{"guid": "ussr:4d07d104-4bf1-42e9-9ca3-00a7d91a6b78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.834.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 834/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 834/2016 z 10. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 834/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.834.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d07d104-4bf1-42e9-9ca3-00a7d91a6b78", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.834.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.834.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.834.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 834/2016-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky Petra Brňáka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie\nv konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 10564/2016\na takto\nrozhodol:\nSudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák n i e\n\nje vylúčený\n\nz výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod\nsp. zn. Rvp 10564/2016.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 12. augusta\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Nc 6/2016. Najvyšší\n\nsúd v tomto konaní vrátil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) námietku\nzaujatosti podanú sťažovateľom s odôvodnením, že bola podaná po lehote 15 dní, odkedy sa\ndozvedel o dôvode vylúčenia sudcu. Vec napadla I. senátu ústavného súdu, je vedená pod\nsp. zn. Rvp 10548/2016 a bola pridelená sudcovi ústavného súdu Petrovi Brňákovi ako\nsudcovi spravodajcovi.\n2. Sudca I. senátu ústavného súdu Peter Brňák listom z 31. augusta 2016 v súlade\ns ustanovením § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil\npredsedníčke ústavného súdu, že predmet ústavnej sťažnosti bezprostredne súvisí s kauzou\nzavlečenia syna prezidenta Kováča do Rakúska, o ktorej sa viackrát – v tom čase ako politik\n– verejne vyjadroval a navyše so sťažovateľom zdieľal tú istú politickú príslušnosť (HZDS)\n– Peter Brňák ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a sťažovateľ ako člen\nvlády. Sudca Peter Brňák oznámil uvedené skutočnosti, pretože sú podľa neho dôvodom pre\njeho vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.\nII.\n3. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej\nfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.\nPodľa § 28 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte\nústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.\nPodľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\n1. 3. 2016 – 28. 2. 2017 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona\no ústavnom súde rozhoduje\na) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,\n\n2\n\nb) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého\nsenátu,\nc) prvý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.\nIII.\n4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka\nsamej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či\npredsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.\nBarak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.), resp.\nnevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie\nsudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide\nsvojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua) a vôbec\no popretie zmyslu súdnictva a práva.\n5. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu\nľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na\nspravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve\npreviazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v.\nBelgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť\nč. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku\nobjektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva\nzdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak\nvo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005,\nbod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť\nč. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP\nabsenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už\nspomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,\nv ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej\nveci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto\n„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad\n\n3\n\nsudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti\nnemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska\npreukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,\nči sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá\nperspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must\nnot only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či\nexistujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,\na v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú\nmusia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania\n(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný\nsúd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti\našpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.