{"guid": "ussr:0bbd4089-124f-49fc-8ebd-9a3000b59317", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.764.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 764/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 764/2015 z 28. 1. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 764/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.764.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-01-28", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0bbd4089-124f-49fc-8ebd-9a3000b59317", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.764.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.764.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.764.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 764/2015-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice,\nprostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009, za\núčasti Okresného súdu Košice I, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n11 C 173/2009 konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právnej\nzástupkyne AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2015\nosobne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,\nKošice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka uzavrela\n31. januára 2008 so žalovanými v 1. až 3. rade (ďalej len „žalovaní“) ako kupujúcimi kúpnu\nzmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností bližšie špecifikovaných v zmluve.\n\n2\n\nSťažovateľka a žalovaní sa v kúpnej zmluve dohodli, že kúpna cena v celkovej sume\n6 000 000 Sk jej bude vyplatená v troch častiach, pričom poslednú tretiu časť kúpnej ceny\nžalovaní zaplatia prostredníctvom Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., po zdokladovaní účelu\npoužitia finančných prostriedkov. Sťažovateľka odovzdala nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom predaja, do užívania žalovaným, títo však tretiu časť kúpnej ceny neuhradili.\nDňa 10. júna 2008 sťažovateľka adresovala žalovaným výzvu na zaplatenie tretej časti\nkúpnej ceny. Žalovaní na uvedenú výzvu reagovali podaním, v ktorom poukázali na\nnesplnenie podmienok kúpnej zmluvy zo strany sťažovateľky.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka doručila 2. júla 2008 okresnému\nsúdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil žalovaným\npovinnosť zaplatiť tretiu časť kúpnej ceny. Okresný súd vydal 8. apríla 2009 platobný\nrozkaz, ktorým žalovaným uložil povinnosť sťažovateľke spoločne a nerozdielne zaplatiť\nsumu 12 713,27 € s príslušenstvom (ďalej len „platobný rozkaz z 8. apríla 2009“). Proti\nplatobnému rozkazu okresného súdu podali žalovaní odpor, v ktorom uviedli, že\n„k vyplateniu žalovanej sumy... nenastali zmluvné dôvody a termín vyplatenia nastane až\nv budúcnosti a že si uplatňujú kompenzáciu nákladov vynaložených na opravu\nnehnuteľností, ktoré im vraj jednoznačne spôsobila sťažovateľka“.\nV nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti sťažovateľka v sťažnosti okrem iného\nuvádza:\n„Od podania návrhu na začatie konania uplynulo už sedem rokov, pričom stále nie\nje vo veci rozhodnuté a to ani na súde prvého stupňa. Okresný súd Košice I doteraz\nnevyniesol žiadny rozsudok, ktorým by došlo k rozhodnutiu vo veci samej a odstráneniu\nprávnej neistoty účastníkov konania. ... Sťažovateľka uvádza, že v období od konca roka\n2013 (október 2013) až po september 2014 súd vôbec nekonal, nepredložil súdny spis\nustanovenému znalcovi... znalec mohol vypracovať znalecký posudok až po tom ako spis,\nktorý od marca roku 2014 do septembra roku 2014 putoval z krajskej prokuratúry následne\nna generálnu prokuratúru a to kvôli podľa nášho názoru neopodstatnenému podnetu\na neskôr opakovanému podnetu odporcov na podanie mimoriadneho dovolania generálnym\nprokurátorom, voči uzneseniu, ktorým Krajský súd Košice rozhodol o nariadení\n\n3\n\npredbežného opatrenia. Predbežné opatrenie ukladalo odporcom zložiť do úschovy súdu\npeňažnú sumu 12 713,27 EUR, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania.“\nKu kritériám, ktoré ústavný súd štandardne uplatňuje pri rozhodovaní o porušení\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(zložitosť\n\nveci\n\na správanie\n\nsťažovateľky\n\nako\n\núčastníčky\n\nnapadnutého\n\nkonania),\n\nsťažovateľka uvádza:\n„... nezaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy je\nsúčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov a existuje k tejto otázke ustálená\njudikatúra. Úlohou súdu je nastoliť právnu istotu v predmetnej veci. Aj podľa názoru\nsťažovateľky nie je vec právne ani skutkovo zložitá, preto nie je možné ospravedlniť dobu,\npočas ktorej mal Okresný súd Košice I vo veci konať a právoplatne rozhodnúť. Sme\npresvedčení, že my ako právni zástupcovia sťažovateľky a ani sťažovateľka osobne, sme\nsvojím konaním nijako neprispeli k predĺženiu zmieňovaného konania.“\nSťažovateľka zastáva názor, že okresný súd v napadnutom konaní „postupoval\nneracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní buď nekonal vôbec, alebo konal\ns neprimeraným časovým odstupom, a to už od samotného začiatku. V priebehu konania\nbolo tak niekoľko časových období, kedy súd nekonal vôbec, nevytýčil pojednávanie na dlhé\nčasové obdobie (obdobie od 8. 10. 2013 do 20. 5. 2015, t. j. 1,5 roka), odročoval\npojednávanie bez závažného dôvodu, resp. nezabezpečil účasť odporcov, čím im umožnil\nzneužiť inštitút odročenia. Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa\npodania návrhu (2. 7. 2008) už viac ako 7 rokov. Počas tohto obdobia bolo nariadených\n10 pojednávaní, z toho riadne sa uskutočnilo len prvé pojednávanie nariadené na deň\n3. 2. 2010, a posledné pojednávanie dňa 1. 7. 2015, ktoré bolo opäť odročené z dôvodu, že\nodporca v 3. rade vzniesol námietku zaujatosti voči vec pojednávajúcej sudkyni. Zvyšných\nosem pojednávaní nariadených v období od mája 2010 do mája 2015 bolo odročených\nz dôvodu na strane súdu (dňa 5. 5. 2010, 21. 11. 2012 a 5. 3. 2013), resp. na návrh\nodporcov (dňa 12. 05. 2010, 4. 9. 2012, 11. 6. 2013, 8. 10. 2013 a 20. 5. 2013).“.\n\n4\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/173/2009 porušil\nzákladné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950).\n2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/173/2009 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €, ktoré je\nOkresný súd Košice I povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť\nsťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľky.\n4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške\n355,70 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu...“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 764/2015-28\nz 11. novembra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,\naby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nPredseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 72/15 doručenom ústavnému súdu\n8. decembra 2015 poukázal na procesné úkony vykonané v napadnutom konaní a ďalej\nuviedol, že „Istá miera skutkovej náročnosti je v konaní prítomná, pretože bolo potrebné\nnariadiť znalecké dokazovanie a následne aj kontrolné znalecké dokazovanie. Súd sa musel\nzaoberať aj rôznymi procesnými návrhmi účastníkov konania; žiadosťami o oslobodenie od\nplatenia od súdnych poplatkov, návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a tiež\nopravnými prostriedkami, ktoré účastníci konania podali proti rozhodnutiam súdu. Aj\nsprávaním sa účastníkov konania, keďže na základe ich žiadostí boli 3 termíny\npojednávania preročené, došlo k predĺženiu celkovej doby konania. Do určitej miery\nk predĺženiu konania prispel aj znalec\n\n, ktorý vypracovával kontrolný\n\n5\n\nznalecký posudok od 28. 10. 2013 do 30. 1. 2015. Na základe vyššie uvedeného mám za to,\nže doterajšiu dĺžku konania nemožno jednoznačne pripočítať na vrub Okresného súdu\nKošice I, pretože tento vo veci v zásade konal plynulo a nevyskytli sa žiadne obdobia\nabsolútnej nečinnosti súdu.“. Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil,\nže netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nDňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa\nvyjadrila k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu\nokresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 12. januára\n2016 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedu\nokresného súdu predovšetkým uviedla:\n„... na návrh odporcov bolo odročených k dnešnému dňu až 6 termínov pojednávania\n(dňa 12. 05. 2010, 4. 9. 2012, 11. 6. 2013, 8. 10. 2013, 20. 5. 2015 a 9. 12. 2015), sme toto\nnázoru, že Okresný súd Košice I odročoval pojednávania bez závažného dôvodu,\nnedostatočne skúmal dôvody odročenia, čím umožnil odporcom zneužitie inštitútu\nodročenia a oddialenia meritórneho rozhodnutia. K námietke Okresného súdu Košice I, že\npráve znalec\n\npredĺžil celé konanie, keďže vypracovával znalecký posudok od\n\n28. 10. 2013 do 30. 1. 2015 uvádzame nasledovné: súdny spis bol ustanovenému znalcovi\npredložený až v septembri 2014, znalec mohol teda vypracovať znalecký\nposudok až po tom, ako spis, ktorý od marca 2014 do septembra roku 2014 putoval\nz krajskej prokuratúry následne na generálnu prokuratúru. Z uvedeného vyplýva, že\nnemožno jednoznačne konštatovať, že by práve\n\npredĺžil celé konania.\n\nOkresný súd Košice I jednak postupoval neracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní buď\nnekonal vôbec, alebo konal s neprimeraným časovým odstupom, a to už od samotného\nzačiatku, predovšetkým však odročoval pojednávania bez závažného dôvodu, resp.\nnezabezpečil účasť odporcov, čím im umožnil opakovane zneužiť inštitút odročenia,\nOkresný súd Košice I nevyužil všetky dostupné nástroje na to, aby zabezpečil rýchle\nskončenie veci a nastolenie stavu právnej istoty účastníkov konania.“\n\n6\n\nSťažovateľka si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zároveň uplatnila úhradu\ntrov konania v celkovej sume 537,59 €.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 173/2009 a z písomných\nvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:\n1. Dňa 2. júla 2008 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky proti\nžalovaným o zaplatenie sumy 12 713,27 € s príslušenstvom z titulu doplatenia kúpnej ceny,\nktorej súčasťou bola žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku (konanie vedené\nokresným súdom pod sp. zn. 19 Ro 2280/08).\n2. Okresný súd uznesením sp. zn. 19 Ro 2280/2008 z 27. augusta 2008 sťažovateľke\noslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal, proti označenému uzneseniu\nsťažovateľka podala 22. septembra 2008 odvolanie. Na rozhodnutie o odvolaní bol\n7. októbra 2008 spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“),\nktorý uznesením sp. zn. 6 Co 236/2008 z 25. novembra 2008 odvolaním napadnuté\nuznesenie okresného súdu potvrdil (spis bol okresnému súdu vrátený 9. januára 2009).\n3. Dňa 2. marca 2009 okresný súd sťažovateľku vyzval na zaplatenie súdneho\npoplatku za podaný návrh; sťažovateľka ho zaplatila 9. marca 2009.\n4. Platobným rozkazom z 8. apríla 2009 okresný súd uložil žalovaným povinnosť\nzaplatiť sťažovateľke spoločne a nerozdielne sumu 12 713,27 € s príslušenstvom, žalovaní\npodali 5. mája 2009 proti nemu odpor, a preto bol spis prevedený do registra „C“ a bola mu\npridelená sp. zn. 11 C 173/2009.\n\n7\n\n5. Dňa 29. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k rozhodnutiu\nvo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) a k podanému odporu a žalovaných na vyjadrenie k sťažovateľkou\nuplatnenému nároku; okresný súd zároveň žalovaných vyzval na zaplatenie súdneho\npoplatku za podaný odpor.\n6. Dňa 17. júna 2009 žalovaní doručili okresnému súdu vyjadrenie a zároveň\nodvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor z 29. mája\n2009.\n7. Dňa 24. júna 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k odporu\nproti platobnému rozkazu z 8. apríla 2009.