{"guid": "ussr:164b99b7-fbfb-497c-aaf7-53f0db86fb61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.773.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 773/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 773/2015 z 4. 2. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 773/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.773.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-02-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "zrušuje napadnutý výsledok volieb ", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/164b99b7-fbfb-497c-aaf7-53f0db86fb61", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.773.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.773.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.773.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 773/2015-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza vo veci prijatej sťažnosti\n, zastúpeného\nadvokát\n\n,\n\n, za ktorú koná\n\n, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži 20/2014\nz 23. apríla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 537,37 € (slovom päťstotridsaťsedem eur\na tridsaťsedem centov) na účet spoločnosti\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 a žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 23. apríla 20145, sp. zn. 8Sži/20/2014, a postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 20145, sp. zn.\n8Sži/20/2014, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi\nnáhradu trov právneho zastupovania na účet jeho právneho\nzástupcu, vrátane DPH, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti a k nej pripojených príloh, sťažovateľ bol ako žalobca\núčastníkom konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\n\n2\n\nsp. zn. 23 S 144/2013, v ktorom sa domáhal proti\n\nako žalovanému (ďalej\n\nlen „žalovaný“) preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd uznesením\nč. k. 23 S 144/2013-26 z 28. januára 2014 konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)\ns odôvodnením, že k začatiu konania podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)\nv znení neskorších predpisov nedošlo, preto nemohlo dôjsť ani k založeniu fiktívneho\nrozhodnutia, ktoré bolo sťažovateľom v konaní pred krajským súdom napadnuté (neexistuje\nrozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania, čo je neodstrániteľný\nnedostatok podmienok konania vyvolávajúci nutnosť konanie v správnom súdnictve\nzastaviť). K začatiu konania podľa zákona o slobode informácií nedošlo preto, že spôsob\npodania žiadosti sťažovateľa nezodpovedal § 14 ods. 1 tohto zákona, sťažovateľ\nnepreukázal oznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanému, a preto\nžalovaný nemal možnosť tento obsah poznať.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 odvolanie\nsťažovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu odmietol ako oneskorené [§ 218 ods. 1\npísm. a) OSP] a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia najprv skonštatoval, že sťažovateľ podal „odvolanie dňa\n26. februára 2014 elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V odvolaní\nnavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.“ a ďalej uviedol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212\nods. 1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2\nOSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané\noneskorene.\nOdvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu\nktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V danej veci bolo napadnuté uznesenie doručené\nžalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 7. februára 2014. Pätnásťdňová lehota\nna podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňom 8. februára 2014 a jej koniec pripadol\nna deň 24. februára 2014, ktorý je zároveň posledným dňom na podanie odvolania. Žalobca\npodal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014 (elektronicky,\n\n3\n\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom), teda po uplynutí lehoty na podanie\nodvolania.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo\npodané oneskorene.\nVzhľadom na to, že žalobca podal odvolanie oneskorene, odvolací súd postupujúc\npodľa citovaného zákonného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ OSP jeho odvolanie\nodmietol. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého uznesenia,\npretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto\nodvolanie nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.“\nSťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015\nodôvodnil tým, že najvyšší súd jeho odvolanie meritórne neprerokoval, hoci bolo podané\nvčas. Nie je sporné, že sťažovateľovi bolo uznesenie krajského súdu č. k. 23 S 144/2013-26\nz 28. januára 2014 doručené 7. februára 2014 a ani to, že odvolacia lehota začala plynúť\n8. februára 2014 a jej posledným dňom bol 24. február 2014. Sťažovateľ však tvrdí, že\nodvolanie podal včas, ak ho v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom\n(spolu s ďalšími podaniami v iných veciach rovnakého účastníka) na CD nosiči odovzdal\nna poštovú prepravu jeho právny zástupca 24. februára 2014 o 8.51 h na Pošte Prešov 1\nv prílohe sprievodného podania z 24. februára 2014 adresovaného „Krajský súd v Banskej\nBystrici, elektronická podateľňa, Skuteckého 7, 974 87 Banská Bystrica“, ktoré bolo\nnazvané ako „Zaslanie podaní (odvolaní) žalobcu“ a z obsahu ktorého vyplývalo, že\nsťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu „zasiela Krajskému súdu v Banskej\nBystrici v prílohe CD nosič s podaniami žalobcu k právnej veci vedenej pod sp. zn.