{"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. septembra 1996, sp. zn. II. ÚS 8/96, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1996-09-04", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "nazov": "čl. 23 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-4", "nazov": "čl. 23 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-5", "nazov": "čl. 41 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-3", "nazov": "čl. 12 ods. 3 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-23.odsek-1", "nazov": "čl. 23 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "nazov": "čl. 130 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-130.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-130"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 2", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 4", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 2", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 23 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 23 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 23 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európsky dohovor o vydávaní čl. 1", "nazov": "Európsky dohovor o vydávaní čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópsky dohovor o vydávaní čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európsky dohovor o vydávaní čl. 17", "nazov": "Európsky dohovor o vydávaní čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópsky dohovor o vydávaní čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európsky dohovor o vydávaní čl. 2 ods. 1", "nazov": "Európsky dohovor o vydávaní čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópsky dohovor o vydávaní čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-23", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-12", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-17", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-2", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-23", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-130"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1/text", "citacie_n": 98, "text": "-#-\n\nII. ÚS 8/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 4. septembra\n1996 v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Danielčákovej a sudcov JUDr.\nJúliusa Černáka a JUDr. Jána Drgonca vo veci podnetu\n\n,\n\n, zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, o\nporušení práva priznaného čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; čl. 23 ods. 1 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 12 ods. 1 až 4 Medzinárodného paktu o občianskych a\npolitických právach; čl. 41 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 23\nods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 1, 2 ods. 1 a čl. 17 Európskeho\ndohovoru o vydávaní takto\nrozhodol:\n1. Právo\n\nna slobodný vstup na územie Slovenskej republiky\n\npriznané podľa čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 12 ods. 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\nnečinnosťou Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom zahraničných vecí\nSlovenskej republiky v čase od 5. 1. 1996 do 20. 2. 1996 p o r u š e n é b o l o .\n2. Právo\n\nna prípravu obhajoby a na obhajobu priznané\n\npodľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 1, čl. 2 ods.\n1 a čl. 17 Európskeho dohovoru o vydávaní p o r u š e n é n e b o l o .\n3. Časť podnetu, v ktorej\n\nnamietol porušenie práva podľa\n\nčl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 Medzinárodného paktu o\nobčianskych a politických právach a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\n-#-\n\npráv a základných slobôd; čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1\naž 3, čl. 12 ods. 1 až 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach; čl. 41 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 23 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach sa o d m i e t a .\n4. Vo zvyšnej časti sa podnetu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky bol 23. 1. 1996 doručený podnet\n, v ktorom prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr.\nJána Havláta, advokáta Advokátskej kancelárie Bratislava, namietal porušenie\npráv uvedených v čl. 23 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorých ochranu\npriznáva aj čl. 12 ods. 1 až 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach č. 120/1976 Zb. Svojím podnetom tiež namietal porušenie čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a čl.17 Európskeho\ndohovoru o vydávaní č. 549/1992 Zb. K porušeniu uvedených práv došlo podľa\nnečinnosťou orgánov Slovenskej republiky, a to Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\na Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Nečinnosťou uvedených\norgánov, podľa predkladateľa podnetu, zároveň došlo aj k porušeniu čl. 11 Ústavy\nSlovenskej republiky a ustanovení čl. 2 ods. 1, 2 a 3 Medzinárodného paktu o\nobčianskych a politických právach.\nv úvode podnetu uvádza, že dňa 31. 8. 1995 bol na okraji\nobce Svätý Jur prepadnutý, násilím uvedený do bezvedomia a v tomto stave\nprotiprávne zavlečený do cudziny - Rakúskej republiky. Tvrdí, že bez ohľadu na to,\nže voči nemu boli spáchané najmenej tri trestné činy, orgány Slovenskej republiky\nmu neposkytli pomoc, aby sa mohol vrátiť na územie Slovenskej republiky a\nnečinnosť odôvodňovali tým, že možno žiadať len o vrátenie veci alebo o vydanie\npáchateľa trestného činu. Dňa 27. 12. 1995 bolo proti nemu vznesené obvinenie pre\núdajný trestný čin podvodu, ale ani po vznesení tohto obvinenia, tvrdí ďalej\npredkladateľ podnetu, nepožiadali orgány Slovenskej republiky o jeho vydanie, hoci\núdajná prekážka, na ktorú sa odvolávali, odpadla. Z takéhoto postupu vyvodzuje\npredkladateľ podnetu názor, že mu bolo znemožnené riadne uplatniť jeho\nústavné právo na obhajobu, a tým došlo k porušeniu čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, 2, 3, čl. 12 ods. 1 až 4 Medzinárodného\n\n-#-\n\npaktu o občianskych a politických právach a čl. 23 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Citujúc čl. 23 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 1 a\n4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,\nvyslovuje názor, že týmto právam zodpovedá povinnosť orgánov Slovenskej\nrepubliky nielen ich zakotviť, ale praktickou a konkrétnou\nzabezpečiť\n\nčinnosťou\n\nich uskutočňovanie. Konštatuje, že orgány Slovenskej republiky, ktoré\n\nsú odporcami v konaní si voči nemu vnútroštátne i medzinárodné právne záväzky\nnesplnili. V doplnení podania (z 12. 3. 1996)\n\nrozšíril námietky\n\nporušenia jeho ústavných práv a slobôd o porušenie čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 17 a 23 ods. 1 Medzinárodného paktu o\nobčianskych a politických právach a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Po úvahách o možnom postupe orgánov Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že tieto orgány sa o obnovenie právneho stavu a\nposkytnutie ochrany vlastnému občanovi ani nepokúsili.\nSvoje postavenie počas pobytu v Rakúskej republike označil v podnete\nako mimoriadne, aké sa doposiaľ v histórii nevyskytlo.\nMimoriadnosť situácie spočívala v okolnostiach, za ktorých sa nedobrovoľne\nocitol na území Rakúskej republiky potom, čo bol prepadnutý, násilne uvedený do\nstavu bezvedomia a protiprávne zavlečený do zahraničia. Žiadal preto, aby sa na\nuvedený prípad neuplatňovali mechanicky iba tie právne inštitúty, ktoré právo\nmohlo predvídať, ale aby sa použili všeobecné právne inštitúty na ochranu vlastného\nobčana, odstránenie protiprávneho a obnovenie právneho stavu.\nPodľa vyjadrenia\n\npri vypočutí na Ústavnom súde\n\nSlovenskej republiky jeho pobyt v Rakúskej republike trval od 31. 8. 1995 do\n23. 2. 1996 a zahŕňal nasledovné skutočnosti.\nPo anonymnom telefonickom hovore,\n\nbol 31. 8. 1995\n\npríslušníkmi žandárskeho veliteľstva v Heinburgu nájdený v odstavenom\nosobnom motorovom vozidle zranený a v ťažkom stupni opilosti. Po\nnemocničnom ošetrení bol\n\nzadržaný a prevezený do vydávacej\n\nväzby vo Viedni, kde zotrval 32 dní. Zložením kaucie bol 2. 10. 1995 prepustený z\nväzby s tým, že až do rozhodnutia Vrchného krajinského súdu vo Viedni nesmie\nopustiť územie Rakúskej republiky. Domáhal sa ochrany svojich práv u orgánov\nSlovenskej republiky a navrátenia do vlasti.\n\n-#-\n\nAko novú označil situáciu po 27. 12. 1995, keď voči nemu bolo na území\nSlovenskej republiky začaté trestné stíhanie. Orgány Slovenskej republiky\nnepožiadali o jeho vydanie, čo malo za následok nemožnosť uplatňovať práva\nobvineného a tým aj porušenie čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v\nspojitosti s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a čl. 17 Európskeho dohovoru o vydávaní.\nÚstavný súd Slovenskej republiky uznesením č. II. ÚS 8/96 dňa 30. 1. 1996\nprijal podnet\n\nna ďalšie konanie. V súlade s ustanovením § 29\n\nods. 5 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov vyzval 31. 1. 1996 v podnete\noznačené orgány, aby sa k nemu vyjadrili.\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom stanovisku číslo:\n1061/1996-60 zo 14. 2. 1996 namietlo pasívnu legitimáciu ministerstva ako účastníka\nv konaní.\nMinisterstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v stanovisku č.\n200.156/96-KAMI z 29. 2. 1996 uviedlo, že ministerstvo neporušilo žiadne svoje\npovinnosti,\n\nposkytlo nadštandardnú konzulárnu pomoc, v\n\nuvedenom prípade nie je pasívne legitimované, a preto navrhlo, aby nebolo\npovažované za účastníka konania v uvedenej veci.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky v stanovisku č. V Gc 3047/96 zo 4.\n3. 1996 označila tvrdenia\n\nako všeobecné a neadresné.\n\nNamietla tiež pasívnu legitimáciu v časti podnetu a poukázala na skutočnosť, že\nčasť podnetu sa týka zákonnosti rozhodnutia, o ktorej Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky nie je kompetentný rozhodovať.\n\nII.\nPrvým právom, ktorého porušenie\n\nnamietol, je právo\n\nna slobodu pobytu a pohybu priznané čl. 23 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: \"Sloboda pohybu a pobytu sa\nzaručuje.\". Podľa čl. 23 ods. 4: \"Každý občan má právo na slobodný vstup na\n\n-#-\n\núzemie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, nemožno ho\nvyhostiť ani vydať inému štátu.\".