{"guid": "ussr:e464a924-12d9-4ca5-a552-629e34536bb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 737/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2015 z 11. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. novembra 2015, sp. zn. II. ÚS 737/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-11-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19", "nazov": "čl. 19 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-2", "nazov": "čl. 39 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím čl. 19", "nazov": "Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím čl. 19", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "nazov": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím čl. 19", "nazov": "Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím čl. 19", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 12", "nazov": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 12", "nazov": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "nazov": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 9", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e464a924-12d9-4ca5-a552-629e34536bb6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1/text", "citacie_n": 59, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 737/2015-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, Advokátska kancelária,\nLamačská cesta 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa\nčl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv\npodľa čl. 9 a čl. 12 Medzinárodného paktu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,\nako aj porušenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19\nDohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 11 S 64/2011-46 z 19. októbra 2011 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 3/2012 z 30. januára 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla\n2013 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1\n\na 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv\npodľa čl. 9 a čl. 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach (ďalej len „pakt“), ako aj porušenia čl. 14 dohovoru a čl. 19 Dohovoru o právach\nosôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor o POZP“) rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 S 64/2011-46 z 19. októbra 2011 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso 3/2012 z 30. januára 2013 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 31. marca 2010 požiadala\no príspevok na osobnú asistenciu v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“).\n2.1 Tejto žiadosti nebolo vyhovené rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny v Považskej Bystrici (ďalej len „UPSVaR“) č. B/2010/02541/002-OdPPK\nz 18. mája 2010. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie doručené\nÚstrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina (ďalej aj „odvolací\norgán“) 15. júna 2010, ktoré rozhodnutím č. AZ/2010/01512 zo 6. septembra 2010 tomuto\nodvolaniu nevyhovelo.\n2.2 Dňa 2. novembra 2010 podala sťažovateľka žalobu proti rozhodnutiu odvolacieho\norgánu na Krajskom súde v Žiline. Dňa 1. júla 2011 bolo sťažovateľke doručené\nrozhodnutie o miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Žiline a postúpení veci krajskému\nsúdu. Dňa 19. októbra 2011 prebehlo pojednávanie pred krajským súdom, ktorý rozhodol\no zamietnutí žaloby.\n2.3\n\nProti\n\nnapadnutému\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\npodala\n\nsťažovateľka\n\nodvolanie najvyššiemu súdu. Dňa 30. januára 2013 najvyšší súd potvrdil napadnutý\nrozsudok krajského súdu. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol sťažovateľke doručený\n27. februára 2013. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Účelom\nosobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\n2\n\nzdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať\nplnenie\n\nrodinných\n\nrolí,\n\nvykonávanie\n\npracovných\n\naktivít,\n\nvzdelávacích\n\naktivít\n\na voľnočasových aktivít.\nPredmetom súdneho preskúmania na súde prvého stupňa bolo rozhodnutie\nžalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny v Považskej Bystrici nebol žalobkyni priznaný príspevok na osobnú asistenciu,\no ktorý požiadala 31. marca 2010. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil obsahom posudku\nposudkového lekára z 20. júla 2010, podľa ktorého posudkový lekár v záveroch\nk jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím uviedol,\nže nie sú splnené zákonné [predpoklady, pozn.] pre jeho indikáciu. Žalobkyňa je\nv súčasnosti odkázaná na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou podľa § 49 ods. 12\nzákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Osobnou asistenciou\nvzhľadom na ťažký charakter postihnutia účastníčky konania by sa nedosiahol účel\nstanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.\nHoci žalobkyňa už v správnom konaní v odvolaní namietala, že podľa potvrdenia\npsychiatričky je vzhľadom na charakter a priebeh ochorenia schopná rozhodovať o svojich\npotrebách a komunikovať s rodinnými príslušníkmi a osobnými asistentmi, a teda ťažkosti\nžalobkyne súvisiace so psychikou absolútne nie sú prekážkou na priznanie peňažného\npríspevku na osobnú asistenciu, nezodpovedá jej námietka záverom odborných lekárskych\nposudkov.\nZo zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že podkladom na rozhodnutie o peňažnom\npríspevku na kompenzáciu je komplexný posudok (§ 55 zákona č. 447/2008 Z. z.), a preto\nv rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia súd musel skúmať, či sa správny orgán\nv odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami účastníčky,\nvychádzajúc z komplexného posudku, ale musel skúmať aj skutočnosť, či v uvedenom\nposudku, ktorý je podkladom rozhodnutia, boli posudzované všetky relevantné námietky\núčastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie\nv správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu.\nVzhľadom na odborné lekárske stanoviská ... nemožno očakávať, že osobná\nasistencia bude mať za následok aktivizáciu a podporu sociálneho začlenenia žalobkyne\n\n3\n\nako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podporu jej nezávislosti a možnosti\nrozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít,\nvzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít, lebo potreba celodenného dohľadu pri\norganickej afektívnej poruche osobnosti, ktorou žalobkyňa trpí, nie je totožná s údelom,\nktorý má dosiahnuť osobná asistencia. Aj podľa záverov lekárskeho posudku\n, lekárky oddelenia posudkových činnosti Úradu práce sociálnych vecí a\nrodiny v Považskej Bystrici z 5. augusta 2009, (ktoré neboli v konaní spochybnené ani\npotvrdením\n\nz 29. marca 2010, obsahujúcim len odporúčania na\n\nmožnosti pôsobenia sociálnych kontaktov žalobkyne na jej zdravotný stav) nie je žalobkyňa\nsociabilná\n\npodľa\n\nvyjadrenia\n\npsychiatra\n\npri\n\nopakovaných\n\nhospitalizáciách\n\nna\n\npsychiatrickom oddelení.\nZ komplexného posudku Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Považskej Bystrici\nz 22. apríla 2010, Ev. č.: B/2010/011908. Sp.