\n(nasleduje 50 spisových značiek súdnych konaní vrátane sp. zn. 23 S 144/2013, pozn.). Pre\núplnosť dodávame, že podania sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom.“. Táto\npísomnosť bola podpísaná právnym zástupcom sťažovateľa a v rubrike „Prílohy“ bolo\nuvedené: „CD nosič s podaniami 1 x.“ Sťažovateľ predložil ústavnému súdu v prílohe\nsťažnosti kópiu tohto podania, ako aj kópiu podacieho lístku zásielky podacie\nč. UU928549463SK, z ktorého vyplývajú už uvedené údaje o podaní zásielky na poštovú\n\n4\n\nprepravu, hmotnosť zásielky 0,031 kg a údaj o službe: „do vlastných rúk, doručenka.“\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že zásielka bola krajskému súdu nepochybne\ndoručená a zjavne obsahovala aj odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 23 S\n144/2013-26 z 28. januára 2014, pretože toto odvolanie bolo predložené najvyššiemu súdu.\nPodľa textu uverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky nazvaného ako „Podania na súdy a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky podpísané zaručeným elektronickým podpisom“, z ktorého vyplýva, že bol\nvydaný na základe § 6 ods. 3 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z. z.\no spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom\nstyku (bod 5), „okresné a krajské súdy ako aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky prijímajú podania na týchto fyzických nosičoch dát: CD, DVD (jednostranné)“.\nSťažovateľ postupoval v súlade s touto verejne prístupnou úpravou zverejnenou na\nzabezpečenie využívania služieb prevádzkovateľa elektronickej podateľne. Sťažovateľ ďalej\nargumentuje: „... podateľňa krajského súdu nesprávne podané odvolanie zaevidovala s\nnesprávnym dátumom doručenia, pretože ho mala zaevidovať s dátumom podania 24.\nfebruár 2014. ... nemôže byť na ujmu práve sťažovateľovi a nemôže zodpovedať za to, že z\nneznámych dôvodov elektronická podateľňa krajského súdu zaevidovala včas podané\nodvolanie nesprávne s dátumom podania 26. februára 2014 namiesto správneho dátumu\npodania, ktorým bol 24. február 2014. (Uvedené nedopatrenie si sťažovateľ vysvetľuje tak,\nže fyzicky bola predmetná zásielka doručená krajskému súdu skutočne až 26. februára\n2014, no uvedená skutočnosť nemá relevanciu, pretože pre zachovanie lehoty je\npostačujúce, že zásielka je podaná na poštovú prepravu, čo v danom prípade podaná bola.)\nNajvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania... nesprávne...“\nÚstavný súd uznesením č. k. II. ÚS 773/2015-13 z 19. novembra 2015 prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd v podaní č. k. KP 3/2015-86 doručenom ústavnému súdu 30. decembra\n2015 v stanovisku zo 17. decembra 2015 formuloval svoje stanovisko, že označené\nzákladné práva sťažovateľa zaručené ústavou a jeho práva zaručené dohovorom porušené\nneboli. V závere listu najvyšší súd tiež vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania\n\n5\n\nústavného súdu vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). V písomnom stanovisku uviedol: „písomné stanovisko k ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa\n, ktorou namieta porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd) sp. zn. 8Sži/20/2014 z 23. apríla 2015.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v záujme posúdenia opodstatnenosti sťažnosti\nsenátom ústavného súdu požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zák.\nč. 38/1993 Z. z. o vyjadrenie k sťažnosti.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že najvyšší súd odmietol odvolanie\nsťažovateľa v tejto veci podané proti uzneseniu krajského súdu z jediného dôvodu a to\nz dôvodu, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene dňa 26. februára 2014 namiesto toho,\naby odvolanie podal najneskôr 24. februára 2014, t.j. v posledný deň lehoty.\nZ prílohy č. 2 podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že podal odvolanie proti\nuzneseniu krajského súdu včas ešte dňa 24. februára 2014, Ďalej uviedol, že nemôže\nzodpovedať za to, že súdna kancelária, resp. podateľňa vyznačila na došlom odvolaní\nsťažovateľa nesprávne ako dátum doručenia odvolania dátum 26. februára 2014 namiesto\nsprávneho dátumu doručenia, ktorým bol 24. február 2014.