{"guid": "ussr:75d4309f-e8a3-4378-b006-7d603020f9a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 751/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 751/2016 z 25. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 751/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75d4309f-e8a3-4378-b006-7d603020f9a4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1/text", "citacie_n": 16, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 751/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudkyne Marianny Mochnáčovej predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom\n\nKseňákom, PhD., Advokátska kancelária, Park Angelinum 4, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1388/2012\na jeho uznesením z 13. novembra 2012, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 M Ober 4/2013 a jeho uznesením z 30. marca\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1388/2012 a jeho uznesením\nz 13. novembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 3 M Ober 4/2013 a jeho uznesením z 30. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\n2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh zhrnúť takto:\n2.1 Sťažovateľkin otec, ktorý zomrel v roku 2007, uzavrel v roku 2002 zmluvu\no pôžičke s\n\n(ďalej len „odporujúca veriteľka“), podľa ktorej sa\n\njej zaviazal vrátiť sumu takmer 7 miliónov Sk (230 000 €) s príslušenstvom. Tento záväzok\nbol uvedený v notárskej zápisnici z 29. mája 2002, v ktorej otec sťažovateľky zároveň\nsúhlasil s jej exekučnou vykonateľnosťou. Kúpnou zmluvou z 23. mája 2002 však otec\na matka sťažovateľky previedli na sťažovateľku svoj byt v kat. území\n\nv Košiciach za\n\ncenu 231 340 Sk (približne 7 700 €) určenú znaleckým posudkom podľa vtedajších\npredpisov. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy bol povolený 28. mája 2002.\nSťažovateľka ďalšou kúpnou zmluvou z 13. júna 2002 previedla uvedený byt na tretiu\nosobu za zhodnú cenu.\n2.2 Rozsudkom okresného súdu č. k. 20 C 38/2008-66 (na základe žaloby\nodporujúcej veriteľky z 22. augusta 2003), ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho\nsúdu sp. zn. 11 Co 141/2011 z 5. októbra 2011, bolo určené, že „právny úkon neb... (otca\nsťažovateľky, pozn.) a\n\n... (t. j. sťažovateľky, pozn.), ktorým previedol...\n\n(otec sťažovateľky, pozn.) spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti... (t. j. bytu,\nprislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach, ako aj\npozemku, pozn.) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 5. 2002, je voči žalobkyni (t. j.\nodporujúcej veriteľke) právne neúčinný“. Podľa odôvodnenia oboch rozsudkov súdy\ndospeli v podstate k záveru, že otec sťažovateľky od odporujúcej veriteľky vylákal pôžičku\nešte pred prevodom bytu na sťažovateľku a že exekučne vykonateľnú notársku zápisnicu\nspísal až vtedy, keď bol povolený vklad do katastra. Otec tým chcel rodinu ochrániť pred\n\n2\n\nnegatívnymi dôsledkami svojich obchodov. Tým podľa súdov zmaril uspokojenie\npohľadávky odporujúcej veriteľky. Okolnosť, že sťažovateľka predmetný byt už nevlastní,\nlebo ho previedla ďalej, podľa súdov nie je podstatná. Dovolanie sťažovateľky proti\nposlednému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo odmietnuté.\n2.3 Na základe toho odporujúca veriteľka podala voči sťažovateľke návrh\nna vykonanie exekúcie na sumu 73 000 € s príslušenstvom, proti ktorej sa sťažovateľka\nbránila námietkami, ktoré založila na tom, že\na) konanie o dedičstve po jej otcovi bolo zastavené, lebo nezanechal žiaden majetok,\nona teda nič nezdedila, čím je podľa § 470 Občianskeho zákonníka vylúčená jej\nzodpovednosť za otcove dlhy,\nb) nie je zrejmé, ako odporujúca veriteľka dospela k vymáhanej sume 73 000 €, keď\nsťažovateľka za prevod bytu získala prospech len vo výške približne 7 700 €.\nSťažovateľka zároveň navrhla zastavenie exekúcie pre svoju nemajetnosť a tiež\nodklad exekúcie.\n2.4 Okresný súd napadnutým uznesením, ktoré bolo sťažovateľke doručené\n4. decembra 2012, jej námietky i návrh na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení\npoukázal okrem iného na vyjadrenie odporujúcej veriteľky, podľa ktorej suma 73 000 € je\nhodnota prevedeného bytu, ako ju odhadli dve košické realitné kancelárie. Podstatu veci\npotom okresný súd v uznesení zhodnotil takto:\n«Súd... zistil, že exekučným titulom je Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002.\nPredmetom notárskej zápisnice je peňažné plnenie „ktorou sa ukladá dlžníkovi –\npovinnému (otcovi sťažovateľky, pozn.) vrátiť finančnú čiastku 32.596,43 € s prísl. a\npohľadávku vo výške 197.171,88 €. Súčasťou predmetnej notárskej zápisnice je zmluva o\npôžičke zo dňa 22. 05. 2002 medzi... (otcom sťažovateľky a odporujúcou veriteľkou, pozn.).\nDňa 28. 08. 2007 povinný zomrel a dedičmi sa stali (sťažovateľka, pozn.) a jej sestra...\nSpolu s exekučným titulom predložila oprávnená aj rozsudok Okresného súdu Košice II...,\nktorým bolo určené, že právny úkon... – kúpna zmluva z 23. 05. 2002... je voči oprávnenej\nneúčinný avšak aj napriek tejto skutočnosti to nezakladá neprípustnosť vykonania exekúcie\nnakoľko inštitút odporovateľnosti je uplatniteľný aj v exekučnom konaní nakoľko jeho\núčelom je umožniť oprávnenému, ktorý má voči povinnej dedičke vymáhateľnú pohľadávku,\n3\n\ndosiahnuť uspokojenie tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi... (t. j. otcovi\nsťažovateľky, pozn.) v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti, že oprávnená preukázala na základe rozsudku Okresného súdu\nKošice II...