{"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 1999, sp. zn. II. ÚS 80/99, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Július Černák", "sudca_id": 1105, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/julius-cernak-1105", "datum_vydania": "1999-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1/text", "citacie_n": 1187, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 80/99\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte 18. augusta 1999 predbežne\nprerokoval podnet\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Svetozárom Chabadom, Bratislava, Palackého 20, na začatie\nkonania pre porušenie základného práva a slobody zaručených čl. 17 ods. 2 prvá veta\nÚstavy Slovenskej republiky zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nsekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru, odboru\nvyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, Bratislava a Krajskej prokuratúry\nv Bratislave v konaní pod sp. zn. ČVS: VKE-1/30-98 a takto\nrozhodol:\nPodnet\n\nna začatie konania o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nNavrhovateľ\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) podaním z 22. júna\n\n1999 doručeným na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“)\n25. júna 1999, ktoré označil ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR pre porušenie práv fyzickej\n\nosoby“ sa domáhal vydania uznesenia ústavného súdu tohto znenia: „Postupom\nvyšetrovateľov Ministerstva vnútra SR, Sekcie vyšetrovania a kriminalistickoexpertíznych činností PZ, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti\nBratislava a krajského prokurátora v Bratislave v trestnej veci ČVS: VKE-1/30-98\nbolo porušené ústavné právo podnecovateľa upravené v článku 17 ods. 2 prvá veta\nÚstavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť\nosobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\nV odôvodnení svojho podania navrhovateľ uviedol:\n„Dňa 3. marca 1998 vydal predseda vlády SR v zastúpení prezidenta SR\nrozhodnutie o amnestii, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov SR pod č. 55/1998\nZ. z. V čl. VI. nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné\nstíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení\ndo cudziny.\nDňa 7. júla 1998 vydal predseda vlády Slovenskej republiky rozhodnutie\no amnestii, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov SR pod č. 214/1998 Z. z.\nV článku II. nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie\npre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným\nzavlečením\n\n,\n\n, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť\n\n31. augusta 1995.\nRozhodnutím predsedu vlády SR o amnestii č. 55/98 Z. z. a 214/98 Z. z.\nv súlade s § 11 ods. 1 písm. a) Tr. por. nastala neprípustnosť trestného stíhania\na v zmysle § 65 Tr. zákona došlo k zániku trestnosti týchto činov.\nDňa 8. decembra 1998 vydal predseda vlády SR v zastúpení prezidenta SR\nrozhodnutie, ktoré označil Rozhodnutím o amnestii. Toto rozhodnutie bolo uverejnené\nv Zbierke zákonov SR pod č. 375/1998 Z. z. V tomto rozhodnutí rozhodol, že:\n„Článok V. a článok VI. rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod\n\n2\n\nč. 55/1998 Z. z., a článok I. a článok II. rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998,\nuverejneného pod č. 214/1998 Z. z., sa vypúšťajú.“\nDňa 9. 4. 1999 podľa § 160 Tr. por. bolo vydané uznesenie o vznesení\nobvinenia pre trestný čin zavlečenia do cudziny podľa § 233 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.\nVydaním uznesenia o amnestii zo dňa 8. 12. 1998 sa podľa orgánov činných\nv trestnom konaní údajne odstránila zákonná prekážka, aby mohli začať trestne stíhať\nosoby podozrivé z trestného činu zavlečenia\n\n. do cudziny. Takéto\n\nstanovisko orgánov činných v trestnom konaní nemá oporu v zákone, t. j. v Trestnom\nzákone, ako ani v Trestnom poriadku a ich konanie je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR č. 49/1998 Z. z.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už\nzačaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak to nariadi prezident\nrepubliky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu.\nTrest. por. však nepozná ustanovenie, ako možno začať trestné stíhanie\nv prípade, ak dôjde k zrušeniu amnestie. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku neprípustnosť trestného stíhania nepozná možnosť obnovenia trestného\nstíhania vydaním nového rozhodnutia o amnestii, tak ako sa to stalo rozhodnutím\no amnestii zo dňa 8. 