{"guid": "ussr:78221688-5c5e-4b1f-b3c2-07b76919af5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 788/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 788/2015 z 2. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 788/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/78221688-5c5e-4b1f-b3c2-07b76919af5a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1/text", "citacie_n": 16, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 788/2015­13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrej Mojžiš, s. r. o., Gen.\nSvobodu 16, Pezinok, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 587/2014 z 19. augusta 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra\n2015 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 587/2014 z 19. augusta 2015.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 16. septembra 2008 podala Okresnému súdu\nPezinok (ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe\nbytového domu uzavretej 26. mája 2008. V podanej žalobe okrem ďalších žalovaných za\nžalovaných 4 a 5 označila\n\na\n\n(ďalej len „pôvodní žalovaní“),\n\na to ako vtedajších vlastníkov bytu č. 4 a účastníkov napadnutej zmluvy o nadstavbe.\nV priebehu konania pôvodní žalovaní previedli vlastnícke právo k bytu č. 4 na\n(ďalej len „nový žalovaný“). Vychádzajúc z názoru, že po začatí konania nastala\nprávna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo\npovinností, o ktorých sa koná (t. j. že nový žalovaný nadobudnutím vlastníckeho práva\nk bytu vstúpil do práv a povinností účastníka zmluvy o nadstavbe, o určenie neplatnosti\nktorej sa v konaní rozhodovalo), sťažovateľka v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku navrhla zmenu na strane žalovaných tak, aby namiesto\npôvodných žalovaných vstúpil do ich postavenia nový žalovaný ako nový vlastník bytu č. 4.\nUznesením okresného súdu č. k. 4 C 1174/2008­65 z 11. októbra 2010 bola\nnavrhnutá zmena účastníkov konania pripustená. Okresný súd konštatoval, že prevod\nvlastníckeho práva k bytu č. 4 je takou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú\nprevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a aplikoval ustanovenie\n§ 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa sťažovateľky možno konštatovať, že\nokresný súd považoval za preukázané, že k prevodu alebo prechodu práv a povinností,\no ktorých sa koná, došlo uvedeným prevodom vlastníckeho práva k bytu č. 4. Uznesenie sa\nstalo právoplatným a vykonateľným 26. októbra 2010 a nebolo zrušené na základe\nmimoriadneho opravného prostriedku. Zároveň nejde o uznesenie, ktorým sa upravuje\nvedenie konania, a preto okresný súd je týmto uznesením viazaný.\nPo vydaní uznesenia konal okresný súd ďalej už s novým žalovaným popri ostatných\nžalovaných. S pôvodnými žalovanými už ďalej nekonal.\nRozsudkom okresného súdu č. k. 4 C 1174/2008­120 z 12. júla 2011 bola žaloba\nv celom rozsahu zamietnutá, a to z dôvodu, že zmena účastníkov konania spôsobila\n2\n\nnedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných, pretože účastníkmi súdneho konania\nv čase vyhlásenia rozsudku neboli všetci účastníci zmluvy o nadstavbe, t. j. všetky osoby,\nktoré majú hmotnoprávny vzťah k veci, o ktorej sa koná. Okresný súd teda v rozpore\nso svojím predchádzajúcim právnym názorom vyjadreným v tom čase v právoplatnom\nuznesení o pripustení zmeny účastníka konania v rozsudku už tvrdí opak, t. j. že počas\nkonania nedošlo k takej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod\npráv alebo povinností, o ktorých sa koná (preto nebol daný dôvod na zmenu účastníkov\nkonania).\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n8 Co 281/2011 z 25. marca 2014 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Aj podľa názoru\nkrajského súdu prevodom vlastníckeho práva k bytu nedochádza k prechodu práv\na povinností, o ktorých sa koná. Tým aj krajský súd rozhodol v rozpore s už právoplatným\nuznesením okresného súdu č. k. 4 C 1174/2008­65 z 11. októbra 2010. Námietku, podľa\nktorej v zmysle § 170 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol okresný súd viazaný\nsvojím rozhodnutím o pripustení zmeny účastníkov konania, a preto nemohol v ďalšom\nrozhodnutí tvrdiť opak, posúdil ako nedôvodnú.