{"guid": "ussr:40da1001-d2fa-4012-986f-239306083667", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 699/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 699/2015 z 29. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 699/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/40da1001-d2fa-4012-986f-239306083667", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.699.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 699/2015­29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Finančného\nriaditeľstva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nLazovná\n\n63,\n\nBanská\n\nBystrica,\n\nzastúpeného\n\nktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžz 3/2013,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o d m i e t a ako podanú\nzjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra\n2014 osobne doručená sťažnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica (ďalej len „finančné riaditeľstvo“; v citáciách aj „odporca“ alebo\n„sťažovateľ“), zastúpeného\n\nktorou namieta porušenie\n\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžz 3/2013 (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že návrhom z 2. októbra 2013 sa\nnavrhovateľ (\n\n) domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu\n\nverejnej správy podľa § 205v ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),\nktorého sa malo dopustiť finančné riaditeľstvo tým, že informovalo o zrušení certifikátov pre\nnavrhovateľom vyrábané fiskálne tlačiarne na základe rozhodnutí\n) č. 158/2013 a č. 159/2013 z 21. augusta 2013 (ďalej len\n„rozhodnutia z 21. augusta 2013“), ktoré navrhovateľ považoval za neprávoplatné a\nnevykonateľné. Navrhovateľ uzatvoril 27. septembra 2011 počas vykonávania svojej\npodnikateľskej\n\nčinnosti\n\nako\n\nživnostník\n\ns\n\nzmluvu\n\nč. 726­02024/2011, ktorej predmetom bolo posúdenie zhody výrobku fiskálna tlačiareň\n(bližšie označená v samotnej zmluve) podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní\nelektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“). Na základe tejto zmluvy\nboli navrhovateľovi vystavené certifikáty na príslušné typy fiskálnych tlačiarní, okrem iných\naj certifikáty, ktoré boli rozhodnutiami\n\nz 21. augusta 2013 zrušené s odkazom na list\n\nz 19. augusta 2013, v ktorom „Kriminálny úrad Finančnej správy potvrdil neoprávnené\nzásahy, ktoré podľa jeho názoru spôsobil navrhovateľ ako výrobca fiskálnych tlačiarní\nnepovolenou úpravou registračného programu elektronickej registračnej pokladnice –\nFiskálnej tlačiarne FM 14 Z3T3“, pričom „Vydanie rozhodnutí bolo ešte pred ich\ndoručením navrhovateľovi okamžite medializované spolu s informáciou, že odporca už\n2\n\nzačal s rozposielaním listov podnikateľom, ktorí používajú fiskálne tlačiarne, ktorých\nvýrobcom je spoločnosť... s upozornením pod hrozbou mimoriadne vysokej pokuty, že ich\nvzhľadom na stratu certifikátu musia vymeniť za produkty od iného výrobcu. Konanie\nodporcu potvrdil aj jeden z vlastníkov predmetných fiskalných tlačiarní, ktorý poskytol\nnavrhovateľovi upovedomenie odporcu zo dňa 05. 09. 2013 o zrušení certifikátov a tiež\nviacerí sprostredkovatelia a vlastníci predmetných fiskálnych tlačiarní ho opakovane\ninformovali o telefonických oznámeniach odporcu, že ak si nezakúpia fiskálne tlačiarne od\niného predajcu, budú v lehote 30 dní odo dňa zrušenia platnosti certifikátov, ktorý je\nzhodný s dňom ich vydania, pokutovaní až do výšky 3.300 €.“ (citácie z návrhu navrhovateľa\nobsiahnuté v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžz 3/2013 z 21. mája 2014).\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 Sžz 3/2013 z 21. mája 2014 (ďalej len „rozsudok\nz 21. mája 2014“) zakázal finančnému riaditeľstvu pokračovať v porušovaní práva\nnavrhovateľa na ochranu osobnosti a vlastníckeho práva konaním založeným na\nrozhodnutiach\ntelefonickom\n\nz 21. augusta 2013, ktoré spočíva v písomnom, ústnom alebo\ninformovaní\n\nakýchkoľvek\n\nsubjektov\n\no zrušení\n\ncertifikátov\n\nč. 00094/101/1/2011 z 10. mája 2011 a č. 00237/101/1/2011 z 12. októbra 2011,\nv prevyšujúcej časti návrh zamietol a finančné riaditeľstvo zaviazal zaplatiť navrhovateľovi\nsumu 1 376,83 € ako úhradu trov právneho zastúpenia.