{"guid": "ussr:5fee54d4-9c1f-4820-aa0d-673cb1cee094", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.870.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 870/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 870/2015 z 7. 4. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. apríla 2016, sp. zn. II. ÚS 870/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.870.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-04-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5fee54d4-9c1f-4820-aa0d-673cb1cee094", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.870.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.870.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.870.2015.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 870/2015-65\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, právne zastúpenej advokátkou\n, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 64/2006, za účasti Okresného súdu\nBratislava I, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 64/2006 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 C 64/2006 k o n a l bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti\n\n, priznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd\nBratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Okresný súd Bratislava I je p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti\n, trovy konania v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť\neur a päťdesiatosem centov) na účet právnej zástupkyne\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra\n2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“ alebo „sťažovateľ“), a obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“;\n\nspolu len „sťažovatelia“),\n- ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 20 C 64/2006 a jeho uznesením z 11. novembra 2013 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“) a\n- ktorou sťažovateľ v 1. rade namietal porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 64/2006 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade podal 21. augusta 2006\nokresnému súdu návrh na náhradu škody v sume 766 330,23 Sk s príslušenstvom a na\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 250 000 Sk proti Slovenskej republike, zastúpenej\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „odporca“). Sťažovateľ\nv 1. rade tento nárok uplatnil z titulu namietaného nesprávneho úradného postupu okresného\nsúdu a súdneho exekútora na základe zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\n\n2\n\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Konanie o tomto návrhu je na okresnom\nsúde vedené pod sp. zn. 20 C 64/2006.\nNásledne sťažovateľ v 1. rade podal 15. augusta 2007 (vychádzajúc z prezenčnej\npečiatky na kópii žaloby priloženej k sťažnosti, pozn.) okresnému súdu návrh na náhradu\nškody v sume 19 296 152,33 Sk s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy proti odporcovi.\nSťažovateľ v 1. rade aj tento nárok uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu\nokresného súdu a súdneho exekútora na základe zákona č. 514/2003 Z. z. Konanie o tomto\nnávrhu bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. 26 C 42/2007.\nV konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 64/2006 podal sťažovateľ v 1. rade sťažnosť na\nprieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)\n21. júna 2007, predsedníčka okresného súdu v prípise zo 6. novembra 2007 vyhodnotila túto\nsťažnosť ako dôvodnú.\nOkresný súd nariadil pojednávanie na 10. marec 2009, „teda po viac ako 2 rokoch\na 6 mesiacoch a 19 dňoch nečinnosti porušovateľa od podania žaloby“.\nOkresný súd uznesením z 29. októbra 2009 spojil veci vedené pod sp. zn.\n20 C 64/2006 a sp. zn. 26 C 42/2007 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 20 C 64/2006.\nPodľa sťažovateľa v 1. rade „spojenie vecí neviedlo ani ku dňu podania tejto\nsťažnosti k zrýchleniu konania a odstránenia prieťahov, ale viedlo a vedie k deštrukcii\nkonania vo veci samej na škodu sťažovateľa v 1. rade, čo malo a má za následok vyvolanie\nstavu neistoty, bezmocnosti a beznádeje o výsledok konania najmä v súvislosti\ns nespravodlivým konaním porušovateľa zneužitím procesného práva po 17. 01. 2012 podľa\n§-u 141a O. s. p. smerujúcim v konečnom dôsledku k zastaveniu konania...\n\n3\n\nNa strane sťažovateľov je tu dôvodná obava o výsledok konania, ktoré nadobudlo\nvinou porušovateľa za účasti Krajského súdu v Bratislave charakter odmietnutia\nspravodlivosti.“.\nSťažovateľ v 1. rade podal 15. júna 2010 opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní\npodľa zákona o súdoch, predsedníčka okresného súdu aj túto sťažnosť vyhodnotila ako\ndôvodnú.\n„Po spojení veci na spoločné konanie porušovateľ pokračoval v neefektívnom konaní\na prieťahoch, zľahčil si svoje povinnosti a na pojednávaní dňa 07. 09. 2010 neprípustné\nuložil sťažovateľovi v 1. rade (navrhovateľovi) zjednotenie petitu sumy nemajetkovej ujmy\na náhrady škôd, čím zapríčinil ďalšie prieťahy vo veci samej... Vzhľadom na rozsiahlosť\npetitu sťažovateľ v 1. rade dňa 31. 