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 587/2014 z 19. augusta 2015 bolo\ndovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu odmietnuté s tým, že sa nepreukázala\nexistencia procesnej vady uvedenej v ustanovení § 237 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku, keďže podľa názoru najvyššieho súdu „... súd prvého stupňa konajúc o návrhu\nnavrhovateľky na zámenu účastníkov konania postupoval v súlade s procesnými predpismi“.\nNapriek tomu, že sťažovateľka v podanom dovolaní poukázala na právne závery uvedené\nv uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 188/2011 z 30. novembra 2011 v inej veci (toto\nuznesenie dokonca predložila v prílohe dovolania), najvyšší súd sa s právnymi závermi\nuvedenými v tomto uznesení nevysporiadal a neodôvodnil ani odklon od nich.\nPodľa názoru sťažovateľky najvyšší súd postupoval v rozpore so zákonom, pretože\njeho právne závery sú v rozpore s už uvedeným uznesením najvyššieho súdu, ktorý\n3\n\nv obdobnej veci konštatoval porušenie práva žalobcu, keď mu postupom súdov bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Keďže najvyšší súd žiadnym spôsobom neodôvodnil odklon od\nprávneho názoru vysloveného v inej veci, možno podľa názoru sťažovateľky jednoznačne\nkonštatovať, že došlo k porušeniu povinnosti rozhodovať v obdobných veciach rovnako,\na tým zachovávať právnu istotu a predvídateľnosť práva. Týmto postupom najvyššieho súdu\nbola sťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1\nústavy.\nHoci už dosiaľ uvedené skutočnosti postačujú na to, aby bolo sťažnosti vyhovené,\nsťažovateľka poukazuje aj na ďalšie nesprávnosti v záveroch najvyššieho súdu.\nSťažovateľka súhlasí s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého v rámci rozhodnutia\npodľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku sa nemajú hodnotiť právne úkony z\nhľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho\nnástupníctva z pohľadu hmotno­právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky\ndôležitej pre rozhodnutie o veci samej. V danom prípade na pripustenie zmeny účastníkov\nsúdu postačil okrem návrhu sťažovateľky na pripustenie zmeny list vlastníctva dostupný na\ninternete, z ktorého vyplývala zmena vlastníka bytu, pričom okresný súd neskúmal platnosť\ndarovacej zmluvy. Sťažovateľka a ani žiaden iný účastník konania o to okresný súd ani\nnežiadali. Okresný súd teda pri vydaní rozhodnutia o zmene účastníka konania vychádzal\nlen z predpokladu platnosti právneho úkonu, pričom zo spisu nevyplýva, že by darovaciu\nzmluvu hodnotil z hľadiska jej platnosti. Aplikujúc však už uvedený právny názor\nnajvyššieho súdu, okresný súd sa v čase vydania rozsudku mohol a mal odchýliť od svojho\nuž právoplatného rozhodnutia o zmene účastníkov len vtedy, ak by v rámci riešenia\npredbežnej hmotno­právnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej dospel neskôr\nk záveru, že k prevodu vlastníckeho práva z pôvodných žalovaných na nového žalovaného\nnedošlo (napr. z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy). V konaní však takáto skutočnosť\nnevyšla najavo a okresný súd zmenu svojho predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia\ntakouto skutočnosťou v rozsudku neodôvodnil.\n\n4\n\nPodľa názoru sťažovateľky v uvedenom postupe okresného súdu žiaden súlad\ns procesnými predpismi nevidno, a preto nemožno súhlasiť s právnym názorom najvyššieho\nsúdu, podľa ktorého okresný súd pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na zámenu\núčastníkov konania postupoval v súlade s procesnými predpismi. Navyše, vzhľadom na\nexistenciu právoplatného rozhodnutia o zmene účastníkov konania bol následný rozsudok\nokresného súdu nepredvídateľný a prekvapivý. Konečné rozhodnutie je o to prekvapivejšie,\nže okresný súd o veci, ktorá mala podľa jeho názoru procesný nedostatok, konal takmer rok,\npričom vykonal aj navrhované dôkazy. Sťažovateľka nedostala na pojednávaní žiaden\npriestor na to, aby na takúto zmenu právneho názoru okresného súdu mohla kvalifikovane\nreagovať.