{"guid": "ussr:3fc85fbb-0ae3-48e0-a48f-6e42d487b8b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.852.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 852/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 852/2015 z 17. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 852/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.852.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-12-17", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3fc85fbb-0ae3-48e0-a48f-6e42d487b8b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.852.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.852.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.852.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 852/2015-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti HYDROTEAM, spol. s r. o., Varšavská 3, Bratislava, zastúpenej advokátom\nJUDr. Jozefom Dopirákom, Lermontovova 14, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava III sp. zn. 15 Cb 6/1994 z 27. júna 2012, rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 364/2012 zo 6. februára 2014 a porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 36/2014 z 30. septembra 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r. o., Varšavská 3,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom\nJUDr. Jozefom Dopirákom, Lermontovova 14, Bratislava, z ktorej obsahu vyplýva, že\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu\nBratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 Cb 6/1994 z 27. júna 2012 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 364/2012 zo 6. februára 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“) a porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 36/2014 z 30. septembra 2014 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo\n\nsťažnosti\n\na z príloh\n\nk nej\n\npriložených\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\nako\n\nobjednávateľka uzatvorila so zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo\nvykonanie inžiniersko-geologického prieskumu pre projekt výstavby kanalizácie a čističky\nodpadových vôd zhotoviteľom a zaplatenie dohodnutej ceny 150 000 Sk objednávateľkou.\nVzhľadom na skutočnosť, že podľa sťažovateľky inžiniersko-geologický prieskum\nneposkytol podklady pre založenie stavieb, sťažovateľka ako objednávateľka zaplatila\nzhotoviteľovi len sumu zodpovedajúcu čiastkovému plneniu. Zhotoviteľ sa návrhom\ndoručeným okresnému súdu 1. februára 1993 domáhal od sťažovateľky (objednávateľky)\nzaplatenia sumy 3 817,30 € s úrokom z omeškania 0,5 % denne od 5. januára 1993\ndo zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním z 8. júna 1993 zhotoviteľ vzal návrh\nna začatie konania späť v časti 1 695,08 € a požiadal o zastavenie konanie v tejto časti\nz dôvodu, že sťažovateľka uhradila zhotoviteľovi uvedenú sumu 4. júna 1993.\n\n2\n\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 15 Cb 6/1994 z 1. decembra 2010 konanie v časti\n1 695,08 € zastavil, návrh zhotoviteľa vo zvyšku zamietol, zároveň sťažovateľke priznal\nnáhradu trov konania a zhotoviteľa zaviazal nahradiť štátu trovy konania. Krajský súd\nv odvolacom konaní uznesením sp. zn. 1 Cob 34/2011 zo 16. novembra 2011 označený\nrozsudok prvostupňového súdu zrušil v časti, v ktorej bol návrh zhotoviteľa zamietnutý,\na vrátil vec v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie.\nPo vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal\nsťažovateľku zaplatiť zhotoviteľovi sumu 2 122,22 € s úrokom z omeškania 10,5 % ročne,\na to zo sumy 3 817,30 € od 5. januára 1993 do 4. júna 1993 a zo sumy 2 122,22 € od 5. júna\n1993 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, návrh v časti úroku\nz omeškania 172 % ročne zamietol, sťažovateľku zaviazal nahradiť zhotoviteľovi trovy\nkonania v sume 3 296,75 € a štátu trovy konania v sume 199,84 €. Krajský súd napadnutým\nrozsudkom rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil v zaväzujúcej časti, odvolanie\nzhotoviteľa v zamietajúcej časti odmietol a zhotoviteľovi nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania. Dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nnapadnutým uznesením odmietol a zhotoviteľovi náhradu trov dovolacieho konania\nnepriznal.\nSťažovateľka tvrdí, že „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného\ndokazovania\n\nk nesprávnym\n\nskutkovým\n\nzisteniam\n\na rozhodnutie\n\nsúdu\n\nvychádza\n\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní sťažovateľ taktiež uviedol, že\nnavrhovateľ nedodal záverečnú správu podrobného inžinierskogeologického prieskumu,\nktorá mala určiť inžinierskogeologické pomery všetkých stavieb, resp. stavebných objektov\npopísaných, zakreslených v zadaní stavby tak, aby boli spoľahlivým podkladom\npre bezpečný a ekonomický návrh založenia týchto stavieb vrátane čerpacích staníc.\nZáverečná správa navrhovateľa nespĺňala potrebné odborné náležitosti a teda bola dodaná\ns vadami, ktoré sťažovateľ ako objednávateľ reklamoval u navrhovateľa listami zo dňa\n21. 