‚ že právny úkon je voči nej neúčinný predstavuje podklad k tomu, aby sa na\nzáklade exekučného titulu Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002 v danom prípade\nvydaného proti povinnej mohla domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným\n(neúčinným) právnym úkonom ušlo z majetku nebohého... (otca sťažovateľky, pozn.) voči\npovinnej v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Súd záverom dáva do pozornosti\njudikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 5/2008... (nasleduje citácia právnej\nvety, In: Zo súdnej praxe, roč. 2008, č. 4, s. 124, pozn.).»\n2.5 Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\npodal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu na základe podnetu sťažovateľky\nmimoriadne dovolanie z 12. septembra 2013 podľa § 243e ods. 1 a § 243f ods. 1 písm. a)\na b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Najvyšší súd ako príslušný súd na\nprerokovanie mimoriadneho dovolania vyslovil názor o prípustnosti mimoriadneho\ndovolania a napadnuté uznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom napadnutým\nuznesením mimoriadne dovolanie zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší\nsúd konštatoval: „Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)\nprejednal mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané\nv súlade s ust. § 243e ods. 1, v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p bez nariadenia\npojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.\nMimoriadne dovolanie bolo podané podľa § 243f ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. z\ndôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a konanie je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci.\nDovolací súd v prvom rade skúmal, či mimoriadne dovolanie je prípustné, resp. či\nboli splnené zákonom predpokladané predpoklady pre tento mimoriadny opravný\nprostriedok.\nProcesné podmienky mimoriadneho dovolania upravuje § 243e O. s. p. V ustanovení\n§ 243e ods. 1 O. s. p. sú upravené procesné podmienky, ktoré musia byť splnené\nkumulatívne. Týmito podmienkami sú podnet účastníka, alebo osoby poškodenej, alebo\n\n4\n\ndotknutej rozhodnutím súdu, zistenie, že právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon,\npodanie si vyžaduje ochrana práv a právom chránených záujmov osôb alebo štátu\na nápravu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nV súvislosti s konaním o súlade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\ntýkajúcich sa dovolania s ústavou v uznesení sp. zn. PL. US 57/99 vyslovil ústavný súd\nnázor, podľa ktorého mimoriadne dovolanie možno považovať za ďalší opravný\nprostriedok. Je to však aj napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne, výlučne z dôvodu,\nže na jeho podanie je procesne legitimovaný iba generálny prokurátor a je zásadne\nobmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom konania. Pre\nmimoriadne dovolanie a mimoriadne dovolacie konanie platí tá istá procesná úprava, ako\npri dovolaní podanom účastníkom.\nOchrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je však prípustná len subsidiárne,\nt. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania neúspešne využila\nvšetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom\nchránených záujmov alebo takéto prostriedky nemala k dispozícii. Z tohto zákonného\npredpokladu vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré\nzabezpečuje jeho výnimočnosť, v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného\nprostriedku. Judikatúra ústavného súdu stabilne zastáva názor, že mimoriadne dovolanie\npredstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je jeho výnimočné použitie presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho\nrozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť\niba v prípade, ak sú splnené kritéria akceptovateľnosti jeho právnej úpravy. Jedným\nz kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy.\nDovolací súd dospel k názoru, že v danej veci boli splnené predpoklady pre podanie\nmimoriadneho dovolania, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie\nprípustné, smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému nebolo možné podať\nriadny /odvolanie/ a ani mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) ako zákonom\ndovolené a efektívne prostriedky na ochranu práv osoby na to oprávnenej, pretože takéto\nprostriedky neboli k dispozícii.\n\n5\n\nDovolací súd po tom, ako vyslovil názor o prípustnosti mimoriadneho dovolania, sa\nzaoberal jeho vecnou stránkou.\nNámietky proti exekúcii sú upravené v § 50 exekučného poriadku.\nNámietky proti exekúcii predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnosti\nexekúcie, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie,\nz dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z tohto vyplýva, že námietky nie sú opravným\nprostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým\nmožno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie a smeruje proti exekúcii,\nnie proti exekučnému titulu, pričom platí koncentračná zásada. Predmetom námietok môžu\nbyť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu.\nAk by existovali pred vznikom exekučného titulu, nebolo by možné ich uplatniť, pretože ich\nrelevancia by sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na\nexekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku\nprocesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach konania\nmôže viesť k úspešnosti podania námietok a k zastaveniu exekúcie. Hmotnoprávne\nskutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré:\n- spôsobili zánik vymáhateľného nároku podľa hmotnoprávnych noriem (napr. § 57\nods. 1 písm. f EP), ktoré bránia vymáhateľnosti nároku (napr. dovolanie sa premlčania,\nabsencia listiny podľa § 43 ods. 2 EP, súhlas s odkladom vykonateľnosti),\n- inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie (napr. sa popiera obsah notárskej zápisnice,\nexekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu prevyšujúcom ich dedičský podiel...),\n- znamenajú námietky, že oprávnení alebo povinní nie sú právnymi nástupcami osoby\nuvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 3 EP).\nAk súd námietkam nevyhovie, povinný nemá možnosť podať odvolanie a zostáva mu\nlen obrana podaním návrhu na zastavenie exekúcie, pretože odvolanie proti rozhodnutiu\no zamietnutí námietok nie je odvolanie prípustné. Účelom exekučného konania je vykonať\nexekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom\nzákladného konania (resp. vyplýva z notárskej zápisnice). Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti\ntakéhoto nároku preto nemožno uplatniť ani ako námietky a ani návrh, aby exekúcia bola\nvykonaná voči inej osobe, než je ako povinný označený v exekučnom titule. Z Exekučného\nporiadku vyplýva, že podanie námietok podľa § 50 je jedným z prostriedkov obrany\n\n6\n\npovinného v exekučnom konaní, nie je to však jediný prostriedok ochrany povinného\na navyše ani najúčinnejší prostriedok z dôvodu, že v prípade nevyhovenia námietkam\nnemožno takéto rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutie\no zamietnutí námietok nadobúda právoplatnosť doručením oprávnenému a povinnému.\nPodľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorý veriteľ s úspechom\nodporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky\nz toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má\nprávo na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech.\nCitované ustanovenie umožňuje veriteľovi, aby sa v exekúcii domohol uspokojenia\nvymáhateľnej pohľadávky z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho odporovateľného\nprávneho úkonu. Výrok rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel a určil, že voči\nveriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej\npohľadávky neúčinný, zakladá iba právo, aby sa oprávnený (veriteľ) uspokojil aj z majetku\ntoho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a takáto osoba je povinná trpieť\nexekúciu na jej majetok do výšky získaného majetkového prospechu. V predmetnej veci\nz majetku dlžníka ušiel trojizbový byt v Košiciach, ktorý bol prevedený na povinnú, teda\nušlým majetkom je predmetný byt, resp. jeho trhová cena v čase, keď k odporovanému\núkonu došlo, pričom tiež to, čo z majetku dlžníka ušlo, nemožno zužovať len na predmet\nprávneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť\nmajetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli. V danej veci bol preukázaný zákonný\nprechod práva (pred podaním návrhu na exekúciu) na povinnú, pričom samotná exekúcia\nnie je viazaná na uspokojenie pohľadávky z predaja nehnuteľností, ale k uspokojeniu môže\ndôjsť aj z iných majetkových hodnôt povinnej. Ak by povinná majetkové hodnoty, ktoré na\nňu prešli už nemala, oprávnený má následne nárok na náhradu voči tomu, kto mal\nz takéhoto úkonu prospech.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i dovolacími dôvodmi.\nObligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tiež tzv. inými\nvadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie. Z obsahu podaného mimoriadneho\ndovolania vyplýva, že bolo podané podľa § 243f ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. (vady konania\npodľa § 237 a konanie je postihnuté inou vadou). Súd sa preto zaoberal otázkou, či konanie\nnebolo postihnuté niektorou z vád podľa § 237 O. s. p. a nezistil, že by konanie bolo\n\n7\n\nniektorou z týchto vád postihnuté. Dovolací súd tiež skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej\nvade, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nezistil ani takúto vadu.\nSúd prvého stupňa rozhodol uznesením a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157\nods. 2 O. s. p. odkazujúc na zákonné dôvody pre zamietnutie námietok.\nK námietke vznesenej oprávnenou vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, dovolací\nsúd poukazuje na Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2013\n(i nasledujúce roky) v ktorom bolo stanovené, že v určenom rozsahu o mimoriadnych\nopravných prostriedkoch v exekučných veciach rozhodujú aj sudcovia obchodného kolégia,\nteda sú zákonnými sudcami.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd podľa § 243i ods. 2, v spojení\ns § 243b ods. 1 O. s. p. mimoriadne dovolanie zamietol.