č.: B/2010/02915/4-OPČ vyplýva, že peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhuje z dôvodu, že aktuálny psychický a somatický\nstav vyžaduje celodennú starostlivosť druhých osôb. V rámci odvolacieho konania bol\nvypracovaný komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,\npracovisko Žilina z 12. augusta 2010, číslo AZ/2010/01530/003HOR v ktorom je uvedené,\nže na základe lekárskeho posudku z 20. júla 2010 žalobkyni nebol odporučený peňažný\npríspevok na osobnú asistenciu z dôvodu nesplnenia kritéria jej odkázanosti, žalobkyňa je\nodkázaná na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou podľa § 49 ods. 12 zákona\nč. 448/2008 Z. z. a osobnou asistenciou (vzhľadom na ťažký charakter jej postihnutia) sa\nnedosiahne účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Z uvedeného dôvodu\nnebol odporučený požadovaný príspevok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že správne orgány rozhodli na\nzáklade dostatočne zisteného skutkového stavu veci, lebo z podkladov rozhodnutia vyplýva,\nprečo vzhľadom na ťažký charakter postihnutia žalobkyne sa nesplní účel asistencie, lebo\njej ťažké zdravotné postihnutie bráni v naplnení účelu osobnej asistencie. Z dôvodu, že\nžalobkyňa požiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu, správne orgány\nposudzovali individuálne predpoklady na nárok na osobnú asistenciu a zamerali sa\ndostatočne aj v rámci sociálnej posudkovej činnosti na ich zisťovanie.\n\n4\n\nZákon č. 447/2008 Z. z. nevylučuje, aby pre osobu, ktorá je odkázaná na celodennú\nstarostlivosť inej osoby, bola vzhľadom na posúdené rodinné prostredie a prostredie, ktoré\novplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti,\nnavrhnutá vzhľadom na individuálne okolnosti, pri splnení zákonných podmienok, aj\nkompenzácia formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Naopak, zákon\nč. 447/2008 Z. z. takú situáciu predpokladá, a preto v § 40 ods. 23 upravuje situáciu, kedy\nnemožno poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, a to v prípade, ak sa fyzickej osobe\ns ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo\nak sa tejto fyzickej osobe poskytuje opatrovateľská služba viac ako osem hodín mesačne,\ntýždenná poskytovaná sociálna služba alebo celoročná pobytová sociálna služba.\nSprávny orgán je však oprávnený hodnotiť vykonané dôkazy, pričom nemôže svojím\núsudkom nahradzovať odborné posúdenie otázok, na ktoré nemá odborné znalosti.\nNemožno mu preto vytýkať, ak pri rozhodovaní vychádzal z odborných záverov lekárov.\nTieto závery neobsahovali právne hodnotenie, ako to tvrdí vo svojich vyjadreniach\nžalobkyňa. Porovnanie a vysvetlenie rozsahu zachovanej schopnosti sebaobsluhy\nžalobkyne, či posúdenie ako žalobkyňa môže komunikovať s okolím a byť zaradená do\nspoločnosti a rozsah jej socializácie sú otázkami skutkovými, ktoré až následne hodnotil\nžalovaný pri posudzovaní, či poskytnutím tohto príspevku bude dosiahnutý účel, na ktorý\nmá príspevok slúžiť a pri rozhodovaní o poskytnutí príspevku na osobnú asistenciu.\nŽalobkyňa v konaní nepredložila dôkazy, podľa ktorých by uvedené posudky nezodpovedali\nobsahu spisov, alebo zásadám logického myslenia. Posúdenie úvahy správneho orgánu, o\nsplnení účelu na ktorý sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu je preto vo\nvýlučnej pôsobnosti správneho orgánu a súd do tejto voľnej úvahy zasahovať nemôže, lebo\nuvedená správna úvaha zodpovedá obsahu spisov a neprieči sa zásadám logického\nmyslenia.\nOdvolací súd preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 v spojení s § 246c OSP\npotvrdil, lebo napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu\npovažoval za vecne správne a zodpovedajúce zákonu.“\n3. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti uviedla, že v súčasnosti žije v prirodzenom\nprostredí svojho domova, kde nutnú podporu zabezpečuje manžel a osoby z jej blízkeho\n\n5\n\nokolia. Keďže z dôvodu svojho zdravotného postihnutia potrebuje väčší rozsah asistencie,\nnež jej je dosiaľ neformálne poskytovaný, využila štátom garantovaný systém podpory pre\nľudí so zdravotným postihnutím a požiadala o predmetný príspevok. Rozhodnutie UPSVaR\na odvolacieho orgánu o nepriznaní tohto príspevku ju podľa jej slov stavia do situácie, že\nrozsah asistencie nie je zabezpečený, dochádza k jej izolácii a reálne hrozí, že bude musieť\npožiadať o ústavnú starostlivosť. Sťažovateľka sa domnieva, že táto situácia zakladá\nporušenie jej základných práv a slobôd, a svoju argumentáciu rozdelila do nasledujúcich\nčastí:\n3.1 Po prvé  orgány verejnej moci podľa sťažovateľky porušili jej právo na prístup\nk podporným službám v zmysle dohovoru POZP. Sťažovateľka uvádza, že štát má pozitívny\nzáväzok zaistiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k podporným službám vrátane\nosobnej asistencie podľa čl. 19 dohovoru POZP. Podľa jej mienky toto ustanovenie\npredpokladá, že štát urobí kroky k tomu, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli\nosobnú asistenciu využívať tak, aby mohli viesť nezávislý život v spoločnosti a aby\nnedochádzalo k izolácii alebo segregácii. Sťažovateľka sa obrátila na správny orgán práve\nz toho dôvodu, že pre jej ťažké zdravotné postihnutie dochádza k jej izolovaniu od\nprirodzeného prostredia komunity a hrozí ústavná starostlivosť. Podľa názoru sťažovateľky\nzákon č. 447/2008 Z. z. jej umožňuje požiadať o osobnú asistenciu aj napriek tomu, že je\nťažko zdravotne postihnutá, a problém spočíva v reštriktívnej interpretácii konceptu osobnej\nasistencie zo strany správnych orgánov, resp. všeobecných súdov. Preto došlo podľa jej\nnázoru k porušeniu jej práva na prístup k podporným službám.\n3.2 Po druhé  orgány verejnej moci podľa sťažovateľky nesprávne posúdili zistený\nskutkový stav a nekriticky prevzali odborné závery. Podľa názoru sťažovateľky došlo\nk zásahu do jej práva na spravodlivé konanie tým, že orgány verejnej moci nekriticky\nprevzali závery posudkových lekárov. Na prvom mieste sťažovateľka namieta, že orgány\nverejnej moci vychádzali z tvrdení posudkového lekára, ktorý urobil právne závery a tieto\nnásledne správny orgán v plnom rozsahu prebral.\n3.3 Po tretie – podľa sťažovateľky došlo k jej diskriminácii ako osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím. Sťažovateľka namieta, že došlo nepriznaním príspevku na osobnú\n\n6\n\nasistenciu k rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré nie je ani rozumné, ani ospravedlniteľné.\nJediným dôvodom, pre ktorý jej nebol priznaný príspevok na osobnú asistenciu, je podľa jej\npresvedčenia skutočnosť, že má 90 % zdravotné postihnutie a podľa orgánov verejnej moci\npre ťažký charakter postihnutia by sa nedosiahol účel asistencie. Sťažovateľka uviedla, že\nna podporné služby vrátane asistencie má mať s ohľadom na cieľ dohovoru o POZP a čl. 19\ndohovoru o POZP právo každý, bez ohľadu na jeho zdravotné postihnutie. Iný výklad by\npodľa sťažovateľky viedol k tomu, že by sociálny systém rezignoval na podporu pri\nzačleňovaní ľudí s ťažším zdravotným postihnutím do spoločnosti a na ich aktivizáciu. To je\npodľa vyjadrenia sťažovateľky jednoznačne v rozpore s medzinárodným záväzkami\nSlovenskej republiky v oblasti ľudských práv.\n4 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým (i) skonštatuje, že\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 46\nods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru, práv podľa čl. 9 a čl. 12 paktu, ako aj\nk porušeniu čl. 14 dohovoru a čl. 19 dohovoru o POZP, ďalej (ii) zruší napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vec vráti na ďalšie konanie, (iii)\nprizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur a (iv) prizná jej úhradu\ntrov konania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n7\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej\nústavných práv, porušeniu dohovoru o POZP, ako aj k jej diskriminácii z dôvodov, že (i) sa\njej nedostalo priznania podporných služieb tak, ako to predpokladá dohovor POZP a na\ntento účel prijatý zákon č. 447/2008 Z. z., (ii) orgány verejnej moci nesprávne posúdili\nzistený skutkový stav a nekriticky prevzali odborné závery lekárskych a odborných\nposudkov a (iii) došlo k nepriznaniu príspevku na osobnú asistenciu z dôvodu miery jej\nzdravotného postihnutia vo výške 90 % , čo je podľa jej slov v rozpore s medzinárodnými\nzáväzkami Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv a slobôd. Podľa námietky\n\n8\n\nsťažovateľky ju rozhodnutia orgánov verejnej moci stavajú do situácie, v ktorej dochádza\nk jej izolácii, segregácii a reálne hrozí, že bude musieť požiadať o ústavnú starostlivosť.