{"guid": "ussr:31ce8fb3-e345-42d3-ba11-97b9f46d5b53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.832.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 832/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 832/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 832/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.832.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31ce8fb3-e345-42d3-ba11-97b9f46d5b53", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.832.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.832.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.832.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 832/2015-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, t. č.\n, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T 56/2010\na jeho rozsudkom z 10. júna 2014, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 To 54/2014 a jeho uznesením z 9. septembra 2014, ako aj postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 23/2015 a jeho\nuznesením z 9. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra\n2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\n\nOkresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 T 56/2010 a jeho rozsudkom z 10. júna 2014, postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej\nlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 54/2014 a jeho uznesením\nz 9. septembra 2014, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 23/2015 a jeho uznesením\nz 9. septembra 2015. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 10. novembra 2015.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 9 T 56/2010-703\nzo 14. januára 2011 v spojení s rozhodnutím krajského súdu č. k. 1 To 15/2011-846\nz 3. septembra 2011 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania z prečinu krádeže podľa\n§ 212 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1\nTrestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ale aj\nzo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a ods. 2\npísm. a) a c) v spojení s § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 323\nods. 2 v spojení s § 38 ods. 7 Trestného zákona a za použitia tzv. asperačnej zásady podľa\n§ 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov.\nNa základe návrhu sťažovateľa uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Nt 4/2014\nz 20. mája 2014 bola povolená obnova konania vo výroku o treste v prospech sťažovateľa.\nPo povolení obnovy konania rozsudkom samosudcu okresného súdu č. k.\n9 T 56/2010-1066 z 10. júna 2014 pri nezmenenom výroku o vine uvedenom v pôvodnom\nrozsudku bol sťažovateľovi uložený úhrnný trest odňatia slobody takisto vo výmere 9\nrokov.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom inter alia\nnamietal, že okresný súd rozhodol v nezákonnom zložení, keďže rozhodol samosudca\nnapriek tomu, že mal konať a rozhodnúť senát.\nUznesením krajského súdu č. k. 1 To 54/2014-1131 z 9. septembra 2014 bolo\nodvolanie sťažovateľa zamietnuté, a to bez toho, aby sa krajský súd akýmkoľvek spôsobom\nvysporiadal s namietaným pochybením okresného súdu.\n\n2\n\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie s odôvodnením, že\nokresný súd rozhodol v nezákonnom zložení [§ 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku].\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 23/2015 z 9. septembra 2015, ktoré bolo\nsťažovateľovi doručené 23. septembra 2015, bolo dovolanie odmietnuté podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku bez meritórneho preskúmania veci. Najvyšší súd konštatoval,\nže okresný súd rozhodol v zákonnom zložení. Pokiaľ totiž Trestný poriadok v § 349 ods. 1,\nresp. § 237 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že samosudca je príslušný na konanie o prečinoch\na zločinoch s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov, tak má na mysli\npríslušnú trestnú sadzbu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona.\nPodľa názoru sťažovateľa v danom prípade všeobecné súdy nesprávne vyložili\na aplikovali ustanovenie § 349 ods. 1 Trestného poriadku, keď, vychádzajúc z jeho znenia,\nvyvodili záver, že toto ustanovenie má na mysli príslušnú trestnú sadzbu trestu odňatia\nslobody uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona.\nPodľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin\ns hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov preskúma samosudca. Podľa\n§ 243 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou\ntrestnej sadzby prevyšujúcou 8 rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu\na obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu, alebo či o nej\nmôže nariadiť hlavné pojednávanie. Podľa § 349 ods. 1 Trestného poriadku samosudca\nvykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody,\nktorého horná hranica neprevyšuje 8 rokov. Podľa § 237 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku\no obžalobe alebo návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje samosudca\no prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná\nhranica neprevyšuje 8 rokov, pokiaľ tento zákon neurčuje inak.