{"guid": "ussr:00a64c58-304c-4243-a8f7-c91240ab19be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.667.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 667/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 667/2015 z 21. 7. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. júla 2016, sp. zn. II. ÚS 667/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.667.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-07-21", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/00a64c58-304c-4243-a8f7-c91240ab19be", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.667.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.667.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.667.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 667/2015-75\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť Ústavu pamäti národa,\nNámestie slobody 6, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SEMANČÍN\nPOLÁČEK, s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Pavol\nPoláček, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Levice v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 122/08 a sp. zn. 6 C 239/09\na takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Levice v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 122/08 a sp. zn.\n6 C 239/09 p o r u š i l základné právo Ústavu pamäti národa, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresnému súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 122/08 a pod sp. zn.\n6 C 239/09 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Ústavu pamäti národa p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €\n(slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Levice p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavu pamäti národa p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n859,65 € (slovom osemstopäťdesiatdeväť eur a šesťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd\nLevice p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie SEMANČÍN POLÁČEK,\ns. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra\n2014 doručená sťažnosť Ústavu pamäti národa (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Levice (ďalej aj „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 239/09. Vec bola na ústavnom súde zaevidovaná pod\nsp. zn. Rvp 13528/2014.\nÚstavnému súdu bola 13. októbra 2014 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa, ktorou\nnamietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 122/08. Táto vec bola na ústavnom súde\nzaevidovaná pod sp. zn. Rvp 13533/2014.\nS prihliadnutím na obsah uvedených sťažností a z nich vyplývajúcu právnu\na skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného\nsúdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 4/2015-6\n\n2\n\nuvedené sťažnosti spojil do jedného konania, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.\nRvp 13528/2014.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 667/2015-16 z 22. októbra 2015 prijal podľa\n§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\nÚstavu pamäti národa v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nOkresného súdu Levice v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 122/08 a sp. zn. 6 C 239/09.\n3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 C 122/08 podrobne popísal priebeh tohto súdneho konania a uviedol\ntieto relevantné skutočnosti:\n«(...) Sťažovateľ je verejnoprávna ustanovizeň zriadená na základe zákona\nč. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939\n-1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti\nnároda) v znení neskorších predpisov (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá je žalovaným v konaní\no ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Levice, sp. zn. 6C/122/2008.