{"guid": "ussr:8a7c4dad-c369-445f-8809-1e3d996cce51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.739.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 739/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 739/2015 z 17. 3. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 739/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.739.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-03-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a7c4dad-c369-445f-8809-1e3d996cce51", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.739.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.739.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.739.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 739/2015-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, Česká republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Nozar\nJakubíkovou, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09\nzákladné právo\n\nporušil\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\n\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 30 D 344/09 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina\n\np o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy) na účet advokátky\nJUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 739/2015-12 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len\n„okresný súd“ alebo „súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:\n«Som zákonnou dedičkou po poručiteľovi (mojom otcovi)\n\n(...)\n\nOkresný súd v Žiline poveril prejednaním dedičstva po ňom súdneho komisára\nJUDr. Tatianu Vrlíkovú, notára so sídlom v Žiline. Môj otec zomrel ako vdovec bez\nzanechania závetu a listiny o vydedení a jeho zákonnými dedičmi v 1. dedičskej skupine sme\njeho tri deti: ja, môj brat\n\n(...) a sestra\n\n(...)\n\n2\n\n, rod.\n\nDedičské konanie po poručiteľovi sa vedie u súdneho komisára pod sp. zn.\nDnot 168/2009, 30D/344/2009 a doteraz toto konanie, ktoré je podľa môjho presvedčenia\nneprimerane zdĺhavé, nie je skončené.\nDňa 9.9.2014 som podala sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina.\nOkresný súd Žilina sa k mojej sťažnosti písomne vyjadril listom zo dňa 30.10.2014.\nVyjadrenie súdu mi bolo doručené dňa 07.11.2014, v ktorom súd konštatoval:\n... že sťažnosť je čiastočne dôvodná - nakoľko vo veci sa nie vždy konalo v zmysle § 6\nO. s. p., avšak aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti...\nS týmto konštatovaním súdu sa nestotožňujem. Mám za to, že v mojom prípade bolo\npostupom povereného súdneho komisára, poťažne Okresného súdu Žilina porušované moje\nprávo účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nMoja snaha sa domôcť objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi\nma stála nemalé úsilie, čo preukazuje i ďalej opísaný a doložený skutkový stav.\nPrvé pojednávanie vo veci dedičstva po otcovi bolo 8.4.2010, kde som bola\nprítomná. Okrem mňa bol prítomný môj brat\n\na najmladšiu sestru\n\nna pojednávaní zastupovala splnomocnená advokátka. Na pojednávaní nám bol\nprečítaný položkovitý súpis majetku (aktíva a pasíva) po otcovi, ktorý ako nám bolo\npovedané bol zostavený súdnym komisárom na základe výsledkov predbežného vyšetrenia,\núdajov dedičov a listinných dôkazov. Pred zostavením súpisu poručiteľovho majetku súdny\nkomisár nezisťoval u mňa ako dediča žiadne údaje a ani mi nebola ako účastníkovi konania\nposkytnutá možnosť v dostatočnom čase sa oboznámiť s týmto súpisom. (...)\nNásledne som podala Vyjadrenie k dedičskému pojednávaniu zo dňa 8.4.2010, kde\nsom sa vyjadrila k aktívam a pasívam dedičstva. Zároveň som i poukázala i na nedostatky\nv súpise poručiteľovho majetku, ktoré však vôbec neboli brané do úvahy. (...)\nV súvislosti s mojimi pripomienkami považujem za nutné uviesť, že môj nebohý otec\nvlastnil v\nV čase, kedy býval v\n\n1-izbový byt č. 16 na ul.\n\nč. 9 v\n\n.