{"guid": "ussr:318ce1d5-ab58-4483-9800-721cf8fb6608", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 699/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 699/2016 z 22. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 699/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/318ce1d5-ab58-4483-9800-721cf8fb6608", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 699/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\n,\n,\n\nv mene ktorej koná advokát\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 981/2014 a jeho uznesením z 15. februára 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\nodmieta\nprerokovanie.\n\npre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2016\nfaxovou správou a 12. mája 2016 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n,\n\n, v mene ktorej koná advokát\n, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Er 981/2014 a jeho uznesením z 15. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučného\nkonania (v procesnom postavení povinnej), ktoré začalo 26. marca 2014 na návrh obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „oprávnená“), na základe\n\nexekučného titulu  uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 15 Cb 139/2009 z 5. marca\n2014, o vymoženie sumy 15 000 € s príslušenstvom. Exekučné konanie je vedené\nna Exekútorskom úrade\n\n, súdneho exekútora,\n\n(ďalej\n\nlen „súdny exekútor“) pod sp. zn. EX 882/2014.\nSťažovateľka 15. apríla 2014 podala súdnemu exekútorovi námietku miestnej\nnepríslušnosti exekučného súdu  Okresného súdu Trnava v exekúcii, ako aj námietky proti\nupovedomeniu o začatí exekúcie a trovám exekúcie. O námietkach sťažovateľky rozhodol\n(už) okresný súd uznesením sp. zn. 5 Er 981/2014 z 15. februára 2016 tak, že námietky proti\nexekúcii zamietol, taktiež zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie a vyhovel jej\nnámietkam proti trovám exekúcie. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd napadnutým\nuznesením porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n2\n\nK podstate veci sťažovateľka uvádza, že v predmetnej exekučnej veci «bolo\nsťažovateľovi dňa 31. 03. 2014 doručené upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 882/2014\nzo dňa 13. 02. 2014... vydané na základe poverenia Okresného súdu Trnava\nč. k. 5207*140792 zo dňa 27. 03. 2014...\nPoverenie bolo dňa 27. 03. 2014 na základe návrhu oprávneného zo dňa 26. 03.\n2014 vydané miestne nepríslušným súdom na základe exekučného titulu - vykonateľného\nuznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15 Cb/139/2009 - 547 zo dňa 05. 03. 2014...\nExekučným titulom bol schválený súdny zmier v nasledovnom znení: „Žalovaný sa\nv lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia o schválení zmieru zaväzuje zaplatiť\nžalobcovi sumu 1,- EUR na účet žalobcu vedený v\n\n.. a žalobca sa\n\nv lehote do 10 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru zaväzuje nahradiť\nžalovanému trovy konania vo výške 12.500,- EUR bez DPH (t. j. 15.000 s DPH) na účet\nprávneho zástupcu žalovaného...\nAko vyplýva zo znenia Súdneho zmieru a výroku exekučného titulu, je nepochybné, že\nOprávnený bol zaviazaný na vzájomnú povinnosť, čo bolo vyjadrené spojkou „a“ v spojení\ns jeho povinnosťou na peňažné plnenie voči Sťažovateľovi, obsiahnutými v Súdnom zmiere.\nSťažovateľ na základe exekučného titulu, ktorým bol Súdny zmier, uhradil\noprávnenému istinu pohľadávky vo výške 15.000 Eur, čo mu oznámil emailom zo dňa\n31. 03. 2014.\nSplnenie vzájomnej povinnosti nebolo v konaní preukázané a súd, ako vyplýva\nzo znenia Napádaného uznesenia, uvedenú vzájomnú povinnosť ani neskúmal.».\nĎalej sťažovateľka uvádza, že „z pripojeného úplného výpisu Sťažovateľa\nz Obchodného registra... je zrejmé, že sídlom a miestom podnikania Sťažovateľa zapísaného\nv Obchodnom registri je adresa\n\n.