{"guid": "ussr:84321592-a7f3-4783-9303-8ebcbe0174d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2016 z 14. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 7/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84321592-a7f3-4783-9303-8ebcbe0174d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 7/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom\nHabrmanom, Tajovského 12, Nové Zámky, ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Stáleho rozhodcovského\nsúdneho dvora v konaní vedenom pod sp. zn. Ob2013024, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Habrmanom, Tajovského 12, Nové\nZámky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Stáleho\nrozhodcovského súdneho dvora (ďalej len „rozhodcovský súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. Ob2013024 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nSťažovateľ v sťažnosti okrem opisu skutkového stav uvádza:\n«Dňa 02. 12. 2013 som ako splnomocnený právny zástupca sťažovateľa doporučene\nzaslal Stálemu rozhodcovskému súdnemu dvoru do sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava\n(ďalej len „súd“ alebo „sudcovský súd“) Žalobu o zaplatenie 2019,60 EUR s prísl. Vo veci\nsťažovateľa:\n\n..., proti odporcovi:\n\n.., vedenej pod sp. zn.\n\nOb2013024.\nPodaná zásielka sa mi vrátila ako nedoručená súdu v mieste jeho sídla dňa\n04. 12. 2013. Po telefonickom kontakte na telefónnom číslo zverejnené na webovej stránke\nsúdu mi bola predsedom súdu\n\noznámená nová adresa súdu na Mládežníckej\n\nulici 2101, 01701 Považská Bystrica, na ktorú sa mi podaním dňa 05. 12. 2013 podarilo\ndoručiť predmetnú žalobu.\nPoukazujem na skutočnosť, že ešte v decembri 2013 som bol ubezpečený predsedom\nsúdu, že adresa zverejnená na webovej stránke, ako aj sídlo uvedené v registri\nrozhodcovských súdov bude zmenené, nakoľko zásielky na túto adresu nie je možné doručiť.\nJednak sídlo v registri súdov, ako aj webová stránka naďalej eviduje adresu, na\nktorú nie je možné doručovať korešpondenciu súdu na Kutlíkovej 17, Bratislava, navyše už\nkorešpondenciu nemožno doručiť ani na vyššie uvedenú adresu v Považskej Bystrici, keďže\naj táto adresa je už neplatná, pričom o zmene sídla a doručovacej adresy som ako zástupca\núčastníka súdneho sporu nebol upovedomený. Samozrejme, nová adresa nie je uvedená\nv žiadnych dostupných registroch, ani na webovej stránke súdu.\nPo doručení žaloby bola doručená súdom výzva na úhradu súdneho poplatku\nz 09. 12. 2013, pričom z výzvy nebolo jasné, aká výška súdneho poplatku má byť uhradená.\nPo vyjasnení výšky úhrady súdneho poplatku bol tento uhradený 28. 01. 2014.\n\n2\n\nUhradením súdneho poplatku skončila akákoľvek komunikácia súdu so žalobcom, ja\nako právny zástupca žalobcu som bol odkázaný kontaktovať zamestnankyňu súdu o stave\nkonania, pričom následne opakovane sa nebolo možné dovolať ani na číslo predsedu súdu\nzverejnené na webovej stránke súdu ako aj na ním poskytnuté číslo zamestnankyne súdu. Na\nopakované emailové dotazy na predsedom uvedenú adresu zamestnankyňa súdu ani raz\nnereagovala.\nKeďže po úhrade súdneho poplatku rozhodcovský súd nevykonal po dobu 9 mesiacov\nžiadny úkon, na telefonické ani emailové dotazy o stave konania nereagoval, požiadal som\no súčinnosť advokáta so sídlom v Považskej Bystrici, ktorému sa po viacerých neúspešných\npokusoch podarilo dojednať nahliadnutie do súdneho spisu dňa 23. 10. 2014.\nV spise nebol zaevidovaný žiadny právny úkon súdu od úhrady Súdneho poplatku až\npo výzvu súdu na vyjadrenie žalovaného z 15. 09. 2014, pričom vyjadrenie žalovaného\nzo dňa 22. 10. 2014 bolo doručené súdu buď 22. 10. alebo 23. 10. 2014.\nSplnomocnený advokát si vyhotovil fotokópiu z vyjadrenia, pričom zamestnankyňa\nsúdu ho ubezpečila, že uvedené vyjadrenie pošle mne ako splnomocnenému právnemu\nzástupcovi na vyjadrenie písomne prostredníctvom pošty.\nPodotýkam, že k dnešnému dňu mi nebola doručená žiadna korešpondencia zo strany\nsúdu. Napriek tomu som v zmysle vyhotovenej fotokópie zaslal súdu na novú adresu\noznámenú predsedom súdu na Mládežníckej ulici 2101 v Považskej Bystrici vyjadrenie\nk vyjadreniu žalovaného z 30. 10. 2014, ktoré mi opätovne bolo vrátené z dôvodu, že\nzásielku nebolo možné súdu doručiť.