{"guid": "ussr:12e44676-4ecc-4f78-8804-2f705b0ecfb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.704.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 704/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 704/2015 z 10. 8. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 704/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.704.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/12e44676-4ecc-4f78-8804-2f705b0ecfb4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.704.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.704.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.704.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 704/2015-65\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom\nPekárom, Advokátska kancelária, Krížna 44, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 171/96 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 171/96\np o r u š i l základné právo\n\n, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných\n\nprieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť jej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n522,79 € (slovom päťstodvadsaťdva eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú j e Okresný súd\nDunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť na účet JUDr. Miroslava Pekára, Advokátska\nkancelária, Krížna 44, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 704/2015-11 z 29. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nDunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 C 171/96 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. K skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:\n„(...) Sťažovateľ je fyzická osoba, občan ČR, v procesnom postavení žalovanej\nv II. rade. (...)\nPredmetom súdneho konania je uplatnený nárok žalobcov plnenie, a to tzv. škodový\nnárok za bezdôvodné užívanie nehnuteľnosti ako aj žalobcami uplatnené nájomné. Žaloba\nbola podaná ešte voči právnej predchodkyni sťažovateľky, ktorá v priebehu konania\nzomrela, a na jej miesto vstúpili súčasní žalovaní. Úvodom si ďalej dovoľujeme zdôrazniť,\nže sťažovateľka je v konaní z dôvodu nepriaznivých zdravotných okolností (onkologické\n\n2\n\nochorenie) ako aj sociálneho postavenia (invalidná dôchodkyňa) oslobodená od platenia\npoplatkov, súčasne má vo veci ustanoveného právneho zástupcu.“\nSťažovateľka ďalej uviedla „stručný prierez konaním“ a dodala, že:\n„Z priebehu súdneho konania je zrejmé, že za 18 rokov trvania sporu súd meritórne\nneprejednal vôbec nič!!! Vo veci bolo konanie 2x prerušené, z toho 1x nedôvodne, súčasne\nsúd vo veci vydal najmä v roku 2009 viaceré procesné uznesenia tykajúce sa zmeny petitu,\nči doplnenia dokazovania. Z meritórneho hľadiska je spor de facto na úrovni roku 1996!“\nVo vzťahu ku kritériám pri posudzovaní otázky, či v napadnutom súdnom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľka poukázala na to, že:\n„1. Právna a faktická zložitosť veci\nPredmetom žalobného návrhu je vymáhanie peňažnej pohľadávky - náhrada škody\nako aj nájomné pri užívaní nehnuteľnosti. Ide o právnu problematiku, ktorá patrí do bežnej\nrozhodovacej činnosti súdov, z hľadiska zložitosti, je túto problematiku možné označiť za\nľahkú.\nPo skutkovej stránke súd až v roku 2012 nariadil vo veci znalecké dokazovanie pre\núčely zisťovania výšky (nie základu nároku), následne v roku 2014 (posledný úkon) došlo\nk zmene v osobe znalca.\n2. Správanie sa účastníka konania:\nSťažovateľka od začiatku konania postupuje vo veci aktívne, včasne reaguje na výzvy\nsúdu.\n3. Postup samotného súdu:\n(...) V danom prípade došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neefektívnou a nesústredenou činnosťou ako aj\núplnou nečinnosťou súdu v konaní. Neefektívna a nesústredená činnosť pretrváva až do\ndnešného dňa je zrejmá z obsahu spisu a z stručného popisu priebehu konania.\nJe zrejmé, že po dobu 18 rokov nebola vec riadne meritórne prejednaná a súčasne\nnebolo vo veci ani 1x aspoň na úrovni prvého stupňa rozhodnuté.\nSúd po podaní žalobného návrhu z roku 1996, svojim uznesením zo dňa 26.5.2003,\nčiže po siedmich rokoch konanie vo veci prerušil, a to z dôvodu súvisiaceho konania\nvedeného pod č.k. 4C/204/1996 o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.\n3\n\nSťažovateľke nie je zrejmé, ako meritórne konal súd v priebehu prvých siedmych\nrokov trvania sporu (pravdepodobne nijak) a nie je jej zrejmé, prečo vôbec došlo\nk prerušeniu konania, a prečo až po 7 rokoch! Je nutné zdôrazniť, že v danom čase bola na\nstrane žalovanej matka sťažovateľky, ktorá medzičasom dňa 5.6.2006 zomrela, a na ktorej\nmiesto na strane žalovaných vstúpila sťažovateľka.\nUznesením zo dňa 9.12.2008 súd pokračoval v konaní, pričom od roku 2008, resp.\n2009, t.j. za obdobie ďalších 5 rokov sa vec meritórne žiadnym spôsobom nepohla ďalej,\nodhliadnuc od vecných vyjadrení účastníkov konania.\nAko sme už uviedli vyššie, súd v období od roku 2008 rozhodol len o zmene petitu,\nopätovne prerušil konanie (zrušené krajským súdom), rozhodol o spojení veci a nakoniec\nnariadil znalecké dokazovanie. To je v priebehu 5 rokov, niekoľko jednoduchých\nprocesných a nemeritórnych súdnych uznesení.\n(...) Celková dĺžka konania - neprimeraná doba konania. Primerané zadosťučinenie\n(...) Máme za to, že je nesporné, že činnosť súdu prvého stupňa je počas 18 rokov\ntrvania súdneho konania poznačená jednak absolútnou nečinnosťou, prípadne činnosťou,\nktorá bola nesústredená a neefektívna a neviedla k odstráneniu právnej neistoty v postavení\nsťažovateľa.\nSťažovateľka v prípade vyslovenia porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd žiada zároveň o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške\n9.000 €.\nDôvodom žiadosti o priznanie primeraného zadosťučinenia je\n- predovšetkým samotná skutočnosť porušenia práva sťažovateľa pokiaľ toto\nporušenie bude vyslovené\n- extrémne neprimeraná dĺžka súdneho konania 18 rokov\n- postup súdu, ktorý je v mnohých obdobiach poznačený úplnou nečinnosťou, inak\nneefektívnou a nesústredenou činnosťou\n- neistota v právnom postavení sťažovateľky umocnená zdravotným stavom\n(onkologickým ochorením)\n\n4\n\n- vec nie je právne zložitá, napriek tomu sa spor po 18 rokoch nachádza stále na\nzačiatku, v konaní nenastal vôbec žiaden vecný progres\n- naviac sťažovateľka ako vyplýva z obsahu spisu je dlhodobo onkologicky liečená.“\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/171/1996 porušené\nbolo.\n2. Okresnému súdu v Dunajskej Strede sa prikazuje, aby v konaní vedenom\n9C/171/1996 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000 €, ktoré je Okresný\nsúd Dunajská Streda povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia(...)\n4. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 340,89 €, ktoré je Okresný súd\nDunajská Streda povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miroslava Pekára(...) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 815/2015 zo 4. marca 2016\n(ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní,\ntabuľkový prehľad zaťaženosti okresných súdov na jedného sudcu, ako aj vyjadrenie\nzákonnej sudkyne) a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného\nsúdu z 5. apríla 2016.\n3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) 1. Skutková a právna zložitosť sporu.\nPredmetom konania boli pôvodne štyri nároky a to vypratanie nehnuteľnosti,\nuloženie zákazu ich užívania, úhrada dlžného nájomného a náhrada škody. Postupne\n\n5\n\nv priebehu konania bolo konanie o niektorých nárokoch zastavené a predmetom sporu\nzostala náhrada škody za užívanie nehnuteľnosti. Právne aj skutkovo ide o stredne zložitú\nvec. Výšku škody je totiž možné posúdiť len na základe znaleckého dokazovania, pretože ide\no otázku vyžadujúcu si odborné znalosti zo stavebníctva a oceňovania. Bez znaleckého\ndokazovania, bez potrebného výsluchu svedkov, bez listín preukazujúcich vlastníctvo\na dôkazov preukazujúcich užívanie nehnuteľností, stav nehnuteľností a existenciu škody\nnebolo ani nie je možné rozhodnúť. Okrem toho skutková zložitosť veci spočíva aj v tom, že\notázka vlastníctva nehnuteľností, ktorých sa spor týka, nemohla byť riešená v tomto konaní\nako predbežná otázka, pretože bola riešená ako vec sama v osobitnom konaní. Preto bolo\npotrebné vyčkať na právoplatné rozhodnutie o tejto otázke.\n2. Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie\nkonania dosiaľ.\nVšetky procesné úkony sú uvedené v prílohe, ktorá je súčasťou tohto vyjadrenia. Ako\ndruhú prílohu prikladám aj vyjadrenie zákonnej sudkyne.\n3. Prekážky postupu konania podľa ust. § 107 a nasl. Obč. zák.\nVzhľadom na predmet konania, musel súd v konaní riešiť a posudzovať aj otázku\nvlastníctva nehnuteľností, ktorých sa vypratanie, zákaz užívania, zaplatenie nájomného\na náhrada škody sa týka. Túto však nemohol riešiť ako otázku predbežnú v rámci tohto\nkonania, pretože bola predmetom osobitného konania o určenie vlastníctva, ktoré bolo na\ntunajšom súde vedené pod č. k. 4C/204/1996. Z tohto dôvodu bolo nutné vyčkať na\nprávoplatné rozhodnutie o určenie vlastníctva v tom konaní vedenom. Boli tak naplnené\npodmienky na prerušenie tohto konania. Z tohto dôvodu nebolo možné vykonávať žiadne\nprocesné úkony smerujúce k rozhodnutiu o veci samej. Ide o obdobie od 10.04.2007, kedy\nna pojednávaní bolo konštatované prerušenie konania až do 09.12.2008, kedy bolo vydané\nuznesenie o pokračovanie v konaní, pretože konanie vo veci tunajšieho súdu 4C/204/1996\nbolo v tom čase už právoplatne skončené. Zodpovedá skutočnosti, že k vydaniu uznesenia\no prerušení konania došlo až uznesením zo dňa 26.05.2003, teda asi 7 rokov od začatia\nkonania ako to uvádza aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti. V tomto smere je však zároveň\nnutné uviesť a vyplýva to aj z obsahu súdneho spisu, že aj do dňa vydania uznesenia\no prerušení konania súd konal ako keby bolo konanie prerušené uznesením, ako to vyplýva\nnajmä zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.04.2007 kedy konštatoval prerušenie konania.\n\n6\n\nPreto uvedené obdobie nie je možné považovať za nečinnosť súdu. V čase prerušenia\nkonania totiž súd nemôže vykonávať žiadne úkony, ktorými by mohol rozhodnúť o veci\nsamej.\n4. Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka.\nNemožno tvrdiť, že by sťažovateľka bola v konaní spôsobila prieťahy. Faktom však\nje, že sťažovateľka je právnou nástupkyňou pôvodnej odporkyne, ktorá zomrela v roku\n2006, pričom o tejto skutočnosti sa súd dozvedel až z podania navrhovateľov zo dňa\n11.02.2009 a až v tom čase sa mohol vysporiadať s právnym nástupníctvom sťažovateľky\nako dedičky.\n5. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom, ak pripúšťa, že k nim došlo. Súd\nnepripúšťa, že v konaní došlo z jeho strany k prieťahom.\n6. Záver, či zistenie prieťahov považujeme za zbytočné prieťahy.\nVzhľadom na konštatáciu, že v konaní zo strany súdu nedošlo k prieťahom, nie je\nmožné ustáliť záver, že by v konaní boli zbytočné prieťahy súdu.\n7. Iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy v konaní, okrem zaťaženosti súdov\na organizácie práce.\nAko bolo uvedené vyššie, predmetom konania boli pôvodne štyri nároky. Ide o vec po\nskutkovej aj právnej stránke stredne zložitú. Navrhovatelia v konaní opakovane podávali\nnávrhy o zmenu návrhu, o ktorých bolo potrebné konať a rozhodovať. Opakovane bolo\npotrebné rozhodovať o ich návrhoch o čiastočnom zastavení konania. Bolo potrebné\nodstraňovať vady návrhu, vady plnomocenstva navrhovateľky v 2/ rade pre navrhovateľa\nv 1/ rade. Opakovane bolo potrebné konať a rozhodovať o námietke zaujatosti vznesených\nnavrhovateľmi a za tým účelom spis opakovane predkladať na rozhodnutia nariadenému\nsúdu. Okrem toho bolo potrebné spis predložiť na rozhodnutie aj dovolaciemu súdu na\nrozhodnutie o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne. Spis\nmusel byť predložený odvolaciemu súdu aj v dôsledku odvolania proti uzneseniu súdu\no zaplatení súdneho poplatku za rozšírený návrh. Bolo potrebné konať a rozhodovať\no ustanovení zástupcu odporkyni. Navrhovatelia podali proti uzneseniu o nariadení\nznaleckého dokazovania odvolania, v dôsledku čoho musel byť spis predložený odvolaciemu\nsúdu na rozhodnutie. Vyššie uvedené procesné návrhy účastníkov, najmä zo strany\nnavrhovateľov teda mali v nemalej miere tiež svoj dopad na dĺžku konania. O každom\n\n7\n\nz týchto bolo potrebné rozhodnúť, pričom o niektorých aj v rámci odvolacieho konania,\nkeďže boli podané odvolania. Ide o právo účastníka takéto návrhy podávať, ale zákonite\nnutnosť rozhodovať o nich, si vyžaduje plynutie času. Pri uzneseniach, kde je prípustné\nodvolanie aj plynutie odvolacej lehoty. Tieto úkony účastníkov nemožno definovať ako\nprieťahy, ktoré spôsobili, lebo realizovali svoje procesné práva, ale mali dopad na dĺžku\nkonania. Preto ich je nutné charakterizovať ako iné okolnosti, ktoré mali vplyv na dĺžku\nkonania.\nObdobia, čo bol spis v dôsledku podaných opravných prostriedkov predložený\nodvolaciemu súdu na rozhodnutie, nemožno považovať za nečinnosť súdu. Spis musel byť\npredložený a o odvolaniach muselo byť rozhodnúť skôr, než by súd v konaní pokračoval.\nAko bolo uvedené v bode 3 tohto vyjadrenia, nutné bolo prerušenie konania v čase\nod roku 1997 až do roku 2008, keď toto obdobie nie je možné považovať za nečinnosť súdu.\nZároveň však aj toto malo svoj vplyv na dĺžku konania.\nVýšku škody v konaní je možné ustáliť až po zadovážení znaleckého posudku znalcom\nzodpovedajúceho odvetvia - stavebníctvo a oceňovanie. Za tým účelom bolo potrebné\nnariadiť znalecké dokazovanie. V konaní bolo potrebné postupne ustanoviť až tri znalkyne,\nkeďže prvé dve postupne odmietli vypracovať znalecký posudok, či už zo zdravotných\ndôvodov alebo z dodatočne tvrdeného dôvodu, že nemá na to oprávnenie. V poradí až tretia\nznalkyňa vypracovala znalecký posudok. Aj táto však tak urobila až po opakovaných\nurgenciách zo strany súdu, pričom svoje omeškanie preukázala aj dočasnou jej\npráceneschopnosťou. Vzhľadom na nejasnosti o tom, znalec akého odboru by mal\nvypracovať znalecký posudok, bolo potrebné dožiadať aj MS SR. Zo strany súdu boli\nvykonávané úkony smerujúce k predloženiu znaleckého posudku, opakované urgencie,\nzmena osoby znalcov.\nNa základe uvedeného preto sťažnosť sťažovateľky nemožno považovať za dôvodnú.\nZa nedôvodnú je potom nutné považovať aj časť sťažnosti týkajúcej sa priznania\nnemajetkovej ujmy sťažovateľke.\nAk by prípadne nárok sťažovateľky na nemajetkovú ujmu bol v konaní posúdený ako\ndôvodný, navrhujem s poukazom na rozhodnutie IV. ÚS 471/2012 prihliadnuť na\nniekoľkoročnú nadmernú zaťaženosť tunajšieho súdu, ktorý opakovane už viac rokov patrí\nmedzi súdy najviac zaťažené, medzi súdy s najvyšším nápadom na jedného sudcu ako na\n\n8\n\nokolnosť hodnú osobitného zreteľa pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného\nzadosťučinenia. V prílohe pripájam dve tabuľky o prehľade nápadu a zaťaženosti\ntunajšieho súdu.\nZároveň týmto vyslovujem svoj súhlas s tým, aby s poukazom na ust. § 30 ods. 2/ zák.\nNR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania o sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci. (...)“\n3.2 Zákonná sudkyňa popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci,\npričom postup súdu uviedla v piatich charakteristických obdobiach a dodala tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) Navrhovatelia v predmetnej veci sa domáhajú viacerých nárokov pričom ich\nvlastnícke právo bytu bolo (je) spochybnené, hoci konanie vedené pod sp. zn. 4C/204/1996\nje právoplatne ukončené avšak je podaný nový návrh ohľadne určenia ich vlastníctva\nk predmetnému bytu pod č. k. 10C/62/2011. V uvedenom prípade však ide o skutkovo\na právne zložitú vec, preto s tým je podmienená zložitosť aj tejto veci. Predmetné konanie\nbolo prerušené od 26.05.2003 do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na\ntunajšom súde pod sp. zn. 4C/204/1996, t. j. do 10.11.2008. V priebehu prerušenia konania\nsa priebežne sledoval stav konania 4C/204/1996 za účelom, zistenia, či dôvody prerušenia\nnaďalej trvajú.\n(...) Prekážkou postupu konania bolo:\nPrerušenie\n\nkonania\n\nz\n\ndôvodu\n\nurčenia\n\nvlastníckeho\n\nvzťahu\n\nk\n\nsporným\n\nnehnuteľnostiam a to do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp.\nzn. 4C/204/1996 ako aj opätovné nariadenia znaleckých dokazovaní 2x po sebe vrátení\nspisu od znalkýň z rôznych dôvodov, napriek tomu, že znalkyne súhlasili s vypracovaním\nznaleckého posudku, následne požiadali aj o predĺženie lehoty a po určitom odstupe času\nvrátili spis.