12. 2010... doručil porušovateľovi − zjednotenie petitu\nv zmysle pokynu súdu...\nPrvé pojednávanie po spojení veci na spoločné konanie... sa uskutočnilo až dňa\n08. 04. 2011... neefektívnym konaním porušovateľa boli zapríčinené ďalšie prieťahy\nod rozhodnutia o spojení vecí v trvaní od 29. 10. 2009 do 08. 04. 2011, teda 1 a pol roka.\nNásledne súd z podnetu odporkyne začal konať o pripustení vedľajšieho účastníka (súdneho\nexekútora) do konania na strane odporkyne. Dôkazom je prípis súdu zo dňa\n27. 04. 2011 adresovaný vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne − exekútorovi\n...“\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nsťažovateľ v 1. rade ďalej uvádza:\n„... Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti nie je vo veci pôvodne vedenej pod\nč. k. 20 C/64/2006 od 21. 08. 2006 meritórne rozhodnuté, teda stav neistoty sťažovateľa\nv 1. rade o výsledok tohto konania trvá už viac ako 7 rokov a 3 mesiace.\n... Taktiež... nie je vo veci pôvodne vedenej pod č. k. 26 C/42/2007 od 15. 08. 2007\nmeritórne rozhodnuté, teda stav neistoty sťažovateľa v 1. rade o výsledok tohto konania trvá\nuž viac ako 6 rokov a 3 mesiace.\n\n4\n\nTo všetko vinou neefektívneho a zmätočného konania zo strany porušovateľa\nmajúceho za následok svojvoľné prieťahy, obdobia dlhej nečinnosti, vo veci samej a teda\naj vyvolanie stavu neistoty sťažovateľa o výsledok 2-och... kompenzačných konaní, pričom\nspojenie neviedlo k hospodárnosti konania a ani k jeho zrýchleniu.\n... po spojení veci je konanie poznamenané iba obštrukciami zo strany súdu\na odporkyne... v úmysle svojvoľným zneužitím procesného práva a porušením práva\nrovnosti dosiahnuť zastavenie konania a tým spôsobiť škodu sťažovateľovi v 1. rade ako\naj sťažovateľovi v 2. rade.\nDľa judikatúry ESĽP do dĺžky kompenzačného konania o odškodnení je potrebným\npočítať aj okamih uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\nu ústredného orgánu štátu, čo sťažovateľ učinil podaním už dňa 31. 03. 2008...\nSťažovateľ v 1. rade vníma pasivitu a neefektívne, zmätočné a zjavne nespravodlivé\nkonanie porušovateľa ako odmietnutie spravodlivosti súdneho konania.\nKonanie v danej veci nie je zložité po skutkovej a ani po právnej stránke. Vec má\npre sťažovateľa v 1. rade mimoriadny význam. ...\nNa prieťahoch a neefektívnom konaní súdu sa sťažovatelia nepodieľali...\nDľa\n\njudikatúry\n\nESĽP\n\nsa\n\nodškodnenie\n\nza\n\nprieťahy\n\nzapríčinené\n\nsúdom\n\nv kompenzačnom konaní posudzuje prísnejšie.\nBližšie viď. rozhodnutia ESĽP vo veci Cocchiarella vs Taliansko... Sartory vs\nFrancúzsko,... Simaldone vs Taliansko,... dĺžku kompenzačného konania v trvaní 11\nmesiacov považoval súd za neprimerane dlhú. Obdobne viď. rozhodnutie ESĽP vo veci\nGolha vs Česká republika... (a contrario rozhodnutie ESĽP vo veci Veriter\nvs Francúzsko...).\nTeda neefektívnou činnosťou zo strany Okresného súdu Bratislava I v daných\nkompenzačných veciach spojených na spoločné konanie vznikla sťažovateľovi ďalšia\nodškodniteľná nemajetková ujma.“\nDňa 12. januára 2012 podalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\n(odporca) okresnému súdu návrh, aby uložil sťažovateľovi v 1. rade povinnosť zložiť\npreddavok na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n\n5\n\n„OSP“). Okresný súd následne 17. januára 2012 vyzval sťažovateľa v 1. rade, aby preukázal\naktuálny stav majetku.\nO návrhu odporcu rozhodol okresný súd uznesením č. k. 20 C 64/2006-244\nz 9. marca 2012, ktorým tento návrh zamietol, „pretože dospel k záveru, že u sťažovateľa\nsú splnené podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa §-u 138 ods. 1\nO. s. p.\nPorušovateľ sa však dopustil závažného procesnoprávneho pochybenia, konal\nv rozpore s ust. §-u 202 ods. 3 písm. q/ O. s. p., keď v poučení neprípustne a porušením\nprávnej istoty pripustil odvolanie voči uzneseniu vydanému podľa §-u 141a O. s. p.,\nčo využil odporca k podaniu odvolania...“.\nO odvolaní odporcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením č. k. 3 Co 270/2012-257 z 28. augusta 2012 tak, že uznesenie okresného súdu\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n„Krajský súd v Bratislave vedel, že jeho povinnosťou bolo po preskúmaní veci\nodvolanie odporcu odmietnuť... postupom podľa ust. §-u 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., pretože\nodvolanie smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a to všetko\naj napriek závažnému procesnému pochybeniu porušovateľa v poučení uznesenia...“\nUplatnený nárok na náhradu škody sťažovateľ v 1. rade postúpil sťažovateľovi\nv 2. rade. O vstupe sťažovateľa v 2. rade do konania rozhodol okresný súd uznesením\nzo 4. marca 2013.\n„Porušovateľ\n\nsa\n\nnásledne...\n\ndopustil\n\nzávažných\n\nprocesnoprávnych\n\na hmotnoprávnych pochybení, keď v úmysle zabezpečiť neoprávnenú majetkovú výhodu\nodporcovi, zmariť spravodlivosť súdneho konania a tým dosiahnuť zastavenie konania\nzneužitím procesného práva podľa §-u 141a O. s. p. vyzval a neprípustne naviedol\nodporkyňu k predloženiu nového návrhu podľa §-u 141a O. s. p. na konanie proti voči\nsťažovateľom v 1. a v 2. rade, čo v právnom štáte nie je možným a dovoleným.