\n\nsom mu s mojou manželkou vo všetkom pomáhal. Jeho\n\nzdravotný stav si však postupne vyžadoval intenzívnu celodennú starostlivosť a nakoľko\notcovým želaním bolo stráviť zvyšok života v\n\n3\n\n, pretože tu prežil veľkú časť svojho\n\nživota, obrátili sme sa na Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých\nv\n\n, kde nám vyhoveli. Otca sme z\n\ndo\n\npresťahovali 10.5.2006. Krátko na to\n\nsa udiali veci, pre ktoré sme spolu s mojim bratom\n\noprávnene\n\nnadobudli podozrenie z manipulácie s našim otcom a jeho majetkom. Môj brat, ktorý žije na\nSlovensku sa preto obrátil na políciu v Žiline a podal trestné oznámenie. Tak nám to bolo\nodporúčané, nakoľko ja žijem v Českej republike. Následne som sa od brata dozvedela, že\n(syn najmladšej sestry\n\n) ako ustanovený opatrovník\n\npredal v mene nesvojprávneho\n\njeho byt v\n\nza sumu 760 000 Sk\n\na že túto sumu mal vložiť na vkladnú knižku môjho otca, ktorú mu za týmto účelom založil\nv\n\na.s. pobočka\n\n. O schválení právneho úkonu opatrovníka v mene\n\nnesvojprávneho môjho otca rozhodoval Okresný súd v Žiline, keď tento úkon schválil\nrozsudkom zo dňa 23.11.2006 pod sp. zn. 21Ps 43/ 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 8.12.2006.\nPo celý čas sme spolu s bratom súdneho komisára upozorňovali na uvedené\nskutočnosti a žiadali o zaradenie chýbajúcich otcových peňazí z predaja bytu do aktív\ndedičstva (jedná sa o sumu 7 155,07 Eur). Apelovali sme na notárku, aby vykonala šetrenie\nvo vzťahu k týmto chýbajúcim otcovým peniazom a predvolala\n\n, ktorý\n\nako jeho ustanovený opatrovník spravoval jeho majetok a veci.\nNa (v poradí) druhom pojednávaní vo veci dedičstva po otcovi, ktoré bolo 4.5.2010\nbol opätovne prečítaný súpis aktív a pasív dedičstva, doplnený v časti aktív o pohľadávku\nporučiteľa voči\n\n(...), ktorý ako je vyššie uvedené bol ustanoveným\n\nopatrovníkom poručiteľa a v časti pasív bola pohľadávka\n\n,\n\nprihlásená vo výške 1 018,44 Eur voči poručiteľovi z titulu úhrady nákladov na vykonanie\njeho pohrebu, vrátane ďalších vynaložených nákladov znížená o štátny príspevok v sume 73\nEur. (...)\nĎalšie dedičské pojednávanie sa konalo dňa 5.12.2011. Podľa informácie od\nsúdneho komisára, dedičský spis mal byť predložený Okresnému súdu v Žiline na\nrozhodnutie, nakoľko na tomto pojednávaní nedošlo k uzavretiu veci. Nakoľko žiadne\nrozhodnutie zo súdu neprichádzalo, bol sa môj právny zástupca v októbri 2012 informovať\nu súdneho komisára o stave veci. Z nahliadnutia do spisu, bolo zistené, že posledné úkony\nsúdneho komisára boli ešte vo februári 2012. (...)\n\n4\n\nPretože vo veci sa stále nič nedialo a žiadne rozhodnutie zo súdu neprichádzalo,\nv lete 2014 som spolu s mojim bratom\n\nnavštívila Notársky úrad\n\nJUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline. Tam sme sa dozvedeli, že spis bol medzitým konečne\npredložený súdu na rozhodnutie, avšak bol vrátený notárovi s výtkou v nedostatku postupu\nnotára s pokynmi na ďalší postup. Napriek tomu, že spis bol doručený súdnemu komisárovi\ndňa 26.5.2014, vo veci sa nič nedialo. (...)\nPo obdržaní týchto informácií som poslala na Notársky úrad JUDr. Tatiany\nVrlíkovej spolu s mojim bratom list zo dňa 29.7.2014 s opätovným zaslaním našich\npožiadaviek. Následne môj brat aj osobitným listom zo dňa 3.8.2014 adresovaným\npredsedovi OS Žilina, apeloval na predsedu súdu so žiadosťou o výkon dohľadu v našej\ndedičskej veci a to z obavy i možnej zaujatosti, ktorá mohla prieťahy vo veci prejednania\ndedičstva vyvolať. Opäť sa nič nedialo i keď bol spis na notárskom úrade a to od\n26.05.2014.\nVnímajúc to ako prieťahy vo veci a porušovanie mojich práv ako účastníka konania,\npodala som dňa 9.9.2014 sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina. (...)\nDo podania mojej sťažnosti sa v našej dedičskej veci nič nezmenilo a nový termín\npojednávania bol súdnym komisárom vytýčený na deň 13.11.2014 na základe\nnedátumovaného predvolania doručenom mojej zástupkyni 13.10.2014, a to napriek tomu,\nže spis bol na notárskom úrade od 26.5.2014, hoci mal na to splnené všetky podmienky. (...)