{"guid": "ussr:4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015 z 2. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 784/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1/text", "citacie_n": 100, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 784/2015-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného\n\nMgr. Jurajom Bugalom, Advokátska kancelária Bugala  Ďurček, s. r. o., Drotárska\ncesta 102, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 57/2012 z 26. septembra\n2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžf 57/2012 z 26. septembra 2013 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 28. decembra 2009 Daňový úrad Piešťany\n(ďalej len „daňový úrad“) vydal rozhodnutie č. 648/230/57959/09/Jaš (dodatočný platobný\nvýmer), ktorým vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie december 2008 v sume 39 509,22 eur a nepriznal daňovému subjektu nadmerný\nodpočet vo výške 42 186,22 eur. Dňa 5. januára 2010 sťažovateľ podal proti\nuvedenému rozhodnutiu daňového úradu odvolanie na Daňovom riaditeľstve Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“), ktoré rozhodnutím z 24. marca 2010\nč. 1/227/2457-36710/2010/990458-r potvrdilo rozhodnutie daňového úradu.\n2.1 Dňa 24. mája 2010 podal sťažovateľ na Krajskom súde v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia daňového\nriaditeľstva. Dňa 21. júna 2012 krajský súd zamietol uvedenú žalobu rozsudkom č. k.\n14 S 18/2010-85 z 21. júna 2012 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“). Dňa 6. augusta 2012\nsťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie najvyššiemu súdu.\n2.2 Najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok krajského súdu č. k.\n14 S 18/2010-85 z 21. júna 2012 a účastníkom konania nepriznal náhradu trov odvolacieho\nkonania. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Najvyšší súd\nSlovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, zistil, že daňová kontrola k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\ndecember 2008 sa začala 13. apríla 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal\nprotokol č. 648/320/52009/2009/Vara zo 4. novembra 2009, ktorý bol so žalobcom\nprerokovaný 21. decembra 2009. Žalobca sa v prekluzívnej lehote ôsmych pracovných dní\nv zmysle § 15 ods. 10 druhá a tretia veta zákona o správe daní písomne nevyjadril.\nSprávca dane dodatočným platobným výmerom č. 648/230/57959/09/Jaš zo dňa\n28. decembra 2009 žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie december 2008 v sume 39 509,22 Eur. Z dodatočného platobného výmeru vyplýva,\n2\n\nže správca dane vyradil faktúry č. 08112701 z 27. novembra 2008, č. 08120301\nz 3. decembra 2008, č. 08120104 z 1. decembra 2008, č. 08122203 z 22. decembra 2008,\nč. 08110503 z 5. novembra 2008, č. 08111103 z 11. novembra 2008 a č. 08120203\nz 2. decembra 2008 vystavených od dodávateľa MS KOVOZBER, Čajkovského 16, Lučenec\nv celkovej sume 207 943,30 Eur (6 264 500 Sk) DPH 39 509,23 Eur (1 190 255 Sk)\nz dôvodu nenaplnenia podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona\no DPH, žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie DPH, nakoľko v priebehu daňovej\nkontroly nebol preukázaný reálny základ uvedenými faktúrami deklarovaného zdaniteľného\nplnenia od dodávateľa MS KOVOZBER, s.r.o. Správca dane vo vzťahu k žalobcom\nuplatnenému odpočtu DPH z deklarovaného dodania tovarov a služieb konštatoval\nporušenie § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH a § 51 ods. 1 písm. a/\nzákona o DPH, z dôvodu nepreukázania reálneho základu predložených faktúr, t. j.\nneuskutočnenia zdaniteľného plnenia od osoby na faktúrach uvedenej t.j. od spoločnosti MS\nKOVOZBER, s.r.o. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán - správca dane DÚ\nPiešťany, vykonal vo veci dokazovanie zákonným postupom, na základe ktorého potom\ndospel k záveru, že predmetné plnenie nemohol reálne vykonať na faktúrach uvedený\ndodávateľ spoločnosť MS KOVOZBER, s.r.o.\nNajvyšší súd primárne poukazuje na to, že úpravu postupu pri preukazovaní\noprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2\nzákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu\ndokazovania podľa zákona o správe daní. Zákon o DPH z dôvodov náročnosti a zložitosti\npri kontrole dane z pridanej hodnoty stanovil pre dokazovanie nároku na odpočet dane z\npridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri nárokoch z iných daní. Na splnenie\npodmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po\nformálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia.\nV predmetnej právnej veci nebola splnená materiálna zákonná podmienka, nakoľko\nžalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení od dodávateľa na nich\nuvedených a ním predložených faktúrach, pričom žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení, že predmetné dodanie tovaru a služieb vykonala spoločnosť MS\nKOVOZBER, s.r.o. správcovi dane nepredložil. Správca dane nemohol za žalobcu zistiť, kto\n3\n\nbol skutočným dodávateľom žalobcu a aká osoba má byť v predmetných faktúrach uvedená\nako dodávateľ tovarov a služieb žalobcovi. Nakoniec zo zákona o správe daní táto\npovinnosť jednoznačne podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní prináleží žalobcovi.\nKonateľ dodávateľa žalobcu\n\nodkazoval na osobu, ktorá nepotvrdila\n\ndodanie tovarov a služieb pre žalobcu a ani\n\n- osoba s ktorou jednal žalobca\n\nnevedela uviesť, kto bol dodávateľom predmetného tovaru a služieb, hoci tovary a služby\nboli dodané a vykonané.\nPodľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní dôkazné bremeno spočíva na\ndaňovom subjekte - žalobcovi, ktorý má preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo\nna ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj\nvierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky\ndane, nastupuje možnosť dohodnúť daň s daňovým subjektom, prípadne určenie dane podľa\npomôcok (§ 29 ods. 5, ods. 6 zákona o správe daní). Predloženie dokladov je len jednou\nz hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil\nžalobca, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko\ntieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že\nurčité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek\ndoklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne\nrealizované bolo alebo nie.\nV daňovom konaní o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na\nodpočet dane z pridanej hodnoty kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní.\nPre uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty musí žalobca splniť zákonné\npodmienky (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), ale je nutné aj preukázanie ich\nsplnenia, t. j. reálne dodanie tovaru a služieb žalobcovi platiteľom DPH, v tomto prípade\nspoločnosťou MS KOVOZBER, s.r.o. Splnenie uvedenej zákonnej podmienky žalobca po\nvzniknutých pochybnostiach na základe preverovania zdaniteľných obchodov u jeho\ndodávateľa nepreukázal.\nNie je chybou správcu dane, že v súvislosti s preverením žalobcom deklarovaných\ntvrdení daňové doklady, ktoré je podľa § 76 ods. 1 zákona o DPH povinný uchovávať po\n4\n\ndobu 10 rokov od roka uskutočnenia zdaniteľného plnenia neodrážajú aj reálne\nuskutočnenie zdaniteľných plnení od dodávateľa MS KOVOZBER, s.r.o. Žalobca\npochybnosti vzniknuté v súvislosti s dodaním tovaru od tohto dodávateľa nevyvrátil.\nNa základe uvedených skutočností je preto dôvodné konštatovanie daňových orgánov\noboch stupňov a krajského súdu, že v predmetnej právnej veci nebolo preukázané, že\nskutočne došlo k zdaniteľnému plneniu od dodávateľa MS KOVOZBER, s.r.o., čo by\nodôvodňovalo uplatnenie nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.\nSpráva daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je\npríslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že\ndaňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju\na zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných\nlistinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca\ndane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných\nprocesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov,\nzisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane, vznik\ndaňovej povinnosti, prípadne nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o\nDPH (§ 1a písm. c/ v spojení s § 15 ods. 1 zákona o správe daní). Z uvedeného dôvodu sa\npri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti\nautoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného\nhodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k\npotrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane\nprávo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly\nalebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca\ndane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a\npritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe\ndaní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám\nlogického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu\npovinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu\na nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných\na správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\n5\n\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného\ndokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\nV záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných\na korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa\npri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to\nzahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera.\nInak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do\nprávnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho\npodnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych\nkonaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (pozri\nnapríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012, rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a sp. zn.\n4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011).\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že preverenie deklarovaných zdaniteľných\nplnení u žalobcovho dodávateľa MS KOVOZBER, s.r.o. bolo konfrontované s výpoveďou\nštatutára, ktorý nevedel reálnosť ním tvrdených zdaniteľných plnení správcovi dane\npreukázať a preto sa preverované zdaniteľné plnenia sa javia ako objektívne spochybnené.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval\nvznesené námietky žalobcu za nedôvodné a jednomyseľne dospel k záveru, že postup\na rozhodnutie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, bol v súlade\nso zákonom o DPH, zákonom o správe daní a OSP, preto rozsudok Krajského súdu\nv Trnave č. k. 14S/18/2010-85 zo dňa 21. júna 2012 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1\nOSP potvrdil.“\n3. Sťažovateľ tvrdí, že zo strany najvyššieho súdu došlo k takej interpretácii\na aplikácii dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou, t. j. je\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľná, neudržateľná a v konečnom dôsledku by viedla\nk odmietnutiu spravodlivosti.