{"guid": "ussr:cfc49c05-bfd2-4e2c-8967-a1ad2bb60f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.817.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 817/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 817/2016 z 4. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 817/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.817.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cfc49c05-bfd2-4e2c-8967-a1ad2bb60f56", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.817.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.817.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.817.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 817/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Mikroúvery, s. r. o., Kopčianska 10, Bratislava, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Katarínou Dvorskou, Advokátska kancelária, Vietnamská 48, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 17 Ro 350/2014-29\nz 26. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Mikroúvery, s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Mikroúvery, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\n\nsúdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 Ro 350/2014-29 z 26. marca 2015 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením\npotvrdil platobný rozkaz okresného súdu č. k. 17 Ro 350/2014-16 z 27. novembra 2014 vo\nvýroku o náhrade trov konania. Platobným rozkazom okresného súdu č. k. 17 Ro 350/201416 z 27. novembra 2014 bol odporca zaviazaný zaplatiť sťažovateľke istinu 25 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 25 eur od 12. apríla 2014 do\nzaplatenia a náhradu trov konania vo výške 28,33 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku\nvo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia sťažovateľky vo výške 11,83 eur, a to všetko\ndo 15 dní od doručenia platobného rozkazu.\n2.1 Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol: «Súd sa pri rozhodovaní veci\nplatobným rozkazom riadi príslušnými ustanoveniami § 172 a nasl. O. s. p., pričom pri\nrozhodovaní o trovách konania postupuje podľa § 142 a nasl., § 150 a § 151 O. s. p.\núčinnými v čase rozhodovania. Pri rozhodovaní veci platobným rozkazom je súd viazaný\nnávrhom len v časti istiny a jej príslušenstva, nie v časti náhrady trov konania. Súd môže\npriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania aj v nižšej sume, ako si účastník\nuplatnil. V drobných sporoch, ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, môže\ntrovy konania znížiť alebo nepriznať.\nV danej veci ide o drobný spor a navrhovateľom uplatnené trovy konania 65,78 eur\npredstavujú vyššiu sumu ako samotná pohľadávka (25 eur). Cieľom súdnych konaní\nv drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže\nprevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny\nadvokáta. Súd z úradnej činnosti zistil, že na tunajšom súde prebieha viacero konaní,\nv ktorých vystupuje totožný navrhovateľ s totožným predmetom konania. V danej veci má\nsúd teda za to, že prejednávaná vec má znaky stereotypnej právnej agendy, keď podania\nnavrhovateľa na súd majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa\nspravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška úhrady. Ide o administratívnu agendu,\nktorá nevyžaduje žiadne sofistikované právne riešenia. A práve stereotypná právna agenda\n\n2\n\nv spojení s nízkou hodnotou sporu je tým dôležitým ukazovateľom, ktorý oprávňuje\nk aplikácii uvedeného zmierňujúceho ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p.\nPokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že samotný zákonodarca (ako to má\nvyplývať z dôvodovej správy k novele O. s. p. č. 384/2008 Z. z.) považuje za neprimerané\nlen také trovy konania, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako je samotná pohľadávka (t.j. 2x\na viac) a preto by súd nemal znížiť náhradu trov konania pod hranicu dvojnásobku výšky\nistiny, súd uvádza, že z dôvodovej správy k navrhovateľom uvedenej novele nevyplýva, že\nzákonodarca mal úmysel za neprimerané trovy považovať iba trovy, ktoré sú\nniekoľkonásobne vyššie ako samotná pohľadávka. Iba poukazuje na skutočnosť, že\nv drobných sporoch trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná\npohľadávka. Otázku neprimeranosti ponecháva na úvahe súdu a neustanovuje pomer medzi\nuplatnenou pohľadávkou a náhradou trov konania. Naopak zákonodarca uvažuje aj\ns možnosťou vôbec náhradu trov nepriznať (čo mimochodom aj explicitne vyjadril\nv normatívnom texte § 150 ods. 2 O. s. p.): „Pre porovnanie nariadenie o tzv. drobných\nveciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke\nvo veciach do 2000 Euro.“ Navrhovaným ustanovením sa navrhuje nepriznanie\nneprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy.“ Súd poukazuje na\nskutočnosť, že spornou pohľadávkou v tomto konaní je suma 25 eur, preto je rozhodne\nmožné považovať tento spor za spor o tie najnižšie sumy. Podmienkou aplikácie § 150 ods.