\n(...) sťažovateľ dodáva, že pred podaním tejto sťažnosti uplatnil inštitút sťažnosti na\npostup súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o súdoch“).\n(...) Dňa 9.6.2008 podal žalobca (\n\n, pozn.) na Okresnom súde\n\nLevice žalobu na ochranu osobnosti. V žalobe sa okrem iného domáha náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 000 000 SKK (33 193,92 EUR).\n(...) Podaním zo dňa 2.5.2011 žalobca zmenil svoj žalobný návrh a zvýšil požadovanú\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na sumu 350 000 EUR. Žalobca v rovnaký deň\npodal na súd žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.\n(...) Súd uznesením zo dňa 23.10.2012 pripustil zmenu žaloby v časti náhrady\nnemajetkovej ujmy na sumu 350 000 EUR.\n\n3\n\n(...) Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd ku dnešnému, teda viac než tri roky,\nnerozhodol o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyrubil žalobcovi súdny\npoplatok za zmenu žalobného návrhu zo dňa 2.5.2011, ktorou došlo k zvýšeniu požadovanej\nsumy na 350 000 EUR.\n(...) Sťažovateľ viackrát upozorňoval súd na rešpektovanie ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku. Sťažovateľ vo svojom Vyjadrení k doterajšiemu priebehu konania, zo\ndňa 3.4.2014 uviedol, že „vzhľadom na zjavnú špekulatívnosť postupu žalobcu, ako aj\nvzhľadom na zásadu hospodárnosti konania a právo na spravodlivý proces, si žalovaný 2\ntýmto dovoľuje požiadať súd, aby urýchlene rozhodol o žiadosti žalobcu o oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v plnej výške za\ncelú sumu uplatneného nároku a zároveň, aby až do vydania právoplatného rozhodnutia vo\nveci súdneho poplatku prerušil toto konanie. (...) Konanie súdu, ktoré oprávňuje nárokovať\nsi neprimeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy a ignoruje poplatkovú povinnosť\npodporuje šikanózny výkon práva žalobcu a stavia ho do neprimerane zvýhodnenej situácie.\nŽalovaný 2 je nútený pokračovať v konaní a vynakladať nemalé výdavky, ktoré\ns uplatneným nárokom súvisia.“ Súd na túto výzvu nereagoval.\n(...) Sťažovateľ poukazuje na astronomickú výšku nároku, ktorú si žalobca uplatňuje\nv konaní pred okresným súdom. Nárok žalobcu uplatnený v predmetnom konaní považuje\nsťažovateľ za neodôvodnený a šikanózny, s cieľom vyvíjať na sťažovateľa neprimeraný\nnátlak. (...) Svojim postupom súd žalobcovi takýto postup umožňuje, a to bez toho, aby\nuplatňovanie astronomického a neodôvodneného nároku žalobcu finančne zaťažilo\nvo forme úhrady súdneho poplatku. Postup súdu vo veci súdneho poplatku zároveň ohrozuje\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky, nakoľko štátny rozpočet môže prísť o súdny\npoplatok v značnej výške (uvedené platí za predpokladu, že na strane žalobcu nie sú dané\ndôvody na oslobodenie od súdneho poplatku).\n(...) Doterajší priebeh konania pred okresným súdom ignoruje § 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku, podľa ktorého „občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu\na účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana\npráv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,\nna čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.“ (...) Podľa judikatúry\nÚstavného súdu „nerešpektovanie zásady hospodárnosti v konaní všeobecného súdu je\n\n4\n\nspôsobilé (vo väčšej či menšej intenzite alebo miere) porušiť základné právo účastníka\nsúdneho konania na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky“. (II. ÚS 71/01)\n(...) Úhradu súdneho poplatku je potrebné považovať za nástroj ochrany pred\nuplatňovaním bezdôvodných a šikanóznych nárokov. Sťažovateľovi v konaní pred súdom je\ntakáto ochrana fakticky odopretá, keďže žalobca si môže spokojne uplatňovať astronomické\nnároky a nie je nijako zaťažený primeraným súdnym poplatkom.