\nPodľa sťažovateľky nemožno súhlasiť ani s tým názorom najvyššieho súdu, podľa\nktorého rozsudky okresného súdu a krajského súdu nie sú arbitrárne. Arbitrárnosť rozsudku\nokresného súdu možno jednoznačne vidieť v skutočnosti, že žiadnym spôsobom\nneodôvodnil zmenu svojho právneho názoru na otázku právneho nástupníctva vyjadreného\nv právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny účastníkov konania. Arbitrárnosť rozhodnutia\nkrajského súdu možno zase vidieť v tom, že otázku, či prevodom vlastníckeho práva k bytu\ndochádza aj k prechodu práv a povinností tvoriacich predmet žaloby, sa zmienil jedinou\na navyše právne nepresnou vetou, keď uviedol, že „prevodom vlastníckeho práva k bytu\npôvodný vlastník stráca len toto vlastnícke právo k bytu, nie však postavenie účastníka\nzmluvy o nadstavbe bytového domu, ktorú uzavrel ako zmluvná strana, pretože zo žiadneho\nzákonného ustanovenia nevyplýva, že by nový vlastník bytu spolu s nadobudnutím toho\nvlastníckeho práva sa zároveň stal účastníkom pred týmto prevodom uzavretej zmluvy\no nadstavbe bytového domu, t. j. zmluvnou stranou predmetnej zmluvy“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka krajskému súdu vyčíta, že nevedel, resp. odmietol\nposkytnúť právnu ochranu v prípade, v ktorom právny predpis určitú životnú situáciu\nexplicitne neupravuje. Povinnosťou krajského súdu bolo hľadať a nájsť právo v oblasti, ktorú\nprávne predpisy vyslovene neupravujú. Poznámku o tom, že žiadny právny predpis danú\notázku neupravuje, nemožno považovať za právne relevantnú argumentáciu, resp.\n5\n\nza odôvodnenie, ktoré by bolo v súlade s ústavným právom na súdnu ochranu. Sťažovateľke\ntiež stále chýba odpoveď na otázku, či okresný súd mohol zmeniť svoje právoplatné\nrozhodnutie, keď počas konania nevyšli najavo iné skutočnosti, ako tie, z ktorých sa\nvychádzalo pri vydaní rozhodnutia o pripustení zmeny účastníkov.\nNapokon sťažovateľka považuje uznesenie najvyššieho súdu za zmätočné aj preto, že\nna s. 12 uznesenia sa najvyšší súd venoval otázke prípustnosti dovolania podľa ustanovenia\n§ 242 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorou mala sťažovateľka údajne\nprípustnosť dovolania odôvodňovať. Otázkou teda ostáva, či sa najvyšší súd skutočne\nzaoberal dovolaním sťažovateľky alebo dovolaním týkajúcim sa iného konania. Skutočnosť,\nže najvyšší súd ignoroval sťažovateľkou akcentované uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Cdo 188/2011 z 30. novembra 2011 v kombinácii s odkazom na neexistujúce odôvodnenie\nprípustnosti dovolania podľa § 242 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku\nnaznačuje, že je to pravdepodobné.\nKvôli úplnosti sťažovateľka ešte uvádza, že proti rozsudku krajského súdu č. k.\n8 Co 281/2011­137 z 25. marca 2014 podala popri dovolaní aj sťažnosť ústavnému súdu,\npričom uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 686/2014­23 z 12. novembra 2014 bola\nsťažnosť odmietnutá z dôvodu jej predčasnosti, keďže o ochrane ňou označených práv mal\nnajprv rozhodovať najvyšší súd v rámci dovolacieho konania.\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky(...) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 7Cdo 587/2014 zo dňa 19.08.2015 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo 587/2014 zo dňa\n19.08.2015 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“\n\n6\n\nSťažovateľka tiež požaduje, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 1174/2008­120 z 12. júla 2011 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 281/2011­137 z 25. marca 2014, keďže z týchto\nrozsudkov vyplýva jej povinnosť nahradiť trovy konania v nezanedbateľnej výške.