“\n3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nvznáša v podstate dva okruhy námietok:\na) napadnuté uznesenie je zmätočné, pretože na jednej strane tvrdí, že sťažovateľka je\npovinnou z titulu právneho nástupníctva (dedenia) po svojom otcovi, na druhej strane, že\ntitulom nároku odporujúcej veriteľky sú rozsudky, ktorými bolo vyhovené jej odporovacej\nžalobe; okresný súd sa pritom nijako nezaoberal sťažovateľkinými námietkami, že jej otec\nzomrel ako nemajetný, preto nemôže zodpovedať za jeho dlhy, v dôsledku čoho je\nnapadnuté uznesenie arbitrárne a porušuje jej základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru;\nb) okresný súd nezaujal nijaké stanovisko k jej námietke, že nie je zrejmý základ\na spôsob výpočtu vymáhanej sumy 73 000 €. Ak by aj išlo o hodnotu bytu, okresný súd sa\nnijako nevyrovnal s jej tvrdením, že ona zaň dostala len približne 7 700 €. Okresný súd sa\nsám hodnotou bytu nijako nezaoberal a sťažovateľka odmieta, že by ju bolo možné určiť len\nna základe vyjadrení realitných kancelárií, ktoré ho fyzicky neobhliadli, navyše z roku\n2009, nie z roku 2002, keď sa tento byt predával. Tým napadnuté uznesenie porušuje okrem\nuž uvedených základných práv aj jej základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy.\n3.1 Ďalej podľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu svojvoľné\na vnútorne protirečivé a nedáva odpovede na zásadné otázky, ktoré z mimoriadneho\n8\n\ndovolania vyplývali. Najzásadnejšou je otázka spôsobu určenia hodnoty toho, čo\nodporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. Sťažovateľka je presvedčená, že\ntáto hodnota musí byť určená súdom v konaní, v ktorom bude mať právo sa k zistenej\nhodnote a dokazovaniu na účely jej zistenia vykonaným vyjadriť. Sťažovateľka dôvodí, že\nnajvyšší súd na jednej strane konštatuje, že „v predmetnej veci z majetku dlžníka ušiel\ntrojizbový byt v Košiciach, ktorý bol prevedený na povinnú, teda ušlým majetkom je\npredmetný byt, resp. jeho trhová cena v čase, keď k odporovanému úkonu došlo“, pričom sa\nvšak podľa sťažovateľky vôbec nezaoberá spôsobom, akým cena bytu bola oprávnenou\nurčená, ani tým, že oprávnená pri určení ceny bytu, ktorý z majetku dlžníka ušiel,\nvychádzala z jeho hodnoty v roku 2009, a nie z trhovej ceny v čase, keď k odporovanému\núkonu došlo. Sťažovateľka informovala najvyšší súd o existencii znaleckého posudku\nvypracovaného v trestnom konaní, ktorý hodnotu bytu na\n\nulici v čase, kedy\n\nk odporovateľnému právnemu úkonu došlo, ocenil na 23 000 eur, čo je o 50 000 eur menej,\nnež čoho sa oprávnená domáha v exekučnom konaní. Podľa sťažovateľky v právnom štáte\nje celkom neprijateľný stav, aby exekúcia bola vedená na konkrétnu sumu na základe\npotvrdení realitných kancelárií vydaných na žiadosť oprávneného, a nie na základe\nrozhodnutia súdu, ktorým by bola určená cena toho, čo odporovateľným právnym úkonom\nušlo z majetku dlžníka.\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 MOber 4/2013 a jeho uznesením sp. zn. 3 MOber 4/2013 z 30. marca 2015 a Okresný súd\nKošice II postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1388/2012 a jeho uznesením sp. zn.\n49 Er 1388/2012 z 13.11.2012 porušili základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Mober 4/2013 z 30. marca\n2015 a uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 49 Er 1388/2012-44 z 13.11.2012 zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Okresný súd Košice II sú povinní zaplatiť\nsťažovateľke trovy právneho zastúpenia advokátom do 30 dní od právoplatnosti.“\n\n9\n\n5. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz bol uznesením č. k. III. ÚS 599/2016-6\nz 13. septembra 2016 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným\nsúdom pod sp. zn. Rvp 9870/2015, preto podľa čl. II bodu 4 v spojení s čl. III bodom 1\nplatného rozvrhu práce je príslušným na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky II. senát\nústavného súdu v zložení Lajos Mészáros  predseda senátu, a sudkyne Ľudmila\nGajdošíková a Marianna Mochnáčová.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nIII.\nK namietanému porušeniu ústavných práv napadnutým uznesením okresného\nsúdu\n\n10\n\n7. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n7.1 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n7.2 Generálny prokurátor podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu na\nzáklade podnetu sťažovateľky mimoriadne dovolanie z 12. septembra 2013 podľa § 243e\nods. 1 a § 243f ods. 1 písm. a), b) OSP. Najvyšší súd ako príslušný súd na prerokovanie\nmimoriadneho dovolania vyslovil názor o prípustnosti mimoriadneho dovolania a napadnuté\nuznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom uznesením sp. zn. 3 M Ober 4/2013\nz 30. marca 2015 mimoriadne dovolanie zamietol.\n7.3 Tým, že najvyšší súd vyslovil názor o prípustnosti mimoriadneho dovolania\na napadnuté uznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom zároveň obsah výhrad\nvznesených generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní v značnej časti reprodukuje\nsťažovateľka (okrem iného – pozri nižšie bod 10.1) aj pred ústavným súdom, sťažovateľke\nsa dostalo efektívneho právneho prostriedku nápravy proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu, a teda nie je v zmysle ústavy a zákona o ústavnom súde daná právomoc na\npreskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu ústavným súdom, keďže preskúmať\nnapadnuté uznesenie okresného súdu ústavným súdom bolo v tomto prípade možné iba\n\n11\n\nsubsidiárne, teda ak by o ochrane sťažovateľkiných základných práv a slobôd nerozhodoval\niný súd, povedané rečou zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu ústavným súdom nie je prípustné pre nedostatok právomoci.