\n(...) Sťažovateľ má za to, že samé rozhodnutie o porušení jeho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(...) v okolnostiach prípadu nemá povahu\ndostatočnej satisfakcie. Konštatovanie porušenia základných práv sťažovateľa v konaní\npred Okresným súdom Levice nie je účinnou nápravou stavu spôsobeného nečinnosťou\nsúdu. Podľa sťažovateľa je potrebné zohľadniť neprípustné ignorovanie a prehliadanie\nprocesných práv sťažovateľa zo strany samotného súdu, čo v sťažovateľovi vzbudzuje\npochybnosti o možnosti dosiahnuť spravodlivú ochranu svojich práv a právom chránených\nzáujmov.\n(...) Sťažovateľ má za to, že vzhľadom na:\n- doterajšiu dĺžku nečinnosti súdu aj napriek opakovaným výzvam zo strany\nsťažovateľa;\n- konštatovanie podpredsedníčky Okresného súdu Levice o upovedomení sudcu, aby\nnaďalej vo veci promptne konal;\n- likvidačnú výšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n350 000 EUR;\n- významnosť konania pre súčasné a budúce procesné i finančné postavenie\nsťažovateľa;\n- procesnú jednoduchosť rozhodnutia o oslobodení súdnych poplatkov a následného\nvyrubenia súdneho poplatku, ktorý súd z neznámych príčin opakovane a vedome ignoroval;\n- vysokú mieru právnej neistoty sťažovateľa, ktorý má dlhodobé pochybnosti\no spôsobe vedenia konania pred okresným súdom;\n- postup súdu, ktorý žalobcovi umožňuje vyvíjať na sťažovateľa nátlak a šikanovať ho\nneprimerane a neopodstatnene vysokým nárokom;\n\n5\n\n- postup súdu, ktorý žalobcovi umožňuje vyhnúť sa poplatkovej povinnosti za\nneprimerane vysoký nárok;\n- postup súdu, ktorý znevýhodňuje procesné postavenie sťažovateľa v spore;\nsťažovateľ považuje priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa\n§ 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\n(...) Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd vydal tento nález:\n1. Základné právo Ústavu pamäti národa(...) na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(...) postupom Okresného súdu\nLevice v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/122/2008 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/239/2009 sa prikazuje\nďalej konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Ústavu pamäti národa(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 EUR\n(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Levice povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Levice je povinný uhradiť Ústavu pamäti národa(...) trovy konania\na trovy právneho zastúpenia(...) a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa.»\n4. Sťažovateľ v sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 C 239/09 zopakoval svoju zákonnú charakteristiku, dodal, že pred\npodaním ústavnej sťažnosti využil všetky účinné prostriedky nápravy, taktiež popísal\npriebeh súdneho konania a uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n«(...) Dňa 9.6.2008 podal žalobca proti sťažovateľovi na Okresnom súde Levice\nžalobu na ochranu osobnosti. Podaním zo dňa 3.8.2009 žalobca zmenil žalobný petit\na uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 214 845,29 EUR. Na základe uznesenia\nzo dňa 25.8.2009 súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 214 845,29 EUR\nvylúčil na samostatné konanie a zároveň pripustil zmenu žalobného petitu.\n(...) Podaním zo dňa 20.12.2011 žalobca zmenil svoj žalobný návrh a zvýšil\npožadovanú náhradu škody na sumu 529 694,93 EUR. Podaním zo dňa 26.7.2012 žalobca\nzmenil svoj žalobný návrh a zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu 704 663,18 EUR.\n\n6\n\nPodaním zo dňa 20.12.2013 žalobca zmenil svoj žalobný návrh a zvýšil požadovanú\nnáhradu škody na sumu vo výške 871 182,79 EUR.\n(...) Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd do dnešného dňa nerozhodol o:\n- návrhu žalobcu zo dňa 20.12.2011, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu 529 694,93 EUR;\n- návrhu žalobcu zo dňa 26.7.2012, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu 704 663,18 EUR;\n- návrhu žalobcu zo dňa 20.12.2013, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu vo výške 871 182,79 EUR\n(...) sťažovateľ dňa 8.7.2014 podal sťažnosť pre porušenie práva na verejné\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní 6C/239/2009;\n- podpredsedníčka Okresného súdu Levice konštatovala dôvodnosť sťažnosti\nžalovaného; zákonný sudca pri šetrení sťažnosti uviedol, že o zmene návrhu rozhodne na\nnajbližšom pojednávaní dňa 25.9.2014.\n(...) Vzhľadom na zjavnú vedomosť zákonného sudcu o protiprávnosti konania,\nsťažovateľ vzniknutú situáciu nevníma len ako objektívne existujúci prieťah v konaní, ale aj\nako úmyselné a zavinené konanie súdu porušujúce procesné práva sťažovateľa\na spôsobujúce prieťahy v konaní.\n(...) Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd ku dnešnému dňu (viac ako 5 rokov)\nnevyrubil žalobcovi súdny poplatok za uplatnený nárok na náhradu škody vo výške\n214 845,29 EUR, ktorý súd pripustil uznesením zo dňa 25.8.2009. Výška súdneho poplatku\npredstavuje sumu 12 890,72 EUR.\n(...) Sťažovateľ rovnako poukazuje na skutočnosť, že súdny poplatok vo výške\n12 890,72 EUR už nie je možné vyrubiť a to s poukazom na § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992\nZ. z. o súdnych poplatkoch.\n(...) Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ súd nerozhodne o pripustení\nzmeny návrhu(...) neexistuje ani titul na vyrubenie súdneho poplatku. Rozhodnutie súdu\no návrhu žalobcu na zmenu petitu je preto priamym predpokladom pre vyrubenie súdneho\npoplatku.\n(...) Sťažovateľ uvádza, že nečinnosť súdu vo veci, resp. jeho nerozhodnutie o zmene\npetitu, ktoré pretrváva už skoro 34 mesiacov má za následok stav právnej neistoty\n\n7\n\nv neprípustne vysokej miere. (...) Sťažovateľ je nútený konštatovať, že aj napriek jeho\nintenzívnej snahe a sérii vykonaných krokov je Sťažovateľ nútený bezmocne sa prizerať\npretrvávaniu protiprávneho stavu a stretávať sa s porušovaním jeho procesných práv\nzo strany súdu. (...) Sťažovateľ dodáva, že nerozhodnutie o zmene petitu má za následok\nvážne dopady na celý proces dokazovania v spore sp. zn. 6C/239/2009, ktorého predmetom\nje náhrada škody.\n(...) Návrh žalobcu zo dňa 20.12.2011, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu 529 694,93 EUR bol žalobcom zdôvodnený\ntak, že predstavuje navýšenie nároku o škodu, ktorá vznikla v období od 1.1.2010 do\n31.12.2010. Návrh žalobcu zo dňa 26.7.2012, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu 704 663,18 EUR bol žalobcom zdôvodnený\ntak, že predstavuje navýšenie nároku o škodu, ktorá vznikla v období od 1.1.2011\ndo 31.12.2011. Návrh žalobcu zo dňa 20.12.2013, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný\nnávrh a zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu vo výške 871 182,79 EUR bol žalobcom\nzdôvodnený tak, že predstavuje navýšenie nároku o škodu, ktorá vznikla v období od\n1.1.2012 do 31.12.2012. (...) Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nerozhodnutie o zmenách\npetitu má za následok stav, kedy sa dokazovanie de iure týka pôvodného nároku na náhradu\nškody vo výške 214 845,29 EUR uplatneného podaním zo dňa 3.8.2009, avšak vyjadrenia\nžalobcu a sťažovateľa, ako žalovaného, predkladané dôkazy a ich vyhodnocovanie sa de\nfacto týkajú výslednej sumy 871 182,79 EUR. (...) Sťažovateľovi nie je známe, prečo\no zmene petitu okresný súd nerozhodol, či tak skutočne plánuje do budúcna učiniť a akým\nspôsobom má sťažovateľ chrániť svoje práva v prebiehajúcom konaní. Sťažovateľovi nie je\nzrejmé, či má ignorovať všetky dôkazy a vyjadrenia žalobcu, ktorými si žalobca uplatňuje\nnárok vo výške 871 182,79 EUR a teda či argumentácia a dokazovanie sťažovateľa má\nsmerovať k pôvodnej sume nároku vo výške 214 845,29 EUR, alebo k sume uvedenej\nv ostatnom návrhu žalobcu vo výške 871 182,79 EUR.