\nPorušovateľ... inicioval svojvoľne nové konanie o priznaní oslobodenia od súdnych\npoplatkov a konanie podľa §-u 141a O. s. p. teraz už voči sťažovateľom...\n\n6\n\nNa podklade zmätočného a krajne nespravodlivého konania, poznamenaného\nprvkami neprípustnej svojvôle zo strany porušovateľa odporkyňa doručila dňa 30. 07. 2013\nOkresnému súdu Bratislava I tzv. nový návrh na uloženie povinnosti zložiť preddavok na\ntrovy konania podľa §-u 141a O. s. p. smerujúci už nie iba vyslovene voči\n, ale voči obom sťažovateľom.\nTo všetko aj napriek tomu, že pôvodné konanie iniciované odporkyňou vyslovene\nvoči\n\n.. podaním doručeným porušovateľovi dňa 12. 01.\n\n2012 nie je ani ku dnešnému dňu, teda podaniu tejto ústavnej sťažnosti, právoplatne\nukončené.“\nOkresný súd následne vyzval sťažovateľov, aby preukázali aktuálny stav ich majetku.\nO návrhu odporcu doručenom okresnému súdu 30. júla 2013 rozhodol okresný súd\nuznesením č. k. 20 C 64/2006-342 z 11. novembra 2013 tak, že sťažovateľovi v 1. rade\nuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 52 000 € a sťažovateľovi\nv 2. rade uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 27 233,66 €, to všetko\nna účet okresného súdu do 40 dní od právoplatnosti uznesenia.\nSťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzali:\n„Sťažovatelia tvrdia, že rozhodnutie okresného súdu... je založené iba na dohadoch,\nresp. ničím nepotvrdených predpokladoch o majetkových pomeroch sťažovateľa\nbez akéhokoľvek reálneho skutkového zistenia o týchto skutočnostiach.\n... vydaniu uznesenia... zo dňa 11. 11. 2013 predchádzal postup porušovateľa\npotierajúci právo rovnosti a teda odporujúci judikatúre ESĽP − konkrétne case Niderost\nHuber proti Švajčiarsku, 18 . februára 1997..., resp. Hudáková proti Slovenskej republike\nzo dňa 27. apríla 2010; judikatúre Najvyššieho súdu SR... uznesenie č. k. 5 Cdo 181/2013\nzo dňa 21. augusta 2013\n... uznesenie... zo dňa 11. 11. 2013... je svojvoľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\na tým aj z ústavného hľadiska kladúceho požiadavku na spravodlivé odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia neudržateľné.\n... uzneseniu... zo dňa 11. 11. 2013... predchádzal formalistický prieskum zo strany\nporušovateľa, v arbitrárnom odôvodnení a v rozpore s ust. §-u 157 ods. 2 O. s. p.\n\n7\n\nporušovateľ nevysvetlil prečo prekvapivo a na základe akých rozhodných skutočností zmenil\nsvoj právny názor na priznanie oslobodenia/resp. nepriznanie oslobodenia sťažovateľa\nv 1. rade od súdnych poplatkov; obdobne tak nevysvetlil, prečo vykonal tzv. nové zisťovanie\nmajetkových pomerov sťažovateľa v 1. rade po 30. 07. 2013 a nedal odpoveď na to, prečo\nnezohľadnil podklady, ktoré sťažovateľ v 1. rade doručil spolu s tlačivom na podklade\nnávrhu odporkyne na zloženie preddavku podľa §-u 141a O. s. p. doručeného\nporušovateľovi dňa 12. 01. 2012. Taktiež porušovateľ v arbitrárnom odôvodnení\nnapadnutého uznesenia dôsledne nevysvetlil, prečo a čo ho viedlo k tomu, aby\nnerešpektoval princíp proporcionality, ale iba krajne formalistický a mechanicky uložil\nsťažovateľom povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5 % z uplatneného\nnároku.\nPorušovateľ taktiež v odôvodnení napadnutého uznesenia... nevysvetlil, prečo voči\nsťažovateľom konal svojvoľne a krajne diskriminačné a na druhej strane nekonal\ns vedľajším účastníkom konania na strane odporkyne − súdnym exekútorom... prečo\na z akých dôvodov nezisťoval jeho majetkové pomery..., prečo a čo ho viedlo k porušeniu\npráva rovnosti, keď taktiež neuložil súdnemu exekútorovi povinnosť zložiť preddavok\nna trovy konania...\nVedľajší účastník na strane odporcu\n\nmá rovnaké procesné práva\n\na hmotnoprávne práva a povinnosti ako všetci ostatní účastníci konania, a to všetko až do\nprávoplatného skončenia sporu. Ako fyzická osoba, nie je zo zákona oslobodený od súdnych\npoplatkov.\n(súdny exekútor, fyzická osoba) nie je účastníkom konania,\nktorého majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom\nkonaní, navyše sa sám rozhodol a požiadal o vstup do konania na strane odporkyne, plniac\ntak f-ciu tzv. pomocníka v spore a zastupujúci svoje záujmy, ako tvrdí má naliehavý záujem\nna výsledku sporu. ...\nZa daného skutkového stavu uloženie povinnosti sťažovateľovi v 2. rade... na zloženie\npreddavku na neexistentné a nepreukázané trovy konania odporcu nie je možné\n(porušovateľ ich ani u odporcu nezisťoval, čím konanie zaťažil vadou).“\n\n8\n\nV súvislosti s postavením vedľajšieho účastníka sťažovatelia poukazovali\nna rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 Co 87/2012. V súvislosti s rozhodovaním všeobecných súdov o návrhu na uloženie\npovinnosti zložiť preddavok na trovy konania sťažovatelia poukazovali na nález ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 112/2012.