\nZ toho dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n7.4 Tam, kde sťažovateľkine námietky proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nidú nad rámec námietok vyslovených generálnym prokurátorom, resp. tam, kde najvyšší súd\nnezaujal (nemohol zaujať – pozri nižšie bod 10.2) stanovisko k ostatným námietkam\nsťažovateľky proti napadnutému uzneseniu okresného súdu (pozri nižšie body 10 až 10.2),\nústavný súd preskúmal (pozri nižšie bod 12 a nasl.) napadnuté uznesenie okresného súdu\nz hľadiska potenciality porušenia ústavných práv sťažovateľky.\nK namietanému porušeniu ústavných práv napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\n8. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nodôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\nv interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľky a s tým spojené\nmožné porušenie označených ústavných práv sťažovateľky, alebo naopak, či vzhľadom na\nodôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu v ňom uvedené je sťažnosť zjavne\nneopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať\nporušenie označených ústavných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n9. Keďže najvyšší súd meritórne preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu\nv konaní o mimoriadnom dovolaní, nemožno opomenúť recentnú judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) v otázkach možnosti zásahu vnútroštátnych súdov\nzmluvných\n\nštátov\n\ndohovoru\n\ndo\n\nprávoplatne\n\nskončených\n\nvecí\n\nprostredníctvom\n\nmimoriadneho opravného prostriedku typu mimoriadneho dovolania.\n9.1 Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane\nkonštatoval porušenie čl. 6 dohovoru v prípadoch, keď k nariadeniu opätovného\npreskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\n12\n\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali\na meritórne rozhodli (porov. Roseltrans v. Rusko z roku 2005). Európsky súd pre ľudské\npráva akcentoval, že v záujme právnej istoty by právoplatné súdne rozhodnutia mali\nvo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely\nnápravy zásadných vád, t. j. právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť prelomená len\nvýnimočne a výlučne iba na účely zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov\na napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“, nie však z dôvodu právnej\nčistoty alebo iného právneho názoru. Zmienené predpoklady prípustnosti mimoriadneho\ndovolania ESĽP zdôraznil v rozhodnutiach z 9. 6. 2015 vo veciach: DRAFT-OVA, a. s. v.\nSlovenská republika, PSMA, s. r. o. v. Slovenská republika a COMPCAR, s. r. o. v.\nSlovenská republika. Európsky súd pre ľudské práva v postulovaných rozhodnutiach\nvyslovil názor, že ak konajúci súd nezistí žiadne „ostatné a presvedčivé okolnosti“, ktoré by\nodôvodňovali výnimku z princípu právnej istoty, v zmysle ktorého sa vyžaduje\nnezrušiteľnosť súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch, nemožno takýto\nmimoriadny opravný prostriedok použiť.\n10. Otázkou zásadného významu v sťažovateľkinej veci mohla byť otázka, či je\nmožné viesť exekúciu proti sťažovateľke ako povinnej v prípade, že právnym titulom na\nvedenie exekúcie je notárska zápisnica, predmetom ktorej je peňažné plnenie tretej osoby\n(dlžníka) v prospech veriteľky, pričom veriteľka sa domáha v exekúcii uspokojenia\nz majetku sťažovateľky práve preto, že okresný súd vyhovel odporovacej žalobe veriteľky\na rozhodol, že voči veriteľke je dlžníkom urobený právny úkon medzi ním a sťažovateľkou,\nktorý ukracuje uspokojenie veriteľkinej vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný. Inak\npovedané, otázkou zásadného právneho významu bolo, či právoplatné rozhodnutie\nokresného súdu o odporovateľnosti právneho úkonu zakladá právo, aby sa oprávnený\n(veriteľka) uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu\nprospech (t. j. sťažovateľka), a takáto osoba je povinná trpieť exekúciu na jej majetok do\nvýšky získaného majetkového prospechu.\n10.1 K tejto otázke na podporu argumentácie možno poukázať na uznesenie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 364/2002 z 27. novembra 2002, ktorý\nuviedol: «Institut odporovatelnosti slouží potřebám exekučního řízení, neboť jeho účelem je\n13\n\numožnit věřiteli, který má vůči dlužníku vymahatelnou pohledávku, domoci se v exekuci\nuspokojení této pohledávky z majetku (věcí, práv nebo jiných majetkových hodnot), který\nušel dlužníku v důsledku jeho odporovatelného právního úkonu. Rozhodnutí, jímž soud\nodpůrčí žalobě vyhověl, tj. určil, že vůči žalujícímu věřiteli je dlužníkem učiněný právní\núkon, jenž zkracuje uspokojení jeho vymahatelné pohledávky, neúčinný, je nezbytným\npodkladem k tomu, aby se věřitel na základě titulu způsobilého k výkonu rozhodnutí\n(exekučního titulu), vydaného proti dlužníku, mohl domáhat nařízení výkonu rozhodnutí\npostižením toho, co odporovatelným (neúčinným) právním úkonem ušlo z dlužníkova\nmajetku; již z toho vyplývá, že návrh na nařízení výkonu rozhodnutí v takovém případě\nsměřuje nikoliv proti dlužníku – osobě podle exekučního titulu zavázané, nýbrž proti tomu,\ns nímž nebo v jehož prospěch dlužník právní úkon učinil (srov. rozsudek Nejvyššího soudu\nze dne 27. 