\n1. K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky napadnutým\nrozsudkom krajského súdu\n8. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n8.1 Podľa princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam\na slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nÚstavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana\nzákladných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n8.2 Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n8.3 Sťažovateľka sťažnosťou napáda o. i. aj rozsudok krajského súdu. Zo sťažnosti\nvyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc\nnajvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade nepripúšťa možnosť\nústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku krajského súdu, keďže odvolanie\n9\n\npredstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľky vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\n2. K namietanému porušeniu čl. 19 dohovoru o POZP napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n9. Podľa čl. 19 dohovoru o POZP (pre Slovenskú republiku nadobudol dohovor\no POZP platnosť 25. júna 2010 a bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\npod č. 317/2010 Z. z., pozn.) zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb\nso zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na\nrovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia\nplné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie\na zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby\na) osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj to,\nkde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom\nkonkrétnom prostredí;\nb) osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných\nslužieb, či už domácich, alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb\nvrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre\nzačlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti;\nc) komunitné služby a zariadenia pre širokú verejnosť boli za rovnakých podmienok\nprístupné osobám so zdravotným postihnutím a aby zohľadňovali ich potreby.\n9.1 Skúmajúc medzinárodné dohovory (špeciálne dohovory prijaté na pôde\nOrganizácie Spojených národov), možno dospieť k záveru, že mnohé z nich upravujú\nvo svojom texte dve skupiny právnych noriem. Prvú skupinu tvoria právne normy priamo\nvykonateľné (directly applicable/self-executing) a druhú skupinu tvoria právne normy, ktoré\nnie sú priamo aplikovateľné a majú charakter všeobecných zásad. S licenciou pre\nzjednodušenie možno prijať stanovisko, že právne normy medzinárodnej zmluvy sú priamo\nvykonateľné, ak zaručujú práva a slobody priamo ich adresátom bez potreby ďalšej\n\n10\n\ntranspozície alebo inkorporácie do právneho poriadku zmluvného štátu ďalším\nnormatívnym právnym aktom. Právne normy medzinárodnej zmluvy nie sú priamo\nvykonateľné, ak tieto priamo alebo implicitne vyžadujú od zmluvného štátu prijatie ďalšej\nprávnej úpravy na úrovni vnútroštátnej legislatívy (v medzinárodných zmluvách najčastejšie\nuvedené textáciou „zmluvné štáty sa zaväzujú prijať...“ alebo „zmluvné štáty uznávajú\na zabezpečia..“ a pod.).\n9.2 Otázkou je, ako vnímať dohovor o POZP na účely jeho priamej\naplikovateľnosti/neaplikovateľnosti v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky.\nDôležitým je v tomto ohľade samotný text dohovoru o POZP, konkrétne čl. 4.\n9.3 Podľa čl. 4 ods. 1 dohovoru o POZP zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť\na podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky\nosoby so zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe\nzdravotného postihnutia. Na tento účel sa zmluvné strany zaväzujú\na) prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia na uplatňovanie práv\nuznávaných v tomto dohovore;\nb) prijať všetky príslušné opatrenia vrátane zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie\nexistujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb\nso zdravotným postihnutím;\nc) zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím\nv každej politike a v každom programe;\nd) zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto\ndohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto\ndohovorom;\ne) prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe\nzdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného\npodniku;\nf) uskutočňovať alebo podporovať výskum a vývoj univerzálne navrhovaných\ntovarov, služieb, zariadení a vybavenia v zmysle definície uvedenej v článku 2 tohto\ndohovoru, ktoré by vyžadovali minimálne prispôsobenie a najnižšie náklady na uspokojenie\nšpecifických potrieb osôb so zdravotným postihnutím, podporovať ich dostupnosť\n11\n\na využívanie a presadzovať univerzálny dizajn pri vytváraní noriem a usmernení;\ng) uskutočňovať alebo podporovať výskum a vývoj a podporovať dostupnosť\na využívanie nových technológií vrátane informačných a komunikačných technológií,\npomôcok na mobilitu, zariadení a podporných technológií vhodných pre osoby\nso zdravotným postihnutím a zároveň uprednostňovať cenovo dostupné technológie;\nh) poskytovať osobám so zdravotným postihnutím prístupné informácie o\npomôckach na mobilitu, o zariadeniach a podporných technológiách vrátane nových\ntechnológií, ako aj o iných formách pomoci, o podporných službách a zariadeniach;\ni) podporovať vzdelávanie odborníkov a pracovníkov, ktorí pracujú s osobami\nso zdravotným postihnutím, v oblasti práv uznaných v tomto dohovore s cieľom zlepšiť\nposkytovanie pomoci a služieb zaručených týmito právami.\nPodľa čl. 4 ods. 2 dohovoru o POZP pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne\npráva, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, sa zaväzuje prijať opatrenia\nv maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej\nspolupráce s cieľom postupne dosiahnuť plnú realizáciu týchto práv bez toho, aby to malo\nvplyv na záväzky obsiahnuté v tomto dohovore, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom\nbezprostredne uplatniteľné.\nPodľa čl. 4 ods. 3 dohovoru o POZP pri vytváraní a uplatňovaní zákonodarstva\na politiky zameraných na vykonávanie tohto dohovoru a pri rozhodovaní o otázkach\ntýkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto\ndohovoru, budú dôkladne konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím vrátane detí\nso zdravotným postihnutím a budú s nimi aktívne spolupracovať prostredníctvom ich\nreprezentatívnych organizácií.\nPodľa čl. 4 ods. 4 dohovoru o POZP nič v tomto dohovore nemá vplyv na nijaké\nustanovenia, ktoré väčšmi prispievajú k uplatňovaniu práv osôb so zdravotným postihnutím\na ktoré môžu byť obsiahnuté v práve štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, alebo\nv medzinárodnom práve platnom pre daný štát. V nijakom štáte, ktorý je zmluvnou stranou\ntohto dohovoru, nemožno obmedzovať alebo porušovať nijaké z ľudských práv\na základných slobôd uznaných alebo existujúcich v tomto štáte na základe zákona,\ndohovorov, predpisov alebo zvykov pod zámienkou, že tento dohovor neuznáva takéto\npráva alebo slobody, alebo ich uznáva v menšom rozsahu.