{"guid": "ussr:f3a87d25-e379-488e-aca0-f6cf7746da8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.697.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 697/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 697/2016 z 22. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 697/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.697.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "nazov": "čl. 15 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-2", "nazov": "čl. 15 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-15", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f3a87d25-e379-488e-aca0-f6cf7746da8b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.697.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.697.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.697.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 697/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2 a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Rajec pri jeho zatknutí\nuskutočnenom 6. marca 2015, postupom inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod ČVS: SKIS-92/OISS-V-2015 a jej uznesením z 22. mája 2015\na postupom Okresnej prokuratúry Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 235/2015 a jej\nuznesením zo 17. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2015\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv\n\npodľa čl. 15 ods. 1 a 2 a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Rajec\n(ďalej len „polícia“) pri jeho zadržaní uskutočnenom 6. marca 2015 (ďalej aj „postup\npolície pri zadržaní\n\nsťažovateľa“),\n\npostupom\n\ninšpekcie\n\nMinisterstva\n\nvnútra\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „inšpekcia ministerstva vnútra“) v konaní vedenom\npod ČVS: SKIS-92/OISS-V-2015 a jej uznesením z 22. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie inšpekcie ministerstva vnútra“) a postupom Okresnej prokuratúry Žilina\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 235/2015 a jej uznesením\nzo 17. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Žilina vydal pod sp. zn.\n3 T 27/2004 príkaz zo 4. novembra 2014 na zadržanie sťažovateľa na účely jeho dodania\ndo výkonu trestu odňatia slobody. Pri pokuse o zadržanie uskutočnenom 6. marca 2015\nbol sťažovateľ príslušníkmi polície postrelený, pričom utrpel priestrel v oblasti dolnej časti\npredlaktia vpravo, trieštivú zlomeninu v oblasti dolnej časti vretennej kosti vpravo\ns posunom úlomkov, priestrel na vonkajšej strane pravého stehna v hornej časti v oblasti\nchochoľa stehennej kosti, priestrel stehna vľavo v hornej časti stehna bez poškodenia\nstehennej kosti a panvovej kosti, odreniny na oboch kolenách, krvnú podliatinu na vnútornej\nstrane stehna vpravo, drobné odreniny kože s drobnými výronmi na pravom kolene, drobné\nodreniny kože a drobné výrony na vonkajšej strane predkolenia vpravo (ďalej len\n„zranenia“).\nV nadväznosti na postup príslušníkov polície pri zadržaní sťažovateľa bolo\nuznesením vyšetrovateľa inšpekcie ministerstva vnútra ČVS: SKIS-92/OISS-V-2015\nzo 6. marca 2015 začaté trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví\npodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Následne napadnutým uznesením inšpekcie\nministerstva vnútra ČVS: SKIS-92/OISS-V-2015 z 22. mája 2015 bolo podľa § 215 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku označené trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že predmetný\nskutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\n\n2\n\nProti napadnutému uzneseniu inšpekcie ministerstva vnútra podal sťažovateľ\nsťažnosť, ktorá bola napadnutým uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 235/2015\nzo 17. júna 2015 ako nedôvodná zamietnutá.\nProti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry podal sťažovateľ podnet\npodľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o prokuratúre“), ako aj opakovaný podnet. Podnet sťažovateľa, ako aj\njeho opakovaný podnet bol prípisom Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská\nprokuratúra“) sp. zn. 3 KPt 196/15 z 3. augusta 2015 odložený ako nedôvodný.\nV označenom prípise krajská prokuratúra okrem iného uviedla, že „... Naopak, treba\nzdôrazniť, že postup hliadky bol v súlade so zákonom, adekvátny Vášmu konaniu, ktoré\nv nadväznosti na predchádzajúcu trestnú činnosť odporovalo zákonu a opodstatňovalo\nadekvátnu reakciu policajtov, ktorí na rozdiel od Vás nepostupovali protiprávne.\nKaždý, aj bezúhonný občan a nieto ešte osoba s kriminálnou minulosťou, je povinný\nsa podrobiť výzvam polície bez toho, aby svojim správaním vyvolával otázniky o jeho\nďalších úmysloch.\nPlne sa stotožňujem s uvedenými odôvodneniami rozhodnutí orgánov činných\nv trestnom konaní, preto na ne v ďalšom len odkazujem s tým, že by bolo nadbytočné\nopakovať napr. aj také aspekty, ako je zistenie, že Vaša verzia priebehu zadržania nebola\npotvrdená ani znaleckým dokazovaním, čo evokuje logický záver, že Vaše oznámenie mohlo\nbyť účelovou snahou o pomstu proti zasahujúcemu policajtovi.“.\nSťažovateľ tvrdí, že sa stal obeťou konania, ktoré bolo spôsobilé ohroziť jeho život.