{"guid": "ussr:54c14b41-d246-4c85-933f-f1d63e902ac6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 782/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 782/2015 z 2. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 782/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/54c14b41-d246-4c85-933f-f1d63e902ac6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 782/2015\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nStanislavom\n\n,\nJakubčíkom,\n\nKutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu a na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nRozhodcovského súdu v Bratislave zo 6. mája 2013 v konaní vedenom pod sp. zn.\n5193/2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného\n\npráva na súdnu ochranu a na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Rozhodcovského súdu v Bratislave\n(ďalej aj „rozhodcovský súd“) zo 6. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5193/2012, ktorým bolo zastavené rozhodcovské konanie bez toho,\naby boli nahradené trovy rozhodcovského konania. Ústavný súd musel v danej veci v prvom\nrade posúdiť, či môže preskúmať porušenie práva na súdnu ochranu rozhodcovským súdom\nzriadeným podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o rozhodcovskom konaní“), ktorý uznesením nepriznal trovy\nkonania.\n2. Aj sťažovateľka začína a končí svoju ústavnú sťažnosť otázkou právomoci\nústavného súdu. Podľa jej názoru ústavný súd je oprávnený a povinný chrániť základné\npráva a slobody, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Uvádza, že vyčerpala všetky\nzákonom poskytnuté prostriedky, ktorými by sa mohla domáhať ochrany svojich\nporušených základných práv a slobôd a požadovať nápravu ich porušenia, pretože proti\nnapadnutému uzneseniu vzhľadom na povahu tohto rozhodnutia zákon o rozhodcovskom\nkonaní nepripúšťa opravný prostriedok a ani možnosť jeho súdneho prieskumu, keďže\nv zmysle ustanovenia § 40 a nasl. tohto zákona môže byť predmetom prieskumu na\nvšeobecnom súde iba rozsudok rozhodcovského súdu, a nie jeho uznesenie. Uvedený záver\nvyplýva aj z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 162/2011, v ktorom ústavný súd\nokrem iného uviedol: „Pokiaľ po skončení jednoinštančného konania pred rozhodcovským\nsúdom nie je žiadna účinná možnosť nápravy prostredníctvom všeobecných súdov, ústavný\nsúd je oprávnený posudzovať zákonnosť a ústavnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu.“\n3. V závere svojej sťažnosti sťažovateľka opäť k právomoci uvádza, že rozhodnutie\nrozhodcovského súdu je síce nemeritórne, avšak súčasne predstavuje taký závažný zásah do\njej práv, že toto rozhodnutie musí byť zrušené, pričom však vzhľadom na legislatívnu\núpravu a možnosť preskúmania pred všeobecným súdom iba rozhodcovského rozsudku\nv zmysle zákona o rozhodcovskom konaní má túto kompetenciu iba ústavný súd. Závažnosť\nrozhodnutia rozhodcovského súdu podľa sťažovateľky vyplýva aj z tej skutočnosti, že ak by\nsťažovateľka nebránila prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje práva, žalobca by\n\n2\n\nuž v súčasnej dobe mal právoplatný exekučný titul vydaný v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi a šanca sťažovateľky na dovolanie sa svojich práv\nv exekučnom konaní by bola mizivá. Sťažovateľka preto zastáva názor, že ústavný súd má\nkompetenciu posúdiť aj nemeritórne rozhodnutie rozhodcovských súdov, pokiaľ tieto\nrozhodnutia zasahujú do ústavne garantovaných práv sťažovateľov, k čomu v jej prípade\njednoznačne došlo napadnutým uznesením rozhodcovského súdu.\n4. Narácia sťažnosti ďalej obsahuje popis procesu pred rozhodcovským súdom.\nSpoločnosť Cetelem Slovensko, a. s. (ďalej len „žalobca“), podala 16. mája 2012 žalobu\no zaplatenie sumy 2 389,69 eur s príslušenstvom na rozhodcovský súd, a to na základe\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere z 15. apríla 2010, ktorú sťažovateľka uzatvorila\nso žalobcom. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v ustanovení čl. V.13 všeobecných\npodmienok CETELEM SLOVENSKO, a. s., pre poskytovanie spotrebiteľského úveru.\nRozhodcovský súd uznesením sp. zn. 5193/12 zo 6. mája 2013 zastavil konanie o zaplatenie\nsumy 2 389,69 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že nebola daná jeho právomoc\nrozhodnúť vo veci. Súčasne rozhodcovský súd uviedol, že účastníci konania voči sebe\nnemajú žiaden nárok na úhradu trov rozhodcovského konania, a to s odôvodnením, že:\n„vzhľadom na to, že rozhodcovský súd konštatoval, že nie je oprávnený prejednať\na rozhodnúť daný spor medzi účastníkmi, nie je oprávnený rozhodovať ani o prípadnej\nnáhrade trov konania.“ Rozhodcovský súd však nedostatok svojej právomoci nevyvodil\nz meritórneho posúdenia rozhodcovskej doložky a jej prípadnej neplatnosti, ale vyvodil to\niba na základe vyjadrenia žalobcu, ktorým táto spoločnosť neprotestovala proti námietke\nsťažovateľky týkajúcej sa nedostatku právomoci. Bolo teda podľa sťažovateľky zrejmé, že\nto bol práve úkon žalobcu, ktorý viedol k zastaveniu konania.\n5. Sťažovateľka si právo na priznanie trov právneho zastúpenia riadne a včas\nuplatnila, pričom skutočnosť, že rozhodcovský súd o tomto nároku sťažovateľky\nnerozhodol, je jednoznačne porušením jej práva na spravodlivé prerokovanie veci. Žalobca\nrozhodcovskú doložku do svojich všeobecných podmienok zakomponoval z vlastnej vôle,\npričom sťažovateľka túto skutočnosť nemala ani možnosť rozporovať, keďže išlo o adhéznu\nzmluvu. Táto skutočnosť však nemôže mať za následok, že žalobca nebude znášať náklady,\n\n3\n\nktoré podaním žaloby na rozhodcovskom súde zapríčinil a ktoré sťažovateľka svojmu\nprávnemu zástupcovi musela v zmysle platných predpisov aj uhradiť.\n6. Sťažovateľka je toho názoru, že rozhodcovský súd rozhodol arbitrárne a v rozpore\nso zákonom, pretože o trovách konania mal v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) povinnosť rozhodnúť, a to aj napriek skutočnosti, že\nvyvodil nedostatok svojej právomoci rozhodnúť v danej veci. Rozhodcovský súd týmto\nsvojím rozhodnutím spôsobil sťažovateľke ujmu aj tým, že predĺžil o viac ako rok\nrozhodovanie o nároku žalobcu, a to bez posúdenia námietok sťažovateľky. Okrem toho\nv súčasnosti je už podaná opätovne žaloba o zaplatenie tej istej pohľadávky žalobcu, pričom\ntoto konanie je vedené pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 31 Ro 2059/2013,\navšak toto konanie bolo začaté ešte pred ukončením rozhodcovského konania vedeného\npred rozhodcovským súdom pod sp. zn. 5193/12. Sťažovateľka si svoje záväzky vždy\nchcela a aj chce splniť, avšak bol to práve žalobca, ktorý jej to neumožnil nesprávnym\ninkasom splátok pôžičky, pričom výsledkom týchto pochybení žalobcu je skutočnosť, že\nžalobca si uplatňuje voči sťažovateľke úroky z omeškania, ako aj zmluvne dohodnuté úroky\nv sumárnej výške 24,99 % za ďalší rok omeškania, ktoré nezapríčinila sťažovateľka. Navyše\nsťažovateľka musí znášať trovy svojho právneho zástupcu, aj keď k zastaveniu konania\ndošlo výlučne v dôsledku konania žalobcu, a teda v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 OSP\nmal znášať on trovy konania pred rozhodcovským súdom. Rozhodnutie rozhodcovského\nsúdu je síce nemeritórne, avšak súčasne predstavuje taký závažný zásah do práv\nsťažovateľky, že toto rozhodnutie musí byť zrušené, pričom však vzhľadom na legislatívnu\núpravu a možnosť preskúmania pred všeobecným súdom iba rozhodcovského rozsudku\nv zmysle zákona o rozhodcovskom konaní má túto kompetenciu iba ústavný súd. Závažnosť\nrozhodnutia rozhodcovského súdu vyplýva aj z tej skutočnosti, že ak by sťažovateľka\nnebránila prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje práva, žalobca by už v súčasnej\ndobe mal právoplatný exekučný titul vydaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a šanca sťažovateľky na dovolanie sa svojich práv v exekučnom konaní by bola\nmizivá. Sťažovateľka zastáva názor, že ústavný súd má kompetenciu posúdiť aj nemeritórne\nrozhodnutie rozhodcovských súdov, pokiaľ tieto rozhodnutia zasahujú do ústavne\n\n4\n\ngarantovaných práv sťažovateľov, k čomu v prípade sťažovateľky jednoznačne došlo\nnapadnutým uznesením rozhodcovského súdu.