12. 1992, 28. 12. 1992 a 17. 04. 1993 a žiadal ich o odstránenie. Navrhovateľ listom\nzo dňa 08. 01. 1993 odmietol vady diela odstrániť, preto sťažovateľ ako objednávateľ\nuplatnili primeranú zľavu z ceny diela v súlade s ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka,\n\n3\n\na to vo výške nákladov, ktoré vynaložil u iného zhotoviteľa na dopracovanie diela, resp.\nodstránenie vád diela. Závery znaleckých posudkov podaných v konaní pred súdom prvého\nstupňa považujú za nespornú a preukázanú skutočnosť, že čerpacie stanice tvoria súčasť\nkanalizácie akcie\n\n, kanalizácia a ČOV, a to na základe zadania stavby\n\na túto skutočnosť nespochybňoval ani navrhovateľ v priebehu konania. Sťažovateľ poukázal\ntaktiež na závery znalca\n\na obsah výpovede\n\n, ktorí konštatovali, že\n\nzáverečná správa inžinierskogeologického prieskumu nedáva dostatočný podklad\nna vypracovanie projektu založenia piatich čerpacích staníc.“.\nPodľa sťažovateľky krajský súd „vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli\nz vykonaných dôkazov prvostupňového súdu a sám nevykonal žiadne iné dôkazy a ani\nnepripustil dôkazy navrhované sťažovateľom, hoci § 213 ods. 4 O. s. p. mu to umožňuje, čím\nzaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z toho\nvyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. ... rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vychádza z neúplného ako aj nesprávne zisteného skutkového stavu a preto bolo\nporušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“.\nSťažovateľka namieta, že „Uznesením najvyššieho súdu č. k. 1 Obdo 36/2014,\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 364/2012-752 zo dňa 6. 2. 2014 a ako\nvyplýva z nižšie uvedeného aj rozsudkom prvostupňového súdu Okresného súdu III\nč. k. 15 Cb 6/1994-696 zo dňa 27. 6. 2012, bolo porušené ústavné právo sťažovateľa\nna spravodlivý\n\nproces,\n\nnakoľko\n\ndošlo\n\nk nesprávnemu\n\nzisteniu\n\nskutkového\n\nstavu\n\na nevykonaniu navrhovaných dôkazov zo strany sťažovateľa. Na základe uvedeného\nnamietame, že konaním a rozhodovaním prvostupňového súdu ako aj súdu odvolacieho\na dovolacieho bolo v dôsledku ich arbitrárneho postoja k návrhom sťažovateľa zasiahnuté\ndo práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Prvostupňový súd ako aj odvolací súd\ntým, že nevzal do úvahy nezrovnalosti a rozpornosť tvrdení znalcov, na ktoré sťažovateľ\npoukázal vo svojich ústnych a písomných podaniach v predmetnej veci porušili jeho právo\nna presvedčivé súdne rozhodnutie, čím zasiahli do jeho ústavného práva na spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.\n\n4\n\nSťažovateľka tiež namieta, že krajský súd konal v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), keď na prerokovanie odvolania nenariadil\npojednávanie, pretože podľa označeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku\n„... mal obligatórne nariadiť pojednávanie, pretože bolo potrebné doplniť dokazovanie, aj\nvzhľadom k tomu, že v prvostupňovom konaní nebolo jednoznačne preukázané, či\npredmetné dielo spĺňa technické požiadavky na vypracovanie projektu založenia piatich\nčerpacích staníc...“.\nPodľa sťažovateľky porušením jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru došlo zároveň aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nSťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čo\nodôvodňuje takto: „Vzhľadom ku skutočnosti, že sťažovateľ musel v stanovenom termíne,\nktorý mal dohodnutý s objednávateľom realizovať odovzdanie diela s čím sťažovateľovi\nvznikli dodatočné výdavky na dopracovanie diela iným zhotoviteľom a vzhľadom\nna neprimerane dlho trvajúci súdny spor a právnu neistotu, sťažovateľ sa dostal\ndo finančných problémov. ... konanie nadobudlo charakter odmietnutia spravodlivosti\na preto sťažovateľ žiada primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3000,- EUR.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n5\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí\nuvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo slobody sa\npodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.\nZ § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde zjavne vyplýva, že obligatórnou súčasťou\nnávrhu na začatie konania je návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa navrhovateľ domáha.\n\n6\n\nV sťažnosti nie je petit obsiahnutý, resp. nie je oddelený petit od jej ostatných častí, čo\nsťažuje vymedzenie predmetu sťažnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju\nustálenú judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne\nuvedených v tomto zákone), pričom viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania\nsa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím\nzároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky\nna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,\nčoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého\noznačil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ\nzastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nZo sťažnosti v predloženom znení vyplýva, že neobsahuje jasný a zrozumiteľný\nnávrh rozhodnutia (petit) a navyše vo vzťahu k namietanému porušeniu práv napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu nie je sťažnosť odôvodnená.