\nSila použitá políciou nebola podľa jeho názoru proporcionálna cieľu, ktorým bolo jeho\nzadržanie, pričom príslušné policajné orgány nenaplánovali a nekontrolovali policajnú akciu\ntak, aby v čo najväčšej možnej miere minimalizovali použitie smrtiacej sily. Použitie\nstrelnej zbrane políciou nebolo podľa presvedčenia sťažovateľa legitímne, a to ani\nv intenciách zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o Policajnom zbore“), ani v rámci nutnej obrany, t. j. v jeho veci malo\ndôjsť k neoprávnenému použitiu zbrane. Sťažovateľ argumentuje, že bol políciou postrelený\n\n3\n\nbez výstrahy v čase, keď sa vzdával a nebol ozbrojený. Poukazuje tiež na to, že nikto\nzo zasahujúcich policajtov nebol zranený a nebol voči nim vedený nijaký útok. Sťažovateľ\nuvádza, že polícia jeho zadržanie plánovala, a preto mala dostatok času na vyhodnotenie\nmožných rizík a na prijatie všetkých nevyhnutných opatrení na jeho realizáciu. Sťažovateľ\npopiera tvrdenie zasahujúceho policajta, že sťažovateľ viedol proti nemu domnelý útok.\nZa celkom nepochopiteľnú považuje skutočnosť, že zasahujúci policajt vystrelil na neho\npo tretíkrát zozadu v čase, kedy neutekal ani neútočil. Sťažovateľ ďalej uvádza,\nže postrelený bol v okamihu, keď sa vzdával. Keďže polícia mala informácie o jeho pobyte\na pohybe, bolo podľa argumentácie sťažovateľa namieste, aby ho zadržala v jeho bydlisku.\nZasahujúci policajt sa mylne domnieval, že sú tu okolnosti oprávňujúce ho na použitie\nzbrane. Zasahujúci policajt mal podľa tvrdenia sťažovateľa osobné dôvody, pre ktoré mal\nzáujem zraniť ho.\nSťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie tiež uvádza, že mu nie je zrejmé,\nakým spôsobom bolo v jeho veci začaté trestné stíhanie (aj keď bolo vydané uznesenie\no začatí trestného stíhania „vo veci“ 6. marca 2015, pozn.), keďže nikto z inšpekcie\nministerstva vnútra nevykonal na mieste činu žiadny neopakovateľný ani neodkladný úkon,\nvyšetrovateľ nevyfotografoval miesto incidentu, nevypracoval situačný náčrt, plánik\nukazujúci postavenie zúčastnených osôb, nebolo vykonané výškové zameranie terénu,\nnebola vypracovaná balistická správa zameraná na trajektóriu striel, neboli zabezpečené\nvšetky nábojnice, neboli zabezpečené odevné zvršky sťažovateľa (prítomnosť pušného\nprachu), nebola vykonaná rekonštrukcia ani obhliadka tela sťažovateľa a neboli vypočutí\nzasahujúci záchranári.\nPodľa tvrdenia sťažovateľa najzásadnejšie pochybenia v rámci vyšetrovania jeho\nzranenia sa týkajú vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctva\n, a to preto, že znalec nevykonal ohliadku jeho tela a neurčil\npriebeh strelných kanálov, vychádzal len z existujúcich lekárskych správ a RTG snímok.\nSťažovateľ zastáva názor, že orgány činné v trestnom konaní vec riadne nevyšetrili,\naby „sa tak štát zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.\n\n4\n\nV druhom rade je tu celkom zjavná snaha zabrániť trestnému stíhaniu zasahujúceho\npolicajta...“.\nPre prípad, že by ústavný súd dospel k záveru, že postup polície pri zadržaní\nsťažovateľa nedosahuje intenzitu porušenia práva na život, tak podľa jeho názoru\nnepochybne došlo prinajmenšom k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 16 ods. 2\nústavy, resp. práva podľa čl. 3 dohovoru.\nNapokon sťažovateľ namieta, že vyšetrovanie nemohlo byť účinné, keďže nebolo\nvykonané nezávislým orgánom, keďže Policajný zbor podlieha Ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky, rovnako ako inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá podľa jeho názoru\nnie je nezávislým vyšetrovacím orgánom.\nNa základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti rozhodol tak, že vysloví porušenie ním označených práv garantovaných ústavou\na práv podľa dohovoru, zruší napadnuté rozhodnutia a prizná mu primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 20 000 € a úhradu trov konania. Sťažovateľ tiež žiada, aby mu\nústavný súd ustanovil v tomto konaní právneho zástupcu z radov advokátov.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n5\n\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2 a čl. 16\nods. 2 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 dohovoru postupom polície\npri jeho zadržaní, postupom inšpekcie ministerstva vnútra v konaní vedenom pod\nČVS: SKIS-92/OISS-V-2015 a jej uznesením z 22. mája 2015 a postupom okresnej\nprokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 235/2015 a jej uznesením zo 17. júna 2015.\nPodľa čl. 15 ods. 1 ústavy každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany\nuž pred narodením.\nPodľa čl. 15 ods. 2 ústavy nikto nesmie byť pozbavený života.\nPodľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému\nči ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa čl. 2 ods. 1 dohovoru právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho\nnemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho\npo uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.\n\n6\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 dohovoru zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené\nv rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne\nnevyhnutné, pri:\na) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;\nb) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;\nc) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.\nV súvislosti s citovaným znením čl. 2 ods. 2 dohovoru ústavný súd poukazuje aj\nna dikciu čl. 15 ods. 4 ústavy, v zmysle ktorého nie je porušením práva na život, ak bol\nniekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.\nPodľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv garantovaných\nústavou a dohovorom postupom polície pri jeho zadržaní a napadnutým uznesením\ninšpekcie ministerstva vnútra, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\nVo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že jeho\nprávomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe\nsubsidiarity. Zmysel a účel tohto princípu vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\nÚstavný súd konštatuje, že postup polície pri zadržaní sťažovateľa bola na základe\njeho sťažnosti oprávnená a aj povinná preskúmať inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá ho aj\npreskúmala v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-92/OISS-V-2015. Právomoc inšpekcie\n\n7\n\nministerstva vnútra preskúmať sťažovateľom namietaný postup polície vylučuje právomoc\nústavného súdu na preskúmanie tejto časti sťažnosti.