\nPrieťahy ktoré spôsobuje sťažovateľka:\nVec napadla na tunajší súd 30.09.1996 v čase, keď ešte matka odporkyne v 2. rade\nžila. V osobe odporkyni v 2. rade ide o blízku osobu, dcéru odporkyni, u ktorej môžeme\n\n9\n\npredpokladať, že o predmetnom spore mala vedomosť od svojej matky neb.\nzomr. 05.06.2006. Vzhľadom na dedičku po poručiteľke predpokladá sa, že\nmala vedomosť o predmete sporu, ako aj o platobnej disciplíne svojej neb. matky, čo do\nuhrádzania nájomného za užívanie spornej nehnuteľnosti. Jej povinnosťou bolo oznámiť\númrtie svojej matky, o ktorej skutočnosti sa súd dozvedel až v roku 2009 z podania keď\nnavrhovatelia navrhli spojiť veci vedené na tunajšom súde dňa 11.02.2009. Súd poukazuje\nna to, že o priebehu sporu mala vedomosť nielen od času, kedy vstúpila do konania ale keď\njej boli zaslané písomnosti, ale aj z konania, kedy ako dedičia vypratali spornú\nnehnuteľnosť (30.09.2007). Teda mala vedomosť o tom, že jej neb. matka neuhrádzala\nnájomné za užívanie spornej nehnuteľnosti.\nPrieťahy, ktoré boli spôsobené súdom ak sa pripúšťa, že k nim došlo:\nSúd nepripúšťa, že by došlo zo strany súdu k prieťahom, nakoľko navrhovatelia sú tí,\nktorí v prvom rade sa pričinili o predĺženie tejto doby a zohľadňujúc aj konkrétne okolnosti\ntohto prípadu, nakoľko samotní navrhovatelia si boli vedomí prekážky postupu konania,\nktorá spočívala v súbežnom prebiehajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 4C/204/1996 od\nvýsledku, ktorého záviselo rozhodovanie sporu vedeného pod sp. zn.9C/171/1996.\nNa doterajší priebeh konania mali vplyv aj úkony, resp. správanie navrhovateľov,\nktoré značnou mierou prispelo k predĺženiu konania v danej veci.\nŽiadne zaznamenané zbytočné prieťahy zo strany súdu neboli v spise zistené.“(...)“\n3.3 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu a zákonnej sudkyne v posudzovanom konaní zaujal toto stanovisko:\n«Ako splnomocnený právny zástupca sťažovateľky zasielam nasledovné vyjadrenie\nk stanovisku tak predsedu OS DS ako aj k stanovisku konajúcej sudkyne.\nI. Stanovisko/Vyjadrenie sudkyne JUDr. Alice Vörösovej\n1. Konajúca sudkyňa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti, napriek aktuálne\ntakmer 20 ročnému trvaniu sporu konštatuje\n- cit. „súd nepripúšťa, že by došlo zo strany súdu k prieťahom, nakoľko\nnavrhovatelia sú tí, ktorí sa v prvom rade pričinili o predĺženie tejto doby“\n- konajúca sudkyňa zároveň poukázala na prekážku, ktorá spočívala vo vyriešení\nprejudiciálnej otázky vedenej v konaní 4C/204/1996.\n\n10\n\nSamotný súd teda konštatoval dve základné prekážky postupu v jeho konaní, a to\npostup navrhovateľov, ako aj prebiehajúce súdne konanie 4C/204/1996.\n2. Konajúca sudkyňa ďalej vytkla sťažovateľke, že táto napriek smrti svojej mamy\n-pôvodnej odporkyne, zomrelej dňa 5.6.2006, neoznámila súdu svoje právne nástupníctvo aj\nkeď podľa názoru súdu išlo o povinnosť navrhovateľky, ktorá bezpochyby ako dcéra mala\nvedomosť o prebiehajúcom spore!\nZ hľadiska tohto vyjadrenia konajúcej sudkyne je potrebné jasne uviesť, že:\n- nám nie je známa hmotnoprávna, či procesná povinnosť stanovená zákonom, ktorá\nby právnemu nástupcovi na strane žalovaných (t. z. pri pasívnom spore) ukladala\npovinnosť, doslova prihlásiť sa do konania, resp. oznámiť svoje právne nástupníctvo\n- je potrebné zdôrazniť, čo mimochodom vyplýva z podrobnej chronológie veci\npredloženej súdom, že súd bol už v čase smrti právnej predchodkyne sťažovateľky v roku\n2006 vo veci nečinný, a konať začal až koncom roka 2008, resp. začiatkom roka 2009, kedy\nv marci 2009 pripustil zmenu na strane odporcov z dôvodu smrti pôvodnej odporkyne. Čiže\nakékoľvek vytknutie údajného porušenia povinnosti sťažovateľke je evidentne účelové,\npričom „neoznámenie právneho nástupníctva“ mohlo mať dopad na trvanie sporu\nmaximálne v trvaní od 9.12.2008, kedy súd rozhodol o pokračovaní v konaní do 11.2.2009,\nkedy bolo súdu zo strany navrhovateľov oznámené úmrtie pôvodnej odporkyne, t. j. celkovo\nide o dobu ani nie dva mesiace oproti 20 rokom trvania sporu!\n- konajúca sudkyňa ďalej v nadväznosti na „nečinnosť“ sťažovateľky uviedla, že\nsťažovateľka cit. „mala vedomosť o priebehu sporu“. Uvedené uvádza konajúca sudkyňa\nnepochopiteľne v nadväznosti na chronológiu úkonov, str. 5 posledný záznam, kde je\nuvedené, že sťažovateľka listom zo dňa 5.3.2009 súdu uviedla, že cit. sa k veci nevie\nvyjadriť, nakoľko v ČR trvale býva od roku 1988“. Máme za to, že subjektívny dojem\nsudkyne smerujúci k tomu, že sťažovateľka mala o konaní vedieť a oznámiť smrť svojej\nmamy, nie je v danom prípade na mieste, nejde o vecný záver, len o akési ospravedlnenie\nnečinnosti.\n3. Konajúca sudkyňa ďalej vo svojom vyjadrení, rozdelila činnosť súdu fakticky na 5\nobdobí, kde popisuje ako súd konal, resp. nekonal a z akého dôvodu.\nV tomto smere je nutné zjednodušiť pohľad na činnosť resp. nečinnosť súdu, pričom\nje zrejmé, že\n\n11\n\n- súd od podania žaloby t. j. od 30.09.1996 do prerušenia konania 26.5.2003 fakticky\nnekonal.\nJe nesporné, že zo strany navrhovateľov bolo podaných viacero procesných návrhov\ns ktorými sa musel súd vyporiadať, vrátane námietky predpojatosti, odvolaní voči\nporiadkovým pokutám atď., tieto skutočnosti však súvisia len s „efektivitou“ resp.\n„neefektivitou“ činnosti súdu, ktorý nemôže 7 rokov riešiť len rôzne procesné námietky bez\nprejednania merita veci, a táto nečinnosť a neefektívnosť, nemôže zasahovať do práv\nsťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.\nPokiaľ právny systém dáva účastníkovi - navrhovateľovi možnosť podať neúplné\npodanie, podávať rôzne námietky a nezmyselné opravné prostriedky, je úlohou súdu, ako\norgánu, ktorý aplikuje právo, aby sa s týmito prekážkami rozumne a efektívne vyporiadal,\nbez toho, aby poškodil právo iného účastníka konania, a to právo na prejednanie veci bez\nzbytočných prieťahov.\n- od 26.5.2003 do 9.12.2008 bolo konanie správne prerušené až do skončenia veci\nvedenej pod č. k. 8C/105/1996 - k tomuto nemáme výhrady\n- súd od 9.12.2008 však pokračoval v konaní, pričom napriek tomu, že ubehlo\nďalších 7 a pol roka vec nie je meritórne prejednaná, nehovoriac o rozhodnutí vo veci\nsamej.\nII. Stanovisko/Vyjadrenie predsedníčky súdu\n4. K vyjadreniu predsedníčky súdu uvádzame heslovite nasledovné, keďže vyjadrenie\nčiastočne kopíruje stanovisko konajúcej sudkyne:\n4.1 Právna a skutková zložitosť:\nPo právnej stránke nie je možné súhlasiť so záverom, že ide o stredne zložitú vec, ide\no pomerne jednoduchú žalobu na plnenie titulom náhrady škody za užívanie cudzej veci.\nPrávna otázka je pomerne simplicitná, aj keď rozhodnutie vyžaduje nacenenie škody\nznalcom, nejde o skutočnosť, ktorá by komplikovala otázku právneho posúdenia.\nPo skutkovej stránke sám súd konštatoval, že prejudiciálna otázka bola riešená\nv inom konaní, čiže nezaťažovala súd v tomto konaní. Iné skutkové zložitosti veci uvedené\nneboli.\nIné okolnosti prejednávanej veci/prekážky v postupe súdu: Súd poukázal na potrebu\nprerušenia konania, z dôvodu posúdenia otázky vlastníckeho práva v inom konaní. Ide\n\n12\n\no skutočnosť, ktorá nespôsobuje právnu či skutkovú zložitosť veci, táto skutočnosť má dopad\nna nutnosť prerušenia konania. Súdu sa týmto posúdenie veci nekomplikuje, naopak\nzjednodušuje, keďže rozhodujúca otázka sa rieši v inom konaní, iným sudcom.\n4.2. OS DS ďalej (...) fakticky poukazuje na prekážky v postupe súdu, pričom\n- nesprávne uvádza, že konanie bolo prerušené od roku 10.4.2007 (zrejme sa má na\nmysli rok 1997), keďže k prerušeniu konania došlo až v roku 2003, a to bez ohľadu na to,\naký mal súd v roku 1997 zámer, či úmysel\n- v bode 7 sú uvedené ďalšie prekážky, ktoré vznikli fakticky všetky z príčin na strane\nnavrhovateľov, a ktoré je možné zaradiť pod neefektívnu činnosť súdu\n4.3 Predsedníčka súdu záverom dodala, že žiada, aby ÚS SR prihliadol na tú\nskutočnosť, že tunajší súd patrí dlhodobo medzi súdy najviac zaťažené, s najväčším\nnápadom veci na jedného sudcu.