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde) nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú\npodmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady.\nÚstavný súd nie je povinný nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach\nvyplývajúcich z podania sťažovateľky odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup\nslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná\n7\n\njudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,\nIII. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že označené nedostatky sťažnosti\nzakladajú dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Napriek uvedenému ústavný súd,\nvychádzajúc z materiálneho prístupu k ochrane základných práv a v snahe vyhnúť sa\nprílišnému formalizmu, v rámci predbežného preskúmania preskúmal sťažnosť aj z hľadiska\nexistencie ďalších dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V tejto\nsúvislosti z obsahu sťažnosti vyvodil, že sťažovateľka namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal najprv tú časť\nsťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že\nsystém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy\na ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne, „... ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd“.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\n\n8\n\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\nsúdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nPodľa § 201 a nasl. OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa\nodvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka mala v systéme\nvšeobecného súdnictva právo podať proti napadnutému rozsudku okresného súdu účinný\nopravný prostriedok (odvolanie), ktorý aj využila. O odvolaní sťažovateľky bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto\nčasť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu v súvislosti s námietkou rozhodnutia vo veci bez nariadenia\npojednávania\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n9\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom\nSťažovateľka namieta, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v časti garantujúcej verejné\nprerokovanie veci v jej prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj tým, že krajský súd rozhodol vo veci\nbez nariadenia pojednávania, pričom povinnosť nariadiť pojednávanie pre neho mala\nvyplývať z § 214 ods. 1 písm. a) OSP.\nÚstavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok ako účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v časti garantujúcej verejné\nprerokovanie veci v jej prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je dostupný účastníkom súdneho konania v prípadoch,\nkeď sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na § 237 ods. 1 písm. f) OSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nÚstavný súd v naznačených súvislostiach už viackrát vo svojej judikatúre vyslovil\nprávny názor, podľa ktorého nevyužitie dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku, ktorým možno vytýkať odňatie možnosti konať pred súdom, vylučuje\n(so zreteľom na účinnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku), aby na ďalšie\nkonanie bola prijatá sťažnosť, ktorou sa namieta odňatie možnosti konať pred súdom\nv občianskom súdnom konaní (m. m. II. ÚS 31/00, I. ÚS 209/05, II. ÚS 233/2010).\nV konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci bola sťažovateľka vzhľadom\nna svoju argumentáciu oprávnená uchádzať sa o ochranu svojich práv podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v časti garantujúcej verejné\nprerokovanie veci v jej prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom)\n\n10\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním dovolania z dôvodu namietaného odňatia\nmožnosti konať pred súdom (pre nenariadenie pojednávania krajským súdom) v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. f) OSP. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že medzi\nnajzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť práve situácie,\nkeď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ako aj\nvtedy, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby\nbola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 96/2010 z 20. mája 2010).