12. 1998, publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 375/1998 Z. z.\nVzhľadom na uvedené rozhodnutím predsedu vlády SR v zastúpení prezidenta\nSR o amnestii č. 55/98 Z. z. a 214/98 Z. z. došlo k zániku trestnosti činov, ktoré mali\nbyť spáchané v súvislosti\n\ns oznámeným zavlečením\n\n,\n\n, do cudziny.\nOrgány činné v trestnom konaní napriek tomu, že zákon ich neoprávňoval\nk tomu, aby začali voči mne trestné stíhanie, konali v rozpore s rozsahom a spôsobom,\nktorý ustanovuje zákon - Trestný poriadok, keď ma začali trestne stíhať a hrubo tým\n\n3\n\nnarušili princíp právnej istoty, pretože takéto začatie trestného stíhania voči mojej\nosobe Trestný poriadok a Trestný zákon nepripúšťa.\n„Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Legálny výklad tohto ustanovenia v časti „Štátne\norgány môžu konať … v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ podal Ústavný\nsúd SR, a to uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 5. 2. 1998, ktoré bolo publikované\nv Zbierke zákonov č. 49/98 Z. z.\nPodľa tohto uznesenia Ústavného súdu SR čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v časti „Štátne orgány môžu konať … v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon“ zodpovedá konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez výnimky a súčasne\nzákonom ustanoveným spôsobom. Tento výklad platí aj vtedy, keď sa orgán štátu\ndomnieva, že iný štátny orgán konal spôsobom, ktorý nebol v súlade s Ústavou\nSlovenskej republiky. Údajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný\nštátny orgán dôvodom, aby konal inak ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným\nspôsobom.\nLen taký postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného\nustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu a spôsobom uvedeným\nv bode 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedeliteľnej súčasti právneho štátu\nv zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nKeďže Trestný poriadok ako zákon o trestnom konaní súdnom, podľa ktorého\norgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať, nepozná ustanovenie, ako\nzačať trestné stíhanie, kde bola prekážka neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11\nTr. por., zahájili voči mne trestné stíhanie v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou\nSR - čl. 2 ods. 2, s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s legálnym výkladom\nÚstavy Slovenskej republiky, ktorý podal Ústavný súd SR svojím uznesením\nz 5. februára 1998, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov č. 49/98 Z. z.\n\n4\n\nKonaním orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu Ústavou SR mi\ngarantovaných práv, a to čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno\nstíhať alebo pozbaviť osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Orgány činné v trestnom konaní toto ustanovenie hrubo porušili,\nkeďže začali voči mne trestné stíhanie z dôvodov a spôsobom, ktorý Trestný poriadok\nneustanovuje a ani nepozná. Súčasne došlo aj k porušeniu zákona č. 141/1961 Zb.\nv znení noviel o trestnom konaní súdnom - Trestný poriadok a zákona č. 140/1961 Zb.\nv znení noviel - Trestný zákon.\nMôj podnet sa týka porušenia môjho ústavou zakotveného práva v čl. 17 ods. 2\nÚstavy SR, § 2 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, § 65 Trestného\nzákona vyšetrovateľmi Ministerstva vnútra SR, Sekcie vyšetrovania a kriminalistickoexpertíznych činností PZ, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti,\nBratislava.\nĎalej sa môj podnet týka protiústavného a protizákonného postupu krajského\nprokurátora, ktorý podľa § 174 ods. 1 Tr. por. nevykonával dozor nad zachovávaním\nzákonnosti v prípravnom konaní tak, aby nedochádzalo k porušeniu zákona a ústavne\nzakotveného práva obvineného stanoveného v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR.“\nNavrhovateľ listom zo 16. júla 1999 svoj podnet doplnil o námietku zaujatosti,\nktorú vzniesol proti „senátu Ústavného súdu SR, ktorému predsedá JUDr. Drgonec“.\nNámietku zaujatosti predložil v mene navrhovateľa jeho obhajca JUDr. Ľubomír\nHlbočan. List zo 16. júla 1999 namiesto príčin vznesenia námietky obsahoval\nobhajcovo vysvetlenie: „Podrobné dôvody vznesenej námietky zaujatosti senátu JUDr.\nJána Drgonca Vám zašlem v lehote 15 dní, po tom, čo ich podrobne prejednám\ns mojím klientom.