\n\nvo svojom podnete uviedol, že podľa uvedeného\nustanovenia môže občan slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, t. j. aj krajinu, do\nktorej bol násilne zavlečený. Ustanovenie ods. 4 bolo v jeho prípade porušené aj tým,\nže štát nezabránil, aby nedobrovoľne \"opustil\" vlasť. Vyslovil názor, že uvedeným\nústavným právam občanov zodpovedá povinnosť orgánov Slovenskej republiky\nnielen ustanoviť ich v právnom poriadku, ale aj zabezpečiť ich uplatnenie\npraktickou a konkrétnou činnosťou. Táto povinnosť je v súlade so záväzkom\nvyplývajúcim z medzinárodných zmlúv, ktoré sú nadradené vnútroštátnemu\nzákonodarstvu podľa čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru\nv jeho prípade išlo o bezprecedentnú situáciu v svetovej histórii, ktorá si\nvyžadovala aktívny postoj štátnych orgánov Slovenskej republiky na zabezpečenie\nochrany práv občana svojej krajiny. Napriek týmto okolnostiam sa orgány\nSlovenskej republiky o obnovenie právneho stavu a poskytnutie ochrany svojmu\nobčanovi ani nepokúsili.\nPorušenie práva garantovaného čl. 23 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\nodmietli vo svojich vyjadreniach všetky orgány označené za účastníka konania.\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom stanovisku uviedlo,\nže mu chýbala spôsobilosť na umožnenie návratu občana na územie Slovenskej\nrepubliky, lebo v uvedenom prípade nebolo vydané súdne rozhodnutie - zatýkací\nrozkaz, ktorý by odôvodňoval podanie žiadosti o vydanie občana z Rakúskej\nrepubliky. Ďalej uviedlo, že ako orgán štátnej správy v žiadnom prípade nemôže\nzasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní.\nMinisterstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení\nnamietlo, že nie je vecne príslušné vo veciach podávania žiadostí o vydávanie osôb z\ncudziny, v dôsledku čoho nemohlo zotrvaním v nečinnosti porušiť právo uvedené v\nčl. 23 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nsa dopustil nepresností už pri citácii uvedeného článku. Podľa názoru tohto\nštátneho orgánu žiadny štát nemôže zaručovať dodržiavanie práva mimo svojej\n\n-#-\n\nteritoriálnej pôsobnosti. Ústava Slovenskej republiky a právne normy Slovenskej\nrepubliky sú záväzné výlučne na jej území a mimo tohto územia vo vymedzenom\nrozsahu len pre občanov a orgány Slovenskej republiky. Ustanovenia čl. 23 ods. 1 a\n4 Ústavy Slovenskej republiky zaväzujú štátne orgány Slovenskej republiky k tomu,\naby neobmedzovali slobodu pohybu a pobytu na území Slovenskej republiky, aby\nobčanom nebránili vo vstupe na územie Slovenskej republiky, aby ich nenútili\nopustiť vlasť, aby občanov nevyhostili ani nevydali inému štátu. Nič z toho, čo tieto\nustanovenia zakazujú, štátne orgány Slovenskej republiky neporušili. Právo\nslobodného vstupu na územie Slovenskej republiky nemožno interpretovať tak,\nže sú ním viazané aj orgány cudzieho štátu a nemožno z neho ani vyvodiť\npovinnosť štátnych orgánov Slovenskej republiky intervenovať u orgánov cudzích\nštátov, aby nášmu občanovi umožnili návrat do vlasti.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky tvrdí, že nemožno vyčítať\nporušenie práva na slobodný pohyb a pobyt\n\nna území\n\nRakúskej republiky, ani porušenie práva vstupu na územie Slovenskej republiky,\nani porušenie práva občana \"slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu\", ktoré zaručuje\nčl. 12 ods. 1, 2 a 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky sa ďalej vyjadrila k tej časti\npodnetu, v ktorej\n\nnamietol, že Slovenská republika nesplnila\n\npovinnosti ustanovené čl. 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a\npolitických právach (Pakt), ktorý pod písmenom a) ukladá každému štátu, ktorý\nje zmluvnou stranou Paktu povinnosť zabezpečiť ktorejkoľvek osobe, ktorej\npráva alebo slobody uznané týmto Paktom boli porušené, účinnú ochranu.\nTakouto účinnou ochranou by podľa\nna Rakúsku republiku, aby\n\nmalo byť naliehanie\numožnila návrat na územie\n\nSlovenskej republiky. Predpokladom vzniku takejto povinnosti Slovenskej republiky\nby podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky muselo byť\nporušenie uvedených práv\nRakúska republika zatknutím a uväznením\n\nRakúskou republikou. Keby\nobmedzila jeho\n\nslobodu pohybu a možnosť opustiť Rakúsku republiku v rozpore s ustanovením\nčl. 12 ods. 1, 2 a 3 Paktu, len potom by Slovenskej republike vznikla povinnosť\npodľa čl. 2 ods. 3 Paktu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vyslovila\n\n-#-\n\nnázor, že Rakúska republika zadržaním a uväznením\n\nčl. 12\n\nods. 1, 2 a 3 Paktu neporušila.\nV opustení Rakúskej republiky podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky bránila\n\nskutočnosť, že bol\n\nzatknutý a neskôr vzatý do väzby príslušnými orgánmi Rakúskej republiky. Stalo sa\ntak na žiadosť Spolkovej republiky Nemecko v súvislosti s trestným stíhaním\n. Takéto obmedzenie slobody pohybu podľa stanoviska Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky nie je v rozpore s citovanými právnymi predpismi.\nAj na našom území môže byť sloboda pohybu občana a jeho možnosť slobodne\nopustiť krajinu obmedzená v súvislosti s jeho trestným stíhaním, tak ako bola\nobmedzená sloboda pohybu\n\nv Rakúskej republike. Takéto\n\nobmedzenie nebude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Podľa\nčl. 12 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\nmožno totiž práva uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto článku obmedziť\nzákonom, ak je to nevyhnutné pre ochranu verejného poriadku, teda aj vtedy, ak ide\no osobu podozrivú zo spáchania trestného činu.\nGenerálna prokuratúra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky tiež uviedla, že pokiaľ by\n\nnamietal, že Slovenská republika mala povinnosť poskytnúť mu\núčinnú ochranu, aby nemohlo dôjsť k jeho údajnému násilnému zavlečeniu do\ncudziny, mal by pravdu len čiastočne. Povinnosťou každého demokratického a\nprávneho štátu je prijať všetky reálne možné opatrenia na zabránenie páchania\ntrestnej činnosti. Napriek tomu je však zrejmé, že žiadnemu štátu sa za súčasnej\netapy vývoja ľudskej spoločnosti nepodarí páchanie trestných činov absolútne\nzamedziť. Ak štát nedokáže zabrániť spáchaniu trestného činu, nemožno mu vyčítať\nporušenie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Naviac,\nokolnosti, ktoré nastali po údajnom zavlečení\n\ndo cudziny,\n\nneboli priamym následkom zavlečenia. Za ne v žiadnom prípade nenesie\nzodpovednosť Slovenská republika, ale len on sám, Rakúska republika a Spolková\nrepublika Nemecko.\nS názorom\n\n, že zo záväzku štátu zabezpečiť určité práva\n\nvšetkým jednotlivcom podliehajúcim jeho jurisdikcii vyplýva pre tento štát\npovinnosť podniknúť nejaké kroky voči cudzím štátom, tak ako\n\n-#-\n\nvykladá ustanovenie čl. 2 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a\npolitických\n\nprávach vyslovila\n\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky\n\nnesúhlas.\n\nIII.\nPorušenie čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1, čl. 2\nods. 1 a čl. 17 Európskeho dohovoru o vydávaní s odkazom na čl. 11 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého medzinárodné zmluvy majú prednosť\npred zákonmi Slovenskej republiky, ak zabezpečujú väčší rozsah základných\npráv a slobôd je druhým základným právom, ktoré\n\nv\n\npodnete namietal.\nPodľa vyjadrenia predkladateľa podnetu sa v Slovenskej republike vedie proti\nnemu od 27. 12. 1995 trestné konanie. Počas trvania pobytu v Rakúskej republike\nnemal možnosť osobne sa obhajovať v tomto konaní, pripraviť si obhajobu,\nosobne preštudovať spisy a navrhnúť vykonanie dôkazov. Týmto bolo porušené aj\njeho ústavné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva obvineného ustanovené v Trestnom poriadku.\nK tejto časti podnetu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a\nMinisterstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky uviedli tvrdenia totožné s\nvyjadrením v súvislosti s porušením čl. 23 ods. 1 a 4.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky v stanovisku uviedla, že\nustanovenie čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako to vyplýva zo\nsystematického výkladu čl. 50 a z Trestného poriadku, sa vzťahuje predovšetkým\nna obhajobu v konaní pred súdom. Nebolo by možné vykonať hlavné\npojednávanie v neprítomnosti obvineného, ktorý sa hlavného pojednávania\nzúčastniť chce a nemôže sa ho zúčastniť len preto, že je vo väzbe alebo vykonáva\ntrest na základe rozhodnutia iného štátu. V takom prípade nemožno postupovať\npodľa pravidiel, ktoré Trestný poriadok ustanovuje na konanie proti ušlému ani v\nprípravnom trestnom konaní. Voči\n\ntak ani postupované\n\nnebolo. Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo doručené obvinenému a\nnielen jeho obhajcovi. Obvinený proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol\npríslušný prokurátor.\n\n-#-\n\nPodľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa Ústavný súd\nSlovenskej republiky nemôže zaoberať ani otázkou, či orgány činné v trestnom\nkonaní mali právo alebo povinnosť požiadať Rakúsku republiku o vydanie\nna trestné stíhanie, ako obvineného vo veci nesúvisiacej s jeho\núdajným násilným zavlečením do cudziny (ktoré zatiaľ nebolo právne záväzným\nspôsobom konštatované). Touto otázkou sa nemôže zaoberať hlavne preto, že\nvyžiadanie obvineného na trestné stíhanie je právom štátu voči inému štátu a\nvoči obvinenému. V žiadnom prípade ho nemožno považovať za ústavné právo\nobvineného.\ntak podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nneprípustne spojil dve veci, ktoré spolu nesúvisia. Jeho údajné násilné zavlečenie do\ncudziny s trestným stíhaním jeho osoby za celkom iný skutok. Ak by aj boli ústavné\npráva\n\nporušené spáchaním trestného činu zavlečenia do\n\ncudziny, v konaní, v ktorom má\n\npostavenie poškodeného,\n\nnemožno dosiahnuť navrátenie vecí do pôvodného stavu tým, že by bol\nvyžiadaný z cudziny na trestné stíhanie v inej trestnej veci, v ktorej má\npostavenie obvineného.