{"guid": "ussr:7e7256e1-3201-4fca-b53d-c174b8777a14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.686.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 686/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 686/2015 z 22. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 686/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.686.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e7256e1-3201-4fca-b53d-c174b8777a14", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.686.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.686.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.686.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 686/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\nBeňová, s. r. o., Blumentálska 8, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka\na advokátka Mgr. Martina Beňová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 NcC 51/2014 a jeho uznesením z 25. augusta 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra\n2014 osobne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Beňová, s. r. o.,\nBlumentálska 8, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka\nMgr. Martina Beňová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 NcC 51/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 25. augusta 2015.\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou\nkonania vedeného Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n2 C 16/2008, predmetom ktorého je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, v procesnom postavení odporkyne, v rámci ktorého 7. júla 2014 podala námietku\nzaujatosti voči zákonnej sudkyni vo veci\n\n(ďalej len „zákonná\n\nsudkyňa“), v ktorej poukázala na skutočnosť, že 30. júna 2014 jej anonym oznámil, že\nzákonná sudkyňa je pacientkou navrhovateľa, ktorý je zubným lekárom, a v priebehu\nkonania sa u navrhovateľa mala podrobiť zdravotným vyšetreniam. Podľa sťažovateľky tento\nzmluvný vzťah zákonnej sudkyne a navrhovateľa objektívne spochybňuje nestrannosť\nzákonnej sudkyne, pričom pochybnosť o nestrannosti zákonnej sudkyne zvýrazňuje aj\nskutočnosť, že ide o vzťah pacient – lekár v oblasti, ktorá je všeobecne považovaná za\nobzvlášť citlivú. Na základe uvedeného sťažovateľka zastáva názor, že v prípade zákonnej\nsudkyne možno mať vážne pochybnosti o jej nezaujatosti. Krajský súd v napadnutom konaní\nrozhodol uznesením z 25. augusta 2015 tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil z prerokúvania\na rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 2 C 16/2008.\nSťažovateľka v súvislosti so subjektívnym hľadiskom nestrannosti sudcu spochybňuje\npravdivosť vyjadrenia zákonnej sudkyne, že sa necíti vo veci zaujatá, a to s prihliadnutím na\njej správanie v priebehu konania. Podľa sťažovateľky „Uvedenú skutočnosť potvrdzuje už\n2\n\nsamotný postup zákonnej sudkyne, ktorá o tak závažnej situácii, ktorou je existencia\nšpecifického vzťahu pacient ošetrujúci lekár, ktorý je založený medzi ňou a žalobcom\nneinformovala účastníkov predmetného konania s tým, aby sa tí mali možnosť vyjadriť\n(najmä sťažovateľka), či v tejto súvislosti uplatnia svoje právo v zmysle § 15a OSP\na namietnu predmetnú skutočnosť, ako skutočnosť spochybňujúcu nestrannosť a nezaujatosť\nzákonnej sudkyne.“.\nVo vzťahu k objektívnej stránke nestrannosti sťažovateľka namieta, že „zákonná\nsudkyňa... nespĺňa požiadavky objektívnej nestrannosti, nakoľko sa v jej prípade vyskytla\nskutočnosť (predmetný zmluvný vzťah s navrhovateľom, ktorý okrem iného je posilnený\nzákonnou úpravu mlčanlivosti lekára, ako aj určitej objektívnej podmienky dôvery), ktorá\nvzbudzuje oprávnené pochybnosti o jej nestrannosti pri prejednávaní a rozhodovaní\npredmetnej veci. Krajský súd v Žiline, ako nadriadený súd, posudzoval námietku zaujatosti\npodanú sťažovateľkou výlučne zo subjektívneho hľadiska (skúmal len okolnosti, či existuje\npresvedčenie sudkyne prejednávajúcej prípad, že je vo vzťahu k navrhovateľovi zaujatá).\nNadriadený súd síce v predmetnom uznesení spomína existenciu objektívneho hľadiska\nnestrannosti, avšak neposkytuje vysvetlenie na základe ktorého má za to, že zákonná\nsudkyňa túto objektívnu nestrannosť spĺňa. Nadriadený súd ignoroval skutočnosti\nvyplývajúce z ústavného princípu garantujúceho nestrannosť sudcu z objektívneho\nhľadiska.“.