“\nV lehote ustanovenej obhajcom navrhovateľ svoju námietku zaujatosti senátu\nÚstavného súdu SR doplnil o podrobnú argumentáciu podpísanú ďalším obhajcom\nJUDr. Svetozárom Chabadom. Námietku zaujatosti proti členom II. senátu v tomto\n\n5\n\npodaní rozšíril tak, aby sa na členov senátu vzťahovala „aj na rozhodovanie v pléne\nÚstavného súdu SR, pokiaľ by sa predmetná vec v pléne rozhodovala“.\nPrávnym základom pre námietku zaujatosti senátu Ústavného súdu SR sa stala\nnavrhovateľova požiadavka „primerane analogicky rozhodnúť podľa príslušných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku, ktorý analogicky\nplatí aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“ Príčinou uplatnenia\nnámietky zaujatosti II. senátu Ústavného súdu SR v časti boli predstavy navrhovateľa\no tom, ako by mal Ústavný súd SR postupovať v konaní o podnete. Odklon ústavného\nsúdu od týchto predstáv navrhovateľ hodnotil ako prejav zaujatosti senátu. V ďalšej\nčasti svoju námietku zaujatosti, ktorú uplatnil 16. júla 1999, odôvodnil informáciami,\nktoré masmédiá uverejnili v dňoch nasledujúcich po uplatnení námietky zaujatosti.\nNavrhovateľ výslovne uviedol, že sa s nimi oboznámil v momente mediálneho\nuverejnenia, teda až po tom, ako vzniesol svoju námietku na ústavnom súde.\nV konaní o podnete, ústavnej sťažnosti, ako aj v ďalších typoch konania,\nktorých účelom nie je abstraktná ochrana ústavnosti, sa od ústavného súdu vyžaduje,\naby v súlade s princípmi právneho štátu zaručenými v čl. 1 Ústavy SR v záujme\nzachovania právnej istoty aplikoval ústavnú normu v rovnakých podmienkach vždy\nrovnakým spôsobom.\nV okolnostiach prípadu navrhovateľ uplatnil námietku zaujatosti sudcov II.\nsenátu Ústavného súdu SR. Námietka zaujatosti je procesnoprávnym prostriedkom\ngarantujúcim právo na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vyslovil právny názor:\n„V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody kvôli\nprocesným nedostatkom, ktoré nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho\nzákladného práva“ (II. ÚS 10/99). Tento právny názor vysvetľuje vzťah medzi\noprávnenou osobou a štátom. Nedostatky, ktoré vzniknú vo vzťahu medzi zástupcom\noprávnenej osoby a samou oprávnenou osobou, nemožno pripísať štátu. Ak štát\nv zákone priznal oprávnenej osobe procesné právo slúžiace na ochranu základného\npráva alebo slobody a oprávnená osoba sama alebo prostredníctvom svojho zástupcu\n\n6\n\nzákonom priznané právo nesprávne uplatní, nejde o procesný nedostatok vylučujúci\nodmietnutie ochrany základného práva alebo slobody Ústavným súdom SR. Dôsledky\nnesprávneho uplatnenia základného práva alebo slobody v takom prípade zaťažujú\noprávnenú osobu, a nie štát.\nJudikatúra Ústavného súdu SR sa od roku 1993 zakladá na téze, podľa ktorej\nústavné právo na súdnu ochranu uvedené v článku 46 Ústavy SR neznačí právo na\núspech v konaní pred súdom (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95).\n\nRovnaká zásada\n\ns rovnakou intenzitou platí pre všetky ďalšie práva priznané siedmym oddielom druhej\nhlavy Ústavy SR. Odmietnutie návrhu, ak sa udeje v súlade so zákonom, ani neúspech\nv konaní o prijatom návrhu nie je bez ďalšieho dôkazom o zaujatosti voči účastníkovi\nkonania.\nÚstavný súd SR v predchádzajúcich konaniach vyslovil viac právnych názorov\nna kritériá, ktoré treba vziať do úvahy pri hodnotení námietky zaujatosti v konaní pred\nÚstavným súdom SR. Základom postoja ústavného súdu k námietke zaujatosti je\nnázor, podľa ktorého: „Námietka zaujatosti sudcu v konaní pred ústavným súdom\nmôže mať závažnejšie právne účinky ako námietka zaujatosti sudcu v konaní pred\norgánom všeobecného súdnictva. Námietku zaujatosti sudcu môže účastník konania\nuplatniť voči viacerým sudcom. V konaní pred všeobecným súdom uplatnenie\nnámietky zaujatosti viacerých sudcov môže mať za následok zmenu príslušnosti\nvšeobecného súdu. V konaní o ochrane ústavnosti taký postup nie je možný.\nUplatnenie námietky zaujatosti voči viacerým sudcom môže zapríčiniť, že podmienky\n§ 4 zákona č. 38/1993 Z. z. sa stanú nesplniteľné a spor nebude vôbec možné\nrozhodnúť. Preto v konaní pred ústavným súdom treba zvlášť dôsledne preskúmať, či\nnámietku zaujatosti sudcu/ov/ účastník konania uplatnil opodstatnene.“ (II. ÚS 60/98)\nNavrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti senátu Ústavného súdu SR na\nzáklade požiadavky o analogické uplatnenie Občianskeho súdneho poriadku a\nTrestného poriadku. Analogické uplatnenie citovaných právnych predpisov nie je\nponechané na úvahu Ústavného súdu SR ani nie je prenechané na vznesenie\n\n7\n\npožiadavky účastníkom konania. Analogické uplatnenie Občianskeho súdneho\nporiadku a Trestného poriadku v konaní pred Ústavným súdom SR je možné len\nvtedy, keď to zákon výslovne dovoľuje. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.\nv znení neskorších predpisov: „Na konanie a rozhodovanie o prijatom podnete sa\nprimerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.“\nV okolnostiach prípadu sa navrhovateľ pokúsil uplatniť právo, ktoré je výslovne\npriznané zákonom. Zákonodarca presne ustanovil čas na uplatnenie tohto práva\n(„najneskôr na začiatku ústneho pojednávania“) aj podmienku jeho uplatnenia\n(„Odmietnutie sa musí odôvodniť“). Ústavný súd SR v predchádzajúcej činnosti\nvyslovil právny názor: „V konaní pred ústavným súdom sa každý môže domáhať len\ntoho práva, ktoré je výslovne uvedené v ústave alebo v zákone, alebo ho možno od\ntakého právo odvodiť“ (PL. ÚS 17/94). Neexistuje ústavný ani iný právny dôvod pre\nuplatnenie § 28 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. pomocou extenzívneho výkladu práva.\nÚčelom práva namietnuť zaujatosť sudcu je ochrana spravodlivého procesu.\nUplatnenie námietky zaujatosti za iným účelom predstavuje zneužitie práva, ktoré\nnemôže vyvolať právne účinky. Ak účastník konania namietne zaujatosť celého\nsenátu, pričom ide o jeden z dvoch senátov, ktoré vôbec môžu o jeho veci rozhodnúť,\nso štatistickou pravdepodobnosťou 50 : 50 rovnako môže brániť svoje právo na\nspravodlivý proces, ako môže sledovať svoj zámer, aby o jeho veci namiesto\nnestranného senátu rozhodol senát zaujatý v jeho prospech.\nOprávnená osoba musí uplatniť svoje právo zákonom ustanoveným spôsobom,\naby súd mohol o uplatnenej námietke rozhodnúť. Podľa § 28 zákona č. 38/1993 Z. z.\nmožno uplatniť námietku zaujatosti sudcu, ale nie všetkých sudcov naraz. Ústava SR\nv čl. 131 taxatívne ustanovuje, o čom rozhoduje súd v pléne. Ústava SR neumožňuje\nplénu Ústavného súdu SR, aby rozhodol o zaujatosti sudcov senátu Ústavného súdu\nSR. Ústava SR ani zákon nepriznáva jednému senátu právo rozhodovať o zaujatosti\niného senátu.\n\n8\n\nV právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje právny základ pre\nkonanie o námietke zaujatosti tak, ako ju vykonštruoval navrhovateľ. Zákon\nnepriznáva možnosť vznesenia námietky zaujatosti voči celému senátu Ústavného\nsúdu SR. Navrhovateľ neuplatnil právo, ktoré sa priznáva zákonom. Pretože\nnavrhovateľ neuplatnil právo priznané § 28 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z., Ústavný\nsúd SR na postup uplatnený navrhovateľom nemohol prihliadnuť.\nII.\nÚstavný súd podnet navrhovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995\nZ. z. (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.) predbežne prejednal na neverejnom zasadnutí.\nPodnet preskúmal tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke a zistil, že formálne\nspĺňa podmienky ustanovené v § 20 citovaného zákona.\nNavrhovateľ v podnete uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nsekcia vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností PZ, odbor vyšetrovania\nobzvlášť závažnej trestnej činnosti (ďalej len „vyšetrovateľ ministerstva vnútra“)\na Krajská prokuratúra v Bratislave tým, že bolo proti nemu začaté trestné stíhanie\nporušili čl. 17 ods. 2 prvá veta Ústavy SR. Podľa tohto článku nikoho nemožno stíhať\nalebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nOrgány činné v trestnom konaní napriek vyhlásenej amnestii z 3. marca 1998 a zo\n7. júla 1998 predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorou došlo k zániku trestnosti\nskutkov súvisiacich s oznámeným (oznámením) zavlečením\n\n. do\n\ncudziny, v trestnom stíhaní jeho osoby pokračujú. Konajú tak v rozpore s Trestným\nporiadkom (§ 11 ods. 1 písm. a)) a v rozpore s Ústavou SR (§ 17 ods. 2 prvá veta).\nNavrhovateľ sa pritom odvolal na uznesenie Ústavného súdu SR z 5. februára\n1998 sp. zn. I. ÚS 3/98. Týmto rozhodnutím Ústavný súd SR podal výklad čl. 2\nÚstavy SR. Z rozhodnutia okrem iného cituje: „Údajné porušenie ústavy jedným\n\n9\n\norgánom štátu, nie je pre iný orgán štátu dôvodom nekonať v rozsahu zákona\na zákonom ustanoveným spôsobom“.