5. 1999, sp. zn. 2 Cdon 1703/96, uveřejněný ve Sbírce soudních rozhodnutí\na stanovisek 4/2000 pod č. 26, a odůvodnění rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 18. 5. 1999,\nsp. zn. 31 Cdo 1704/98, uveřejněného ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek 4/2000\npod č. 27).\nJe-li navrhován výkon rozhodnutí ukládajícího zaplacení peněžité částky prodejem\nnemovitostí (§ 258 odst. 1 o.s.ř.), nepřipadá v úvahu vést řízení o výkon s dlužníkem již\nproto, že nemovitosti nejsou v jeho vlastnictví (srov. § 335 odst. 1 o.s.ř.). Vyslovení\nodporovatelnosti totiž znamená – z hlediska hmotného práva – nastolení tzv. relativní\nneúčinnosti právního úkonu; jí se rozumí stav, kdy právní úkon zůstává platným právním\núkonem, který vyvolal všechny předvídané právní následky (např. převod vlastnictví k věci),\na pouze v poměru mezi věřitelem a osobou, která od dlužníka nabyla majetek, se na tento\nprávní vztah hledí, jako kdyby k právnímu úkonu nedošlo (a jeho účinky – toliko v tomto\nvztahu – nenastaly).\nVysvětlení podstaty institutu odporovatelnosti dovoluje uzavřít, že pasivně věcně\nlegitimován v řízení o výkon rozhodnutí je ten, kdo na základě právního úkonu, který byl\nrozhodnutím soudu ve smyslu § 42a obč. zák. prohlášen neúčinným (zde darovací smlouvy),\nnabyl od dlužníka (osoby, jíž podkladové rozhodnutí ukládá povinnost plnit) návrhem na\nnařízení výkonu rozhodnutí postižený majetek; současně vyvrací, vzhledem k zachování\núčinků, které hmotné právo s takovým právním úkonem spojuje, i námitku dovolatele (který\n\n14\n\nzaměňuje neúčinnost s neplatností), podle níž „na základě neúčinné darovací smlouvy\nnemohlo přejít vlastnické právo“ k nemovitostem.»\n10.2 A teda ak bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že právny úkon\nmedzi dlžníkom a sťažovateľkou je právne neúčinný (tzv. relatívna neúčinnosť právneho\núkonu), a teda v pomere medzi veriteľkou a sťažovateľkou, ktorá nadobudla majetok od\ndlžníka na základe veriteľkou úspešne odporovaného právneho úkonu, sa na tento právny\nvzťah hľadí, akoby k právnemu úkonu nedošlo, potom pasívne legitimovanou v exekučnom\nkonaní je sťažovateľka, ktorá na základe právneho úkonu súdom právoplatne vyhláseného\nza neúčinný (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nadobudla nehnuteľnosť od veriteľkinho\ndlžníka (t. j. od jej otca). Nutné je zároveň podotknúť, že následný právny úkon medzi\nsťažovateľkou a treťou osobou spočívajúci v prevedení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nktorej prvotný predaj bol predmetom veriteľkou úspešne odporovaného právneho úkonu,\nnebol vyhlásený súdnym rozhodnutím za neúčinný, resp. nebola voči nemu podaná\nodporovacia žaloba. Jediným právoplatným rozhodnutím súdu o odporovateľnosti právneho\núkonu tak zostáva rozsudok okresného súdu č. k. 20 C 38/2008-66, ktorý bol potvrdený\nrozsudkom odvolacieho súdu o právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy medzi sťažovateľkou\na jej otcom, na základe ktorej došlo k prevodu trojizbového bytu v Košiciach na\nsťažovateľku.\n10.3 Pokiaľ sťažovateľka namieta, že jej otec zomrel ako nemajetný, preto nemôže\nzodpovedať za jeho dlhy, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka je v exekučnom konaní\npasívne legitimované ako povinná nie z dôvodu prechodu práv a povinností (dlhov) na\nsťažovateľku z titulu dedenia po poručiteľovi (otcovi), ale z titulu veriteľkou úspešne\nodporovaného právneho úkonu uzatvoreného medzi ňou a dlžníkom (jej otcom). Pasívna\nlegitimácia sťažovateľky teda nemá korene v dedičskom práve, ale v práve záväzkovom.\n10.4 Uvedené vedie ústavný súd ku konštatovaniu, že závery okresného súdu\na najvyššieho súdu k otázke pasívnej legitimácie sťažovateľky ako povinnej v exekučnom\nkonaní na základe návrhu odporujúcej veriteľky na vykonanie exekúcie sú ústavne\nudržateľné a korektné, nie sú arbitrárne a nemožno dospieť k záveru, že najvyšší súd mal na\n\n15\n\npôdoryse konania o mimoriadnom dovolaní dospieť k inému právnemu záveru o už\npopísanej otázke zásadného významu vyskytujúcej sa v exekučnom konaní.\n11. K otázke výšky exekvovanej sumy ústavný súd uvádza, že ide o otázku\nposúdenia toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku v prospech\nsťažovateľky. Otázka „čo“ je zodpovedaná odpoveďou, že išlo o trojizbový byt v Košiciach.\nUrčenie hodnoty tejto nehnuteľnosti je otázkou, ktorá vyvstáva v konkrétnom prípade\nexekúcie vedenej na majetok sťažovateľky a nemožno túto otázku považovať za otázku\ntakého právneho významu pre právny poriadok, ktorá by odôvodňovala zásah najvyššieho\nsúdu do právnej istoty nastolenej právoplatným napadnutým uznesením okresného súdu\ncestou rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní.\n11.1 Navyše takto položená otázka sa ani nevyskytla v podanom mimoriadnom\ndovolaní, keďže generálny prokurátor namietal, že z výroku rozsudku okresného súdu nie je\nzrejmá hodnota majetku dlžníka, ktorý ušiel z majetku dlžníka odporovateľným právnym\núkonom, avšak nenamietal spôsob jej určenia, resp. konkrétnu hodnotu, pričom\nsťažovateľka napadla v sťažnosti práve konkrétnu hodnotu nehnuteľnosti, resp. spôsob jej\nurčenia [sťažovateľka tvrdí, že hodnota nehnuteľnosti zodpovedá finančnej čiastke, za ktorú\nnehnuteľnosť od dlžníka kúpila, a preto je hodnota majetku, ktorý ušiel z majetku dlžníka,\nvo výške 7 700 eur; naopak, odporujúca veriteľka poukázala na stanoviská dvoch realitných\nkancelárií týkajúce sa ceny dotknutej nehnuteľnosti a poukázala na ceny nehnuteľností za\nm² stanovené Národnou bankou Slovenska za prvý štvrťrok 2002 (t. j. obdobie, kedy došlo\nk uzatvoreniu odporovateľného právneho úkonu) v prípadoch, že nie je možné určiť cenu\nnehnuteľnosti, a na zákonný úrok z omeškania za obdobie máj 2002 až marec 2012].\n11.2 Ak teda najvyšší súd pri meritórnom preskúmaní napadnutého uznesenia\nokresného súdu nepristúpil k jeho zrušeniu na základe potenciálne vysloveného odchylného\nprávneho názoru od okresného súdu na otázku hodnoty majetku, ktorý ušiel z majetku\ndlžníka na základe odporovateľného právneho úkonu (a teda v konečnom dôsledku otázku\nexekvovanej finančnej čiastky), konal v súlade s požiadavkami právnej istoty (a v súlade\ns judikatúrou ESĽP) založenej právoplatným napadnutým uznesením okresného súdu,\nkeďže nešlo o otázku zásadného právneho významu, ktorá by bez ohľadu na jej potenciálne\n\n16\n\nposúdenie najvyšším súdom zakladala ústavne udržateľný dôvod na zrušenie napadnutého\nuznesenia okresného súdu najvyšším súdom prostredníctvom rozhodnutia o mimoriadnom\ndovolaní.\n12. Ústavný súd na základe uvedených konklúzií odmietol sťažnosť aj v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť, keďže ani prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie v tejto časti by neviedlo k možnosti konštatovať porušenie\noznačených ústavných práv sťažovateľky napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nK otázke výšky vymáhaného nároku odporujúcou veriteľkou\n13. Prezentované závery však generujú skutočnosť, že na otázku určenia hodnoty\ndotknutej nehnuteľnosti a výšky exekvovanej finančnej čiastky na návrh odporujúcej\nveriteľky mal dať odpoveď na základe námietok vznesených sťažovateľkou primárne\nokresný súd.\n13.1 Tu sa ústavný súd vracia k odkazu z bodu 6.5 tohto uznesenia a je nútený bližšie\nzhodnotiť závery okresného súdu k námietkam sťažovateľky, že nie je možné zistiť,\nna základe čoho dospela veriteľka (oprávnená) k sume 73 000 eur, ktorých sa domáha\npomocou exekúcie od sťažovateľky.\n13.2 Pravdou je, že okresný súd v napadnutom uznesení iba v rámci rekapitulácie\nskutkového stavu odkázal na vyjadrenia dvoch realitných kancelárií v otázke určenia\nmajetkovej hodnoty, ktorá ušla z majetku dlžníka. Nijako inak sa nevysporiadal s námietkou\nsťažovateľky týkajúcou sa určenia hodnoty majetku (t. j. ceny trojizbového bytu\nv Košiciach), ktorý ušiel z majetku dlžníka. Navyše vyjadrenia dvoch realitných kancelárií\nnehovoria o tom, v akom období posudzovali realitné kancelárie cenu danej nehnuteľnosti\n(či v čase, keď došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, alebo v čase konania okresného\nsúdu, či v čase začatia exekúcie).\n13.3 Akokoľvek, ústavný súd hľadí na vec prizmou právnej istoty a vlastnou\nčinnosťou zistil, že podľa údajov Národnej banky Slovenska bola (v roku, keď došlo\nk uzatvoreniu odporovateľného právneho úkonu) bola cena nehnuteľností na bývanie za m²\n\n17\n\nv roku 2002 v Košickom kraji 462 eur (dostupné na: http://www.nbs.sk/sk/statistickeudaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/ceny-nehnutelnosti-na-byvanie/cenynehnutelnosti-na-byvanie-podla-krajov).\n\nPodľa\n\nkúpnej\n\nzmluvy\n\nz\n\n23.\n\nmája\n\n2002\n\na znaleckého posudku z 22. mája 2002 (ktoré sťažovateľka priložila k sťažnosti) je výmera\ntrojizbového bytu v Košiciach, ktorý ušiel z majetku dlžníka v prospech sťažovateľky na\nzáklade odporovateľného právneho úkonu, 68,68 m². Cena tejto nehnuteľnosti v roku 2002\ntak bola cca 31 716 eur. V období od 27. apríla 2002 do 29. októbra 2002 (t. j. v čase\nuzatvorenia odporovateľného právneho úkonu) boli úroky z omeškania vo výške 16,5 %.\nVýška exekvovanej čiastky (hodnota nehnuteľnosti z mája 2002 + úroky z omeškania) tak\nmohla byť v máji 2012 (t. j. po 10 rokoch od uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu\na v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie z 21. mája 2012) cca 84 000 eur\n(samozrejme, konečná trhová cena dotknutej nehnuteľnosti v roku 2002 závisela aj od stavu\nnehnuteľnosti, lokality, započítaných investícií a ďalších premenných, ktoré nie je možné na\ntomto mieste bližšie skúmať a započítavať, a preto konečný odporujúcou veriteľskou\nvymáhaný nárok v máji 2012 mohol byť menší alebo väčší).\n13.4 Vymáhaný nárok oprávnenej odporujúcej veriteľky tak nemožno považovať za\nnespravodlivý alebo nezakladajúci sa na skutočnom a predovšetkým právnom stave. Hoc\nokresný súd nedal na túto zásadnú otázku (určenie hodnoty majetku, ktorý ušiel z majetku\ndlžníka v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu a výšku vymáhateľného\nnároku odporujúcej veriteľky v máji 2012) v napadnutom uznesení adekvátnu odpoveď,\nústavný súd vzhľadom na zistené skutočnosti a ustálený právny stav a v záujme ochrany\nprávnej istoty v predmetnom súkromnoprávnom vzťahu nepristúpil k prijatiu sťažnosti na\nďalšie konanie, keďže potenciálne zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu\na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie by v konečnom dôsledku vzhľadom na\nskutkový a právny stav neprinieslo zvrátenie veci v prospech sťažovateľky a hmotnoprávna\ni procesná pozícia sťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní by sa nemenila.