{"guid": "ussr:cae13eca-4297-4b8f-a0e0-7fe01e49d482", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.92.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 92/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 92/2016 z 4. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 92/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.92.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cae13eca-4297-4b8f-a0e0-7fe01e49d482", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.92.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.92.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.92.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 92/2016-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M\n,\n\nIng.\n\nP\n\nR\n\n,\n\n, M\nŠ\n\n,\nP\n\n,\n\n,\n\na Ing. R\n\n,\n\nP\n\n,\n\n, E\n\n,A\nH\n\nL\n\nŠ\n\nŠ\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou\n\nMgr. Janou Arpášovou, Advokátska kancelária, Velehradská 31, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5 Co 22/2013 z 30. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ing. M\nP\n\n, E\n\nŠ\n\nŠ\n\n, Ing. P\n\n, A\n\nŠ\n\nR\n\n, L\n\na Ing. R\n\nP\nH\n\n, M\nodmieta\n\nako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra\n2015 doručená sťažnosť Ing. M\n\nŠ\n\n, Ing. P\n\nR\n\n,L\n\nP\n\n,M\n\nP\n\n, E\n\nŠ\n\n, A\n\nŠ\n\na Ing. R\n\nH\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 Co 22/2013 z 30. júna 2015. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu\n21. decembra 2015.\nZo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného\nsúdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 C 935/2008-551 z 20. septembra 2012 bola\nzamietnutá žaloba podaná sťažovateľmi ako žalobcami o náhradu škody vo výške\n20 811,72 € (pôvodne 626 974 Sk). Rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 22/2013-577\nz 30. júna 2015 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.\nPodľa názoru sťažovateľov z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je možné\nzistiť, či sa tento so závermi okresného súdu stotožňuje v celom rozsahu, alebo nie, čo\nzakladá nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu.\nĎalej sťažovatelia namietajú, že stotožnenie so závermi uvedenými v rozsudku\nokresného súdu zo znenia odôvodnenia krajského súdu pri jeho jazykovom a logickom\nvýklade nemožno určiť. Keďže z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je možné zistiť,\nči sa stotožňuje v celom rozsahu so závermi okresného súdu, nie je možné ani zistiť, či sú\ndôvody jedinými dôvodmi zamietnutia žaloby, alebo nie.\nKrajský súd sa podľa sťažovateľov taktiež vôbec nevyjadril k žiadnej z odvolacích\nnámietok (argumentov) sťažovateľov, hoci tieto boli pre rozhodnutie vo veci zásadné. Takto\nsa nezaoberal argumentom o skoršom právoplatnom platobnom rozkaze, ale ani námietkou\nopomenutia vyhodnotiť dôkazy a odstrániť rozpory v nich.\nĎalej krajský súd svojím postupom podľa názoru sťažovateľov porušil ustanovenia\n§ 213 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je odvolací súd viazaný\nskutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odsekoch\n\n2\n\n2 až 7. Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že tento si z dokazovania vykonaného\nokresným súdom vyvodil ďalšie skutkové zistenia, ktoré v odôvodnení rozsudku okresného\nsúdu chýbajú. Krajský súd zrejme prevzal skutkový stav, ako ho ustálil okresný súd,\na rozšíril ho o ďalšie skutkové zistenia, ktoré sťažovatelia konkrétne bližšie označujú.\nKrajský súd teda vychádzal z dôkazov vykonaných okresným súdom, ale tieto zrejme\nprehodnotil a dospel tak k ďalším (v rozsudku okresného súdu neuvedeným) skutkovým\nzisteniam, a to bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo\ndoplnenie).\nSťažovatelia sú toho názoru, že ak sa chcel krajský súd odchýliť od skutkových\nzistení okresného súdu, mal dokazovanie v zmysle § 213 Občianskeho súdneho poriadku\nsám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si rovnocenný podklad na hodnotenie\ndôkazov v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Len takýto postup je v súlade\nso zásadou priamosti a ústnosti.\nSťažovatelia ďalej namietajú, že právne posúdenie veci, ako aj hodnotenia dôkazov\nvykazuje odchýlky od pravidiel logického uvažovania, a to v otázke aktívnej legitimácie\nsťažovateľov na podanie žaloby, oprávnenia Ing. O\n\nkonať za CHEMIKU, š. p.,\n\nako aj potreby existencie objednávky pre rozhodné obdobie, za ktoré sa uplatňuje nárok na\nušlý zisk.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa sťažovateľov krajský súd nesprávne\nneodpočítal príslušnú daň z pridanej hodnoty za nepriznané úkony právnych služieb.\nNapokon sťažovatelia poukázali na to, že krajský súd v záhlaví rozsudku neuviedol\noznačenie členov senátu, ktorí o veci rozhodovali, ale ani pomer hlasovania členov senátu.\nPodľa názoru sťažovateľov vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) považujúcu nedostatočné odôvodnenie\nrozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať dôvodnosť dovolania, nie\n\n3\n\nvšak jeho prípustnosť podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, hoci bolo\ndaných niekoľko dôvodov na dovolanie, napriek tomu dovolanie nebolo prípustné.\nSťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov 1/ až 7/ na súdnu ochranu a spravodlivý proces\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a čl. 6 ods. Dohovoru rozsudkom Krajského súdu Bratislava\nbolo porušené.\n2. Rozsudok Krajského súdu Bratislava zrušuje a vec vracia Krajskému súdu na\nďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi 1/ až 7/ sa priznáva finančné zadosťučinenie každému vo výške\n1.000,- €.\n4. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume\n995,59 € (za dva úkony právnej služby vypočítané podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) (prevzatie a príprava\nzastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu) t. j. 2 x 69,915 € = 139,83 €\n(1/6 výpočtového základu na rok 2015 znížená podľa § 13 ods. 2 o 50 %, ak ide o spoločné\núkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb) krát 7 zastúpených celkom 978,81 € + 2\nx 8,39 E režijný paušál = 16,78 €) na účet právneho zástupcu sťažovateľov 1/ až 7/, v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n4\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažnosť treba považovať za neprípustnú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť ť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom.\nPodľa § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nMožno súhlasiť so sťažovateľmi, ktorí s poukazom na rozhodovaciu prax\nnajvyššieho súdu, ktorá nie vždy považuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho\nsúdu za odňatie možnosti konať pred súdom, teda za vadu konania v zmysle § 237 písm. f)\n\n5\n\nObčianskeho súdneho poriadku, sú toho názoru, že dovolanie vytýkajúce nedostatočné\nodôvodnenie a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu nie je\núčinným prostriedkom ochrany práv, a preto nemusí predchádzať podaniu sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy.\nV danej súvislosti treba konštatovať, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu pri\nposudzovaní otázky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku je nejednotná, keď niektoré senáty najvyššieho súdu považujú nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia za odňatie možnosti konať pred súdom, a teda za skutočnosť\nzakladajúcu prípustnosť dovolania, kým iné senáty sú tej mienky, že nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia možno považovať iba za dovolací dôvod, ktorý sám osebe\nprípustnosť dovolania nezakladá (mutatis mutandis II. ÚS 735/2014).\nZa rozhodujúcu treba považovať tú okolnosť, že sťažovatelia v podanej sťažnosti\nnamietajú aj ďalšie skutočnosti. Predovšetkým ide o to, že krajský súd v rozpore\ns ustanovením § 213 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ustálil odlišne skutkový stav ako\nokresný súd, a to bez vykonania vlastného dokazovania. Takéto dokazovanie by krajský súd\nmusel zrejme vykonať na odvolacom pojednávaní [§ 214 ods. 1 písm. a) Občianskeho\nsúdneho poriadku].\nUvedenú námietku nepochybne treba považovať (aj podľa ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu) za námietku odňatia možnosti konať pred súdom v dôsledku\nnesprávneho postupu krajského súdu. Námietka teda umožňuje podanie dovolania, ktorého\nprípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\nĎalej sťažovatelia vytýkajú krajskému súdu, že v záhlaví rozsudku neoznačil členov\nsenátu, ktorí o veci rozhodovali. Touto námietkou vlastne spochybňujú správnosť obsadenia\nkrajského súdu, resp. prinajmenšom preskúmateľnosť rozsudku z tohto pohľadu. Aj táto\nskutočnosť umožňuje podanie dovolania, ktorého prípustnosť by vychádzala z ustanovenia\n§ 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku.\n\n6\n\nSťažovatelia napriek uvedenému dovolanie nepodali, a teda nevyčerpali účinný\nopravný prostriedok, ktorý im zákon poskytuje. Neurobili tak v presvedčení, že dovolanie\nnie je v ich prípade prípustné.\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného, sťažnosť bolo treba považovať za neprípustnú.\nKeďže sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej preukazovali), že dovolanie nepodali\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa (nepodali ho, keďže sú toho názoru, že dovolanie\nnebolo prípustné), neprichádzal ani do úvahy postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2016\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:165e4285-6eae-4769-877a-1847ce29869c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 735/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2014 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1"}, {"guid": "d9126a23-0100-439c-b927-10e3c748719f:b17b5491-fac6-4201-af62-73bdbaccaba9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4312209694.1", "spisova_znacka": "5Co/22/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/22/2013 z 30. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4312209694.1"}], "citovane_v": []}