\nMoja snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi\nma stála nemalé úsilie. Žijem v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite\nnespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým\ndedičským konaním. Neviem si ja, ani moja rodina a ani moje najbližšie okolie, kde žijem\nnijako vysvetliť, prečo je také zdĺhavé dedičské konanie po mojom otcovi, ktoré sa vedie od\nroku 2009. Veľmi ma to frustruje, sme len 3 dedičia a riadne sa dostavujeme na každé\npojednávanie, čiže prieťahy nie sú na našej strane. Je to pre mňa ako obyčajného človeka\núplne nepochopiteľné.\nPreto žiadam i priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 Eur, ktorú\nsumu považujem i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu za primeranú a to vzhľadom\ni k môjmu psychickému napätiu a stresu, ktoré je spôsobené práve pocitom neistoty,\nnespravodlivosti, frustrácie a obavy, ako aj snahe sa domôcť objektívnosti a spravodlivosti.\n\n5\n\nĎalej si uplatňujem náhradu trov konania v celkovej sume 290,26 Eur z dôvodu trov\nprávneho zastúpenia a to za dva úkony právnej služby (...).\nV nadväznosti na vyššie uvedené mám za to, že bolo porušené moje právo Ústavou\nv článku 48 odsek 2(...). Rovnako boli porušené i moje práva zaručené Európskym\ndohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a to konkrétne jeho článok 6(...)\nNa základe uvedených skutočností navrhujem, aby senát Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po\nvykonaní dokazovania vyniesol tento nález:\nI. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30D/344/2009 porušil základné\nprávo\n\n(...), aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené\n\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prerokovanie\njej záležitosti a to v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nII.\n\n(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n10.000 Eur, ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\nIII.\n\nsa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume\n\nvyčíslenej v rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na\núčet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokátky\nso sídlom ul. Republiky 21, Žilina(...) a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.»\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. 1 SprS/501/2015 z 22. decembra\n2015 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu\nz 19. januára 2016.\n3.1 Podpredseda okresného súdu čiastočne popísal chronológiu úkonov vykonaných\nsúdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„Poverený podpredseda súdu po oboznámení sťažnosti sťažovateľky a jej\nargumentáciou spolu s oboznámením sa predmetom konania ako aj evidenciou úkonov má\nza to, že sťažnosť je nedôvodná.\n6\n\nPodpredsedovi súdu je známa judikatúra Ústavného súdu SR vo veci zodpovednosti\nza dedičské konania, ktoré vykonáva poverený notár ako súdny komisár, avšak opätovne\npovažuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je v možnostiach súdu, aby zasahoval do\nrozhodovania súdnych komisárov v dedičskom konaní a to ani personálne, aby nahradzoval\nnečinnosť notárov tým, že sám namiesto súdneho komisára vydá rozhodnutie.\nV prejedávanej veci 30D/344/2009 predložil súdny komisár dňa 19.3.2014 na\nrozhodnutie návrh uznesenia, s ktorým sa sudca nestotožnil a veci s pokynom vrátil\nsúdnemu komisárovi na doplnenie (22.5.2014). Skutkovo sa jedná o pomerne náročnú vec.\npričom lehotu do vrátenia veci považujem za primeranú k naštudovaniu spisu. Následne\nsúdny komisár vydal dňa 26.1.2015 uznesenie o prerušení konania, voči ktorému bolo\npodané 5.2.2015 zákonnou dedičkou odvolanie. Sudca v rámci svojej právomoci rozhodol\ntak, že dňa 21.4.215 zamietol návrh na prerušenie konania. Nakoľko proti rozhodnutiu bolo\npodané odvolanie, dňa 16.6.2015 bol spis predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie.\nUznesením č.k. 11CoD 7/2015 dňa 2.11.2015 bolo rozhodnutie sudcu potvrdené. Spis po\nvrátení ústavným súdom bude predložený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie.\nSúd, či už zákonný sudca alebo predseda súdu nemá možnosť ovplyvniť konanie pred\nnotárom, nemá vo vzťahu k notárom ako súdnym komisárom disciplinárnu právomoc, sudca\nprípismi z 20.2.2014 a 5.6.2015 vyzýval súdneho komisára na oznámenie stavu veci, avšak\nnie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu komisárovi a sám vykonať dokazovanie\na vydať meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na agendu dedičského konania nie je ani v silách\nsudcu, keď sa nestotožní s navrhovaným rozhodnutím, nakoľko rozhoduje len o schválení\nnávrhu, aby sám nahradil honorovanú činnosť súdneho komisára a sám vydal rozhodnutie.\nVo vzťahu k namietaným prieťahom prikladám podrobný prehľad úkonov v konaní\n30D/344/2009. Aj vzhľadom na skutkovú zložitosť veci, kde je potrebné prejudiciálne\nrozhodovať o viacerých nárokoch ako predpokladom pre rozhodnutie o dedičstve, mám za\nto, že nedošlo k neodôvodneným prieťahom v konaní.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky aby sťažnosť ako nedôvodnú odmietol alebo rozhodol tak, že základné právo\nsťažovateľky porušené nebolo.\nV prípade, že Ústavný súd SR vyhodnotí konanie súdu ako neúčelné so vznikom\nneodôvodnených prieťahov či neprimeranej dĺžky konania navrhujem, aby sťažovateľke\n\n7\n\nvzhľadom na okolnosti prípadu nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, prípadne priznal\nnáhradu v ním stanovenej primeranej výške vo vzťahu k intenzite zásahu, ktorá by nemala\nbyť vyššia ako nároky uplatňované v konaní (ani nečinnosť súdu nemôže privodiť väčšiu\nujmu ako strata nárokov uplatňovaných v konaní).\nOkresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30\nods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení upustil od ústneho prejednania prijatej\nsťažnosti, pretože od ústneho pojednávanie nemožno očakávať ďalšie objasnenie.“\n3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu\ntiež poukázala na skutkový stav napadnutého dedičského konania a dodala tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) Sťažovateľka nemôže súhlasiť s argumentáciou uvedenou Okresným súdom\nŽilina v písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2015, ktorou súd popiera porušovanie\nzákladných ústavných práv mojej mandantky. Sťažovateľka ďalej nemôže súhlasiť\ns tvrdením súdu o nedôvodnosti jej sťažnosti na prieťahy.\nChceme klásť dôraz na tú skutočnosť, že úkony notára ako súdneho komisára sa\npovažujú za úkony súdu, na základe čoho si dovoľujeme vyvodiť záver o zavinení súdu na\nvzniku prieťahov v dedičskej veci po neb.\n\n(sťažovateľkin otec), ktorý\n\nzomrel 05.03.2009. Od smrti poručiteľa uplynulo bezmála sedem rokov.\nV sťažnosti sťažovateľky je opísaná celá genéza, na základe ktorej si dovoľujeme\nvysloviť názor, že porušenie základných ústavných práv sťažovateľky v predmetnej\ndedičskej veci, v dôsledku ktorých do dnešného dňa v tejto veci nebola skončená jej právna\nneistota, bolo zavinené súdom, hoci si to súd nepriznáva. Pretože len právoplatným\nrozhodnutím vo veci je odstránená právna neistota účastníka konania.\nV danom prípade možno konštatovať, že postup povereného súdneho komisára\nv predmetnej dedičskej veci, ktorého úkony sú úkonmi súdu, tak doteraz neviedol\nk naplneniu účelu dedičského konania, čo vyvoláva u sťažovateľky psychické napätie\na stres, životnú neistotu spôsobenú ne/konaním súdu/povereného súdneho komisára pri\nrozhodovaní ojej práve na dedičstvo po nebohom otcovi\n\n.\n\nAplikáciou ustanovení Občianskeho súdneho poriadku súd má zabezpečiť, aby bola\nzaistená rovnosť účastníkov s rovnakou možnosťou na uplatnenie ich práv a zároveň\n\n8\n\nrešpektovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Tieto nároky musí spĺňať činnosť\nsúdu vo všeobecnosti.\nSťažovateľka preto žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby jej priznal\nprimerané finančné zadosťučinenie a priznal i náhradu trov právneho zastúpenia v sume\nspolu 448,02 Eur(...)\nPo porade s mandantkou oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že\nnetrváme na konaní ústneho pojednávania vo veci.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 30 D 344/09:\nDňa 8. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený úmrtný list po nebohom\n(ďalej len „poručiteľ“), na základe ktorého súd začal dedičské konanie\nv napadnutej dedičskej veci. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 30 D 344/09.