\n7. Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto\nrozhodol:\n„Základné právo\n\n, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základné\n\npráva sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci, konaním\nRozhodcovského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 5193/2012, porušené bolo.\nÚstavný súd zrušuje uznesenie Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn.\n5193/2012.zo dňa 06.05.2013 a vec vracia tomuto rozhodcovskému súdu na nové konanie.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n331,15 EUR s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Stanislava Jakubčíka\n.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\n\n5\n\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n9. Z citovaných ustanovení ústavy a zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným\nzo základných dôvodov odmietnutia sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie. Ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o ústavnom súde po novele zákonom\nč. 353/2014 Z. z. znie: „Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti\nktorému sťažnosť smeruje.“ Touto novelou sa explicitne stanovila norma, ktorá už bola\npredtým prítomná v právnom poriadku, pretože vyplývala z podstaty ochrany ľudských\nslobôd a z podstaty ústavnej sťažnosti (II. ÚS 128/95). Aj z uvedeného vyplýva, že ústavný\nsúd môže v ústavnej sťažnosti preskúmavať len akty orgánov verejnej moci. Nedostatok\nprávomoci preskúmavať iné než mocenské akty je tu procesnou reflexiou (vertikality)\nzmyslu ústavnej sťažnosti a ústavného súdu vôbec, a tým je ochrana ľudských slobôd pred\nverejnou mocou.\n10. Podstatou sťažnosti je posúdenie, či môže ústavný súd preskúmať porušenie\npráva na súdnu ochranu rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom\nkonaní.\n11. Sťažovatelia, jednotlivci, už na ústavnom súde spochybnili ústavnosť postupu\na rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní.\nNajskôr ústavný súd argumentoval, že až exekučne vykonateľným rozsudkom končí\nrozhodcovské konanie, a tým, že zatiaľ nemožno takéto rozhodnutie (o zastavení)\npreskúmať\n\nani\n\nvšeobecným\n\nsúdom,\n\nnemôže\n\ntam\n\ningerovať\n\nani\n\nústavný\n\nsúd\n\n(III. ÚS 335/2010). Podobne postupoval ústavný súd voči námietkam prieťahov\n(I. ÚS 143/2013, I. ÚS 234/2013). Neskôr vec proti meritórnemu rozsudku prijal s tým, že\nsťažovateľ nemal iné právne prostriedky (III. ÚS 162/2011), aby napokon prijal vec proti\nnemeritórnemu rozhodnutiu s tým, že sťažovateľ nemal iné právne prostriedky\n(III. ÚS 547/2013). V posledných dvoch uvedených veciach ústavný súd konštatoval\nporušenie práva a rozhodnutia zrušil. Každopádne, ústavný súd v zásade nespochybnil\nprivátnu, nie-mocenskú povahu rozhodcovských súdov.\n\n6\n\n12. Ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 432/2015 naznačil, že má\nvážne pochybnosti o tom, či možno preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov, a to\nbezvýnimočne. Z tohto dôvodu uznesením z 11. novembra 2015 v konaní o veci 1. FC\nTatran (II. ÚS 783/2015) predložil návrh („Schvaľuje a predkladá plénu návrh stanoviska\nk zjednoteniu právneho názoru II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky\na odchylného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvysloveného v náleze III. ÚS 162/2011 z 31. mája 2011 a v náleze III. ÚS 547/2013\nz 19. februára 2014.“) na zjednotenie plénu ústavnému súdu. Plénum ústavného súdu\nuznesením sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. novembra 2015 prijalo stanovisko: „Ústavný súd\nSlovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo\nrozhodnutiam rozhodcovských súdov.