/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Advokátska\nkancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 33, čl. 40 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 1 a s čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 22 a čl. 25 Všeobecnej\ndeklarácie ľudských práv postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.\n11 C 144/2011-85 zo 17. októbra 2012 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2,\nčl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 33, čl. 40 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení\ns čl. 2 ods. 1 a s čl. 13 dohovoru a čl. 22 a čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv\n(ďalej aj „deklarácia“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 11 C 144/2011-85 zo 17. októbra 2012 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015, ktorou\nžiada vydať tento nález:\n«1. Základné právo\n\nna život a jeho ochranu podľa čl. 15 ods. 1,\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a podľa čl. 2 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), práva na\nochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy SR a čl. 22 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,\npráva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, práva na\nzachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19\nods. 1 Ústavy SR, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, práva na rovnaké zaobchádzanie bez\nohľadu na príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine podľa\nčl. 33 Ústavy SR, zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 2 (1)\nDohovoru a 13 Dohovoru, práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1, 2\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13\nDohovoru a práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\nzákladného práva sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1\neurópskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v a to postupom a\n\n2\n\nrozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 6 Co/129/2013, 6 Co/171/2015 zo dňa\n04. 05. 2015 v spojení s rozhodnutím a postupom Okresného súdu Bratislava sp. zn.: 11\nC/144/2011-85 zo dňa 17. 10. 2012 a sp. zn.: 11 C 144/2011-107 zo dňa 18. 02. 2013\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave: 6 Co/129/2013, 6 Co/171/2015 zo dňa\n04. 05. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi\n\nnáhradu trov právneho\n\nzastúpenia vo výške 355,72 EUR...»\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ sa\nako žalobca domáhal proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky ako žalovanému (ďalej len „žalovaný“) žalobou doručenou okresnému súdu\n16. septembra 2011 v konaní pod sp. zn. 11 C 144/2011 náhrady škody na zdraví vo výške\n2 880 € a náhrady nemajetkovej ujmy 200 000 €. Sťažovateľ žalobu odôvodnil tým, že\nškodu na zdraví mu spôsobili 5. a 6. júla 2001 príslušníci Policajného zboru\nv Magnezitovciach, v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jelšave a v budove\nObvodného oddelenia Policajného zboru v Revúcej. V rovnakom čase a na rovnakých\nmiestach spôsobili príslušníci Policajného zboru smrť jeho otca\n\nst., ktorý\n\nv dôsledku ich konania na chodbe Obvodného oddelenia Policajného zboru v Revúcej\n6. júla 2001 zomrel. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 T 18/02\nz 28. februára 2008 boli šiesti príslušníci Policajného zboru uznaní vinnými zo zločinu\nmučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania podľa § 420 ods. 1, 2 písm. a), b)\na e) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 138\nods. 1 písm. a), b), j) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a ďalší príslušník Policajného\nzboru z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1\npísm. a) a c) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorých sa dopustili okrem\niného aj spôsobením škody na zdraví sťažovateľovi a spôsobením smrti jeho otcovi.\nRovnakým rozsudkom bol uznaný vinným i sťažovateľ a dvaja ďalší obvinení z trestného\nčinu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb. v súvislosti s ich konaním predchádzajúcim policajnému zásahu. Odvolania\n\n3\n\npodané proti tomuto rozsudku obžalovanými boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 5 To 11/2008 zo 17. septembra 2009\nzamietnuté. Sťažovateľ si náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil. Sťažovateľom\nžalovaná náhrada škody na zdraví vo výške 2 880 € vychádzala z bodového ohodnotenia\nbolestného za zranenia, ktoré utrpel v dôsledku konania príslušníkov Policajného zboru\npodľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 T 18/02 z 28. februára 2008.\nKeďže iba náhrada škody na zdraví nemohla byť s ohľadom na protiprávne konanie\npríslušníkov Policajného zboru primeranou satisfakciou za ujmu spôsobenú sťažovateľovi,\na to aj v dôsledku privodenia smrti jeho otcovi, domáhal sa i náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania.\nOkresný súd žalobu sťažovateľa rozsudkom č. k. 11 C 144/2011-85 zo 17. októbra\n2012 zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne vec posúdil podľa\nzákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo\njeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu za škodu“).\nKonanie príslušníkov Policajného zboru považoval za nesprávny úradný postup zakladajúci\nprávo sťažovateľa na náhradu škody voči žalovanému. Škodu na zdraví u sťažovateľa, ako\naj príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a nesprávnym úradným postupom považoval\nza preukázanú. Ďalej bol toho názoru, že hoci zákon o zodpovednosti štátu za škodu\nvýslovne neumožňoval priznať poškodenú náhradu nemajetkovej ujmy, s ohľadom\nna súčasnú právnu úpravu tejto zodpovednosti, súdnu prax, ako aj výklad pojmu škoda, je\ni nárok sťažovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy daný. Žalobu však zamietol\ns odôvodnením, že právo sťažovateľa na bolestné i na náhradu nemajetkovej ujmy sú\npremlčané.\nPokiaľ ide o bolestné, svoje rozhodnutie založil na ustanovení § 22 zákona\no zodpovednosti štátu za škodu. Podľa § 22 ods. 1 prvej vety zákona o zodpovednosti štátu\nza škodu sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie\nrozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho\nrozhodnutia. Podľa § 22 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu za škodu najneskôr sa toto\nprávo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené)\nnezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n\n4\n\nTrojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode,\nteda nadobudol vedomosť o tom, že mu škoda vznikla. Nevyžaduje sa jeho vedomosť\no tom, ktorá konkrétna osoba mu ju spôsobila, pokiaľ je zrejmé, že za jej konanie\nzodpovedá štát. Sťažovateľ sa o škode a jej výške dozvedel najneskôr z jej bodového\nohodnotenia vyčísleného 7. marca 2002. O tom, že za škodu zodpovedá štát, mal sťažovateľ\nvedomosť od začiatku trestného stíhania, ktoré bolo vedené proti príslušníkom Policajného\nzboru v súvislosti s výkonom ich právomoci, pretože sám bol v tomto konaní obvineným,\nnepochybne však najneskôr v čase vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 5 T 18/02, t. j 28. februára 2008. Keďže sťažovateľ podal žalobu okresnému súdu\naž 16. septembra 2011, svoje právo na bolestné uplatnil po uplynutí premlčacej doby.\nPokiaľ ide o premlčanie práva sťažovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho\nzákonníka), ktorá v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo 17. februára 2011) začína plynúť od okamihu, kedy došlo\nk neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, teda v prípade sťažovateľa\nod 6. júla 2001. Aj v tomto prípade podal sťažovateľ teda žalobu po uplynutí premlčacej\ndoby.\nSťažovateľ v priebehu konania pred okresným súdom argumentoval tým, že\npremlčacia doba mohla začať plynúť až doručením uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n5 To 11/2008 zo 17. septembra 2009, pretože až vtedy sa dozvedel, kto za škodu\nzodpovedá. Podľa názoru okresného súdu táto argumentácia neobstojí, pretože sťažovateľ\ndo počiatku (t. j. od 5. a 6. júla 2001) vedel, že proti nemu, jeho otcovi a ďalším osobám\nzasahujú príslušníci Policajného zboru, k vzniku zranení došlo v služobných priestoroch\nPolicajného zboru, teda mu muselo byť zrejmé, že škodu mu spôsobili policajti pri výkone\nich právomoci, za konanie ktorých zodpovedá štát.\nĎalej sťažovateľ argumentoval tým, že právo na náhradu ním uplatnenej škody\nna zdraví a nemajetkovej ujmy, premlčaniu (najmä s ohľadom na medzinárodné zmluvy,\nktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj princípy medzinárodného práva) nepodlieha,\npretože táto škoda i nemajetková ujma mu vznikla ako dôsledok mučenia a iného\nneľudského alebo krutého zaobchádzania. Okresný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil\na reagoval na ňu takto:\n\n5\n\n«Podľa článku 14 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (zverejnený pod č. 143/1988 Zb.), každý štát,\nktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečí vo svojom právnom poriadku, aby obeť\nmučenia mala právo na nápravu a na spravodlivé a primerané odškodnenie, včítane\nprostriedkov potrebných na čo najúplnejšiu zdravotnú rehabilitáciu. V prípade smrti obete,\nku ktorej došlo v dôsledku mučenia, majú právo na odškodnenie osoby, ktoré boli na ňu\nodkázané výživou.