\nDňa 15. mája 2009 okresný súd poveril notárku JUDr. Tatianu Vrlíkovú ako súdnu\nkomisárku (ďalej len „notárka“ alebo „súdna komisárka“) na vykonanie potrebných úkonov\nvo veci prerokovania dedičstva po poručiteľovi.\nDňa 23. júna 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 22. júl 2009, nikto sa\nvšak na Notársky úrad JUDr. Tatiany Vrlíkovej (ďalej len „notársky úrad“) nedostavil.\nDňa 27. júla 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 10. august 2009,\nznovu sa však na notársky úrad nikto nedostavil.\nDňa 8. januára 2010 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 18. január 2009,\nna notársky úrad sa však nikto nedostavil.\n\n9\n\nDňa 12. februára 2010 sa na notársky úrad dostavila vnučka poručiteľa\n, s ktorou bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení.\nDňa 15. februára 2010 súdna komisárka požiadala Katastrálny úrad v Žiline\no oznámenie všetkých nehnuteľností vedených na mene poručiteľa a tiež Tatra banku, a. s.,\nSlovenskú sporiteľňu a. s., a UniCredit Bank Slovakia, a. s., o oznámenie zostatku ku dňu\nsmrti poručiteľa na jeho účtoch.\nDňa 1. marca 2010 bola doručená odpoveď Tatra banky, a. s., na žiadosť súdnej\nkomisárky.\nDňa 2. marca 2010 bola doručená odpoveď Slovenskej sporiteľne, a. s., na žiadosť\nsúdnej komisárky.\nDňa 11. marca 2010 bola doručená odpoveď UniCredit Bank Slovakia, a. s.,\nna žiadosť súdnej komisárky.\nDňa 8. marca 2010 bola doručená odpoveď Katastrálneho úradu v Žiline.\nDňa 18. marca 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 8. apríl 2010.\nDňa 8. apríla 2010 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na 4. máj 2010 z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.\nDňa 29. apríla 2010 bolo notárskemu úradu doručené vyjadrenie dediča\nk predmetnému dedičskému konaniu.\nDňa 30. apríla 2010 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k dedičskému konaniu,\ndopĺňajúc zoznam aktív a pasív patriacich do dedičstva po poručiteľovi.\nDňa 4. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.\nDňa 1. júna 2010 sa dedič\n\npísomne vyjadril k dedičskému\n\nkonaniu, namietajúc neuvedenie jeho požiadaviek v zápisnici o pojednávaní.\nDňa 18. júla 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 9. august 2011.\nDňa 9. augusta 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom sa uznesením\nuložilo sťažovateľke a\n\n, aby v lehote jedného mesiaca podali žalobu\n\nna príslušnom súde, ktorej predmetom malo byť riešenie otázky „či došlo platne\nk darovaniu medzi poručiteľom a\n\n“.\n\nDňa 5. septembra 2011 sťažovateľka a\nkomisárke, že uvedenú žalobu nepodajú.\n\n10\n\noznámili súdnej\n\nDňa 6. septembra 2011 notárka vyzvala právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby\npredložila dohodu týkajúcu sa všeobecnej ceny majetku poručiteľa do 20. septembra 2011.\nDňa 19. septembra 2011 bola notárskemu úradu doručená žiadosť o predĺženie lehoty\ndo 14. októbra 2011 na uzavretie dohody dedičov týkajúcej sa všeobecnej ceny majetku\nporučiteľa.\nDňa 18. novembra 2011 bol notárskemu úradu doručený návrh na stanovenie\nhodnoty vecí patriacich do dedičstva.\nDňa 29. novembra 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na\n5. december 2011.\nDňa 5. decembra 2011 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktorom dedičia\nuzavreli dedičskú dohodu.\nDňa 13. decembra 2011 notárka vyzvala dedičku\n\nna poskytnutie\n\nrodného čísla.\nDňa 6. februára 2012 súdna komisárka urgovala dedičku\n\n, aby\n\nposkytla rodné číslo.\nDňa 19. marca 2014 bol okresným súdom spis s návrhom uznesenia č. k.\n30 D 344/09-121 vrátený súdnej komisárke „vzhľadom na opakované vyhlasovanie\nspornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch poručiteľa“.\nDňa 30. júla 2014 boli notárskemu úradu doručené požiadavky sťažovateľky\na\n\n.\nDňa 7. októbra 2014 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 13. november\n\n2014.\nDňa 31. októbra 2014 sťažovateľka ospravedlnila svoju neprítomnosť na nariadenom\npojednávaní. Toho istého dňa ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní\naj dedič\n\n.