\n8. Dňa 7. júla 2009 okresný súd vyzval žalovaných na zdokladovanie majetkových\na osobných pomerov na účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov a sťažovateľku na zaslanie rovnopisov jej návrhu z 24. júna 2009, ktoré boli\nokresnému súdu doručené 18. augusta 2009.\n9. Dňa 14. septembra 2009 okresný súd opätovne vyzval žalovaných na\nzdokladovanie majetkových a osobných pomerov; žalovaní 13. októbra 2009 vzali späť\nsvoju žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podaný odpor a zároveň\noznámili, že súdny poplatok bol zaplatený 10. júna 2009.\n10. Dňa 15. októbra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. február 2010.\n11. Sťažovateľka požiadala 2. februára 2010 okresný súd o vypočutie mimo\npojednávania vzhľadom na jej plánovanú neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na\n3. február 2010.\n12. Dňa 3. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n12. máj 2010 z dôvodu výsluchu sťažovateľky.\n13. Dňa 1. marca 2010 sťažovateľka predložila okresnému súdu k žiadosti\no vypočutie mimo pojednávania potvrdenie o svojom zdravotnom stave a zároveň\nvyjadrenie vo veci, okresný súd ho 4. marca 2010 doručoval žalovaným a zároveň predvolal\nsťažovateľku na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť 5. mája 2010.\n14. Dňa 26. marca 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na vykonanie\ndôkazu, v zmysle ktorého okresný súd 12. apríla 2010 vyzval Prvú stavebnú sporiteľňu,\na. s., na vyjadrenie k veci.\n\n8\n\n15. Dňa 29. apríla 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie\nk tvrdeniam žalovaných predneseným na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 3. februára\n2010.\n16. Dňa 5. mája 2010 sa uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľky.\n17. Dňa 12. mája 2010 bolo pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne na neurčito.\n18. Dňa 30. septembra 2010 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie\notázok súdnemu znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku (otázky boli\nokresnému súdu doručené žalovanými 4. novembra 2010 a sťažovateľkou 15. novembra\n2010).\n19. Dňa 16. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 11 C 173/2009-309 nariadil\nznalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva, ktorému uložil\nvypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní od doručenia spisového materiálu (ďalej len\n„uznesenie zo 16. februára 2011“).\n20. Sťažovateľka podala 7. marca 2011 proti uzneseniu okresného súdu\nzo 16. februára 2011 odvolanie, spis bol 28. marca 2011 predložený krajskému súdu na\nrozhodnutie o podanom opravnom prostriedku.\n21. Krajský súd o odvolaní rozhodol 31. mája 2011 uznesením sp. zn.\n11 Co 109/2011, ktorým odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu\nzo 16. februára 2011 odmietol (spis bol vrátený okresnému súdu 28. júna 2011).\n22. Dňa 15. augusta 2011 okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi na vypracovanie\nznaleckého posudku, ktorý okresnému súdu 10. októbra 2011 oznámil, že miestne šetrenie\nsa uskutoční 27. októbra 2011.\n23. Dňa 12. decembra 2011 okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženie\nvypracovaného znaleckého posudku, znalec ho predložil okresnému súdu 31. januára 2012.\nOkresný súd priznal súdnemu znalcovi znalečné 2. februára 2012.\n24. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 27. februára 2012 vyjadrenie\nk znaleckému posudku, ktoré doplnila podaním doručeným okresnému súdu 5. marca 2012;\npodania sťažovateľky boli doručované žalovaným v júli 2012, ktorí svoje stanovisko\ndoručili okresnému súdu 31. augusta 2012.\n\n9\n\n25. Dňa 30. marca 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. september 2012.\nPojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 21. november 2012 z dôvodu neprítomnosti\nsťažovateľky a jej právnej zástupkyne.\n26. Dňa 10. septembra 2012 okresný súd doručoval stanovisko žalovaných\nk znaleckému posudku sťažovateľke. Sťažovateľka sa k nemu vyjadrila v podaní\ndoručenom okresnému súdu 27. septembra 2012. Okresný súd následne 10. októbra 2012\ndoručoval vyjadrenie sťažovateľky žalovaným.