{"guid": "ussr:94a2abb5-689d-4127-aeff-4cb0e6532b08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.836.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 836/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 836/2016 z 10. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 836/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.836.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/94a2abb5-689d-4127-aeff-4cb0e6532b08", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.836.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.836.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.836.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 836/2016-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom\n\nFoltánom, Advokátska kancelária, SNP 708, Galanta, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 To 72/2015\nz 28. septembra 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny\n\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n8 To 72/2015 z 28. septembra 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Sťažnosť\nbola odovzdaná na poštovú prepravu 4. októbra 2016.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 1 T 123/2014 z 30. apríla 2015 bol sťažovateľ ako obžalovaný uznaný za\nvinného z prečinu útoku na verejného činiteľa a z prečinu výtržníctva podľa § 323 ods. 1\npísm. a), ako aj podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Bol mu za to uložený\npeňažný trest vo výmere 1 000 €, resp. pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného\ntrestu mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 To 72/2015 z 28. septembra 2015 bol rozsudok\nokresného súdu zrušený v celom rozsahu a sťažovateľ bol podľa § 285 písm. b) Trestného\nporiadku oslobodený spod obžaloby, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným\nčinom.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 48/2016 z 28. júla\n2016 bolo dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku odmietnuté ako nedôvodné.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd, ako aj okresný súd vo svojich rozhodnutiach\nzaložili svoje závery na nesprávne vyhodnotených a vykonaných dôkazoch. Príslušníci\nMestskej polície v Michalovciach (ďalej len „mestská polícia“) konali nezákonne, keď voči\nsťažovateľovi 6. novembra 2013 vykonávali neoprávnené úkony na základe priestupku,\nktorého sa nedopustil, no napriek tomu bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku.\nKonanie príslušníkov mestskej polície, ale aj príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru Michalovce, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie o spáchaní priestupku, možno podľa\nsťažovateľa považovať za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326\nTrestného zákona. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že príslušníci mestskej polície,\n\n2\n\nktorí sú trestne stíhaní pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, nemali\nbyť vypočutí v postavení svedkov, resp. poškodeného.\nS prihliadnutím na ustálenú judikatúru podľa presvedčenia sťažovateľa možno\nkonštatovať, že v čase, keď mal poškodeného ako príslušníka mestskej polície fyzicky\nnapadnúť (hoci len mierne sotiť), nešlo o použitie fyzickej sily takej intenzity, ktorú\npredpokladá ustanovenie § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Potvrdzuje to aj samotná\nvýpoveď poškodeného príslušníka, podľa ktorého mal sťažovateľ doňho len strčiť\notvorenou dlaňou a miernou intenzitou. Vyplýva to podľa sťažovateľa aj z toho, že\npoškodenú bundu (vrchnú časť uniformy) si poškodený sám zašil a dosiaľ ju nosí.\nSťažovateľ namieta, že rozporné sú aj lekárske vyjadrenia týkajúce sa rozsahu poranení.\nSťažovateľ trvá na tom, že sa poškodeného ani nedotkol. Svedčí o tom aj kamerový\nzáznam. Ďalej sťažovateľ podrobne rozoberá svedecké výpovede, ktoré podľa neho mali\nbyť vyhodnotené v jeho prospech. Osobitne zdôrazňuje, že neparkoval v skutočnosti\nneoprávnene, a preto sa nedopustil dopravného priestupku, hoci práve toto bolo príčinou\núdajného konania tvoriaceho predmet trestného stíhania proti sťažovateľovi. Skutkové\nokolnosti týkajúce sa práva parkovať na danom mieste podrobne rozvádza.\nPodľa presvedčenia sťažovateľa pri správnom hodnotení vykonaného dokazovania\na rozhodujúcich skutočností mal krajský súd dospieť k záveru, podľa ktorého nebolo\ndokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, a mal ho preto oslobodiť spod obžaloby\npodľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, nie teda podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku\n(„Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.“).\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súdu o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\n(...) na súdnu ochranu a na spravodlivý\n\nsúdny proces, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím\nKrajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8 To 72/2015 zo dňa 28.09.2015, bolo porušené.\n\n3\n\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8 To 72/2015 zo dňa 28.09.2015 sa\nzrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Košiciach je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 286,- Eur v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Jána Foltána, so sídlom AK: SNP 708, 924 01 Galanta.“\nII.\nZ rozsudku krajského súdu č. k. 8 To 72/2015-382 z 28. septembra 2015 vyplýva, že\nním bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 123/2014 z 30. apríla 2015\na sťažovateľ bol zároveň podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod\nobžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.