{"guid": "ussr:4af92f05-e7a6-4f06-b7db-ae566a4436a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.731.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 731/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 731/2016 z 29. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 731/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.731.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4af92f05-e7a6-4f06-b7db-ae566a4436a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.731.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.731.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.731.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 731/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners,\n\ns. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 15/2015 z 25. mája 2016 a rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cob 237/2014 z 20. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 15/2015 z 25. mája 2016 a rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 43 Cob 237/2014\nz 20. novembra 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 23. augusta 2016.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 5 Cb 9/2010-516 z 24. januára 2014 bola sťažovateľovi ako žalovanému uložená\npovinnosť zaplatiť\n\n(ďalej len „žalobca“) sumu 53 831,07 € s úrokmi\n\nz omeškania a trovami konania. Vzájomnú žalobu sťažovateľa okresný súd zamietol.\nRozsudkom krajského súdu č. k. 43 Cob 237/2014-621 z 20. novembra 2014 bol\nrozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdený.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 15/2015 z 25. mája 2016 bolo\nodmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu. Uznesenie najvyššieho\nsúdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 23. júna 2016.\nPodľa názoru sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu bol ukrátený jednak na\nsvojom základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale tiež na práve na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tieto porušenia práv zasahujú\npodľa sťažovateľa do princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého sa\nsťažovateľ má nárok dožadovať v demokraticky a právne fungujúcej spoločnosti.\nUznesenie najvyššieho súdu je podľa sťažovateľa postavené na právnych\na skutkových záveroch, ktoré sú zjavne nepodložené a arbitrárne, a tým z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Najvyšší súd sa odmietol zaoberať nápravou\nrozsudku krajského súdu, keďže vyhodnotil dovolanie sťažovateľa ako neprijateľné\n(správne má byť podľa všetkého neprípustné, pozn.) a odmietol ho. Najvyšší súd a krajský\nsúd tak nerešpektovali ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva. Konkrétne\nide o závery týkajúce sa nevykonaného kľúčového dôkazu predloženého sťažovateľom bez\nvlastnej viny až v odvolacom konaní, pričom tento dôkaz priamo vyvracia skutkové zistenie\n\n2\n\nokresného súdu a krajského súdu v otázke, či vôbec došlo, a ak áno, kedy, k odovzdaniu\nakcií sťažovateľovi. Týmto kľúčovým dôkazom je podľa sťažovateľa mailová komunikácia\nzo 14. a 16. februára 2007.\nSťažovateľ je tiež toho názoru, že krajský súd sa primerane a zrozumiteľne\nnevysporiadal s predloženým dôkazom, teda s mailovou komunikáciou medzi žalobcom\na sťažovateľom. Krajský súd totiž nielenže tento dôkaz nevykonal, ale ani sa nijakým\nspôsobom nevysporiadal s prípadnými dôvodmi jeho nevykonania.\nVzhľadom na uvedené postupom krajského súdu došlo podľa sťažovateľa k odňatiu\njeho práva konať pred súdom, a to konkrétne tým, že došlo k odňatiu jeho práva navrhovať\ndôkazy. Zároveň došlo aj k odňatiu jeho procesného práva na riadne odôvodnenie rozsudku.\nPodaným dovolaním sťažovateľ namietal, že rozsudok krajského súdu nevychádzal\nz objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a že je založený\nna nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, keďže tieto vychádzajú z neúplného\ndokazovania.\nPodľa názoru sťažovateľa je namieste úvaha, že najvyšší súd vybočil z ústavných\nmedzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv, keď de facto odmietol právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu. Uznesením najvyššieho súdu bola sťažovateľovi vytvorená\nprekážka prístupu k spravodlivosti, proti ktorej už nemá (okrem podania sťažnosti\nústavnému súdu) iný prostriedok obrany a ochrany svojich práv.\nSťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom, že\nnajvyšší súd svoj záver nedostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia najvyššieho súdu vyplýva,\nže podané dovolanie odmietol ako neprípustné, keďže sťažovateľom namietaná procesná\nvada, ale ani iné vady v konaní nevyšli najavo. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd sa\ndostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akých úvah sa najvyšší súd pridržiaval.\n\n3\n\nSťažovateľ navrhuje vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Obdo/15/15 zo dňa 25.05.2016 a rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 43Cob/237/2014-621 zo dňa 20.11.2014 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Obdo/15/15 zo dňa\n25.05.2016 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/237/2014-621\nzo dňa 20.11.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Banskej Bystrici sú povinní\nuhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 15/2015 z 25. mája 2016 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k.\n43 Cob 237/2014-621 z 20. novembra 2014.