“ Na základe § 6 zákona o ústavnom súde je senát\nv ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu. Uvedená viazanosť má,\nprirodzene, účinok aj na prerokúvanú vec. Plénum v uznesení sp. zn. PLz. ÚS 5/2015\nuviedlo, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo\nrozhodnutiam rozhodcovských súdov je vylúčená z povahy veci, keďže rozhodcovské súdy\nnie sú orgánmi verejnej moci. Účinným právnym prostriedkom proti rozhodcovským\nrozsudkom je vždy žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona\no rozhodcovskom konaní.\n13. Pretože sťažovateľka označila za odporcu Rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý\nnie je orgánom verejnej moci, ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie, a preto ju\nmusí odmietnuť.\n14. S prerokúvanou vecou môže súvisieť myšlienka vyjadrená v zjednocovacom\nuznesení sp. zn. PLz. ÚS 5/2015, podľa ktorej jestvujú právne názory, že porušenie\npovinností rozhodcu by mohlo viesť k povinnosti nahradiť škodu účastníkovi (ide\no delikátnu\n\nrovnováhu\n\nmedzi\n\nobčianskoprávnou\n\nzodpovednosťou\n\na jurisdikčnou\n\nautonómiou; porov. Palková, R. Zodpovednosť rozhodcu. In: Husár, J. a kol. Vybrané\notázky zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym profesijným postupom. Košice:\nUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2010, s. 141; dostupné na internete\n\n7\n\nhttp://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_11.pdf,\n\nporov.\n\nv kontexte\n\nuznesenie\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 20/2011; uznesenie sp. zn.\nII. ÚS 432/2015). To je však priestor pre všeobecné súdy, aby identifikovali, kto a za akých\npodmienok je povinný nahradiť škodu účastníkovi rozhodcovského konania.\n16. Ústavný súd prikladá k predmetnému uzneseniu aj uznesenie o postúpení veci\nplénu a samotné uznesenie, t. j. stanovisko sp. zn. PLz. ÚS 5/2015.\n17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "rozhodcovské konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a723af19-4abb-44fc-810c-c09c66c2ddd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 783/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 783/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2015.1"}, {"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}, {"guid": "ussr:12cb321c-147b-4a26-bb2d-8689f1f218c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1"}, {"guid": "ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 547/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 547/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639"}, {"guid": "ussr:8002d429-5f50-4234-bdec-3df0be692f63", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8002d429-5f50-4234-bdec-3df0be692f63"}, {"guid": "ussr:bb3e0ba7-ed2f-4a02-9849-829df1541556", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3e0ba7-ed2f-4a02-9849-829df1541556"}, {"guid": "ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2011 z 31. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-31", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4"}, {"guid": "ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2010 z 21. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-21", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c"}, {"guid": "ussr:ebd1f8fa-1943-4248-ae01-05048db7bf01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1"}, {"guid": "d1bd60ec-d2f0-406b-99e6-54d5d8f0c806:38672ff2-49f6-4cd9-8515-e8a1fe0f2f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Ro/2059/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 31Ro/2059/2013 z 26. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2013-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1bd60ec-d2f0-406b-99e6-54d5d8f0c806:38672ff2-49f6-4cd9-8515-e8a1fe0f2f0e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}]}