\nAni tento článok Dohovoru nič nehovorí o nepremlčateľnosti nárokov na náhradu\nškody spôsobených uvedenými trestnými činmi, ale pojednáva iba o tom, že každý štát, ktorý\nje zmluvnou stranou tohto Dohovoru, je povinný zabezpečiť vo svojom právnom poriadku,\naby obeť mučenia mala právo na nápravu a na spravodlivé a primerané odškodnenie. Táto\npovinnosť sa napokon (okrem iných – Občiansky zákonník, zákon o odškodňovaní obetí\nnásilných trestných činov a pod.) premietla aj v zákone č. 58/1969 Zb. a následne sa\npremietla aj do zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré v nijakom smere nevylučujú ani\nneobmedzujú práva poškodených domáhať sa náhrady škody aj v prípade, ak sa takýchto\ntrestných činov dopustili zástupcovia štátu. To, že uplatnené nároky podliehajú premlčaniu\nnemožno považovať za obmedzenie práva na náhradu škody resp. jeho reštrikciu.\nNapokon aj... uznesenie prijaté Valným zhromaždením OSN zo dňa 21.3.2006 hovorí\no tom, že ustanovenia o premlčaní sa nevzťahujú na hrubé porušovanie medzinárodných\nľudských práv a vážnych porušení ustanovení humanitárneho práva, ktorá predstavujú\nzločiny podľa medzinárodného práva. Uvedené uznesenie teda zakotvuje nepremlčateľnosť\nzločinov\n\npodľa\n\nmedzinárodného\n\npráva,\n\nktoré\n\npredstavujú\n\nhrubé\n\nporušovanie\n\nmedzinárodných ľudských práv a vážne porušenie ustanovení humanitárneho práva, avšak\nz hľadiska nepremlčateľnosti trestného činu – t.j. zmyslom bolo potrestať takýchto\npáchateľov aj po uplynutí dlhej doby (uvedené však nemožno stotožňovať s premlčaním\nnároku na náhradu škody). V danom prípade však neposudzujeme nepremlčateľnosť\ntrestného stíhania za uvedené zločiny, ale hovoríme o nárokoch na náhradu škody vyvolanej\ntýmito zločinmi. Pre tieto nároky však nepremlčateľnosť nevyplýva ani z uvedeného\nuznesenia. Uvedená nepremlčateľnosť sa teda nevzťahuje na nároky na náhradu škody, ale\nna samotné spáchanie týchto trestných činov (účelom je aby boli páchatelia týchto činov\npotrestaní bez ohľadu na to aká dlhá doba uplynula od spáchania týchto zločinov).\n\n6\n\nUvedenému nasvedčuje aj druhá veta tohto článku uznesenia v zmysle ktorej „domáce\nustanovenia pre premlčanie pre iné typy porušenia, ktoré nepredstavujú zločiny podľa\nmedzinárodného práva, vrátane časových obmedzení platných pre civilné pohľadávky a iné\npostupy, by nemali byť príliš reštriktívne“. Aj z uvedeného je zrejmé, že deklarovaná\nnepremlčateľnosť sa vzťahuje k spáchaniu samotných zločinov (v danom prípade k tým,\nktoré nepredstavujú zločiny podľa medzinárodného práva) a nie k civilným nárokom na\nnáhradu škody z nich (tieto nemajú podliehať len prílišnej reštrikcii, čo však nemožno\nhovoriť pri premlčaní – samotné premlčanie totiž nie je reštrikciou, ale prvkom právnej\nistoty v právnych vzťahoch).\nNapokon citované uznesenie VZ OSN sa pretavilo v slovenskom právnom poriadku\ndo ust. § 88 TZ, ktorý hovorí, že uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných\nčinov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona (kam zaraďujeme aj zločin\nmučenia a iného neľudského a krutého zaobchádzania - § 420) okrem trestného činu\npodpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa\n§ 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423\na trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424\n(predtým to bol §67a zákona č. 140/1961 Zb.). Uvedené však nijako nesúvisí s nárokmi\nna náhradu škody spôsobených týmito trestnými činmi.\nAj spomínaná štúdia profesora van Bovena, sa v konečnom dôsledku venuje\nnepremlčateľnosti trestných činov (najmä vojnových zločinov) a nie nepremlčateľnosti\npráva na náhradu škody spôsobenej trestnými činmi. V danom prípade treba poznamenať,\nže na osobe navrhovateľa nedošlo k spáchaniu vojnového zločinu, ale trestného činu proti\nľudskosti, ktorých nepremlčateľnosť zakotvuje aj slovenský právny poriadok a to\nv samotnom Trestnom zákone. Napokon navrhovateľ predmetnú štúdiu súdu nepredložil,\ntakže nebolo možné overiť jej hodnovernosť, t.j. či sa v nej nachádza to, čo popísal\nnavrhovateľ. Napokon ide len o štúdiu, ktorá sama o sebe nie je prameňom práva a súd ňou\nnie je pri rozhodovaní viazaný.\nRovnako tak, pokiaľ ide o prípad Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú\nJuhosláviu (ICTY) Anto Furundzija, na ktorý poukázal navrhovateľ a z ktorého ako\nimplikácia pre národné práva vyplýva skutočnosť, že na mučenie sa nesmie vzťahovať\npremlčanie. Aj v tomto prípade sa hovorí len o nemožnosti premlčania trestného činu\n\n7\n\nmučenia (čo slovenský právny poriadok zakotvuje), nie však o premlčaní nárokov\nna náhradu škody spôsobenej predmetným trestným činom.