\nPodľa finančného riaditeľstva „rozsudok nezodpovedá návrhu na ochranu pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, výsledky konania súdu nedávajú podklad pre\nRozsudok, právne posúdenie veci súdom vykazuje znaky nezrozumiteľnosti a arbitrárnosti,\npričom konaním súdu predchádzajúcim vyhláseniu Rozsudku došlo k viacerým porušeniam\npráv sťažovateľa. Časťou Rozsudku týkajúcou sa trov konania sa zasiahlo do vlastníckych\npráv sťažovateľa a výrokom vo veci samej sa zároveň upierajú práva tretích osôb na\nposkytovanie informácií bez zákonného podkladu na také rozhodnutie.“.\nPodľa finančného riaditeľstva navrhovateľ tým, že formálne podal sťažnosť podľa\nzákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. (ďalej len „zákon\n3\n\no sťažnostiach“), avšak nepočkal na jej výsledok, ale podal návrh na všeobecný súd, čím\nzároveň nevyužil prostriedky nápravy tak, ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok,\nnesie zodpovednosť za trovy súdneho konania. Podľa finančného riaditeľstva je právne\nposúdenie vykonané najvyšším súdom o prípustnosti návrhu z dôvodov uvedených\nv rozsudku arbitrárne a nezodpovedajúce účelu zákona a jeho ústavne konformnému\nvýkladu, pretože „súd týmto právnym posúdením nahradil svojím konaním konanie\nsprávneho orgánu v inom zákonne upravenom postupe a teda konal predčasne nad rozsah\nsvojej právomoci“.\nFinančné riaditeľstvo argumentuje, že nedostatok právomoci na vykonanie\nadministratívneho konania voči výrobcovi fiskálnej tlačiarne bol dôvodom podania podnetu\nna zrušenie certifikátu\n\n, pričom „z charakteru podnetu ako nezáväzného úkonu\n\nnemôže vyplynúť jeho charakter nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, najmä\ns ohľadom na jeho výlučne preventívny charakter, ktorý nie je viazaný na postavenie\nsťažovateľa ako orgánu verejnej správy“.\nFinančné riaditeľstvo oponuje tvrdeniu vyplývajúcemu z rozsudku najvyššieho súdu\nz 21. mája 2014 a namieta, že zo zápisnice z pojednávania konaného 30. apríla 2014\nvyplýva, že odporca reagoval na tvrdenie navrhovateľa, že tento nepredával fiskálne\ntlačiarne spoločne s pokladničným softvérom, a citoval v tejto súvislosti so znaleckého\nposudku o charakteristike zásahu do fiskálnych tlačiarní distribuovaných navrhovateľom,\npričom zároveň zdôrazňuje, že „Tvrdenie, že navrhovateľ nepredával pokladničný softvér\nna vec nemohlo mať vplyv, pretože podľa tvrdenia sťažovateľa a aj podľa rozhodnutia\no zrušení certifikátov, ktoré však bolo súčasťou spisov Najvyššieho súdu SR, išlo\no nedostatky samotnej certifikovanej fiskálnej tlačiarne v zmysle jej vlastnej konštrukcie\na nie k nej dodávaného softvéru, a práve tieto boli dôvodom pre zrušenie certifikátov. Súd\nzrejmým spôsobom nereflektoval na rozdiel zistiteľný aj zo zákona č. 289/2008 Z. z. v znení\nneskorších predpisov medzi vlastným registračným programom a vstavaným registračným\nprogramom ako náležitosťami fiskálnej tlačiarne a svoje závery uvádzal ako podklad pre\nrozhodnutie vo veci, ktorej sa odborné posudzovanie ani nemalo týkať. Tvrdenie\n4\n\nnavrhovateľa prevzaté súdom, že zásahy spôsoboval jedine softvér, ktoré právny zástupca\nnavrhovateľa uviedol podľa zápisnice až ako reakciu na citáciu zo znaleckého posudku\nzástupcom sťažovateľa, mal súd vyhodnotiť v medziach jeho tvrdení, že nebol nikdy\nso zisteniami o zásahoch do ERP oboznámený a ak sa dozvedel v priebehu konania\nakékoľvek informácie od iných osôb, potom nemohlo ísť o zistenia orgánov finančnej\nsprávy! Tým, že súd neumožnil záverečné vyjadrenie účastníkom konania k týmto zisteniam,\nspôsobil, že sa jeho nepresné a irelevantné závery stali podkladom pre súdne rozhodnutie.“.\nNapadnuté konanie vedené najvyšším súdom považuje finančné riaditeľstvo za vadné\naj\n\nz dôvodu,\n\nže\n\nvšeobecný\n\nsúd\n\nneodstránil\n\nzmätočnosť\n\nnávrhu\n\nspočívajúcu\n\nv nezrozumiteľnom označení nezákonného zásahu. Rovnako „súd sa nijako nevysporiadal\ns tým, do akých práv navrhovateľa malo byť akým konaním sťažovateľa zasiahnuté, keďže\nk ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti došlo dobrovoľne navrhovateľom bez príčinnej\nsúvislosti s konaním sťažovateľa označeného v petite návrhu ako nezákonného zásahu\na navyše v petite návrhu a vo výroku rozhodnutia bolo zakázané pokračovať v porušovaní\npráva navrhovateľa na ochranu osobnosti a vlastníckeho práva, nie podnikateľskej\nčinnosti“. Keďže z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 21. mája 2014 „nijaká\nspôsobilosť konania sťažovateľa zasiahnuť do práv navrhovateľa na ochranu osobnosti\nalebo vlastníckych práv ani nebola konštatovaná, čiže v tejto časti je rozhodnutie zjavne\nnepreskúmateľné a arbitrárne pre nedostatok dôvodov“.