\n\n6\n\n3.1 Sťažovateľ uvádza, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku\nvôbec nevysporiadal s podstatnými relevantnými skutkovými a právnymi tvrdeniami\nsťažovateľa, ktoré formuloval v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Podľa\nnázoru sťažovateľa v odôvodnení napadnutého rozsudku najvyšší súd len stroho\nkonštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového\nsúdu. Medzi odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a konštatovaním najvyššieho\nsúdu, že sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, nie je podľa mienky sťažovateľa\nžiadna logická súvislosť.\n3.2 Podľa sťažovateľa najvyšší súd jeho argumentáciu nechal vo svojom odôvodnení\nabsolútne nepovšimnutú, ako keby v odvolaní ani nebola uvádzaná. Sťažovateľ zastáva\nnázor, že najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vo veci relevantne neprihliadol na dôkaz\npredložený sťažovateľom, a to na čestné vyhlásenie konateľa dodávateľa,\n\n.\n\n3.3 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľ dôvodí, že napadnutý rozsudok\nneobsahuje ani len stručné, jasné a výstižné vysvetlenie toho, či najvyšší súd tvrdenia\nsťažovateľa považoval za preukázané, hodnoverné, resp. prečo nie, akými úvahami\na dôkazmi sa riadil, keď posudzoval skutočnosti vyplývajúce z tvrdení sťažovateľa, čo\npodľa sťažovateľa implikuje, že najvyšší súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťami tvrdenými\na preukazovanými sťažovateľom, čím mu zjavne odňal možnosť účinne konať pred\nodvolacím súdom a hájiť pred ním svoje záujmy. Uvedené pochybenie najvyššieho súdu\npodľa sťažovateľa rovnako zakladá aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n3.4 Sťažovateľ v závere poukazuje na skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru\nvzhľadom\n\nna\n\nnedostatočné\n\nodôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nrobia\n\ntento\n\nnepreskúmateľným a nezrozumiteľným. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok obsahuje\nmnoho zistení, ale chýba v ňom jednoznačný záver správcu dane (a následne daňového\nriaditeľstva, krajského súdu aj najvyššieho súdu), z ktorého je možné vyvodiť, že\ndeklarovaný obchod (obchody) sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne\n7\n\nzisteného a popísaného dôvodu. Napadnutému rozsudku najvyššieho súdu podľa\npresvedčenia sťažovateľa chýba chronologické zhodnotenie zistených skutočností. Takto je\npodľa sťažovateľa nutné konštatovať, že správca dane rozhodnutie nedostatočne odôvodnil\na vyhodnotil skutočnosti zistené pri kontrole, a preto sa rozhodnutie stáva nepreskúmateľné\na je potrebné ho zrušiť. Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že dôvody napadnutého\nrozsudku sú nepreskúmateľné pre ich nedostatok, nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný\nrozpor, pretože odôvodnenie podľa mienky sťažovateľa neobsahuje skutočnosti, ktoré boli\npodkladom napadnutého rozsudku, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a použitie\nprávnych predpisov, na základe ktorých najvyšší súd rozhodoval.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:\n„Základné\n\nprávo\n\nsťažovateľa\n\n,\n\npodnikania\n\n,\n\nmiesto\n\n, na súdnu a inú\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 8Sžf/57/2012 zo dňa 26.09.2013\nporušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:\n8Sžf/57/2012 zo dna 26.09.2013, sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi\n, miesto podnikania\n,\n\n, trovy právneho zastúpenia na účet Advokátskej kancelárie\n\nBugala - Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že najvyšší súd neposkytol ochranu\nústavným právam sťažovateľa, keďže (i) sa nevysporiadal s podstatnými relevantnými\n9\n\nskutkovými a právnymi tvrdeniami sťažovateľa, a taktiež z dôvodu, že (ii) v napadnutom\nrozsudku chýba odkaz na jednoznačný záver správcu dane, z ktorého je možné vyvodiť, že\ndeklarovaný obchod (obchody) sa medzi sťažovateľom a dodávateľom neuskutočnil.\n1. K relevantnej právnej úprave\n8. V záujme komplexného pohľadu na problematiku je korektné upozorniť, že\nproblematiku vyrubovania dane alebo rozdielu dane správcom dane v intenciách\nrekapitulácie uvedeného skutkového stavu k dnešnému dňu reguluje primárne zákon\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, konkrétne § 68 a nasl. (vyrubovacie konanie), ktorý\nk 1. januáru 2012 nahradil zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákona č. 511/1992 Zb.“) a v ňom v § 38 a nasl. upravené\nvyrubovacie konanie.\n2. Všeobecne k princípom základného práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivé súdne konanie\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\n\n10\n\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n10. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu\nochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n10.1 Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05). Podľa stálej\njudikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj\npráva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01).\n10.2 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), v ktorom sú\nupravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\n10.3 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\n11\n\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[porov. napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie\nESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n10.4 K čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje\nprimárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa pri zákonom (najmä Občianskym súdnym poriadkom) splnených\npodmienok na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení podmienok na\npodanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy musí\nrešpektovať ústavné garancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom prieskume rozhodnutia\norgánu verejnej správy správnym súdom sa uplatňujú princípy vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy (porov. napr. IV. ÚS 102/08).