\nOkrem toho, že ide len o právo a nie o povinnosť, ide o právo štátu voči inému\nštátu a voči obvinenému. Účelom tohto inštitútu nie je zlepšenie postavenia, či\niný prospech obvineného. Toto právo sa uplatňuje obyčajne vtedy, ak sa obvinený\nnepodrobí trestnému stíhaniu dobrovoľne, ak nechce byť k dispozícii orgánom\nčinným v trestnom konaní a štát ho chce k tomu prinútiť. Nie sú však nijako\nnezvyčajné ani prípady, že jedného obvineného stíha súčasne niekoľko štátov. V\ntakej situácii môže byť vydanie obvineného do niektorého z nich preňho\npriaznivejšie, vzhľadom na miernejšiu trestnú politiku tohto štátu, domáce\nprostredie pre obvineného alebo podobne. Cieľom vyžiadania a vydania\nobvineného však nie je dať mu takúto výhodu. Ak niektorý z týchto štátov alebo\nviaceré z nich požiadajú o jeho vydanie, nepostupujú tak preto, žeby chceli zlepšiť\njeho postavenie, ale preto, že ho chcú podrobiť svojej jurisdikcii, aby voči nemu\nmoholi vyvodiť trestnú zodpovednosť. Žiadosť o vydanie je prostriedkom na\ndosiahnutie obvineného, aby sa nevyhol trestnému stíhaniu.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky ďalej namietla, že podľa Európskeho\ndohovoru o vydávaní, na ktorý sa\n\nodvoláva, možno žiadať len\n\n-#-\n\nvydanie osôb, proti ktorým vedú príslušné orgány dožiadajúcej strany trestné\nstíhanie pre trestný čin alebo ktoré tieto orgány vyžadujú na výkon trestu alebo\nochranného opatrenia. Európsky dohovor o vydávaní v čl. 1 obsahuje záväzok\nzmluvných strán za určitých podmienok osobu, ktorej sa žiadosť týka, vydať.\nNeukladá však štátom, ktoré sú účastníkmi dohovoru, povinnosť vyžiadať osobu,\nproti ktorej niektorý zo zúčastnených štátov vedie trestné stíhanie a ktorá sa\nnachádza na území iného zúčastneného štátu.\nPreto príslušné orgány Slovenskej republiky nemajú povinnosť, ale len\nprávo vyžiadať trestne stíhanú alebo odsúdenú osobu na trestné stíhanie alebo na\nvýkon trestu alebo ochranného opatrenia nielen podľa Európskeho dohovoru o\nvydávaní, ale aj v zmysle § 376 ods. 1 Trestného poriadku. Aj podľa tohto\nustanovenia nie je dôvodom pre vyžiadanie už samotný fakt, že sa obvinený\nzdržiava v cudzine. Postup podľa § 376 ods. 1 prichádza do úvahy až vtedy, ak\nsa obvinený zdržiava v cudzine \"a ak ho treba vyžiadať\". Za akej situácie ho \"treba\nvyžiadať\" Trestný poriadok výslovne neupravuje. Zo systematického výkladu\nTrestného poriadku je však zrejmé, že takáto situácia nastane vtedy, ak v trestnom\nkonaní nebude možné bez jeho prítomnosti pokračovať a jeho prítomnosť nemožno\nzabezpečiť predvolaním alebo iným spôsobom nespojeným s obmedzením jeho\nosobnej slobody. V prípade\n\nnenastala taká situácia, že by v\n\ntrestnom stíhaní nebolo možné bez jeho prítomnosti pokračovať, že by si orgány\nčinné v trestnom konaní museli jeho prítomnosť na úkonoch vynucovať.\nPodľa čl. 12 ods. 2 písm. a) Európskeho dohovoru o vydávaní je\nobligatórnou súčasťou žiadosti o vydanie osoby originál alebo overená kópia\nvykonateľného rozsudku o treste alebo rozhodnutia o uložení ochranného opatrenia\nalebo príkazu na vzatie do väzby alebo iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok a bol\nvydaný v súlade s konaním ustanoveným právnym poriadkom dožiadajúcej strany.\nnebol do času vyjadrenia Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky súdom Slovenskej republiky odsúdený k žiadnemu trestu alebo\nochrannému opatreniu. Príkazom na vzatie do väzby, alebo iným príkazom, ktorý\nmá rovnaký účinok a bol vydaný v súlade s konaním ustanoveným právnym\nporiadkom dožiadajúcej strany, v prípade, že by touto stranou mala byť\nSlovenská republika, treba rozumieť zatýkací rozkaz podľa § 376 ods. 1 Trestného\nporiadku. Ani na jeho vydanie nevznikol zákonný dôvod.\n\n-#-\n\nNavrátenie zavlečeného občana do domovského štátu, s cieľom obnovy jeho\nústavných práv, ako sa ho dožaduje\n\n, nemožno uskutočniť\n\ntrestnoprávnymi prostriedkami, ani žiadnymi inými prostriedkami, ktoré má k\ndispozícii Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky napokon namietla aj to, že\nnámietky predkladateľa podnetu, okrem vecnej nesprávnosti, trpia aj celým radom\nformálnych chýb. Za evidentne\n\nchybné označila\n\nnapríklad odvolávanie\n\nsa\n\npredkladateľa podnetu na znenie čl. 1, čl. 2 ods. 1 a čl. 17 Európskeho dohovoru o\nvydávaní. Žiaden z nich totiž neupravuje povinnosti dožiadajúcej strany. Všetky\nustanovenia dohovoru, na ktoré sa\n\nodvoláva, upravujú\n\nvýlučne povinnosti dožiadanej strany, ktorou by však v danom prípade nebola\nSlovenská republika, ale Rakúska republika.\n\nIV.\n12. 3. 1996 doplnil podnet na Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky o časť, v ktorej namietal porušenie čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1, 4\na 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorých ochrana je priznaná aj čl. 17 a čl.\n23 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 8\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citovanými\nustanoveniami sa občanom zabezpečuje ochrana pred neoprávnenými zásahmi\ndo súkromného a rodinného života.\nK porušeniu uvedených práv podľa predkladateľa podnetu došlo tým spôsobom,\nže ako manžel a otec dvoch maloletých detí sa nemohol počas núteného pobytu v\nRakúskej republike podieľať na výchove svojich detí a ďalších rodičovských\nprávach. Pritom uvedeným ústavným právam, aj právam, ktoré zakotvujú\nmedzinárodné zmluvy a v zmysle článku 11 Ústavy Slovenskej republiky majú\nprednosť pred zákonom, zodpovedá, či už výslovne alebo nepriamo povinnosť\norgánov Slovenskej republiky nielen sa zdržať všetkých rušivých zásahov do oblastí\nchránených právami, ale aj vlastnou pozitívnou, konkrétnou a praktickou činnosťou\nrealizovať ochranu týchto práv a zabezpečiť obnovenie právneho stavu v prípade\nporušenia uvedených práv. Takýto výklad ustanovenia čl. 8 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd použil pri svojej rozhodovacej činnosti aj\n\n-#-\n\nEurópsky súd pre ľudské práva, keď uznal existenciu pozitívneho záväzku štátu\nzabezpečiť účinný rešpekt voči súkromnému a rodinnému životu. Svoju\nargumentáciu odôvodňoval predkladateľ podnetu aj rozhodnutím Vrchného\nkrajinského súdu vo Viedni, ktorý rozhodol o jeho nevydaní do Spolkovej republiky\nNemecko. Po vydaní tohto rozhodnutia sa vrátil do Slovenskej republiky 23. 2.\n1996. Za zodpovedné orgány označil\nGenerálnu\n\nprokuratúru\n\nSlovenskej\n\nako v pôvodnom podnete\nrepubliky, Ministerstvo spravodlivosti\n\nSlovenskej republiky a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky,\nktorých nečinnosťou došlo k porušeniu označených práv.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prijal uznesením 13. 3. 1996 doplnenie\npodnetu\n\nna ďalšie konanie a listom požiadal Ministerstvo\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o vyjadrenie k doplneniu\npodnetu.\n\nV.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom liste III. Spr 27/96 - 39 z\n29. 3. 1996 uviedla, že právna úvaha právneho zástupcu\n\no\n\npovinnosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky chrániť manželské a\nrodičovské práva je nepodložená, a preto k nej nepodáva bližšie vyjadrenie.\nPodobne aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom\nliste č. 1061/1996 - 60 z 22. 3. 1996 uviedlo, že zotrváva na svojom pôvodnom\nvyjadrení k podnetu a namieta pasívnu legitimáciu ministerstva bez ohľadu na rozsah\nustanovení namietaných\n\nv podnete.\n\nMinisterstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v liste č. 200.409/96KAMI z 22. 4. 1996 uviedlo, že medzinárodné zmluvy z oblasti právnej\npomoci a spolupráce v trestných veciach a z oblasti vydávania, ktorými sú viazané\nSlovenská a Rakúska republika, a ktoré by prichádzali do úvahy v prípade konania o\npodnete\n\n, sú Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných\n\nveciach č. 550/1992 Zb., Európsky dohovor o vydávaní č. 549/1992 Zb., Zmluva\nmedzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho\ndohovoru o vydávaní a uľahčení jeho vykonávania č. 50/1996 Z. z., ktoré sú v\n\n-#-\n\ngescii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Dohoda medzi vládou\nČSSR a vládou Rakúskej republiky o spolupráci pri predchádzaní a odhaľovaní\nsúdne trestných činov a zaisťovaní bezpečnosti cestnej dopravy, ktorá je vo\nvnútroštátnej gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo\nzahraničných vecí Slovenskej republiky uviedlo, že uvedené zmluvy neobsahujú\nžiadne ustanovenia, z ktorých by pre ministerstvo vyplývala konkrétna povinnosť.\nK doplneniu podania\n\nuviedlo, že Ministerstvo\n\nzahraničných vecí Slovenskej republiky neporušilo žiadne z práv v ňom\noznačených, a preto nenesie voči\n\n, ani iným subjektom\n\nžiadnu zodpovednosť.\n\nVI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v rámci konania o podnete zistil, že o ochranu\nsvojich práv požiadal\n\npríslušné štátne orgány osobne i\n\nprostredníctvom svojho otca, prezidenta Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej\nrepubliky listom č. j. 20-1253/95 z 2. 9. 1995 požiadal ministra zahraničných\nvecí Slovenskej republiky o navrátenie\n\nna územie\n\nSlovenskej republiky a kópiu listu spolu so žiadosťou o podporu zaslal aj\npredsedovi vlády Slovenskej republiky.\nDňa 5. 1. 1996\n\nosobne uplatnil svoje práva listom, ktorým\n\nsa obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky so žiadosťou o vydanie do Slovenskej republiky podľa čl. 23 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 1 Európskeho dohovoru o vydávaní. Dňa 5. 1.\n1996 doručil na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Viedni list so žiadosťou\no jeho odstúpenie Ministerstvu\n\nzahraničných\n\nvecí\n\nSlovenskej\n\nrepubliky a\n\nGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky, v ktorom žiadal, aby Ministerstvo\nzahraničných vecí Slovenskej republiky oficiálne požiadalo rakúsku stranu o jeho\nnavrátenie na územie Slovenskej republiky podľa čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 1 Európskeho dohovoru o vydávaní. Konzulárne oddelenie\nveľvyslanectva Slovenskej republiky v Rakúskej republike oznámilo 7. 2. 1996\nprávnemu zástupcovi\n\nJUDr. Jánovi Havlátovi, že uvedený\n\n-#-\n\nlist postúpilo Ministerstvu\n\nzahraničných\n\nvecí\n\nSlovenskej\n\nrepubliky a\n\nGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky dňa 8. 1. 1996.\nÚstavný súd Slovenskej republiky listom sudcu spravodajcu z 3. 4. 1996\npožiadal Prof.\n\n, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca\n\nSlovenskej republiky v Rakúskej republike o prijatie sudcov Ústavného súdu\nSlovenskej republiky za účelom objasnenia otázok potrebných pre rozhodnutie o\npodnete\n\n. Veľvyslanec Slovenskej republiky listom č. 2748/96\n\nz 18. 3. 