\nIII. Záver\n5. Záverom si sťažovateľka dovoľuje uviesť, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej\nústavnej sťažnosti, pričom osobitne dáva do pozornosti ústavného súdu:\n- jednak už opakovane uvedenú celkovú dĺžku konania, aktuálne 19 a pol roka, ktorá\nje aj bez ďalšieho nezlučiteľná s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy i právom\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Je nesporné, že v súdnom konaní sú priamym garantom práva\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov bežné súdy, pričom z pohľadu porušenia práv\nsťažovateľky nemôže obstáť argumentácia o vyťaženosti súdu, či obštrukciách navrhovateľa\nv konaní\n- skutočnosťou, že nejde o vec právne a skutkovo zložitú, pričom sťažovateľka\nžiadnym relevantným spôsobom neprispela k prieťahom v konaní\n- naviac zdôrazňujeme, že typickým príkladom nečinnosti je aj posledné obdobie od\nroku 2008, kedy súd formálne pokračoval v konaní, avšak bez akéhokoľvek efektu, čo sa\ntýka meritórneho a vecného prejednania či prípadne rozhodnutia vo veci samej - súd\nnekoná.\n6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby ústavný súd(...) bez\nnariadenia pojednávania /§ 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z./, kedy sa sťažovateľ týmto\nzároveň vzdáva práva na ústne prejednanie veci rozhodol, že:\n\n13\n\nZákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/171/1996 porušené\nbolo.\nOkresnému súdu v Dunajskej Strede sa prikazuje, aby v konaní vedenom\n9C/171/1996 konal bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000 €, ktoré je Okresný súd\nDunajská Streda povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia(...)\nSťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 522,79 €, ktoré je Okresný súd\nDunajská Streda povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miroslava Pekára(...) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9 C 171/96:\nDňa 30. septembra 1996 podali\nmanželka\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) a jeho\n\n(ďalej len „navrhovateľka“, spolu len „navrhovatelia“) na\n\nokresnom súde proti\n„odporkyňa“),\n\nžalobný\n\n,\nnávrh\n\n„na\n\nvypratanie\n\n(ďalej len\nnehnuteľností\n\na zákaze\n\nužívania\n\nnehnuteľností“ (ktorý bol dodatočne zmenený „na zaplatenie nájomného a odškodnenia“).\n\n14\n\nVec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 171/96 a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie\nJUDr. Alici Vörösovej.\nDňa 2. októbra 1996 súd vyzval navrhovateľov, aby „opravili svoje podanie“.\nDňa 4. októbra 1996 navrhovatelia reagovali na výzvu okresného súdu, avšak svoj\nnávrh neopravili podľa jeho výzvy.\nDňa 7. októbra 1996 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. október 1996.\nDňa 22. októbra 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol žalobný\nnávrh späťvzatý s tým, že bude opätovne podaný „po právoplatnom skončení veci č. k.\n8C 135/95“, a preto okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 171/96 konanie zastavil.\nDňa 31. októbra 1996 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľov proti\nuvedenému uzneseniu.\nDňa 21. novembra 1996 sa odporkyňa písomne vyjadrila k podanému odvolaniu.\nDňa 8. januára 1997 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľov.\nDňa 20. januára 1997 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 4/97-32 napadnuté uznesenie\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 31. januára 1997 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 3. marca 1997 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. marec 1997.\nDňa 12. marca 1997 navrhovatelia ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom\npojednávaní.\nDňa 13. marca 1997 bolo pojednávanie odročené na 10. apríl 1997.\nDňa 8. apríla 1997 navrhovatelia podali voči zákonnej sudkyni námietku zaujatosti\ns tým, že dôvody svojich námietok konkretizujú dodatočne.\nDňa 10. apríla 1997 bolo pojednávanie vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti\nodročené na neurčito, pričom okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-47 uložil\nnavrhovateľom poriadkovú pokutu za „hrubo urážlivé podanie voči sudkyni“.\nDňa 22. apríla 1997 navrhovatelia podali odvolanie proti uvedenému uzneseniu.\nDňa 30. apríla 1997 bolo súdu doručené odôvodnenie námietok zaujatosti, ktoré\npodali navrhovatelia.\nDňa 6. mája 1997 sa zákonná sudkyňa písomne vyjadrila k námietke zaujatosti.\n\n15\n\nDňa 28. mája 1997 súd zaslal právnej zástupkyni odporkyne odvolanie\nnavrhovateľov proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty na vyjadrenie. Zásielka bola\nsúdu opakovane vrátená bez doručenia s tým, že adresát je neznámy.\nDňa 7. júla 1997 súd znovu zaslal právnej zástupkyni odporkyne odvolanie\nnavrhovateľov proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty na vyjadrenie. Zásielku sa však\nnepodarilo doručiť.\nDňa 6. augusta 1997 súd vyzval odporkyňu, aby oznámila, či ju ešte právne zastupuje\nadvokátka\n\n.\n\nDňa 2. septembra 1997 sa okresný súd opäť pokúsil doručiť uvedenú výzvu právnej\nzástupkyni odporkyne, pretože odporkyňa nereagovala na výzvu.\nDňa 8. októbra 1997 okresný súd znovu vyzval odporkyňu, aby oznámila, či ju ešte\nprávne zastupuje advokátka\n\n.\n\nDňa 13. novembra 1997 okresný súd opakovane vyzval odporkyňu, aby oznámila, či\nju ešte právne zastupuje advokátka\n\n.\n\nDňa 30. decembra 1997 po úradnom zistení novej adresy advokátky bolo právnej\nzástupkyni odporkyne doručené odvolanie navrhovateľov na vyjadrenie.\nDňa 11. februára 1998 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no opravnom prostriedku a o námietke zaujatosti navrhovateľov.\nDňa 19. februára 1998 krajský súd uznesením č. k. 5 Nc 5/98-75 nevylúčil zákonnú\nsudkyňu z prerokovania a rozhodovania danej veci, uznesením č. k. 5 Nc 5/98-77 zrušil\nnapadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 31. marca 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 1. apríla 1998 a 4. mája 1998 sa okresný súd opakovane pokúsil doručiť uvedené\nuznesenia právnej zástupkyni odporkyne, ktorá však zásielky nepreberala.\nDňa 5. mája 1998 navrhovatelia podali dovolanie proti uzneseniu krajského súdu\nč. k. 5 Nc 5/98-75 o nevylúčení zákonnej sudkyne.\nDňa 11. júna 1998 súd vyzval navrhovateľov „na odstránenie hrubých chýb“ svojho\ndovolania.\nDňa 16. júna 1998 navrhovatelia prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej\nzástupkyne reagovali na uvedenú výzvu súdu.\n\n16\n\nDňa 22. júna 1998 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby\n„opravila“ podané dovolanie.\nDňa 30. júna 1998 právna zástupkyňa navrhovateľov reagovala na uvedenú výzvu\nsúdu.\nDňa 23. septembra 1998 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-95 uložil\nnavrhovateľom poriadkovú pokutu za „hrubo urážlivé podanie voči sudkyni“.\nDňa 24. novembra 1998 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 9 C 171/96-95 a zároveň požiadali o odpustenie poriadkovej pokuty.\nDňa 11. marca 1999 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nnavrhovateľov.\nDňa 18. marca 1999 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 155/99-114 napadnuté\nuznesenie okresného súdu o poriadkovej pokute potvrdil.\nDňa 14. apríla 1999 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 22. apríla 1999 navrhovatelia požiadali okresný súd o odpustenie poriadkovej\npokuty.\nDňa 17. mája 1999 okresný súd navrhovateľom oznámil, že o ich žiadosti\no odpustenie poriadkovej lehoty bude rozhodovať až po skončení konania.\nDňa 11. júna 1999 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní navrhovateľov.\nDňa 29. septembra 1999 najvyšší súd uznesením č. k. 3 Cdo 80/99-125 konanie\no dovolaní navrhovateľov zastavil, pretože „nebola naplnená podmienka funkčnej\npríslušnosti“.\nDňa 26. novembra 1999 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 6. decembra 1999 bolo uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 80/99-125\ndoručované účastníkom konania.\nDňa 5. januára 2000 bolo uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 80/99-125\ndoručované navrhovateľovi, pretože skôr zásielku neprevzal.\nDňa 4. februára 2000 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby oznámili, či trvajú na\npodanom návrhu.\nDňa 12. februára 2000 navrhovatelia oznámili súdu, že trvajú na podanom návrhu.\n\n17\n\nDňa 2. marca 2000 bola upravená kancelária okresného súdu na pripojenie spisu\nsp. zn. 4 C 204/96 a od uvedeného dátumu bol spis pravidelne uložený na lehotu na účely\nsledovania stavu konania sp. zn. 4 C 204/96. Účastníci konania „boli vedomí prekážky\npostupu konania, ktorá spočívala v súbežne prebiehajúcom konaní vedenom pod sp. zn.\n4C/204/1996 od výsledku ktorého záviselo rozhodovanie sporu vedeného pod sp. zn.