\nNapriek tomu, že od podania žalobného návrhu na súd ubehlo už viac ako\n18 mesiacov, rozhodcovský súd vo veci nekoná, nezaslal žiadnu relevantnú korešpondenciu,\nnepreberá zásielky, neodpovedá na emailové dotazy a je nedostupný aj telefonicky.\nPreto dňa 27. 01. 2015 v Sťažnosti na postup súdu vo veci vedenej na Stálom\nrozhodcovskom súdnom dvore pod sp. zn. Ob20124 som žiadal o prešetrenie celej veci\na o písomné informovanie o vyhodnotení našej sťažnosti. Nakoľko súd neodpovedal na našu\nsťažnosť, nevyjadril sa a ani nekonal vo veci, pričom Sťažnosť na postup súdu vo veci\nvedenej na Stálom rozhodcovskom súdnom dvore pod sp. zn. Ob2013024 a Vyjadrenie\nk vyjadreniu odporcu k žalobe boli prevzaté dňa 20. 02. 2015, boli splnené všetky\npodmienky na podanie ústavnej sťažnosti.»\n\n3\n\nPodľa názoru sťažovateľa „Pokiaľ ide o postup Stáleho rozhodcovského súdneho\ndvoru, v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu vyššie uvedeného základného práva, a to\nnajmä v dôsledku jeho konania, ktoré však nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty\nsťažovateľa vo veci, s ktorou sa obrátil na súd.“.\nSťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 1 450 €, ktoré odôvodňuje svojím presvedčením, že „... len konštatovanie porušenia\npráva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd by nebolo dostatočným zadosťučinením...“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Stáleho rozhodcovského súdneho dvora zriaďovateľa\n,\n\nvo veci sp. zn.\n\nOb2013024 porušené bolo;\nStálemu rozhodcovskému súdnemu dvoru zriaďovateľa\n,\n\n,\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. Ob2013024\n\nprikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov;\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1450,EUR s príslušenstvom (dvetisícdevätnásť eur šesťdesiat centov), ktoré je Stálemu\nrozhodcovskému súdnemu dvoru zriaďovateľa\n,\n\npovinný vyplatiť a to v lehote 7 dní.\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44\n\nEUR, ktorú je Odporca povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu\n, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\nK návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie\nnavrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak.\nV splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným\nsúdom.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažnosť nie je podpísaná sťažovateľom ani jeho právnym\nzástupcom a taktiež k nej nie je pripojené kvalifikované splnomocnenie na zastupovanie\nv konaní pred ústavným súdom. Z dôvodov procesnej ekonómie ústavný súd upustil od\nvýzvy adresovanej sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov sťažnosti, pretože ani prípadné\n5\n\nodstránenie jej nedostatkov by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu\no nej.\nPodľa tvrdenia sťažovateľa rozhodcovský súd svojím postupom v napadnutom\nkonaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nÚstavný súd už opakovane pripomína, že podstata rozhodcovského konania spočíva\nv mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou\nkonania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred\nvšeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy\nkonania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do\nvýsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na\npríslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov. Aj keď toto\nrozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná\nkonaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady\nspravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona\no rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak niektorú otázku postupu konania nemožno\nriešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní\npred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa. Danou právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok. (III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).\nÚstavný súd poukazuje na charakter a podstatu rozhodcovského konania. Jedným\nz predpokladov založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3\nzákona o rozhodcovskom konaní). Na základe zmluvy súkromnoprávneho charakteru alebo\nrozhodcovskej doložky sa strany slobodne a vážne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi\nvznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím\nrozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome\nvzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov\na zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno\n6\n\nvzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci (m. m.