1996 Ústavnému súdu Slovenskej republiky oznámil, že záujem o\nstretnutie s pracovníkmi zastupiteľského úradu sprostredkoval Ministerstvu\nzahraničných vecí Slovenskej republiky a stretnutie bude možné uskutočniť\nneodkladne po oznámení stanoviska ministerstva. Generálny riaditeľ sekcie\nmedzinárodno-právnej a konzulárnej listom č. 122.065/96-SMPK, ktorý bol\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky doručený 7. 5. 1996 navrhol, aby sa\nstretnutie uskutočnilo na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky v\nBratislave za účasti pracovníkov poverených ministrom.\nDňa 9. 5. 1996 Ústavný súd Slovenskej republiky požiadal listom Ministerstvo\nzahraničných vecí Slovenskej republiky o zaslanie kópií listov denníka došlej a\nodoslanej pošty, na ktorých sa nachádzajú dôkazy o korešpondencii\n, resp. jeho právneho zástupcu s ministerstvom. V odpovedi na\nuvedený list Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky 14. 5. 1996 pod\nč. 200.685/96-KAMI Ústavný súd Slovenskej republiky ubezpečilo, že je pripravené\nposkytnúť plnú súčinnosť pri overovaní skutočností, ktoré by mohli mať zásadný\nvplyv na rozhodnutie vo veci. Požadované doklady však nepredložilo s\nodôvodnením, že v období, ktoré je limitované dňom, kedy sa\nocitol nedobrovoľne v Rakúskej republike a dňom jeho návratu do Slovenskej\nrepubliky, dostalo ministerstvo niekoľko desiatok tisíc podaní a preskúmanie\njednotlivých záznamov v denníkoch došlej a odoslanej pošty by znamenalo značné\núsilie.\nDňa 20. 5. 1996 Ústavný súd Slovenskej republiky vypočul k dôležitým\nskutočnostiam uvádzaným v podnete\nzástupcu JUDr. Jána Havláta.\n\na jeho právneho\n\n-#-\n\nÚstavný súd podľa § 30 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nzákona č. 293/1995 Z. z. vyzval všetkých účastníkov, aby sa vyjadrili k potrebe\nústneho pojednávania. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom\nstanovisku namietlo pasívnu legitimáciu ministerstva ako účastníka v konaní, a\npreto sa k potrebe ústneho pojednávania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\nnevyjadrilo. Rovnako ani Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky\nnebolo podľa svojho vyjadrenia v uvedenom prípade pasívne legitimované, a preto\nžiadalo, aby nebolo považované za účastníka konania a netrvalo na ústnom\npojednávaní. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vyslovila vo svojom\nstanovisku súhlas, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho\npojednávania.\nPrávo účastníka na ústne pojednávanie neuplatnil ani právny zástupca\n. Na základe uvedeného Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci\nrozhodol na neverejnom zasadnutí senátu.\nVII.\nv podnete namietol porušenie práv, zaručených v Ústave\nSlovenskej republiky čl. 19 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 4, čl. 41 ods. 1, 4 a 5 a čl. 50 ods.\n3, ako aj práv, ktoré zabezpečujú viaceré medzinárodné zmluvy, ktorých zmluvnou\nstranou je aj Slovenská republika. Za orgány, nečinnosťou ktorých došlo k\nporušeniu uvedených práv, označil predkladateľ podnetu\nSlovenskej\n\nGenerálnu\n\nprokuratúru\n\nrepubliky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a\n\nMinisterstvo zahraničných\n\nvecí\n\nSlovenskej\n\nrepubliky.\n\nV podnete\n\nnešpecifikoval, ktorý z uvedených štátnych orgánov porušil jednotlivé práva,\nktorých ochrany sa domáhal v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní námietok predkladateľa\npodnetu za východiskovú a rozhodujúcu považoval skutočnosť, že označené štátne\norgány Slovenskej republiky môžu poskytovať ochranu základných ľudských práv\na slobôd len v rozsahu a za podmienok ich ústavnej pôsobnosti.\nPodľa § 17 písm. a) zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky\nv znení zákona č. 83/1994 Z. z. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej\n\n-#-\n\nrepubliky zabezpečuje ochranu práv a záujmov Slovenskej republiky a jej\nobčanov v zahraničí.\nV § 18 zákona č. 347/1990 Zb. v znení zákona č. 453/1992 Zb., zákona č.\n83/1994 Z. z. je upravená pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, ktoré podľa ustanovenia ods. 1 je ústredným orgánom štátnej správy\nSlovenskej republiky pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny\ndohľad. Podľa ods. 2 zabezpečuje zastupovanie Slovenskej republiky v\nEurópskej komisii pre ľudské práva a na Európskom súde pre ľudské práva. Do\ngescie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky patria aj mnohostranné\nzmluvy - Európsky dohovor o vydávaní a dvojstranná zmluva medzi Slovenskou\nrepublikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vydávaní a\nuľahčení jeho vykonávania, Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných\nveciach.\nPodľa § 1 zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov:\n\"Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním\n\nzákonov\n\na\n\niných\n\nprávnych predpisov ministerstvami... prislúcha Prokuratúre Slovenskej republiky,\nna čele ktorej stojí generálny prokurátor Slovenskej republiky.\". Výkonom\ndozoru\n\nnad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych\n\npredpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona prokuratúra chráni práva a\nzákonom chránené záujmy fyzických osôb. Podľa § 14 ods. 1 prokurátori\nvykonávajú dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov...a nad\ntým, aby nikto nebol nezákonne obmedzovaný vo svojich právach. Podľa §\n17 ods. 1 ministerstvám...podávajú prokurátori upozornenie za účelom\nodstránenia porušovania zákonov a iných právnych predpisov.\nZ takto vymedzenej pôsobnosti vyplýva, že námietka nedostatku pasívnej\nlegitimácie, ktorú uplatnil každý zo štátnych orgánov označených v podnete,\nje opodstatnená z hľadiska pôsobnosti všetkých štátnych orgánov len čiastočne. V\nkonaní o porušení jednotlivých práv namietaných v podnete sa Ústavný súd\nSlovenskej republiky vždy osobitne zaoberal otázkou, do pôsobnosti ktorého\nštátneho orgánu patrí ochrana namietaného práva a pre ktorý štátny orgán v\nsúvislosti s konkrétnym právom mala opodstatnenie námietka nedostatku pasívnej\nlegitimácie.\n\n-#-\n\nVIII.\nPodľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: \"Základné práva a slobody sa\nzaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu\npleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo\nsociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod\nalebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto\nzvýhodňovať\n\ndôvodov\n\npoškodzovať,\n\nalebo znevýhodňovať.\".\n\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení uviedla, že\nžiadny štát nemôže zaručovať dodržiavanie práva mimo svojej teritoriálnej\npôsobnosti, a preto odmietla možnosť, \"že zo záväzku štátu zabezpečiť určité práva\nvšetkým jednotlivcom podliehajúcim jeho jurisdikcii vyplýva pre tento štát\npovinnosť podniknúť nejaké kroky voči cudzím štátom.\".\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 2 garantuje, že práva a slobody\n\nsa\n\npriznávajú spôsobom vylučujúcim diskrimináciu. Ústava Slovenskej republiky\nposkytnutú garanciu zároveň spája s územím Slovenskej republiky. Ak by sa použil\niba doslovný výklad čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na obsolétnu právnu\nnormu by sa premenilo ustanovenie čl. 23 ods. 4 prvá veta, podľa ktorej: \"Každý\nobčan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky.\" Prvou\npodmienkou pre vznik tohto práva je pobyt mimo územia Slovenskej republiky,\nlebo len z cudzieho štátu sa občan môže uchádzať o vstup na územie Slovenskej\nrepubliky.\nSúčasťou ústavnej ochrany je aj väčší rozsah základných práv a slobôd\nzabezpečených medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom. Do tohoto okruhu patria podľa čl. 153 Ústavy\nSlovenskej republiky aj medzinárodné zmluvy, ktorými bola viazaná Česká a\nSlovenská Federatívna Republika.\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol uverejnený v\nZbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. Slovenská republika výslovne potvrdila\nsvoju viazanosť týmto Dohovorom v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí\nSlovenskej republiky č. 79/1994 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do\n\n-#-\n\nmnohostranných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská\nFederatívna Republika, deponovaných u generálneho tajomníka Rady Európy.\nPodľa čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: \"Vysoké\nzmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody\nuvedené v Hlave I. tohto Dohovoru\".\nEurópsky súd pre ľudské práva výslovne uviedol, že termín \"jurisdikcia\" nie je\nobmedzený štátnym územím Vysokej zmluvnej strany (Case of Drozd and Janousek\nv. France and Spain. Séria A, č. 240, s. 29).\nEurópska komisia pre ľudské práva najskôr vyslovila, že štát za určitých\nokolností znáša zodpovednosť za činnosť svojich orgánov mimo svojho územia (X\nv. the Federal Republic of Germany, Yearbook 8, s. 168 - 169). V ďalšom\nrozhodnutí uviedla, že výraz \"podlieha ich jurisdikcii\" nie je ekvivalentný\nalebo obmedzený národným územím dotknutej Vysokej zmluvnej strany. Podľa\nprávneho názoru komisie: \"je zrejmé z použitej formulácie, najmä vo francúzskom\nznení, z predmetu úpravy tohto článku, ako aj z účelu Dohovoru ako takého, že\nVysoké zmluvné strany majú záväzok zabezpečiť práva a slobody všetkým\nosobám\n\npodliehajúcim\n\nich\n\nskutočnej\n\nmoci a zodpovednosti, bez ohľadu na to,\n\nči sa táto moc uplatňuje vo vnútri ich vlastného územia alebo v zahraničí.\nPríslušníci štátu vrátane registrovaných lodí a lietadiel čiastočne podliehajú\njurisdikcii štátu kdekoľvek sa nachádzajú, a autorizovaní zástupcovia štátu\nvrátane diplomatických alebo konzulárnych zástupcov a príslušníkov ozbrojených síl\nnielenže zostávajú pod jurisdikciou svojho štátu aj počas pobytu v zahraničí, ale\nv takom prípade pod jurisdikciu štátu privádzajú všetky ďalšie osoby a majetok\nv rozsahu, v akom vykonávajú moc nad týmito osobami a majetkom\" (Cyprus v.\nTurkey, D/R, s. 136).\nOrgány Rady Európy v aplikácii čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd teda neumožňujú štátom, aby odmietli svoju jurisdikciu nad\nkonaním alebo opomenutím z dôvodu, že ku konaniu alebo opomenutiu došlo\nmimo územia štátu, alebo že účinok konania alebo opomenutia sa prejavil mimo\núzemia takého štátu.\nSúčasťou ústavného garantovania ochrany ľudských práv a základných slobôd\nSlovenskou republikou je ochrana tých práv a slobôd na území Slovenskej republiky\npodľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj podľa záväzku z Dohovoru\n\n-#-\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd aj ich ochrana vo všetkých ďalších\nvzťahoch podliehajúcich jurisdikcii štátnych orgánov Slovenskej republiky.