\nSťažovatelia tiež uvádzali, že v skutkovo podobnej veci sťažovateľov proti odporcovi\nokresný súd uznesením č. k. 17 C 184/2008-207 z 8. októbra 2012 zamietol návrh odporcu\npodľa § 141a OSP a nepripustil proti nemu odvolanie. Krajský súd uznesením č. k.\n2 Co 110/2013-236 z 20. marca 2013 odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu\nokresného súdu, ktorým tento zamietol návrh odporcu podľa § 141a OSP.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„... Základné právo... (sťažovateľa v 1. rade, pozn.) na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky\na právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom\nOkresného súdu Bratislava I... v kompenzačnom konaní č. k. 20 C/64/2006 porušené boli.\n... Základné právo (sťažovateľov, pozn.) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo... v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom a uznesením Okresného súdu\nBratislava I... č. k. 20 C/64/2006-342 zo dňa 11. 11. 2013 porušené boli.\n... Uznesenie Okresného súdu Bratislava I... č. k. 20 C/64/2006-342 zo dňa\n11. 11. 2013 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I... na ďalšie konanie.\n... Okresnému súdu Bratislava I... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k 20\nC/64/2006 konal bez zbytočných prieťahov.\n(Sťažovateľovi v 1. rade, pozn.)... priznáva finančné zadosťučinenie v sume\n13.500,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.\n(Sťažovateľovi v 1. rade, pozn.)... priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €\n(a sťažovateľovi v 2. rade, pozn.)... priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré\n\n9\n\nje Okresný súd Bratislava I... povinný zaplatiť na účet (ich, pozn.)... právnej zástupkyne...,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ v 1. rade\nodôvodňuje takto:\n„... sťažovateľ v 1. rade požaduje priznať ústavným súdom primerané finančné\nzadosťučinenie titulom prieťahov v kompenzačnom konaní zavinených porušovateľom\npôvodne vedenom pod č. k. 20 C/64/2006 a to vo výške 7.000,- €,... v kompenzačnom\nkonaní... pôvodne vedenom pod č. k. 26 C/42/2007 a to vo výške 6.000,- €...\n... uplatnená nemajetková ujma vyplýva z jeho pocitu neistoty, bezmocnosti,\nbeznádeje, ďalšej morálnej ujmy, významu veci pre sťažovateľa v 1. rade − kompenzačné\nkonanie o odškodnení, kde sa ako obeť porušenia práva orgánom štátu v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu exekútora a Okresného súdu Bratislava I... v úmysle\nnezákonne zlikvidovať sťažovateľa v 1. rade na podklade neexistentného exekučného titulu\na sfalšovaného Exekučného príkazu na obchodný podiel spoločností\nstal opätovne obeťou ďalších prieťahov zavinených porušovateľom... teda\npôvodcu nezákonného konania a rozhodnutia o výmaze dňa 19. 05. 2005 pričom\nporušovateľ zákonným a ústavne konformným spôsobom nerozhodol o odškodnení\nsťažovateľa v 1. rade.\nNaopak porušovateľ konal tak, aby zneužitím procesného práva vytvoril také\npodmienky, ktoré by viedli k nezákonnému a protiústavnému predlžovaniu kompenzačného\nkonania a tým spôsobeniu sťažovateľovi v 1. rade ďalšej nemajetkovej ujmy. Konanie je\nvedené v rozpore s požiadavkou na spravodlivosť súdneho konania, čoho dôkazom je aj\nnapadnuté uznesenie porušovateľa touto ústavnou sťažnosťou.“\nPo predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 870/2015\nzo 17. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa v 1. rade v časti, ktorou\nnamieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Vo zvyšnej časti sťažnosť\n\n10\n\nsťažovateľa v 1. rade odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Sťažnosť sťažovateľa v 2. rade\nodmietol v celom napadnutom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku okresného\nsúdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného\nsúdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr.\n3409/2015 z 26. júna 2015 a v prípise sp. zn. Spr. 3409/2015 z 19. februára 2016. K prípisu\nz 26. júna 2015 pripojila aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla\nprehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a účastníkov konania v napadnutom konaní.\nV relevantnej časti svojho prípisu predsedníčka okresného súdu následne uviedla:\n„S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v konaní vedenom na tunajšom súde pod\nsp. zn. 20 C 64/2006 musím konštatovať, že v čase od podania návrhu na začatie konania\ndo septembra 2007 bol súd nečinný, predovšetkým z dôvodu vysokého nápadu vecí v\noddelení zákonného sudcu a zmeny zákonného sudcu, avšak od uvedeného obdobia koná\nsúd vo veci priebežne a bez prieťahov. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že tieto prieťahy\nsťažovateľ už namietal v sťažnostiach doručených predsedníčke tunajšieho súdu, ktoré boli\nvyhodnotené ako dôvodné s tým, že sťažovateľovi bolo oznámené, že vo veci budú prijaté\nopatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Ako vyplýva z prehľadu úkonov, súd sám\n\n11\n\nodstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a koná vo veci plynulo.