\n10.5 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na povahu a špecifiká správneho\nsúdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého úlohou nie je\nnahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne\na procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí\na postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy (porov.\nIV. ÚS 127/2012).\n3. K nezohľadneniu námietok sťažovateľa a absencii odkazu na relevantné\nzávery správnych orgánov v napadnutom rozsudku\n\n12\n\n11. Ťažiskovými argumentmi sťažovateľa v súdnom konaní bolo poukázanie na\nfaktúry vystavené dodávateľom prác  obchodnou spoločnosťou MS KOVOZBER, s. r. o.,\nako aj výpoveď a čestné vyhlásenie svedka\n\n, konateľa dodávateľa.\n\nSťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa týmito argumentmi sťažovateľa nezaoberal a nedal\nna ne odpoveď. Sťažovateľ taktiež namieta, že z odôvodnenia najvyššieho súdu nie je\npoznať, na základe čoho správne orgány dospeli k záverom, že služby neboli sťažovateľovi\ndodané tým dodávateľom, ktorý je uvedený na vystavených faktúrach.\n12. V daňovom konaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov\na správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia\nuvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal\nsprávca dane počas daňovej kontroly. Daňové konanie je svojou povahou správnym\nkonaním a vzťahujú sa naň zásady činnosti orgánov verejnej správy, ale je možné\nidentifikovať aj jednotlivé procesné zásady daňového konania (porov. Vernarský, M.\nProcesné zásady daňového konania. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,\n2009, s. 11, 24  25 a nasl.).\n12.1 Daňové konanie ako jedno zo správnych procesov ovláda zásada objektívnej\npravdy, avšak je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť\nzvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal\nv rámci správy daní a v priebehu konania.\n12.2 Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom správnom konaní, ako aj\nv odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty účastníka konania v tom\nsmere, že v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ako sa s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami\núčastníka vysporidal.\n12.3 Za relevantné námietky je potrebné považovať všetky námietky účastníka\ndaňového konania, ak sú argumentačne podložené jeho tvrdením opierajúcim sa o zákonné\n13\n\nustanovenia, alebo v nich poukazuje na skutkové súvislosti, z ktorých si vytvoril svoj\nprávny záver (porov. v tomto smere rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 43/2012\nz 30. mája 2013, s ktorého závermi smerujúcimi k problematike argumentácie účastníka\ndaňového konania sa ústavný súd stotožňuje).\n13. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že daňový úrad v priebehu správneho\n(daňového) konania, súčasťou ktorého bola vykonaná daňová kontrola, vykonal\ndokazovanie okrem listinných dôkazov (najmä faktúr) aj zisťovaním u platiteľa dane (t. j.\nu sťažovateľa) dňa 16. februára 2009 a 28. júla 2009, ďalej vypočutím svedka\ndňa 30. júla 2009, dožiadaním Daňového úradu Lučenec zo 17. februára 2009\no preverenie vzniku daňovej povinnosti, dožiadaním Daňového úradu Banská Štiavnica\nz 9. marca 2009 a 7. apríla 2009 o vypočutie svedka\n\na dožiadaním\n\nDaňového úradu Nováky z 13. mája 2009 o vypočutie svedka\n\n. Dožiadaný\n\nDaňový úrad Banská Štiavnica vypočul svedka\n\ndňa 27. marca 2009.\n\nDožiadaný Daňový úrad Nováky vypočul svedka\n\ndňa 10. júla 2009.\n\nO ústnych pojednávaniach a vypočutiach svedkov\n\na\n\nbol\n\nsťažovateľ upovedomený, ústnych pojednávaní sa nezúčastnil a nevyužil právo klásť\nsvedkom otázky. Správca dane (daňový úrad) oboznámil sťažovateľa so všetkými\nodpoveďami z dožiadaní od dožiadaných daňových úradov. O jednaniach so sťažovateľom\nspísal daňový úrad zápisnicu o ústnom pojednávaní z 8. apríla 2009 a zápisnicu o miestnom\nzisťovaní z 28. júla 2009.\n13.1 Správne orgány v odôvodnení rozhodnutí konštatovali, že z vykonaného\ndokazovania vyplýva, že je v danom prípade spochybnená reálnosť deklarovaných\nobchodných prípadov, teda nie je preukázané, že zdaniteľné plnenie sťažovateľovi\nuskutočnil daňový subjekt MS KOVOZBER, s. r. o., ktorý je uvedený na daňových\ndokladoch, na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty. Správne orgány predovšetkým skonštatovali, že ani výpovede svedkov\nhodnoverne nepreukázali, že by zdaniteľné plnenie sťažovateľovi uskutočnil daňový subjekt\nMS KOVOZBER, s. r. o.\n\n14\n\n13.2 Na uvedené odôvodnenie rozhodnutí a vysporiadanie sa správnych orgánov\ns námietkami sťažovateľa a jeho odkazom na výpovede svedka\n\na\n\n(s. 8 rozhodnutia daňového úradu a s. 5 rozhodnutia daňového riaditeľstva)\npoukázal v rozsudku krajský súd (s. 7 a 8) a rovnako v napadnutom rozsudku aj najvyšší\nsúd (s. 8 a 9 napadnutého rozsudku), pričom krajský súd vo svojom rozsudku, ako aj\nnajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku reagovali na argumentáciu sťažovateľa\ntýkajúcu sa preukázania dodania služieb dodávateľom MS KOVOZBER, s. r. o.\n13.3 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nemožno označiť za arbitrárny v tom smere, že by závery ním\nformulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav, ústavne\nneudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové skutočnosti dôležité\npre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa alebo nezohľadnil\ntvrdenia sťažovateľa o nevysporiadaní sa s jeho námietkami v konaní pred krajským súdom\nalebo v správnom konaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku a právny názor najvyššieho\nsúdu ústavný súd hodnotí ako ústavne aprobovateľné, logické a materiálne i formálne im\nnemožno vytknúť nesúlad s princípmi základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy (k čl. 6 ods. 1 dohovoru pozri ďalej závery ústavného súdu).