\nZ obsahu príloh, ktoré navrhovateľ pripojil k podnetu, Ústavný súd SR zistil\nnasledovný skutkový stav:\nUznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra SR z 9. apríla\n1999 sp. zn. ČVS: VKE-1/30-98 bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku vznesené\nobvinenie proti navrhovateľovi za trestný čin zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa\n§ 9 ods. 2 Trestného zákona, v súbehu s trestným činom zavlečenia do cudziny podľa\n§ 233 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2\nTrestného zákona, za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b)\nTrestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a trestný čin\nvydierania podľa § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona\nv spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona. V odôvodnení vyšetrovateľ\nMinisterstva vnútra SR uviedol, že zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver,\nže obvinený\n\nbol členom organizovanej skupiny, ktorej činnosť\n\nspočívala v rozpracovaní, v sledovaní a násilnom zavlečení\n\n.\n\ndo cudziny.\nProkurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave uznesením z 21. apríla 1999 sp.\nzn. 2 Kv 4/99-298 zamietol sťažnosť navrhovateľa podanú proti uzneseniu\nvyšetrovateľa ministerstva vnútra z 9. apríla 1999 sp. zn. VKE-1/30-98 o vznesení\nobvinenia za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1\npísm. a), b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona\na iné, pretože nie je dôvodné.\n\n10\n\nIII.\nKeďže navrhovateľ označil rozhodnutie predsedu vlády SR z 8. decembra 1998\nza protiústavné a aj neplatné a na druhej strane rozhodnutia predsedu vlády SR\nz 3. marca 1998 a zo 7. júla 1998 za nedotknuté, čo by malo mať za následok\nzastavenie trestného stíhania proti jeho osobe podľa § 11 Trestného poriadku, Ústavný\nsúd SR sa musel s týmito námietkami vysporiadať. Za tým cieľom musel dať odpoveď\nna nasledovné otázky:\nPo prvé: Je rozhodnutie Ústavného súdu SR z 28. júna 1999 sp. zn. I. ÚS 30/99\no výklade čl. 102 písm. i) Ústavy SR takým rozhodnutím, ktorým Ústavný súd SR\nvyhlásil rozhodnutie predsedu vlády SR z 8. decembra za neplatné a neúčinné? Keď\nby ho vyhlásil za neplatné a neúčinné, o čo toto rozhodnutie opiera?\nPo druhé: Záväzný výklad čl. 102 písm. i) Ústavy SR daný Ústavným súdom\nSR uznesením z 28. júna 1999 sp. zn. I. ÚS 30/99 zrušuje rozhodnutie predsedu vlády\nSR z 8. decembra 1998?\nPo tretie: Môže orgán činný v trestnom konaní (vyšetrovateľ, prokurátor)\nrozhodnutie\n\npredsedu\n\nvlády\n\nzastupujúceho\n\nprezidenta\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz 8. decembra 1998, ktoré bolo vyhlásené v Zbierke zákonov SR, nerešpektovať\na zastaviť proti navrhovateľovi trestné stíhanie?\nPo štvrté: Majú vôbec všetky citované rozhodnutia predsedu vlády SR právny\núčinok na stíhanie navrhovateľa?\nAd 1: Ústavný súd SR zastáva názor, ktorý už vyslovil aj vo svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, že výklad Ústavného súdu SR podľa čl. 128 ods. 1\nÚstavy SR nemá za následok vyhlásenie rozhodnutia predsedu vlády SR o vyhlásení\namnestie, prípadne jej zrušenie, opravy a podobne za neplatné a neúčinné. Ide\n\n11\n\no výklad, nie o rozhodnutie, ktoré by zrušovalo platný právny akt. Výkladom, ako to\nvysvitá zo samého slova „výklad“, Ústavný súd SR vykladá sporné ustanovenie\nústavného zákona jednoznačným spôsobom, aby už k sporu, ktorý viedol k začatiu\nkonania Ústavného súdu SR, v budúcnosti nedochádzalo. Do budúcnosti na základe\ntohto výkladu prezident republiky nebude môcť raz vyhlásenú amnestiu opravovať,\nmeniť, alebo dokonca ju zrušovať. Rozhodnutie predsedu vlády SR z 8. decembra\n1998 č. 375/1998 Z. z. zostáva však v platnosti.\nAd 2: Procesnoprávnym vyjadrením rozdielnosti právomocí Ústavného súdu\nSR sú rozdielne typy konania pred Ústavným súdom SR. Tie sa navzájom odlišujú\npredmetom konania, subjektom oprávneným podať kvalifikovaný návrh na začatie\nkonania, právnym účinkom rozhodnutia a viacerými ďalšími okolnosťami. Jednotlivé\ntypy konania pred Ústavným súdom SR nie sú vzájomne zameniteľné. Subjekt\noprávnený podať návrh na začatie jedného typu konania nemá právo podať návrh na\nzačatie iného typu konania. Výrok, ktorý môže Ústavný súd SR vysloviť v jednom\ntype konania, nemôže vysloviť v inom type konania.\nKonanie o výklade ústavy podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy SR patrí medzi\nabstraktné typy konania pred Ústavným súdom SR. Výslovne to uviedol Ústavný súd\nSR vo svojom právnom názore: „Ústavný súd SR uplatnením svojej právomoci podľa\nčl. 128 ods. 1 Ústavy SR vykonáva činnosť, ktorá je formou abstraktnej ochrany\nústavnosti“ (II. ÚS 69/99, str. 11). Ďalšie abstraktné konania pred Ústavným súdom\nSR predstavuje konanie o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov podľa\nčl. 125 Ústavy SR a konanie o neplatnosti zákonom a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa\nčl. 152 ods. 2, 3 Ústavy SR. K podstatným znakom odlišujúcim abstraktné typy\nkonania pred Ústavným súdom SR od ostatných typov konaní patria právne účinky\nrozhodnutia Ústavného súdu SR. Rozhodnutia prijaté v abstraktnom konaní o ochrane\nústavnosti majú všeobecný právny účinok. Ten sa dosahuje uverejnením v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky. Dokiaľ rozhodnutie Ústavného súdu SR o abstraktnej\nochrane ústavnosti nie je uverejnené v Zbierke zákonov SR, nemožno mu pripísať\n\n12\n\nzáväznosť voči všetkým štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy ani voči\nakýmkoľvek iným subjektom.