\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 587/2014 z 19. augusta 2015 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n8 Co 281/2011 z 25. marca 2014. Podľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľka\nodňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že okresný súd pred vydaním rozhodnutia\no pripustení zmeny účastníkov musel mať a mal v zmysle § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku za preukázané, že prevodom vlastníckeho práva k bytu došlo aj k prechodu práv\na povinností z napadnutej zmluvy o nadstavbe z pôvodných žalovaných na nového\nžalovaného, a preto ak krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu, zmenil tým už\nprávoplatné uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 1174/2008­65 z 11. októbra 2010. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu súd môže po začatí konania na návrh účastníka pripustiť, aby do\nkonania vstúpil ďalší účastník, a to na strane navrhovateľa alebo odporcu. Toto ustanovenie\nvychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní. Zákon\nnestanovuje dôvody, za splnenia ktorých má súd vstup ďalšieho účastníka do konania\npripustiť alebo nepripustiť. Bude to záležať od úvahy súdu, a to vzhľadom na konkrétne\nskutočnosti v danom konkrétnom prípade. Z ustanovenia § 92 ods. 3 prvej vety\nObčianskeho súdneho poriadku síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí\nposúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely\ntohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno­právna) skutočnosť, ktorá môže\nmať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však\nv tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne\nnástupníctvo z pohľadu hmotno­právnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod\nalebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom\n\n7\n\nmožnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne\nk prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia\npodľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku hodnotiť právne úkony z hľadiska ich\nplatnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z\npohľadu hmotno­právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre\nrozhodnutie vo veci samej. Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva je možné\nvyhovieť, ak sú preukázané formálne podmienky, teda že nastala právna skutočnosť, s\nktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, že sa táto právna\nskutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania a že nastala po začatí\nkonania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo\nprevod práva alebo povinností, o ktoré v konaní ide. Otázka, či tvrdené právo alebo\npovinnosť, ktoré mali byť prevedené alebo mali prejsť na iného, existujú alebo skutočne na\niného prešli, alebo boli prevedené, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej, nie\nvšak pri skúmaní procesného nástupníctva. Vyplýva z toho, že okresný súd, konajúc\no návrhu sťažovateľky na zámenu účastníkov konania, postupoval v súlade s procesnými\npredpismi.\nPokiaľ sťažovateľka vytýka rozsudku krajského súdu arbitrárnosť a nedostatočné\nodôvodnenie, podľa názoru najvyššieho súdu bol rozsudok odôvodnený postačujúco, a to aj\nv nadväznosti na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Sťažovateľka prípustnosť\ndovolania odôvodňovala tiež z § 242 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.\nZ obsahu dovolania vyplýva, že sťažovateľka namieta nesprávne právne posúdenie\nvznesenej námietky premlčania žalovanou. Nesprávnym právnym posúdením veci možno\nvšak odôvodniť iba také dovolanie, ktorého prípustnosť sa opierala o ustanovenie § 238,\nresp. § 239 Občianskeho súdneho poriadku.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\n\n8\n\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n9\n\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nJadrom sťažnosti je právny názor sťažovateľky, podľa ktorého postupom všeobecných\nsúdov jej bola odňatá možnosť konať vo veci, pretože okresný súd pripustil zmenu\núčastníkov konania na žalovanej strane v zmysle návrhu sťažovateľky, ale napriek tomu vo\nveci samej jej žalobe nevyhovel preto, že nepovažoval nového žalovaného za\nhmotnoprávneho nástupcu pôvodných žalovaných. Bol teda v merite veci toho názoru, že\nnový žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný, hoci pri rozhodovaní o pripustení zmeny\núčastníkov konania zaujal presne opačné stanovisko. Podľa presvedčenia sťažovateľky\nrozhodnutím vo veci samej došlo k zmene uznesenia o pripustení nového žalovaného do\nkonania, a to bez toho, aby bolo toto právoplatné uznesenie v predpísanom konaní zrušené.