\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľka mohla a mala na ochranu svojich základných\npráv využiť dovolanie, ktoré pre ňu v okolnostiach prípadu predstavovalo účinný právny\nprostriedok nápravy v systéme všeobecného súdnictva. O dovolaní sťažovateľky bol\noprávnený a povinný rozhodnúť dovolací súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nnad rámec námietky rozhodnutia bez nariadenia pojednávania\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že najvyšší súd sa v dovolacom\nkonaní nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu (dovolanie\nsťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd napadnutým\nuznesením odmietol ako neprípustné, pozn.). Ústavný súd preto napadnutý rozsudok\nkrajského súdu preskúmal z hľadiska možného porušenia sťažovateľkinho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sústreďujúc sa pritom\nna posúdenie, či je napadnutý rozsudok krajského súdu ústavne akceptovateľným spôsobom\nodôvodnený a či ho nemožno považovať za arbitrárny.\nPri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy si ústavný\nsúd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\n\n11\n\no právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\nSťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom krajský súd porušil jej práva podľa\nústavy a dohovoru tým, že neprihliadal na „úvahy nezrovnalosti a rozpornosť tvrdení\nznalcov, na ktoré sťažovateľ poukázal vo svojich ústnych a písomných podaniach\nv predmetnej veci“ a vychádzal z nesprávnych a neúplných skutkových zistení, ktoré mali\nza následok nesprávne právne posúdenie veci.\nPri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti ústavný súd vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právnych noriem všeobecným súdom možno\nuvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nV odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n„... Podľa právnej úpravy zmluvy o dielo obsiahnutej v Obchodnom zákonníku sa\nzhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť mu\nza vykonanie diela jeho cenu. Predmet diela musí byť vymedzený v zmluve o dielo a dohoda\no určení predmetu diela je rozhodujúcou pre posúdenie, či zhotoviteľ svoju povinnosť\n12\n\nvykonať dielo splnil a či túto povinnosť splnil riadne, teda bez vád. Predmetom zmluvy\no dielo tak, ako je tento vymedzený v jej čl. II bol záväzok navrhovateľa vykonať\npre odporcu podrobný inžinierskogeologický prieskum pre akciu\n\n-\n\nkanalizácia a ČOV. Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa namietal, a rovnaký\ndôvod uviedol aj vo svojom odvolaní, že predmetom zmluvy o dielo bol taký\ninžinierskogeologický prieskum, ktorý by mohol byť podkladom aj pre návrh založenia\nstavieb čerpacích staníc tvoriacich súčasť kanalizácie akcie\nOdkazoval pritom na zadanie stavby akcie\n\n.\n, kanalizácia a ČOV.\n\nPri preskúmaní právneho záveru súdu prvého stupňa, odvolací súd poukazuje na skutkové\nzávery prvostupňového súdu, ktoré tvorili podklad právneho posúdenia veci a od ktorých\nnemá dôvod sa odchýliť. Prvostupňový súd vychádzal pri svojich skutkových zisteniach\nz obsahu zmluvy o dielo a teda z jednotlivých dojednaní v nich obsiahnutých a výkladom\ntejto zmluvy dospel k záveru, že navrhovateľom odporcovi odovzdaná záverečná správa\npodrobného inžinierskogeologického prieskumu zodpovedá dielu tak, ako bolo toto\nvymedzené v zmluve. Pokiaľ ide o zadanie stavby akcie\n\n, kanalizácia\n\na ČOV, podľa názoru odvolacieho súdu, mohol byť prostredníctvom zadania stavby určený\npredmet zmluvy, len ak by uvedené zadanie tvorilo neoddeliteľnú súčasť zmluvy alebo\nzmluva o dielo obsahovala aspoň odkaz na zadanie stavby ako jej prílohu a zo zmluvy by\nbolo zrejmé, že s takýmto vymedzením predmetu diela obidve zmluvné strany súhlasia.\nV zmluve o dielo sa však zmienka alebo odkaz na zadanie stavby akcie\n, kanalizácia a ČOV nenachádza a podľa čl. VII zmluvy o dielo si účastníci vyhradili\npísomnú formu zmluvy, vrátane jej zmien a dodatkov.\nOdvolací súd ďalej uvádza, že nárok na zaplatenie ceny diela vznikol\nnavrhovateľovi odovzdaním záverečnej správy inžinierskogeologického prieskumu - kanalizácia a ČOV, teda vo väzbe na odovzdanie predmetu diela. V\nzmysle ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť\nzhotoviteľovi cenu diela v čase dojednanom v zmluve a pre prípad, že zmluvné strany\nnedohodnú čas zaplatenia ceny diela, platí, že nárok na cenu diela vzniká objednávateľovi\nvykonaním diela, teda jeho riadnym ukončením. Účastníci si však v článku IV zmluvy o\ndielo dohodli, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela vzniká po odovzdaní\npredmetu diela, ku ktorému podľa zhodného tvrdenia účastníkov prišlo dňa 21. 12. 1992\n\n13\n\nodovzdaním správy inžinierskogeologického prieskumu odporcovi, keďže účastníci využili\nsvoje oprávnenie a v zmluve o dielo dohodli čas vzniku nároku na zaplatenie ceny diela\nodchylne od zákonnej úpravy, a to vo väzbe na odovzdanie predmetu diela. Odporca sa od\nmomentu prevzatia predmetu diela dostal do omeškania so zaplatením dohodnutej ceny\ndiela a pokiaľ vo svojom odvolaní uvádza, že zadržal časť ceny diela dodaného s vadami až\ndo momentu jeho riadneho vykonania a potom, čo mu navrhovateľ oznámil, že vady diela\nneodstráni, nechal tieto odstrániť u iného zhotoviteľa, ktorý dielo dopracoval a náklady s\ntým spojené si uplatnil ako zľavu z ceny diela, konštatuje odvolací súd, že z obsahu\nspisového materiálu neboli jednoznačne preukázané vady diela podľa obsahu uzavretej\nzmluvy o dielo a teda nebolo dôvodné uplatnenie si práva odporcu na zľavu z ceny diela z\ndôvodu vád diela.