\n14. Sťažovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu taktiež kládol dôraz na\nargumentáciu, podľa ktorej dôkazné bremeno daňového subjektu v daňovom konaní nie je\nabsolútne, a namietal, že na vyvrátenie skutočností vyplývajúcich z ním predložených faktúr\nznáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.\n14.1 Najvyšší súd v napadnutom rozsudku poukázal na § 29 ods. 8 zákona\nč. 511/1992 Zb. a uviedol, že „v daňovom konaní o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na\npreukázanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty kladené prísnejšie podmienky ako\nu iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty musí\nžalobca splniť zákonné podmienky (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), ale je nutné\naj preukázanie ich splnenia, t. j. reálne dodanie tovaru a služieb žalobcovi platiteľom DPH,\nv tomto prípade spoločnosťou MS KOVOZBER, s.r.o. Splnenie uvedenej zákonnej\n15\n\npodmienky žalobca po vzniknutých pochybnostiach na základe preverovania zdaniteľných\nobchodov u jeho dodávateľa nepreukázal.“.\n14.2 Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. (účinného v čase rozhodovania\ndaňového úradu) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo\nna ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj\nvierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\n14.3 Ústavný súd prvotne poznamenáva, že citované ustanovenie § 29 ods. 8 zákona\nč. 511/1992 Zb. je obsiahnuté v § 29, ktoré v čase jeho platnosti a účinnosti reglementovalo\nproces dokazovania v daňovom konaní vedenom správcom dane. V procese dokazovania\npodľa zákona č. 511/1992 Zb. sa nerozlišuje, či bolo daňové konanie začaté z úradnej\npovinnosti alebo na základe návrhu (§ 2 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.). Proces\ndokazovania podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. súvisí so základnou zásadou daňového\nkonania, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo\nv daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.).\n14.4 K dôkaznému bremenu v daňovom konaní existuje bohatá tuzemská aj\nzahraničná judikatúra, ako aj odborná spisba (k tomu pozri Kobík, J. – Šperl, J. Dokazování\nv daňovém řízení. 2. přepracované vydání. Praha: ASPI, 2005. 184 s.; Sochorová, V.\nSpecifika dokazování v daňovém řízení. Praha: C. H. Beck, 2013. 208 s.; všeobecne\nk daňovému konaniu pozri Baxa, J. et al. Daňový řad. Komentář. I. a II. díl. Praha: Wolters\nKluwer, 2011. 1793 s.; Kubincová, S. Daňový poriadok. Praha: C. H. Beck, 2015. 750 s.).\n14.5 Najvyšší správny súd Českej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“),\nna ktorý je vhodné v tomto momente poukázať, k problematike v rozsudku sp. zn.\n8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012 uviedol: „Nejvyšší správní soud se k otázce rozložení\ndůkazního břemene v daňovém řízení již opakovaně vyjádřil. Ustáleně přitom judikuje, že\n16\n\ndaňové řízení je postaveno na zásadě, že každý daňový subjekt má povinnost sám daň\npřiznat, nese tedy břemeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit, tj. nese\ni břemeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty\nskutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24. 4. 1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95,\nvšechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení\nprokazuje především svým účetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (např.\nrozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 30. 1. 2008, čj. 2 Afs 24/2007-119,\nč. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22. 10. 2008, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, ze dne 16. 7. 2009, čj.\n1 Afs 57/2009 - 83, či ze dne 8. 7. 2010, čj. 1 Afs 39/2010 – 124, všechna rozhodnutí tohoto\nsoudu jsou dostupná na www.nssoud.cz).\nExistence účetních dokladů, tj. příjmových dokladů či faktur, byť formálně\nbezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich\npředmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28. 2. 2006,\nčj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31. 12. 2008, čj. 8 Afs 54/2008-68). Správce daně proto může\nvyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví\na jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c)\ndaňového řádu tíží důkazní břemeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti jeho\npochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou\nv účetnictví daňového subjektu zaznamenány v rozporu se skutečností, je však povinen\nprokázat, že o souladu účetnictví se skutečností existují vážné a důvodné pochyby. Správce\ndaně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základě lze mít pochybnosti\no věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné\nrozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, čj. 1 Afs 39/2010-124, nález\nÚstavního soudu ze dne 29. 10. 2002, sp. zn. II. ÚS 232/02).\nPokud správce daně unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným\nskutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení\na průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k předmětnému obchodnímu\npřípadu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje\nzpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím.“\n\n17\n\n14.6 Obdobné (až totožné) závery najvyšší správny súd formuloval aj v rozsudku\nsp. zn. 8 Afs 37/2009 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn. 1 Afs 25/2012 zo 14. júna\n2012 (porov. aj v nich citovanú prejudikatúru).\n14.7 Výlučne pre akademické účely a účely právnej komparatistiky je možné\npoukázať aj na prax z oblasti daňového práva uplatňovanú v Spolkovej republike Nemecko\na odkázať na rozhodnutie Spolkového finančného súdu (Der Bundesfinanzhof) sp. zn\nV R 48/04 z 19. apríla 2007, v ktorom vyslovil prelievanie dôkazného bremena v daňovom\nkonaní týkajúcom sa DPH v tom zmysle, že daňový subjekt je povinný v rámci svojej\npovinnosti kooperácie preukázať dôveryhodnosť predkladaných dôkazov (pozri bod 65\nuvedeného rozhodnutia; rozhodnutie dostupné na http://www.bundesfinanzhof.de/).\n14.8 S rovnakou pohnútkou ako v predchádzajúcom bode možno poukázať aj na prax\nz oblasti daňového práva uplatňovanú v právnej kultúre common law a ako príklad uviesť\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Kanady vo veci Anderson Logging Co. v. The King [1925]\nSCR 45, kde Najvyšší súd Kanady prvýkrát determinoval otázku dôkazného bremena na\nstrane daňového subjektu v daňovom (odvolacom) konaní (pozri stranu 50 citovaného\nrozhodnutia dostupného na http://scc-csc.lexum.com/scc-csc/en/nav.do; k tomu porov. aj\nInnes, W. – Moorthy, H. Onus of Proof and Misterial Assumptions: The Role and Evolution\nof Burden of Proof in Income Tax Appeals. In: Canadian Tax Journal/Revue Fiscale\nCanadienne. 1988, Vol. 46, No. 6. p. 1196).\n14.9 Aplikujúc tieto závery na prerokovávanú vec sťažovateľa, je potrebné odkázať\naj na ďalšiu zákonnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na skutkový stav v sťažovateľovej veci.\n14.10 Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. (účinného v čase výkonu daňovej\nkontroly a čase rozhodovania daňového úradu) kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\n18\n\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie\na účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov,\nktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné\nvysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce\njeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho\nprevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\n14.11 V uvádzanom skutkovom stave sťažovateľ na preukázanie uskutočnenia\nzdaniteľného plnenia sťažovateľovi daňovým subjektom MS KOVOZBER, s. r. o., predložil\nsprávcovi dane faktúry.\n14.12 V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 246 smernice Rady 2006/112 ES\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“), ktorý ukladá\ndaňovému subjektu povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu faktúry („Po celé obdobie\nuchovávania faktúr musí byť zaručená vierohodnosť ich pôvodu a neporušenosť ich obsahu,\nako aj ich čitateľnosť“), teda potvrdenie totožnosti dodávateľa, resp. poskytovateľa alebo\nvyhotoviteľa faktúry. Tento článok smernice bol transponovaný do právneho poriadku § 71\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o DPH“), a tento má vplyv napríklad aj na odpočty DPH, ale aj na uvádzaný\nskutkový stav (v čase rozhodovania daňového úradu bola uvedená povinnosť zabezpečiť\nvierohodnosť faktúry upravená v § 76 ods. 4 zákona o DPH, pozn).\n14.13 Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH (znenie platné a účinné ku dňu\npredbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa\nrozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene\ndodávateľa vyhotovila faktúru.\n\n19\n\nPodľa § 71 ods. 3 zákona o DPH (znenie platné a účinné ku dňu predbežného\nprerokovania sťažnosti ústavným súdom) zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť\nvierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca\nobdobia na uchovávanie faktúry.\nPodľa § 76 ods. 4 zákona o DPH účinného do 31. 12. 2009 osoby podľa odsekov 1 až\n3 sú povinné pri uchovávaní faktúr zaručiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu\na čitateľnosť faktúry po celú dobu úschovy.\n14.14 V neposlednom rade je možné poukázať na § 70 zákona o DPH, ktorý ukladá\n(a rovnako ukladal aj v čase rozhodovania daňového úradu) platiteľovi dane povinnosť\nviesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch\na službách a o prijatých tovaroch a službách. Inak povedané, zákon o DPH ukladá\ndaňovému subjektu povinnosť viesť záznamy o tovare a službách a v rámci daňovej\nkontroly je povinný aj na ich základe preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru\na služby.\n14.15 Prevedené na skutkový stav v sťažovateľovej veci, pri vykonaní daňovej\nkontroly správcom dane bol sťažovateľ povinný preukázať dodanie služby záznamom\no dodanej službe (napr. faktúrou alebo inými záznamami). Sťažovateľ na tento účel\npredložil faktúry vystavené dodávateľom MS KOVOZBER, s. r. o. V tomto okamihu bolo\nna správcovi dane, aby v prípade, ak mal pochybnosti o pravosti faktúry alebo pochybnosti\no iných skutočnostiach súvisiacich s dodanou službou a predkladaným záznamom,\nkonkretizoval svoje zistenia, pochybnosti a výhrady. Daňový úrad tak urobil zaslaním\nprotokolu o vykonaní daňovej kontroly č. 648/320/52099/2009/Vara zo 4. novembra 2009.\nProtokol bol so sťažovateľom prerokovaný a doručený sťažovateľovi 21. decembra 2009.\nZároveň daňový úrad oboznámil sťažovateľa so všetkými odpoveďami z dožiadaní od\ndožiadaných daňových úradov, ktoré boli uskutočnené na účely preverenia skutočností\nuvedených vo faktúrach predložených sťažovateľom. O rokovaniach so sťažovateľom spísal\ndaňový úrad zápisnicu o ústnom pojednávaní z 8. apríla 2009 a zápisnicu o miestnom\nzisťovaní z 28. júla 2009.