\n27. Pojednávanie nariadené na 21. november 2012 bolo z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne odročené na 5. marec 2013, pričom aj toto pojednávanie bolo z dôvodu\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené opätovne na neurčito.\n28. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. jún 2013.\n29. Dňa 13. mája 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť o odročenie\npojednávania nariadeného na 11. jún 2013 z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky\nprávneho zástupcu žalovaných a z dôvodu, že títo trvajú na osobnej prítomnosti právneho\nzástupcu, na základe čoho bolo pojednávanie preročené na 8. október 2013.\n29. Sťažovateľka 6. júna 2013 požiadala okresný súd o nariadenie skoršieho termínu\npojednávania a zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe čoho\nbola 3. júla 2013 okresným súdom vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku.\n30. Uznesením č. k. 11 C 173/2009-415 z 27. júna 2013 okresný súd uložil\nžalovaným spoločne a nerozdielne zložiť do súdnej úschovy sumu 12 713,27 € (ďalej len\n„uznesenie z 27. júna 2013“), proti ktorému 10. júla 2013 žalovaný v 3. rade a 12. júla 2013\nžalovaní spoločne podali odvolanie. Okresný súd 6. augusta 2013 vyzval žalovaných na\nzaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a zároveň ho doručoval sťažovateľke.\n31. Dňa 13. augusta 2013 sťažovateľka požiadala o oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov a 23. augusta 2013 doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu\nžalovaných proti uzneseniu z 27. júna 2013.\n32. Dňa 9. septembra 2013 okresný súd dopytoval Krajské riaditeľstvo Policajného\nzboru v Košiciach v súvislosti s preukázaním majetkových pomerov sťažovateľky; odpoveď\nbola okresnému súdu zaslaná 23. septembra 2013.\n33. Žalovaní doručili okresnému súdu 3. októbra 2013 žiadosť o vypracovanie\nkontrolného znaleckého posudku a doplnenie podania.\n\n10\n\n34. Dňa 8. októbra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Okresný súd uznesením\nč. k. 11 C 173/2009-474 z 18. októbra 2013 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie\na ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva (ďalej len „uznesenie z 18. októbra\n2013“).\n35. Dňa 22. októbra 2013 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 27. júna 2013, ktorý ho 21. novembra 2013\nuznesením sp. zn. 5 Co 499/2013 potvrdil; spis bol vrátený okresnému súdu 10. januára\n2014.\n36. Dňa 14. januára 2014 bol súdnemu znalcovi predložený spis na účely\nvypracovania kontrolného znaleckého posudku.\n37. Dňa 5. marca 2014 Okresná prokuratúra Košice I (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) požiadala okresný súd o zaslanie spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie\nna vybavenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom\nSlovenskej republiky proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Co 499/2013 z 21. novembra\n2013, vzhľadom na to bol spis vyžiadaný od súdneho znalca; súdny znalec spis vrátil\nokresnému súdu 10. marca 2014, tento bol následne predložený okresnej prokuratúre.\n38. Dňa 4. júna 2014 bol okresnému súdu vrátený spis Krajskou prokuratúrou\nv Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“); okresný súd zároveň uznesením sp. zn.\n11 C 173/2009 vrátil žalovaným sumu 12 713,27 € (zložená zábezpeka).\n39. Dňa 16. júna 2014 krajská prokuratúra opätovne požiadala okresný súd o zaslanie\nspisu na účely vybavenia opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania\npodaného žalovanými; spis bol krajskej prokuratúre zaslaný 23. júna 2014.\n40. Dňa 14. augusta 2014 žalovaní zložili do súdnej úschovy sumu 12 713,27 €.\n41. Dňa 8. septembra 2014 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vrátila\nokresnému súdu spis, ktorý bol zapožičaný na účely vybavenia opakovaného podnetu\nžalovaných na podanie mimoriadneho dovolania.