\n9C/171/1996“. Záznamy o sledovaní stavu uvedeného konania sú z 31. mája 2000,\n20. júla 2000,\n\n30. októbra 2000,\n\n31. januára 2001,\n\n4. júla 2001,\n\n5. novembra 2001,\n\n1. februára 2002 a 3. júna 2002.\nDňa 6. júna 2002 navrhovatelia svoj žalobný návrh čiastočne vzali späť (v časti petitu\nna vypratanie pozemkov).\nDňa 22. júna 2002 okresný súd doručil upravený návrh navrhovateľov odporkyni na\nvyjadrenie.\nDňa 9. septembra 2002 odporkyňa reagovala na upravený návrh.\nDňa 12. septembra 2002 okresný súd doručil upravený návrh aj právnej zástupkyni\nodporkyne na vyjadrenie.\nDňa 4. októbra 2002 právna zástupkyňa odporkyne reagovala na upravený návrh.\nDňa 9. októbra 2002 bol spis uložený „na lehotu“ na účely vyžiadania spisu sp. zn.\n4 C 204/96.\nDňa 4. marca 2003 sa zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 4 C 204/96.\nDňa 26. mája 2003 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-160 prerušil konanie do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 204/96.\nDňa 13. januára 2004 navrhovatelia podali súdu návrh na vylúčenie zákonnej\nsudkyne z prerokovávania a rozhodovania veci.\nDňa 20. februára 2004 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o návrhu\nnavrhovateľov na vylúčenie sudkyne.\nDňa 5. mája 2004 bol spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený,\npretože podanie navrhovateľa je neúplné.\nDňa 7. mája 2004 súd vyzval navrhovateľov „na odstránenie vád“ svojho podania.\nDňa 16. júna 2004 okresný súd urgoval navrhovateľov, aby odstránili nedostatky\nsvojho podania.\n\n18\n\nDňa 13. augusta 2004 okresný súd urgoval navrhovateľov, aby odstránili nedostatky\nsvojho podania pod následkom uloženia poriadkovej pokuty.\nDňa 27. septembra 2004 bol úpravou daný pokyn kancelárii okresného súdu na\nzistenie stavu konania a pripojenie spisu sp. zn. 4 C 204/96 a od uvedeného dátumu bol spis\npravidelne uložený na lehotu na účely sledovania stavu konania sp. zn. 4 C 204/96.\nZáznamy o sledovaní stavu uvedeného konania sú zo 4. januára 2005, 29. februára 2005,\n30. marca 2005,\n\n29. apríla 2005,\n\n1. júna 2005,\n\n4. júla 2005,\n\n1. augusta 2005,\n\n5. septembra 2005, 8. novembra 2005 a 11. januára 2006.\nDňa 25. septembra 2006 zákonná sudkyňa vo svojom prípise navrhla, „aby(...) bola\nvylúčená z prejednania a rozhodovania tejto veci“.\nDňa 3. októbra 2006 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o námietke\npredpojatosti.\nDňa 12. októbra 2006 krajský súd uznesením č. k. 9 NcC 21/06-202 nevylúčil\nzákonnú sudkyňu z prerokovávania a rozhodovania danej veci.\nDňa 16. novembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 4. decembra 2008 bola do spisu založená kópia rozsudku krajského súdu sp. zn.\n24 Co 50/08 z 8. októbra 2008 (s vyznačením právoplatnosti), ktorým bol zmenený\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 4 C 204/96 z 12. decembra 2007.\nDňa 9. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-225 rozhodol,\nže „pokračuje v konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/171/1996“.\nV rovnaký\n\ndeň\n\nsúd\n\nuznesením\n\nč.\n\nk.\n\n9\n\nC\n\n171/96-226\n\nkonanie\n\n„čiastočne\n\nzastavil“, uznesením č. k. 9 C 171/96-227 pripustil zmenu petitu návrhu a uznesením č. k.\n9 C 171/96-228 vyzval navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, aby v určenej lehote\n„doplnil a opravil svoje podanie“. Uvedené uznesenia nadobudli právoplatnosť 3. februára\n2009.\nDňa 9. decembra 2008 okresný súd tiež vyzval právnu zástupkyňu odporkyne na\npredloženie dôkazov, bol urobený dopyt na Stavebné bytové družstvo\nbytového hospodárstva mesta\n\na na Podnik\n\nna zistenie výšky obvyklého nájmu za určité obdobie\n\na na konkrétnu nehnuteľnosť.\nDňa 26. januára 2009 Stavebné bytové družstvo\nhospodárstva mesta\n\nreagovali na výzvu súdu.\n\n19\n\na Podnik bytového\n\nDňa 5. februára 2009 právny zástupca navrhovateľov reagoval na ostatnú výzvu\nokresného súdu a založil do spisu potvrdenie realitnej kancelárie Reality  Samba na\npreukázanie obvyklého nájomného v rozhodnom období.\nDňa 11. februára 2009 navrhovatelia navrhli spojiť veci vedené na okresnom súde\npod sp. zn. 8 C 105/1996 s predmetným konaním. Zároveň súdu oznámili, že odporkyňa\n5. júna 2006 zomrela.\nDňa 18. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-264 uložil\nnavrhovateľom povinnosť uhradiť súdne poplatky za rozšírený návrh, ďalej súd požiadal\no pripojenie dedičského spisu zn. 13 D 417/2006 po neb. odporkyni. Následne boli\nrelevantné písomnosti doručené dedičom odporkyne.\nDňa 23. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-265 voči odporcovi\nv 1. rade\n\n(ďalej len „odporca 1“) a v 2. rade\n\n,\n\nteda sťažovateľke, pripustil zmenu petitu návrhu.\nDňa 5. marca 2009 sťažovateľka odpovedala na výzvu súdu, že sa k veci nevie\nvyjadriť, keďže od roku 1988 býva v Českej republike.\nDňa 6. marca 2009 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 9 C 171/96-264 a oznámili, že „dom bol odporcami vyprataný“.\nDňa 9. marca 2009 navrhovatelia vyčíslili výšku uplatneného nájomného\na bezdôvodného obohatenia.\nDňa 10. marca 2009 bolo stanovisko sťažovateľky doručené ostatným účastníkom\nkonania, zároveň bol odporca 1 vyzvaný, aby sa vyjadril k obsahu žalobného návrhu.\nDňa 12. marca 2009 súd zaslal písomné vyčíslenie výšky nájomného a bezdôvodného\nobohatenia odporcom na zaujatie stanoviska.\nDňa 24. marca 2009 súd zaslal odvolanie navrhovateľov odporcom na vyjadrenie.\nDňa 25. marca 2009 sťažovateľka požiadala okresný súd o bezplatnú právnu pomoc.\nDňa 7. apríla 2009 súd vyzval sťažovateľku, aby zdokladovala svoje majetkové\na zárobkové pomery.\nDňa 22. apríla 2009 sťažovateľka zdokladovala svoje majetkové a zárobkové\npomery.\nDňa 7. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-308 ustanovil\nsťažovateľke právnu zástupkyňu.\n20\n\nDňa 12. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-312 oslobodil\nsťažovateľku od povinnosti platiť súdne poplatky.\nDňa 2. júna 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom\nprostriedku navrhovateľa.\nDňa 25. júna 2009 ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľky podala odvolanie\nproti uznesením č. k. 9 C 171/96-308. Namietala, že zo zdravotných dôvodov nie je schopná\nposkytnúť sťažovateľke právnu pomoc.\nDňa 26. augusta 2009 krajský súd uznesením č. k. 23 Co 230/09-319 napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušil.\nDňa 21. septembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 2. septembra 2009 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-332 zrušil svoje\nskoršie uznesenie č. k. 9 C 171/96-308 a ustanovil sťažovateľke nového právneho zástupcu.\nDňa 7. decembra 2009 sa právny zástupca sťažovateľky písomne vyjadril\nk žalobnému návrhu.\nDňa 9. decembra 2009 súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky\nnavrhovateľom.\nDňa 3. februára 2010 súd požiadal kanceláriu o predloženie všetkých spisov, ktoré sa\ntýkajú účastníkov konania na účely ich možného spojenia. Vzhľadom na to, že jeden\nsúvisiaci spis sp. zn. 8 C 105/1996 sa nachádzal na odvolacom súde, k realizácii tejto\nžiadosti došlo 18. marca 2010.\nDňa 6. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-349 prerušil konanie až do\nprávoplatného skončenia odvolacieho konania vo veci o zaplatenie súdneho poplatku za\nrozšírený návrh.\nDňa 28. mája 2010 navrhovatelia podali odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.\nDňa 4. júna 2010 okresný súd zaslal odvolanie navrhovateľov odporcom na\nvyjadrenie.\nDňa 14. júna 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu\nnavrhovateľov.\nDňa 14. júla 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom\nodvolaní navrhovateľov.\n\n21\n\nDňa 26. októbra 2010 krajský súd uznesením č. k. 23 Co 230/09-319 napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušil.\nDňa 4. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 13. decembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-381 spojil na\nspoločné konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 171/96 a sp. zn.\n8 C 105/1996 s tým, že vo veci naďalej bude konať pod sp. zn. 9 C 171/96. Následne došlo\nk doručovaniu tohto uznesenia účastníkom konania, ktorým sa ako odporca 3 stala aj\nSlovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „odporca 3“\nalebo „Slovenský pozemkový fond“).\nDňa 3. februára 2011 bol pripojený spis sp. zn. 8 C 105/1996.