\nRovnako ústavný súd nemá právomoc na preskúmanie napadnutého uznesenia\ninšpekcie ministerstva vnútra a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, keďže sťažovateľ\nmal právo podať proti nemu sťažnosť, čo aj urobil, o ktorej bola oprávnená a povinná\nrozhodnúť okresná prokuratúra, ktorá o jeho sťažnosti aj rozhodla uznesením\nzo 17. júna 2015.\nÚstavný súd preto časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv\npostupom polície pri jeho zadržaní a napadnutým uznesením inšpekcie ministerstva vnútra\nz 22. mája 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv garantovaných\nústavou a dohovorom napadnutým uznesením okresnej prokuratúry, ako aj\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nZo sťažnosti, ako aj priloženej dokumentácie vyplýva, že ako posledná vo veci\nsťažovateľa rozhodovala krajská prokuratúra, ktorá prípisom sp. zn. 3 KPt 196/15\nz 3. augusta 2015 odložila ako nedôvodný jeho podnet, ako aj opakovaný podnet. Označený\nprípis krajskej prokuratúry však sťažovateľ nenamieta, čo zakladá dôvod na odmietnutie aj\ntejto časti sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu. Proti napadnutému\nuzneseniu okresnej prokuratúry, ktorým bola ako nedôvodná zamietnutá jeho sťažnosť proti\nnapadnutému uzneseniu inšpekcie ministerstva vnútra, totiž sťažovateľ mohol podať podnet\na následne aj opakovaný podnet (čo aj urobil) podľa v tom čase platných ustanovení zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon\no prokuratúre (po novelizácii zákona o prokuratúre vykonanej zákonom č. 401/2015 Z. z.,\nktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016 už týmto právom v zmysle § 31 ods. 5\nnedisponuje, pozn.)]. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou ustálenou judikatúrou\nkonštatuje, že podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre vždy považoval\n\n8\n\nza právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv\nalebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie\nsťažovateľ namieta touto sťažnosťou (m. m. pozri napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,\nIV. ÚS 28/2010 atď.).\nNa preskúmanie postupu a uznesenia okresnej prokuratúry zo 17. júna 2015 bola teda\nv relevantnom čase oprávnená a aj povinná krajská prokuratúra v rámci konania o podnete.\nPrávomoc krajskej prokuratúry rozhodnúť o podnete a následne tiež opakovanom podnete\n(po postúpení veci Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky) vylučuje právomoc\nústavného súdu rozhodovať aj o tejto časti sťažnosti, a teda zakladá dôvod na jej\nodmietnutie taktiež z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu. Napriek tejto\nskutočnosti ústavný súd, uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ako aj\nskutočnosť, že v priebehu konania pred ústavný súdom došlo k relevantnej zmene právnej\núpravy, v dôsledku ktorej sťažovateľ už nemá možnosť domáhať sa preskúmania\nnapadnutého uznesenia okresnej prokuratúry prostredníctvom podnetu, resp. opakovaného\npodnetu, považoval za vhodné aspoň rámcovo preskúmať napadnuté rozhodnutia orgánov\nčinných v trestnom konaní vydané v trestnej veci sťažovateľa aj z vecného hľadiska.\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa preto ústavný súd sústredil\nna posúdenie toho, či nie je táto časť sťažnosti zjavne neopodstatnená. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na už citovaný § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, z ktorého vyplýva,\nže jeho pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\n\n9\n\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom,\nktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny\n\nrozmer,\n\nresp.\n\nústavnoprávna\n\nintenzita\n\nnamietaných\n\npochybení,\n\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,\nposudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\nEšte pred vecným posúdením námietok sťažovateľa považuje ústavný súd za vhodné\npoukázať na niektoré teoretické východiská k právam, ktorých porušenie sťažovateľ\nnamieta. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na život ústavný súd v prvom rade\nzdôrazňuje, že ide o jedno z kľúčových ľudských práv, a zároveň poukazuje na relevantnú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k právu na život\ngarantovanému prostredníctvom čl. 2 dohovoru, ktorú ústavný súd uplatňuje aj\npri interpretácii a aplikácii základného práva na život upraveného v čl. 15 ústavy.\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že čl. 2 dohovoru sa aplikuje jednak vtedy, keď dôjde\nnapadnutým konaním k usmrteniu človeka (McCann a ďalší proti Spojenému kráľovstvu,\nrozsudok Veľkého senátu č. 18984/91 z 27. 9. 1995), avšak rovnako je aplikovateľný\naj na prípady, keď obeť napadnutého konania nezomrie. Európsky súd pre ľudské práva\nkladie v týchto prípadoch dôraz na stupeň a typ použitej sily a posudzuje, či táto sila bola\npotenciálne smrteľná (Makaratiz proti Grécku, rozsudok veľkého senátu č. 50385/99\nz 20. 12. 2004).