\nPripúšťam, že celková dĺžka konania sa javí ako neprimeraná, avšak v priebehu\nkonania súd musel rozhodovať o početných procesných návrhoch účastníkov konania, ako\nnapríklad o podanej námietke zaujatosti navrhovateľom z č. l. 14, o rozšírení žalobného\nnávrhu z č. l. 112 - zjednotení petitu, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania\nna strane odporcu vznesenom na pojednávaní zo dňa 08. 04. 2011 - č. l. 136, o späťvzatí\nčasti návrhu - z č. l. 138, o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania z č. l.\n196, opätovne po zrušení uznesenia tunajšieho súdu odvolacím súdom, ďalej o návrhu na\nzmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z č. l. 251 a č. l. 269, o návrhu\nnavrhovateľov na zloženie preddavku na trovy konania − č. l. 355, o návrhu navrhovateľov\nna opravu opravného uznesenia − č. l. 434.\nNásledne vec, z dôvodu podaných odvolaní, musela byť opätovne predkladaná\nna odvolací súd (odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o pripustení vstupu vedľajšieho\núčastníka do konania na strane odporcu − č. l. 174, odvolanie odporcu proti uzneseniu\no zamietnutí uloženia povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania −\nč. l. 245, odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu o uložení povinnosti navrhovateľom\nzložiť preddavok na trovy konania - č. l. 353).\nÚčastníci konania nesporne majú právo uplatňovať procesné nástroje ustanovené\nv O. s. p., avšak podľa môjho názoru, povinnosť o týchto procesných návrhoch rozhodnúť\nnemožno konajúcemu súdu vytknúť ako nečinnosť alebo neefektívnu činnosť s dôsledkom,\nže porušil právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. ...\nV prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené\nprávo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prosím Ústavný súd\nSlovenskej republiky, aby zvážil dôvodnosť uplatnenej výšky finančného zadosťučinenia\na nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v uplatnenej plnej výške...“\nPredsedníčka okresného súdu v prípise z 19. februára 2016 zopakovala stanovisko,\nktoré uviedla v prípise z 26. júna 2015. Aj k prípisu z 19. februára 2016 pripojila vyjadrenie\nzákonnej sudkyne, v ktorom zákonná sudkyňa uviedla prehľad úkonov okresného súdu\na účastníkov konania v napadnutom konaní a tiež uviedla, že podľa jej názoru okresný súd\nkoná vo veci „efektívne, hospodárne a bez prieťahov“.\n\n12\n\nZákonná sudkyňa poukázala tiež na to, že v dôsledku opakovaných procesných\nnávrhov sťažovateľov nemožno vo veci konať a o nej rozhodnúť, „čoho dôkazom\nje i skutočnosť, že pojednávanie dňa 08. 02. 2016 bolo z dôvodu námietky zaujatosti voči\nzákonnému sudcovi podanej navrhovateľom v 2. Rade odročené na neurčito. Skutočnosti\nuvádzané navrhovateľom v 2. Rade v podanej námietke zaujatosti i v predmetnej sťažnosti,\nvšak boli tak navrhovateľovi v 2. Rade ako i sťažovateľovi známe už od prvého úkonu, ktorý\nsom vo veci vykonala ako zákonný sudca a minimálne odo dňa doručenia predvolania\nna termín pojednávania...“.\nSťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo 17. marca 2016 uviedol\nlen svoje stanovisko týkajúce sa nariadenia ústneho pojednávania na prerokovanie jeho\nsťažnosti. K samotnej argumentácii uvedenej v prípise predsedníčky okresného súdu\nsa nevyjadril.\nII.\nÚstavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh\nnapadnutého konania:\nSťažovateľ podal 21. augusta 2006 okresnému súdu návrh, ktorým si proti odporcovi\nuplatnil nárok na náhradu škody vo výške 766 330,23 Sk s prísl. a nárok na zaplatenie\nprimeraného zadosťučinenia 250 000 Sk. Sťažovateľ zároveň podal námietku zaujatosti\nproti všetkým sudcom okresného súdu a žiadal o pridelenie veci inému súdu z dôvodu\nvhodnosti.\nDňa 21. júna 2007 sťažovateľ podal okresnému súdu žiadosť o odstránenie prieťahov\na nariadenie pojednávania.\n\n13\n\nOkresný súd uznesením zo 14. septembra 2007 vyzval sťažovateľa na odstránenie\nnedostatkov námietky zaujatosti. Následne uznesením zo 4. decembra 2007 námietku\nzaujatosti odmietol.\nDňa 14. februára 2008 okresný súd doručoval návrh odporcovi, ktorý následne svoje\nvyjadrenie doručil okresnému súdu 25. apríla 2008.\nOkresný súd 21. januára 2009 nariadil termín pojednávania na 10. marec 2009, na\nktorom boli následne účastníci konania prítomní.\nUznesením z 29. októbra 2009 okresný súd spojil na spoločné konanie veci vedené\nna okresnom súde pod sp. zn. 20 C 64/2006 a sp. zn. 26 C 42/2007, pričom vec bola ďalej\nvedená pod sp. zn. 20 C 64/2006.\nDňa 2. júna 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. september 2010.\nDňa 15. júna 2010 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú nepodal\npriamo predsedovi okresného súdu.\nNásledne sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 2. septembra 2010 rozšíril\nsvoj návrh z 21. augusta 2006.