\n42. Dňa 16. septembra 2014 bol spis predložený súdnemu znalcovi na účely\nvypracovania znaleckého posudku, ktorý 11. novembra 2014 požiadal okresný súd\no predĺženie lehoty na predloženie kontrolného znaleckého posudku z dôvodu pracovnej\nzaneprázdnenosti. Okresný súd uznesením sp. zn. 11 C 173/2009 z 19. novembra 2014\n\n11\n\nsúdnemu znalcovi predĺžil lehotu na predloženie kontrolného znaleckého posudku do\n30. januára 2015.\n43. Dňa 17. januára 2015 sa uskutočnila miestna obhliadka nehnuteľností na účely\nvypracovania kontrolného znaleckého posudku. Kontrolný znalecký posudok bol\nokresnému súdu predložený 30. januára 2015. Dňa 12. februára 2015 sa ku kontrolnému\nznaleckému posudku vyjadrila sťažovateľka.\n44. Dňa 16. februára 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. máj 2015\na následne uznesením č. k. 11 C 173/2009-616 z 23. februára 2015 priznal súdnemu\nznalcovi znalečné (ďalej len „uznesenie z 23. februára 2015“).\n45. Dňa 11. mája 2015 právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie termínu\npojednávania z dôvodu kolízie nariadeného pojednávania na okresnom súde s pojednávaním\nnariadeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na základe čoho okresný súd\npojednávanie nariadené na 20. máj 2015 odročil na 1. júl 2015.\n46. Okresný súd vykonal 29. mája 2015 opravu výroku uznesenia z 23. februára\n2015.\n47. Žalovaní doručili okresnému súdu 24. júna 2015 podanie označené ako\n„vyjadrenie nedôvery sudkyne“.\n48. Dňa 1. júla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely\npredloženia námietky zaujatosti žalovaných na rozhodnutie krajskému súdu. Okresný súd\nvyzval 9. júla 2015 žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za podanú námietku\nzaujatosti; súdny poplatok bol zaplatený 13. júla 2015 a následne 6. augusta 2015 bol spis\npredložený na rozhodnutie o námietke zaujatosti krajskému súdu.\n49. Dňa 10. augusta 2015 krajský súd uznesením sp. zn. 12 NcC 31/2015 rozhodol,\nže zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania vo veci; spis bol\nokresnému súdu vrátený 23. septembra 2015.\n50. Dňa 29. septembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. december 2015,\nktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaných na 12. január 2016.\n51. Na pojednávaní nariadenom na 12. január 2016 okresný súd vyhlásil vo veci\nrozsudok. V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sa spis nachádzal u zákonnej\nsudkyne, ktorá písomne vyhotovovala rozsudok z 12. januára 2016.\n\n12\n\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nSťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného\ndôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,\nI. ÚS 20/02).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n13\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre\nsudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nsťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\npredmet posudzovaného konania (zaplatenie sumy 12 713,27 € z titulu doplatku kúpnej\nceny) po skutkovej ani právnej stránke nemožno považovať za taký zložitý, aby\nodôvodňoval doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania (zatiaľ v trvaní viac\n\n14\n\nako sedem rokov). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že táto sporová agenda tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožno\npovažovať za právne zložitú. Nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania a následne\nkontrolného znaleckého dokazovania na zistenie vád na nehnuteľnosti, ktorá bola\npredmetom kúpnej zmluvy medzi účastníkmi napadnutého konania, a následného uplatnenia\nprimeranej zľavy z dohodnutej kúpnej ceny signalizuje vyššiu mieru skutkovej zložitosti\nveci, ktorou argumentuje vo svojom vyjadrení k sťažnosti aj predseda okresného súdu.