\nPodľa názoru sťažovateľky je „vzťah založený medzi zákonnou sudkyňou... (ako\npacientkou) a navrhovateľom (ako zubným lekárom zákonnej sudkyne) objektívne\nspôsobilým vyvolať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti menovanej zákonnej sudkyne\nvo veci prejednávanej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2 C/16/2008 a tým aj\nv prípade nevylúčenia menovej zákonnej sudkyne zasiahnuť do práva sťažovateľky na\nspravodlivý súdny proces. Z objektívneho hľadiska je totiž každý vzťah pacienta a lekára\nzaložený na osobitnej dôvere spočívajúcej v tom, že pacient zveruje do rúk lekára svoje\nzdravie v súvislosti s jeho zdravotnou starostlivosťou, pričom lekár sa tak dostáva\nk osobitným a citlivým informáciám pacienta týkajúceho sa jeho zdravotného stavu, ktoré\n3\n\nsú chránené osobitnou povinnosťou mlčanlivosti. ... Vzhľadom na... dôverný charakter\nvzťahu pacienta a lekára má sťažovateľka za to, že tento zakladá taký pomer zákonného\nsudcu k účastníkovi konania, na základe ktorého je možné mať objektívne pochybnosti\no jeho nezaujatosti vo veci.“.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka zastáva názor, že v prípade zákonnej\nsudkyne došlo z dôvodu zmluvného vzťahu medzi ňou ako pacientkou a navrhovateľom ako\njej zubným lekárom k naplneniu dôvodov na vylúčenie zákonnej sudkyne z prerokúvania\na rozhodovania veci vedenej okresným súdom, keďže v zmysle objektívneho hľadiska\nnestrannosti tu sú pochybnosti o tom, že zákonná sudkyňa poskytuje záruku nestrannosti.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„základné právo sťažovateľky\n\n... vo veci porušenia jej\n\nzákladného práva na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom upraveného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 Listiny základných práv a slobôd\na porušenia práva na spravodlivý proces upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 NcC/51/2014 bolo porušené.\nÚstavný súd uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 08. 2014, sp. zn.\n6 NcC/51/2014 zrušuje a vracia vec Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nÚstavný súd priznáva... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000,­ EUR...\nOkresný súd Námestovo je povinný uhradiť... trovy právneho zastúpenia vo výške\n284,08 EUR...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nZo sťažnosti vyplýva, že porušenie svojich základných práv podľa ústavy, listiny\na práva podľa dohovoru sťažovateľka odôvodňuje nedostatočným zohľadnením objektívneho\n\n5\n\nhľadiska nestrannosti vo veci konajúcej zákonnej sudkyne krajským súdom pri rozhodovaní\no (ne)vylúčení tejto sudkyne z prerokúvania a rozhodovania vo veci.\nV uznesení sp. zn. 6 NcC 51/2014 z 25. augusta 2014 krajský súd v tejto súvislosti\npredovšetkým uviedol:\n„Pochybnosť o narušení ústavnej zásady nestrannosti sudcu musí mať základ v jeho\npomere k veci, k účastníkom alebo k ich právnym či zákonným zástupcom. Predpokladom\nvylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je jeho určitý a kvalifikovaný pomer\nk prejednávanej veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom.\nKonkrétny záver o takýchto pochybnostiach treba vždy vyvodiť z posúdenia okolností\nkonkrétneho prípadu. Pomer k veci sa chápe ako vzťah sudcu k predmetu konania a môže\nvyplývať najmä z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci a na určitom\nvýsledku konania. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu\nsudcu, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad\nna vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Pomer\nk účastníkom konania a k ich zástupcom možno vnímať predovšetkým ako vzťah, ktorý môže\nkladne alebo záporne ovplyvniť objektívne rozhodovanie sudcu (príbuzenský alebo jemu\nobdobný vzťah, resp. priateľský alebo nepriateľský pomer).\nVzťah sudcu k prejednávanej veci alebo vzťah medzi sudcom a účastníkom (prípadne\nzástupcom účastníka) v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. musí objektívne, na podklade\nkonkrétnych relevantných skutočností, zakladať pochybnosť o nezaujatosti sudcu v\nprejednávanej veci. Kvalita tohto vzťahu musí predpokladať stratu objektívneho pohľadu\nsudcu na prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôvodom na\nvylúčenie sudcu nemusí byť samotný vzťah k účastníkovi konania, resp. jeho postup v\nkonaní, ale predovšetkým jeho správanie vzbudzujúce pochybnosti o nezaujatosti. Európsky\nsúd pre ľudské práva vo svojej judikatúre prijal zásadu, podľa ktorej spravodlivosť nielenže\nmusí byť vykonávaná, ale musí sa tiež javiť, že je vykonávaná. To znamená, že vylúčenie\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci je možné nielen zo subjektívnych dôvodov (tak\nako to má na mysli výslovné znenie Občianskeho súdneho poriadku), ale aj z dôvodov\nobjektívnych, kedy samotné zdanie zaujatosti sudcu musí byť dôvodom pre jeho vylúčenie.