\nNajvyšší súd v rozsudku z 21. mája 2014 rovnako neposúdil prípis finančného\nriaditeľstva z 5. septembra 2013 obsahujúci označenie výrobcu v intenciách údajov\nuvedených v rozhodnutiach o zrušení certifikátov z 21. augusta 2013 ako prejav\npreventívneho konania voči používateľom pokladníc, ktorí museli byť o nezákonnosti\npokladníc informovaní, pretože im podľa zákona o ERP hrozili sankcie. Za neodôvodnený\npovažuje finančné riaditeľstvo aj právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého je „vydanie\ncertifikátu a zrušenie certifikátu možné posudzovať v právne odlišných režimoch. Navyše\nsúd napriek námietke sťažovateľa o neaplikovateľnosti zákona č. 264/1999 Z. z. v znení\n\n5\n\nneskorších predpisov na posúdenie právneho režimu správneho konania pri rušení\ncertifikátu sa s touto námietkou sťažovateľa nijako nevysporiadal.“.\nKeďže najvyšší súd zákaz pokračovať v nezákonnom zásahu uložený finančnému\nriaditeľstvu neobmedzil na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí\n\nz 21. augusta\n\n2013, pretože ich považoval za nulitné právne akty, došlo podľa názoru sťažovateľa k zmene\npetitu uvedeného v návrhu na začatie konania, čím zároveň bolo podľa rozsudku\nnajvyššieho súdu z 21. mája 2014 navrhovateľovi priznaných viac práv než požadoval.\nPodľa finančného riaditeľstva najvyšší súd nahradil svojím postupom „iný zákonom\npredpísaný postup mimo rámca svojej právomoci a teda v rozpore s primeraným použitím\nustanovenia § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na základe § 250v ods. 8 OSP,\npretože uvedené ustanovenie zákona umožňuje súdu preskúmať zákonnosť prv urobeného\nsprávneho rozhodnutia záväzného pre orgán verejnej správy iba v prípade, ak nie je na\njeho preskúmanie určený osobitný postup. Ak navrhovateľ tvrdil, že podal voči\nrozhodnutiam spoločnosti\n\nodvolanie, potom takýto iný postup mal byť zákonom\n\nustanovený a Najvyšší súd SR nemal právomoc ho nahrádzať a poprieť tým zmysel činnosti\nsprávnych orgánov ako aj zmysel správneho súdnictva.“.\nTrovy konania boli navrhovateľovi priznané v plnej výške aj napriek skutočnosti, že\nnavrhovateľ mal v konaní pred najvyšším súdom úspech len čiastočný, pretože najvyšší súd\nzamietol návrh v časti týkajúcej sa „právoplatnosti a vykonateľnosti“. Rovnako úkony,\nktoré predstavovali doplnenie podania vo veci samej po uplynutí subjektívnej prekluzívnej\nlehoty, nemôžu byť považované za úkony potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie\npráva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorý mal\nnajvyšší súd na rozhodnutie o trovách konania použiť.\nFinančné riaditeľstvo rovnako namieta, že najvyšší súd nepostupoval v súlade s §\n118 OSP, keď „nezhrnul, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné\npovažovať za zhodné, ktoré zostali sporné, čím neodstránil základný nedostatok konania –\nvymedzenie predmetu návrhu a pred vyhlásením rozhodnutia vo veci nevyzval účastníkov na\n6\n\nzhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a neurobil\ntak ani na pojednávaní dňa 21. 5. 2014, čím znemožnil riadne uplatnenie práv sťažovateľovi\nv spravodlivom súdnom konaní. Vyhlásenie Rozsudku bez umožnenia záverečného\nvyjadrenia sa účastníkov konania je jasným upretím práva na spravodlivé súdne konanie\na zrejmým spôsobom prispelo k arbitrárnosti rozsudku.“.