\n20\n\n14.16 Na základe týchto skutočností predložených správcom dane existovali dôvodné\npochybnosti o dodaní služby obchodnou spoločnosťou MS KOVOZBER, s. r. o., teda\npochybnosti o súlade skutočného stavu veci so stavom deklarovaným vo faktúrach.\n14.17 V tomto momente konania bolo na sťažovateľovi, aby preukázal svoje tvrdenia\no dodaní služby (prác) konkrétnym dodávateľom aj inými dôkaznými prostriedkami (teda\nnielen predložením samotnej faktúry) preukazujúcimi jeho tvrdenia a vierohodnosť\nskutočností uvedených vo faktúrach (porov. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. účinného\nv čase rozhodovania daňového úradu). Sťažovateľ poukázal na čestné vyhlásenie svedka\na navrhol vypočuť svedka\n\n.\n\n14.18 Správne orgány (daňový úrad a daňové riaditeľstvo) vykonali navrhované\ndôkazy formou dožiadania správnych orgánov o vypočutie svedkov. Po vykonaní týchto\ndôkazov však daňový úrad a daňové riaditeľstvo vyhodnotili tieto ako nedostatočné na\npreukázanie pôvodcu dodania služieb (prác) sťažovateľovi dodávateľom MS KOVOZBER,\ns. r. o., a to najmä vzhľadom na obsah výpovedí svedkov\na\n\n,\n\n.\n\n14.19 S týmito závermi sa v konečnom dôsledku stotožnil aj najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku. Podľa ústavného súdu nemožno napadnutému rozsudku v tomto\nsmere vytknúť lakonickosť ani strohosť vo vzťahu k právnej problematike dokazovania\nv daňovom konaní v spojitosti s vecou sťažovateľa, keďže najvyšší súd výstižne k tejto\nprávnej otázke uviedol svoj právny názor: „Nie je chybou správcu dane, že v súvislosti\ns preverením žalobcom deklarovaných tvrdení daňové doklady, ktoré je podľa § 76 ods. 1\nzákona o DPH povinný uchovávať po dobu 10 rokov od roka uskutočnenia zdaniteľného\nplnenia neodrážajú aj reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení od dodávateľa MS\nKOVOZBER, s.r.o. Žalobca pochybnosti vzniknuté v súvislosti s dodaním tovaru od tohto\ndodávateľa nevyvrátil. Na základe uvedených skutočností je preto dôvodné konštatovanie\ndaňových orgánov oboch stupňov a krajského súdu, že v predmetnej právnej veci nebolo\npreukázané, že skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu od dodávateľa MS KOVOZBER,\n21\n\ns.r.o., čo by odôvodňovalo uplatnenie nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej\nhodnoty.“\n14.20 Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je aj z pohľadu už popísaných záverov\nústavne udržateľný a neexistuje v tomto smere ústavne relevantný dôvod na vyslovenie\nporušenia ústavných práv sťažovateľa po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n4. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru\n15. Právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych orgánov v daňovom\nkonaní. V tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru ESĽP týkajúcu sa aplikácie čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorý vylučuje jeho aplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria súčasť\njadra výsad verejnej moci (hard core of public-authority prerogatives) (porov. Jussila\nv. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini\nv. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24  31).\nVýnimku ESĽP nachádza v daňových prípadoch tam, kde daňové konanie považuje za\nkonanie trestné.\n15.1 Nasledovaním uvedenej judikatúry ESĽP a rozhodnutím nevykladať čl. 6 ods. 1\ndohovoru autonómne (príp. extenzívnejšie), prihliadajúc pritom na skutočnosť, že správnym\norgánom nedošlo k uloženiu sankcie za porušenie právnej (zákonnej) povinnosti, ale išlo\no vyrubenie dane, ktorú bol sťažovateľ povinný platiť na základe daňových právnych\npredpisov v spojení s jeho podnikateľskou činnosťou a hospodárskym výsledkom (teda\nnedošlo k uloženiu sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho charakteru, t. j. nie je\nnaplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle tzv. Engelovských kritérií, ktorých\nnaplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru\na konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade; k tomu porov. Engel and\nOthers v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna\nESĽP z 8. 6. 1976, bod 82), ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n22\n\n5. Záver\n16. Úloha ústavného súdu sa v konaní podľa čl. 127 ústavy obmedzuje predovšetkým\nna kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich\nprocesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných\n\nslobodách\n\n(porov.\n\nI. ÚS 17/01,\n\nII.\n\nÚS\n\n137/08,\n\nIII.\n\nÚS\n\n328/08,\n\nIV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu zásadne len v miere posúdenia, či tieto sú zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nmajú za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05,\nII. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n16.1 Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe\na v právnych záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné,\nčo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti, odmietol sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-daňový subjekt", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "daň-správca dane", "daň-daňová kontrola", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 232/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dad10653-6789-44be-b064-97f19531c9d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.477.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 477/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 477/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.477.2024.1"}, {"guid": "ussr:97062489-620d-4d5d-8595-dbd9bca919de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.172.