\nZ pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že závery najvyššieho súdu sú\ndostatočné, jasne formulované a plne presvedčivé. V žiadnom prípade sa nejavia ako\narbitrárne či zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľka má odlišný názor, nezakladá\nsama osebe porušenie označených článkov ústavy a dohovoru.\nPodľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania nastala právna\nskutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinnosti,\n10\n\no ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti\nprevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka\nvstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.\nPodľa § 92 ods. 3 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku súd vyhovie návrhu,\nak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak\ns tým súhlasí ten, kto má vstúpiť namiesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má\nvstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.\nNajvyšší súd presvedčivo vykladá tieto ustanovenia tak,\n\nže vychádzajú\n\nz rešpektovania dispozičnej zásady platnej v občianskom súdnom konaní, a práve preto pre\núčely rozhodnutia podľa § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku stačí preukázať, že\nnastala (formálno­právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok\nprechod alebo prevod práv a povinností. V tomto štádiu konania však súd nie je\noprávnený hodnotiť, či sú naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu\nhmotno­právnej úpravy.\n\nV rámci dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní je plne vecou slobodnej\núvahy žalobcu, koho označí vo svojej žalobe ako žalovaného. Bez ohľadu na to, či podľa\npredbežného názoru súdu je označený žalovaný naozaj nositeľom tvrdených hmotných práv,\nresp. povinností, musí o podanej žalobe konať a o nej napokon meritórne rozhodnúť. Ak sa\nukáže, že žalobcom označený žalovaný hmotno­právne nie je pasívne legitimovaný (nie je\nnositeľom takých práv, resp. povinností, o aké žalobcovi v podanej žalobe ide), žalobu\nzamietne.\nV zásade obdobnými úvahami sa riadi aj zmena v osobe žalovaného v priebehu\nsúdneho konania. Aj v tomto prípade je vecou slobodného rozhodnutia žalobcu, či sa\nrozhodne označiť za žalovaného inú osobu, než akú označil v pôvodne podanej žalobe.\nMotívom, pre ktorý sa žalobca spravidla takto rozhodne, je prípad, ktorý má na mysli\nustanovenie § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\n\n11\n\nDispozičná sloboda žalobcu je v prípade zmeny účastníka konania viazaná na súhlas\nsúdu v zmysle § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Práve potreba takéhoto súhlasu\nsúdu znamená vo svojich dôsledkoch, že dispozičná sloboda žalobcu pri rozhodovaní sa\no zmene účastníka na žalovanej strane je menšia, než je jeho dispozičná sloboda pri\npodávaní žaloby, keď k označeniu osoby žalovaného ničí súhlas (teda ani súhlas súdu)\nnepotrebuje.\nÚstavno­právne konformný výklad ustanovenia § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku musí byť taký, aby čo najviac rešpektoval dispozičnú slobodu žalobcu. Zároveň\nvšak s ohľadom na procesnú ekonómiu je na mieste pri rozhodovaní súdu o zmene účastníka\nkonania presvedčiť sa, či nastala formálno­právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa\nhmotného práva za následok prevod alebo prechod práv a povinností. Rozhodnutím\no pripustení zmeny účastníka na strane žalovaného súd nijako neprejudikuje konečný záver\no tom, či nový žalovaný, ktorého súd na základe návrhu žalobcu pripustil do konania, je\nnaozaj po hmotno­právnej stránke vo veci pasívne legitimovaný, teda či je, alebo nie je\nnositeľom tých hmotných práv, resp. povinností, o ktoré v konaní ide.