\nĎalej je potrebné si uvedomiť, že všetky vyššie uvedené názory navrhovateľa (pokiaľ\nide o argument o nepremlčateľnosti práva na náhradu škody) sa opierajú o normy\nmedzinárodného práva verejného, ktoré ukladajú povinnosti štátom a nie jednotlivcom. Ani\nsamotný čl. 14 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestaniu nezakotvuje nepremlčateľnosť práva na náhradu škody\nspôsobenej trestným činom, ale ukladá štátu len povinnosť zabezpečiť vo svojom právnom\nporiadku, aby obeť mučenia mala právo na nápravu a na spravodlivé a primerané\nodškodnenie, čo je v slovenskom poriadku umožnené prostredníctvom viacerých noriem, či\nuž práva verejného alebo súkromného. Samotné premlčanie týchto nárokov nie je však\nobmedzením tohto práva. Zavedenie premlčacej lehoty nie je obmedzovaním práva\ndomáhať na náhrady škody, ale predstavuje prvok stability v právnych vzťahoch,\nnedochádza tu teda k obmedzovaniu uplatnenia nárokov na náhradu škody, ale len k ich\npremlčaniu, nárok však zostáva zachovaný. Je vecou poškodeného, či si takýto nárok\nuplatní alebo neuplatní. Pokiaľ ide o poškodenie zdravia, dokonca tu právny poriadok SR\n(aj vzhľadom na povahu tohto nároku) neustanovuje ani plynutie objektívnej premlčacej\nlehoty (čo pri ostatných nárokoch na náhradu škody objektívna premlčacia lehoty plynie\nvždy), čím umožňuje a uľahčuje poškodenému vždy uplatňovať svoje nároky z náhrady\nškody na zdraví. Nemožno však považovať za reštrikciu to, že hoci poškodený vedel o škode\nna zdraví aj jej výške, mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Plynutie premlčacej\nlehoty má predovšetkým svoj stabilizačný význam v právnych vzťahoch, nie reštriktívny\nvýznam, nakoľko nemožno považovať za opodstatnené, keď si poškodený (hoci vedel o\nškode a jej výške) začne svoje nároky uplatňovať s odstupom času napr. po 50 rokoch.\nVzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že nároky\nna náhradu škody spôsobenej trestným činom mučenia a neľudského a krutého\nzaobchádzania nepodliehajú premlčaniu. Istým spôsobom by sa narušila aj právna\nstabilita, pokiaľ by sme skupinu náhrady škody spôsobenej trestným činom mučenia,\nneľudského a krutého zaobchádzania vyňali z premlčania (pozitívna diskriminácia), pričom\npri náhrade škody v iných prípadoch (pri iných trestných činoch napr. vraždy, ťažkej ujmy\nna zdraví ako aj mnoho iných závažných zločinov) by premlčanie bolo zachované. Potom\n\n8\n\nobete iných násilných trestných činov by boli v nerovnakom právnom postavení vo vzťahu k\nprístupu súdu a k ochrane ich práv. Povaha spáchaného trestného činu by skôr mala byť len\nmerítkom, resp. jedným z faktorov (kritériom), ktoré by súd zohľadňoval pri určovaní výšky\nnemajetkovej ujmy, nie však faktorom ovplyvňujúcim plynutie premlčacej doby pri nárokoch\nna náhradu škody.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, mal súd za to, že nároky\nnavrhovateľa, tak na náhradu škody (bolestné) ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy, sú\npremlčané, a preto žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.»\nRozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený 5. novembra 2012\na sťažovateľ proti nemu včas (20. novembra 2012) podal odvolanie. Toto odvolanie doplnil\npodaním odovzdaným na poštovú prepravu 23. januára 2014. Sťažovateľ podal odvolanie\ni proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11 C 144/2011-107 z 18. februára 2013, ktorým mu\nbola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie (vo výške 20 €). Krajský súd\nrozsudkom č. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015 rozsudok (i uznesenie) okresného súdu\nako vecne správny potvrdil. K doplneniu odvolania sťažovateľa proti rozsudku okresného\nsúdu neprihliadol, pretože bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.\nRozsudok okresného súdu č. k. 11 C 144/2011-85 zo 17. októbra 2012 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015 nadobudol\nprávoplatnosť 8. júna 2015.\nSťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, základného\npráva na život a jeho ochranu podľa čl. 15 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 2 ods. 1 dohovoru,\nzákladného práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy a čl. 22 a čl. 25 deklarácie,\nzákladného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti\na na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, práva na rovnaké\nzaobchádzanie podľa čl. 33 ústavy, zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru v spojení\ns čl. 2 ods. 1 dohovoru a s čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutiami okresného súdu č. k.\n\n9\n\n11 C 144/2011-85 zo 17. októbra 2012 a krajského súdu č. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája\n2015 odôvodnil tým, že zopakoval svoj právny názor na vec, ktorý predniesol už v konaní\npred všeobecnými súdmi, zdôraznil najmä, že premlčacia lehota začala plynúť až doručením\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2008 zo 17. septembra 2009, ako aj to, že\nkonanie odsúdených príslušníkov Policajného zboru bolo kvalifikované ako mučenie a iné\nneľudské alebo kruté zaobchádzanie, v dôsledku čoho ním spôsobená škoda premlčaniu\nnepodlieha. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že odvolací súd neprihliadol na doplnenie\ndôvodov jeho odvolania (v ktorom poukazoval na to, že žalovaným vznesená námietka\npremlčania je v rozpore s dobrými mravmi) a odmietol sa ním zaoberať, čo je podľa názoru\nsťažovateľa prejavom arbitrárnosti jeho rozhodnutia. Zopakoval, že pre rozpor námietky\npremlčania vznesenej žalovaným s dobrými mravmi nemalo byť na vznesenú námietku\npremlčania prihliadané a žalobe sťažovateľa malo byť vyhovené. Všeobecné súdy\nnezabezpečili svojím rozhodnutím dostatočnú ochranu životu a zdraviu sťažovateľa napriek\nich pozitívnym záväzkom vyplývajúcim z čl. 15 ústavy, sťažovateľ nedisponoval účinným\nprostriedkom nápravy, jeho nárok mal byť dôsledne prešetrený, a to aj s ohľadom na jeho\nzraniteľnosť a znevýhodnené postavenie ako príslušníka rómskeho etnika. Všeobecné súdy\nnevenovali dostatočnú pozornosť ani tomu, že konanie príslušníkov Policajného zboru bolo\nnielen brutálne, ale aj ponižujúce, pri ich rozhodovaní bola príslušnosť k národnostnej\nmenšine sťažovateľovi na ujmu.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n10\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n\n11\n\nPodľa čl. 15 ods. 1 ústavy každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany\nuž pred narodením.\nPodľa čl. 15 ods. 2 ústavy nikto nesmie byť pozbavený života.\nPodľa čl. 2 ods. 1 dohovoru právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho\nnemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho\npo uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.\nPodľa čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného\npoistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\nPodľa čl. 22 deklarácie každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne\nzabezpečenie a nárok na to, aby mu boli národným úsilím a medzinárodnou súčinnosťou\nv súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zabezpečené hospodárske,\nsociálne a kultúrne práva, nevyhnutné na jeho dôstojnosť a na slobodný rozvoj jeho\nosobnosti.\nPodľa čl. 25 deklarácie každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu\na blahobytu jeho i jeho rodiny, rátajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru\na nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri\npracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty\nzárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle. Materstvo\na detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či manželské, či\nnemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu.\nPodľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n12\n\nPodľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 33 ústavy príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej\nskupine nesmie byť nikomu na ujmu.\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom sa musí\nzabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nAko vyplýva z podanej sťažnosti, sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práv malo\ndôjsť jednak rozsudkom okresného súdu č. k. 11 C 144/2011-85 zo 17. októbra 2012\na jednak rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015.\nÚstavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 11 C 144/2011-85 zo 17. októbra 2012.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich\nsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.\nI. ÚS 103/02).\n\n13\n\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľa, a dospel k záveru,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach\nporušenia jej základných práv týmto rozhodnutím okresného súdu, pretože preskúmavanie\njeho postupu zveruje Občiansky súdny poriadok v tomto prípade odvolaciemu súdu.\nKrajský súd ako súd odvolací vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom\nč. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015. Krajský súd ako súd odvolací bol súdom, ktorému\npatrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľa bolo dôvodné, a rozhodnúť o ňom.\nÚstavný\n\nsúd\n\npreto\n\npodľa\n\n§\n\n25\n\nzákona\n\no\n\nústavnom\n\nsúde\n\nodmietol\n\nsťažnosť sťažovateľa v jej časti, ktorá smerovala proti rozsudku okresného súdu č. k.\n11 C 144/2011-85 zo 17. októbra 2012, pre nedostatok právomoci.\nOdlišná je situácia vo vzťahu k rozsudku krajského súdu č. k. 6 Co 129/2013-119\nzo 4. mája 2015. Na prerokovanie tejto časti sťažnosti sťažovateľa je právomoc ústavného\nsúdu daná, avšak sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nKrajský súd rozsudok č. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015 odôvodnil takto:\n„Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1\nO. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania\na dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPrávnemu zástupcovi žalobcu bol napadnutý rozsudok doručený dňa 05. 11. 2012\na 15 - dňová lehota na podanie odvolania teda uplynula dňom 20.11.2012. Žalobca podal\nodvolanie na pošte dňa 20. 11. 2012, teda včas. Odvolanie doplnil podaním z 23. 01. 2014\n(č. 1. 