\nDňa 2. decembra 2010 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že spojil špecifikované\nveci na spoločné konanie, a vyzval ho, aby upravil petit svojho návrhu. Sťažovateľ upravil\npetit návrhu 31. decembra 2010, pričom toto podanie následne okresný súd 10. januára 2011\ndoručoval odporcovi.\nOkresný súd 14. marca 2011 nariadil pojednávanie na 8. apríl 2011, na ktorom\nodporca navrhol, aby okresný súd rozhodol o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.\n\n14\n\nUznesením z 13. apríla 2011 okresný súd konanie v časti o zaplatenie náhrady škody\nvo výške 121 279,24 € zastavil a rozhodol o vstupe\n\ndo konania\n\nako vedľajšieho účastníka na strane odporcu (ďalej aj „vedľajší účastník“).\nOkresný súd vyzval sťažovateľa, aby doručil kópie svojich podaní tak, aby mohli byť\ndoručené vedľajšiemu účastníkovi. Dňa 13. apríla 2011 sťažovateľ doručil podanie, ktorým\nprejavil svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.\nDňa 27. apríla 2011 okresný súd doručoval relevantné podania vedľajšiemu\núčastníkovi.\nDňa 19. mája 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o vstupe vedľajšieho\núčastníka do konania.\nDňa 14. júla 2011 bol súdny spis doručený krajskému súdu, ktorý následne rozhodol\nuznesením z 31. augusta 2011 tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorene\npodané.\nSúdny spis bol 28. septembra 2011 doručený okresnému súdu, ktorý následne\n29. septembra 2011 doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.\nDňa 12. decembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. február 2012.\nDňa 12. januára 2012 odporca podal návrh na zloženie preddavku na trovy konania.\nOkresný súd tento návrh doručoval 16. januára 2012 sťažovateľovi a vyzval ho, aby\npredložil dôkazy preukazujúce stav jeho majetku. Sťažovateľ doručil 3. februára 2012 svoje\nvyjadrenie k návrhu odporcu o zložení preddavku na trovy konania.\nOkresný súd na pojednávaní 10. februára 2012 rozhodol uznesením o zmene petitu\nv znení uvedenom v podaní sťažovateľa z 29. decembra 2010.\n\n15\n\nNásledne sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 13. februára 2012 opäť\nspresnil petit návrhu.\nDňa 17. februára 2012 sťažovateľ doručil vyplnené tlačivo na dokladovanie pomerov\núčastníka konania a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.\nOkresný súd rozhodol uznesením z 9. marca 2012 tak, že návrh odporcu na uloženie\npovinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy konania zamietol. Proti tomuto\nuzneseniu podal odporca 29. marca 2012 odvolanie.\nDňa 22. mája 2012 doručil\nvystúpil sťažovateľ a na jeho miesto vstúpil\n\npodanie, v ktorom navrhol, aby z konania\n.\n\nSťažovateľ 22. mája 2012 navrhol, aby v špecifikovanom rozsahu vylúčil vec\nna samostatné konanie.\nSúdny spis bol 15. júna 2012 predložený krajskému súdu, ktorý následne rozhodol\nuznesením z 28. augusta 2012 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Súdny spis bol okresnému súdu vrátený 6. septembra 2012.\nUznesením z 30. novembra 2012 okresný súd rozhodol o tom, že vo vymedzenej\nčasti vystúpil sťažovateľ z konania a na jeho miesto vstúpil\n\n.\n\nDňa 18. decembra 2012 sťažovateľ v 2. rade oznámil okresnému súdu, že mu\npostúpil pohľadávku, preto navrhol, aby okresný súd rozhodol o zmene účastníka\nkonania.\nDňa 11. marca 2013 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu\nsťažovateľa na vylúčenie veci vo vymedzenej časti na samostatné konanie.\n\n16\n\nUznesením zo 4. marca 2013 rozhodol okresný súd o zmene účastníkov tak, že\nvystúpil z konania a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ v 2. rade.\nOkresný súd 13. júna 2013 vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či trvá na návrhu\nna zloženie preddavku na trovy konania a či tento návrh smeruje aj proti sťažovateľovi\nv 2. rade.\nDňa 30. júla 2013 odporca opäť navrhol, aby bol zložený preddavok na trovy\nkonania.\nOkresný súd 3. septembra 2013 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov,\naby preukázali svoje majetkové pomery v súvislosti s návrhom odporcu.\nSťažovateľ príslušné tlačivo doručil okresnému súdu 18. septembra 2013\na sťažovateľ v 2. rade ho doručil 3. októbra 2013.\nOkresný súd uznesením z 11. novembra 2013 uložil sťažovateľom povinnosť zložiť\npreddavok na trovy konania v špecifikovanej výške.\nSťažovatelia 25. novembra 2013 žiadali, aby okresný súd uložil povinnosť zložiť\npreddavok na trovy konania aj odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Okresný súd svoje\nstanovisko k tomuto návrhu oznámil sťažovateľom 26. novembra 2013.\nDňa\n\n23.\n\ndecembra\n\n2013\n\nsťažovatelia\n\npodali\n\nodvolanie\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nz 11. novembra 2013 a opätovne navrhli, aby okresný súd uložil povinnosť zložiť\npreddavok na trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.\nDňa 3. januára 2014 bol súdny spis pridelený novému zákonnému sudcovi.\nDňa 12. mája 2014 okresný súd doručoval odvolanie a návrh sťažovateľov\nodporcovi.