\nMožno zhrnúť, že riziko nesprávneho výberu osoby nového žalovaného, ktorý má\nnahradiť pôvodne žalovanú osobu, nesie v konečnom dôsledku žalobca. Súd, ktorý v zmysle\n§ 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne o pripustení zmeny v osobe účastníka\nkonania na tom základe, že formálno­právne nastala skutočnosť, ktorá by podľa hmotného\npráva mohla mať za následok prevod alebo prechod práv a povinností, je právoplatným\nuznesením o pripustení zmeny v osobe účastníka konania viazaný len procesno­právne, teda\nlen v tom smere, že v ďalšom smie konať už len s novým účastníkom. Nijako tým nie je\nobmedzené jeho právo meritórne posúdiť, či preukázaná skutočnosť naozaj hmotno­právne\nznamenala vo svojich dôsledkoch prevod alebo prechod práv alebo povinností. Keďže\nhmotno­právnu stránku veci súd pri rozhodovaní podľa § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku nerieši, nemožno logicky ani tvrdiť, že pokiaľ napokon vo veci samej dospeje\nk záveru, že z hmotno­právneho hľadiska k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností\n12\n\nna nového účastníka nedošlo, potom meritórny záver o nedostatku hmotno­právnej\nlegitimácie nového účastníka znamená zmenu uznesenia o pripustení nového účastníka do\nkonania.\nV uvedených súvislostiach je sťažovateľka presvedčená aj o tom, že vzhľadom na\nexistenciu právoplatného rozhodnutia o zmene účastníkov konania bol následný rozsudok\nokresného súdu nepredvídateľný a prekvapivý, pričom sťažovateľka nedostala žiaden\npriestor na to, aby na zmenu právneho názoru súdu mohla kvalifikovane reagovať.\nÚstavný súd je v tejto súvislosti toho názoru, že zdanlivá nepredvídateľnosť\na prekvapivosť rozsudku okresného súdu vyplýva z nesprávneho záveru sťažovateľky, ktorá\nuznesenie okresného súdu o pripustení nového žalovaného do konania považovala\nza prejudiciálne potvrdenie jej názoru o prevode práv a povinností zo zmluvy o nadstavbe\nv hmotno­právnom ponímaní.\nĎalší argument, pre ktorý nemožno túto námietku akceptovať, spočíva v tom, že\nsťažovateľke nič nebránilo podrobne rozvinúť svoje stanovisko k pre ňu nepredvídateľnému\na prekvapivému právnemu posúdeniu v odvolacom a neskôr v dovolacom konaní.\nSťažovateľka ďalej namieta, že všeobecné súdy sa odchýlili od právneho názoru\nvysloveného v inej skoršej veci, ktorú najvyšší súd riešil uznesením sp. zn. 2 Cdo 188/2011\nz 30. novembra 2011. Hoci sťažovateľka túto skutočnosť v podanom dovolaní výslovne\nnamietala (dokonca príslušné uznesenie najvyššieho súdu predložila v prílohe podaného\ndovolania), najvyšší súd sa touto jej námietkou vôbec nezaoberal, ale najmä nijako\nnezdôvodnil, prečo sa od skoršieho právneho názoru odchýlil.\nTreba prisvedčiť sťažovateľke v tom, že najvyšší súd sa uvedenou dovolacou\nnámietkou naozaj výslovne nezaoberal. Predpokladateľne sa tak stalo preto, že podľa názoru\nnajvyššieho súdu vo veci, na ktorú sťažovateľka poukázala, nešlo o odlišný právny názor.\n\n13\n\nV prípade, na ktorý sťažovateľka poukazuje, išlo o zmenu v osobe žalobcu, ktorú\nokresný súd pripustil. Neskôr po zistení, že pôvodný žalobca (právnická osoba) zanikol bez\nprávneho nástupcu, a preto jeho hmotné práva a povinnosti nemohli na nového žalobcu\nprejsť, svoje uznesenie o pripustení zmeny v osobe žalobcu zrušil (s poukazom na to, že\nuznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo nemohlo byť doručené už neexistujúcemu\npôvodnému žalobcovi) a vychádzal z toho, že vo veci i naďalej vystupuje pôvodný žalobca,\nktorý však už medzičasom zanikol bez právneho nástupníctva, a preto konanie zastavil, čo\npotvrdil aj krajský súd. Najvyšší súd v citovanom dovolacom uznesení vysvetlil, že\nuznesenie o pripustení nového žalobcu do konania sa stalo právoplatným, pretože v čase\njeho doručovania pôvodný žalobca už zanikol bez právneho nástupcu, a preto doručovať mu\nnebolo potrebné, ale ani možné. Podľa názoru najvyššieho súdu treba i naďalej vychádzať\nz existujúceho právoplatného uznesenia o pripustení nového žalobcu do konania a i naďalej\nkonať s ním. Z uznesenia najvyššieho súdu možno vyrozumieť, že skutočnosť, podľa ktorej z\nhmotno­právneho hľadiska práva a povinnosti pôvodného žalobcu na nového žalobcu\nneprešli, sa potom prejaví v meritórnom výsledku konania. Len tam je možné zohľadniť\nnedostatok hmotno­právnej aktívnej legitimácie nového žalobcu a žalobu z tohto dôvodu\nprípadne zamietnuť.