\nDňa 15. marca 2011 sa právny zástupca sťažovateľky vyjadril k žalobným návrhom\npo spojení vecí, vyjadrenie bolo doručené účastníkom konania.\nDňa 29. apríla 2011 bol spis zaslaný na žiadosť zástupkyne Slovenskej republiky\npred Európskym súdom pre ľudské práva  Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).\nDňa 1. júla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 20. júla 2011 okresný súd vyzval navrhovateľov „na vyšpecifikovanie úplného\npetitu návrhu“.\nDňa 16. augusta 2011 navrhovatelia doručili okresnému súdu „vyšpecifikáciu\núplného petitu návrhu“, ako aj vyjadrenie k písomnému stanovisku sťažovateľky.\nDňa 24. augusta 2011 okresný súd „vyšpecifikáciu úplného petitu návrhu“\nnavrhovateľov zaslal na vyjadrenie ostatným účastníkom konania.\nDňa 27. septembra 2011 sa sťažovateľka vyjadrila k vyšpecifikovaniu úplného petitu.\nDňa 27. decembra 2011 odporca prostredníctvom e-mailu požiadal súd o predĺženie\nlehoty na vyjadrenie k zaslaným podaniam do 13. januára 2012.\nDňa 5. januára 2012 Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Petržalka – juh\noznámilo okresnému súdu, že zásielku sa odporcovi nepodarilo doručiť.\nDňa 27. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-437 vyzval\nnavrhovateľov, aby do 15 dní od doručenia tohto uznesenia „doplnili svoje neurčité,\nnejasné a nezrozumiteľné podanie zo dňa 16.08.2011“.\n\n22\n\nDňa 5. apríla 2012 navrhovatelia doručili súdu spresnenie svojho návrhu, ktoré bolo\nzaslané ostatným účastníkom konania.\nDňa 15. mája 2012 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby doplnili aj svoj už\nspresnený návrh (napr. o svoje podpisy).\nDňa 12. júna 2012 navrhovatelia doručili okresnému súdu doplnenie špecifikácie\núplného petitu návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu a vylúčenie návrhu na samostatné\nkonanie.\nDňa 6. júla 2012 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-456 „konanie čo do sumy\n1.654,88 EUR a v časti úrokov z omeškania(...)“ zastavil. V rovnaký deň okresný súd\nuznesením č. k. 9 C 171/96-459 pripustil zmenu petitu návrhu. Následne boli uvedené\nuznesenia doručované účastníkom konania.\nDňa 28. novembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-456 nariadil vo veci\ndokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností.\nZnalecký posudok mala vypracovať\n\n.\n\nDňa 27. februára 2012 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o nariadení\nznaleckého dokazovania a taktiež požiadali súd o oslobodenie od povinnosti platiť súdny\npoplatok.\nDňa 5. marca 2013 súd vyzval navrhovateľov, aby zdokladovali svoje majetkové,\nzárobkové a sociálne pomery. V rovnaký deň vyzval aj Geodetický a kartografický ústav,\naby oznámil, či eviduje nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov.\nDňa 20. marca 2013 Geodetický a kartografický ústav reagoval na výzvu súdu.\nDňa 8. apríla 2013 navrhovatelia predložili okresnému súdu „vyžiadané dokumenty\nna oslobodenie od súdnych poplatkov“.\nDňa 15. apríla 2013 sa právny zástupca sťažovateľky vyjadril k nariadeniu\nznaleckého dokazovania.\nDňa 16. apríla 2013 okresný súd e-mailom požiadal navrhovateľov, aby svoje\npísomnosti (s ktorými dokladujú majetkové, sociálne a zárobkové pomery) predložené\nv cudzom jazyku zaslali v jazyku slovenskom.\nDňa 17. apríla 2013 navrhovatelia reagovali na uvedenú výzvu súdu a svoje\npísomnosti zaslali aj v slovenskom jazyku.\n\n23\n\nDňa 12. júna 2013 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-550 nepriznal\nnavrhovateľom oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nDňa 30. augusta 2013 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 9 C 171/96-550.\nDňa 24. septembra 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no odvolaniach navrhovateľov.\nDňa 28. novembra 2013 krajský súd uznesením č. k. 9 Co 323/2013-582 odvolanie\nnavrhovateľov proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania odmietol a uznesením\nč. k. 9 Co 323/2013-585 odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia\nod platenia súdnych poplatkov potvrdil.\nDňa 23. decembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 9. januára 2014 boli uvedené uznesenia krajského súdu doručované účastníkom\nkonania.\nDňa 24. marca 2014 bol spis doručený ustanovenej znalkyni na vypracovanie\nznaleckého posudku.\nDňa 2. mája 2014 znalkyňa požiadala súd o predĺženie lehoty na vypracovanie\nznaleckého posudku zo zdravotných dôvodov.\nDňa 9. mája 2014 okresný súd sa informoval u znalkyni na predpokladaný termín\nvypracovania znaleckého posudku.\nDňa 10. júna 2014 bol vyhotovený úradný záznam z telefonického rozhovoru\nso znalkyňou, ktorá prisľúbila, že do konca roku 2014 predloží vypracovaný znalecký\nposudok.\nDňa 5. septembra 2014 okresný súd urgoval znalkyňu s vypracovaním znaleckého\nposudku.\nDňa 9. septembra 2014 ustanovená znalkyňa písomne odmietla vykonanie\nznaleckého posudku.\nDňa 24. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-607 zrušil svoje\nuznesenie o ustanovení znalca „v časti určenia osoby znalca:\n\n“\n\na za znalca ustanovil „znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo:\n“. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. októbra 2014.\n\n24\n\nDňa 12. novembra 2014 bol spis zaslaný znalkyni\n\n, ktorá mala\n\nvyhotoviť znalecký posudok do 60 dní od doručenia spisového materiálu.\nDňa 2. januára 2015 znalkyňa\n\npožiadala súd o predĺženie lehoty\n\nna vypracovanie znaleckého posudku, pričom si určila dátum predloženia posudku\nk 31. máju 2015.\nDňa 12. januára 2015 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či\nsúhlasia s predĺžením lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.\nDňa 23. januára 2015 právny zástupca sťažovateľky oznámil súdu, že „nie je v našej\nkompetencii posudzovať predmetnú žiadosť“ a právny zástupca navrhovateľov 29. januára\n2015 oznámil, že súhlasia „s predĺžením lehoty pre znalca“.\nDňa\n\n10.\n\nmarca\n\n2015\n\npredsedníčka\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvyzvala\n\nznalkyňu\n\no urýchlené vyhotovenie znaleckého posudku.\nDňa 26. marca 2015 znalkyňa\n\ndoručila okresnému súdu\n\nvyjadrenie k vypracovaniu znaleckého posudku  odmietnutie z dôvodu, že znalecký\nposudok má vyhotoviť znalec z odboru stavebníctva.\nDňa 2. apríla 2015 znalkyňa\n\nvrátila súdu spis.\n\nDňa 8. apríla 2015 okresný súd požiadal ministerstvo spravodlivosti o usmernenie:\n„znalec ktorého odboru je kompetentný vyhotoviť v predmetnej veci znalecký posudok“.\nDňa 6. mája 2015 okresný súd dopytoval viacerých znalcov z odboru stavebníctva,\nktorých oboznámil s predmetom znaleckého dokazovania a pýtal sa ich, či súhlasia s tým,\naby ich súd ustanovil za znalca v danej veci a v akom časovom horizonte sú schopní\nvypracovať predmetný znalecký posudok.\nDňa 11. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené stanovisko ministerstva\nspravodlivosti k danej problematike.\nDňa 13. mája 2015 znalkyňa\n\noznámila súdu, že predmetný znalecký\n\nposudok je schopná vyhotoviť v lehote 15 dní.\nDňa 1. júna 2015 okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-690 zrušil svoje uznesenie\nktorým za znalkyňu ustanovil\n\na za znalkyňu ustanovil\n\n, ktorá bola povinná vyhotoviť znalecký posudok do 40 dní od doručenia spisového\nmateriálu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2015.\nDňa 15. júla 2015 znalkyňa\n\nprevzala spisový materiál.\n25\n\nDňa 26. augusta 2015 znalkyňa\n\noznámila okresnému súdu, že\n\n11. septembra 2015 mala realizovať miestnu obhliadku, ktorá však bola neúspešná, pretože\nnavrhovatelia neprevzali oznámenie o konaní miestnej obhliadky.\nDňa 8. októbra 2015 znalkyňa oznámila druhý termín miestnej obhliadky, ktorá sa\nmala konať 17. októbra 2015.\nDňa 24. novembra 2015 na dopyt súdu znalkyňa\n\nuviedla, že bola\n\ndočasne práceneschopná a z toho dôvodu došlo k časovému sklzu v súvislosti s predložením\nvypracovaného znaleckého posudku, o čom predložila aj lekársku správu a žiadala\no predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.\nDňa 26. januára 2016 sa súd znovu dopytoval v súvislosti s vyhotovením znaleckého\nposudku. Znalkyňa uviedla, že znalecký posudok môže predložiť až po dodaní údajov\nz Mestského úradu v\n\n, ktoré potrebuje zapracovať.\n\nDňa 8. februára 2016 sa súd opätovne dopytoval v súvislosti s predložením\nznaleckého posudku, znalkyňa uviedla, že ho predloží začiatkom ďalšieho týždňa.