\n\nNakoľko vo všeobecnosti až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom\nsúdneho exekútora, ktorým vznikajú právne účinky voči povinnému, sú námietky voči\nupovedomeniu o začatí exekúcie prvým úkonom povinného vo veci.\nS ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že exekučným súdom Sťažovateľa nemohol\nbyť Okresný súd Trnava, nakoľko Sťažovateľ pri prvom úkone vo veci vzniesol námietku\nmiestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava konať ako exekučný súd...\n\n3\n\nPo doručení upovedomenia Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu svojím\npodaním zo dňa 14. 04. 2014 preto vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti exekučného\nsúdu, podal námietky voči upovedomeniu a voči exekúcii, ako aj voči trovám exekúcie\na navrhol exekúciu zastaviť.\nNa základe uvedeného podania došlo dňa 12. 05. 2014 k postúpeniu veci miestne\npríslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Galanta.\nOkresný súd Galanta dňa 18. 08. 2014 vyzval oprávneného na vyjadrenie, tento sa\nvyjadril dňa 25. 09. 2014.\nUvedené vyjadrenie oprávneného zo 25. 09. 2014 nebolo Sťažovateľovi doručené,\nv dôsledku čoho bol tak porušený princíp rovnosti účastníkov konania, nakoľko Sťažovateľ\nsa o obsahu vyjadrenia oprávneného k odvolaniu dozvedel až z odôvodnenia uznesenia\nOkresného súdu Trnava prostredníctvom\n\n, vyššieho súdneho úradníka,\n\nč. k. 5 Er/981/2014-75, EX 882/14 zo dňa 05. 11. 2014..., ktoré založil na právnom názore\noprávneného.“.\nPodľa sťažovateľky „... Okresný súd Galanta (i) vychádzal z nesprávneho\na nedostatočného právneho posúdenia, (ii) arbitrárne posúdil právnu vec Sťažovateľa\na (iii) súd bol pri rozhodovaní nesprávne obsadený, čím odňal Sťažovateľovi možnosť konať\npred súdom...“.\nSťažovateľka predovšetkým namieta, že „exekúcia je od počiatku vedená nezákonne,\na to v dôsledku procesnej vady, keďže... na základe návrhu oprávneného na vykonanie\nexekúcie zo dňa 26. 03. 2014 a na základe exekučného titulu vydal poverenie miestne\nnepríslušný súd - Okresný súd Trnava, a to jeden deň po podaní návrhu...\nZo skutkového stavu je zrejmé, že námietka miestnej nepríslušnosti bola\nSťažovateľom uplatnená a bola uplatnená ihneď pri jeho prvom úkone vo veci\nprostredníctvom námietok proti Exekúcii zo dňa 14. 04. 2014 a bola nepochybne dôvodná.\nV takom prípade mala byť Exekúcia ex offo zastavená...\nSkutočnosť, že vec bola postúpená príslušnému súdu nemôže sama osebe zahladiť\nprocesnú vadu konania, ktorou Exekúcia trpí od počiatku, a to procesnú vadu vydania\npoverenia nepríslušným prvostupňovým súdom.“.\n\n4\n\nPodľa sťažovateľky „ak rozhodoval miestne nepríslušný súd, došlo upovedomením,\nvydaným na základe poverenia Okresným súdom Trnava, k porušeniu práva Sťažovateľa\nna zákonného sudcu a Exekúcia trpí vadou podľa § 205 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojitosti\ns § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p.“.\nSťažovateľka namieta aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nobsahovalo nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. V tejto súvislosti tvrdí, že\n„napádaným uznesením Okresný súd Galanta okrem iného námietkam Sťažovateľa zo dňa\n14. 04. 2014 nevyhovel. Exekučný poriadok explicitne neustanovuje, že v takom prípade\nvoči takému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, a to obzvlášť za situácie ak\nbol v konaní nesprávne obsadený súd, rozhodoval nezákonný sudca a došlo k nasledovnej\nvade spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom...\nSkutočnosť, že Uznesenie VSU bolo sudcom prvostupňového súdu Napádaným\nuznesením zrušené, ešte samo osebe neznamená, že bolo Odvolaniu Sťažovateľa vyhovené.“.