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.172.2023.1"}, {"guid": "ussr:5d286855-630a-471d-904a-c68ca2c53c33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.173.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 173/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.173.2023.1"}, {"guid": "ussr:02db9230-a6f5-4731-9aba-e328b8cc2d4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.579.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.579.2022.1"}, {"guid": "ussr:c459cfeb-6634-4f3a-a146-ef997c221d67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:0e00c4a1-97b9-4d5e-9aa7-52eed49a488b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 493/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 493/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:d7386a1e-f774-4974-8802-897d63e9c2d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.397.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.397.2022.1"}, {"guid": "ussr:ce77a561-a0b4-40bd-96bd-d454435c2dad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.135.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.135.2022.1"}, {"guid": "ussr:35a0a06a-a352-4c0f-a1b6-2281e5515677", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.74.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.74.2022.1"}, {"guid": "ussr:500ee58b-ed10-44bc-92be-3d0d5ea5bc1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.20.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 20/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.20.2022.1"}, {"guid": "ussr:d8bc657e-e7c7-4b00-9ece-6ec49a5cc4b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.500.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.500.2021.1"}, {"guid": "ussr:017339cb-bc39-4497-a218-4d98b79aeea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.352.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 352/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 352/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.352.2021.1"}, {"guid": "ussr:3aa83e97-748a-4cf8-8118-82777c62b93c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.386.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.386.2021.1"}, {"guid": "ussr:73b3149f-c357-45b7-8594-005b449a5dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.331.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.331.2021.1"}, {"guid": "ussr:22865b5b-e8ca-428b-9daf-42f24eca323a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.224.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 224/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.224.2021.1"}, {"guid": "ussr:3f5f3184-330c-44b1-a0e7-5be65ec2a4ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1"}, {"guid": "ussr:de7f18c2-ae2f-4a4b-89e6-ba600397c4ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.140.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 140/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 140/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.140.2019.1"}, {"guid": "ussr:db9b6321-401d-4a9b-a0b7-5e9c63d00c7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.365.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 365/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 365/2019 z 28. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.365.2019.1"}, {"guid": "ussr:35dea56a-8241-4e1a-b8f6-d50e9d1fc46c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.172.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.172.2019.1"}, {"guid": "ussr:dac0375a-124d-4522-b7c3-80adf10053fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.106.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 106/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2019 z 6. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-06", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.106.2019.1"}, {"guid": "ussr:120fe643-bc96-43c5-af1a-683e25053825", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 664/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 664/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1"}, {"guid": "ussr:27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1"}, {"guid": "ussr:6aba52d6-eb8f-4e4c-962b-1f5c1fbbd645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 556/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 556/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1"}, {"guid": "ussr:65b23afd-53d3-42bd-82ff-7bc3b9430d4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.399.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 399/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 399/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.399.2018.1"}, {"guid": "ussr:1b7e25f4-e977-4e17-93b5-c4e95f353eee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1"}, {"guid": "ussr:73c937a0-29e5-40e5-8e14-cfa4092a0545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.358.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.358.2018.1"}, {"guid": "ussr:276bb32f-3d48-4388-bdb5-6608b4a75705", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.359.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.359.2018.1"}, {"guid": "ussr:2ef18606-c9e9-4000-afdb-4906fac4137d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.338.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.338.2018.1"}, {"guid": "ussr:091187b9-b024-460f-ae03-b74d96387571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1"}, {"guid": "ussr:d5a54e9a-1da4-4b84-ae75-9c710dd6d5d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.48.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.48.2018.1"}]}