\nDňa 19. februára 2016 znalkyňa\n\ndoručila okresnému súdu\n\nvypracovaný znalecký posudok č. 002/2016.\nDňa 23. februára 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. apríl 2016, pričom\nspolu s pozvánkou na pojednávanie bola účastníkom konania adresovaná výzva na\nvyjadrenie k znaleckému posudku.\nDňa 29. februára 2016 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby predložili\n„vyšpecifikovaný petit návrhu, čo do výšky požadovanej sumy, čo do úrokov z omeškania za\njednotlivé obdobia so zameraním sa na vyhotovený znalecký posudok“.\nDňa 17. marca 2016 sa sťažovateľka vyjadrila k znaleckému posudku.\nDňa 11. apríla 2016 navrhovateľ reagoval na ostatnú výzvu okresného súdu.\nDňa 14. apríla 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n5. máj 2016. V uvedený deň okresný súd uznesením č. k. 9 C 171/96-909 zastavil konanie\nvoči odporcovi 3, uznesením č. k. 9 C 171/96-911 konanie voči odporcom 1 a 2 čiastočne\nzastavil a uznesením č. k. 9 C 171/96-913 „návrh vo zvyšku voči odporcom v 1. a 2. rade“\nzastavil s tým, že o trovách konania rozhodne neskôr.\nDňa 20. apríla 2016 sťažovateľka zaslala okresnému súdu svoje vyjadrenie.\nDňa 27. apríla 2016 navrhovatelia doručili okresnému súdu svoj záverečný návrh.\n\n26\n\nDňa 28. apríla 2016 navrhovateľka požiadala súd o vrátenie súdneho poplatku\ns príslušenstvom.\nDňa 2. mája 2016 navrhovateľ zaujal písomné stanovisko k ostatnému vyjadreniu\nsťažovateľky.\nDňa 3. mája 2016 navrhovateľ podal návrh na vrátenie súdneho poplatku. V rovnaký\ndeň sa odporca 1 vyjadril k žalobnému návrhu.\nDňa 5. mája 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok č. k. 9 C 171/96-974.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu pôvodne v konaní „o vypratanie nehnuteľností a zákaze užívania nehnuteľností“\na neskôr „o úhradu dlžného nájomného a náhrada škody“ vedenom pod sp. zn. 9 C 171/96\ndochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako odporkyne) na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n27\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov (...).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému\nkonaniu akceptuje, že po faktickej stránke ide o veľmi zložitú vec. Faktická zložitosť danej\nveci spočíva najmä v tom, že existovala úzka väzba s paralelne prebiehajúcim konaním\nsp. zn. 4 C 204/96, pričom bez právoplatného ukončenia uvedenej súvisiacej veci nebolo\nmožné v napadnutom konaní pokračovať (Bečvář a Bečvářová v. Česká republika, rozsudok\nč. 58358/00 zo 14. 12. 2004). Nebolo totiž v okolnostiach danej veci možné rozhodovať\n„o úhradu dlžného nájomného a náhradu škody“ vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých\n\n28\n\nvlastníctvo bolo spochybnené určovacou žalobou. Rozhodovanie v napadnutom konaní,\nv ktorom došlo aj k spojeniu vecí (napadnuté konanie bolo spojené s konaním sp. zn.\n8 C 105/1996), bolo po skutkovej stránke nepochybne zložité aj preto, že skutkové\nposúdenie veci si vyžadovalo úzko odborné poznatky o danej záležitosti, teda ani podľa\nnázoru ústavného súdu vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého\ndokazovania (podobne napr. II. ÚS 30/2013). Okrem uvedeného možno aj pre opakované\nupresňovanie,\n\nmenenie\n\na doplňovanie\n\nsvojho\n\nžalobného\n\nnávrhu\n\nnavrhovateľmi\n\nposudzovanú vec po skutkovej stránke kvalifikovať ako zložitú (Patta v. Česká republika,\nrozsudok č. 12605/06 z 18. 4. 2006). Na uvedené veľmi zložité skutkové okolnosti ústavný\nsúd prihliadol pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.\nPo právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa\nnevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľka sa stala\núčastníčkou napadnutého konania 23. februára 2009. V jej prípade (a v prípade brata\nsťažovateľky, pozn.) došlo totiž k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene\ndoterajšieho účastníka konania na strane odporcu, a to na základe univerzálnej sukcesie\n(titulom dedičských práv) vstúpila sťažovateľka v zmysle návrhu navrhovateľov do\npredmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov konania.\nV prípade sťažovateľky teda nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale\nk sukcesii do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01). Aj\ns prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľka môže\nuplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré\npredchádzalo tejto zmene, avšak ústavný súd za týchto okolností v rámci druhého kritéria\nskúmal aj správanie právnej predchodkyne (pôvodnej odporkyne) v napadnutom konaní\na dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania bola vyvolaná sčasti aj správaním právnej\npredchodkyne (jej právnej zástupkyne) sťažovateľky. Právna predchodkyňa sťažovateľky\na jej právna zástupkyňa totiž v období od 28. mája 1997 do 30. decembra 1997 a neskôr aj\nv osobitných prípadoch (napr. 1. apríla 1998), teda minimálne sedem mesiacov\nnespolupracovali s okresným súdom, pretože nepreberali zásielky od okresného súdu,\n\n29\n\npričom si museli byť vedomé toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie priebehu konania\n(m. m. I. ÚS 31/01). Na dĺžku napadnutého konania mala negatívny vplyv aj skutočnosť, že\nokresný súd bol o úmrtí pôvodnej odporkyne informovaný až 11. februára 2009, hoci k jej\númrtiu došlo 5. júna 2006. Ako to uvádza právny zástupca sťažovateľky, skutočne\nneexistuje žiadna právna povinnosť, „ktorá by právnemu nástupcovi na strane žalovaných\n(t. z. pri pasívnom spore) ukladala povinnosť, doslova prihlásiť sa do konania, resp.\noznámiť svoje právne nástupníctvo“, avšak sťažovateľka si musela byť vedomá toho, že\nv prípade jej pasivity taktiež prispieva k predĺženiu konania, hoci je nesporné (pozri\nchronológiu v bode II tohto nálezu), že „o priebehu sporu mala vedomosť nielen od času,\nkedy vstúpila do konania ale keď jej boli zaslané písomnosti, ale aj z konania, kedy ako\ndedičia vypratali spornú nehnuteľnosť (30.09.2007).“\nNa uvedené správanie právnej predchodkyne sťažovateľky a najmä jej právnej\nzástupkyne, ale aj samotnej sťažovateľky ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým konštatuje, že takmer dvadsaťročné celkové trvanie napadnutého konania je\nuž samo osebe neprimerané, aj keď sa predmetný spis cca poldruha roka nachádzal na\nkrajskom súde, pol roka na najvyššom súde a tri mesiace na ministerstve spravodlivosti, toto\nobdobie nemožno pričítať na vrub okresnému súdu. Okrem uvedeného účastníci konania si\n„boli vedomí prekážky postupu konania, ktorá spočívala v súbežne prebiehajúcom konaní\nvedenom pod sp. zn. 4C/204/1996“, a preto rešpektovali, že napadnuté konanie bolo od\n2. marca 2000 do 22. júna 2002 (dva roky a tri mesiace) fakticky prerušené, pretože úzko\nsúvisí s neukončeným uvedeným sporovým konaním, a od 26. mája 2003 do 9. decembra\n2008 (päť rokov a sedem mesiacov) bolo napadnuté konanie aj právoplatným uznesením\nč. k. 9 C 171/96-160 prerušené. Podľa konštantnej judikatúry pritom ústavný súd nečinnosť\nsúdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v prípade\nprerušenia konania, neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr.\nII. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02). Na strane okresného súdu teda minimálne 10 rokov\nexistovala tolerovateľná prekážka jeho postupu, ktorá spočívala jednak v prerušenom\nkonaní (počas ktorého okresný súd pravidelne sledoval stav súvisiaceho konania sp. zn.\n\n30\n\n4 C 204/96) a tiež v tom, že okresný súd z dôvodu využitia právnych prostriedkov nápravy\núčastníkmi konania nemal k dispozícii predmetný spis.