\n\n12\n\n9.4 Citované právne normy čl. 4 dohovoru o POZP evokujú záver o priamej\nneaplikovateľnosti ani jedného z článkov dohovoru o POZP. Ustanovenia čl. 4 ods. 1 a 3\ndohovoru o POZP jednoznačne odkazujú na potrebu prijať legislatívu na účely vykonania\ntohto dohovoru. Ďalej samotný čl. 4 ods. 2 dohovoru o POZP výslovne upravuje, že priamo\nuplatniteľné sú podľa dohovoru o POZP záväzky štátu vyplývajúce z tohto dohovoru, a nie\nsubjektívne práva jednotlivcov (porov. aj originálne znenie v ang. jazyku: „obligations\ncontained in the present Convention that are immediately applicable“). Tento náhľad na\ndohovor o POZP potvrdzuje aj právna doktrína, podľa ktorej „ako aj iné dohovory\nOrganizácie Spojených národov, aj dohovor o POZP je určený pre vytvorenie záväzkov\nvlád zmluvných štátov na podporu a presadzovanie individuálnych práv. Taktiež, ako iné\ndohovory, dohovor o POZP nie je priamo aplikovateľný; stáva sa zdrojom individuálnych\npráv iba ak, a keď, je inkorporovaný do vlastného právneho poriadku zmluvného štátu“\n(pozri Kanter, Arlene S. The Development of Disability Rights under International Law.\nFrom Charity to Human Rights. Abingdon, New York: Routledge, 2015, s. 45).\n9.5 Na druhej strane ústavný súd si je vedomý nálezu prvého senátu ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012, ktorým rozhodol o porušení čl. 12 dohovoru\no POZP vo veci sťažnosti fyzickej osoby. Ústavný súd však k dôvodu priamej aplikácie\nčl. 12 dohovoru o POZP v konaní pred ústavným súdom a k jeho interpretácii neuviedol\nžiaden právny názor a porušenie čl. 12 dohovoru o POZP v prerokúvanej veci odôvodnil\ntakto: «Pokiaľ teda krajský súd potvrdil prvostupňový rozsudok, ktorým bol sťažovateľ\nzbavený spôsobilosti na právne úkony bez náležitého odôvodnenia, prečo nepristúpil\nk vykonaniu aj ďalších dôkazov (pozri najmä body 35 a 36), z akých dôvodov nezobral na\nzreteľ tvrdenia strany sťažovateľa, že (minimálne) čiastočnou spôsobilosťou na právne\núkony disponuje, ako aj okolnosti, či rozhodujúci dôkaz (znalecký posudok) bol aktuálny\nv čase jeho rozhodovania, postupoval nedôsledne a svojvoľne, a tým porušil právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru).\nV dôsledku tohto porušenia porušil tiež ostatné súvisiace - sťažovateľom označené - práva\n(čl. 14, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 ústavy, čl. 8 a čl. 14 dohovoru a čl. 12 dohovoru OSN),\nktorých „hmotnoprávny“ význam je potrebné v okolnostiach danej veci vnímať aj cez\nprizmu uvedeného v bodoch 32 až 36.» Z uvedeného vyplýva, že prvý senát neuviedol\n13\n\nprávny názor ani jeho odôvodnenie týkajúce sa priamej aplikovateľnosti či už dohovoru\no POZP ako celku, alebo jeho jednotlivých článkov. Otázka priamej aplikovateľnosti či\nneaplikovateľnosti dohovoru o POZP ako celku nie je teda v judikatúre ústavného súdu\nvymedzená, prvý senát ústavného súdu však priamo aplikoval čl. 12 dohovoru o POZP, aj\nkeď bez odôvodnenia tohto kroku alebo prezentovania určitého právneho názoru\nodôvodňujúceho tento prístup (tzn. dogmatiku k priamej aplikovateľnosti) k čl. 12 dohovoru\no POZP.\n9.6 Ústavný súd v prerokúvanej veci sťažovateľky síce naznačil možný prístup\nk dohovoru o POZP ako celku, avšak nateraz nie je potrebné sa zaoberať dohovorom\no POZP ako celkom alebo sa vymedzovať voči prvému senátu v otázke priamej\naplikovateľnosti čl. 12 dohovoru o POZP v konaní pred ústavným súdom (keďže čl. 12\ndohovoru o POZP nie je sťažovateľkou v prerokúvanej veci namietaný), ale je potrebné sa\nzamerať na čl. 19 dohovoru o POZP, porušenie ktorého sťažovateľka namietala, a jeho\npriamu aplikovateľnosť v konaní pred ústavným súdom. Pri podrobnejšom pohľade na\nsamotný čl. 19 dohovoru o POZP a obsah jeho právnych noriem („zmluvné strany\nuznávajú...“, „prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia...“, „zabezpečia aby...“)\nje zrejmé, že čl. 19 dohovoru o POZP neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo\njednotlivca, ktorého ochrany by sa mohol jednotlivec bez ďalšieho domáhať v konaní pred\nvnútroštátnymi orgánmi verejnej moci.\n9.7 Na základe už popísaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti\nnamietajúcej porušenie čl. 19 dohovoru o POZP napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, pretože tieto\nnamietané referenčné právne normy dohovoru o POZP neobsahujú priamo aplikovateľné\nsubjektívne práva sťažovateľky, ale sú pozitívnymi záväzkami štátu, resp. zásadami, ktoré\nje zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie\npráva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych\nnormatívnych právnych aktov.\n\n14\n\n3. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 9 a čl. 12 paktu napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu\n10. Podľa čl. 9 paktu štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého na\nsociálne zabezpečenie, zahŕňajúc do toho právo na sociálne poistenie.\nPodľa čl. 12 ods. 1 paktu štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého na\ndosiahnutie najvyššej dosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia.\nPodľa čl. 12 ods. 2 paktu štáty, zmluvné strany paktu, urobia opatrenia na dosiahnutie\nplného uskutočnenia tohto práva, ktoré budú zahŕňať:\na) opatrenia na zníženie počtu potratov a dojčenskej úmrtnosti a opatrenia pre zdravý\nvývoj dieťaťa;\nb) zlepšenie všetkých stránok vonkajších životných podmienok a priemyselnej\nhygieny;\nc) prevenciu, liečenie a kontrolu epidemických, miestnych chorôb, chorôb\nz povolania a iných chorôb;\nd) vytvorenie podmienok, ktoré by každému zabezpečili lekársku pomoc\na starostlivosť v prípade choroby.\n10.1 Ústavný súd na úvod k tejto časti rovnako ako vo veci sp. zn. II. ÚS 242/2015\npripomína, že, poukazujúc na formuláciu a textáciu jednotlivých ustanovení paktu, neušli\njeho pozornosti odborné výstupy právnej doktríny, ako aj judikatúry týkajúcej sa otázky\npriamej aplikovateľnosti alebo neaplikovateľnosti jednotlivých ustanovení paktu.\n10.2 Podľa právnej doktríny „pakt nepopiera možnosť, že práva, ktoré obsahuje,\nmôžu byť považované za priamo vykonateľné v rámci systémov, kde je takáto možnosť\nposkytovaná. Skutočne, v rámci prípravy paktu, pokusy o zahrnutie špecifického\nustanovenia do paktu, podľa ktorého účinky paktu sa budú považovať za priamo\nnevykonateľné, boli striktne odmietnuté. Vo väčšine štátov, určenie, či konkrétne\nustanovenie medzinárodnej zmluvy je alebo nie je priamo vykonateľné, bude záležať na\nposúdení súdov, nie exekutívy alebo legislatívny. ... Je obzvlášť dôležité vyhnúť sa\nakémukoľvek apriórnemu predpokladaniu, že právne normy paktu majú byť považované za\npriamo nevykonateľné. V skutočnosti, mnohé z nich sú formulované v termínoch, ktoré sú\n\n15\n\nprinajmenšom tak jasné a špecifikované, ako iné medzinárodné zmluvy o ľudských právach,\nustanovenia ktorých sú pravidelne považované súdmi za priamo vykonateľné“ [pozri UN\nCommittee on Economic, Social and Cultural Rights (CESCR), General Comment No. 9:\nThe domestic application of the Covenant, 3 December 1998, E/C.12/1998/24, bod 11; pre\nakcentovanie týchto záverov porov. napr. Sepúlveda Carmona, M. The Nature of the\nObligations under the International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights.\nIntersentia, 2003. p. 344]. Jedným dychom právna doktrína dopĺňa, že aj keď textácia\nprávnych noriem paktu navodzuje zdanie o priamej neaplikovateľnosti paktu, je potrebné\nustáliť, že minimálne v čl. 3, čl. 7 písm. a) bode I, čl. 8, čl. 10 ods. 3, čl. 13 ods. 2 písm. a),\nods. 3 a 4 a čl. 15 ods. 3 paktu je bez ďalšieho potrebné indikovať priamo aplikovateľné\npráva adresátov týchto noriem, a aj obhajovanie záverov o priamej neaplikovateľnosti\ntýchto a ostatných článkov paktu sa javí ako ťažko udržateľné [porov. UN Committee on\nEconomic, Social and Cultural Rights (CESCR), General Comment No. 3: The Nature of\nStates Parties´ Obligations (Art. 2, Para. 1, of the Covenant), 14. 12. 1990, E/1991/23, bod\n5; pre akcentovanie týchto záverov porov. napr. Kűnzli, J. – Kälin, W. The Law of\nInternational Human Rights Protection. New York: Oxford University Press, 2009. p. 117].