\n(...) Sťažovateľ ďalej uvádza, že nárok na náhradu škody vo výške 871 182,79 EUR je\npre Sťažovateľa likvidačný. Výročná správa o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2013\nuvádza, že ročný schválený rozpočet Sťažovateľa predstavoval čiastku 1 553 730 EUR.\nJe zrejmé, že tento spor má pre Sťažovateľa zásadný význam a na svoju právnu ochranu\n\n8\n\nvynakladá nemalé úsilie. Uvedené má za následok zvýraznenie závažnosti samotného\nzásahu Súdu, spočívajúci v jeho nečinnosti.\n(...) Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania a právo na spravodlivý proces,\nsťažovateľ považuje za nevyhnutné, aby bola žalobcovi po rozhodnutí o zmene petitu\nurýchlene uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok za uplatnený nárok.\n(...) Sťažovateľ v zmysle argumentácie uvedenej vo svojich vyjadreniach (napr.\nvo vyjadrení zo dňa 26.5.2014, alebo jeho reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.7.2014,\nzo dňa 22.8.2014) poukazuje na zjavnú svojvoľnosť žalobcu pri uplatňovaní astronomicky\nvysokého nároku a nedôvodnosť uplatňovanej výšky náhrady škody. Nárok žalobcu\nuplatnený v predmetnom konaní považuje Sťažovateľ za zjavne svojvoľný a šikanózny,\ns cieľom vyvíjať na sťažovateľa neprimeraný nátlak a zastrašiť sťažovateľa.\n(...) Svojim postupom súd žalobcovi takýto postup umožňuje a to bez toho, aby\nuplatňovanie takýchto astronomických a neodôvodnených nárokov žalobcu finančne\nzaťažilo či už vo forme úhrady súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Postup súdu\nvo veci súdneho poplatku ohrozuje hospodárske záujmy Slovenskej republiky, nakoľko\nštátny rozpočet už prišiel a môže prísť o súdny poplatok v značnej výške (uvedené platí za\npredpokladu, že na strane žalobcu nie sú dané dôvody na oslobodenie od súdneho\npoplatku). (...) Doterajší priebeh konania pred okresným súdom ignoruje § 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku, podľa ktorého „občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu\na účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana\npráv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,\nna čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.“\n(...) Podľa judikatúry Ústavného súdu „nerešpektovanie zásady hospodárnosti\nv konaní všeobecného súdu je spôsobilé (vo väčšej či menšej intenzite alebo miere) porušiť\nzákladné právo účastníka súdneho konania na konanie bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“. (II. ÚS 71/01)\n(...) Sťažovateľ má za to, že nečinnosť súdu a tým spôsobená chaotickosť vedenia\nkonania, nejasnosť predmetu konania a predmetu dokazovania má za následok stav, kedy\nnie je jasné, aký výsledok konania bude predstavovať plný úspech sťažovateľa, čiastočný\núspech sťažovateľa, alebo neúspech sťažovateľa v nepatrnej časti. Výsledok nečinnosti súdu\nmá rovnako za následok, že nie je jasné, aké úkony sťažovateľa by mali predstavovať účelné\n\n9\n\nuplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, keďže sťažovateľ je objektívne v stave,\nkedy už vyše 34 mesiacov proces dokazovania ako aj znenia vyjadrení oboch strán sporu\nvychádzajú z nejasného predmetu konania. Sťažovateľ je v stave, kedy objektívne nie je\nmožné určiť, akým spôsobom ďalej v spore pokračovať. (...) Sťažovateľ zdôrazňuje, že výška\ntrov právneho zastúpenia má vplyv na spôsob vedenia sporu výšku uplatnených nárokov.\nNáhradu trov je preto potrebné považovať za nástroj ochrany pred uplatňovaním\nbezdôvodných a šikanóznych nárokov. Sťažovateľovi v konaní pred okresným súdom je\ntakáto ochrana fakticky odopretá, keďže žalobca si môže spokojne uplatňovať astronomické\nnároky a nemusí sa obávať povinnosti nahradiť sťažovateľovi vysoké trovy právneho\nzastúpenia v prípade neúspechu v konaní alebo v prípade len čiastočného úspechu.