{"guid": "ussr:51792473-5f5a-4ccb-850c-02683cb559dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.684.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 684/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 684/2016 z 8. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 684/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.684.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/51792473-5f5a-4ccb-850c-02683cb559dc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.684.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.684.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.684.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 684/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Lesoochranárskeho\nzoskupenia VLK, Tulčík 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nŠtúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 44 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžo 2/2014 a jeho\nrozsudkom z 30. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nLesoochranárskeho\n\nzoskupenia\n\nVLK\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 4. augusta\n2015 doručená sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ďalej len „sťažovateľ“),\n\ndoplnená podaním doručeným ústavnému súdu 19. augusta 2015, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 8 Sžo 2/2014 a jeho rozsudkom z 30. apríla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 14. februára 2012 bola na Krajský úrad\nživotného prostredia v Prešove, odbor ochrany prírody a krajiny (ďalej len „KÚŽP\nv Prešove“) doručená žiadosť\n\n, splnomocneného zástupcu vlastníkov\n\npodielov na spoločnej nehnuteľnosti združených v Pozemkovom spoločenstve Urbár Štrba\n(ďalej len „žiadateľ“), o povolenie výnimiek zo zákazov podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f)\nzákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ZOPK“) na účely spracovať náhodnú ťažbu v JPRL 351 A01 (600 m 3), 351B11 (250 m3),\n351C10 (250 m3) a v JPRL 360A11 (400 m3) v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynická\ndolina v k. ú. Štrba na území Tatranského národného parku.\n2.1 Sťažovateľ oznámil svoju účasť v konaní listom na KÚŽP v Prešove\nz 20. februára 2012. KÚŽP v Prešove oboznámil sťažovateľa ako účastníka konania\ns podkladmi na vydanie rozhodnutia z 27. marca 2012. Sťažovateľ listom z 13. apríla 2012\nvyjadril nesúhlas s udelením výnimky. KÚŽP v Prešove rozhodol o žiadosti žiadateľa\nrozhodnutím sp. zn. 2012/527-4188/KM-R z 25. februára 2012 tak, že o. i. povolil výnimku\nzo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a f) ZOPK.\n2.2 Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie z 12. júna 2012, o ktorom\nrozhodlo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)\nrozhodnutím sp. zn. 6684/2012-2.2 z 1. októbra 2012 tak, že odvolanie sťažovateľa zamietlo\na rozhodnutie KÚŽP v Prešove sp. zn. 2012/527-4188/KM-R z 25. februára 2012 potvrdilo.\n\n2\n\n2.3 Sťažovateľ podal 4. decembra 2012 žalobu na Krajskom súde v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ministerstva.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 6 S 2317/2012-121 z 8. novembra 2013 žalobu zamietol\na žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.\n2.4 Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 20. decembra 2013 odvolanie.\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu zmenil tak, že konanie\nzastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku uviedol:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako\naj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013,\nz 24.06.2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel\nchráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola\nvýnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola\nobsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba\ndokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.\nV danej veci bol napadnutým rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia\nv Prešove, odboru ochrany prírody a krajiny č. s. 2012/527-4188/KM-R zo dňa 25.05.2012\no povolená výnimka zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) zasiahnuť do lesného porastu\na poškodiť vegetačný a pôdny kryt v piatom stupni územnej ochrany v NPR Furkotská\ndolina a NPR Mlynská dolina na území TANAPu a JPRL, resp. v ich častiach a podľa § 16\nods. 1 písm. f/ ZOPK rušiť pokoj a ticho v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina\na NPR Mlynská dolina na území TANAPu a JPRL, pričom povolené výnimky zo zákonov\nboli platné do 31.12.2012. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky teda uplynul\nuž v čase rozhodovania krajského súdu.\nZ dôvodu, vyjadreného jednoznačne v uvedenom stanovisku Správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil\na konanie zastavil.»\n\n3\n\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že najvyšší súd založil svoje rozhodnutie\no zastavení konania odkazom na stanovisko správneho kolégia najvyššieho súdu\nč. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky uplynutím\nčasu má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom\nrozhodnutia, už neexistuje. Sťažovateľ namieta najmä, že napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu bol vydaný v konaní, na ktoré nedopadá ani uvedené stanovisko. Sťažovateľ\nupozorňuje aj na fakt, že je nepochybné, že podal žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu,\na teda proti rozhodnutiu, ktoré bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Nie je\nmožné, aby vlastnosť spôsobilosti mohlo správne rozhodnutie stratiť v priebehu konania.