\n10.3 Pre korektnosť je však nutné poukázať aj na judikatúru, podľa ktorej\nustanovenia paktu nie sú priamo aplikovateľné, keďže majú len programový charakter a sú\npokynom pre zákonodarcu, aby prijal vhodné legislatívne opatrenia na plnú realizáciu\nustanovení paktu v aplikačnej praxi [porov. rozhodnutie Spolkového najvyššieho súdu\nŠvajčiarska (Bundesgericht) vo veci A. und B. v. Regierungsrat des Kantons Zürich\nz 22. 9. 2000 publikované pod BGE 126 I 240, bod 2c; obdobne v rozhodnutí Spolkového\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nŠvajčiarska\n\nvo\n\nveci\n\nS.\n\nH.\n\nv.\n\nEidgenössisches\n\nJustiz-und\n\nPolizeidepartement z 9. 7. 1997 publikovanom pod BGE 123 II 472, bod 4d, ale aj\nrozhodnutí Spolkového najvyššieho súdu Švajčiarska vo veci S. E. M. v. Kantonale\nSteuerverwaltung St. Gallen und Verwaltungsgericht St. Gallen z 24. 5. 1996 publikovanom\npod BGE 122 I 101, bod 2a; všetky dostupné na http://www.bger.ch].\n10.4 Ústavný súd počas svojej existencie zatiaľ nerozhodol ani v jednom prípade\no porušení niektorého z práv vyplývajúcich z právnych noriem (článkov) paktu v konaní\no sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ústavy.\n16\n\n10.5 Ústavný súd nevidí priestor na pôdoryse prerokovávanej sťažnosti dogmaticky\nrozvíjať myšlienky k akceptovaniu jednej alebo druhej alternatívy prístupu k priamej\naplikovateľnosti či neaplikovateľnosti paktu (na rozdiel od čl. 19 dohovoru o POZP, keďže\nv jeho prípade niet sporu o jeho priamej neaplikovateľnosti, kde potom už nebolo ani možné\nskúmať, či skutkový stav sťažovateľkinej veci spadá do rozsahu čl. 19 dohovoru o POZP),\nkeďže skutkový stav popísaný sťažovateľkou v sťažnosti beztak nespadá do rozsahu čl. 9\nalebo čl. 12 paktu. Vec sťažovateľky sa týka poskytovania sociálnej pomoci zo strany štátu\nosobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Ustanovenie čl. 9 paktu však reglementuje\nproblematiku sociálneho zabezpečenia (napr. zabezpečenie v starobe, pri chorobe, strate\nzamestnania a pod.) a s tým spojeného sociálneho poistenia. Ustanovenie čl. 12 (ktorého\nods. 1 a 2 sú previazané) smerujú do problematiky ochrany zdravia jednotlivcov. Na tom nič\nnemení ani znenie čl. 12 ods. 2 písm. d) paktu, keďže ten upravuje lekársku pomoc\na starostlivosť, a nie sociálnu pomoc (ktorej súčasťou je podľa zákona č. 447/2008 Z. z.\npríspevok na osobnú asistenciu).\n10.6 Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a čl. 9 a čl. 12 paktu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá\nby zakladala možnosť vysloviť (v prípade uznania priamej aplikovateľnosti paktu, ku ktorej\nsa ústavný súd nateraz nevyjadril) porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie, v dôsledku čoho ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky\naj v tejto časti túto odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n4. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1\na 2 ústavy a čl. 8 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n11. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\n\n17\n\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nPodľa čl. 39 ods. 2 ústavy každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc,\nktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n11.1 Ako prvé k tejto časti odôvodnenia ústavný súd artikuluje, že vníma ťaživú\nživotnú situáciu sťažovateľky. Problematika zdravotného postihnutia a prístup k osobám\ntrpiacim zdravotným postihnutím sa v ére moderných štátov (predovšetkým v 20. storočí)\nposunuli z roviny medicínskej a charitatívnej do ríše práva, najmä prostredníctvom prijatia\nviacerých\n\nmedzinárodných\n\ndohovorov\n\nreglementujúcich\n\nproblematiku\n\npozitívnych\n\nzáväzkov štátu voči osobám so zdravotným postihnutím a práv osôb so zdravotným\npostihnutím.\n11.2 Pokiaľ ide o vzťah osoby so zdravotným postihnutím so štátom, resp. prístup\nštátu k osobám so zdravotným postihnutím s ohľadom na ich zdravotné postihnutie, ústava\nosobám so zdravotným postihnutím garantuje v rámci hospodárskych, sociálnych\na kultúrnych práv právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné zdravotné pracovné\npodmienky (čl. 38 ods. 1 ústavy), ako aj právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch\na na pomoc pri príprave na povolanie (čl. 38 ods. 2 ústavy). Ostatné sociálne práva sú\nosobám so zdravotným postihnutím garantované ústavou v rovnakej miere ako ostatným\nosobám bez zdravotného postihnutia (napr. právo na ochranu zdravia, právo na primerané\nhmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, právo na nevyhnutnú pomoc v hmotnej\nnúdzi a pod.), teda bez ohľadu na ich zdravotné postihnutie. Dôležitým aspektom pri\nmožnosti domáhať sa sociálnych práv je však čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého domáhať\nsa práv uvedených v čl. 35, čl. 36, čl. 37 ods. 4, čl. 38 až čl. 42 a čl. 44 až čl. 46 ústavy sa\nmožno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n11.3 Čo sa týka príspevku na osobnú asistenciu v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.\nposkytovaného osobám na kompenzáciu ich ťažkého zdravotného postihnutia, jeho\nposkytovanie (resp. potreba jeho úpravy) nie je kryté žiadnym ústavou garantovaným\n\n18\n\nzákladným právom alebo právom v zmysle dohovoru.\n11.4 Prijatie zákona č. 447/2008 Z. z. a poskytovanie príspevku na osobnú asistenciu\nv zmysle tohto zákona je prejavom solidarity štátu s osobami s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ako aj naplnením pozitívneho záväzku štátu v zmysle dohovoru o POZP\ntýkajúceho sa zlepšenia kvality života osôb so zdravotným postihnutím, avšak nejde\no zákon, ktorý by priamo alebo konkludentne (napr. z dôvodu povahy či účelu tohto\npríspevku) vykonával niektoré sociálne právo garantované ústavou. Charakter príspevku\na účel jeho poskytovania vychádza z princípu solidarity a zo záujmu na zachovaní štandardu\nalebo zlepšení kvality socializácie alebo osobnej aktivizácie osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím. Príspevok na osobnú asistenciu preto nemožno stotožniť s dávkou sociálneho\npoistenia (na ktoré pamätá čl. 39 ods. 1 ústavy), s dávkou pomoci v hmotnej núdzi (na ktorú\npamätá čl. 39 ods. 2 ústavy), rovnako nie je poskytovaný v rámci zdravotnej starostlivosti\nalebo na účel ochrany zdravia (porov. čl. 40 ústavy). Nemožno taktiež pri príspevku na\nosobnú asistenciu bez ďalšieho hovoriť o práve na pomoc pri príprave na povolanie\n(v zmysle čl. 38 ods. 2 ústavy), keďže esencia ústavného práva na pomoc pri príprave na\npovolanie zahŕňa pomoc (a to v rôznych formách) výlučne v samotnom vzdelávacom\nprocese a obdobnej príprave na povolanie. Svojím charakterom by však príspevok na\nosobnú asistenciu (tým, že slúži aj na prepravu a premiestňovanie pri vzdelávacích\naktivitách – porov. bod 20 prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.) mohol spadať pod ústavný\nrozsah (teda nad rámec samotnej esencie práva, avšak stále v ústavou predpokladanom\nrozsahu práva) práva na pomoc pri príprave na povolanie (ktorého sa však možno v zmysle\nčl. 51 ods. 1 ústavy domáhať len v medziach zákona), a teda by sa mohla a tento účel\nakcentovať právna úprava príspevku na osobnú asistenciu v zmysle zákona č. 447/2008\nZ. z. ako právna norma zákonného charakteru vykonávajúca ústavné právo na pomoc pri\npríprave na povolanie podľa čl. 38 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka však porušenie čl. 38 ods. 2\nústavy nenamietala.\n11.5 Nemožno hovoriť v tomto smere ani o práve na súkromie alebo práve na\nochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Charakter\npríspevku na osobnú asistenciu a účel jeho poskytovania sa primárne netýka stricto sensu\nsúkromného a rodinného života, resp. skutočnosť, že nepriznanie príspevku na osobnú\n19\n\nasistenciu sa môže sekundárne a nepriamo dotýkať kvality súkromného alebo rodinného\nživota, neznamená, že prípadné dopady nepriznania príspevku na osobnú asistenciu na\nkvalitu súkromného alebo rodinného života znamenajú porušenie ústavného práva na\nsúkromie podľa čl. 16 ods. 1 ústavy a čl. 8 dohovoru alebo práva na ochranu pred\nneoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy.\nPod tieto ústavné práva v zásade nespadá garancia určitých zákonných finančných benefitov\nvychádzajúcich z princípu solidarity poskytovaných zo strany štátu na zachovanie štandardu\nalebo zlepšenie kvality socializácie alebo osobnej aktivizácie jednotlivca (k čomu slúži\npríspevok na osobnú asistenciu). Inak povedané, z ústavnej garancie práva na súkromie\n(čl. 16 ods. 1 ústavy a čl. 8 dohovoru) a práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 ústavy) nemožno vyvodiť príkaz\nzákonodarcovi (štátu) byť solidárny a obligatórne poskytovať jednotlivcom finančné\npríspevky, ktorých účelom je zlepšenie kvality socializácie alebo osobnej aktivizácie\njednotlivca z dôvodu, že nepodporovanie socializácie a osobnej aktivizácie jednotlivca\nštátom v podobe finančných príspevkov by mohlo mať sekundárne vplyv na kvalitu\nsúkromného a rodinného života.\n11.6 Samozrejme, zdravotné postihnutie je taktiež záležitosťou telesnej a duševnej\nintegrity človeka, osobnosti človeka. Vo sfére poskytovania finančných príspevkov od štátu\nosobám so zdravotným postihnutím by bolo možné uvažovať o porušení osobnostných práv\nosoby so zdravotným postihnutím v prípade, ak by finančné príspevky, na ktoré má táto\nosoba nárok v zmysle zákonov vykonávajúcich napr. sociálne právo zakotvené v ústave\n(napr. čl. 38 alebo čl. 39 ústavy), neboli tejto osobe arbitrárne priznané alebo by boli na\nzáklade zákonom poskytnutej možnosti voľnej úvahy orgánu verejnej moci rozhodujúcej\no výške priznaného finančného príspevku priznané v takej výške, ktorá by v podstate\npopierala zmyslel a účel jeho poskytovania, a zároveň by v dôsledku jeho arbitrárneho\nneposkytnutia alebo poskytnutia v nepatrnej výške bola táto osoba so zdravotným\npostihnutím vzhľadom na jej telesný a duševný stav a jej odkázanosť na pomoc tretích osôb\nvystavená takým ťažkostiam, ktoré by znižovali dôstojnosť tejto osoby alebo by ju vystavili\nponižujúcemu stavu. Mohli by sme preto uvažovať o porušení čl. 19 ods. 1 ústavy (t. j.\ndôstojnosti človeka), príp. čl. 3 dohovoru (t. j. zákazu ponižujúceho zaobchádzania).\n\n20\n\n11.7 V sťažovateľkinom prípade však nejde o príklad spomínaný v predchádzajúcom\nbode, keďže (i) prijatie zákona č. 447/2008 Z. z. a poskytovanie príspevku na osobnú\nasistenciu v zmysle tohto zákona nevykonáva sťažovateľkou označené práva garantované\nústavou, (ii) sťažovateľka nenamietala a ani nepreukázala, že by nepoberala žiaden finančný\npríspevok v zmysle zákonov vykonávajúcich napr. čl. 38 alebo čl. 39 ústavy [napr. dávky\nsociálneho poistenia (napr. invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok), dávky v rámci\nsystému pomoci v hmotnej núdzi a pod.], a (iii) ani nenamietala porušenie čl. 19 ods. 1\nústavy (namietala čl. 19 ods. 2 ústavy) alebo čl. 3 dohovoru (namietala iba čl. 8 dohovoru).\n11.8 Na základe prezentovaných dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keďže ani po\nprijatí sťažnosti v tejto časti by nebolo možné dospieť k záveru o porušení označených\nústavných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a ods. 2 ústavy a čl. 8\ndohovoru.\n5. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n12.1 Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru z dôvodu, že orgány verejnej moci podľa nej nesprávne posúdili zistený\nskutkový stav a nekriticky prevzali odborné závery. Podľa názoru sťažovateľky došlo\nk zásahu do jej práva na spravodlivé konanie tým, že orgány verejnej moci nekriticky\nprevzali závery posudkových lekárov.\n\n21\n\n12.2 Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať\na rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia\nrozsudku.\n12.3 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[porov. napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,\nrozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n12.4 Na tomto mieste ústavný súd poukazuje na čl. 46 ods. 2 ústavy. K porušeniu\nčl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje primárne právo\ntoho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nobrátiť sa pri zákonom (najmä Občianskym súdnym poriadkom) splnených podmienok na\nsúd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení podmienok na podanie žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy musí rešpektovať ústavné\ngarancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom prieskume rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy správnym súdom sa uplatňujú princípy vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov.\nnapr. IV. ÚS 102/08). Z tohto dôvodu aj keď v sťažovateľkinej veci išlo o preskúmanie\n22\n\nzákonnosti rozhodnutia správnych orgánov správnym súdom a sťažovateľka nenamieta\nporušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd nevyžadoval na účely predbežného prerokovania\nsťažnosti od sťažovateľky, aby súčasne s čl. 46 ods. 1 ústavy namietala porušenie aj čl. 46\nods. 2 ústavy, ale prerokoval jej sťažnosť vo svetle princípov vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1\nústavy, ktorý sa na sťažovateľkinu vec bezpochyby vzťahuje a ktorého porušenie jasne\nnamietala.\n12.5 Čo sa týka čl. 6 dohovoru, ústavný súd dopĺňa, že aplikácia čl. 6 ods. 1\ndohovoru na konanie pred najvyšším súdom v rámci správneho súdnictva v zmysle\njudikatúry ESĽP je daná splnením podmienky, v zmysle ktorej sa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvzťahuje aj na konania pred odvolacím alebo kasačným súdom, resp. aj na veci patriace\npodľa vnútorného právneho poriadku zmluvného štátu do oblasti správneho práva, pokiaľ\nvýsledok tohto súdneho konania mal vplyv na práva a povinnosti súkromnej povahy, a to\nbez ohľadu na to, či sú tieto práva zároveň chránené dohovorom alebo idú nad rámec\ndohovoru (porov. Uzukauskas v. Litva, č. 16965/04, rozsudok ESĽP zo 6. 7. 2010, body 32\n 39; Ringeisen v. Rakúsko, č. 2614/65, rozsudok ESĽP zo 16. 7. 1971, bod 94).\n12.6 Ústavný súd pripomína, že predmetom konania pred všeobecnými súdmi bolo\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa nepriznania finančného\npríspevku na osobnú asistenciu, teda otázka majetkovej povahy v oblasti sociálnej pomoci.\nJe potrebné preto pre účely aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru na vec sťažovateľky\nustáliť, či ide o rozhodovanie o právach súkromnej povahy (bez ohľadu na to, že vec\nskutkovo nespadá, ako už ústavný súd preukázal, pod rozsah sťažovateľkou označených\nústavných práv, ktorých porušenie namieta).\n12.7 V sporoch týkajúcich sa finančných príspevkov v oblasti sociálnej oblasti\nv širšom ponímaní (t. j. týkajúcich sa sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, dávok\npomoci v hmotnej núdzi, príspevkov v rámci systému sociálnej pomoci alebo kompenzácii\nzdravotného\n\npostihnutia\n\na pod.)\n\nESĽP\n\nvyvinul\n\ntest\n\nrozlíšenia\n\nsúkromnoprávnej\n\na verejnoprávnej povahy takéhoto sporu, na základe výstupov z ktorého možno vzhľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu konštatovať, že sa spor týka práv a povinností súkromnej\npovahy, a konštatovať tak aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru (porov. Feldbrugge v.\n23\n\nHolandsko, č. 8562/79, plenárny rozsudok ESĽP z 29. 5. 1986, body 28  40; Schouten and\nMeldrum v. Holandsko, č. 19005/91, 19006/91, rozsudok ESĽP z 9. 12. 1994, body 49 \n60).