\n(...) Sťažovateľ má za to, že samé rozhodnutie o porušení jeho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(...) v okolnostiach prípadu nemá povahu\ndostatočnej satisfakcie. Konštatovanie porušenia základných práv sťažovateľa a ani\nprípadné odstránenie budúcich prieťahov v konaní pred Okresným súdom Levice nie je\núčinnou nápravou stavu spôsobeného nečinnosťou súdu. Podľa sťažovateľa je potrebné\nzohľadniť zložité dokazovanie, početnosť pojednávaní ako aj písomných vyjadrení, ktoré sú\nzjavne vyvolané nečinnosťou súdu a ním spôsobenou nejasnosťou predmetu konania.\nRovnako je potrebné zohľadniť neprípustné ignorovanie a prehliadanie procesných práv\nsťažovateľa zo strany samotného súdu, čo v sťažovateľovi vzbudzuje pochybnosti o možnosti\ndosiahnuť spravodlivú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.\n(...) Sťažovateľ má za to, že vzhľadom na:\n- doterajšiu dĺžku nečinnosti súdu aj napriek opakovaným výzvam zo strany\nsťažovateľa;\n- konštatovanie podpredsedníčky Okresného súdu Levice o dôvodnosti sťažnosti\nsťažovateľa zo dňa 8.7.2014;\n- likvidačnú výšku uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 871 182,79 EUR;\n- procesnú chaotickosť, neprehľadnosť a nejasnosť pre sťažovateľa zásadného\nkonania spôsobenú súdom;\n- procesnú jednoduchosť úkonu rozhodnutia o zmene petitu, ktorý súd z neznámych\npríčin opakovane a vedome nevykonal;\n\n10\n\n- vysokú mieru právnej neistoty sťažovateľa, ktorý má dlhodobé pochybnosti\no spôsobe vedenia konania pred okresným súdom;\n- postup súdu, ktorý žalobcovi umožňuje vyvíjať na sťažovateľa nátlak a šikanovať ho\nneprimerane a neopodstatnene vysokými nárokmi;\n- postup súdu, ktorý žalobcovi umožňuje vyhnúť sa poplatkovej povinnosti ako aj\npovinnosti nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za neprimerane vysoký nárok,\n- postup súdu, ktorý znevýhodňuje procesné postavenie sťažovateľa v spore;\nsťažovateľ považuje priznanie sumy 7 000 € za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\n(...) Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd vydal tento nález:\n1. Základné právo Ústavu pamäti národa(...), na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(...) postupom Okresného súdu\nLevice v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/239/2009 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/239/2009 sa prikazuje\nďalej konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Ústavu pamäti národa(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7 000 EUR\n(slovom sedemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Levice povinný vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Levice je povinný uhradiť Ústavu pamäti národa(...) trovy konania\na trovy právneho zastúpenia(...) a to na účet právneho zástupcu Sťažovateľa.»\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti písomne vyjadril\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 1424/15 z 24. novembra 2015\na dodatočne k tomuto vyjadreniu bolo pripojené aj stanovisko zákonného sudcu\nv napadnutých konaniach. Predseda okresného súdu opísal chronológiu úkonov vykonaných\nv preskúmavaných konaniach a uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n„(...) Mám za to, že v predmetných konaniach sa jedná o skutkovo a právne\nzložitejšiu vec. V daných veciach neboli dané prekážky postupu v konaní podľa § 107 a\nnasl. Občianskeho súdneho poriadku zo strany v poradí prvého zákonného sudcu\n(JUDr. Alexandra Ivkoviča), ani zo strany súčasnej zákonnej sudkyne (Mgr. Viery\n\n11\n\nKováčovej) zo spisov nie sú zrejmé žiadne subjektívne zavinenia, ktoré by mali za následok\nprieťahy v konaní napriek tomu, že zákonná sudkyňa Mgr. Viera Kováčová bola v období\nod 12.08.2015 do 02.09.2015 práceneschopná. V čase keď vec bola pridelená zákonnému\nsudcovi v poradí druhému (JUDr. Arpádovi Pastorekovi), boli zo strany sťažovateľa podané\nsťažnosti na prieťahy v konaní, pričom ohľadne veci sp. zn. 6C/239/2009 bola opakovane\nsťažnosť vyhodnotená ako dôvodná, keď zákonný sudca o návrhoch na zmenu žaloby\nnerozhodol v zákonnej lehote.