\n2 O. s p. je jednak podmienka objektívna a to, že sa musí jednať o drobný spor a jednak\npodmienka, že trovy musia byť neprimerané voči trovám konania, čo závisí od posúdenia\ndaného prípadu súdom, nakoľko zákonodarca pojem ani kritéria pojmu „neprimerané“\nnedefinuje. Vzhľadom na vyššie uvedené aplikoval súd ustanovenie § 150 ods. 2 O. s .p.\ndôvodne.\nSúd taktiež poukazuje na citovanú dôvodovú správu, v ktorej sa uvádza, že: „Cieľom\nsúdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi\na nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z\nhľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú,\nmajú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto\npohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále\n\n3\n\nzostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.“ Pokiaľ ide o argumentáciu\nnavrhovateľa, že žiadny advokát nebude ochotný prevziať právnu vec za odplatu, ktorá\nnedosahuje ani najnižšiu možnú sadzbu odmeny v zmysle Vyhlášky, súd uvádza, že nárok na\nnáhradu trov konania má navrhovateľ nie advokát. Advokát je iba platobným miestom (§\n149 O. s. p.), kde povinná strana uhrádza náhradu trov konania. Výšku odmeny za právne\nslužby si dojednáva navrhovateľ s advokátom bez ohľadu na výšku priznanej náhrady trov\nkonania. Navrhovateľ si teda musí zvážiť či a koľko bude platiť advokátovi za právne služby\nspočívajúce v stereotypnej právnej agende, ktorá nevyžaduje žiadne sofistikované právne\nriešenia, keď podania navrhovateľa na súd majú prvky štandardných až automatických\npostupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška úhrady. Zároveň\nadvokát poznajúc znenie zákona vie o možnosti súdu znížiť či dokonca nepriznať náhradu\ntrov konania a s ohľadom na túto skutočnosť pristupovať k poskytovaniu právnych služieb\na k dojednaniu odmeny.\nPokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že postupom súdu nebolo poskytnuté\nmateriálne naplnenie ústavného práva každého účastníka podľa § 47 ods. 2 Ústavy SR, súd\npoukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 zo dňa\n25. februára 2010, v ktorom sa konštatuje (strana 7. odôvodnenia), že „súd rozhodujúci\no priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť\nvynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je\nvlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju\nopodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je\npreto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,\nštátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú\nprávnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa\nvšak nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania,\npretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“\nSúd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O. s. p.)\na v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane\njednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva,\nktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti\n\n4\n\nuvedeným v § 142 ods. 1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré\núčastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti\ns jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia\nnemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na\nprávnu pomoc. Súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142\nods. 1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy\nkonania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo\nznížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá\nponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané\na čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno\nrozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov\nkonania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu\nmôže byť ako taký neprimeraný. Hoci sa jedná o stereotypnú právnu agendu, ktorá\nnevyžaduje žiadne sofistikované právne riešenia, keď podania navrhovateľa na súd majú\nprvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej\nosoby a výška požadovanej úhrady, súd pri vyhodnocovaní primeranosti a účelnosti trov\nprávneho zastúpenia zvážil vynaložené finančné a personálne úsilie navrhovateľa\nprostredníctvom jeho právneho zástupcu a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia\nvo výške 20 % odmeny podľa citovanej Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej\nslužby (á 16,60 € + 8,04 eur režijný paušál). Celkovo priznaná náhrada trov konania\nnavrhovateľa predstavuje sumu 26,36 eur.\nPokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že postupom súdu došlo k porušeniu jeho\npráva na súdnu ochranu a spravodlivý proces nakoľko rozhodnutie o znížení náhrady trov\nprávneho zastúpenia je bez riadneho odôvodnenia a je teda arbitrárnym a svojvoľným, súd\npoukazuje na znenie § 172 ods. 1 a 174 ods. 3 O. s. p. Citované zákonné ustanovenie\nuvádzajú „náležitosti“ platobného rozkazu, ktorými súd uloženie povinnosti odporcovi\nzaplatiť navrhovateľovi uplatnenú peňažnú sumu v lehote 15 dní od doručenia platobného\nrozkazu a zaplatenie náhrady trovy konania. Zároveň musí byť odporca v platobnom\nrozkaze poučený o tom, že oneskorene podaný odpor alebo odpor bez odôvodnenia vo veci\nsamej súd odmietne. Zákon (zákonodarca) súdu neukladá, aby v platobnom rozkaze svoje\n\n5\n\nrozhodnutie odôvodňoval. Priečilo by sa to zmyslu a účelu tzv. „skráteného konania“, kde\nsúd rozhoduje iba na základe navrhovateľom tvrdených, nie preukázaných skutočností\ns cieľom uplatniť zásadu občianskeho súdneho procesu vyplývajúcu z § 6 O. s. p. - zásadu\nhospodárnosti (rýchlosti) konania (V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná). Keďže súd vydaním\nplatobného rozkazu bez odôvodnenia v danej veci postupoval v súlade so zákonom,\nnemožno súhlasiť s navrhovateľom v tom, že týmto postupom porušil jeho ústavné právo na\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces resp. že výrok platobného rozkazu o náhrade trov\nkonania je rozhodnutím arbitrárnym a svojvoľným. Súd v platobnom rozkaze uviedol, že pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 150 ods. 2 O. s. p. a znížil náhradu\ntrov právneho zastúpenia na 20 % tarifnej odmeny za dva úkony právnej pomoci. Takýmto\nspôsobom súd nad rámec zákonných požiadaviek na obsah platobného rozkazu súd\noboznámil navrhovateľa, na základe akého zákonného ustanovenia priznal nižšiu odmenu\na v akej výške ju priznal.\nNavrhovateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR, podľa ktorého je spravodlivé,\naby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom bola určená tak, že spravidla\nnepresiahne jednonásobok vymáhanej istiny. Súdu nie je zrejmý zmysel tejto argumentácie,\nak navrhovateľ požaduje náhradu za zastupovanie prakticky vo výške dvojnásobku\nvymáhanej istiny. Navrhovateľ si tu zjavne protirečí.\nPokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že súd znížil náhradu trov postupom podľa\n§ 150 ods. 2 O.s.p. napriek nedostatočnému personálnemu zabezpečeniu navrhovateľa na\nvykonávanie súdneho vymáhania a objektívnu neschopnosť samostatne zabezpečiť\nuplatnenie svojich práv na súde, súd uvádza, že § 150 ods. 2 O. s. p. nezohľadňuje\nmateriálne a personálne zabezpečenie účastníkov konania.\nNavrhovateľ uvádza, že ním uplatnená náhrada trov konania nie je zneužitím práva.\nVzhľadom na opakované návrhy navrhovateľa na začatie konania o zaplatenie nesplatených\npôžičiek, ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie (ktorú súd nepovažuje za náročnú)\nobsahovo totožné, keď podania navrhovateľa na súd majú prvky štandardných až\nautomatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška\npožadovanej úhrady, má súd za to, že je namieste uvažovať aj o tom, že postup\n\n6\n\nnavrhovateľa v takto jednoduchých veciach s veľmi nízkou hodnotou je motivovaný práve\nziskom z náhrady trov právneho zastúpenia, ktorý je vyšší ako zisk z titulu samotnej\nvymáhanej istiny a preto by práve mohol byť považovaný za zneužívanie práv na náhradu\ntrov konania.\nPokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa o jeho postavaní na trhu a podnikateľskej\nčinnosti ako aj zákonnom limite maximálnej odmeny za poskytnutie pôžičky, považuje ju súd\nza irelevantnú vo vzťahu k predmetu odvolania nakoľko tieto skutočnosti nemajú ani\nnemôžu mať žiaden vplyv na právo na náhradu trov právneho zastúpenia.\nS poukazom na vyššie uvedené, súd pri vydaní platobného rozkazu postupoval\nv súlade so zákonom, a teda nebol daný dôvod na zmenu alebo zrušenie výroku o náhrade\ntrov konania v platobnom rozkaze. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.»\n3. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti uviedla, že trovy právneho zastúpenia\nv požadovanej výške (49,28 eur) nemôžu byť neprimerané, lebo nie sú ani dvojnásobkom\nistiny dlžnej sumy (25 eur). Navyše, priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 9,86 eur\nnedosahujú podľa sťažovateľky ani výšku režijného paušálu za dva úkony právnej služby\n16,08 eur (2 x 8,04 eur), čo považuje za neprimerané a neadekvátne zníženie trov právneho\nzastúpenia. Podľa sťažovateľky uplatňovaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje\nminimálnu odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, pri ktorých je\nuplatňovaná minimálna sadzba podľa vyhlášky, a na trovy právneho zastúpenia, ktoré boli\nvyčíslené a uplatnené v súlade s predmetnou vyhláškou, má spravodlivý nárok.\nSťažovateľka bola podľa jej slov nútená vynaložiť finančné aj personálne kapacity, aby sa\ndomohla svojho nároku. Odporca so sťažovateľkou nekomunikoval a nereagoval na\npredžalobné výzvy, preto nemala inú možnosť ako iniciovať občianske súdne konanie.\n3.1 S prihliadnutím na dodržanie princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej\nčiastky a náhrady trov v tzv. bagateľných sporoch (obdoba drobných sporov) je podľa\nmienky sťažovateľky spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom\nbola určená tak, že spravidla nepresiahne jedennásobok vymáhanej istiny. Z uvedeného\npodľa názoru sťažovateľky vyplýva nielen to, aký pomer trov a istiny je považovaný\n7\n\nza spravodlivý,\n\nresp.