\nVýklad ústavného článku 102 písm. i) Ústavy SR daný rozhodnutím Ústavného\nsúdu SR zaväzuje príslušné orgány len od okamihu jeho zverejnenia v Zbierke\nzákonov SR a účinok má do budúcnosti. Výklad bol uverejnený v čiastke 79,\nč. 182/1999 Z. z. s účinnosťou od 24. júla 1999.\nAd 3: Na základe výkladu Ústavného súdu SR nie je možné zastaviť trestné\nstíhanie. Odvolávať sa na výklad Ústavného súdu SR z 5. februára 1998 sp. zn. I. ÚS\n3/98, ktorým bol vykonaný výklad článku 2 ods. 2 Ústavy SR, najmä na tú časť, že\núdajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný štátny orgán dôvodom,\naby konal inak, ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom, a tým\ndokazovať, že orgány činné v trestnom konaní konali nielen v rozpore s trestným\nporiadkom, ale aj s Ústavou SR, v tomto prípade nemá právne opodstatnenie. V čase\nzačatia trestného stíhania navrhovateľa platilo i v súčasnosti platí rozhodnutie\npredsedu vlády SR z 8. decembra 1998. Výkladom Ústavného súdu SR sa žiadne\nrozhodnutie predsedu vlády SR nezrušuje. To už Ústavný súd SR konštatoval.\nÚstavný súd SR vyslovuje tiež názor, že ani v jednom rozhodnutí predsedu\nvlády SR sa neobjavili skutky, ktoré by podliehali amnestii, za ktoré je navrhovateľ\nstíhaný. Teda aj z týchto dôvodov rozhodnutie predsedu vlády SR z 3. marca 1998, zo\n7. júla 1998, ale ani z 8. decembra 1998 nemá právny účinok na trestné stíhanie\nnavrhovateľa. Tvrdenie za tejto situácie, že trestné stíhanie malo byť podľa § 11 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku zastavené, preto nemá opodstatnenie. Interpretáciou čl. VI\nrozhodnutia predsedu vlády SR z 3. marca 1998 a čl. II rozhodnutia predsedu vlády\nSR zo 7. júla 1998 nemožno dospieť k záveru, že sa tieto rozhodnutia týkali trestného\nčinu zavlečenia\n\ndo cudziny, rovnako aj ďalších trestných\n\nčinov, pre ktoré je navrhovateľ stíhaný.\nAd 4: Podľa čl. VI rozhodnutia predsedu vlády SR z 3. marca 1998 sa nariadilo,\naby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy\n\n13\n\nspáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení\n\ndo\n\ncudziny. Podľa názoru Ústavného súdu SR takáto formulácia nevylučuje trestné\nstíhanie za skutok týkajúci sa zavlečenia\n\ndo cudziny.\n\nAmnestia by sa mohla vzťahovať iba na také trestné činy, pri ktorých súčasťou\nskutkovej podstaty je oznámenie, prípadne neoznámenie trestného činu. Podľa tohto\nčlánku by sa amnestia mohla vzťahovať napr. na trestné činy krivého obvinenia (§ 174\nTrestného zákona), krivej výpovede (§ 175 Trestného zákona), neoznámenia trestného\nčinu (§ 168 Trestného zákona), prípadne iné obdobné trestné činy.\nFormuláciu amnestie „v súvislosti s oznámením“ nie je možné vykladať tak\nneobmedzene, že sa vzťahuje aj na skutky, ktoré predchádzali oznámeniu, akými je\ntrestný čin zavlečenia do cudziny (§ 233 Trestného zákona), ublíženie na zdraví (§ 221\nTrestného zákona), obmedzenie osobnej slobody (§ 231 Trestného zákona), lúpež\n(§ 234 Trestného zákona), zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§ 158 Trestného\nzákona), pre ktoré sa vedie proti navrhovateľovi trestné stíhanie. Tieto trestné činy sa\nv žiadnej z uvedených amnestií necitujú. Amnestia hovorí o „oznámení“, nie\no samotnom spáchaní trestných činov.\nV druhom rozhodnutí predsedu vlády SR zo 7. júla 1998 bola použitá\nformulácia „v súvislosti s oznámeným zavlečením\n\n“ a\n\ndoplňuje sa o dáta jeho narodenia a tiež dátum 31. august 1995, keď malo dôjsť\nk zavlečeniu. Aj pre toto rozhodnutie platí tá istá argumentácia Ústavného súdu SR\nako u predchádzajúceho rozhodnutia predsedu vlády SR. Ani v tomto prípade nie sú\nidentifikované trestné činy, ktoré sú predmetom stíhania.