\nK judikatúre ústavného súdu „odmietajúcej poskytovanie ochrany štátnym telesám“\nfinančné riaditeľstvo uvádza, že „V danom prípade... zákazom poskytovania informácií\nštátnemu orgánu reálne dochádza k upretiu práv verejnosti a najmä dotknutých osôb\n(používateľov pokladníc) na informácie, na poskytovanie ktorých majú právo v zmysle\nčlánku 26 Ústavy SR. Zabránením poskytovaniu informácií štátnemu orgánu súd de facto\nrozhodol o upretí práv iných osôb na takéto informácie procesom a následným vydaním\nrozhodnutia (vrátane jeho obsahu) v rozpore so základnými zásadami spravodlivého\nsúdneho konania. ... nie je možné jednoznačne ustáliť, že postavenie sťažovateľa bolo len\njeho postavením ako štátneho orgánu najmä z dôvodu jednoznačného prevenčného\ncharakteru napádaného konania sťažovateľa upozorňujúceho na dôsledky zisteného stavu\nveci v listoch adresovaných len používateľom dotknutých pokladníc, čo zakladá jeho\npostavenie právnickej osoby.“.\nNa základe uvedených skutočností finančné riaditeľstvo navrhuje, aby ústavný súd po\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžz/3/2013\nporušil základné právo sťažovateľa – Finančného riaditeľstva SR na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1, článku 47 ods. 2 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na ochranu majetku\nsťažovateľa podľa článku 20 Ústavy SR.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžz/3/2013 zo dňa\n21. 5. 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\n\n7\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia okrem iného návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní\nodmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nSťažnosť bola ústavnému súdu doručená finančným riaditeľstvom, ktoré napadlo\npostup najvyššieho súdu v napadnutom konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy podľa § 250v OSP, v rámci ktorého vystupovalo na strane odporcu (orgán\nverejnej správy, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu navrhovateľa vykonal zásah).\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je\nnositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nZmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických\na právnických osôb pred verejnou mocou. Z čl. 127 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že verejná\nmoc je povinná primárne rešpektovať a chrániť základné práva a slobody, ako aj ľudské\npráva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\n8\n\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pričom obsah tejto\npovinnosti podmieňuje charakter jednotlivých základných práv. Vo všeobecnosti možno\nkonštatovať, že okruh nositeľov základných práv je determinovaný oblasťou ochrany, ktorú\nmajú jednotlivé základné práva zaručovať. Existujú základné práva, ktoré prislúchajú každej\nľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len štátnym občanom, alebo aj práva, ktorých\nnositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým osobám prislúchajú len také práva, ktoré sú\nzlučiteľné s povahou právnickej osoby. Štát, resp. v jeho mene konajúce štátne orgány\nv zásade nie sú nositeľmi základných práv, keďže nedisponujú pri právne relevantnom\nkonaní autonómnym priestorom a slobodnou vôľou („Štátne orgány môžu konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ – čl. 2 ods. 2\nústavy). Naopak, štátne orgány disponujú na účely plnenia svojich funkcií právomocou,\nktorú môžu uplatňovať v rámci svojej pôsobnosti v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. Opačné vnímanie postavenia štátu, resp. štátnych orgánov, pri ochrane základných\npráv by v konečnom dôsledku mohlo smerovať k popretiu podstaty právneho štátu.\nOtázkou spôsobilosti orgánov verejnej moci mať v konaní o sťažnostiach podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy postavenie sťažovateľa sa ústavný súd vo svojej doterajšej\nrozhodovacej činnosti už viackrát zaoberal, pričom v rámci judikatúry ústavného súdu sa\nustálil právny názor, že v zásade nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci (štátne\norgány) podali sťažnosť podľa čl. 127 ústavy (napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú\nv súkromnoprávnych vzťahoch v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Môžu\ntak však urobiť iba vtedy, ak je splnená podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj\nv skutočnosti boli nositeľmi ústavou zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán\nverejnej moci (štátny orgán) môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“,\na nie ako „nositeľ verejných úloh (verejného záujmu)“, resp. pri výkone právomocí štátu.\nPokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne\nako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom\n(subjektom) základných práv a slobôd (II. ÚS 19/04, III. ÚS 115/06). Rovnako ústavný súd\nv minulosti uviedol, že v takom type verejného súdnictva, akým je správne súdnictvo podľa\n§ 247 a nasl. OSP, je pojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy mohol uplatňovať\n9\n\na realizovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na podporu tohto\nzáveru ústavný súd uviedol, že orgán verejnej správy nie je v žiadnom prípade oprávnený na\nzačatie konania podľa § 247 a nasl. OSP, pretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje\nvýlučne z toho, že v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí, ktoré boli\nvynesené v procesnom postupe, kde orgán verejnej správy mal nadradené, mocenské\npostavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti tomu postaveniu mohol v konečnom\ndôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (IV. ÚS 149/04). Uvedené obdobne platí\naj v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP\n(k tomu pozri II. ÚS 407/2013).\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti finančného riaditeľstva ústavný súd nezistil\nžiaden dôvod na odklon od svojej doterajšej judikatúry, ktorý by prípadne mohol viesť\nk predloženiu návrhu na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov plénu ústavného\nsúdu podľa § 6 zákona o ústavnom súde. V napadnutom súdnom konaní, ktorého výsledkom\nbol rozsudok najvyššieho súdu z 21. mája 2014, vystupovalo finančné riaditeľstvo ako\norgán štátnej správy, ktorého postup preskúmaval všeobecný správny súd z hľadiska jeho\nzákonnosti. Finančné riaditeľstvo bolo síce účastníkom tohto súdneho konania, avšak bez\nmožnosti iniciovať jeho začatie, keďže toto právo patrí len fyzickej osobe alebo právnickej\nosobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol\nzameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, pričom sa\nmôže domáhať pred súdom ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie (§ 250v ods. 1 OSP).\nZ uvedeného zároveň vyplýva, že účelom napadnutého konania pred najvyšším\nsúdom bolo preskúmať, či postupom finančného riaditeľstva pri výkone jeho právomoci\norgánu štátnej správy (reprezentanta štátu) vo vymedzenom úseku štátnej správy došlo\nk nezákonnému zásahu do práv navrhovateľa, pričom z povahy a podstaty tohto konania\npodľa § 250v OSP zároveň vyplýva, že finančné riaditeľstvo v tomto konaní nemohlo\ndisponovať právami, ktorých porušenie namieta v konaní pred ústavným súdom, t. j. ani\n10\n\nnemohlo byť osobou, ktorá je oprávnená podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný\nsúd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť finančného riaditeľstva podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. októbra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "osoba-neoprávnená", "správne súdnictvo", "konanie pred ústavným súdom-oprávnenie na podanie návrhu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b0ae58-600c-4393-8585-b458b9ca369f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b0ae58-600c-4393-8585-b458b9ca369f"}, {"guid": "ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07"}, {"guid": "ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4"}, {"guid": "ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:89088cf9-9f58-407e-91e4-f25edc42aae9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.307.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.307.2022.1"}, {"guid": "ussr:7d74d30d-351a-4211-9067-84bed6db848c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.168.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.168.2020.1"}, {"guid": "ussr:48ec8f38-a8ed-443b-8f08-87565fa132b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.487.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 487/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 487/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.487.2017.1"}, {"guid": "ussr:deb4fbad-3b15-44af-818a-964d68dda299", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.344.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.344.2016.1"}, {"guid": "ussr:9036bbf9-ed2e-4983-a22f-da7c15f5ffc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2016.1"}]}