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nezistil žiadne\nvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých by sťažovateľka prispela k vzniku\nprieťahov v napadnutom konaní. Zo spisu síce vyplýva, že sťažovateľka sa pojednávania\nnariadeného na 3. február 2010 nezúčastnila, svoju neúčasť na pojednávaní však\nospravedlnila potvrdením o zdravotnom stave, ktorý jej v účasti na nariadenom pojednávaní\nbránil. Svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 4. september 2012 síce sťažovateľka\nani jej právna zástupkyňa neospravedlnili, avšak táto ojedinelá neospravedlnená neúčasť\nsťažovateľky nemôže mať aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania zásadnejší\nvplyv na vznik prieťahov v tomto konaní.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nÚstavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.\n11 C 173/2009, ktoré sa začalo 2. júla 2008, trvá viac ako 7 rokov a dosiaľ nie je\n\n15\n\nprávoplatne skončené (aj keď okresný súd vo veci už rozhodol rozsudkom z 12. januára\n2016).\nÚstavný súd ďalej zdôrazňuje, že doterajší priebeh napadnutého konania\ncharakterizuje\n\npredovšetkým\n\nneefektívny\n\npostup\n\nokresného\n\nsúdu.\n\nZ dôvodu\n\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne došlo k odročeniu pojednávaní celkovo trikrát, a to\n12. mája 2010, 21. novembra 2012 a 5. marca 2013. V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03,\nII. ÚS 153/06, III. ÚS 399/2011), že personálne problémy, ku ktorým patrí aj dlhodobá\npráceneschopnosť zákonného sudcu a nedostatočné personálne obsadenie všeobecného\nsúdu, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa\nna ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 399/2011).\n\nK takýmto\n\nzodpovedajúcich\n\nopatrení\n\npersonálnym\n\nmožno\n\nzaradiť\n\nproblémom\nsíce\n\nvyžadujúcim\n\nkrátkodobú,\n\nale\n\nsi\n\nprijatie\n\nopakujúcu\n\nsa\n\npráceneschopnosť zákonného sudcu, ktorá v konkrétnych okolnostiach prípadu spôsobila\npredĺženie konania o takmer rok.\nV napadnutom konaní možno identifikovať aj krátkodobé obdobia nečinnosti\nokresného súdu, a to v období od februára 2012, keď bolo okresnému súdu doručené\nvyjadrenie k znaleckému posudku, do septembra 2012, keď sa na okresnom súde\nuskutočnilo pojednávanie, v rámci ktorého vykonal okresný súd len jednoduchý úkon\ndoručovania podania účastníka konania, a v období od januára 2015, keď bol okresnému\nsúdu predložený znalecký posudok, do júla 2015, keď sa vo veci uskutočnilo pojednávanie,\nv rámci ktorého okresný súd rozhodol len o priznaní odmeny súdnemu znalcovi. Navyše,\nzo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd pojednávanie nariadené na 4. september\n2012 odročil aj z dôvodu zabezpečenia doručovania stanoviska žalovaných k znaleckému\nposudku, ako aj k vyjadreniu sťažovateľky týkajúcemu sa znaleckého posudku (stanovisko\nžalovaných doručené okresnému súdu 31. augusta 2012). V tejto súvislosti ústavný súd\nzdôrazňuje, že vyjadrenie sťažovateľky k znaleckému posudku, ktoré mal okresný súd\nk dispozícii už začiatkom marca 2012, bolo žalovaným spoločne so znaleckým posudkom\ndoručované až v júli 2012, preto v konečnom dôsledku samotný dôvod odročenia\n\n16\n\npojednávania nariadeného na 4. september 2012 nemožno pripísať na vrub účastníkom\nkonania, ale samotnému okresnému súdu.\nObranu okresného súdu založenú na tvrdení, že „Do určitej miery k predĺženiu\nkonania prispel aj znalec\n\n, ktorý vypracovával kontrolný znalecký\n\nposudok od 28. 10. 2013 do 30. 1. 2015“, ústavný súd neakceptuje a v tejto súvislosti\npoukazuje na skutočnosť, že okresný súd síce uznesením z 18. októbra 2013 nariadil vo veci\nkontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva, avšak\nspis bol súdnemu znalcovi z dôvodu nevyhnutnosti rozhodnutia o opravných prostriedkov\nodvolacím súdom predložený až v januári 2014. Okrem toho súdny znalec spis na žiadosť\nokresného súdu vrátil v marci 2014 z dôvodu jeho vyžiadania okresnou prokuratúrou\na následne krajskou prokuratúrou, pričom opätovne predložený bol súdnemu znalcovi až\nv septembri 2014 a samotný znalecký posudok bol vypracovaný k 30. januáru 2015.