\nVýznamnejšiu nečinnosť počas celého trvania napadnutého konania nemožno\npričítať okresnému súdu. Ústavný súd však v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež\npripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť\nvšeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09). Okresný súd síce\nvyužil aj prostriedky nápravy (poriadkové pokuty) za obštrukčné postupy a urážlivé podania\nnavrhovateľov, avšak nebol už celkom dôsledný pri nečinnosti a nekorektnom postupe\nustanovených znalcov, pričom všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať\nprocesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne\na účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane\nporiadkových opatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku  v tom čase účinného,\npozn.), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie\nzodpovednosť\n\naj\n\nza\n\nzabezpečenie\n\nefektívneho\n\npostupu\n\nznalca\n\n(III. ÚS 111/01,\n\nIV. ÚS 101/03). V napadnutom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie 28. novembra\n2012 a vypracovaný znalecký posudok bol predložený súdu 19. februára 2016. V poradí\nprvá znalkyňa\n\nprevzala súdny spis 24. marca 2014, ktorý\n\nokresnému súdu vrátila 9. septembra 2014 s tým, že odmieta vypracovať znalecký posudok\nzo zdravotných dôvodov. Pravdou je, že uloženie poriadkovej pokuty znalkyni by bolo\nv danom prípade prísne a vzhľadom na jej zdravotný stav neadekvátne. Znalkyňa\nprevzala spis 12. novembra 2014 a okresnému súdu vrátila 2. apríla\n2015 bez vypracovania znaleckého posudku, teda štyri mesiace potrebovala na to, aby\nzistila, že znalecký posudok má vyhotoviť znalec z odboru stavebníctva. Takýto postup\nznalkyne zo strany okresného súdu už nemusel byť tolerovaný. Napokon znalkyňa\nprevzala súdny spis 15. júla 2015, pričom znalecký posudok mala\nvypracovať do 40 dní od prevzatia spisu, teda do 4. septembra 2015. Až 24. novembra 2015\nsa znalkyňa ospravedlnila, že bola dočasne práceneschopná, a požiadala o predĺženie lehoty\nna vypracovanie znaleckého posudku, ktorý napokon predložila súdu 19. februára 2016.\n\n31\n\nOkresný súd ani v tomto prípade nevyužil prostriedky nápravy, ktoré k dispozícii mal podľa\naktuálnych procesných predpisov, a preto určitým spôsobom prispel k tomu, že dĺžku\nnapadnutého konania už z pohľadu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nebolo\nmožné tolerovať. Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu by sama osebe nemusela\nnadobudnúť charakter zbytočných prieťahov, avšak v kontexte neobvykle dlhého trvania\nnapadnutého konania už nie je ospravedlniteľná, pretože nie vždy sa vykonávali vo veci\núkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania,\na teda aj sťažovateľka v predmetnej veci nachádzala, čo je základným účelom práva\nzaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej neefektívnej\nčinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom došlo aj v dôsledku zložitosti veci\na v dôsledku správania účastníkov, ale aj v dôsledku postupu súdu, napriek tomu, že ústava\nv čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali\npríslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. I keď nie\nvšetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére\nvedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu\nspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na tzv. objektívne okolnosti (pozri\nnapr. I. ÚS 119/03). Obranu predsedníčky súdu, podľa ktorej k predĺženiu napadnutého\nkonania došlo aj vzhľadom na „niekoľkoročnú nadmernú zaťaženosť súdu“ (ktorú aj\nzdokladovala), ani v tejto veci nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť,\nže ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo\nporušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú\nvec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti\noznačované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu (pozri napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03). Skutočnosť, že okresný\nsúd mal personálne problémy, ktoré objektívne nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na\nťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,\nktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri\nnapr. I. ÚS 156/02).\n\n32\n\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n4. Pretože vo veci bol 5. mája 2016 vyhlásený rozsudok č. k. 9 C 171/96-974,\nústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde, a o tomto návrhu sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu\nv bode 4.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 € najmä\nvzhľadom na „extrémne neprimeranú dĺžku súdneho konania a neistotu v právnom\npostavení sťažovateľky umocnenú zdravotným stavom (onkologickým ochorením)“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené\npriznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd pritom\nprihliadol na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na skutkovú\nzložitosť veci, na správanie sťažovateľky a osobitne na skutočnosť, že sťažovateľka sa stala\núčastníčkou konania od 23. februára 2009, pričom podľa svojho písomného stanoviska\nz 5. marca 2009 sa „k veci nevie vyjadriť, nakoľko od roku 1988 býva v Českej republike“,\nteda v období pred uvedeným dátumom ani nemohla pociťovať prirodzene žiadnu ujmu,\nktorá by vyplývala zo zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Okrem uvedeného\nústavný súd pri určení finančného zadosťučinenia prihliadol aj na to, že okresný súd\nv posudzovanom konaní 5. mája 2016 vo veci meritórne rozhodol. Ústavný súd však\n\n33\n\nnemohol neprihliadať aj na to, že v napadnutom konaní už vyslovil porušenie označených\npráv nálezom č. k. II. ÚS 78/06-48 z 24. mája 2006.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 21. novembra\n2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 5. apríla 2016). Za dva úkony\nvykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po\n8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál\n8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky\npredstavujú sumu 435,66 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 87,13 €,\nt. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 522,79 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. augusta 2016\n\n34", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie-splnenie podmienok konania", "dokazovanie-znalecké dokazovanie", "pozemok, pozemkové právo-užívateľ pozemkov", "nájom a podnájom-nájomné", "prieťahy v konaní-pri prerušení konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:942e7f75-8d3b-41ee-be3a-1f6a56e9c814", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2013 z 22. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:942e7f75-8d3b-41ee-be3a-1f6a56e9c814"}, {"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:2f7a2265-680d-4f1f-bcf9-352a9daeedac", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/06 z 24. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f7a2265-680d-4f1f-bcf9-352a9daeedac"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/02 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:59ca18f8-de99-43c7-944b-388946910606", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59ca18f8-de99-43c7-944b-388946910606"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 108/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 78/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d4edb3-2fbc-45b8-9909-defbd03cc3bf"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "c79c687b-4b6e-4712-b295-8f437021103d:889269ab-75dd-42da-90b7-32439cc433b2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216513.2", "spisova_znacka": "9Co/323/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/323/2013 z 5. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216513.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d14722d2-b97d-4354-9d01-b94a8416c768", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.175.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.175.2018.2"}, {"guid": "ussr:48b06208-af99-47ca-8842-9c3907be032a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.4.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.4.2018.2"}, {"guid": "ussr:0201eeef-8610-4453-a5c4-029ae9c6d013", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.538.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 538/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 538/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.538.2017.1"}, {"guid": "ussr:88e60bc5-8ce6-462d-9936-512f893e6822", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.666.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 666/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 666/2017 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.666.2017.1"}, {"guid": "ussr:7016b0e6-b7c8-469b-8a9c-848fa4b44c1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.680.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 680/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 680/2016 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.680.2016.1"}]}