\nPrávomoc štátnych orgánov sa obvykle spája so štátnym územím, ale túto\nokolnosť nemožno absolutizovať do tej miery, aby sa vylúčil pokus\nkompetentných štátnych orgánov splniť záväzok štátu voči občanovi vtedy, ak\nochranu ústavného práva alebo slobody treba zabezpečiť v súčinnosti s cudzím\nštátom. Práva a slobody vo vzťahu a s účasťou cudzieho štátu možno občanovi\nzabezpečiť jedine s pomocou štátnych orgánov Slovenskej republiky, lebo v\ntakom prípade partnerom pre orgány cudzieho štátu nie je občan Slovenskej\nrepubliky, ale štátne orgány Slovenskej republiky s právomocou zabezpečiť\nochranu ústavou priznaného práva alebo slobody.\nObčan Slovenskej republiky pobytom na území cudzieho štátu nestráca práva a\nslobody, ktoré mu priznáva Ústava Slovenskej republiky. Pobytom na území\ncudzieho štátu sa iba modifikuje jeho právne postavenie. Modifikácia právneho\npostavenia v takom prípade nastáva podľa vnútroštátnych predpisov cudzieho štátu,\nktorými sa na jeho území každému priznávajú práva a slobody, ako aj podľa\nmedzinárodných zmlúv, ku ktorým tento štát pristúpil.\nPrávo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky občan v súlade so\nsvojím modifikovaným právnym postavením uplatňuje z územia cudzieho štátu v\nrámci jurisdikcie štátnych orgánov Slovenskej republiky.\nz územia Rakúskej republiky uplatnil právo na slobodný\nvstup na územie Slovenskej republiky podľa čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky. Orgány činné v trestnom konaní v súlade s Trestným\nporiadkom 27. 12. 1995 proti nemu začali trestné stíhanie.\n\nvo\n\nsvojom podnete namietol porušenie takých práv priznaných v Ústave Slovenskej\nrepubliky, ktoré podliehajú jurisdikcii Slovenskej republiky.\n\nPOZITÍVNY ZÁVÄZOK ŠTÁTU\nVO VZŤAHU K PRÁVAM A SLOBODÁM OBČANA\nnamietol porušenie svojich ústavou priznaných práv\nnečinnosťou štátnych orgánov, v dôsledku čoho štát nesplnil pozitívny záväzok,\n\n-#-\n\nktorý voči nemu má ako k občanovi, rodičovi a manželovi podľa čl. 8 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\nOrgány Rady Európy uplatňujú Dohovor o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd podľa výkladu, že aj nečinnosť štátu, ktorá má za následok ignoráciu\npriznaných práv, možno pokladať za formu porušenia Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva túto zásadu\nformuloval vo veci Marckx (séria A, č. 31, § 31), keď uviedol, že štát musí nielen\nrešpektovať, ale aj chrániť práva garantované článkom 8 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd. V nasledujúcej veci k tejto zásade\ndoplnil, že podstatou článku 8 je poskytnúť jednotlivcovi ochranu pred\nľubovoľným zasahovaním orgánov verejnej moci, ale tento článok neukladá štátu\niba to, aby sa sám zdržal zasahovania; k tomu môže existovať aj pozitívny\nzáväzok zabezpečiť účinný rešpekt k súkromnému alebo rodinnému životu. Tieto\nhodnoty môžu vyžadovať prijatie pozitívnych opatrení, dokonca aj v oblasti\nvzťahov medzi jednotlivcami (Airey séria A, č. 32, s. 17). Európsky súd pre\nľudské práva vyslovil porušenie pozitívneho záväzku vo viacerých veciach\n(Marckx, séria A, č. 31; X and Y v. The Netherlands, séria A, č. 91; Gaskin, séria\nA, č. 160; Huvig, séria A, č. 176-A; Kruslin, séria A, č. 176-B), v ďalších veciach\npo preskúmaní okolností prípadu zamietol sťažnosti namietajúce porušenie\npozitívneho záväzku štátu (Johnston, séria A, č. 112; Abdulaziz, Cabales and\nBalkandali, séria A, č. 94; Rees, séria A, č. 106; Leander, séria A, č. 116).\nEurópsky súd pre ľudské práva potvrdil existenciu pozitívneho záväzku štátu\nnielen pri uplatňovaní článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ale aj pri uplatňovaní článku 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (Ärzte für das Leben, séria A, č. 139). Pri určovaní, či\npozitívny záväzok štátu existuje, Európsky súd pre ľudské práva berie do úvahy\n\"spravodlivú rovnováhu, ktorá sa má nastoliť medzi verejným záujmom a\nzáujmami jednotlivca\" (Rees, séria A, č. 106, s. 15). Európska komisia pre\nľudské práva vyslovila, že pozitívny záväzok štátu môže vzniknúť aj pri ochrane\npráva priznaného čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(Mrs. W. v. the United Kingdom, RD, 1983, č. 32, s. 200).\nČeská a Slovenská Federatívna Republika, ani Slovenská republika neuplatnila\nvýhradu voči čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto\n\n-#-\n\nv rozsahu, v ktorom z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nplatí pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia na zabezpečenie ľudských práv a\nzákladných slobôd, vyplýva pozitívny záväzok aj pre Slovenskú republiku.\nPozitívny záväzok vyplývajúci aj z ďalších medzinárodných zmlúv, ktoré\nratifikovala a vyhlásila alebo ktoré ratifikuje a vyhlási v svojej Zbierke zákonov\nSlovenská republika musí plniť, pokiaľ voči nemu neuplatní výhradu.\nPozitívnym záväzkom sa chránia aj práva a slobody ustanovené v Ústave\nSlovenskej republiky. Obsahom pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právam a\nslobodám občana je povinnosť podniknúť opatrenia na ochranu práv, ktoré v ústave\npriznal občanovi, ale súčasťou pozitívneho záväzku nie je povinnosť dosiahnuť\nvýsledok, ktorý občan žiada od štátu.\nPozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany\nľudských práv a základných slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky\na medzinárodnými zmluvami nemožno interpretovať ako povinnosť orgánov štátu\nurobiť opatrenia na ochranu týchto práv a slobôd aj v prípade, ak sa o ich ochranu\npoškodená osoba neuchádza. Osoba, ktorej právo sa fakticky alebo domnelo\nporušuje, má možnosť úvahy, či o ochranu svojho práva požiada. Ale ak už bola\nochrana požadovaná a príslušný orgán štátu je nečinný, štát sa nemôže zbaviť\nzodpovednosti odvolávajúc sa na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, tak ako\nto namietla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Článok 2 ods. 2 nemožno\ninterpretovať natoľko extenzívne, aby sa z neho odvodil ústavný zákaz takej činnosti\nštátneho orgánu, ktorou v prospech občana urobí viac, než mu výslovne prikazuje\nzákon. Preto námietka\n\n, podľa ktorej nečinnosťou štátnych\n\norgánov došlo k porušeniu pozitívneho záväzku Slovenskej republiky voči nemu ako\nobčanovi, rodičovi a manželovi, by mohla mať opodstatnenie len v prípade, ak by v\nkonkrétnej situácii, v ktorej sa ocitol, namietal porušenie svojich práv u príslušných\nštátnych orgánov a tie by zostali nečinné.\n\nNÁMIETKA PORUŠENIA ČLÁNKU 23 ODS. 4 ÚSTAVY\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY, ČL. 2 ODS. 1 AŽ 3,\nČL. 12 ODS. 1 AŽ 4 MEDZINÁRODNÉHO PAKTU\nO OBČIANSKYCH A POLITICKÝCH PRÁVACH\n\n-#-\n\nnamietol porušenie práva zaručeného čl. 23 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky. Podľa jeho názoru vzhľadom na okolnosti prípadu, išlo \"o\nbezprecedentnú situáciu v svetovej histórii, ktorá si vyžadovala aktívny postoj\nštátnych orgánov Slovenskej republiky na zabezpečenie ochrany práv občana svojej\nkrajiny\". Právnou podstatou tejto časti podnetu je namietanie porušenia pozitívneho\nzáväzku štátu pri ochrane práva, ktoré občanovi priznáva Ústava Slovenskej\nrepubliky. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky odmietlo tvrdenie,\nže nečinnosťou porušilo práva\n\n. Generálna prokuratúra\n\nSlovenskej republiky poprela existenciu povinnosti štátnych orgánov Slovenskej\nrepubliky intervenovať u orgánov cudzích štátov, aby občanovi Slovenskej republiky\numožnili návrat do vlasti.\nVýnimočná situácia, v ktorej sa ocitol\n, sa môže za iných\npodmienok opakovať. Uplatnenie práva podľa čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď sa občan Slovenskej\nrepubliky nedobrovoľne ocitne na území cudzieho štátu a požiada Slovenskú\nrepubliku o pomoc pri návrate domov, do svojej vlasti. Môže ísť napríklad o prípady\ndopravnej nehody na území cudzieho štátu, únos dopravného prostriedku s\nnúdzovým pristátím v cudzom štáte, zmenu politickej situácie v cudzej krajine,\nnásledky živelnej pohromy a pod. V takýchto prípadoch sa občan dôvodne bude\ndomáhať návratu domov - do štátu, ku ktorému ho viažu citové väzby, príbuzenské\nvzťahy, kde vlastní svoj majetok ap. Možnosť opakovania situácie, v ktorej\nobčan Slovenskej republiky žiada orgány Slovenskej republiky, aby sa svojím\naktívnym správaním pokúsili zabezpečiť jeho návrat do vlasti je záväzným dôvodom\nna interpretovanie rozsahu a obsahu tohoto ústavného práva, ako aj rozsahu a\nobsahu povinností štátneho orgánu v prípade uplatnenia práva podľa čl. 23 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky. Jeho znenie: \"Každý občan má právo na slobodný\nvstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť,\nnemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu.\". Pre okolnosti prípadu namietané v\npodnete\nje právne významná prvá veta čl. 23 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nPrávo podľa čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky sa nepriznáva\nkaždej fyzickej osobe, ale len každému občanovi Slovenskej republiky.\nPodstatou a zmyslom tohto práva je umožniť občanovi Slovenskej republiky\nvstup na územie Slovenskej republiky z jeho vlastnej vôle.\nObsahom tohto ústavného práva občana Slovenskej republiky nie je slobodný\nvstup na územie Slovenskej republiky, resp. jeho navrátenie v prípadoch, že sa na\núzemí cudzieho štátu ocitol dobrovoľne a bol pozbavený osobnej slobody pre\nporušenie jeho vnútroštátnych právnych predpisov alebo sa na území cudzieho\nštátu ocitol dobrovoľne a bol pozbavený osobnej slobody v súvislosti s\n\n-#-\n\nporušením vnútroštátnych právnych predpisov iného štátu ako štátu svojho\npobytu alebo v súvislosti s porušením noriem medzinárodného práva (napr.\nhľadaný vojnový zločinec). V týchto prípadoch je slovenský občan povinný\nstrpieť konanie štátnych orgánov v súlade s medzinárodnými zmluvami.\nAk sa návrat občana na územie štátu uskutoční na žiadosť štátneho orgánu\nSlovenskej republiky podľa Európskeho dohovoru o vydávaní, nevzťahujú sa naň\npodmienky uplatnenia práva na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky.\nV prípade, že občan opodstatnene uplatňuje svoje právo voči Slovenskej\nrepublike podľa čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a príslušný\nštátny orgán neurobí opatrenie za účelom ochrany tohto práva, fakticky je\nznemožnené uplatnenie ústavného práva, resp. jeho ochrana. V pozitívnom záväzku\nštátu urobiť opatrenia smerujúce k ochrane práva občana Slovenskej republiky na\nslobodný vstup na územie Slovenskej republiky je zahrnutá aj povinnosť\nkompetentných štátnych orgánov zistiť, či sa právo priznané podľa čl. 23 ods. 4\nprvá veta Ústavy Slovenskej republiky neporušuje cudzím štátom. V prípade\nzisteného porušenia práva má povinnosť urobiť voči tomuto štátu primerané\nopatrenia smerujúce k ochrane práva svojho občana.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky namietla nedostatok pasívnej\nlegitimácie pre konanie o porušení čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\ntvrdením, že navrátenie občana do domovského štátu nemožno uskutočniť\ntrestnoprávnymi prostriedkami, ani žiadnymi inými prostriedkami, ktoré má\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky\ntúto námietku uznal za opodstatnenú v tej časti podnetu\n\n,\n\nktorou namietol porušenie svojho práva podľa čl. 23 ods. 4 Generálnou\nprokuratúrou Slovenskej republiky z dôvodu, že nepožiadala o jeho vydanie.\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nemá pasívnu legitimáciu\npre konanie o podnete namietajúcom porušenie čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky, lebo nemá právomoc urobiť opatrenia potrebné na\nzabezpečenie práva občana na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky, ak\nobčan proti ktorému sa nevedie trestné stíhanie, sa bez svojho súhlasu ocitne na\núzemí cudzieho štátu.\n\n-#-\n\nZákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona č. 83/1994 Z. z. v\n§ 17 ods. 2 písm. a) ustanovuje, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky zabezpečuje ochranu práv a záujmov jej občanov v zahraničí.\nSynonymický slovník slovenčiny (Bratislava, Veda 1995) definuje gramatický\nvýznam pojmu ochrana ako \"starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva alebo\nškodlivých vplyvov\" (s. 405). Žiadnou metódou výkladu ochranu práv občana\nv zahraničí nemožno interpretovať tak, že Ministerstvo zahraničných vecí\nSlovenskej republiky chráni práva podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 347/1990\nZb. v znení neskorších predpisov aj vtedy, keď na žiadosť občana o navrátenie\nvôbec nezareaguje. Po uplatnení práva podľa čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky svoju\npovinnosť splní vtedy, ak aktívne koná tak, aby zabezpečilo odstránenie\nprotiprávneho stavu.\nOchrana záujmov občanov sa uskutočňuje činnosťou diplomatickej misie,\nktorej funkciou podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Viedenského dohovoru o\ndiplomatických stykoch č. 157/1964 Zb. je chrániť záujmy vysielajúceho štátu a\njeho príslušníkov v štáte prijímajúcom v rozsahu dovolenom medzinárodným\nprávom. Z doterajšej praxe vzťahov medzi štátmi možno usúdiť, že právo podľa čl.\n23 ods. 4 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky má chrániť Ministerstvo\nzahraničných vecí Slovenskej republiky, a nie zastupiteľský úrad Slovenskej\nrepubliky v štáte pobytu občana žiadajúceho o svoje navrátenie do Slovenskej\nrepubliky.\nOchrana práva na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky v\nštandardných situáciách spočíva v tom, že Ministerstvo\nSlovenskej\n\nzahraničných\n\nvecí\n\nrepubliky prostredníctvom príslušnej diplomatickej misie sa obráti na\n\npríslušné orgány štátu, v ktorom sa zdržiava jeho občan proti svojej vôli a žiada o\njeho navrátenie do vlasti.\nO ochranu tohto práva požiadal za\n\nprezident Slovenskej\n\nrepubliky Michal Kováč listom dňa 2. 9. 1995 ministra zahraničných vecí\nSlovenskej republiky. Podľa čl. 102 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky: \"Prezident\nzastupuje Slovenskú\n\nrepubliku navonok,\n\ndojednáva a ratifikuje medzinárodné\n\nzmluvy. Dojednávanie tých medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný\nsúhlas Národnej rady Slovenskej republiky, môže preniesť na vládu Slovenskej\n\n-#-\n\nrepubliky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov.\". Podľa čl. 102\npísm. b) Ústavy Slovenskej republiky: \"Prezident prijíma a poveruje\nvyslancov.\". Zastupovanie Slovenskej republiky prezidentom navonok je\noprávnením prezidenta konať v mene štátu, vykonávať v mene štátu úkony a\nprejavy k iným subjektom medzinárodného práva. Pozitívny záväzok štátu zakladá\npovinnosť štátu konať, ak občan požiada jeho orgány o ochranu svojho práva, ale\nneznamená povinnosť predstaviteľov štátu konať za občana, ak občan o ochranu\nsvojho práva nepožiada.\n\nv konaní pred Ústavným súdom\n\nSlovenskej republiky nepreukázal, že prezidenta Slovenskej republiky požiadal, aby\nkonal vo veci uplatnenia práva\n\n, ktoré mu zaručuje čl. 23 ods.\n\n4 Ústavy Slovenskej republiky. Preto prezident Slovenskej republiky nemohol z\ntitulu svojej funkcie uplatniť právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky\nnamiesto predkladateľa podnetu. K porušeniu práva mohlo preto dôjsť až potom,\nčo jeho ochranu uplatnil voči orgánom Slovenskej republiky sám predkladateľ\npodnetu\n\n.\n\nSlovenskej republiky\n\nGenerálnu\n\npožiadal o vydanie do\nprokuratúru\n\nSlovenskej republiky a\n\nMinisterstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky listom zo dňa 5. 1. 1996.\nPočas pobytu na území Rakúskej republiky sa nedokázalo, že k pobytu\nv zahraničí došlo s jeho súhlasom.\n\nurobil prejav\n\nvôle, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že sa chce vrátiť na územie Slovenskej\nrepubliky. V situácii, akou bola tá, v ktorej sa ocitol, ale aj v každej porovnateľnej\nsituácii, občan Slovenskej republiky má právo požiadať Ministerstvo zahraničných\nvecí Slovenskej republiky, aby mu pomohlo k návratu do vlasti. Po uplatnení tohto\npráva občanom, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky vzniká\npovinnosť urobiť voči cudziemu štátu opatrenia na zabezpečenie základného\npráva, ktoré garantuje čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky.\nvo svojej výpovedi na Ústavnom súde Slovenskej republiky\nuviedol, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky mu na jeho žiadosť\npísomne neodpovedalo a o jeho odmietavom postoji k veci sa dozvedel\nprostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ministerstvo zahraničných\nvecí Slovenskej republiky v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky namietlo, že\n\nposkytlo nadštandardnú\n\n-#-\n\nkonzulárnu pomoc, ale nepredložilo, ani nenavrhlo dôkazy o tom, akú činnosť, resp.\naké úkony vykonalo vo veci žiadosti\n\n.\n\nPodľa prílohy k podnetu Vrchný krajinský súd vo Viedni rozsudkom č. 22 Ns\n13/95 zo dňa 20. 2. 1996 rozhodol o neprípustnosti vydania\ndo Spolkovej republiky Nemecko na základe nóty Bavorského\nštátneho ministerstva spravodlivosti číslo sp. 93561E-II-2101/95 zo 14. 9. 1995\nna trestné stíhanie pre trestný čin popísaný v príkaze na zatknutie vydanom\nObvodným súdom Mníchov č. sp. ER IV Gs 6419/94 zo 14. 9. 1994, k čomu ho,\nako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku, viedol aj postoj štátnych orgánov\nSlovenskej republiky k riešeniu otázky navrátenia slovenského štátneho občana do\nvlasti.\nPredkladateľ podnetu vo svojom podnete namietol porušenie čl. 23 ods. 1 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach.\nRežim, ktorým sa poskytuje ochrana pohybu a pobytu upravený\nMedzinárodným paktom o občianskych a politických právach, nebol úplne\nprevzatý Ústavou Slovenskej republiky. Kým článkom 12 Medzinárodného paktu o\nobčianskych a politických právach je upravený pobyt \"každého\" na území\nčlenského štátu Paktu, čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upravuje\nslobodu pohybu a pobytu všeobecne a v odsekoch 2 až 4 na území Slovenskej\nrepubliky. Podľa čl. 12 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach každý, kto sa právoplatne nachádza na území určitého štátu, má na tomto\núzemí právo zvoliť si miesto pobytu. Odhliadnuc od významu slova\n\"právoplatne\" pri uplatňovaní uvedeného odseku v prípade\ntreba zdôrazniť, že v okolnostiach, ktoré namietol podnetom, išlo o právo na\nslobodu pohybu a pobytu na území Rakúskej republiky. Ochranu tohto práva\nnemožno uplatňovať na Ústavnom súde Slovenskej republiky.\nČlánok 12 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\npriznáva každému možnosť slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu. Ani porušenie\ntohto práva nemožno podľa okolností konkrétneho prípadu namietať proti orgánom\nSlovenskej republiky.\nČlánok 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému občanovi\nprávo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Tomuto právu zodpovedá\naj ochrana priznaná čl. 12 ods. 4 Medzinárodného paktu o občianskych a\npolitických právach, podľa ktorej nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený práva\nvstúpiť do svojej vlastnej krajiny.\n\n-#-\n\nNečinnosťou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v čase\nod 5. 1. 1996 do 20. 2. 1996 došlo k porušeniu práva\npriznaného čl. 23 ods. 4 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 4\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach.\n\nNÁMIETKA PORUŠENIA ČLÁNKU 50 ODS. 3 ÚSTAVY\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY V SPOJITOSTI\nS ČL. 1, ČL. 2 ODS. 1 A ČL. 17 EURÓPSKEHO\nDOHOVORU O VYDÁVANÍ\nv podnete namietol aj porušenie práva, ktoré mu priznáva\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 50 ods. 3. Podľa tohto ustanovenia: \"Obvinený\nmá právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa\nmohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu\". Právo podľa čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky uplatnil v spojitosti s ustanoveniami Európskeho\ndohovoru o vydávaní.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky proti tejto časti podnetu\nuplatnila námietku nedostatku právomoci Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zaoberať sa otázkou, či orgány činné v trestnom konaní\nmali právo alebo povinnosť požiadať Rakúsku republiku o vydanie\nna trestné stíhanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky je toho názoru, že samostatné postavenie\norgánov činných v trestnom konaní a Ústavného súdu Slovenskej republiky\nodvodené z princípov deľby štátnej moci vylučuje, aby tieto štátne orgány navzájom\nnahradzovali svoju\n\nrozhodovaciu právomoc. Uplatňovanie právomoci orgánov\n\nčinných v trestnom konaní však musí byť v súlade s právami a slobodami, ktoré\nÚstava Slovenskej republiky priznáva občanom. V rámci ochrany ústavnosti podľa\nčl. 124 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky má\nprávomoc preskúmať aj otázku, či v trestnom stíhaní nedošlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré Ústava Slovenskej republiky zaručuje\nobčanovi. Podmienkou pre uplatnenie tejto právomoci je podanie podnetu podľa\nčl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n\npodnetom namietol\n\n-#-\n\nporušenie základného práva, ktoré Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanovi v\ntrestnom konaní.