\nZ pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že uvedené závery najvyššieho súdu\nvyplývajúce z jeho uznesenia sp. zn. 2 Cdo 188/2011 z 30. novembra 2011 v plnej miere\nkorešpondujú so zásadnými právnymi závermi vyslovenými v uznesení najvyššieho súdu\nsp. zn. 7 Cdo 587/2014 z 19. augusta 2015, a preto uplatnená námietka sťažovateľky je\nnedôvodná.\nĎalej sťažovateľka namieta zmätočnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nktorý tvrdí, že sa venoval otázke prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 242 ods. 2\npísm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorou vraj sťažovateľka odôvodňovala prípustnosť\ndovolania. V skutočnosti to tak nie je, sťažovateľka dovolanie s poukazom na toto\nustanovenie neodôvodňovala a opačné tvrdenie najvyššieho súdu (spolu so skutočnosťou, že\n\n14\n\nsa vôbec nezaoberal citovaným odlišným uznesením najvyššieho súdu v obdobnom prípade)\nvytvára podozrenie, či sa najvyšší súd skutočne zaoberal dovolaním sťažovateľky.\nPodľa názoru ústavného súdu v odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu došlo\nk zrejmej chybe v písaní, pretože najvyšší súd v skutočnosti mal na mysli ustanovenie § 241\nods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť\nlen tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nNapokon považuje ústavný súd za potrebné konštatovať, že vecnou podstatou\nnespokojnosti sťažovateľky je právny názor okresného súdu a krajského súdu, podľa ktorého\nprevodom vlastníctva k bytu z pôvodných žalovaných na nového žalovaného nedošlo k\nprevodu či prechodu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nadstavbe.\nV uvedenej súvislosti je predovšetkým podstatné, že (ako na to najvyšší súd správne\npoukázal) v prípade dovolania, ktorého prípustnosť sa opiera o ustanovenie § 237\nObčianskeho súdneho poriadku, nemožno uplatňovať ako dovolací dôvod nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Z toho ďalej\nvyplýva, že najvyšší súd nebol vôbec oprávnený skúmať prípadnú otázku správnosti či\nnesprávnosti uvedeného právneho názoru okresného súdu a krajského súdu. Napokon je\npodstatné, že sťažovateľka sa mohla brániť proti (podľa nej) nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci zo strany okresného súdu a krajského súdu podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu. Sťažovateľka síce takúto sťažnosť podala, avšak súčasne s dovolaním, a preto v tom\nčase ústavný súd musel jej sťažnosť hodnotiť ako predčasnú. V novej (teraz posudzovanej)\nsťažnosti sťažovateľka napadla len konanie a uznesenie najvyššieho súdu, nie teda aj konanie\na rozsudok krajského súdu, hoci tak mohla urobiť v zákonnej dvojmesačnej lehote počítanej\nod právoplatnosti dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\n\n15\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "účastník konania-zámena", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-dispozičná", "rozhodnutie-odôvodnenie", "nástupníctvo-hmotnoprávne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c5a4778-6b75-40e2-9c15-35ee50c96a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 686/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 686/2014 z 12. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c5a4778-6b75-40e2-9c15-35ee50c96a26"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:03e9607f-b90b-4df6-baeb-15c5b91b5ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2"}, {"guid": "ussr:a47508c4-ed03-4135-b285-ec1e35a32e40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.97.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 97/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 97/2022 z 17. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.97.2022.1"}, {"guid": "ussr:e35072ff-c7c3-48d7-9f4a-af56de8d4f37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.61.