\n6\n\nHodnotiac dôvody, pre ktoré by mala byť zákonná sudkyňa podľa názoru odporkyne\nvylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, dospel krajský súd k záveru, že nie sú\nnaplnené predpoklady pre vylúčenie\n\nz prejednávania\n\na rozhodovania veci.\nMedzi navrhovateľom a zákonnou sudkyňou nebol zistený žiaden relevantný vzťah\npredpokladaný v ustanovení § 14 ods. 1 O. s. p. Subjektívny pocit odporkyne o relevantnom\nvzťahu zákonnej sudkyne a navrhovateľa nemôže odôvodniť vylúčenie zákonnej sudkyne\nz prejednávania a rozhodovania veci. Ak je sudkyňa pacientkou navrhovateľa, avšak jej\nkontakt s účastníkom sa obmedzuje na každoročné pravidelné prehliadky, uvedené nemôže\nzakladať pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne, a to ani s odkazom na citlivosť\ndaného zmluvného vzťahu. Postavenie lekára – zubára je totiž rovnako ako v prípade sudcu\ndeterminované jeho profesionalitou regulovanou pravidlami platnými pre výkon jeho\nčinnosti a vzťah navrhovateľa k sudkyni vyplýva len z výkonu daného povolania.\nTreba naviac zdôrazniť, že na sudcu sa vždy kladú vysoké nároky na jeho morálnu\nbezúhonnosť a psychickú vyrovnanosť, ktorými vlastnosťami musí sudca disponovať\nv rovnakej miere ako odbornými kvalitami. Jeho povinnosťou je vždy prejednať vec bez\nprieťahov, nestranne, zodpovedne, využívajúc svoju odbornú spôsobilosť. Sudca vystupuje\npredovšetkým ako arbiter, bez akéhokoľvek emocionálneho vzťahu k účastníkovi. Tento\npredpoklad v osobnostnej výbave sudcu musí byť splnený vždy, pretože zaručuje nestranný\npostoj sudcu k obom účastníkom.\nRozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej\nnikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom\nk principiálnemu charakteru tejto zásady možno vylúčiť sudcu z prejednávania\na rozhodovania veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu bránia\nrozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.\nV predmetnom konaní nebol preukázaný taký relevantný vzťah zákonnej sudkyne\nk účastníkovi, jeho zástupcovi, či k veci, ktorý by mohol založiť dôvody pre použitie § 14\nO. s. p. Z uvedených dôvodov krajský súd zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania\na rozhodovania predmetnej veci.“\n\n7\n\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že vzhľadom na svoje\nústavné postavenie (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, pričom jeho úloha sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, a to\nnajmä z toho hľadiska, či skutkové a právne závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne, a teda zakladajúce reálne dôvody na vyslovenie\nporušenia niektorého zo základných ľudských práv alebo slobôd (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nVzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo, resp. mohlo dôjsť, k porušeniu základného práva alebo slobody.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a\ntak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00).\nÚstavný súd konštatuje, že namietaný postup krajského súdu v napadnutom konaní\nnevykazuje znaky arbitrárnosti, pričom zároveň považuje právne závery krajského súdu\nvyjadrené v jeho uznesení z 25. augusta 2015 za legitímne a z ústavného hľadiska\nakceptovateľné. Ústavný súd nezistil, že by uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n6 NcC 51/2014 z 25. augusta 2014 bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá by zakladala\nsvojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu,\n8\n\npodstaty a zmyslu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že skutkové\nalebo právne závery krajského súdu nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru.\nKrajským súdom koncipované odôvodnenie dalo odpoveď na skutkovú a právnu\npodstatu sťažovateľkou podaného návrhu na vylúčenie zákonnej sudkyne okresného súdu,\na preto jeho obsah neosvedčuje okolnosti naznačujúce príčinnú súvislosť s možným,\nsťažovateľkou namietaným porušením jej ústavou a dohovorom garantovaných práv.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie\na rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je\nv občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho\nprejednávania pre zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až § 16 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“). Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred\nnestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j.\nsamotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 OSP, resp. účastníka súdneho\nkonania, ktorý podal návrh podľa § 15a ods. 1 OSP) a vylúčiť nimi označeného sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na\nprejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh\noprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre\nzaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\nPodľa čl. 141 ods. 1 ústavy vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.\nZákladom nezávislosti a nestrannosti súdu je dosiahnuť právnu istotu, že práve súdy sú tými\norgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu práva. Európsky súd pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že\nokrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho\na objektívneho charakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu\ntýka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,\nprípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších\n9\n\ninštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu\nk prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Kľúčovým prvkom rozhodovania o zaujatosti\nzákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne\noprávnená. V každom jednotlivom prípade treba rozhodnúť, či povaha a stupeň vzťahu sú\ntaké, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar proti\nSpojenému kráľovstvu z 20. 5. 1996). Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa\nnestrannosť sudcu len subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi (účastníkovi konania),\nale to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym\npochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.\nV posudzovanom prípade zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že sa necíti\nbyť zaujatá aj napriek tomu, že navrhovateľ je zubným lekárom, u ktorého absolvuje raz\nročne preventívnu prehliadku. Vnútorné pocity zákonnej sudkyne o svojej nestrannosti\na nezávislosti treba akceptovať a predpokladať (pokiaľ sa nepreukáže opak), že nezakladajú\ndôvod jej zaujatosti.\nZ objektívneho hľadiska sa sťažovateľka snaží spochybniť nestrannosť zákonnej\nsudkyne, avšak ústavný súd je toho názoru, že argument vyvodzujúci zaujatosť izolovane\nzo vzťahu lekár  pacient medzi navrhovateľom a zákonnou sudkyňou nemôže sám osebe\nbez ďalších skutočností postačovať na založenie pochybnosti o (ne)zaujatosti zákonnej\nsudkyne k účastníkovi konania.\nSpoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia,\nkontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti, čo sa týka aj zmluvného vzťahu medzi\nzákonným sudcom ako pacientom a účastníkom konania ako lekárom. Prikladať tomuto\nzmluvnému vzťahu, obsahom ktorého sú preventívne zdravotné prehliadky, takú intenzitu\na závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonnej sudkyne, považuje\nústavný súd v okolnostiach danej veci za nedôvodné, a to napriek tomu, že nepochybne ide\no vzťah založený na vzájomnej dôvere a úcte. K vylúčeniu sudcu z prerokúvania\n\n10\n\na rozhodovania veci môže dôjsť aj pri zohľadnení sťažovateľkou akcentovanej tzv. teórie\nzdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah\nk danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda\nnezávisle a nestranne. Analýza skutočnosti uvádzanej sťažovateľkou v námietke zaujatosti\nvznesenej proti zákonnej sudkyni v označenej právnej veci vedenej okresným súdom\na v sťažnosti podľa čl. 127 ústavy však podľa názoru ústavného súdu v danom prípade\nprijatie takéhoto záveru neumožňuje.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane uvádza, že ak sťažovateľ\nv konaní pred ústavným súdom namieta také porušenie základného práva alebo slobody,\nktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd jeho sťažnosť odmietne ako\nzjavne neopodstatnenú (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní\nnezistil takú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\n11\n\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "súd-nestrannosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:f68db54a-deb7-48a8-90b1-1500dab22b30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:944e5510-8ebf-4e59-a92f-542fe7daf683", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.422.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 422/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 422/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.422.2017.1"}, {"guid": "628f0b16-afcb-4533-8cdd-5e41cec1ca22:2171da11-ec72-4d2f-82a8-adcde767fc67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5808899943.1", "spisova_znacka": "2Cdo/91/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2022 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5808899943.1"}]}