\n\nnespravodlivý,\n\nale\n\nzároveň\n\nstanovuje\n\npomyselnú\n\nhranicu\n\nspravodlivosti, pod ktorú by mali byť trovy právneho zástupcu znížené len výnimočne\nv prípade, že by sa určenie vyšších trov javilo ako evidentná nespravodlivosť. Aby súd\nmohol posúdiť či ide o takýto zvláštny prípad, je podľa sťažovateľky potrebné zohľadniť\nviacero kritérií na strane oboch účastníkov konania  majetkové pomery odporcu, technické,\npersonálne, vedomostné zázemie sťažovateľky, ako aj skutočne vynaložené náklady na\nprávne zastúpenie. Žiadne z týchto kritérií konajúci okresný súd podľa sťažovateľky nevzal\nna vedomie a k žiadnemu z týchto kritérií sa v odôvodnení napadnutého uznesenia\nnevyjadril.\n3.2 Podľa sťažovateľky okresný súd zároveň znížil trovy právneho zastúpenia aj\nnapriek tomu, že zo strany sťažovateľky nešlo o zneužívanie práva na náhradu trov konania.\nOdporca sa s úhradou pohľadávky dostal do omeškania 12. apríla 2014. Návrh na vydanie\nplatobného rozkazu bol podaný 29. júla 2014, tzn. po viac ako 90 dňoch od splatnosti\npohľadávky zo zmluvy. Sťažovateľka považuje aplikáciu § 150 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zo strany okresného súdu za nesprávnu, keďže rozsah\nzníženia priznaných trov právneho zastúpenia je podľa jej názoru nespravodlivý\na neprimeraný, čím konajúci okresný súd nedôvodne zvýhodnil odporcu, ktorý svojím\nsprávaním vyvolal samotné sporové konanie. Zároveň podľa presvedčenia sťažovateľky\nnesprávnym a necitlivým uplatnením uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku bolo zasiahnuté do jej ústavných práv. Napadnutým uznesením došlo podľa\nsťažovateľky k situácii, keď je jej majetok paradoxne menší ako pred podaním návrhu na\nvydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na všetky prezentované skutočnosti sa podľa\nsťažovateľky sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu javí ako neospravedlniteľné\npopretie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak by okresný súd aplikoval\ncitované ustanovenia správne a v súlade s ich skutočným významom, nemohlo by podľa\núsudku sťažovateľky dôjsť k jej neúspechu v konaní. Extrémnou interpretáciou označených\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku okresným súdom došlo podľa názoru\nsťažovateľky zjavne k zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n8\n\n4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 20 ods. 1 a čl.\n47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nTrenčín zo dňa 26.3.2015, č.k. 17Ro/350/2014-29, ktorým platobný rozkaz Okresného súdu\nTrenčín zo dňa 27.11.2014, č.k. 17Ro/350/2014-16 vo veci samej potvrdil, porušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.3.2015, č.k. 17Ro/350/2014-29 sa\nzrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd Trenčín je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov\nkonania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n\n9\n\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n7.1 Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať\na rozhodnúť (porov. I. ÚS 290/08, II. ÚS 88/01, II. ÚS 145/08, III. ÚS 259/2010,\nIV. ÚS 159/07). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n7.2 Povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v ním\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\n10\n\nodôvodniť svoje rozhodnutie sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu\nsúdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n7.3 Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za\nintegrálnu súčasť občianskeho súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu.\nV rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže\nústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,\na to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie\nz princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do\npráv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika\nnáhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe\ntakej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09,\nIII. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08).\n8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových\na právnych záveroch napadnutého uznesenia nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo\nich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n8.1 V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania okresný súd\nuplatnil zákonom poskytovaný priestor na uváženie týkajúce sa aplikácie § 150 ods. 2 OSP.\n8.2 Pokiaľ okresný súd považoval prerokúvanú vec za drobný spor a trovy konania\nza neprimerané voči pohľadávke na základe toho, že:\n(i) „cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo\nnajnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide\no zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Súd z úradnej činnosti zistil, že na tunajšom\nsúde prebieha viacero konaní, v ktorých vystupuje totožný navrhovateľ s totožným\npredmetom konania. V danej veci má súd teda za to, že prejednávaná vec má znaky\n\n11\n\nstereotypnej právnej agendy, keď podania navrhovateľa na súd majú prvky štandardných až\nautomatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška úhrady.