\nSkutkový záver súdu prvého stupňa, že správa z inžinierskogeologický prieskumu\nodovzdaná odporcovi zodpovedá vymedzeniu predmetu diela podľa zmluvy o dielo nie je\nv rozpore s obsahom zmluvy o dielo ani závermi obsiahnutými v znaleckých posudkoch.\nPri takomto skutkovom stave nie je možné súdu prvého stupňa vytknúť jeho právne\nposúdenie veci. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa ust. § 219\nods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.“\nOdôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno\nposudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu\nkonania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny\nnázor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných\nsúdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu),\nktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na relevantnú\nčasť napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorej sa k námietke nedostatočne zisteného\nskutkového stavu najmä uvádza:\n«Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd pri rozhodovaní vo veci\nsamej musel vyriešiť základnú spornú otázku, a to či si zhotoviteľ splnil svoju zmluvnú\npovinnosť vykonať dohodnuté dielo riadne. Táto otázka bola čisto odbornou otázkou,\n14\n\na preto sa prvostupňový súd pri jej riešení obracal na odborníkov z predmetného odboru\ngeológie...\n... ani jeden zo súdom oslovených odborníkov v danej odbornej oblasti\nprvostupňovému súdu jednoznačne túto otázku nezodpovedal. Preto prvostupňový súd\nobranu odporcu v časti, že čerpacie stanice mali byť predmetom plnenia z predmetnej\nzmluvy o dielo vyhodnotil ako v konaní nepreukázanú, pretože z gramatického znenia\npredmetu plnenia v predmetnej zmluve o dielo... bolo zrejmé, že čerpacie stanice ako také\nneboli výslovne v tomto dohodnutom predmete plnenia uvedené, takže odporcove tvrdenie,\nže čerpacie stanice boli súčasťou kanalizácie a teda aj predmetom samotnej zmluvy o dielo,\npovažoval prvostupňový súd za nepreukázané, nakoľko prvostupňový súd v tejto otázke\nvychádzal zo samotného gramatického výkladu predmetu diela, obsiahnutého v predmetnej\nzmluve o dielo, v ktorej sa terminus technicus „čerpacie stanice“ neobjavuje a v konaní\npredložené stanoviská jednotlivých odborných subjektov neboli v tejto otázke jednoznačné.\n... Prvostupňový súd nevyhodnotil predložené príkazy odporcu na úhradu... ako\ndôkazy, ktoré by súdu k prejednávanej veci mohli podať hodnoverné vyjadrenie, nakoľko\nv týchto príkazoch sa neuvádzajú dôvody zaplatenia...\nRovnako posúdil... aj písomné vyjadrenie spoločnosti... pretože išlo o stanovisko\nsúkromnej osoby... v konaní síce vypočul\n\n, vedúceho Katedry geotechniky\n\nStavebnej fakulty STU v Bratislave... táto osoba nebola za znalca do konania pribratá.\nPrvostupňový súd nevyhovel ani návrhu odporcu na preskúmanie spisu Katedrou\ngeotechniky Stavebnej fakulty STU... nakoľko by takýto dôkaz neúmerne predlžoval súdne\nkonania v rozpore so zásadou hospodárnosti... a navyše s ohľadom na fakt, že predmetnú\notázku technického charakteru už prvostupňovému súdu zodpovedalo viacero odborníkov\nz daného odboru a ich závery boli pre rozhodnutie súdu dostatočné... resp. navrhovaný\ndôkaz podľa názoru prvostupňového súdu nemohol do spornej veci a jej základu\nspočívajúceho v zodpovedaní technických údajov, vniesť iný uhol pohľadu a nemohol ani\nprivodiť iné rozhodnutie vo veci samej.»\nV nadväznosti na citované ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\nv ktorej opakovane uvádza, že v odôvodnení svojho rozhodnutia je všeobecný súd povinný\nodpovedať na konkrétne námietky účastníka konania a dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď\n\n15\n\nna všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany. Ústavný súd ale zároveň pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\nJudikatúra ústavného súdu vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen ,,ESĽP“), v ktorej sa taktiež uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere\nuvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999).\nJudikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu\nvyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi\nna vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nÚstavný súd zastáva názor, že krajský súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci správne\nz obsahu zmluvy o dielo, pričom náležitým spôsobom vyložil, za splnenia akých podmienok\nby bolo zadanie stavby a v jej rámci aj čerpacie stanice možné považovať za predmet\nzmluvy o dielo (ak by zadanie tvorilo neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo alebo táto\nzmluva by obsahovala aspoň odkaz na zadanie stavby, ako jej prílohu a súhlas zmluvných\nstrán), pričom dôvody, o ktoré svoj záver oprel, sa ústavnému súdu javia ako logické\na obhájiteľné.