\nK dĺžke konania v daných veciach prispela i tá skutočnosť, že účastníci konania\npredkladali na pojednávaní listinné dôkazy vo väčšom rozsahu, čo bolo dôvodom na\nodročenie pojednávania a opätovne žiadali odročiť resp. zrušiť pojednávanie z dôvodu\npriebehu mimosúdnych rokovaní. Vzhľadom na to, že vo veciach nie je do dnešného dňa\nvydané meritórne rozhodnutie, je zrejmé, že konanie je poznačené prieťahmi, avšak\nčiastočne i objektívneho charakteru.\n(...) Okresný súd Levice Vám zároveň oznamuje, že súhlasí s tým, aby sa od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti upustilo, pretože podľa nášho názoru od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n5.1 Zákonný sudca (v poradí druhý, ktorý bol medzičasom preložený na výkon\nfunkcie na Okresný súd Komárno) vo svojich rozsiahlych vyjadreniach okrem chronológie\núkonov vykonaných v daných veciach uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n«(...) Pôvodne uplatnený nárok zo strany JUDr.\n\nvoči SR, zast. ÚPN\n\no ochranu osobnosti s ostatnými nárokmi bol vedený v jednom spise OS LV 6C/122/2008,\na OS Levice pod čís. kon.: 6 C 122/2008-308 kde súd rozhodol tak, že:\n- určil, navrhovateľ JUDr.\n\nnebol spolupracovníkom bývalej Štátnej\n\nbezpečnosti ako agent a evidencia navrhovateľa vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti\nako agenta bola porušením jeho práva na ochranu osobnosti, rovnako súd rozhodol o tom,\nže ÚPN je povinný sprístupniť zväzok bývalej Štátnej bezpečnosti... výlučne len s týmto\nrozsudkom, a napokon rozhodol aj o práve navrhovateľa uverejniť právoplatný rozsudok\nv denníkoch SME, Pravda... a v TV Markíza v rozsahu výroku o tom, že nebol agentom\nbývalej Štátnej bezpečnosti.\n\n12\n\n- ďalej OS LV uplatnenú žalobu vo zvyšku zamietol a to vo vzťahu k finančným\nnárokom,\n- Krajský súd Nitra ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí 9 Co 108/2010-382, ktoré\nbolo doručené OS Levice dňa 27.01.2011 výrok rozhodnutia OS Levice o zamietnutí nároku\nna finančné zadosťučinenie zrušil.\nOS Levice podľa § 226 O.s.p. bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu\nv rozhodnutí KS Nitra 9 Co 108/2010-382 a v ďalšom konaní sa súd riadil pokynmi\nodvolacieho súdu a preto vo veci musel doplniť dokazovanie v zmysle uvedeného\nrozhodnutia KS Nitra(...) Na strane 13. - 14. rozsudku KS Nitra bolo uvedené, že vzhľadom\nk postaveniu navrhovateľa, ako aj intenzity a povahy neoprávneného zásahu, odvolací súd\nmal za to, že v danom prípade ide o zvlášť citeľný zásah do osobnostných práv\nnavrhovateľa a preto mu prináleží i nemajetková ujma, keď je toho názoru že morálna\nsatisfakcia nie je postačujúca(...) a preto som pri ďalšom dokazovaní zohľadnil práve\nuvedený právne záväzný názor KS.\nNapokon ešte JUDr. Ivkovič práve z titulu zložitosti a rôznorodosti uplatnených\nnárokov vylúčil nárok na náhradu škody na samostatné konanie svojim rozhodnutím pod\nčís. kon.: 6 C 122/2008-255 a od tej doby sa o týchto nárokoch vedú 2 spisy na OS LV\n6C/239/2009 a 6C/122/2008.\n(...) V prejednávanom prípade sa jedná o vec po právnej ako aj po skutkovej stránke\no veľmi náročnú a to o náhradu škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Napriek\nuvedenému sa domnievam, že vo veci sa priebežne konalo, vo veci sa vytyčovali termíny\npojednávaní, zo strany súdu bol záujem vo veci konať a rozhodnúť, ale samotní účastníci\nkonania sa na pojednávania pravidelne ospravedlňovali, resp. na začiatku pojednávania\npredkladali rozsiahle písomné podania a prezentovali skôr záujem o riešenie predmetu\nkonania či už dohodou vo forme súdneho zmieru. resp. dohodou.