\nIde o administratívnu agendu, ktorá nevyžaduje žiadne sofístikované právne riešenia.\nA práve stereotypná právna agenda v spojení s nízkou hodnotou sporu je tým dôležitým\nukazovateľom, ktorý oprávňuje k aplikácii uvedeného zmierňujúceho ustanovenia § 150\nods. 2 O. s. p.“;\n(ii) „merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods. 1 O.s.p. je preto nevyhnutné\npomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady\nvynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie\núčelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri\nzastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc. Súd ďalej uvádza, že\nk rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., možno dospieť aj\naplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch\nneprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie\nje ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či\ntrovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou\ntreba rozumieť.“;\n(iii) „súd pri vyhodnocovaní primeranosti a účelnosti trov právneho zastúpenia\nzvážil vynaložené finančné a personálne úsilie navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho\nzástupcu a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 20 % odmeny podľa\ncitovanej Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby (á 16,60 € + 8,04 eur\nrežijný paušál). Celkovo priznaná náhrada trov konania navrhovateľa predstavuje sumu\n26,36 eur.“;\npotom v prípade, že pre tieto závery mal okresný súd dostatočnú oporu\nvo vykonanom dokazovaní, nemožno právny názor vyslovený okresným súdom, čo sa týka\naplikácie § 150 ods. 2 OSP, vo veci sťažovateľky hodnotiť ako arbitrárny, ale „len“ ako\nprísny a jeden z možných výkladov vzhľadom na dokázaný skutkový stav.\n8.3 Ústavný súd tak nie je v tejto veci oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté\nprávne závery okresného súdu, čo sa týka výkladu a aplikácie jednoduchého (podústavného,\n\n12\n\neinfaches Recht) práva. Okresný súd riadne odôvodnil svoje závery k aplikovateľnosti § 150\nods. 2 OSP poukazom na relevantné premenné (pozri predchádzajúci bod), vysporiadanie sa\ns ktorými je v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu riadne uvedené, je\npresvedčivé, jasné a netrpí absenciou logiky. Zároveň nemožno konštatovať, že by prijaté\nzávery okresného súdu v napadnutom uznesení mali potenciál založiť porušenie\nsťažovateľkou označených čl. 20 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy.\n9. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n10. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že vzhľadom na predmet sťažnosti možno\nupozorniť na podstatnú podmienku potenciálneho prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, a síce\nči ide/nejde o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu by už samotný predmet sporu v napadnutom konaní mohol zakladať\nz hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 340/2014,\nIII. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015) ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti\nuž pri jej predbežnom prerokovaní. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nvo veciach bagateľných prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne\nposúdenie esenciálne (porov. IV. ÚS 358/08), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu\nkolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27). Ústavný súd sa však nezaoberal bližšie\notázkou bagateľnosti sporu, keďže sťažnosť odmietol z iných dôvodov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. novembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33682c5c-f6ac-4e3b-a05a-79b41494790b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1"}, {"guid": "ussr:b067053c-9d32-4fa4-9516-498f4355ecf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1"}, {"guid": "ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/08 z 27. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-27", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 145/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/08 z 24. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-24", "citacie_n": 2140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354"}, {"guid": "ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "dabbb909-bb86-4880-b0ce-7ba9573f7b04:440b313b-b1bb-4f45-acbe-6eeae9526d09", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Ro/350/2014", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17Ro/350/2014 z 27. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dabbb909-bb86-4880-b0ce-7ba9573f7b04:440b313b-b1bb-4f45-acbe-6eeae9526d09"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aa1b44f8-3404-4166-8b8e-000d02355353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.407.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.407.2018.1"}]}