\n\nDňa 6. novembra 2014 súdna komisárka oznámila sťažovateľke, že nariadené\ndedičské pojednávanie nie je možné odročiť.\nDňa 13. novembra 2014 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna neurčito, pretože dedička\n\npodala 3. novembra 2014\n\nžalobu na okresnom súde o určenie predmetu dedičstva a o určenie povinnosti zaplatenia\n\n11\n\npeňažnej sumy do súdnej úschovy, pričom vec bola zaevidovaná na súde pod sp. zn.\n7 C 345/2014.\nDňa 27. novembra 2014 bolo notárskemu úradu doručené stanovisko\na sťažovateľky k písomnému stanovisku spoludedičky\n\n.\n\nDňa 26. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 30 D 344/09-197 rozhodol\no prerušení predmetného dedičského konania.\nDňa 5. februára 2015 dedička\n\npodala odvolanie proti uzneseniu\n\nokresného súdu č. k. 30 D 344/09-197.\nDňa 10. februára 2015 bol doručený spis zn. 30 D 344/09 okresnému súdu z dôvodu\npodaného odvolania proti uzneseniu o prerušení konania.\nDňa 21. apríla 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. 30 D 344/09-210, ktorým\nnávrh na prerušenie konania zamietol.\nDňa 14. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky\na\n\nproti uzneseniu č. k. 30 D 344/09-210.\nDňa 5. júna 2015 bolo okresným súdom zaslané odvolanie na vyjadrenie protistrane.\nDňa 12. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie protistrany\n\nk uvedenému odvolaniu.\nDňa 7. júla 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“), aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.\nDňa 2. novembra 2015 krajský súd uznesením č. k. 11 CoD 7/2015-224 potvrdil\nnapadnuté uznesenie okresného súdu.\nDňa 6. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\n12\n\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 dochádza k porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným\nprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným\nrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48\nods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na\nktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).\n\n13\n\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, výklad a aplikácia právnej\núpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno\npovažovať za právne zložité. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť, ústavný súd pripúšťa, že\nz hľadiska potreby ustálenia faktického stavu veci by sa napadnuté konanie dalo považovať\nza náročnejšie, avšak v danom prípade to nebola skutočnosť, ktorá prispela k celkovému\npredĺženiu konania.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť\nosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná\nsprávaním sťažovateľky. Sťažovateľke nemožno vyčítať nespoluprácu so súdom, resp.\nso súdnou komisárkou, keďže na pojednávaniach sa v podstate zúčastňovala (okrem\njediného prípadu pri predbežnom prešetrení veci), riadne a včas reagovala na výzvy súdu,\npodávala vyjadrenia a navrhovala dôkazy.\nSťažovateľka v jednom prípade podala „neúspešné“ odvolanie proti rozhodnutiu\nokresného súdu, ktorým návrh na prerušenie napadnutého konania zamietol. Rozhodovanie\no opravnom prostriedku sťažovateľky trvalo asi pol roka, počas tejto doby okresný súd\nnemohol konať v merite veci, teda sťažovateľka sama k neodôvodnenému oddialeniu\nrozhodnutia v predmetnom konaní tiež prispela. Ústavný súd však poznamenáva, že\nsťažovateľka využila právne prostriedky dané jej podľa Občianskeho súdneho poriadku,\navšak využitie možností daných účastníkovi konania procesnými predpismi na uplatňovanie\n14\n\na presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie\npriebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú\nzbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností\nmusela uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na neúspešné\nuplatnenie tohto právneho prostriedku ústavný súd nemohol neprihliadať pri určení\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu v predmetnom dedičskom\nkonaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že už v rámci svojej predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní\no dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré\nnesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00, I. ÚS 232/09, II. ÚS 349/2011).