\nMal za to, že najvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania\nproti uzneseniu krajského súdu nesprávne, pretože sťažovateľ podal odvolanie proti\nuzneseniu krajského súdu včas. Za týchto okolností nemal najvyšší súd podané odvolanie\nodmietnuť, ale mal odvolanie riadne prejednať a učiniť tým zadosť základnému právu\nsťažovateľa na súdnu ochranu zaručenému čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nNajvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sži/20/2014 odmietol odvolanie sťažovateľa\nvoči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/144/2013-26 zo dňa 28. januára\n\n6\n\n2014 o zastavení konania. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa z dôvodu, že bolo\npodané oneskorene.\nK uvedenému najvyšší súd uvádza, že pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania\nvychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie bolo\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 07. februára 2014, lehota na podanie\nodvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 08. februára 2014 a posledný deň tejto lehoty\npripadol na 24. februára 2014 (pondelok).\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/144/2013-26 zo dňa 28. januára 2014 podal\nvčas, a teda dňa 24. februára 2014, najvyšší súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal\nz obsahu súdneho spisu, pričom z viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplýva skutočnosť,\nže predmetné podanie bolo podané oneskorene. Rovnako tak zdôrazňuje, že z podacieho\nlístku č. UU928549463SK k listu z 24. februára 2014, na ktorý sa sťažovateľ odvoláva ako\nna dôkaz, je možné zistiť len odosielateľa zásielky, a že ide o úradnú zásielku. Podací lístok\nvšak nepreukazuje, že obsahom zásielky bol skutočne CD-nosič, na ktorom sa nachádzalo\nodvolanie sťažovateľa.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd navrhuje sťažnosť sťažovateľa\nodmietnuť.“\nV podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára 2016 súhlasil s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ. Vo svojom vyjadrení uviedol:\n«V stanovisku porušovateľa sa uvádza, že Najvyšší súd pri rozhodovaní o odmietnutí\nodvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. januára 2014, č. k.\n23S/144/2013-26 vychádzal zo spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Hoci Najvyšší súd\nnešpecifikuje, čo konkrétne má na mysli, t. j. z akého konkrétneho údaja v súdnych spisoch\nvychádzal, no sťažovateľ sa domnieva, že dôvodom bolo (nesprávne) vyznačenie dátumu\ndoručenia podania do podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nAko už sťažovateľ uviedol v sťažnosti, svoje podanie (odvolanie) podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom podal na poštovú prepravu včas v posledný deň lehoty,\nktorým bol deň 24. február 2014. Podanie bolo „napálené“ na CD nosiči, pričom\ndo podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo odoslané so sprievodným listom dňa\n\n7\n\n24. februára 2014 o 8,51 h z pošty v Prešove. Právny zástupca sťažovateľa predmetnú\nzásielku podal na poštovú prepravu počas svojej cesty na iné pojednávanie do Svidníka (vec\nvedená Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 7C/199/2012), v rámci ktorej sa počas cesty\nzastavil na pošte v Prešove za účelom odovzdania predmetnej zásielky na poštovú prepravu.\nV súvislosti s tým poukazuje Najvyšší súd na to, že fotokópie podacieho lístka nepreukazujú,\nže obsahom zásielky bol CD-nosič s predmetný podaním. Túto argumentáciu považuje\nsťažovateľa v danom kontexte za účelovú.\nSťažovateľ sa domnieva, že uvedené skutkové okolnosti nemôžu byť z hľadiska\núčinkov a posudzovania včasnosti odvolania na ťarchu sťažovateľa, ktorý využil pri\npodávaní odvolania možnosť prezentovanú na stránke Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky, t. j. možnosť podať (doručiť) súdu podania podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom na dátovom nosiči akým je napríklad CD-nosič. Sťažovateľ má\nza to, že relevantným je v danom prípade skutočnosť, že predmetné odvolania odovzdal\nna poštovú prepravu dňa 24. februára 2014, čo bol posledný deň lehoty, čo napokon uznáva\naj Najvyšší súd. Nemá pritom podľa sťažovateľa relevanciu, že v elektronickej podateľni\nKrajského súdu v Banskej Bystrici bolo toto podanie zaevidované s dátumom doručenia dňa\n26. februára 2014, pretože sťažovateľ predmetné odvolanie podal včas.\nSťažovateľ poukazuje na to, že Najvyšší súd predmetné odvolanie prejednal, t. j. mal\nich ho dispozícii. Z titulného listu podaného odvolania musí byť zrejmé, že nebolo podané\nosobne, ale že bolo doručené poštou. V tom prípade by k danému podaniu mala byť\npripojená obálka v origináli alebo fotokópii, keďže na danom CD nosiči sťažovateľ podával\nviacero podaní (podľa § 137 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov „... Ak dôjde\nv jednej obálke viac podaní, pripojí sa obálka k tomu z nich, v ktorom je na posúdenie, či sa\nlehota zachovala, alebo z iných závažných dôvodov potrebné uviesť presný dátum, kedy sa\npodanie odovzdalo na poštu; k ostatným podaniam sa pripojí fotokópia obálky\ns poznámkou, kde sa nachádza originál obálky. ... Na podaniach odovzdaných osobne\npoznamená zamestnanec podateľne pri odtlačku podacej pečiatky „Podané osobne“\na pripojí svoj podpis“).