\nV nadväznosti na námietku sťažovateľky, podľa ktorej okresný súd odročoval\npojednávania na žiadosť žalovaných, resp. ich právneho zástupcu, bez závažného dôvodu,\nústavný súd zdôrazňuje, že posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu v súlade s § 119\nods. 1 OSP na odročenie pojednávania patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (m. m.\nI. ÚS 68/98). V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci boli z dôvodov na strane\nžalovaných odročené pojednávania nariadené na 11. jún 2013, 20. máj 2015 a 9. december\n2015. S prihliadnutím na skutočnosť, že pojednávania boli preročené len na relatívne krátke\nobdobie (pojednávanie nariadené na 20. máj 2015 bolo odročené na 1. júl 2015\na pojednávanie nariadené na 9. december 2015 bolo odročené na 12. január 2016), je bez\nprávneho dôvodu zaoberať sa závažnosťou dôvodu pre odročenie týchto pojednávaní, keďže\nich odročením nedošlo k podstatnému predĺženiu napadnutého konania. Pojednávanie\nnariadené na 11. jún 2013 bolo síce odročené na 8. október 2013, avšak dôvodom pre takéto\npreročenie bola účasť právneho zástupcu žalovaných na dlhodobo plánovanej dovolenke (čo\nprávny zástupca preukázal okresnému súdu predložením relevantných dokladov), pričom\nokresnému súdu bolo predložené aj potvrdenie o tom, že žalovaní na osobnej účasti svojho\nprávneho zástupcu na pojednávaní trvajú. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd\nnestotožňuje s tvrdením sťažovateľky, že odročovaním pojednávaní okresným súdom na\n\n17\n\nžiadosť právneho zástupcu žalovaných došlo k zbytočných prieťahom v napadnutom\nkonaní.\nNa základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavne\nneprimeranú dĺžku napadnutého konania a neefektívny postup okresného súdu, dospel\nk záveru, že okresný súd vo veci sťažovateľky spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím\nporušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 173/2009 konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\n\n18\n\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n4 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom\nzadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti\nposudzovaného prípadu.\nVychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím na\nneefektívny postup okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 2 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním\nAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice. Ústavný súd\nvychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za\n2 úkony urobené v roku 2015).\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c),\n§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n\n19\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo\npredstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané\nv roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €, ktorú bolo potrebné\nzvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je\nplatcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 355,73 €\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nZa podanie doručené ústavnému súdu 12. januára 2016 ústavný súd vzhľadom na\njeho obsah úhradu nepriznal. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nOSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "pojednávanie-odročenie", "pojednávanie-kolízia pojednávaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "cena-kúpna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/173/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}, {"guid": "ussr:c14aa8d0-3554-453d-afa3-e577abceded9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.1998.1"}, {"guid": "30622c1f-f6fd-46f6-85ce-c882a4a69fab:b2a245c1-bb22-4aea-9e6c-e1e4178e6eef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1109211467.1", "spisova_znacka": "5Co/499/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/499/2013 z 27. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1109211467.1"}], "citovane_v": []}