\nIII. ÚS 335/2010).\nÚstavný súd zastáva názor, že ak rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci,\nnemožno jeho postup alebo rozhodnutia preskúmať v konaní podľa čl. 127 ústavy\na prípadná sťažnosť proti postupu alebo rozhodnutiu rozhodcovského súdu je z hľadiska\ndodržania právomoci nezlučiteľná s čl. 127 ústavy. Rozhodcovské konanie je inštitútom\nsúkromného práva, v ktorom rozhodcovia ako osoby súkromného práva rozhodujú spory na\nzáklade súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Rozhodcom ani rozhodcovským\nsúdom nie je formálne ani materiálne zverený výkon verejnej moci a z tohto dôvodu\nnemôžu byť pasívne\n\nlegitimovaní v konaní o sťažnosti\n\npodľa\n\nčl.\n\n127\n\nústavy\n\n(PLz. ÚS 5/2015).\nÚstavný súd konštatuje, že strany rozhodcovskej zmluvy si musia byť vedomé\nmožných negatívnych dôsledkov svojho rozhodnutia uprednostniť riešenie medzi nimi\nvzniknutých sporov prostredníctvom súkromnoprávnej osoby – rozhodcovského súdu pred\nsúdnym orgánom Slovenskej republiky, čím sa ich základné právo na súdnu ochranu\nv istom zmysle stáva okliešteným rozsahom vyplývajúcim, ako už bolo uvedené, z § 40\nzákona o rozhodcovskom konaní (m. m. III. ÚS 335/2010).\nV posudzovanom prípade sťažovateľ napáda postup rozhodcovského súdu, ktorý\nv jeho veci nekoná bez prieťahov, teda jeho právna vec sa nachádza v štádiu pred vydaním\nmeritórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že viaceré aspekty\nrozhodcovského konania sú upravené priamo v zákone o rozhodcovskom konaní, z ktorého\nsúčasne vyplýva jeho konsenzuálny základ. Podľa § 26 ods. 2 zákona o rozhodcovskom\nkonaní rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami\ndohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento\nzákon vylučuje. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie\nkonanie podľa svojej úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo\nkaždého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Podľa\nodseku 3 tohto ustanovenia stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské\nkonanie podľa rokovacieho poriadku (§ 14) účinného ku dňu začatia konania. Okrem\n7\n\nprípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť\npriebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom dbať\nna zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka\nrozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Vzhľadom na uvedený\nzmluvný základ vedenia rozhodcovského konania, a teda jeho rýdzo súkromnoprávny\ncharakter, je vylúčená možnosť ústavného súdu zasiahnuť do vedenia rozhodcovského\nkonania, a poskytnúť tak ochranu sťažovateľom označeným právam v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy.\nUvedené právne závery boli premietnuté aj do zjednocujúceho stanoviska pléna\nústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. decembra 2015, v ktorého výroku sa uvádza:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti\npostupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov.“ V zmysle § 6 zákona o ústavnom\nsúde sú senáty ústavného súdu viazané zjednocujúcim uznesením pléna ústavného súdu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa podľa § § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}, {"guid": "ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2010 z 21. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-21", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c"}, {"guid": "ussr:5ae0e8a6-5bc7-4cb5-9d8e-7e860a9920af", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/2010 z 30. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-30", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ae0e8a6-5bc7-4cb5-9d8e-7e860a9920af"}, {"guid": "ussr:f10b9104-c4fc-4893-a7a3-484174d224fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f10b9104-c4fc-4893-a7a3-484174d224fe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d3c2c682-9974-4847-8166-511d1b3edfba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.45.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.45.2025.1"}]}