\nOkrem už uvedených nedostatkov sa okresný súd v napadnutom uznesení podľa\nsťažovateľky „nedostatočne a aj nesprávne vysporiadal s právnou stránkou veci\na argumentáciou Sťažovateľa v Odvolaní Sťažovateľa v dôsledku čoho Odvolaniu\nSťažovateľa sudca prvostupňového súdu nevyhovel.\nV takom prípade však mal vec postúpiť Krajskému súdu v Trnave ako súdu\nodvolaciemu, čo sa však nestalo.\nV dôsledku uvedeného nesprávneho procesného postupu v príkrom rozpore s ust.\n§ 374 ods. 4 O. s. p., došlo v konani v tejto právnej veci k procesnej vade, ktorou sa\nSťažovateľovi odňala možnosť konať pred súdom a vo veci zároveň konal nesprávne\nobsadený súd a nerozhodoval zákonný sudca.“.\nZáver okresného súdu o nedôvodnosti námietok proti exekúcii a návrhu na zastavenie\nexekúcie\n\nsťažovateľka\n\npovažuje\n\nza\n\nnesprávny\n\na\n\nústavne\n\nneudržateľný,\n\nkeďže\n\n„prvostupňový súd okrem vydania Napádaného uznesenia postupom, ktorý vykazuje zjavné\nprocesné vady, v Napádanom uznesení neskúmal a nerozhodol najmä o Sťažovateľom\nnamietaných skutočnostiach, a to zániku exekúciou vymáhanej pohľadávky (teda splnenie\n\n5\n\nvzájomnej povinnosti oprávneného a Sťažovateľa) a vydaním poverenia nepríslušným\nsúdom, čo je samo osebe dôvodom neprípustnosti Exekúcie a jej zastavenia“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom a uznesením Okresného\nsúdu Galanta zo dňa 15. 02. 2016, č. k. 5 Er/981/2014-113, porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 15. 02. 2016, č. k. 5 Er/98112014-113\nsa zrušuje a vec s a vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Galanta je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania v sume\n363,80 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to na účet právneho\nzástupcu\n\n..“\n\nPodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež\nnavrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 5 Er 981/2014 z 15. februára 2016 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej, keďže „v dôsledku Napadnutého uznesenia je celkom zrejmé, že je možné\npokračovať v Exekúcii voči Sťažovateľovi ako povinnému, a tým priamo ohrozovať výkon\njeho vlastníckeho práva v dôsledku hrozby zmenšenia jeho majetku“.\nV súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd prípisom\nzo 17. júna 2016 požiadal okresný súd o vyjadrenie k sťažnosti. Predseda okresného súdu\nvo svojom vyjadrení k sťažnosti z 13. júla 2016 (Spr/363/2016) doručenom ústavnému súdu\n19. júla 2016 okrem iného uvádza:\n„I. Okresný súd Galanta... si, k ústavnej sťažnosti sťažovateľa, dovoľuje vyjadriť sa\nv súvislostiach širších, ako sú len tie, priamo späté s rozhodnutím tunajšieho súdu\nč. k. 5 Er/981/2014-113 zo dňa 15. 02. 2016, ktorého zrušenia sa sťažovateľ domáha,\n\n6\n\na ktorého vydaním, malo, v časti poučenia súdu o prípustnosti podania opravného\nprostriedku, dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prístup k súdu a súdnej\nochrane.\nII. V prvom rade sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením sťažovateľa o nezákonnosti\nvedenia exekúcie od počiatku, a to z dôvodu konania (vydania poverenia) miestne\nnepríslušným súdom. Vzhľadom na to, že miestne nepríslušný Okresný súd Trnava konal na\nnámietku sťažovateľa a postúpil spisový materiál na tunajší súd, ako miestne príslušný,\nje nutné toto považovať za odstrániteľný nedostatok podmienky konania na strane súdu,\ns ktorou zákon nespája potrebu rozhodnutia o zastavení konania.\nIII. Súd sa nepochybne stotožňuje s vyjadrením sťažovateľa, že už viacerými súdnymi\ninštanciami, a to najmä Ústavným súdom Slovenskej republiky, Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky ako aj Európskym súdom pre ľudské práva bolo judikované, že v\nprípade akýchkoľvek podaní účastníkov konania, ktoré boli protistrane doručované za\núčelom vyjadrenia sa k nim, tak v prípade doručenia vyjadrenia, je toto potrebné opätovne\ndoručovať účastníkovi, ktorý podanie podával, a to najmä z dôvodov uvádzaných\nsťažovateľom. Súd má však za to, že v tomto prípade ide o jemne odlišnú situáciu, ktorú\nnemožno nebrať do úvahy. Práve rozhodovanie o návrhoch v exekučných konaniach\nsamotným vyšším súdnym úradníkom, minimálne do dňa 30. 