\nV súvislosti s obhajobou sťažovateľa, podľa ktorej neparkoval na zakázanom mieste,\nkrajský súd poukazuje na uznesenie o zastavení priestupkového konania, podľa záveru\nktorého nebola správne a zákonne umiestnená a použitá zvislá dopravná značka č. IP-16\n„Parkovisko – parkovacie miesta s vyhradeným státím“. Námietka sťažovateľa je preto\nopodstatnená a jej dôvodnosť je preukázaná.\nPodľa názoru krajského súdu okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle\ndokazovanie, pričom sa tak stalo zákonným spôsobom pri dodržaní obhajobných práv\nsťažovateľa. Okresný súd veľmi podrobne poukázal na výpovede jednotlivých svedkov aj\nsťažovateľa. Dospel k záveru, že ak by sťažovateľ vyhovel výzve príslušníkov mestskej\npolície, nejavilo by sa jeho konanie neštandardné tak, ako ho popisovali členovia hliadky.\nVychádzal z usvedčujúcich výpovedí najmä poškodeného, ktorý vypovedal, že keď začal\nvypisovať lístok – predvolanie pre neprítomného vodiča, pristúpil mladý muž (sťažovateľ),\nktorý nereagoval na výzvu predložiť doklady totožnosti a následne začal vulgárne nadávať.\nVzápätí, keď ho opätovne vyzval na poskytnutie osobných údajov, sťažovateľ mu\nnadiktoval údaje a potom nasledoval úder do ľavej strany hrudníka, kde mal poškodený\npripnutý odznak.\nZáver okresného súdu bol taký, že sa sťažovateľ dopustil na mieste verejnosti\nprístupnom útoku na príslušníka mestskej polície, ktorého pri plnení úloh mestskej polície\n\n4\n\ntreba považovať za verejného činiteľa, pričom ho fyzicky napadol úderom do hrudníka,\nspôsobiac mu ľahké zranenie s poškodením služobnej uniformy.\nPodľa presvedčenia krajského súdu hoci bolo preukázané, že sťažovateľ\npoškodeného fyzicky napadol pri vykonávaní služobného zákroku, napriek tomu z hľadiska\nmateriálnej stránky žalovaných prečinov v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného\nzákona nejde o trestný čin. Okresný súd nedostatočne vyhodnotil výpoveď poškodeného\nz 3. apríla 2014 vo vzťahu k samotnému útoku a jeho následkom. Z tejto výpovede vyplýva,\nže sťažovateľ do poškodeného strčil otvorenou dlaňou s miernou intenzitou, pričom po\nkonflikte poškodený necítil nijaké obmedzenia. Došlo aj k poškodeniu bundy poškodeného,\navšak nebol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Krajský súd poukazuje na túto\nvýpoveď práve z toho dôvodu, že táto usvedčujúca výpoveď je pre sťažovateľa\nnajpriaznivejšia aj s poukazom na výpoveď na hlavnom pojednávaní, kde sa uvádzalo, že\núder bol vedený dlaňou, pričom rozpory vo výpovediach vysvetľoval tak, že „naozaj si už\nna všetko nepamätá“.\nKrajský súd je toho názoru, že bolo preukázané, že sťažovateľ len strčil do\npoškodeného v podstate bez toho, aby mu spôsobil zranenia obmedzujúce ho v obvyklom\nspôsobe života, sťažovateľ viedol riadny život občana, je kladne hodnotený a doteraz nebol\nsúdne trestaný a ako vodič neoprávnene neparkoval, čo bolo vlastne prvou príčinou konania\npo skutku zo 6. novembra 2013, v rámci ktorého sa sťažovateľ mal podrobovať úkonom\nzo strany príslušníkov mestskej polície. Vzhľadom na nepatrnú závažnosť konania nejde\no prečin podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov.\n\n6\n\nSťažovateľ namieta, že v skutočnosti sa poškodeného ani len nedotkol, a teda skutok\nuvedený v obžalobe sa nestal. Pokiaľ v jeho neprospech vypovedali poškodený a ďalší člen\nhliadky mestskej polície, tak treba uviesť, že títo nemali byť vypočutí v postavení svedkov,\npretože neoprávnenými úkonmi pri vyšetrovaní údajného priestupku (ktorý sa nestal) sa\nsami dopustili zneužitia právomoci verejného činiteľa, za čo sú trestne stíhaní. Okrem toho\nani podľa výpovede poškodeného nešlo o použitie fyzickej sily takej intenzity, akú\npredpokladá ustanovenie § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nZ pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že závery krajského súdu vo vzťahu\nk otázke, či bolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol sťažovateľ stíhaný, treba\npovažovať za dostatočné a presvedčivé. Argumentácia krajského súdu v tomto smere sa\nnejaví ako arbitrárna či zjavne neodôvodnená. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ má\nodlišný názor, neznamená bez ďalšieho porušenie označených práv.\nÚstavný súd nie je v postavení tzv. „skutkového súdu“, keďže sám dokazovanie\nnevykonáva a vychádza z dôkazov vykonaných všeobecnými súdmi. Všeobecné súdy, ktoré\ndokazovanie vykonali, sú primárne oprávnené a spôsobilé vyvodiť závery z vykonaného\ndokazovania vo vzťahu k otázke, či skutok tvoriaci predmet trestného stíhania sa naozaj stal.\nÚstavný súd nevidí dôvod na to, aby do skutkových záverov krajského súdu opierajúceho sa\no skutkové závery okresného súdu zasiahol.\nNemožno prisvedčiť názoru sťažovateľa, podľa ktorého poškodený a ďalší člen\nhliadky nemali byť vypočutí ako svedkovia, keďže sami sú podozriví zo zneužitia\nprávomoci verejného činiteľa. Uvedená okolnosť vôbec neznamená, že osoba v takomto\npostavení nemôže svedčiť, rozhodujúce je len to, že bola svedkom udalosti, o ktorej má byť\nvypočutá. Sťažovateľom namietaná okolnosť môže mať vplyv prípadne na vierohodnosť\nvýpovede takéhoto svedka.\nĎalšie námietky sťažovateľa (neoprávnenosť zásahu príslušníkov mestskej polície\nv spojení s nedôvodnosťou vedenia priestupkového konania, ako aj malá intenzita použitej\nfyzickej sily v zmysle tvrdenia poškodeného) nemôžu vo svojich dôsledkoch viesť k záveru\n\n7\n\no tom, že sa skutok nestal, pretože by boli len potvrdením záveru, že skutok nebol trestným\nčinom.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "svedok-výsluch svedka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:33b81d67-340c-4b34-b3eb-ad399a0324e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.449.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.449.2018.1"}, {"guid": "ussr:d992a8b6-2344-4266-b683-e14582b2d61f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2"}]}