\nÚstavný súd SR vedený týmito právnymi úvahami vyslovuje záver, že na tento\nprípad nemožno aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,\nrovnako ani ustanovenie čl. 2 ods. 2 a článku 17 ods. 2 prvá veta Ústavy SR. Podľa\n§ 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie (nie konanie, ako to nesprávne\nuviedol navrhovateľ) nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať\na musí byť zastavené, ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať\n\n14\n\namnestiu alebo milosť. V čase začatia trestného stíhania existovalo už rozhodnutie\npredsedu vlády SR z 8. decembra 1998, a teda orgán činný v trestnom konaní mal\nvedomosť, čoho sa predchádzajúce amnestie týkali a čo rozhodnutím predseda vlády\nSR z 8. decembra 1998 z predchádzajúcich amnestií vypustil. Podľa toho mohli\nv konaní postupovať. A aj keď by nejestvovalo rozhodnutie predsedu vlády SR\nz 8. decembra 1998, vzhľadom na nejasnosť predchádzajúcich rozhodnutí predsedu\nvlády SR nestála orgánom činným v trestnom konaní prekážka ustanovenia § 11 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku.\nNa základe uvedených skutočností Ústavný súd SR prijal nasledovné právne\nzávery:\n1. Vyhlásením rozhodnutia predsedu vlády SR o amnestii č. 375/1998 Z. z.\nz 8. decembra 1998 podľa názoru Ústavného súdu SR nedošlo k porušeniu\nzákladných práv a slobôd navrhovateľa zaručených čl. 17 ods. 2 prvá veta Ústavy SR.\nK pozbaveniu osobnej slobody navrhovateľa došlo z dôvodov a spôsobom, ktorý je\nupravený v Trestnom poriadku.\n2. Trestné stíhanie bolo začaté pre spáchanie trestných činov, na ktoré sa\namnestia z 3. marca 1998 a zo 7. júla 1998 nevzťahovala, a preto vyhlásené\nrozhodnutie predsedu vlády SR z 8. decembra 1998 pre stíhanie navrhovateľa nemá\nžiadny právny účinok.\n3. Na rozhodnutie predsedu vlády SR z 8. decembra 1998 nemá vplyv\nrozhodnutie Ústavného súdu SR z 28. júna 1999 o výklade čl. 102 písm. i) Ústavy SR,\npretože výklad platí len do budúcnosti a nedotýka sa už vyhlásenej amnestie, resp.\nrozhodnutia predsedu vlády. Rozhodnutie predsedu vlády SR č. 375/1998 Z. z.\nz 8. decembra 1998 uznesením Ústavného súdu SR z 28. júna 1999 zrušené nebolo.\nNa tomto skutkovom a právnom základe Ústavný súd SR vyslovuje právny\nnázor, že podnet navrhovateľa je zjavne neopodstatnený, a preto ho podľa ustanovenia\n\n15\n\n§ 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995\nZ. z. odmietol.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 18. augusta 1999\n\nJUDr. Ján D r g o n e c\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd2d9cfd-408c-4793-ab78-cea0aed7d667", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.69.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.69.1999.1"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:e2e44023-f776-4b31-8f8c-16d7a9ff4ab1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.60.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 60/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/98 z 4. 11. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-11-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.60.1998.1"}, {"guid": "ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 z 5. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-05", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdd87c56-0d42-437f-b4ea-65fbaf946a62"}, {"guid": "ussr:32ba0972-4517-41c9-a37a-863b3d5efefe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 40/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/95 z 29. 6. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-06-29", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e348f874-0256-4425-b26d-835d888fa3db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.443.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 443/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 443/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.443.2026.1"}, {"guid": "ussr:056387a2-947a-4f36-8f5d-7893aec99490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.70.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.70.2025.2"}, {"guid": "ussr:a2cb1fcc-6da2-4e78-be0a-4b4ffe1bb2b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1"}, {"guid": "ussr:cccc393f-b1a4-4968-bf23-aba9abc41a7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2"}, {"guid": "ussr:6b014070-82bd-4260-9665-7fe42781b115", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1"}, {"guid": "ussr:c88f177f-e7a5-41ae-8f61-925f3cb3cdc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.585.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.585.2023.1"}, {"guid": "ussr:870bbe53-4fbc-4a45-91d7-475c50b2c619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.541.