\nNámietku\n\no porušení jeho práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy\n\nSlovenskej republiky Generálna prokuratúra Slovenskej republiky odmietla aj z\ndôvodu, že v podnete neprípustne spojil dve veci, ktoré spolu nesúvisia. \"Jeho\núdajne násilné zavlečenie do cudziny s trestným stíhaním jeho osoby za celkom iný\nskutok. Ak by aj boli ústavné práva\n\nporušené spáchaním\n\ntrestného činu zavlečenia do cudziny, v konaní, v ktorom má\npostavenie poškodeného, nemožno dosiahnuť navrátenie vecí do pôvodného stavu\ntým, že by bol\n\nvyžiadaný z cudziny na trestné stíhanie v inej\n\ntrestnej veci, v ktorej má postavenie obvineného,\"\n\nuviedla Generálna\n\nprokuratúra Slovenskej republiky.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky v tejto námietke neprihliadla na\nokolnosť, že počas pobytu\n\nv Rakúskej republike vznikli dve\n\nudalosti bez vzájomnej príčinnej súvislosti, pričom v každej z nich mohlo dôjsť k\nporušeniu iného ústavou priznaného práva.\nPrávo priznané podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý,\nproti komu sa vznesie obvinenie.\n\nPodľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky\nnezaniklo právo podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v dôsledku jeho\npobytu na území Rakúskej republiky, pričom pre uplatnenie tohto práva sú\nprávne irelevantné okolnosti, za ktorých sa ocitol na rakúskom štátnom území.\nÚčelom uplatnenia práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky s\nprihliadnutím na okolnosti prípadu nebola reparácia jeho zavlečenia do cudziny, ale\nposkytnutie mu času a možnosti na prípravu obhajoby v inej trestnej veci, v ktorej\nmá postavenie obvineného.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky napokon namietla aj to, že\n\"ustanovenie čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako to vyplýva zo\nsystematického výkladu čl. 50 a z Trestného poriadku, sa vzťahuje predovšetkým\nna obhajobu v konaní pred súdom.\".\n\n-#-\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky toto tvrdenie odmietol. Občan, proti ktorému\nsa vedie trestné konanie, má právne postavenie obvineného, obžalovaného a\nodsúdeného. Podľa § 12 ods. 8 Trestného poriadku: \"Pokiaľ z povahy veci\nnevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.\". Zákon\ntýmto ustanovením priznal obžalovanému a odsúdenému rovnaké práva ako\nobvinenému. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: \"Výklad a\nuplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\". Výklad, ktorý\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky uviedla vo svojom stanovisku, nie je v\nsúlade s týmto ustanovením. Konanie pred súdom sa podľa Trestného poriadku\nnemusí viesť proti každému, voči komu sa vznieslo obvinenie. Ústava Slovenskej\nrepubliky však právo podľa čl. 50 ods. 3 výslovne priznáva obvinenému, a nie až\ntomu, kto sa má obhajovať pred súdom.\nÚčelom práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je poskytnúť\nobvinenému možnosť, aby sa bránil proti\nobvineniu, že spáchal trestný čin. Toto právo mu orgány činné v trestnom konaní\nnemôžu odoprieť.\nOrgány činné v trestnom konaní vzniesli obvinenie proti\n27. 12. 1995. Vznesením obvinenia mu vzniklo právo, ktoré mu Ústava\nSlovenskej republiky priznáva podľa čl. 50 ods. 3.\nV podnete predkladateľ podnetu namietol porušenie práva podľa čl. 50 ods. 3 z\ndôvodu, že sa nemôže obhajovať sám, ak nie je prítomný a nemôže si dostatočne\npripraviť obhajobu bez možnosti osobne si preštudovať spisy a na ich základe\nnavrhnúť vykonanie dôkazov.\nPre uplatnenie práva podľa čl. 50 ods. 3 nie je nevyhnutnou podmienkou\nprítomnosť na území Slovenskej republiky.\n\nPráva obvineného\n\npodľa\n\nokolností prípadu predkladateľ podnetu mohol uplatniť aj na území Rakúskej\nrepubliky, napr. nahliadnutím do spisov na zastupiteľskom úrade Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne\nalebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá vlastné\n\n-#-\n\nprostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú. V rozhodnutí vo veci Pakelli, séria A, č. 64 Európsky súd\npre ľudské práva vyslovil, že tento článok garantuje obvinenému, aby mal možnosť\nobhajovať sa sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu, a aby mu bol právny\nzástupca poskytnutý bezplatne, za určených podmienok. Ide o rovnocenné\nuplatnenie práva na obhajobu, a preto nemožno považovať právo na obhajobu za\nporušené v prípade, že ho za obvineného uplatňoval zástupca, ktorého si sám zvolil.\nv marci 1995 generálnou plnou mocou poveril JUDr. Jána\nHavláta na zastupovanie v jeho právnych veciach. V zmysle takto udeleného\nplnomocenstva ho zastupoval aj v začatom trestnom stíhaní na území Slovenskej\nrepubliky počas jeho nedobrovoľného pobytu v Rakúskej republike. Dokazuje to\npodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 27. 12. 1995.\n, ani jeho právny zástupca JUDr. Ján Havlát nepredložili dôkaz o\ntom, že uplatnili v trestnom konaní práva, ktorým by orgány činné v trestnom\nkonaní nevyhoveli, čím by zmarili uplatnenie práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nPrávo\nna poskytnutie času a možnosti na prípadnú\nobhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nebolo porušené.\nPreto Ústavný súd Slovenskej republiky sa ani nezaoberal návrhom\nna zrušenie uznesenia vyšetrovateľa Mestského úradu vyšetrovania\nPolicajného zboru Bratislava č. ČVS 46/10-03-20/95 z 27. 12. 1995.\nPorušenie čl. 50 ods. 3 namietol v podnete predkladateľ podnetu aj v spojitosti\ns čl. 1, čl. 2 ods. 1 a čl. 17 Európskeho dohovoru o vydávaní, odvolávajúc sa na čl.\n11 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohoto článku medzinárodné zmluvy o\nľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred jej\nzákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky namietla, že cieľom vyžiadania a\nvydania obvineného podľa Európskeho dohovoru o vydávaní nie je dať\nobvinenému výhodu spočívajúcu vo vydaní do štátu s miernejšou trestnou politikou\nalebo preto, lebo štát poskytuje obvinenému domáce prostredie. Podľa námietky\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky cieľom vyžiadania obvineného je\númysel štátu podrobiť obvineného svojej jurisdikcii, aby voči nemu mohol\nvyvodiť trestnú zodpovednosť.\n\n-#-\n\nPodľa Európskeho dohovoru o vydávaní sa nevylučuje také uplatnenie práv z\ntohto dohovoru, aby sa zabezpečila miernejšia forma trestnej zodpovednosti v záujme\nobvineného. Podľa čl. 11 tohto dohovoru: \"Pokiaľ možno podľa právneho\nporiadku dožadujúcej strany za trestný čin, pre ktorý sa o vydanie žiada, uložiť\ntrest smrti a pokiaľ právny poriadok dožiadanej strany pre taký trestný čin trest\nsmrti neustanovuje alebo sa obvykle nevykonáva, vydanie možno odmietnuť, pokiaľ\ndožadujúca strana neposkytne také ubezpečenie, ktoré dožiadaná strana bude\npovažovať za dostačujúce, že trest smrti sa nevykoná.\". Záväzok, ktorý\nSlovenská republika prijala podľa Európskeho dohovoru o vydávaní, sa však\nnevzťahuje na všetky prípady, v ktorých sa uplatňuje trestná zodpovednosť. Podľa\nčl. 2 bod 1 Európskeho dohovoru o vydávaní: \"Vydanie bude povolené pre trestné\nčiny, za ktoré právny poriadok dožadujúcej aj dožiadanej strany ustanovuje trest\nodňatia slobody alebo ochranného opatrenia, ktorého horná hranica je najmenej\njeden rok, alebo prísnejší trest. Pokiaľ už trest odňatia slobody alebo ochranné\nopatrenie boli na území dožadujúcej strany uložené, museli byť uložené\nnajmenej v trvaní štyroch mesiacov.\". Štát, ktorý uplatňuje voči inému štátu jeho\nzáväzok prijatý podľa Európskeho dohovoru o vydávaní, pri podaní žiadosti o\nvydanie musí splniť podmienky ustanovené v čl. 12. Podľa ustanovenia čl. 12 bod\n1: \"Žiadosť sa podá písomne a odovzdá sa diplomatickou cestou. Iný spôsob\nodovzdania možno určiť priamo dohodou medzi dvoma alebo viacerými stranami.\".\nPodľa čl. 12 bod 2: \"K žiadosti sa priloží: a) originál alebo overená kópia\nvykonateľného rozsudku o treste alebo rozhodnutia o uložení ochranného opatrenia\nalebo príkazu na vzatie do väzby, alebo iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok\na bol vydaný v súlade s konaním ustanoveným právnym poriadkom dožadujúcej\nstrany; b) opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada; čo najpresnejšie\nuvedenie času a miesta ich spáchania, právnej kvalifikácie a odkazu na príslušné\nprávne predpisy; c) kópia príslušných právnych predpisov a tam, kde to nie je možné,\nvyhlásenie o právnom stave a čo najpresnejší opis žiadanej osoby spolu s\nakoukoľvek ďalšou informáciou, ktorá pomôže zistiť jej totožnosť a štátne\nobčianstvo.\".\nOkrem toho podľa čl. 1 Európskeho dohovoru o vydávaní: \"Zmluvné strany sa\nzaväzujú vzájomne si vydávať, v súlade s ustanoveniami a podmienkami\n\n-#-\n\nuvedenými v tomto dohovore, všetky osoby, proti ktorým vedú príslušné orgány\ndožadujúcej strany trestné stíhanie pre trestný čin alebo ktoré vyžadujú tieto orgány\nna výkon trestu alebo ochranného opatrenia.\". V Európskom dohovore o vydávaní\nsa štáty zaviazali vydávať \"v súlade s ustanoveniami a podmienkami uvedenými\nv tomto dohovore\" osoby, proti ktorým vedú príslušné orgány dožadujúcej strany\ntrestné stíhanie pre trestný čin, alebo ktoré vyžadujú tieto orgány na výkon trestu\nalebo ochranného opatrenia (článok 1 Európskeho dohovoru o vydávaní), no\nEurópsky dohovor o vydávaní neobsahuje explicitne vyjadrenú povinnosť štátu\npožiadať o vydanie osoby.\nPodľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní, ktoré je predmetom\npodnetu\n\n, z čl. 1 Európskeho dohovoru o vydávaní možno\n\nodvodiť povinnosť rakúskeho štátu vydať ho Slovenskej republike, ale nemožno z\nneho odvodiť povinnosť štátnych orgánov Slovenskej republiky požiadať o jeho\nvydanie po vznesení obvinenia. Vyžiadanie obvineného na trestné stíhanie je\nprávom štátu voči inému štátu a voči obvinenému. Toto právo štátu nemožno\npovažovať za ústavné právo obvineného. Nečinnosťou štátnych orgánov\nSlovenskej republiky vo veci, ktorú\n\nnamietol podnetom\n\nnedošlo k porušeniu Európskeho dohovoru o vydávaní.