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu z rozsudku krajského súdu vyplýva, že na\nmaily zo 14. a 16. februára 2007 predložené sťažovateľom v odvolacom konaní ako nové\ndôkazy, ktoré podľa vlastného tvrdenia získal po vydaní rozhodnutia vo veci samej, nebolo\nmožné prihliadnuť s poukazom na ustanovenie § 205a v spojení s ustanovením § 120 ods. 4\nObčianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa všetky dôkazy musia predložiť alebo\noznačiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred okresným súdom\nkončí, pretože na neskôr označené a predložené dôkazy odvolací súd neprihliadne. Nešlo\ntotiž o žiaden z prípadov vyplývajúcich z ustanovenia § 205a ods. 1 písm. a) až d)\nObčianskeho súdneho poriadku. Okrem toho nebolo podľa krajského súdu preukázané ani\nto, že by sťažovateľ svoje tvrdenie, ako aj dôkazy o ňom (maily zo 14. a 16. februára 2007)\nbez vlastnej viny nemohol uviesť už v konaní vedenom okresným súdom. Navyše\n\n4\n\nnavrhnutý dôkaz nepreukazoval tvrdenia týkajúce sa zmluvného vzťahu sťažovateľa, ale\nvzťahu medzi akcionárom\n\na\n\n.\n\nPodľa ďalšieho konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ v podanom dovolaní inter\nalia namietal, že krajský súd sa nijako nezaoberal mailovou komunikáciou žalobcu\na sťažovateľa zo 14. a 16. februára 2007, hoci išlo o kľúčový dôkaz priamo vyvracajúci\nskutkové zistenie, podľa ktorého došlo k odovzdaniu akcií sťažovateľovi zo strany žalobcu.\nPodľa názoru najvyššieho súdu sťažovateľ výslovne namietal vadu podľa\nustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (t. j. že mu postupom súdu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom), a to inter alia tým, že krajský súd sa nijakým\nspôsobom nezaoberal mailovou komunikáciou zo 14. a 16. februára 2007 ako kľúčovým\ndôkazom týkajúcim sa preukázania, či došlo k odovzdaniu akcií sťažovateľovi. V tejto\nsúvislosti je najvyšší súd tej mienky, že pokiaľ krajský súd na tieto nové dôkazy\nneprihliadol, svoj postup náležite odôvodnil na stranách 19 a 20 rozsudku s poukazom na\npoučenie okresného súdu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj\ns poukazom na ustanovenie § 205a Občianskeho súdneho poriadku, preto nepripustením\nnových dôkazov predložených sťažovateľom až v odvolacom konaní nedošlo zo strany\nkrajského súdu k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom v zmysle ustanovenia\n§ 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n5\n\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\n\n6\n\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nJadrom sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej krajský súd nielenže\nnevykonal nový dôkaz (mailovú komunikáciu medzi sťažovateľom a žalobcom), ale ani\nnijako neodôvodnil, prečo takto postupoval. Pritom podľa sťažovateľa išlo o dôkaz, ktorý\nbez vlastnej viny získal až po rozhodnutí okresného súdu.\nZ pohľadu ústavného súdu prichodí konštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu a uznesenia najvyššieho súdu v rozsahu uplatnenej námietky považuje ústavný súd za\ndostatočné a presvedčivé. Argumentácia všeobecných súdov nejaví známky arbitrárnosti,\nale ani zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť, že sťažovateľ má na vec iný názor, nemôže\nsama osebe bez ďalšieho znamenať porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru.\nTvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd nevysvetlil, prečo v odvolacom\nkonaní navrhnuté dôkazy nevykonal, nezodpovedá skutočnosti. Krajský súd totiž poukázal\nna ustanovenia § 120 ods. 4 v spojení s § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\nz ktorých vyvodil, že išlo o dôkazný návrh podaný až v odvolacom konaní, teda oneskorene.\nNavyše krajský súd konštatoval aj to, že sťažovateľ nepreukázal tvrdenie, podľa ktorého bez\nvlastnej viny získal uvedené dôkazy až v odvolacom konaní.\nK dosiaľ uvedenému ústavný súd predovšetkým dodáva, že bez bližšieho\na konkrétnejšieho vysvetlenia zo strany sťažovateľa v zásadnej rovine budí pochybnosti\njeho tvrdenie, podľa ktorého vlastnú mailovú komunikáciu s inou osobou nemal v čase\nprvostupňového konania k dispozícii a bez vlastnej viny sa mu ju podarilo získať až v štádiu\nodvolacieho konania.\nĎalej považuje ústavný súd za významné, že sťažovateľ so zhodnými závermi\nkrajského súdu a najvyššieho súdu nijako konkrétne nepolemizuje, len trvá (bez bližšej\nkonkretizácie a bez dôkazov o tom, že maily nemohol bez vlastnej viny včas predložiť)\n\n7\n\nna tom, že išlo o kľúčové nové dôkazy, ktoré preto mali byť vykonané, pričom všeobecným\nsúdom vytýka formalistický výklad práva. Sťažovateľ vlastne takto (ako keby) samotný\nkoncentračný princíp vyplývajúci z ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho\nporiadku, teda vlastne zákon samotný v danom ustanovení, považuje za neprípustný\nformalizmus.\nV závere treba uviesť, že nie je úlohou ústavného súdu dotvárať nedostatočnú,\nresp. neúplnú argumentáciu sťažovateľa vlastnými úvahami o tom, čo by prípadne bolo\nnamieste ešte namietať.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. septembra 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "29e6565f-b71c-433a-b795-62cb7de38dd5:12569f92-d04a-463d-a76f-824b90c93337", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1", "spisova_znacka": "43Cob/237/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/237/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1"}, {"guid": "b784950c-fcd9-4ea3-a937-e1bff1807c5a:5170e969-1b26-40dd-a483-9e116ca6cfb3", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/9/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5Cb/9/2010 z 7. 10. 2010", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2010-10-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b784950c-fcd9-4ea3-a937-e1bff1807c5a:5170e969-1b26-40dd-a483-9e116ca6cfb3"}], "citovane_v": []}