\n\n8\n\nV druhom rade, nesprávnosť postupu Najvyššieho súdu, resp. Krajského súdu\nv Banskej Bystrici a porušenia základného práva sťažovateľa v súvislosti s prijatím podaní\nsťažovateľa, nachádzajúcich sa na predmetnom CD nosiči v obálke odovzdanej\nsťažovateľom na poštovú prepravu dňa 24. februára 2014 konštatoval Ústavný súd\nSlovenskej republiky už v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2015,\nč. k. III. ÚS 522/2015-40.\nS poukazom na to aj po predložení stanoviska porušovateľa sťažovateľ považuje\nsvoju sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu.\nSúčasne sťažovateľ, s poukazom na znenie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\nsúhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania, pretože sťažovateľ zastáva\nnázor, že od takého pojednávania už nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»\nÚstavný súd dospel k názoru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci, a so súhlasom účastníkov konania od ústneho pojednávania vo veci samej\nupustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.\nII.\nÚstavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo súvisiaceho spisového\nmateriálu zistil tieto pre posúdenie sťažnosti relevantné skutočnosti:\nAko vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa, podľa\nktorého k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 došlo tým, že najvyšší súd jeho odvolanie\nmeritórne neprerokoval, hoci bolo podané včas. Sťažovateľ nespochybňuje, že uznesenie\nkrajského súdu č. k. 23 S 144/2013-26 z 28. januára 2014 mu bolo doručené 7. februára\n2014, a ani to, že odvolacia lehota začala plynúť 8. februára 2014 a jej posledným dňom bol\n24. február 2014. Tvrdí však, že ak elektronické podanie podpísané zaručeným\n\n9\n\nelektronickým podpisom na CD nosiči so sprievodným listom odovzdal na poštovú\nprepravu 24. februára 2014, malo byť odvolanie považované za včas podané, a to bez\nohľadu na to, že podateľňa krajského súdu ho zaevidovala s neskorším dátumom.\nNajvyšší súd v uznesení sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015 skonštatoval, že\nsťažovateľ „podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014\n(elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom)“, a keďže posledným dňom\nodvolacej lehoty bol 24. február 2014, podal ho oneskorene.\nPodstatou veci sa teda javí otázka, ktorým dňom sa považuje za podané odvolanie\nproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ je toto podané elektronicky so zaručeným\nelektronickým podpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanom\nsúdu prvého stupňa v prílohe poštovej zásielky.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\na právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n10\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu\nvyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.)\nzahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.\nStačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303-B rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nÚlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivého\nsúdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité posúdenie veci\nsťažovateľa odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo\nrelevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu.\nPodľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia\nuplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti\nurčujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec\nlehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší\nnasledujúci pracovný deň.\n\n11\n\nPodľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon\nna súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\nPodľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;\npodanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nPodanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.\nNa podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.\nPodľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nÚstavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či odvolanie\nsťažovateľa smerujúce proti uzneseniu krajského súdu bolo podané včas, a teda v súlade\ns procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie ústavným súdom\nje vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovanie\nna zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových\ntvrdení (I. ÚS 200/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že aj podľa\nrozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United\nKingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým súdnym\nprocesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho\nkonania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické\nokolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania včasnosti\npodaného opravného prostriedku.\n\n12\n\nNajvyšší súd vyriešil otázku, ktorým dňom sa považuje za podané odvolanie proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ je toto podané elektronicky so zaručeným\nelektronickým podpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanom\nsúdu prvého stupňa v prílohe poštovej zásielky, tak, že za deň podania odvolania považoval\n(zrejme) deň doručenia poštovej zásielky s CD nosičom do podateľne súdu prvého stupňa.