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.541.2023.1"}, {"guid": "ussr:b974f52a-a812-49a3-a6a9-16bc745ed5bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.73.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 73/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 73/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.73.2023.2"}, {"guid": "ussr:db9cc9f8-75e4-4c11-82da-1d564de868a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2"}, {"guid": "ussr:d34f2575-b0e6-40f1-a727-6e021fcc7086", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2"}, {"guid": "ussr:793647da-c11b-47aa-81cc-127ae23e1aea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.537.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 537/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 537/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.537.2022.1"}, {"guid": "ussr:733ec6b6-4091-4924-8e73-d18c522e9556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.504.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 504/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 504/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.504.2022.2"}, {"guid": "ussr:06bf601b-4c99-420c-b8b5-e0a35ec35e00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.123.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 123/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 123/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.123.2022.2"}, {"guid": "ussr:fb26fe8b-66e3-49e9-8b6c-546b2f791046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.275.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2020 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.275.2020.1"}, {"guid": "ussr:a3f0a062-6b44-45a7-b559-b432aefa3acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.421.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2021 z 26. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.421.2021.1"}, {"guid": "ussr:ffbdc81d-a1c1-4f1c-a054-e56c01a8137d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.227.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.227.2021.1"}, {"guid": "ussr:55abf6c3-9d4e-4ea3-b532-ffcdfe3f76a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.93.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.93.2021.2"}, {"guid": "ussr:bb2d2162-506c-4be8-bb46-07a05c27da8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.52.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.52.2021.2"}, {"guid": "ussr:fe9acd16-ddae-47b4-8d9c-a68adeb89acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.319.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.319.2020.1"}, {"guid": "ussr:37590ada-1f46-4cd5-9a60-e1afc824e60e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.52.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.52.2021.1"}, {"guid": "ussr:062b35be-bf13-4fae-b080-e2321eaed13e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.30.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.30.2021.1"}, {"guid": "ussr:6a50d04c-13f3-4059-99bd-356c374440ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.638.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 638/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 638/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.638.2020.1"}, {"guid": "ussr:9a81d969-1f49-418e-938a-0bb1a9fd42db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2020.2"}, {"guid": "ussr:ed71e34b-4653-4e56-bff3-e279f2e2b7c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.501.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 501/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 501/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.501.2020.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:238a3433-505f-4349-ba91-a9bd6d0d8594", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.361.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 361/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.361.2020.1"}, {"guid": "ussr:76253e36-5301-42b9-841c-4441e5b19a4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.435.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 435/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 435/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.435.2020.1"}, {"guid": "ussr:c1378327-5531-4128-80b9-ecba8f031fea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.350.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.350.2020.1"}, {"guid": "ussr:6da23b8a-63b6-4b21-8224-23ffc0ab193e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2"}, {"guid": "ussr:30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1"}]}