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2022 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.61.2022.1"}, {"guid": "ussr:fe9e60bf-4be5-4cbb-b27a-f675671134dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.612.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 612/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 612/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.612.2016.1"}, {"guid": "cda77ce6-7d13-49ee-a12b-70919886c2db:746eb0de-956e-41c7-b917-8b21aef8e3e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1318201807.1", "spisova_znacka": "8Cdo/37/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/37/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1318201807.1"}, {"guid": "27bad35a-7900-48a2-a846-1021fb369334:86f5612c-4987-48e8-be40-db714804b514", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5809203184.1", "spisova_znacka": "7Cdo/111/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/111/2022 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5809203184.1"}, {"guid": "15bba5fd-cf0c-4a20-ad29-20ea89a5a359:01b9dfa2-1469-42b6-be5a-758635b34b95", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013895294.1", "spisova_znacka": "3Obo/32/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/32/2016 z 12. 12. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013895294.1"}, {"guid": "15bba5fd-cf0c-4a20-ad29-20ea89a5a359:9fc4196b-43fe-4a59-9cc2-8012b1010d25", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013895294.1", "spisova_znacka": "3Obo/32/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/32/2016 z 12. 12. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013895294.1"}, {"guid": "73236be4-7a5a-4b0f-a5a5-6380e54007af:682218cf-1fd3-4c04-851c-9ae0095ffca4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2217217600.1", "spisova_znacka": "21Co/12/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/12/2024 z 31. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2217217600.1"}, {"guid": "93f48b45-9923-40e1-a410-60b8eae31a27:af36f707-a574-438c-a47a-1fa76cf0aecb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222206209.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/36/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/36/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222206209.1"}, {"guid": "9f69dea8-4b02-4592-b185-4d1aca3b159d:987d563f-5c8a-42bc-bc80-1a2bc74d7e21", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/11/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/11/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2"}, {"guid": "1efd579c-3f6d-4bbb-85f1-a1a130898bbb:c5803549-a95c-470e-b2c0-c30adb697ecd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2508899569.1", "spisova_znacka": "11Co/102/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/102/2017 z 4. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2508899569.1"}, {"guid": "b0f2411b-b6d8-4947-ba7b-a9ac2899ca06:20b9eed4-bf47-4096-b445-f20f3ceb27df", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3107226619.4", "spisova_znacka": "5Co/381/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/381/2017 z 5. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3107226619.4"}, {"guid": "b0f2411b-b6d8-4947-ba7b-a9ac2899ca06:51432386-dd47-436b-91b0-9138c61002e7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3107226619.4", "spisova_znacka": "5Co/381/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/381/2017 z 5. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3107226619.4"}, {"guid": "92cdcdd8-26ca-415c-990b-4ea5c5d225b9:5d4c58e4-4ba7-4d85-8de7-1729ec02ace4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1098899749.24", "spisova_znacka": "62Cb/62/1998", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 62Cb/62/1998 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1098899749.24"}, {"guid": "62118b18-ebd2-42a1-8ea3-ba15f50bbe75:ec275c8d-afbb-443a-8c31-a18f4c5abefb", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4123235810.5", "spisova_znacka": "16Csp/87/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Csp/87/2023 z 12. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4123235810.5"}]}