\n\nNÁMIETKA PORUŠENIA ČLÁNKU 19 ODS. 2 ÚSTAVY SLOVENSKEJ\nREPUBLIKY, ČL. 17 MEDZINÁRODNÉHO PAKTU O OBČIANSKYCH\nA POLITICKÝCH PRÁVACH A ČL. 8 ODS. 1 DOHOVORU\nO OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD\nPorušenie práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo svojho rodinného života je ďalšou námietkou\n\n. Tvrdí, že\n\nsa ako otec dvoch maloletých detí nemohol podieľať na ich výchove a ďalších\nrodičovských právach počas svojho núteného pobytu v Rakúskej republike,\npričom štátne orgány Slovenskej republiky sa ani nepokúsili odstrániť\nporušovanie jeho práva.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v konaní o podnete zistil, že\nprávo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a\n\n-#-\n\nrodinného života počas svojho pobytu na území Rakúskej republiky vôbec\nneuplatnil voči nijakému štátnemu orgánu Slovenskej republiky. Ministerstvo\nzahraničných\n\nvecí\n\nSlovenskej\n\nrepubliky, Ministerstvo spravodlivosti\n\nSlovenskej republiky, ani Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bez jeho\nžiadosti nemohli rozhodnúť o tom, či namietaný zásah do práva na rodinný život je\nodôvodnený. Nemohli ani rozhodnúť, či môžu urobiť opatrenia na ochranu práva\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak by zásah do práva\npredkladateľa podnetu na rodinný život mal povahu neoprávneného zásahu.\nSvojou nečinnosťou preto štátne orgány nemohli porušiť jeho právo, ktoré sa\nzaručuje čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 Medzinárodného paktu o\nobčianskych a politických právach a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Preto Ústavný súd Slovenskej republiky podnet\nv tejto časti odmietol.\n\nNÁMIETKA PORUŠENIA ČLÁNKU 23 ODS. 1 ÚSTAVY\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY, ČL. 2 ODS. 1 AŽ 3,\nČL. 12 ODS. 1 AŽ 4 MEDZINÁRODNÉHO PAKTU\nO OBČIANSKYCH A POLITICKÝCH PRÁVACH\nObsahom podnetu bola aj námietka porušenia čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 2 ods. 1 až 3 a čl. 12 ods. 1 až 4 Medzinárodného paktu o\nobčianskych a politických právach.\nÚstavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní tejto námietky zistil, že ani\nporušenie slobody podľa čl. 23 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky\n\nnenamietol počas svojho pobytu v\n\nRakúskej republike. V rovnakom období nepožiadal príslušné orgány\nSlovenskej republiky, aby mu zabezpečili slobodu vyplývajúcu z čl. 12 ods. 1,\n2 a 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Námietku\nporušenia slobody pohybu a pobytu podľa čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Medzinárodného paktu o občianskych a\npolitických právach po prvý raz uplatnil až 12. 3. 1996 v doplnení podnetu na začatie\nkonania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej\n\n-#-\n\nrepubliky nekoná o ochrane práv, ktoré osoba neuplatní voči príslušnému\nštátnemu orgánu. Preto Ústavný súd Slovenskej republiky námietku predkladateľa\npodnetu aj v tejto časti odmietol.\n\nNÁMIETKA PORUŠENIA ČLÁNKU 41 ODS. 1, 4 A 5 ÚSTAVY\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY A ČL. 23 ODS. 1\nMEDZINÁRODNÉHO PAKTU O OBČIANSKYCH\nA POLITICKÝCH PRÁVACH.\npodnetom namietol porušenie svojich práv, ktoré mu\npriznáva čl. 41 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu, že sa ako\nmanžel a otec dvoch maloletých detí nemohol počas núteného pobytu v Rakúskej\nrepublike podieľať na výchove svojich detí a ďalších rodičovských právach. Ani\ntoto právo\nvecí\n\nvôbec neuplatnil voči Ministerstvu\n\nzahraničných\n\nSlovenskej republiky, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ani\n\nvoči Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Jeho porušenie po prvý raz\nnamietol až v doplnení a zmene svojho podnetu na začatie konania pred\nÚstavným súdom Slovenskej republiky 12. 3. 1996. Preto aj námietku o porušení\njeho práv priznaných podľa čl. 41 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky Ústavný\nsúd Slovenskej republiky odmietol.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno\npodať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. septembra 1996\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Anna Danielčáková\npredsedníčka senátu", "vazby": {"registre": ["porušovanie ľudských práv"], "ustanovenia": ["čl. 130 ods. 3 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:df03dfb0-b2ae-4510-bda1-ab95d439b4b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.257.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.257.2026.1"}, {"guid": "ussr:d039c4c5-0638-42c8-b2b8-1f59d3922208", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.682.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 682/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 682/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.682.2025.1"}, {"guid": "ussr:1df27304-ff0c-467e-a4ab-522f8bfda443", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.623.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 623/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 623/2025 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.623.2025.1"}, {"guid": "ussr:822baae9-93e7-4e16-b1a6-55fe2e43724e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 635/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 635/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2025.1"}, {"guid": "ussr:3b84cbb5-0e46-422b-afaa-555de30af2ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.158.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.158.2025.2"}, {"guid": "ussr:b44d0990-ff80-406a-8be6-adff734d3435", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.157.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 157/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/2023 z 10. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.157.2023.1"}, {"guid": "ussr:abe8f393-e3a8-4d79-a2ec-65af2bef78ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.603.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 603/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 603/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.603.2021.1"}, {"guid": "ussr:c3d120a3-c8d4-4ff3-9873-092a93e398d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z 6. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3d120a3-c8d4-4ff3-9873-092a93e398d0"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:6a8395da-2abe-4da8-81cb-f56c68759b84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2017 z 8. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2017.1"}, {"guid": "ussr:ba645aec-27f3-4aa5-8056-ee578a99acec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1"}, {"guid": "ussr:6424e0c7-c53a-4db0-89e2-d912ee79ba0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2018 z 13. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1"}, {"guid": "ussr:718890c1-f3f4-43d8-9b76-36332dbd9b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1"}, {"guid": "ussr:1de331e9-16d3-4ecc-b138-a94711f6dd6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.16.2019.1"}, {"guid": "ussr:ad43361a-1c51-4e3d-bc05-c40307bfe773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.364.2018.1"}, {"guid": "ussr:4811f71c-f762-4056-97b8-ea958c61f4a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.515.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 515/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 515/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.515.2018.1"}, {"guid": "ussr:71eb55d2-f7a9-4400-8203-7f686aa44ab4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1"}, {"guid": "ussr:9aef3368-7829-4c1e-a818-b25ca5a2d8de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 736/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 736/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.2"}, {"guid": "ussr:8d1e91b7-7841-43db-91b7-aa70a1a1c1a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.132.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.132.2018.1"}, {"guid": "ussr:36fbe454-255a-4136-a471-8cb20a236c06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 407/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 407/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.407.2018.1"}, {"guid": "ussr:9a293437-80c5-4c6c-b714-32748315659d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.364.2018.1"}, {"guid": "ussr:37d742b9-631c-479c-aade-19c2979bfbca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1"}, {"guid": "ussr:781fd611-3463-41f3-ab67-3b920d5f0cd3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.120.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.120.2018.1"}, {"guid": "ussr:e64a471d-69d5-40f2-8ea3-3b283e82425e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.223.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.223.2017.1"}, {"guid": "ussr:b167d413-c656-417c-af9b-a02f47c1212f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 531/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 531/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1"}, {"guid": "ussr:46acdffc-cdfd-4ed8-bc52-f333da849d91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.338.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 338/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.338.2017.1"}, {"guid": "ussr:8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3"}, {"guid": "ussr:4e24608c-1b19-47d9-8ed4-5a77fa040308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.620.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 620/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 620/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.620.2016.1"}, {"guid": "ussr:a6d6a0ea-a34a-4650-bb59-c04f366f98a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.419.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 419/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 419/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.419.2016.1"}, {"guid": "ussr:7c31eded-7c84-4fbd-bd08-2960e4d4f425", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 504/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 504/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.504.2016.1"}]}