\nZávery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku, ktoré sa týkajú základnej\nspornej otázky medzi účastníkmi konania, spočívajúce v odpovedi na otázku, či čerpacie\nstanice boli súčasťou dohodnutého predmetu diela, logicky vyplynuli z vykonaného\ndokazovania (a to tak zo znaleckých posudkov, ako aj z výkladu obsahových ustanovení\nsamotnej zmluvy o dielo), majú v ňom teda oporu a nevykazujú podľa názoru ústavného\nsúdu znaky svojvôle či neodôvodnenosti. Napadnutý rozsudok krajského súdu, v ktorom sa\ntento plne stotožnil so závermi okresného súdu, je preto podľa názoru ústavného súdu\n\n16\n\ndostatočne odôvodnený, a preto nie je oprávnený ani povinný s poukazom na svoje\npostavenie tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04).\nK námietke sťažovateľky týkajúcej sa hodnotenia dôkazov ústavný súd ďalej\nzdôrazňuje, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov všeobecným súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.\nV konečnom dôsledku všeobecný súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý\ndôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 204/2009).\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody,\npre ktoré krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Napadnutý rozsudok krajského\nsúdu nemožno preto považovať za svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne\nnekonformný, pretože krajský súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci\nsťažovateľky neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.\nAko vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Z uvedeného dôvodu\nústavný súd nezistil takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu\na sťažovateľkou namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich\nporušenie po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie. Sťažnosť v tejto časti\npreto ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n17\n\nII.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a napadnutým rozsudkom okresného súdu\nZ už citovaného čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva, že popri základnom práve na verejné\nprerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania a ich práve vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom garantuje tiež základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nAj keď sťažovateľka primárne namieta porušenie svojho základného práva na verejné\nprerokovanie veci v jej prítomnosti účastníkov a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom (porušenie týchto práv namieta v spojitosti s namietaným porušením základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ku ktorému ústavný\nsúd zaujal postoj v časti II.2 tohto uznesenia, z príslušnej časti odôvodnenia sťažnosti\n(„Vzhľadom ku skutočnosti, že sťažovateľ musel v stanovenom termíne, ktorý mal\ndohodnutý s objednávateľom realizovať odovzdanie diela s čím sťažovateľovi vznikli\ndodatočné výdavky... a vzhľadom na neprimerane dlho trvajúci súdny spor a právnu\nneistotu, sťažovateľ sa dostal do finančných problémov...“) sa dá usudzovať, že namieta aj\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd uvádza, že vo svojej\nkonštantnej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že podstatou, účelom a cieľom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému\nsúdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť\nodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu\nna to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).\n\n18\n\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn.\n1 Cob 364/2012 zo 6. februára 2014 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.\n15 Cb 6/1994 z 27. júna 2012 nadobudol právoplatnosť 21. marca 2014, t. j. týmto dňom\nbolo zároveň právoplatne skončené konanie vo veci sťažovateľky. Sťažovateľka doručila\nsvoju sťažnosť ústavnému súdu až 14. januára 2015, t. j. v čase, keď k porušovaniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na okresnom súde ani\nna krajskom súde nemohlo dochádzať, keďže konanie bolo právoplatne skončené.\nZ uvedeného vyplýva, že konanie o tejto časti sťažnosti pred ústavným súdom už nebolo\na nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu\nk základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.5 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľka namieta tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, aj keď\ntúto časť sťažnosti vôbec neodôvodňuje. Za týchto okolností by vzhľadom na svoju\ndoterajšiu judikatúru ústavný súd mohol túto časť sťažnosti odmietnuť bez ďalšieho\npre nesplnenie prepísaných náležitostí. Napriek tomu ústavný súd preskúmal napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu aj z vecného hľadiska.\nPri vymedzení rozsahu vecného prieskumu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, v zmysle ktorého pokiaľ\nsťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní\npred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní\npred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (III. ÚS 135/03,\nIII. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08). Z uvedeného právneho názoru vyplýva, že porušenie\nsvojich práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu mohla sťažovateľka namietať\nv konaní pred ústavným súdom v zásade len z dôvodov, ktoré uviedla v dovolaní\n19\n\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia sa\nústavný súd preto sústredil na posúdenie, ako sa najvyšší súd vysporiadal s dovolacími\nnámietkami sťažovateľky [napadnutý rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený\na spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP].\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa uvádza:\n„Dovolací súd najskôr skúmal, či sú splnené zákonné podmienky stanovené\nObčianskym súdnym poriadkom osobitne pre prípad, že dovolanie smeruje proti\nnapadnutému rozsudku. Z ust. § 238 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že pokiaľ odvolací súd rozhodol\nrozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok.\nRozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci je rozhodnutím potvrdzujúcim.\nPodľa ustanovenia § 238 ods. 3 písm. a) O. s. p. dovolanie možno podať proti\npotvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd vo výroku svojho\npotvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide\no rozhodnutie zásadného významu. Pretože odvolací súd prípustnosť dovolania svojím\nvýrokom nezaložil, je nepochybné, že o tento prípad v prejednávanej veci nejde.\nDovolanie žalovaného by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesné prípustné, iba\nak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. O vadu tejto\npovahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník\nkonania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv\nprávoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nŽalovaný existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.\nnetvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Dovolanie\nteda ani z uvedených dôvodov nie je prípustné.\nV súvislosti s tvrdeným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu\ndovolací súd konštatuje, že pokiaľ dovolateľ namieta, že súdy rozhodli bez úplných\nskutkových podkladov, prípadne že zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotili alebo že\n\n20\n\ndospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdili,\nide o námietky, ktoré ani v prípade, že by boli opodstatnené (dovolací súd sa ich\ndôvodnosťou nezaoberal) by nenasvedčovali o existencii procesnej vady konania v zmysle\n§ 237 O. s. p. zakladajúcej prípustnosť ich dovolania podľa tohto ustanovenia. Osobitne\nk námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), je potrebné uviesť, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne\nposúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť\ndovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje\nzmätočnosť rozhodnutia (viď R 54/2012).\nKeďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie\nžalovaného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako\nsmerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom\nna odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní, pričom právne závery, ktoré\nk nim zaujal, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu\nprávnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním\na sťažovateľkou označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich\nporušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n\n21\n\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľkou, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľke\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a základným právom\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie\nsťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala reálnu možnosť\nna to, aby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol\nvysloviť ich porušenie. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol aj túto časť sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2015\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "skutkový stav veci-zistenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "príčinná súvislosť", "subsidiarita", "zmluva-zmluva o dielo", "právoplatnosť", "petit-nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný", "rozhodnutie-zákonnosť", "Ústavný súd Slovenskej republiky-vzťah k všeobecným súdom", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:06e5117d-8013-4e14-a2cf-d863d452690e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 233/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 233/2010 z 6. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e5117d-8013-4e14-a2cf-d863d452690e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:e338ec82-2c51-4613-aece-d21c536e56e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 209/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e338ec82-2c51-4613-aece-d21c536e56e2"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}], "citovane_v": []}