\n3.1 Sťažovateľ k tomu ďalej uvádza, že zmyslom jeho účasti v predmetných\nkonaniach je svojimi podaniami, návrhmi a využívaním opravných prostriedkov zabezpečiť\nnaplnenie svojho poslania, ktorým je ochrana prírody prostriedkami, ktoré mu právny\nporiadok Slovenskej republiky dáva k dispozícii. Imanentnou súčasťou ochrany prírody je\nrozhodovanie orgánov prírody, ktoré je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky\nna úseku ochrany prírody, ako aj s právnymi predpismi upravujúcimi konanie pred takýmito\norgánmi. Sťažovateľ sa postupom správnych orgánov a konajúcich všeobecných súdov cíti\nbyť ukrátený na svojich právach, keďže konania o žiadosti žiadateľa boli zastavené\nbez toho, aby na to bol právny dôvod, a zároveň sa tým správny orgán i konajúce súdy vyhli\nsvojej povinnosti preskúmať správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu.\n3.2 Takýto postup robí práva sťažovateľa ako účastníka správneho konania,\npostavenie, ktoré mu vyplýva z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, podľa jeho slov\nabstraktnými a imaginárnymi bez možnosti reálne sa domôcť preskúmania nezákonného\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a súčasne je v priamom rozpore\ns rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD“), Veľkej komory C-240/09\nz 8. 3. 2011, ktorý konštatoval potrebu výkladu čl. 9 ods. 3 tohto Aarhuského dohovoru tak,\naby organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie\nVLK, mohla napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by\nmohlo byť v rozpore s právom Európskej únie v oblasti životného prostredia.\n\n4\n\n3.3 Postup najvyššieho súdu ako poslednej inštancie podľa sťažovateľa v skutočnosti\nznamená, že sťažovateľ bol nielen v tomto konaní, ale aj v mnohých ďalších konaniach\no žalobách zbavený možnosti reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti rozhodnutí\nv oblasti ochrany prírody.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a Aarhuského dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, zrušil\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\nSťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd vyslovil zákaz najvyššiemu súdu pokračovať\nv namietanom porušovaní označených práv. Napokon sa domáha náhrady trov konania.\n5. Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu\n19. augusta 2015, v ktorom navrhuje prerušiť konanie pred ústavným súdom až do\nprávoplatného rozhodnutia ESD o prejudiciálnej otázke položenej najvyšším súdom.\nKonanie o prejudiciálnej otázke je pred ESD vedené pod č. C-243/15.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n8. Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n6\n\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy\npreskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky\nuvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup\nk správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí\nsúkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom\nv oblasti životného prostredia.\n8.1 Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu\nochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n8.2 Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).\n8.3 Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\n8.4 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n\n7\n\n8.5 Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.\nv zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú\njedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov\nkonania pred svojvôľou súdu.\n8.6 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť, bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001, bod\n2).\n8.7 Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n8.8 Úlohou všeobecného súdu pri rozhodovaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov v zmysle čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy je zisťovať, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania, je\nvzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade, ak súd\nzistí, že to tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.\nZákladnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá taký postup súdu,\nv rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne\npreskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého\nzo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal\n\n8\n\nniektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\n(III. ÚS 43/03, II. ÚS 236/02, II. ÚS 50/01, IV. ÚS 228/2011).\n9. Ústavný súd nahliadal pri predbežnom prerokovávaní na sťažnosť a jej prieskum\nprimárne optikou, či v danom prípade nejde o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti podľa § 25\nzákona o ústavnom súde.\n9.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v skutkovo i právne podobnej veci už\nzaujali názor aj iné senáty ústavného súdu, ktoré sťažnosti sťažovateľa odmietli pre zjavnú\nneopodstatnenosť (porov. I. ÚS 783/2014, I. ÚS 217/2015, II. ÚS 758/2015,\nIII. ÚS 50/2016). Keďže ústavný súd nedospel po predbežnom prerokovaní k odchylnému\nprávnemu názoru, vychádzal v prerokovávanej veci o. i. aj z citovaných rozhodnutí\nústavného súdu (a contrario § 6 zákona o ústavnom súde).\n9.2 Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu s postupom, ktorý\nmu predchádzal, ústavný súd konštatuje, že rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu\na napadnutý rozsudok vychádza zo zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013 z 24. júna 2013 „... na zjednotenie výkladu § 82 ods. 9\npísm. a) a § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) o dôsledkoch neplatnosti\npovolenia na usmrtenie chráneného živočícha na priebeh súdneho konania...