\n\n17\n\nDňa 30. júna 2014 bol súdny spis predložený krajskému súdu, ktorý vec vybavil\nprípisom z 27. februára 2015, v ktorom krajský súd uviedol, že vec bola predložená\nbezdôvodne,\n\nkeďže\n\nodvolanie\n\npodali\n\nsťažovatelia\n\nelektronicky\n\nbez\n\nzaručeného\n\nelektronického podpisu a v zákonnej lehote ho predpísaným spôsobom nedoplnili. Súdny\nspis bol 11. marca 2015 vrátený okresnému súdu.\nDňa 24. februára 2015 sťažovatelia doručili doplnenie svojho odvolania.\nDňa 20. apríla 2015 okresný súd doručoval návrh sťažovateľov na zloženie\npreddavku vedľajším účastníkom.\nDňa 20. apríla 2015 okresný súd rozhodol opravným uznesením tak, že doplnil\nzáhlavie uznesenia z 11. novembra 2013 a uviedol právneho zástupcu vedľajšieho\núčastníka.\nProti opravnému uzneseniu podali sťažovatelia 5. mája 2015 odvolanie.\nDňa 12. mája 2015 doručil vedľajší účastník vyjadrenie k návrhu sťažovateľov.\nOkresný súd rozhodol uznesením z 13. mája 2015 tak, že návrh sťažovateľov\nna opravu opravného uznesenia z 20. apríla 2015 zamietol.\nDňa 24. mája 2015 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nz 13. mája 2015.\nOkresný súd rozhodol uznesením z 27. mája 2015 tak, že návrh sťažovateľov\nz 19. decembra 2013 na uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi na zloženie preddavku\nna trovy konania zamietol.\nDňa 1. júna 2015 podali sťažovatelia odvolanie a námietku zaujatosti.\n\n18\n\nZo zistenia ústavného súdu vyplýva, že po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní\nsťažovateľov a ich námietky zaujatosti okresný súd vo veci opäť koná s tým, že nariadil\npojednávanie na 22. apríl 2016.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 64/2006.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n19\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie\nzačalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby\nsa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,\npredseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol, že\nnielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie\nústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade,\nak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli\nktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n\n20\n\n1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní\no sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nprípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania\nje rozhodovanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy voči\nodporcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu na základe zákona č. 514/2003 Z. z.\nZ právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania\nvšeobecných súdov. Z hľadiska skutkovej zložitosti vec nie je zložitá.\n2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka\nnapadnutého konania. Ústavný súd v zásade nezistil také skutočnosti v správaní sťažovateľa\nako účastníka napadnutého konania, ktoré by mali relevantný vplyv na celkovú dĺžku\nkonania.\nPredsedníčka okresného súdu uviedla na obranu okresného súdu, že účastníci\nnapadnutého konania podávali aktívne rôzne procesné návrhy, o ktorých bol okresný súd\npovinný rozhodnúť a ktoré viedli k predĺženiu konania. Je potrebné pripustiť, že účastníci\nkonania – sťažovatelia, ako aj odporca vystupovali aktívne v napadnutom konaní a vykonali\nviacero procesných úkonov, napr. sťažovateľ opakovane podal námietky zaujatosti, podával\nodvolania proti procesným rozhodnutiam – uzneseniu o vstupe vedľajšieho účastníka,\nopravnému uzneseniu, podal návrhy na zámenu účastníka konania a sťažovatelia aj odporca\npodali návrhy na zloženie preddavku na trovy konania a aj proti uzneseniam, ktorými\nokresný súd rozhodol o týchto návrhoch, a pod.\nČo sa týka obrany predsedníčky okresného súdu, ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania\nnepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená\nosoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03,\nIV. ÚS 218/04, II. ÚS 865/2014). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, k tomu tiež\npoznamenáva, že procesné návrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania\na predstavujú uplatnenie jeho procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na\nnekonanie súdu v merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06,\n\n21\n\nII. ÚS 865/2014). Uvedené závery možno aplikovať aj na procesné úkony účastníka konania\nv konaní, ktoré súvisí s konaním, v ktorom sa namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v zásade\nna obranu predsedníčky okresného súdu nemožno prihliadnuť najmä z dôvodu, že v konaní,\nktoré trvá deväť rokov a sedem mesiacov, okresný súd nerozhodol ani raz meritórne.\n3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní uvádza, že okresný súd bol nečinný v počiatočných fázach v dvoch prípadoch –\nv čase od podania návrhu, t. j. od 21. augusta 2006 do 14. septembra 2007, teda jeden rok\na následne v období od 25. apríla 2008 do 21. januára 2009, t. j. deväť mesiacov, čo spolu\npredstavuje takmer dva roky procesnej nečinnosti.