\nZ vecí dosiaľ posudzovaných Európskym súdom pre ľudské práva vyplýva, že ESĽP\npovažoval za aplikovateľný čl. 2 dohovoru pri vážnom ohrození života, ktoré nastalo\nnapr. v prípade, keď auto sťažovateľa malo po prestrelke s políciou 16 priestrelov v smere\nk vodičovi a 3 strely preleteli predným oknom. To, že sťažovateľ prežil, považoval ESĽP\nlen za šťastnú náhodu, v prípade priestrelu ľadvín a pečene sťažovateľa (Vasil Sashov\nPetrov proti Bulharsku), v prípade zásahu ôsmimi guľkami (Yasa proti Turecku), v prípade\nnebezpečného použitia plynu (Finogenov a ďalší proti Rusku). Naopak, ESĽP čl. 2\ndohovoru neaplikoval v prípadoch, keď zranenie nebolo životu nebezpečné; v takýchto\n\n10\n\nprípadoch ESĽP vec posudzoval z pohľadu porušenia čl. 3 dohovoru, podľa ktorého nikoho\nnemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo\ntrestu.\nZ judikatúry ESĽP teda možno vyvodiť princíp, v zmysle ktorého v prípadoch,\nkeď dôjde k použitiu sily potenciálne smrtiacej, je aplikovateľný čl. 2 dohovoru.\nRozlišujúcim faktorom pre aplikáciu čl. 2 dohovoru je, že musí dôjsť k nepovolenému\npoužitiu sily, v dôsledku ktorej dochádza k ohrozeniu života.\nPotenciálne smrtiaca sila môže byť použitá, pokiaľ je celkom nevyhnutná\nna dosiahnutie jedného z troch cieľov ustanovených v čl. 2 ods. 2 písm. a) až c) dohovoru.\nPri skúmaní, či je táto podmienka splnená, ESĽP používa subjektívny test „úprimného\npresvedčenia“ zástupcov štátu o nevyhnutnosti požitia sily v danom okamihu.\nToto „úprimné presvedčenie“ musí byť pociťované „z dobrých dôvodov“ a musí byť\n„rozumné“ (Andronicou a Constantinou proti Cypru, rozsudok z 9. 10. 1997, č. 25052/94,\nbod 192). Spoliehanie sa ESĽP na tento subjektívny pocit osôb používajúcich silu je\nodôvodnený tým, že ESĽP nemôže nahradiť názor vytvorený v pokoji ex post za názor osôb\nzúčastnených na operáciách, pri ktorých sa mnohokrát musia rozhodovať a reagovať\nv zlomku sekundy (Andronicou a Constantinou proti Cypru, rozsudok z 9. 10. 1997,\nč. 25052/94, bod 192).\nMedzi povolené použitie sily patrí v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. b) dohovoru aj\nvykonávanie zákonného zatknutia alebo zabránenie úteku osoby zákonne zadržanej.\nEurópsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti konštatoval (Nachova a ďalší proti\nBulharsku, rozsudok Veľkého senátu zo 6. 7. 2005, č. 43577/98 a č. 43579/98), že použitie\npotenciálne smrtiacej sily nemôže byť posúdené ako „celkom nevyhnutné“, pokiaľ\nje známe, že „zatýkaná osoba nepredstavuje ohrozenie života a zdravia a nie je podozrivá\nzo spáchania násilného trestného činu“ (Nachova, bod 107). Vo vzťahu k čl. 3 dohovoru\nESĽP vyslovil názor (Giuliani a Gaggio proti Taliansku), podľa ktorého v prípade, ak dôjde\nk použitiu sily v súlade s čl. 2 dohovoru (napr. v sebaobrane), nemôže a fortiori prípadné\nspôsobenie utrpenia v rovnakej situácii spôsobiť aj porušenie čl. 3 dohovoru.\n\n11\n\nAplikujúc uvedené východiská judikatúry ESĽP na vec sťažovateľa, ústavný súd\npoukazuje na skutočnosť, že z napadnutých uznesení inšpekcie ministerstva vnútra\na okresnej prokuratúry a najmä zo znaleckého posudku\n\nvyplýva, že zranenia,\n\nktoré boli sťažovateľovi políciou spôsobené, síce neviedli k jeho usmrteniu ani poškodeniu\npre život dôležité orgány, ale znalec v posudku uviedol, že „Vzhľadom na to, že v danom\nprípade došlo k priestrelu ľavej dolnej končatiny na prednej vnútornej časti stehna došlo\nk ohrozeniu pre život dôležitého orgánu – veľkých ciev na dolnej končatine a nervových\nštruktúr.“. Z uvedeného možno podľa názoru ústavného súdu vyvodiť záver,\nže v posudzovanom prípade bola použitá sila, ktorá bola potenciálne smrteľná, a preto\nmožno vec sťažovateľa posudzovať z hľadiska požiadaviek na ochranu práva na život\nvyvoditeľných z čl. 2 dohovoru, ako aj základného práva na život upraveného v čl. 15\nústavy.\nV nadväznosti na uvedený záver sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia inšpekcie ministerstva vnútra a v tejto súvislosti považuje\nza potrebné poukázať na túto jeho časť:\n„Znalec na základe preskúmania RTG dokumentácie, ktorá bola zhotovená na RTG\noddelení pri prvotnom vyšetrení zistil, že priestrel s trieštivou zlomeninou v dolnej tretine\npravého predlaktia vznikol v dobe, keď mal poškodený hornú končatinu dole, pri tele.\nO tom, že končatina bola pri tele smerom nadol svedčí tá skutočnosť, že vstrel bol\nlokalizovaný na chrbtovej strane predlaktia vpravo a strela, ktorá prenikla do dolného\nkonca vretennej kosti spôsobila trieštivú zlomeninu tejto kosti a opustila oblasť predlaktia\nna dlaňovej strane predlaktia, nakoľko v mieste výstrelu boli drobné úlomky vytlačené\nsmerom von z kosti v tomto mieste. Ak by mal poškodený zodvihnuté hore, vzdával sa,\ntak pri tomto postavení horných končatín by strela smerovala na dlaňovú stranu predlaktia\na výstrel by bol lokalizovaný na chrbtovej strane predlaktia strelný kanál by smeroval\nz miesta vstrelu ľahko nahor k chrbtovej strane predlaktia. Vzhľadom na lokalizáciu vstrelu\na výstrelu, ako aj priebeh strelného kanála nemohlo u poškodeného dôjsť k priestrelu\npredlaktia v dobe, keď mal ruky zodvihnuté nad hlavou.\n\n12\n\nNa pravej dolnej končatine, jej bočnej strane v oblasti horného konca stehna bol\nlokalizovaný priestrel mäkkých tkanív, jednalo sa o vstrel na prednej strane stehna vo výške\nchochoľa stehennej kosti, výstrel sa nachádzal na zadnej strane stehna, o čom svedčí\nprítomnosť vzduchu v strelnom kanáli, ktorý bol prevažne lokalizovaný k miestu výstrelu.\nK tomuto poraneniu u poškodeného došlo tým istým výstrelom, pri ktorom došlo k priestrelu\nhornej končatiny. Po opustení strely z predlaktia z predlaktia, strela vnikla do mäkkých\nčasti stehna vpravo a opustila oblasť stehna v zadnej časti stehna, pričom poškodený musel\nmať pravú hornú končatinu tesne pri svojom tele. Ďalší výstrel podľa popisu v zdravotnej\ndokumentácii poškodeného zasiahol do oblasti stehna na vnútornú oblasť vo vzťahu\nk stehennej kosti a výstrel bol lokalizovaný na zadnej strane v dolnej časti sedacej časti\nvľavo. O tomto priebehu strelného kanála svedčí aj prítomnosť vzduchu v strelnom kanáli.