\n12.8 Ústavný súd bez ohľadu na potenciálne závery, ktoré by mohli vyplynúť\nv prípade aplikácie testu rozlíšenia súkromnoprávnej a verejnoprávnej povahy sporu\nv sťažovateľkinej veci, rozhodol, že v prerokovávanej veci sťažovateľky bude vykladať\na aplikovať čl. 6 ods. 1 dohovoru autonómne (príp. extenzívnejšie než ESĽP), a z toho\ndôvodu uzatvára, že čl. 6 ods. 1 dohovoru je aplikovateľný na konanie pred najvyšším\nsúdom v sťažovateľkinej veci. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti posudzoval túto prizmou možného porušenia nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12.9 K formálnej stránke postupu a vydaniu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nústavný súd uvádza, že najvyšší súd postupoval podľa procesnoprávnych predpisov\nvzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní (t. j. podľa príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku), aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy, napadnutý\nrozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom a obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti.\n12.10 K materiálnej stránke napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych\nzáveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo by\nnasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Najvyšší súd sa pri\nodôvodňovaní svojich právnych záverov zaoberal odbornými lekárskymi stanoviskami,\nlekárskymi posudkami, ako aj posudkami UPSVaR, vyvodil zo skutkového a právneho\nstavu a poskytnutých premís odôvodňujúce závery, prečo vzhľadom na ťažký charakter\npostihnutia sťažovateľky by príspevok na asistenciu nesplnil účel asistencie (t. j. z dôvodu,\nže jej ťažké zdravotné postihnutie bráni v naplnení účelu osobnej asistencie), pričom tieto\nzávery nemožno z pohľadu ústavného súdu považovať za zjavne nelogické, arbitrárne či\nneodôvodnené alebo vzhľadom na princípy práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie ústavne neudržateľné.\n24\n\n12.11 Nemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že najvyšší súd prebral nekriticky závery\nsprávnych orgánov alebo posudkových lekárov. Najvyšší súd sa zaoberal otázkou\nvýpovednej hodnoty odborných posudkov aj prístupom správnych orgánov k obsahu týchto\nposudkov, pričom uviedol: „Nemožno mu preto vytýkať, ak pri rozhodovaní vychádzal\nz odborných záverov lekárov. Tieto závery neobsahovali právne hodnotenie, ako to tvrdí\nvo svojich vyjadreniach žalobkyňa. Porovnanie a vysvetlenie rozsahu zachovanej\nschopnosti sebaobsluhy žalobkyne, či posúdenie ako žalobkyňa môže komunikovať s okolím\na byť zaradená do spoločnosti a rozsah jej socializácie sú otázkami skutkovými, ktoré až\nnásledne hodnotil žalovaný pri posudzovaní, či poskytnutím tohto príspevku bude\ndosiahnutý účel, na ktorý má príspevok slúžiť a pri rozhodovaní o poskytnutí príspevku na\nosobnú asistenciu. Žalobkyňa v konaní nepredložila dôkazy, podľa ktorých by uvedené\nposudky nezodpovedali obsahu spisov, alebo zásadám logického myslenia. Posúdenie úvahy\nsprávneho orgánu, o splnení účelu na ktorý sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú\nasistenciu je preto vo výlučnej pôsobnosti správneho orgánu a súd do tejto voľnej úvahy\nzasahovať nemôže, lebo uvedená správna úvaha zodpovedá obsahu spisov a neprieči sa\nzásadám logického myslenia.“ Tieto závery sú podľa ústavného súdu postačujúce na to, aby\nbolo možné konštatovať ich ústavnú súladnosť s princípmi práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie.\n12.12 Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína povahu a špecifiká správneho\nsúdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého úlohou nie je\nnahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne\na procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí\na postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy (porov.\nIV. ÚS 127/2012).\n12.13 A preto závery najvyššieho súdu a ich odôvodnenie nie je možné hodnotiť ako\narbitrárne a je nutné ich považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania,\n\n25\n\ndo ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov\nústavný súd odmietol sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n6. K namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n13. Sťažovateľka namietala taktiež porušenie zákazu diskriminácie upraveného\nv čl. 14 dohovoru.\n13.1 Ustanovenie čl. 14 dohovoru možno označiť za vstupnú bránu do úpravy\nľudských práv a základných slobôd v zmysle dohovoru, ktorý má charakter ústavného\nprincípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade\na uplatňovaní dohovoru. Toto ustanovenie dohovoru je implicitnou súčasťou rozhodovania\nústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy (porov.\nmutatis mutandis napr. I. ÚS 26/2010, I. ÚS 686/2013, II. ÚS 550/2013, IV. ÚS 214/2011).\n13.2 Ustanovenie čl. 14 dohovoru však nemá charakter základného práva a slobody,\nresp. ľudského práva a základnej slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne\ndomáhať pred ústavným súdom. Jeho aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach viaže na\nporušenie individuálne určeného ústavného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto\npožiadavka na vyslovenie porušenia čl. 14 dohovoru bez vzťahu ku konkrétnemu\nústavnému právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená (porov. mutatis\nmutandis I. ÚS 34/96, II. ÚS 85/01, II. ÚS 167/04, z novšej judikatúry I. ÚS 509/2012,\nIII. ÚS 87/2011, IV. ÚS 281/2012).\n13.3 Pretože ústavný súd neprijal na ďalšie konanie sťažnosť v častiach\nnamietajúcich porušenie sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 16 ods. 1,\nčl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru\na práv podľa čl. 9 a čl. 12 paktu, neprichádzalo by do úvahy vyslovenie porušenia čl. 14\ndohovoru ani po prijatí sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto odmietol\n\n26\n\nsťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n13.4 Nad rámec ústavný súd uvádza, že klasický prístup k diskriminácii je založený\nna komponentoch akcesority (porov. PL. ÚS 14/98, PL. ÚS 4/97, PL. ÚS 18/97,\nPL. ÚS 4/00, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 10/02, PL. ÚS 15/03, PL. ÚS 38/04) a kvalifikovaného\nkritéria – zakázaného dôvodu (porov. PL. ÚS 8/04), a teda pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,\nnáboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. V európskej konštitucionalistike\nsa občas ustupuje z týchto pozícií a súdy ústavného typu preskúmavajú aj skutočnosť, či\nnedošlo k porušeniu rovnosti bez vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo či\nnedošlo k porušeniu rovnosti na základe iného než kvalifikovaného kritéria. Súdy tak\nvlastne skúmajú napadnuté rozhodnutia a postupy v kontexte rýdzeho princípu rovnosti.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu by však prešiel aj takýmto intenzívnym testom\nrovnosti, pretože nebolo preukázané (a sťažovateľka ani nenamietala), že by správne orgány\nrozhodujúce o priznaní príspevku na osobnú asistenciu a následne všeobecné súdy\nrozhodovali vo veci sťažovateľky vzhľadom na sťažovateľkino pohlavie, rasu, farbu pleti,\njazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie (príp. vzhľadom na\niné kritérium) odlišne, ako rozhodovali o žiadostiach iných žiadateľoch o príspevok na\nasistenciu, ktorí boli vzhľadom na ich ťažké zdravotné postihnutie v identickej situácii (t. j.\nže by títo iní žiadatelia mali rovnaké zdravotné postihnutie, rovnakú mieru zdravotného\npostihnutia, rovnaké ekonomické zázemie, poberali rovnaké dávky, mali obdobné sociálne\nzázemie, vo veci by boli vypracované obdobné odborné posudky a pod., a na rozdiel od\nsťažovateľky im bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu).\n14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. novembra 2015\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "medzinárodné právo-medzinárodná zmluva (dohovor)", "diskriminácia", "pozítívny záväzok", "zdravotný stav", "príčinná súvislosť", "odvolanie", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31aff00c-053a-49e7-8dce-c73c6282eb08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.242.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 242/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2015 z 16. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.242.2015.1"}, {"guid": "ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 686/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 686/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0"}, {"guid": "ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 550/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 550/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e"}, {"guid": "ussr:7ef68f92-4f21-44ad-a4b5-a7a81876b53e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ef68f92-4f21-44ad-a4b5-a7a81876b53e"}, {"guid": "ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 509/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 509/2012 z 17. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-17", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032"}, {"guid": "ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 281/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 281/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a"}, {"guid": "ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 87/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}, {"guid": "ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/02 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42033388-cae8-42e2-b859-1fe26920f35b"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cf174743-d53d-4ad5-ab80-c4210fa4678f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.705.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 705/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 705/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.705.2025.2"}, {"guid": "ussr:3acf0009-f544-46f8-ab64-369595bc77cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.582.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2024 z 12. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.582.2024.1"}, {"guid": "ussr:d27ade60-ab06-40c1-bb87-3de70202e0e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.121.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 121/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.121.2024.1"}, {"guid": "ussr:97062489-620d-4d5d-8595-dbd9bca919de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.172.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.172.2023.1"}, {"guid": "ussr:5d286855-630a-471d-904a-c68ca2c53c33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.173.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 173/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.173.2023.1"}, {"guid": "ussr:02db9230-a6f5-4731-9aba-e328b8cc2d4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.579.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.579.2022.1"}, {"guid": "ussr:0e00c4a1-97b9-4d5e-9aa7-52eed49a488b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 493/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 493/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:c459cfeb-6634-4f3a-a146-ef997c221d67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:d7386a1e-f774-4974-8802-897d63e9c2d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.397.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.397.2022.1"}, {"guid": "ussr:ce77a561-a0b4-40bd-96bd-d454435c2dad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.135.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.135.2022.1"}, {"guid": "ussr:500ee58b-ed10-44bc-92be-3d0d5ea5bc1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.20.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 20/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.20.2022.1"}, {"guid": "ussr:d8bc657e-e7c7-4b00-9ece-6ec49a5cc4b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.500.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.500.2021.1"}, {"guid": "ussr:017339cb-bc39-4497-a218-4d98b79aeea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.352.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 352/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 352/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.352.2021.1"}, {"guid": "ussr:3aa83e97-748a-4cf8-8118-82777c62b93c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.386.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.386.2021.1"}, {"guid": "ussr:22865b5b-e8ca-428b-9daf-42f24eca323a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.224.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 224/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.224.2021.1"}, {"guid": "ussr:aff44c44-ad52-4b6b-817a-a0901e5c95f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.190.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.190.2021.1"}, {"guid": "ussr:3f5f3184-330c-44b1-a0e7-5be65ec2a4ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1"}, {"guid": "ussr:4dcdb192-fe65-4f39-ad81-7fe0c803dab3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.137.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 137/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 137/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.137.2019.1"}, {"guid": "ussr:de7f18c2-ae2f-4a4b-89e6-ba600397c4ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.140.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 140/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 140/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.140.2019.1"}, {"guid": "ussr:120fe643-bc96-43c5-af1a-683e25053825", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 664/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 664/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.664.2018.1"}, {"guid": "ussr:6aba52d6-eb8f-4e4c-962b-1f5c1fbbd645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 556/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 556/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.556.2018.1"}, {"guid": "ussr:27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1"}, {"guid": "ussr:73c937a0-29e5-40e5-8e14-cfa4092a0545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.358.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.358.2018.1"}, {"guid": "ussr:276bb32f-3d48-4388-bdb5-6608b4a75705", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.359.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.359.2018.1"}, {"guid": "ussr:2ef18606-c9e9-4000-afdb-4906fac4137d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.338.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.338.2018.1"}, {"guid": "ussr:091187b9-b024-460f-ae03-b74d96387571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1"}, {"guid": "ussr:a70984dd-a28b-4fdb-8e08-6bd68c92cce6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.81.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.81.2018.1"}, {"guid": "ussr:d153788a-fff8-4b47-a393-5492be387998", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.52.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.52.2018.1"}, {"guid": "ussr:a2fa1e2a-6b0b-4954-a6fd-a31e9d7fdc62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.683.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 683/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 683/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.683.2017.1"}, {"guid": "d7191684-ae65-4b40-93d7-4e02709fe9be:6d0f7b5a-3f6e-4464-9e63-c7684b4523a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/25/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/25/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200401.1"}]}