06. 2016, bolo veľmi častým\nfenoménom najmä z dôvodu, že v prípade takéhoto rozhodovania, bolo vždy prípustné\nodvolanie aj v prípade, ak to v Exekučnom poriadku nebolo výslovne uvedené, čo bol\npresne opačný princíp, ako ten, zakotvený v Občianskom súdnom poriadku. Vzhľadom na\nobrovský nápad vecí, ako aj procesných návrhov, boli následne individuálne nesprávne\nprávne posúdenia rozhodnutí, napraviteľné podaním opravného prostriedku na súde tej\nistej inštancie. Týmto sa dostávame k námietke sťažovateľa k jeho nemožnosti oboznámiť sa\ns vyjadrením protistrany k odvolaniu. Súd je toho názoru, že v tomto prípade k jeho\noboznámeniu, došlo práve doručením rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o jeho\nnámietkach a návrhu, pretože ak proti tomuto rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie, čo\npodľa názoru Krajského súdu v Trnave nebolo, odvolaním sťažovateľa došlo k zrušeniu\npredmetného rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom a de facto, ale aj de iure,\nmuselo byť opätovne rozhodnuté o všetkých podaniach účastníkov konania samotným\nsudcom. Takýto postup súdu sa zdá byť vo všeobecnosti v obdobných prípadoch o to\n\n7\n\nsprávnejší, že súd nesmie zabúdať na zákonnú lehotu na rozhodnutie súdu o námietkach\npovinného proti exekúcii, ktorá napriek jej náročnému dodržaniu, už len vzhľadom\nna doručovanie podania protistrane, nijakým spôsobom nemôže byť chápaná iba ako\norientačnú, a ktorej účel by bol ďalším doručovaním vyjadrenia sťažovateľovi absolútne\nzmarený. Práve zrušenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka podaním odvolania\npredstavovala v predmetnom konaní podľa názoru súdu rozumnú mieru zachovania\nprincípu proporcionality medzi dodržaním, alebo aspoň priblížením sa k dodržaniu,\nzákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a zároveň zachovania informovanosti o priebehu\nkonania všetkých účastníkov konania rovnako, najmä preto, že v rozhodnutí vyššieho\nsúdneho úradníka boli účastníci zároveň konfrontovaní s právnym názorom súdu k veci,\no ktorý sa mohli pri precizovaní a akcente na svoje argumenty rovnocenne oprieť.\nIV. Čo sa týka dodržania práv sťažovateľa na prístup k súdu a súdnej ochrane súd\npoukazuje na skutočnosť, že predmetný spis bol s odvolaním sťažovateľa proti rozhodnutiu\nvyššieho súdneho úradníka č. k. 5 Er/981/2014-75 zo dňa 05. 11. 2014, postúpený\npredkladacou správou zo dňa 04. 05. 2015 na odvolací súd, Krajský súd v Trnave, z\ndôvodu, že zákonný sudca tunajšieho súdu odvolaniu sťažovateľa vyhovieť nemienil (§ 374\nods. 4 O. s. p.). Krajský súd v Trnave však vzápätí dňa 09. 12. 2015 spis vrátil tunajšiemu\nsúdu s prípisom, v ktorom uviedol, že proti žiadnemu z výrokov v rozhodnutí odvolanie nie\nje prípustné, čoho výsledkom je zrušenie rozhodnutia a potreba opätovného rozhodnutia\nsudcu prvého stupňa. Zákonný sudca v intenciách pokynu nadriadeného súdu dňa 15. 02.\n2016 vydal uznesenie č. k. 5 Er/981/2014-111, v ktorom účastníkov poučil tak, že proti\nnemu nie je prípustné odvolanie, čo plne korešponduje s právnym názorom odvolacieho\nsúdu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, z dôvodu, že okresný súd mal postupovať v rozpore\ns Exekučným poriadkom, keď ako nedôvodné zamietol námietky sťažovateľky proti\nexekúcii o vymoženie uloženej povinnosti v sume 15 000 € s príslušenstvom a trovami\nexekúcie, ako aj jej návrh na zastavenie exekúcie.