\n6. Sťažovateľ sa žalobou podanou 13. mája 2002 na Okresnom súde Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) domáhal proti obchodnej spoločnosti Petit press, a. s. (ďalej len\n„žalovaný“), svojho práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, do\nktorého bolo podľa neho neoprávnene zasiahnuté konaním žalovaného, ktorý «ako\nvydavateľ denníka... uverejnil dňa 16. 03. 2002 na strane 6 tohto denníka článok autora\nR. K. s názvom „Ústretový krok KDH“ v ktorom bol sťažovateľ, ako bývalý minister vnútra\nSR, v rozpore so skutočnosťou označený za účastníka závažného trestného činu, akým je\núnos osoby, syna prezidenta Slovenskej republiky, pričom autor článku naviac tvrdil, že\nsťažovateľ, ktorý sa verejne priznal k účasti na tomto trestnom čine, nebol spravodlivo\npotrestaný, a to iba v dôsledku tzv. „Mečiarových amnestií“». Sťažovateľ sa preto domáhal\npodľa § 13 Občianskeho zákonníka, aby žalovaný odstránil následky týchto zásahov\nuverejnením údaja o ich nepravdivosti, poskytol sťažovateľovi primerané zadosťučinenie\nformou ospravedlnenia, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5 mil. Sk\n(porov. II. ÚS 450/2013).\n7. Sudca krajského súdu JUDr. Martin Murgaš sa v odôvodnení rozsudku sp. zn.\n6 Co 47/21014 z 25. apríla 2014 vyjadril k veci podľa sťažovateľa takým spôsobom, že to\n\n4\n\nvzbudzuje dojem, že ho považuje za spoluvinného vo veci únosu. To je podľa neho dôvod\nna vylúčenie sudcu JUDr. Martina Murgaša z konania o ochrane osobnosti.\n8. Podstatou veci je teda posúdenie, či má byť z konania o ústavnej sťažnosti, ktorá\nsmeruje proti („technickému“) odmietnutiu rozhodovania o vylúčení sudcu krajského súdu\npre jeho sťažovateľom namietanú zaujatosť najvyšším súdom, vylúčený ústavný sudca,\nktorý mal so sťažovateľom politické väzby a pravdepodobne aj podobný názor na vec\núnosu. Ide v podstate o posudzovanie zaujatosti sudcu ústavného súdu predchádzajúce\nústavnému prieskumu postupu najvyššieho súdu pri preskúmavaní sťažovateľom namietanej\nzaujatosti sudcu krajského súdu.\n9. Aj keď sudca ústavného súdu Peter Brňák navrhuje posúdiť, či by nemal byť\nvylúčený z výkonu sudcovskej funkcie, nemožno z jeho formulácie odvodiť, že explicitne\nvyjadruje svoju subjektívnu zaujatosť rozhodovať o veci sťažovateľa.\n10. Únos Michala Kováča ml. a s tým súvisiace právne otázky, s ktorými sa ústavný\nsúd vo svojej judikatúre už zaoberal (pozri I. ÚS 30/99), sú dodnes veľmi citlivé a majú\nnepochybne ústavný rozmer. To by mohlo naznačovať problémy pri teste objektívnosti.\nII. senát je však presvedčený, že sudcu Petra Brňáka nie je nutné z konania o veci\nvylučovať. Dôvodom je tá skutočnosť, že ústavný súd má rozhodovať len a výlučne\no skutočnosti, či odmietnutie veci formou listu je ústavne akceptovateľným zásahom do\npráva na prístup k súdu. Úvaha, že sudca Peter Brňák by rozhodoval v senáte, ktorý označí\n„technické“ odmietnutie rozhodovania o zaujatosti sudcu krajského súdu z dôvodu\noneskorenosti najvyšším súdom za protiústavné, čím by sa otvorila cesta pre najvyšší súd,\naby možno vylúčil sudcu JUDr. Martina Murgaša, ktorého by možno nahradil iný sudca,\nktorý by mohol právne uvažovať odlišne, je už naozaj špekulatívna. Tu sa určite možno\nspoľahnúť na profesionalitu sudcu spravodajcu (porov. II. ÚS 528/2016). Ústavný súd je\npresvedčený, že väzba medzi sudcom Petrom Brňákom, účastníkom konania a predmetom\nveci je stále príliš vzdialená a vágna na konštatovanie predpojatosti z objektívneho hľadiska\n(Švarc a Kavnik v. Slovenia, sťažnosť č. 75617/01, rozsudok z 8. 2. 2007, bod 43;\nII. ÚS 36/2012).\n\n5\n\n11. Na uvedenom závere tak nič nemôže zmeniť ani spoločná politická afiliácia\naktérov, aj keď ústavný súd niekedy rozhodoval v tomto smere snáď až upäto\n(III. ÚS 679/2014).\n12. Ústavný súd je preto presvedčený, sudca ústavného súdu Peter Brňák nestranne\nrozhodne vo veci sp. zn. Rvp 10564/2016, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2016\n\n6", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "sudca-vyhlásenie o predpojatosti", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["§ 28 ods. 3 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:860f75c9-1f6b-455b-a40b-b5b778034dd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.528.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 528/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 528/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.528.2016.1"}, {"guid": "ussr:f1829773-3462-45aa-940a-a22130289829", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 679/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 679/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1829773-3462-45aa-940a-a22130289829"}, {"guid": "ussr:766cf2da-18b3-4747-8f5d-39980efc29ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 450/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 450/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:766cf2da-18b3-4747-8f5d-39980efc29ee"}, {"guid": "ussr:6b4cb8bb-75da-423c-a0ae-301ef7273b1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 36/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b4cb8bb-75da-423c-a0ae-301ef7273b1b"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}], "citovane_v": []}