112) podaným na poštu dňa 24. 01. 2014, teda celkom zjavne po uplynutí odvolacej\nlehoty. Na toto podanie žalobcu, ktorým žalobca rozšíril dôvody odvolania o rozpor\nnámietky premlčania s dobrými mravmi, odvolací súd neprihliadol (§ 205 ods. 3 O. s. p.).\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu na\nnáhradu škody je premlčaný. Žalobca v konaní uplatnil nárok na bolestné vo výške 2.880eur (186,25 bodov). O tom, že mu vznikla škoda v tejto výške, sa žalobca musel dozvedieť\n\n14\n\nz II. Doplnku k znaleckému posudku č. 117/2001 zo 07. 03. 2002 (č. 1. 42), ktorý bol podaný\nv rámci vyšetrovania. V tomto II. doplnku znalci\n\na\n\nohodnotili bolestné počtom bodov 186,25. 3 - ročná subjektívna premlčacia\ndoba na uplatnenie nároku na náhradu škody vo forme bolestného tak začala plynúť dňa\n08. 03. 2002 a uplynula dňom 07. 03. 2005. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až\ndňa 16. 09. 2011, teda oneskorene. Možno tiež vychádzať z ustálenej judikatúry, podľa\nktorej premlčacia doba v prípade nároku na bolestné začne plynúť ukončením liečebného\nprocesu, resp. ustálením zdravotného stavu poškodeného. Keďže znalci už dňa 07. 03. 2002\nobodovali bolestné, najneskôr v tento deň musel byť zdravotný stav žalobcu ustálený\nnatoľko, že bolestné bolo možné obodovať, t j. vyčísliť. Už tohto dňa teda žalobca mohol\npožiadať o vyhotovenie znaleckého posudku na účely zistenia výšky bolestného. Preto\nnajneskôr dňa 08. 03. 2002 začala plynúť 3 - ročná subjektívna premlčacia doba na\nuplatnenie nároku na bolestné v zmysle § 22 ods. 1 prvá veta zák. č. 58/1969 Zb., ktorá\nuplynula dňom 07. 03. 2005.\nOdvolacia argumentácia žalobcu v prípade premlčania nároku na bolestné\nneobstojí. Pre počiatok plynutia premlčacej doby v prípade nároku na bolestné totiž – ako\nje to uvedené vyššie – nie je rozhodujúce, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2008. č. k. 5 T 18/02. Rozhodujúce je, kedy bol\nzdravotný stav žalobcu ustálený natoľko, že bolo možné bolestné bodovo ohodnotiť.\nPokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd sa stotožňuje\nso záverom súdu prvého stupňa, že 3 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie\ntohto nároku v zmysle § 22 ods. 1 prvá veta zák. č. 58/1969 Zb. začala žalobcovi plynúť deň\nnasledujúci po dni, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov Policajného\nzboru SR, teda dňa 06. 07. 2001 a uplynula dňom 05. 07. 2004. Tento nárok by bol\npremlčaný aj v prípade, ak by sa vychádzalo z toho, že premlčacia doba začala plynúť až po\nukončení liečenia žalobcu, teda dňom 05. 09. 2001. V takom prípade by totiž premlčacia\ndoba uplynula dňom 05. 09. 2004. Rovnako by bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej\nujmy premlčaný aj v prípade, ak by sa premlčanie tohto nároku spravovalo ustanovením\n§ 101 Obč. zák. V takom prípade by žalobca mohol právo vykonať po prvý raz dňa\n06. 07. 2001 a tohto dňa by teda začala plynúť 3 - ročná premlčacia doba v zmysle § 101\nObč. zák.\n\n15\n\nVzhľadom na to, že za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. zodpovedal štát, nevyžadoval\ntento zákon pre počiatok behu premlčacej doby na rozdiel od ust. § 106 ods. 1 Obč. zák.\nvedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, resp. ktorý orgán štátu škodu\nspôsobil (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16. 05. 2002. sp. zn. 25Cdo 1100/2000).\nOdvolací sud však súhlasí so súdom prvého stupňa, že žalobca sa musel dozvedieť o tom,\nkto škodu spôsobil a o tom, že škoda vznikla v súvislosti s výkonom právomoci orgánu\nverejnej moci najneskôr dňa 28. 02. 2008, keď Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil\nrozsudok č. k. 5 T 18/02. Nemožno opomenúť, že v uvedenej trestnej veci bol žalobca sám\njedným z obžalovaných a bol aj právoplatne odsúdený. V tomto prípade teda 3 - ročná\nsubjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku (ak by sa vychádzalo z toho, že pre\npočiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúca aj vedomosť o tom, kto za škodu\nzodpovedá) uplynula dňom 28. 02. 2011 a nárok by aj v tomto prípade bol premlčaný.\nArgumentácia žalobcu, že zák. č. 58/1969 Zb. umožňuje poškodenému škodu na\nzdraví požadovať bez časového obmedzenia, je nesprávny. Zák. č. 58/1969 Zb. síce v § 22\nods. 2 veta za bodkočiarkou vylučuje v prípade škody na zdraví 10 - ročnú objektívnu\npremlčaciu dobu, ale to neznamená, že poškodený môže nárok na náhradu škody na zdraví\nuplatniť bez časového obmedzenia. Aj v prípade škody na zdraví totiž platí ust. § 22 ods. 1\nzák. č. 58/1969 Zb., ktoré upravuje subjektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku\nna náhradu škody vrátane škody na zdraví. Nárok žalobcu je premlčaný práve z hľadiska\nuplynutia subjektívnej premlčacej doby upravenej v § 22 ods. 1 zák. č 58/1969 Zb.\nPokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa medzinárodných\ndokumentov (uznesenie Valného zhromaždenia OSN z 21. 03. 2006, štúdia prof. van\nBovena, prípad Medzinárodného trestného tribunálu pre bývajú Juhosláviu Anto\nFurundzija, rozhodovanie ESĽP), súd prvého stupňa sa s touto argumentáciou podrobne\na vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku (viď str. 31 až 33\nodôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa v tomto ohľade v celom rozsahu\nstotožňuje so závermi súdu prvého stupňa a poukazuje na ne. V odvolaní žalobca svoju\nargumentáciu doplnil o poukaz na uznesenie Európskeho parlamentu z 01. 02. 2007\nobsahujúce odporúčanie Komisii týkajúce sa premlčacej doby v prípadoch škody na zdraví\na smrteľných úrazov. Odvolací súd pripomína, že uznesenia Európskeho parlamentu nie sú\npre súdy SR záväzné a tým viac sa to týka uznesení, ktoré majú iba odporúčací charakter.\n\n16\n\nZ toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne\nsprávny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.“\nPodstatou sťažnosti sťažovateľa na porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npráva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, základného práva na život\na jeho ochranu podľa čl. 15 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 2 ods. 1 dohovoru, základného práva\nna ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy a čl. 22, čl. 25 deklarácie, základného práva\nna nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, základného práva\nna zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa\nčl. 19 ods. 1 ústavy, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, práva na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 33\nústavy, zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru v spojení s čl. 2 ods. 1 a s čl. 13\ndohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 129/2013-119 zo 4. mája 2015\nje jeho nesúhlas s právnym posúdením premlčania práva sťažovateľa na bolestné a náhradu\nnemajetkovej ujmy, ako aj jeho tvrdenie, že krajský súd mal prihliadnuť i na doplnenie jeho\nodvolania doručené však až po uplynutím odvolacej lehoty.\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n\n17\n\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu\ndospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ\nv odvolaní nastolil. Vysvetlil, ako dospel k záveru o tom, že právo sťažovateľa na bolestné\na náhradu nemajetkovej ujmy sú premlčané, uviedol, kedy a z akých dôvodov premlčacie\ndoby uplynuli, a zaoberal sa i argumentmi, ktorými podporil sťažovateľ svoje tvrdenia\no tom, že ním uplatnené práva premlčaniu nepodliehajú. Rovnako tak presvedčivo vysvetlil\ni to, z akých dôvodov neprihliadol na doplnenie odvolania sťažovateľa. Krajský súd teda\nneponechal bez povšimnutia odvolacie argumenty sťažovateľa, ktoré mali pre vec podstatný\nvýznam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce\nzo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu\nsúdneho rozhodnutia.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre\njej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n\n18\n\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\nÚstavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľa nemožno považovať závery\nrozsudku krajského súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie sťažovateľom označených základných práv alebo slobôd.\nÚstavný súd poukazuje i na to, že právne posúdenie otázky premlčania nároku\nna bolestné, ale i náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom\nrozsudkom krajského súdu vo veci sťažovateľa je založené na rovnakom prístupe, aký je\npravidelne judikovaný (ako na to poukázali v odôvodnení svojich rozhodnutí i všeobecné\nsúdy vo veci sťažovateľa). Pokiaľ ide o premlčanie práva na bolestné, je možné dodať, že\nz ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že pri nárokoch zo zodpovednosti za nesprávny úradný\npostup sa uplatňuje iba jediná, a to subjektívna premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 zákona\no zodpovednosti štátu za škodu, ktorá začína plynúť okamihom, keď sa poškodený o vzniku\nškody dozvedel, teda keď zistil skutkové okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť vznik škody\na orientačne aj jej rozsah tak, aby bolo možné tiež určiť približne výšku škody v peniazoch\n(napr. Najvyšší súd Českej republiky, rozsudok sp. zn. 25 Cdo 1793/2004 z 30. augusta\n2006). Vo vzťahu k premlčaniu práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súdna\nprax zhodne uzavrela, že premlčacia doba v týchto prípadoch začína plynúť deň nasledujúci\npo dni, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým bola škoda spôsobená.\n\n19\n\nÚstavný súd tak nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľa smerujúcich proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu v kontexte posúdenia možného porušenia jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila\ndospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.