\nPodľa názoru okresného súdu vyjadreného v napadnutom uznesení „... predmetná\nexekúcia je, na základe návrhu na vykonanie exekúcie ako aj žiadosti o udelenia poverenia,\nvedená na istinu vo výške 15 000,00 Eur s príslušenstvom ako aj trov exekúcie. Súdny\nexekútor je súdom poverený na vymáhanie celej povinnosti s príslušenstvom ako aj svojich\ntrov exekúcie, pričom po uhradení istiny pohľadávky mu nevzniká povinnosť ukončiť\nprebiehajúcu exekúciu a rovnako tak súd nemá dôvod zastavovať exekúciu v časti, nakoľko\nk úhrade zo strany povinného došlo až po začatí exekučného konania. Ďalej súd uvádza,\nže exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,\nna ktorom, vyplývajúc zo žurnalizácie spisu, už pri podaní návrhu bola vyznačená doložka\nprávoplatnosti ako potvrdenie o jeho vykonateľnosti, a zároveň sa súd po preskúmaní\npredmetného exekučného titulu stotožňuje s vyjadrením oprávneného v tom, že schváleným\nzmierom nebolo podmienené splnenie povinnosti oprávneného za účelom splnenia si\n\n9\n\npovinnosti povinného. Bolo preto legitímnym právom oprávneného, na základe exekučného\ntitulu, podať návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému.“. Proti napadnutému uzneseniu\nsp. zn. 5 Er 981/2014 z 15. februára 2016 okresný súd odvolanie nepripustil.\nSťažovateľka sa s citovaným záverom nestotožňuje, tvrdiac, že exekúcia je\nod počiatku vedená nezákonne a mala byť ex offo zastavená, keďže poverenie vydal miestne\nnepríslušný súd (Okresný súd Trnava), nebolo jej doručené vyjadrenie oprávnenej\nz 25. septembra 2014 k jej námietkam proti exekúcii, exekučný súd neskúmal zánik\nvymáhanej pohľadávky a preukázanie splnenia vzájomnej povinnosti, z čoho je podľa jej\nnázoru celkom zrejmá prípustnosť opravného prostriedku, a to obzvlášť za situácie, ak bol\nv konaní nesprávne obsadený súd a rozhodoval nezákonný sudca.\nPodľa názoru sťažovateľky za situácie, keď nebolo jej odvolaniu proti uzneseniu\nsp. zn. 5 Er 981/2014 z 5. novembra 2014 vydanému vyšším súdnym úradníkom vyhovené\na rozhodol prvostupňový súd, ktorý vec nepredložil odvolaciemu súdu, došlo v dôsledku\nnesprávneho obsadenia súdu k odňatiu možnosti sťažovateľky konať pred súdom, a tým\nk porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\nPodľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné proti „rozhodnutiam\npodľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku“. V teórii existujú\nsíce pochybnosti o tom, či spojenie „rozhodnutie podľa“ má zahŕňať aj negatívne\nrozhodnutia podľa týchto písmen, teda uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie\nexekúcie v týchto prípadoch (napr. M. Števček In: ŠTEVĚK, M., FICOVÁ, S. a kol.\nExekučný poriadok. Komentár. Praha: C. H. BECK, 2011, s. 156), pričom súdna prax\nväčšinovo tieto pochybnosti neakceptuje. Hoci v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sa ojedinele zastáva názor, že odvolanie\nv týchto prípadoch prípustné nie je (porov. napr. 6 Cdo 171/2012 s výslovným odmietnutím\nopačných názorov iných senátov), väčšina ostatných senátov zastáva názor, podľa ktorého\nje odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie prípustné (porov.\nnapr. 3 Cdo 130/2009, 3 Cdo 306/2008, 4 Cdo 207/2012, 5 Cdo 327/2009, implicitne aj\n7 Cdo 154/2011). S prihliadnutím na uvedené a prevažujúcu prax najvyššieho súdu\n\n10\n\npreto možno uzavrieť, že proti výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu\nna zastavenie exekúcie mohol sťažovateľ podať odvolanie (m. m. II. ÚS 412/2013,\nIV. ÚS 320/2014).