\nVzduch bol zahustený smerom viac k výstrelu na zadnej časti tela.\nK všetkým výstrelom, ktoré zasiahli tele poškodeného došlo v dobe, keď poškodený\nstál tvárou v tvár zasahujúceho policajta. Na poškodeného nebolo strieľané od chrbta.\nOdreniny na oboch predných častiach oboch kolien vznikli pri páde poškodeného na zem.\nPoranenia, ktoré utrpel poškodený možno kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví\nv súvislosti s tým, že poškodený bude po dobu dlhšiu ako 42 dní závažným spôsobom\nobmedzovaný v obvyklom spôsobe života.\nK veci bol tiež vypracovaný znalecký posudok z Kriminalistického a expertízneho\nústavu PZ, odbor prírodovedného a skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská\nĽupča za účelom komparácie, či 2 ks nábojnice a 1 ks strela zaistené na mieste činu boli\nvystrelené z jednej a tej istej zbrane ČZ vz. 82 kalibru, 9 mm, výr. čísla 184666, ktorá bola\nvydaná podľa § 89 ods. 1 Tr. poriadku\n\n. Výsledok znaleckého\n\nskúmania potvrdil, že 2 ks nábojnice boli vystrelené z tej istej zbrane a to zbrane ČZ vz. 82,\nkalibru 9 mm, výr. čísla 184666. Zaistená strela nebola vhodná na individuálnu\nidentifikáciu.\nZ hlásenia o použití donucovacích prostriedkov zisťujem, že\ndňa 06. 03. 2015 o 06. 40 hod. použil proti\n\ndonucovacie prostriedky\n\na to použitie hrozby zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu, použitie zbrane podľa § 60\npísm. a), b), e) zákona č. 171/1993 Z. z. a podľa § 61 ods. 1 písm. a) b), d), e) zákona\n\n13\n\nč. 171/1993 Z. z. Nadriadený príslušníkov PZ vyhodnotil použitie donucovacích\nprostriedkov tak, že tieto boli použité v zmysle zákona...“\nV ďalšej časti napadnutého uznesenia inšpekcie sú citované ustanovenia § 60 a § 61\nzákona o Policajnom zbore ustanovujúce pravidlá oprávneného použitia zbrane, ako aj § 28\nods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého čin ináč trestný nie je trestným činom, ak ide\no výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu,\nz rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh\nalebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho\nneobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému\nprávnemu predpisu.\nNa tomto základe sú potom v napadnutom uznesení inšpekcie ministerstva vnútra\nformulované v kontexte so skutkovými závermi právne závery týkajúce sa inkriminovaného\nzásahu proti sťažovateľovi, a to takto:\n«Vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov založených na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne mám za to, že postup príslušníka PZ\nvoči oznamovateľovi môžem vyhodnotiť tak, že boli splnené všetky podmienky použitia\ndonucovacích prostriedkov – použitie hrozby zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu\na použitie zbrane. Ďalej je tu potrebné poukázať na podstatnú skutočnosť, že konanie\npríslušníka možno považovať za konanie v nutnej obrane. Podstatou nutnej obrany\nje odvracanie nebezpečenstva, ktoré vzniklo útokom človeka na chránenej záujmy\na to konaním namiereným proti útočníkovi. Ak teda osoba činom inak trestným odvracia\npriamo hroziaci alebo trvajúci útok, ktorý je namierený proti telesnej integrite, nejedná sa\no trestný čin.\nSamozrejme zákon vyžaduje, aby boli zachované všetky nevyhnutné podmienky\nkonania v nutnej obrane, teda, sa odvracia útok namierený na záujem chránený Trestným\nzákonom, ktorým bolo v danom prípade zdravie človeka. Ďalej zákon vyžaduje, aby útok\npriamo hrozil alebo trval, čo bolo v danom prípade preukázané samotnou výpoveďou\na znaleckým posudkom od\n\n. Vo výpovedi\n\nuviedol, že na oznamovateľa zakričal „Polícia, zostaňte stáť!“\n\n14\n\na vystrelil varovný výstrel do vzduchu smerom medzi strechy domov, pričom\nsa pohol smerom k nemu s tým, že videl ako si ľavú ruku dal do ľavého vrecka\nčiernej vesty, ktorú mal na sebe a pravú ruku si dal asi do ¾ pod rozopnutú vestu.\nV tej chvíli mal dôvodnú obavu, že pod uvedenou vestou má schovanú nejakú zbraň, pričom\nstále\n\nbežal smerom na neho. Zo znaleckého posudku bolo zistené,\n\nže priestrel s trieštivou zlomeninou v dolnej tretine pravého predlaktia u\nvznikol v dobe, keď mal poškodený hornú končatinu dole, pri tele. Vo výpovedi\ntvrdil, že v čase výstrelu sa vzdával a ruky mal hore. Znalec vzhľadom na tieto\ntvrdenia zistil, že o tom, že končatina bola pri tele smerom nadol svedčí tá skutočnosť,\nže vstrel bol lokalizovaný na chrbtovej strane predlaktia vpravo a strela, ktorá prenikla\ndo dolného konca vretennej kosti spôsobila trieštivú zlomeninu tejto kosti a opustila oblasť\npredlaktia na dlaňovej strane predlaktia, nakoľko v mieste výstrelu boli drobné úlomky\nvytlačené smerom von z kosti v tomto mieste. Ak by mal poškodený ruky zodvihnuté hore,\nvzdával sa, tak pri tomto postavení horných končatín by strela smerovala na dlaňovú stranu\npredlaktia a výstrel by bol lokalizovaný na chrbtovej strane predlaktia. Vzhľadom\nna lokalizáciu vstrelu a výstrelu, ako aj priebehu strelného kanála nemohlo u poškodeného\ndôjsť k priestrelu predlaktia v dobe, keď mal ruky zodvihnuté nad hlavou. Poškodený taktiež\npotvrdil, že v tom čase vo vrecku pri sebe mal baterku na svietenie. Z uvedeného je zrejmé,\nže útok hrozil a bolo potrebné ho odvrátiť. Ďalšou podmienkou je, aby obrana smerovala\nproti útočníkovi, čo ako už vyplýva z vyššie uvedeného splnené bolo. V neposlednej rade\nzákon vyžaduje, aby obrana nebolo celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä spôsobu,\nmiestu, času, okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu.\nV tejto súvislosti uvádzam, že vzhľadom na skutočnosti zistené zo znaleckého posudku\na z výpovedi svedkov možno konštatovať, že\n\nmal vedomosť o skutočnosti,\n\nže je po ňom vydaný príkaz na zatknutie, snažil sa uniknúť pred zatknutím, bežal priamo\nna\n\ns rukou pri tele a preto ho nemožno považovať za neprimeraný.\n\nMožno konštatovať, že šlo vyslovene len o taký protiútok, ktorý bol spôsobilý zadržať\nv ďalšom možnom konaní. Nutná obrana predpokladá, že konanie\nobrancu alebo „protiútok“ obrancu musí byť tak intenzívny, aby bol spôsobilý zabrániť\nútočníkovi v ďalšom konaní, teda napadnutý môže použiť účinnejšie prostriedky než použil\nútočník.\n\n15\n\nČasť podania smerujúca na protiprávne konanie\n\nvo veci\n\nkrádeže stromov a používania omamných látok, bola odstúpená na OISS ÚIS SKIS MV SR\nBanská Bystrica k ďalšej realizácii.\nTrestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného\nzákona sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť\nsebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim\nzákonu, prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci\nalebo z rozhodnutia súdu.\nIde o také konanie, keď dochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu konkrétneho\nzákona alebo právnej normy na základe zákona vydanej. Vyžaduje sa, aby páchateľ konal\númyselne, aktívne v rozpore so zákonom a v cielenom úmysle. Úmysel inému spôsobiť škodu\na zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech ako možný motív a ako zložka\nsubjektívnej stránky, ktorá iniciuje konanie páchateľa, smeruje ku každému neoprávnenému\nzvýhodneniu materiálnej alebo nemateriálnej povahy, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba\nnemala právo. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa §-u 326 ods. 1 písm. a Trestného zákona, musí byť páchateľovi\ntento úmysel preukázaný.»\nÚstavný súd poukazuje aj na podstatnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokresnej prokuratúry, v ktorej sa najmä uvádza:\n„Preskúmaním spisového materiálu, a to najmä záverov znaleckého posudku znalca\nz odboru zdravotníctva bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,\nže k priestrelu s trieštivou zlomeninou v dolnej tretine pravého predlaktia došlo v dobe,\nkeď mal poškodený hornú končatinu dolu, pri tele. K poraneniu na prednej strane stehna\ndošlo tým istým výstrelom, pri ktorom došlo k priestrelu hornej končatiny. Ďalší výstrel\nzasiahol poškodeného do oblasti stehna na vnútornú oblasť vo vzťahu k stehennej kosti\na výstrel bol lokalizovaný na zadnej strane dolnej časti sedacej časti vľavo. Poranenia\npoškodeného boli teda podľa záverov znaleckého posudku spôsobené dvomi strelnými\nranami, pričom ku všetkým výstrelom, ktoré zasiahli telo poškodeného, došlo v dobe,\nkeď poškodený stál tvárou v tvár zasahujúceho policajta. Na poškodeného nebolo strieľané\nod chrbta.\n\n16\n\nK námietkam poškodeného, že závery znaleckého posudku znalca z odboru\nzdravotníctva\n\nneodzrkadľujú reálny priebeh vzniku strelných\n\nporanení je potrebné uviesť, že znalec\n\nje zapísaný v zozname znalcov\n\nv odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. V uznesení o pribratí\nznalca zo dňa 18. 03. 2015 bol znalec v zmysle § 144 ods. 1 Tr. por. výslovne upozornený\nna význam znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a na trestné následky\nvedome nepravdivého znaleckého posudku. Taktiež bol upozornený na povinnosť\nbez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci\nbránia byť činný ako znalec. Príslušný znalec nenamietal svoju zaujatosť, ani svoju\nodbornosť, pokiaľ ide o podanie znaleckého posudku v danej trestnej veci. Mám za to,\nže s poukazom na tieto skutočnosti nie je preto dôvodné spochybňovať uvedeného znalca\na závery ním vypracovaného znaleckého posudku.\nJe potrebné uviesť, že podkladom pre vypracovanie predmetného znaleckého\nposudku bol príslušný vyšetrovací spis, ako aj zdravotná dokumentácia pošk.\n. Súčasťou predmetného vyšetrovacieho spisu v čase, keď bol predložený znalcovi\n, bol aj výsluch pošk.\n\nzo dňa 18. 03. 2015.\n\nJe nevyhnutné uviesť, že v uvedenom výsluchu pošk.\n\nvypovedal\n\nku skutočnosti, v akej polohe bol v čase predmetného útoku. Poškodený výslovne uviedol,\nže videl na\n\nako sa mu v rukách trasie zbraň, na čo na neho zakričal,\n\naby sa ukľudnil. Je teda zrejmé, že poloha poškodeného voči sv.\n\nbola\n\nv danom čase taká, že tieto osoby stáli tvárou v tvár. Samotný poškodený ďalej uviedol, že\nv tom čase mal ruky hore, resp. v ďalšej časti výsluchu uvádzal, že akurát dával ruky hore.\nNámietka poškodeného, že v danej trestnej veci nebol vykonaný jeho dodatočný výsluch,\nv ktorom by sa vyjadril, v akej polohe stál, resp. by sa vyjadril ku vstupu jednotlivých striel\ndo jeho tela, je neopodstatnená, pričom dodatočný výsluch poškodeného nepokladám\nza potrebný, nakoľko k daným skutočnostiam sa poškodený vyjadril už vo svojom výsluchu\ndňa 18. 03. 2015.\nSom toho názoru, že znalec\n\nmal dostatok podkladov, ktoré mu\n\numožnili vypracovať vo veci objektívny znalecký posudok. Návrh poškodeného\nna vypracovanie kontrolného znaleckého posudku považujem preto za neopodstatnený.\nPokiaľ ďalej poškodený namieta, že znalec\n\n17\n\nnevykonal obhliadku jeho\n\ntela a znalecký posudok vypracoval bez zabezpečenia takejto obhliadky, tu je potrebné\nuviesť, že znalec vychádzal jednoznačne zo zabezpečenej zdravotnej dokumentácie\npošk.\n\n, pričom obhliadka tela sa nejaví ako nevyhnutná a znalec nie je\n\npovinný túto vykonať. Podotýkam, že samotný popis jednotlivých strelných poranení\nbol dostatočne uvedený v príslušnej zdravotnej dokumentácii.