\n14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n18\n\nV Košiciach 25. októbra 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia", "mimoriadne dovolanie", "nehnuteľnosť-cena nehnuteľností"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f4d2fde-5e20-4840-93d6-5347d68554d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.599.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 599/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 599/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.599.2016.1"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bba91b9b-688c-4639-bb23-b825d3294c7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.517.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.517.2022.1"}, {"guid": "ussr:4f586009-eccc-42c1-bc02-de44647d5863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 575/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 575/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1"}, {"guid": "ussr:197ba34f-9761-452a-868a-8283c8190e7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1"}, {"guid": "ussr:c531d795-81ce-41de-bdb9-6845614a0b02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.546.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 546/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 546/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.546.2018.1"}, {"guid": "ussr:7919a0c9-6cef-4d1b-84c0-3687f77fd3c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.411.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 411/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 411/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.411.2018.1"}, {"guid": "ussr:1a32022a-c49f-4c5b-bd3d-3912fb09bc18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.141.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.141.2018.2"}, {"guid": "17698832-d55e-43e8-84b8-1eef369deaa9:b3838678-eb9e-4d6e-9c7f-2b96a1588732", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201785.3", "spisova_znacka": "BA-2S/310/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/310/2021 z 7. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201785.3"}, {"guid": "0c0607f1-fdce-4629-917f-3ae060703018:a80c3391-6064-46a5-8478-3a85a7e9da13", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7118205967.2", "spisova_znacka": "2Cob/86/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/86/2024 z 30. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7118205967.2"}, {"guid": "da3583a8-8ba5-49e8-b7bd-1a4f2f4c5a71:4f9e091c-84db-40b5-a8c6-10caea63cdef", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5421200359.2", "spisova_znacka": "7Co/162/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/162/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5421200359.2"}, {"guid": "8a58f96b-7d20-406a-96a9-14db9072699c:b545d849-3e80-4f55-a745-2dce0d8b4883", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6717207881.1", "spisova_znacka": "17Co/178/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/178/2019 z 8. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6717207881.1"}, {"guid": "8a58f96b-7d20-406a-96a9-14db9072699c:617faf54-8071-42c1-992e-9d3dc98837bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6717207881.1", "spisova_znacka": "17Co/178/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/178/2019 z 8. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6717207881.1"}, {"guid": "d8f0af24-660d-4fed-89ff-e8c4b19d72a8:76e7d34f-8219-4406-8d53-8fdb5c661817", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124349275.3", "spisova_znacka": "65Ek/1612/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1612/2024 z 21. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124349275.3"}, {"guid": "154fd35d-2c8d-48ca-be79-77848368a6d9:807709e0-b3b2-4837-9592-4b7571785a40", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125344259.2", "spisova_znacka": "80Ek/1796/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1796/2025 z 13. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125344259.2"}, {"guid": "a7bd2afb-9270-49d3-80d3-519b418f25ea:0b3b8ae8-ace2-4997-86ac-8fc966df73cc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124300085.3", "spisova_znacka": "6Ek/984/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/984/2024 z 25. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124300085.3"}, {"guid": "0dba9e35-ab00-4aef-967a-fe213cad0527:e9c672f1-a988-4847-bcac-9ecf9ac03270", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.2", "spisova_znacka": "33Ek/1047/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1047/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.2"}, {"guid": "6fd3ef13-a1d5-49af-9a56-40da30930e8e:354b8cd9-0351-48ff-9e45-912c974691f8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.1", "spisova_znacka": "33Ek/1047/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1047/2024 z 17. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.1"}]}