\nAj ústavný súd vo vzťahu k posudzovanej otázke vo svojej judikatúre zastáva názor,\nže aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je za podmienok\nuvedených v § 58 ods. 5 Exekučného poriadku prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje\nv riadnom inštančnom postupe súd vyššieho stupňa (I. ÚS 100/2011, m. m. II. ÚS 232/2012,\nII. ÚS 412/2013 a IV. ÚS 529/2011). Jedinou výnimkou, keď ústavný súd nespochybnil\nústavnú konformitu záveru najvyššieho súdu, podľa ktorého je odvolanie prípustné len proti\n„pozitívnemu“ rozhodnutiu súdu, predstavuje uznesenie sp. zn. II. ÚS 224/2012 zo 4. júla\n2012. Toto rozhodnutie ale možno považovať len za vybočenie z inak stabilizovanej\njudikatúry ústavného súdu, čo potvrdzuje okrem iného aj skutočnosť, že ten istý senát\nústavného súdu vo svojej časovo súbežnej, ako i neskoršej rozhodovacej činnosti\n(II. ÚS 232/2012, II. ÚS 412/2013) už rozhodol inak t. j. akceptoval, že odvolanie je\nprípustné aj vo vzťahu k rozhodnutiam o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie\n(pozri uznesenia sp. zn. II. ÚS 232/2012 zo 4. júla 2012 a sp. zn. II. ÚS 412/2013\nzo 4. septembra 2013) bez postupu podľa § 6 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd\nv konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľky nezistil dôvod na to, aby sa pokúsil\no prelomenie svojej v súčasnosti už stabilizovanej judikatúry.\nV súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd na účely\npreskúmania námietok sťažovateľky vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 5 Er 981/2014,\nz ktorého zistil tieto skutočnosti relevantné na posúdenie opodstatnenosti sťažnosti\nsťažovateľky:\n1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie proti sťažovateľke ako\npovinnej o zaplatenie sumy 15 000 € s príslušenstvom sa 26. marca 2014 začalo exekučné\nkonanie vedené súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 882/2014. Vykonateľným exekučným\ntitulom, na základe ktorého bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť oprávnenej peňažné\nplnenie, bolo uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 15 Cb 139/2009 z 5. marca 2014.\n\n11\n\n2. Na základe označeného exekučného titulu po podaní návrhu oprávnenej\nna exekúciu 8. januára 2007 a vydaní poverenia na výkon exekúcie (č. 5207*140792)\nOkresným súdom Trnava z 27. marca 2014 upovedomil poverený súdny exekútor\núčastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. EX 882/2014 z 27. marca\n2014.\n3. Sťažovateľka ako povinná vzniesla v zákonom ustanovenej lehote proti exekúcii\nnámietky (15. apríla 2014), ktorých podstatou bola okrem iného námietka miestnej\nnepríslušnosti exekučného súdu  Okresného súdu Trnava, a v tejto súvislosti žiadala\nexekúciu ako neprípustnú zastaviť.\n4. Prípisom z 12. mája 2014 Okresný súd Trnava oznámil účastníkom, že „vec\npostupuje Okresnému súd Galanta v zmysle § 45 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom\nznení a § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení z dôvodu miestnej\npríslušnosti podľa § 84 a § 85 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení“.\n5. Okresný súd ako súd exekučný (ktorému bola vec postúpená 2. júla 2014)\nnámietky sťažovateľky proti exekúcii a jej návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodné\nzamietol, a to uznesením sp. zn. 5 Er 981/2014 z 5. novembra 2014. Predmetným\nuznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd vyhovel námietkam\nsťažovateľky proti trovám exekúcie.\n6. Sťažovateľka 10. decembra 2014 podala proti uzneseniu okresného súdu\nz 5. novembra 2014 odvolanie. Vzhľadom na to, že odvolanie sťažovateľky smerovalo proti\nrozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, okresný súd postupoval v zmysle § 374 ods. 4\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka\nzrušil a vo veci opätovne rozhodol sudca, a to napadnutým uznesením sp. zn. 5 Er 981/2014\nz 15. februára 2016. O zamietnutí námietok sťažovateľky proti exekúcii a jej návrhu\nna zastavenie exekúcie a vyhovení jej námietkam proti trovám exekúcie okresný súd\nrozhodol po tom, ako Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“), ktorému okresný súd\n12\n\n22. mája 2015 predložil vec na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky, prípisom sp. zn.