\nK ďalšej námietke poškodeného, že vyšetrovateľ odmietol vykonať rekonštrukciu,\nje potrebné uviesť, že uvedený procesný úkon považujem za nadbytočný. Som toho názoru,\nže okolnosti spáchania predmetného skutku boli vykonaným dokazovaním dostatočne\npreukázané.\nSom toho názoru, že dokazovanie v danej trestnej veci bolo vykonané dostatočne\na nie je potrebné ho doplniť.“\nZ odôvodnenia napadnutých rozhodnutí inšpekcie ministerstva vnútra a okresnej\nprokuratúry možno vyvodiť záver, že policajti zasahujúci proti sťažovateľovi neprekročili\nmedze oprávneného použitia zbrane vyplývajúce z príslušných ustanovení zákona\no Policajnom zbore o použití donucovacích prostriedkov. Napadnuté uznesenie inšpekcie\nministerstva vnútra v spojení s napadnutým uznesením okresnej prokuratúry ústavný súd\npovažuje za logicky a zrozumiteľne odôvodnené, primeraným spôsobom reagujú na všetky\nkľúčové námietky sťažovateľa, pričom právne závery vyslovené v oboch rozhodnutiach\nmajú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nOrgány činné v trestnom konaní objasnili, prečo považovali za dôveryhodný popis\npriebehu zadržania podaný zasahujúcimi policajtmi, a nie verziu prezentovanú\nsťažovateľom (najmä závery znaleckého posudku o polohe hornej končatiny sťažovateľa\nv okamihu priestrelu a o postavení sťažovateľa a zasahujúceho policajta tvárou v tvár).\nMožno sa stotožniť so záverom, že vykonané dokazovanie nepotvrdilo tvrdenie sťažovateľa\no tom, že k jeho postreleniu došlo v čase, keď sa vzdával, ani jeho tvrdenie, že zasahujúci\npolicajt vystrelil na sťažovateľa zozadu. Je síce pravdou, že sťažovateľ nebol ozbrojený,\navšak z odôvodnení napadnutých uznesení (vychádzajúcich z vykonaného dokazovania)\nje zrejmé, že zasahujúci policajt mal legitímny dôvod domnievať sa, že je ozbrojený (pohyb\nrúk sťažovateľa), t. j. išlo o „úprimné presvedčenie“ zasahujúceho policajta „z dobrých\ndôvodov“, ktoré aj ústavný súd posúdil ako „rozumné“.\n18\n\nNavyše, zo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ\nbol už v minulosti právoplatne odsúdený za násilnú trestnú činnosť [podľa § 234 ods. 1 a 2\npísm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, t. j. za lúpež\nso zbraňou (pozri k tomu rozhodnutia vo veciach sp. zn. II. ÚS 227/06 a III. ÚS 201/04)].\nSúdiac podľa spisovej značky vydaného príkazu Okresného súdu Žilina na zadržanie\nsťažovateľa (sp. zn. 3 T 27/2004), malo ísť o jeho zadržanie smerujúce k zabezpečeniu\nvýkonu trestu odňatia slobody uloženého sťažovateľovi práve odsudzujúcim rozsudkom\ntohto súdu za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. a) a b) zákona č. 140/1961 Zb.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa bola pri jeho\nzadržaní použitá sila v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. b) dohovoru, a preto nemožno uvažovať\no tom, že došlo k zásahu, ktorého dôsledkom je porušenie práva na život garantovaného\nčl. 2 dohovoru, ako aj čl. 15 ústavy.\nVykonané dokazovanie nepreukázalo tvrdenie sťažovateľa, že zasahujúci policajt\nnevystrelil varovný výstrel, ani to, že na sťažovateľa bolo vystrelené trikrát. Naopak,\nz vykonaného dokazovania vyplynulo, že odzneli tri výstrely (zhodné tvrdenia zasahujúcich\npolicajtov, sťažovateľa aj svedkyne\n\n), pričom zranenia sťažovateľa boli spôsobené\n\nlen dvoma strelami [z čoho rezonuje záver, že tretí výstrel (v poradí výstrel prvý)] bol\nvýstrel varovný. Z pohľadu vykonaných dôkazov možno podľa názoru ústavného súdu\noznačiť vyšetrovanie vo veci sťažovateľa za efektívne a rýchle.\nAby zákony na ochranu práva na život boli v praxi účinné, je potrebné, aby na ich\ndodržiavanie niekto dohliadal a ich porušenie sankcionoval. Z tohto dôvodu, aby ochrana\ngarantovaná právom na život nebola len teoretická a iluzórna, ale naopak, praktická\na efektívna, kladie ESĽP určité požiadavky na súdny a administratívny aparát. Tieto\nzáväzky ESĽP označuje ako procedurálne. Ak okolnosti prípadu vyžadujú trestnoprávny\npostih páchateľa, musia štáty prípady úmrtí podrobiť účinnému vyšetrovaniu a aj následné\nsúdne konanie, teda trestné konanie ako celok, vrátane výšky trestov, musí byť účinné, aby\n\n19\n\nochrana života bola v praxi efektívna (KMEC, KOSAŘ, KRATOCHVÍL, BOBEK.\nEvropská úmluva o lidských právech. Komentář. Praha: C. H. BECK, 2012, s. 364, 365).\nV posudzovanej veci sú napadnuté uznesenia príslušných orgánov primerane\nodôvodnené a nemožno ich považovať ani za arbitrárne, a preto ústavný súd nemá dôvod\nna to, aby do ich záverov vstupoval a menil ich.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, v zmysle ktorej mal znalec vykonať ohliadku tela\nsťažovateľa a ďalšie úkony, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že z napadnutých\nrozhodnutí vyplýva, že znalec\n\npri vypracovaní znaleckého posudku\n\nvychádzal z vyšetrovacieho spisu a najmä z RTG snímok a z existujúcich lekárskych správ\ndokumentujúcich zranenia sťažovateľa, ktoré utrpel pri zásahu polície. Práve tieto podklady\nboli pre vypracovanie znaleckého posudku kľúčové, pričom ústavný súd nemá dôvod\nspochybňovať, že tieto podklady boli pre vypracovanie znaleckého posudku dostatočné,\na preto nepovažuje túto námietku sťažovateľa za dôvodnú.\nOstatnú námietku týkajúcu sa neefektívnosti vyšetrovania z dôvodu, že podľa\nsťažovateľa nemalo byť vykonané nezávislým orgánom, keďže inšpekcia ministerstva\nvnútra podľa jeho názoru nie je nezávislým vyšetrovacím orgánom, pretože Policajný zbor\npodlieha Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ústavný súd nespochybňuje, ale naopak,\npovažuje za potrebné zdôrazniť záväzok štátu zabezpečiť v trestných veciach účinné\nvyšetrovanie. Podľa ESĽP sú predpokladom účinného vyšetrovania štyri samostatné\nkomponenty; vyšetrovanie musí byť a) nezávislé a nestranné, b) efektívne, c) rýchle\na d) podrobené verejnej kontrole (Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku, rozsudok\nč. 57947/00 z 24. 