\nPorovnaním dikcie ustanovení § 241 a § 243 s ustanoveniami § 349 a § 237\nTrestného poriadku je už na prvý pohľad zrejmý rozdiel v znení citovaných ustanovení.\nKým podľa § 241 a § 243 je rozhodujúca horná hranica trestnej sadzby, podľa § 349 a § 237\nje rozhodujúca horná hranica trestu odňatia slobody ustanovená zákonom. Je teda\n\n3\n\nnepochybné, že ustanovenia § 241 a § 243 Trestného poriadku upravujú postup súdu po\npodaní obžaloby v rámci preskúmavania obžaloby. V týchto prípadoch je použitá dikcia\n„... pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby...“. Naproti tomu dikcia\nustanovení § 349 a § 237 Trestného poriadku sa výrazne odlišuje, keď znie: „... o prečinoch\na zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica\nneprevyšuje osem rokov.“ Zákonodarca použil teda rôzne pojmy, ktorých význam je\nv rovine trestného práva a doktríny ustálený a označuje rovnaké termíny a inštitúty\npoužívané v trestnom práve hmotnom, ktorého kritériá sú určujúce pre samosudcovské,\nalebo senátne rozhodovanie súdu. Ak pripustíme, že pojem „trestná sadzba“ použitý\nv ustanoveniach § 241 a § 243 Trestného poriadku implikuje trestnú sadzbu uvedenú\nv osobitnej časti Trestného zákona (katalógom trestných sadzieb je len osobitná časť\nTrestného zákona), potom, použijúc logický, teleologický a systematický výklad ustanovení\n§ 349 a § 237 Trestného poriadku, možno dospieť iba k jedinému záveru, a to, že pod\npojmom „zákon“ sa myslí celý Trestný zákon a pod pojmom „trest odňatia slobody, ktorého\nhorná hranica neprevyšuje osem rokov“ sa rozumie trest odňatia slobody určený podľa\nosobitnej a všeobecnej časti Trestného zákona. Pokiaľ by totiž mal zákonodarca úmysel\npoužiť pri aplikácii § 349 a § 237 Trestného poriadku len príslušnú trestnú sadzbu uvedenú\nv osobitnej časti Trestného zákona, uviedol by rovnaké znenie ako v ustanoveniach § 241\na § 243 Trestného poriadku, resp. v ustanoveniach § 10 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 1\nTrestného zákona, kde sa uvádza: „... za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest\nodňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby...“.\nPodľa sťažovateľa treba rovnako poukázať aj na to, že pokiaľ zákonodarca\nv ustanoveniach § 349 a § 237 Trestného poriadku použil odkaz na iný právny predpis\nlegislatívnou skratkou „zákon“, celkom nepochybne mal tým na mysli výlučne len Trestný\nzákon ako celok, teda tak jeho všeobecnú, ako aj osobitnú časť. Vychádzajúc z legislatívnotechnických pravidiel, zákon musí byť terminologicky presný a musia sa v ňom používať\nrovnaké pojmy a termíny vždy v tom istom význame pri označení rovnakých právnych\ninštitútov.\nZ dosiaľ uvedeného podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že ak ustanovenie § 241\nTrestného poriadku určuje príslušnosť samosudcu na preskúmanie obžaloby podanej pre\n4\n\nprečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov, tak toto\nustanovenie bez ďalšieho nezakladá aj príslušnosť samosudcu na vykonanie konania\no zločine, ktorého horná hranica trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady bude\nprevyšovať osem rokov. V takom prípade musí samosudca po preskúmaní obžaloby\npostúpiť vec senátu toho istého súdu. Odlišné znenie ustanovení § 349 a § 237 Trestného\nporiadku od ustanovení § 241 a § 243 Trestného poriadku nie je totiž samoúčelné a ani\nnáhodné, pričom celkom nepochybne nejde ani o legislatívno-technickú nedôslednosť\nzákonodarcu.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1.) Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo\npostupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 9T/56/2010 a jeho\nrozsudkom zo dňa 10.6.2014, postupom Krajského súdu Žilina v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1To/54/2014 a jeho uznesením z 9.9.2014 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3Tdo 23/2015 a jeho uznesením zo dňa 9.9.2015 porušené.\n2.) Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.9.2015, sp. zn. 3Tdo/23/2015, uznesenie\nKrajského súdu Žilina zo dňa 9.9.2014, sp. zn. 1To/54/2014 a rozsudok Okresného súdu\nDolný Kubín zo dňa 10.6.2014, sp. zn. 9T/56/2010 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému\nsúdu v Dolnom Kubíne, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n3.)\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n3000 EUR, ktoré je Okresný súd v Donom Kubíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo\ndňa právoplatnosti tohto nálezu.\n4.) Ustanovenému právnemu zástupcovi sa priznáva náhrada trov právneho\nzastúpenia vo výške 284,08 EUR, ktoré je Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný zaplatiť\ndo dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažovateľ napokon žiada, aby mu bol ustanovený právny zástupca z radov\nadvokátov na zastupovanie pred ústavným súdom, keďže je nemajetný a nemá prostriedky\nna úhradu trov právneho zastúpenia.\n\n5\n\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 23/2015 z 9. septembra 2015 vyplýva, že\nním podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 To 54/2014 z 9. septembra 2014. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore\ns ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\nOkolnosť, či vec prejednal a rozhodol súd v zákonnom zložení (t. j. či bol súd správne\nobsadený), je povinný súd sledovať z úradnej povinnosti. Nedostatok v zložení súdu je\npodstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti dovolania. Najvyšší súd po preskúmaní\nspisového materiálu v uvedenom smere žiadne pochybenie konajúcich súdov nezistil.\nPokiaľ Trestný poriadok v § 349 ods. 1, resp. v § 237 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že\nsamosudca je príslušný na konanie o prečinoch a zločinoch s hornou hranicou trestnej\nsadzby neprevyšujúcou osem rokov, tak má na mysli príslušnú trestnú sadzbu uvedenú\nv osobitnej časti Trestného zákona, bez ohľadu na jej prípadnú neskoršiu úpravu (či už jej\nznižovanie, alebo zvyšovanie) podľa ďalších do úvahy pripadajúcich ustanovení všeobecnej\nčasti Trestného zákona. Trestný poriadok pritom zároveň upravuje len jednu výnimku, keď\nsa už uvedené pravidlo nepoužije, a to v prípade, ak má byť uložený súhrnný trest alebo\nspoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom (§ 349 ods. 2 Trestného\nporiadku). V takomto prípade je na konanie príslušný vždy senát.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n6\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nNa rozhodnutie o tých častiach sťažnosti, ktoré smerujú pre porušenie čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 T 56/2010 a jeho rozsudku z 10. júna 2014, ako aj proti postupu\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 54/2014 a jeho uzneseniu z 9. septembra\n2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok a proti uzneseniu krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok. Právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa\nvo vzťahu k rozsudku okresného súdu mal preto krajský súd v rámci odvolacieho konania\na právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu\nkrajského súdu mal najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom\nrozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Teba tiež poznamenať, že sťažovateľ využil\ntak právo podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ako aj právo podať dovolanie\nproti uzneseniu krajského súdu.\nZvyšnú časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\n7\n\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nPodstatou sťažnosti je tvrdené nesprávne obsadenie okresného súdu, keď namiesto\nsenátu konal samosudca.\nPodľa názoru ústavného súdu treba argumentáciu najvyššieho súdu považovať za\ndostatočnú a presvedčivú. Rozhodne ju nemožno považovať za arbitrárnu či zjavne\nneodôvodnenú. Skutočnosť, že sťažovateľ vykladá dotknuté ustanovenia odlišne,\nneznamená sama osebe bez ďalšieho porušenie označených práv.\n\n8\n\nTreba z pohľadu ústavného súdu tiež dodať, že za legitímnu možno považovať aj\nargumentáciu sťažovateľa, pretože nepochybne je možný i taký výklad dotknutých\nustanovení, aký sťažovateľ zastáva. Oba výklady sa javia ako ústavne konformné.\nRozhodujúca je totiž skutočnosť, že ústava síce pozná pojem „zákonný sudca“ uvedený\nv čl. 48 ods. 1 ústavy, avšak sama tento pojem nedefinuje, pretože to prenecháva zákonu.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "subsidiarita", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "príčinná súvislosť", "trest-asperačná zásada", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "97c25400-fe4d-4aae-b8b0-beabfd7d3d5d:0af8c181-bee6-4ff8-b4e5-f6dd36512add", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5410010147.1", "spisova_znacka": "3Tdo/23/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/23/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5410010147.1"}, {"guid": "d243cfff-dec1-4f27-a476-302c66bee90b:cb0b8611-c364-4ba4-9bb4-80d6d908cd1b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5410010147.1", "spisova_znacka": "1To/54/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/54/2014 z 8. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5410010147.1"}, {"guid": "2a1ffc39-dc5e-4ada-ae79-3b3bb8cff758:d0ca90ad-79a7-4195-ba20-a264876a05f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Nt/4/2014", "nazov": "Uznesenie bez odôvodnenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2Nt/4/2014 z 20. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2a1ffc39-dc5e-4ada-ae79-3b3bb8cff758:d0ca90ad-79a7-4195-ba20-a264876a05f6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0c0e5c8-dd3b-4ce7-99a8-62cd28804fee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.358.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 358/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/2019 z 28. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.358.2019.1"}, {"guid": "ussr:b33817a4-57ec-4d7e-87da-b917ae559e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.181.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.181.2019.1"}, {"guid": "9681c5ff-97a3-4a83-9c4f-21614bcdd2c4:681fb553-c5ab-4bde-9a9c-df744c9c9232", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8620010072.1", "spisova_znacka": "2To/11/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/11/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8620010072.1"}]}