\nÚstavný súd preskúmaním postupu okresného súdu a súdnej komisárky zistil, že\nsúdna komisárka bola v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných\ndôvodov dlhodobo nečinná v období od 4. mája 2010 do 18. júla 2011 (jeden rok a dva\nmesiace).\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nZ chronológie úkonov vykonaných súdom a súdnou komisárkou v napadnutom\nkonaní (bod II nálezu) vyplýva, že súdna komisárka v predmetnej veci od 6. februára 2012\ndo 7. októbra 2014 vypracovala iba (neefektívny) návrh uznesenia č. k. 30 D 344/09-121,\nktorý však nebol okresným súdom potvrdený, ale bol vrátený súdnej komisárke „vzhľadom\nna opakované vyhlasovanie spornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch\nporučiteľa“.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že súdna komisárka\nv napadnutom konaní počas najmenej tri a pol roka vo veci vykonala neefektívne úkony\nalebo nevykonala žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa\nsťažovateľka počas napadnutého dedičského konania nachádzala, čo je základným účelom\npráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej\n\n15\n\nnečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti\nveci ani správania účastníkov, ale prvom rade v dôsledku postupu súdnej komisárky. V tejto\nsúvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako\ngarantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03). I keď nie všetky nástroje na vyriešenie\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu, neobstojí však\ntvrdenie podpredsedu okresného súdu, že „nie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu\nkomisárovi“. Z § 175zb Občianskeho súdneho poriadku totiž vyplýva, že: „Súd môže odňať\nvec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára\npodľa rozvrhu práce.“ V danom prípade však konajúca súdna komisárka nebola ani len\nupozornená na prieťahy v napadnutom konaní a už vonkoncom súd nevyužil prostriedky\nnápravy podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, hoci v okolnostiach\ndanej veci toto opatrenie mohlo byť účinným prostriedkom nápravy. Pri posudzovaní\nodôvodnenosti sťažnosti preto nebolo možné prihliadať na skutočnosti označované ako\nobjektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu v danej veci (m. m. I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako\nto je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, najmä\ns odôvodnením, že žije „v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite\n\n16\n\nnespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým\ndedičským konaním“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľku. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd\npreto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa\ncitovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti\na s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na\ncelkovo takmer 7 rokov trvajúce napadnuté konanie, považuje za primerané vo výške\n2 500 €.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti\nz 5. januára 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2016).\nZa dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný\npaušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €\na režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 448,02 €.\n\n17\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9233498b-6e4e-4ded-88a8-496d2f1a84d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2011 z 9. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-09", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9233498b-6e4e-4ded-88a8-496d2f1a84d6"}, {"guid": "ussr:9656339a-dbf9-4e33-bfa6-2c51da648592", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9656339a-dbf9-4e33-bfa6-2c51da648592"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:68d98b3c-ebc6-40fd-ac56-1c15d24351a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/00 z 11. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-11", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}