2. 2005). Pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť vyšetrovania, ESĽP\npožaduje, aby osoby vykonávajúce vyšetrovanie boli nezávislé na osobách, ktoré\nsú zapletené do vyšetrovaných udalostí. Vyšetrovanie musí budiť zdanie nezávislosti.\nAj keď sa námietka sťažovateľa týkajúca sa neefektívnosti vyšetrovania z dôvodu\nnedostatku nezávislosti vyšetrujúceho orgánu – inšpekcie ministerstva vnútra, javí na prvý\npohľad relevantná, ide o námietku, s ktorou sa ústavný súd nemôže v konaní rámci konania\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy meritórne zaoberať. V konaní o sťažnosti podľa\n\n20\n\nčl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd totiž vychádza z princípu prezumpcie ústavnosti právnych\npredpisov, pričom právnym základom existencie inšpekcie ministerstva vnútra je všeobecne\nzáväzný právny predpis (zákon o Policajnom zbore). Za týchto okolností by meritórne\nzávery k nezávislosti inšpekcie ministerstva vnútra, a teda k súladu jej normatívneho\nprávneho základu s ústavou presahovali rámec právomoci, ktorou disponuje senát ústavného\nsúdu v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, o to viac, že sťažovateľ ako fyzická\nosoba nie je v zmysle zákona o ústavnom súde [§ 37 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 písm. a)\naž g)] osobou oprávnenou iniciovať samostatne konanie o súlade právnych predpisov podľa\nčl. 125 ods. 1 ústavy, v ktorom by ústavný súd mohol preskúmať ústavnosť právneho\nzákladu existencie inšpekcie ministerstva vnútra.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej\nopakovane uvádza, že „každé konanie (pred ústavným súdom, pozn.) možno začať len ako\nsamostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže\ntvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného\nrozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje\nvýlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako\nsúčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom“ (II. ÚS 66/01, tiež\nII. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07). Z citovaného okrem iného vyplýva,\nže v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc,\nktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Záver\nvyplývajúci z citovaného právneho názoru má nesporne aj ústavnú relevanciu a to zvlášť\nv prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré patrí v zmysle čl. 131 ods. 2 ústavy do pôsobnosti\nsenátu ústavného súdu, mala uplatniť právomoc, ktorú ústava zveruje do pôsobnosti pléna\n(čl. 131 ods. 1 ústavy), čo je aj prípad sťažovateľa. Aj ústavný súd je totiž viazaný čl. 2\nods. 2 ústavy, a preto si senát ústavného súdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou\natrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu\nmohlo byť v prospech ochrany základných práv a slobôd (porovnaj IV. ÚS 50/2010).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že námietka, ktorou sťažovateľ\nspochybňuje nezávislosť inšpekcie ministerstva vnútra, je z hľadiska predbežného\nprerokovania jeho sťažnosti irelevantná, a teda zjavne neopodstatnená.\n21\n\nNad rámec tohto záveru ústavný súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 62/2015\nz 29. septembra 2015, v ktorom sú formulované argumenty k nezávislosti inšpekcie\nministerstva vnútra a ktoré je záväzné pre rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov\nv porovnateľných veciach. Ústavný súd konštatuje, že označené zjednocujúce stanovisko\nnebolo dosiaľ právne relevantným spôsobom spochybnené, pričom ústavný súd v konaní\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy na to taktiež nemá dostatok právomoci.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenia okresnej\nprokuratúry v spojení s napadnutým uznesením inšpekcie ministerstva vnútra je z ústavného\nhľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto nimi nemohlo dôjsť k porušeniu práv\noznačených sťažovateľom.\nÚstavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nielen z dôvodu nedostatku svojej právomoci,\nale aj ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2016\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c"}, {"guid": "ussr:4f03e9b8-d896-4cc8-bb93-d555b7b7fbf8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f03e9b8-d896-4cc8-bb93-d555b7b7fbf8"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:aed0d603-3103-45d0-9c84-c320f9c14395", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 227/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 227/06 z 8. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aed0d603-3103-45d0-9c84-c320f9c14395"}, {"guid": "ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de"}, {"guid": "ussr:13d7f3af-7239-4fb5-87e2-7078552363ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/05 z 14. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-14", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13d7f3af-7239-4fb5-87e2-7078552363ab"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a0216e16-5996-4af1-98d5-48d09f6498eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0216e16-5996-4af1-98d5-48d09f6498eb"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0ba5f00a-2c60-4574-99da-2ee3d989a18a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.424.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2020 z 27. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.424.2020.1"}]}