\nÚstavný súd sa stotožňuje so záverom všeobecných súdov, podľa ktorého ani\nv dôsledku právnej kvalifikácie trestného činu, ktorým bola sťažovateľovi spôsobená škoda,\nresp. nemajetková ujma, nemožno dospieť k záveru, že tieto práva sťažovateľa premlčaniu\nnepodliehajú. V súlade s princípom ústavne konformného výkladu všeobecné súdy vyriešili\ni otázku momentu začiatku plynutia premlčacej lehoty, a to aj pokiaľ ide o bolestné, kde\nza rozhodujúci\n\nmoment\n\npovažovali\n\nvyhotovenie\n\nbodového\n\nohodnotenia\n\nzranenia\n\nsťažovateľa. Rovnako tak okolnosť, že odvolací súd neprihliadol na obsah doplnenia\nsťažovateľom podaného odvolania s poukazom na to, že sťažovateľ doplnil odvolanie\noneskorene, nemožno považovať za porušenie sťažovateľových procesných práv, keďže\ntento záver je súladný so zmyslom a účelom príslušných procesnoprávnych noriem, na ktoré\nodkázal i odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nIba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom\nuznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej sťažnosti.\nPre úplnosť ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 22 a čl. 25\nVšeobecnej deklarácie ľudských práv uvádza, že vzhľadom na to, že Všeobecná deklarácia\nľudských práv nebola vyhlásená podľa čl. 7 ústavy ani podľa § 1 a § 4 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky\nv znení neskorších predpisov, nemá tento dokument povahu prameňa práva Slovenskej\nrepubliky, ale len povahu politického dokumentu. Nejde teda o medzinárodnú zmluvu, ktorá\nby bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky spôsobom ustanoveným zákonom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Predmetom\nkonania preto nemôže byť sťažnosť sťažovateľa v tej časti, v ktorej namieta porušenie práva\ndeklarovaného medzinárodným dokumentom, ktorý nemá povahu prameňa práva. Ústavný\n\n20\n\nsúd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú\n(obdobne napr. II. ÚS 18/97, I. ÚS 176/03, I. ÚS 18/06, III. ÚS 55/02, III. ÚS 165/05,\nIII. ÚS 96/07).\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ľudská dôstojnosť", "ujma, náhrada škody-ujma na zdraví", "diskriminácia-zákaz", "náhrada škody (ujma)", "trestné konanie-adhézne", "verejný činiteľ", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bb6b67c-62e3-4878-ae11-20ea5d41ec93", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb6b67c-62e3-4878-ae11-20ea5d41ec93"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/06 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988b70e9-bf85-484e-b7e1-19947e6d23d6"}, {"guid": "ussr:ea698be0-09bd-4af0-8c14-687312ae22fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 165/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea698be0-09bd-4af0-8c14-687312ae22fb"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4fb511b9-aadc-4e0e-b9a0-5b17ada7cd5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/97 z 25. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1"}, {"guid": "e5a53586-d529-4be6-a9b1-e8d880ba4e2e:381b6302-1c60-4227-8017-905318496372", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212227850.3", "spisova_znacka": "6Co/171/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/171/2015 z 29. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212227850.3"}, {"guid": "5abde563-055f-4564-9f80-0fa113996261:dae9343b-3efa-4243-a777-ad23be6494e5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5712214749.1", "spisova_znacka": "6Co/129/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/129/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712214749.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:15aba132-ed45-45ec-8e9a-08f5bb9522c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.574.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.574.2022.1"}, {"guid": "ussr:4db92ed2-a215-411a-88dd-36dde6e58508", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2021.1"}, {"guid": "ussr:729aae91-f793-40de-a3f5-8500da49cbff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.173.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.173.2019.1"}, {"guid": "ussr:429eef31-b2dd-437e-ae2f-4920e20b6c81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.470.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 470/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 470/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.470.2018.1"}, {"guid": "ussr:46afb1e5-5a45-4386-bf24-11b6b35729f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.738.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 738/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 738/2016 z 29. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.738.2016.1"}]}