\n9 CoE 138/2015 z 11. novembra 2015 vrátil spis bez prerokovania odvolania z dôvodu,\nže napadnuté uznesenie z 5. novembra 2014 vydané vyšším súdnym úradníkom bolo\nvo výroku o zamietnutí námietok sťažovateľky ako povinnej zo zákona zrušené, a preto je\npotrebné, aby o námietkach povinnej opätovnej rozhodol sudca súdu prvého stupňa.\n7. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že napriek tomu, že okresný súd\nv poučení uznesenia sp. zn. 5 Er 981/2014 z 15. februára 2016 nepripustil odvolanie,\nsťažovateľka 23. marca 2016 podala odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného\nsúdu, v ktorom uplatnila argumentáciu porovnateľnú s argumentáciou uplatnenou\nv sťažnosti ústavnému súdu z 9. mája 2016 (ústavnému súdu doručenej faxovou správou\n9. mája 2016 a 12. mája 2016 poštou).\n8. Podľa zistení ústavného súdu krajský súd, ktorému bol spis s opravným\nprostriedkom sťažovateľky ako povinnej predložený 3. júna 2016, o odvolaní sťažovateľky\ndosiaľ nerozhodol. Vec je krajským súdom ako odvolacím súdom vedená pod sp. zn.\n9 CoE 421/2016.\nPrávomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv\na slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane\ntýchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd sa vo svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou\npovolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo zabezpečuje\nfyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa poskytnúť\nim účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má prednostne chrániť\na presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné poriadky sú\nzárukou účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu\nk uplatňovaniu základných práv a slobôd (I. ÚS 61/06).\n\n13\n\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľkou namietané porušenie\nniektorého zo základných práv a slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného\nsúdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že\nsťažovateľka sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jej\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,\nIV. ÚS 115/07).\nVo svojej stabilizovanej judikatúre ústavný súd tiež zdôrazňuje, že ochrana\nústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto\núlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až\nv prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci\n(napr. I. ÚS 214/09).\nSúčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj\nniektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný\nsúd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom\nprocesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená\n(IV. ÚS 10/02).\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 5 Er 981/2014 z 15. februára\n2016 podala sťažovateľka 23. marca 2016 odvolanie, o ktorom je oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd ako odvolací súd.\n\n14\n\nPrávomoc krajského súdu rozhodnúť v rámci exekučného konania vedeného\npod sp. zn. 5 Er 981/2014 o odvolaní sťažovateľky (v procesnom postavení povinnej) proti\nuzneseniu okresného súdu z 15. februára 2016, ktorým tento súd zamietol jej námietky proti\nexekúcii a návrh na zastavenie exekúcie, vylučuje právomoc ústavného súdu. V rámci\noznačeného konania totiž krajský súd môže (a je aj povinný) poskytnúť účinnú ochranu\nprávam sťažovateľky, ktorých porušenie namieta sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd navyše, vychádzajúc z uvedeného, zdôrazňuje, že ak by v konkrétnych\nokolnostiach posudzovaného prípadu prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie,\nvytvoril by stav, v rámci ktorého by o tej istej veci paralelne rozhodovali všeobecné súdy,\nako aj ústavný súd, čo je z hľadiska rešpektovania princípu právnej istoty ako integrálnej\nsúčasti generálneho princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) neakceptovateľné.