“, ktorým sa\nzjednotila odlišná rozhodovacia činnosť senátu „1Sžp“ a „10Sžp“ najvyššieho súdu,\nkonkrétne v právoplatných rozsudkoch senátov správneho kolégia najvyššieho súdu\nv konaniach sp. zn. 10 Sžp 6/2013 a sp. zn. 1 Sžp 6/2013.\n9.3 Správne kolégium najvyššieho súdu zaujalo toto stanovisko: «Neplatnosť\npovolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého\nspôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol\npredmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.\nSprávny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to\nv ktoromkoľvek štádiu správneho konania.\n\n9\n\nSamotný zákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu ochrany prírody\npovinnosť zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že\nrozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo\nvydané. V dôsledku toho je zrejmé, že „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť\nv prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku\nuplynutia času, na ktoré bolo vydané.\nÚstredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade preto musí konanie o udelenie\nvýnimky zastaviť tak, ako mu to ukladá § 82 ods.9 písm. a) zákona o ochrane krajiny. Toto\nzákonné ustanovenie priamo ustanovuje, že orgán ochrany prírody konanie podľa tohto\nzákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Ak správny orgán postupoval v súlade\ns týmto zákonným ustanovením, povinnosťou súdu prvého stupňa je žalobu proti takémuto\njeho rozhodnutiu zamietnuť, keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k založeniu,\nzmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb už\nnimi nemôžu byť priamo dotknuté.\nAj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze z 1. júla 2008,\nsp. zn. III. ÚS 341/2007 o. i. konštatoval, že v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba\nzohľadniť účel zákona. Uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych\nprípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód\nprávneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna\nz výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu\nprávneho predpisu. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž\nneznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.\nAk žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, ktoré mu malo\nvzniknúť rozhodnutím o zastavení konania, je namieste, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd zdôrazňuje, že\nsúd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý na základe žalôb\n\n10\n\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy; správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nZákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je teda\nskutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné\n(pozri R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu\nnezákonným rozhodnutím ex offo. Ak žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky\nk odstrelu medveďa hnedého a ak výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu\nurčitú, ktorá v priebehu konania o jej udelenie uplynula, potom treba skúmať, či žalobcovi\nvznikla ujma na právach tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia\ndoby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Ak žalobca nepreukázal ukrátenie\nna svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, potom\nsúd prvého stupňa musí žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\no zastavení konania o rozklade zamietnuť.\nAk došlo k uplynutiu lehoty na odstrel chráneného živočícha až v priebehu konania\no rozklade, potom správny orgán musí zastaviť konanie celé. Ak však dôjde len k zastaveniu\nkonania o rozklade, aj potom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. R 103/2011,\nformálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu\nk skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech\na za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok\nporušenie práv účastníka konania. Platí to najmä vtedy, ak sa účastníkovi inak vyhovie\nvo veci samej, kedy duplicitne reparovať čiastkové pochybenia nie je potrebné.\nZákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť\nkonanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané\npodľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané. Za takýchto\nokolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného\nrozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok\n\n11\n\nodpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Neplatnosť\nvýnimky nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet konania zanikol napr. uhynutím\nzvieraťa (medveďa hnedého). Ak podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b)\nzákona o ochrane prírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že uplynutím\nčasu, ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého,\nodpadol dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade\nso zákonom.\nAk rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného\nživočícha – medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť\nuplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto\nvýnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane\nprírody správneho orgánu potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania\nnie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania\nje právna podmienka , ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej\nplatnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania a súd prvého\nstupňa musí zamietnuť žalobu proti takémuto rozhodnutiu zastavení konania o neplatnej\nvýnimke zamietnuť. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou\ntohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu\npodaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by\norgán konajúci o rozklade už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť,\nzmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania o rozklade\nby nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho\nprospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného\nstavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo\nk zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania.\nIný výklad zákona by smeroval len formálnemu zopakovaniu konania o rozklade\nbez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné\nrozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho\nkonania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 správneho poriadku.»\n\n12\n\n9.4 Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi stanoviska správneho\nkolégia najvyššieho súdu a po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nnevyhodnotil argumentáciu sťažovateľa ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku alebo v zjednocujúcom stanovisku\nsprávneho kolégia. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho\nzávery mohli zakladať dôvod na ingerenciu ústavného súdu do napadnutého rozsudku\nv súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že\nby posudzovaný napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol svojvoľný alebo zjavne\nnelogický, či urobený v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.\n10. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa dospel\nk záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jeho\noznačených ústavných práv, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nsťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n11. K návrhu sťažovateľa na prerušenie konania o jeho sťažnosti ústavný súd uvádza,\nže prejudiciálna otázka položená najvyšším súdom a konanie o nej vedené pred ESD pod\nč. C-243/15 sa netýka otázky zastavenia konania pred vnútroštátnym súdom v prípade, že\npredmet konania pred týmto vnútroštátnym súdom v zmysle vnútroštátnej legislatívy\nodpadol. Prejudiciálna otázka položená najvyšším súdom smeruje k vyriešeniu pochybnosti,\nči je možné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v zmysle\neurópskej legislatívy spravodlivo naplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu, ktorý\nzastaví súdny prieskum v spore o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia\núčastníka v správnom konaní o vydanie súhlasu, ako to je vo veci samej, a odkáže ho na\npodanie žaloby ako opomenutého účastníka v uvedenom správnom konaní. Inak povedané,\nprejudiciálna otázka sa týka možnosti opomenutého účastníka správneho konania domôcť sa\nochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Pre úplnosť ústavný súd uvádza plné znenie\nprejudiciálnej otázky položenej najvyšším súdom: „Je možné právo na účinný prostriedok\nnápravy a na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v článku 47 Charty základných práv\nEurópskej únie, v prípade tvrdeného porušenia práva na vysokú úroveň ochrany životného\n\n13\n\nprostredia vykonaného predovšetkým pre podmienky Európskej únie Smernicou Rady\nč. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov\na rastlín, t. j. najmä napomáhať hľadaniu stanoviska v spojení s verejnosťou k projektu,\nktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť osobitne chránené územia sústredené pod\neurópsku ekologickú sústavu s názvom NATURA 2000, a právo, ktorého uplatnenia sa\nv zmysle čl. 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese\n\na\n\nprístupe\n\nk\n\nspravodlivosti\n\nv\n\nzáležitostiach\n\nživotného\n\nprostredia\n\na v medziach naznačených prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie\nspisová značka C-240/09 zo dňa 08. marca 2011 domáha žalobca ako nezisková\norganizácia založená na ochranu životného prostredia na vnútroštátnej úrovni, spravodlivo\nnaplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu, ktorý zastaví súdny prieskum v spore\no preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní o vydanie\nsúhlasu, ako je tomu vo veci samej, a odkáže ho na podanie žaloby ako opomenutého\núčastníka v uvedenom správnom konaní?“\n11.1 Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania\no sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom do právoplatného rozhodnutia ESD\no citovanej prejudiciálnej otázke, keďže tento návrh je v zmysle uvedených konklúzií zjavne\nneopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo", "správne konanie", "účastník konania", "životné prostredie", "rozhodnutie-správne rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8d9f9ef-9858-4180-9c82-ac60f700c406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1"}, {"guid": "ussr:ae4c77a4-52bb-41bc-b824-3637fb10a173", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1"}, {"guid": "ussr:8b3e3a83-bce7-4535-a7d3-b8cd8eec7afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1"}, {"guid": "ussr:7fa8b768-e9ec-4765-90cf-dd0a1c3c8a03", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 783/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 783/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7fa8b768-e9ec-4765-90cf-dd0a1c3c8a03"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be"}, {"guid": "ussr:60b94cb1-8426-4480-aab5-7a7f0a46ddf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 236/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60b94cb1-8426-4480-aab5-7a7f0a46ddf9"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6ce4589f-c203-4297-afb0-04e5a1478d88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.30.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.30.2019.1"}]}