\nV napadnutom konaní okresný súd za obdobie takmer desiatich rokov (deväť rokov\na sedem mesiacov) nerozhodol ani raz meritórne. Vec bola z procesných dôvodov\npredložená odvolaciemu súdu trikrát s tým, že krajský súd konal súhrnne približne jeden rok\na tri mesiace.\nMožno akceptovať obranu predsedníčky okresného súdu, že po obdobiach nečinnosti\nokresný súd sám odstránil tento stav a následne už konal bez prieťahov. Z prehľadu\nnapadnutého konania možno dospieť k záveru, že od 21. januára 2009 okresný súd konal\nv zásade plynulo, nevyskytli sa už obdobia výraznej nečinnosti, avšak tento postup hodnotí\nústavný súd ako neefektívny a nesústredený. Rozhodujúcim aspektom nesústredeného\na neefektívneho postupu je skutočnosť, že konanie trvá takmer desať rokov bez meritórneho\nrozhodnutia. Takúto dĺžku konania na jednom stupni všeobecného súdnictva bez\nrozhodnutia vo veci samej nemožno akceptovať aj s prihliadnutím na to, že v napadnutom\nkonaní nie sú dané okolnosti takého charakteru, ktoré by mohli ospravedlniť takúto dĺžku\nkonania.\nPokiaľ ide o obranu predsedníčky okresného súdu, že prieťahy boli spôsobené\nvysokým počtom pridelených vecí a tiež zmenou zákonného sudcu, ústavný súd poukazuje\nna svoju judikatúru, podľa ktorej nemožno prenášať technicko-organizačné problémy\n\n22\n\nštátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie\nich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr.\nI. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje\nštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n(IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky\nnástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia\nsúdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu\nspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,\nII. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že neefektívnym a nesústredeným\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní a tiež jeho opakovanou nečinnosťou došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza\nsťažovateľ (bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n23\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný\nsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné\nprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu.\nSťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 500 €.\nS prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na celkovú dĺžku konania, na nesústredený\na neefektívny postup okresného súdu, na jeho opakovanú nečinnosť, ústavný súd priznal\nsťažovateľovi sumu 3 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\n\n24\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnil\núhradu trov konania vo výške 269,58 €.\nÚstavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania v uplatnenej\nsume, keďže jej výška nebola v rozpore s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 13a ods. 1 písm. a), a c),\n§ 11 ods. 3, § 16 ods. 3].\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. apríla 2016\n\n25", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "nesprávny úradný postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada nemajetkovej ujmy", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/64/2006", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0b2113e2-3d49-41da-8486-f4ad05c9cc5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:72724e93-d41f-489d-8670-470cb2d2e89a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72724e93-d41f-489d-8670-470cb2d2e89a"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:030ec05f-0926-4d47-8740-558c25483b28", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 52/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/06 z 4. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:030ec05f-0926-4d47-8740-558c25483b28"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:6abe07c8-6491-4c00-9426-5b617cd448f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 111/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 111/03 z 9. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6abe07c8-6491-4c00-9426-5b617cd448f2"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "f2b6f8e1-efe6-4cb2-a57e-42a07bad9bdd:99ef2126-7a5a-4c1e-bfa4-91c7d6ead051", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8612206132.1", "spisova_znacka": "2Co/110/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/110/2013 z 17. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8612206132.1"}, {"guid": "2bca374c-3e56-4acf-96d7-28ebae8a44d1:8f1c5ee6-0be9-4cab-a6fb-3a74283b1778", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1", "spisova_znacka": "17Co/87/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/87/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b524d028-2ae1-47f0-8659-896466d427d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.530.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.530.2016.2"}, {"guid": "ussr:e8974391-4861-4753-a1dc-31610a283e19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.255.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.255.2016.1"}]}