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej\nprávomoci.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poučenie, poučovacia povinnosť", "opravný prostriedok", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:65e0a9e5-0d24-44b7-bbf6-693ea1daeb95", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2014 z 5. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-05", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:65e0a9e5-0d24-44b7-bbf6-693ea1daeb95"}, {"guid": "ussr:f85eca3e-03c3-4700-9efc-d3b05efbc490", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 412/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 412/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85eca3e-03c3-4700-9efc-d3b05efbc490"}, {"guid": "ussr:b20b4c18-2e2d-4022-ad2b-9090f841b98f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 224/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 224/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b20b4c18-2e2d-4022-ad2b-9090f841b98f"}, {"guid": "ussr:c2464c73-e87a-4b88-b3b6-c59cc061fdbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 232/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2464c73-e87a-4b88-b3b6-c59cc061fdbe"}, {"guid": "ussr:5f6f6326-2ee0-4133-834a-01654eddb316", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 529/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 529/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f6f6326-2ee0-4133-834a-01654eddb316"}, {"guid": "ussr:e783a48d-1ec1-4c5a-aef8-d4caaebae0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2011 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e783a48d-1ec1-4c5a-aef8-d4caaebae0e9"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d87fbb16-f8c6-42c9-aece-6f2c8f468773", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 61/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d87fbb16-f8c6-42c9-aece-6f2c8f468773"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:a343ef7d-e066-449a-8167-be5a7fca73e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/02 z 20. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-20", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a343ef7d-e066-449a-8167-be5a7fca73e5"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "e6dd5a82-c20b-40df-966e-5cd9904c1155:95fbc4c4-5dd6-45e3-adfa-0dec7ae689a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/981/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 5Er/981/2014 z 5. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2014-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e6dd5a82-c20b-40df-966e-5cd9904c1155:95fbc4c4-5dd6-45e3-adfa-0dec7ae689a1"}, {"guid": "0dc448b0-f34c-4878-9660-f4e0aa1609c4:c92c4f3e-78e2-4dc1-8b94-84a0ce73475c", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cb/139/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cb/139/2009 z 5. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0dc448b0-f34c-4878-9660-f4e0aa1609c4:c92c4f3e-78e2-4dc1-8b94-84a0ce73475c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:733ec6b6-4091-4924-8e73-d18c522e9556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.504.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 504/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 504/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.504.2022.2"}, {"guid": "ussr:06bf601b-4c99-420c-b8b5-e0a35ec35e00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.123.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 123/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 123/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.123.2022.2"}]}