\nSvoj záver formulovaný v uznesení sp. zn. 8 Sži 20/2014 z 23. apríla 2015, podľa ktorého\nsťažovateľ „podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014\n(elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom)“ však žiadnym spôsobom\nneodôvodnil. Nemožno teda z jeho rozhodnutia zistiť, akými úvahami, ale najmä na základe\nktorých ustanovení právnych predpisov záver o tejto rozhodujúcej otázke urobil. Pokiaľ\nv tejto situácii odvolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorené, posúdenie otázky momentu\npodania sťažovateľovho odvolania bolo otázkou, ktorá mala pre jeho rozhodnutie a pre vec\nsťažovateľa podstatný význam. V súlade s tým je potom potrebné konštatovať, že najvyšší\nsúd sťažovateľovi neposkytol náležitú súdnu ochranu v intenciách čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že z dôvodu takéhoto nedostatku odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody, takéto\nrozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe toho, že ústavný súd rozhodol o porušení označených práv sťažovateľa\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy toto rozhodnutie\nzrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude tento viazaný\nprávnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n\n13\n\nSťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný súd\npriznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslil sumou 537,62 €.\nPri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nvychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred\nústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný\nv peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou\npredmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03,\nIII. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06).\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade\ntrov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie\na prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti), každý úkon po 139,83 €, k tomu 2 x režijný\npaušál po 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2016\n(vyjadrenie z 15. januára 2016) po 143 € a náhradu režijného paušálu 8,53 €, čo spolu\npredstavuje sumu 447,97 €. Túto sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3\nvyhlášky, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH; celková odmena\nza poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 537,37 €.\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\n14\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "lehota-zmeškanie lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "informácie-poskytovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sži/20/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69125890-ce56-4677-88d4-6ec1f361fcd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.522.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 522/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 522/2015 z 8. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.522.2015.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": [{"guid": "ea8e7206-bf93-4c5c-9a32-acfe4172653c:8d78387f-94db-4f91-8f5a-84fa74eea5c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6220200472.1", "spisova_znacka": "3Cdo/26/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/26/2023 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6220200472.1"}, {"guid": "b3f7756c-6de3-47e9-8d1a-4eedc1eb08e4:56b69e80-96a6-43d8-a084-fa6ad9a797e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6013200778.1", "spisova_znacka": "8Sži/4/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/4/2016 z 25. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6013200778.1"}, {"guid": "781640d8-a75e-4067-b29d-5b4a551a017e:95f45084-fcdb-4ecd-a30b-4712188bafb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6925201655.1", "spisova_znacka": "14Co/128/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/128/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6925201655.1"}, {"guid": "6de681c5-8fce-4823-ad41-8bc0bef3ee88:3e9a956f-67b4-4701-9dff-6007b62d850b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2221203034.1", "spisova_znacka": "21Co/71/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/71/2024 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2221203034.1"}, {"guid": "60401441-441f-4859-ba36-4095994fcca4:22909f87-b46f-4b7c-938c-9aba57ad9a38", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7517217873.1", "spisova_znacka": "5Co/221/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/221/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7517217873.1"}, {"guid": "60401441-441f-4859-ba36-4095994fcca4:b52b99a1-70ad-4f59-85af-0de691d9a229", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7517217873.1", "spisova_znacka": "5Co/221/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/221/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7517217873.1"}]}