\nPráve k otázke správania sa sťažovateľa chcem poznamenať, a túto skutočnosť\nrozdeliť na dve obdobia, a to kým na čele ÚPN bol p. Ivan Petranský a to do 31.01.2013\n(v čase od 01.02.2013 do 12.02.2013 bol poverený štatutárny zástupca p. Augustín Lang),\na od 13.02.2013, kedy došlo k zmene štat. zástupcu na súčasného predsedu Správnej rady\nÚPN O. Krajňáka.\n\n13\n\nZa existujúcej právnej situácie je zrejmé, že vo veci bolo právoplatne jednak\nmedzitýmnym rozhodnutím (OS LV 6 C 122/2008-308 v spojení s rozhodnutím KS NR\n9 Co 108/2010-382) rozhodnuté o základe nároku, tak že súd určil, že navrhovateľ\nJUDr.\n\nnebol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti... a ďalej KS Nitra\n\nvo vzťahu k zamietajúcej časti rozhodnutia uviedol(...), že vzhľadom k postaveniu\nnavrhovateľa, ako aj intenzity a povahy neoprávneného zásahu, odvolací súd mal za to že\nv danom prípade ide o zvlášť citeľný zásah do osobnostných práv navrhovateľa a preto mu\nprináleží i nemajetková ujma, keď je toho názoru že morálna satisfakcia nie je\npostačujúca(...) a preto som pri ďalšom dokazovaní zohľadnil práve uvedený právne\nzáväzný názor KS.\nKým za obdobie do vedenia ÚPN p. Petranským, mali účastníci konania snahu\nmimosúdne sa dohodnúť, v tomto prípade z obsahu spisového materiálu napr. 6 C 122/2008\nna pojednávaní ešte dňa 23.10.2012 ako je to zrejmé zo zápisnice z pojednávania(...) bolo\nprezentované nie len akési jednostranné želanie, prianie, vôľa len jedného z účastníkov\nkonania sa mimosúdne dohodnúť, ale išlo o zhodnú vôľu oboch účastníkov konania, keď\nnapr. poverený zástupca žalovanej uviedol(...) že vedú rokovania s Min. financií SR\no predmete konania, údajne ministerstvo po nich chce nejaké ďalšie a ďalšie materiály,\nnaposledy chceli po nich nezávislý právny názor ohľadne opodstatnenosti tohto nároku,\nnásledne jednali aj s Min. spravodlivosti SR za účelom zabezpečenia takéhoto právneho\nnázoru, avšak neuspeli, preto budú pokračovať... čo sa javilo ako logické za danej situácie,\nnakoľko práve táto forma ukončenia súdneho konania mohla mať dopad o. i. aj na zníženie\nnáhrady už aj bez tak nie malých trov konania, ktoré do tej doby vznikli. Za danej situácie\nsom ako konajúci sudca bol povinný z hmotnoprávneho hľadiska (§ 3 ods. 2 Obč. zák.) ako\naj procesne právneho hľadiska (§§ 67-69, § 99 ods. 1, § 100 ods. 1 a § 211 Obč. súd. por.)\nakceptovať uvedenú právnu a skutkovú situáciu a vôľu účastníkov konania sa mimosúdne\ndohodnúť. (...)\nNásledne PhDr. ThDr. Krajňáka, PhD. dohodol právne zastúpenie s externou\nprávnickou kanceláriou a v mimosúdnom riešení nepokračoval, čo je samozrejme jeho\nprávo. Avšak OS LV, na ktorom súde som vo veci konal, som bol povinný akceptovať vôľu\núčastníkov do tej doby, ktorá bola v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákonov a po\nzmene štatutárneho zástupcu ÚPN som musel akceptovať zrušujúce rozhodnutie KS NR\n\n14\n\n9 Co 108/2010-382 a pokračovať v dokazovaní. Nástupom nového štat. zástupcu na čele\nÚPN domnievam sa, že nedošlo k urýchleniu súdneho konania (doručovaním niekoľko\nstranových vyjadrení s odkazom na judikatúru európskych súdov s pravidelnosťou na\nkaždom pojednávaní), práve naopak, znemožnili ako súdu, tak aj protistrane sa s týmito\nrozsiahlymi písomnosťami tzv. „na počkanie“ oboznámiť, a tým vo veci so znalosťou\nobsahu aj týchto podaní meritórne konať, preto pojednávanie muselo byť odročené (nešlo\no ojedinelé, výnimočné prípady, ale do určitej doby išlo o pravidelne opakujúce sa prípady,\nktoré sa zmenili až vtedy, keď žalovanej súd túto účelovú prax vytkol). V súlade s právne\nzáväzným názorom v zrušovacom rozhodnutí KS NR som doplnil dokazovanie k náhrade\nnemajetkovej ujmy, ako aj k náhrade škody, ktoré informácie sa v živote žalobcu odrazili\nvo všetkých oblastiach jeho života v negatívnom slova zmysle, a to v živote najbližšej rodiny\ndetí, na zdravotnom stave JUDr.\n\n, následne došlo aj k zmene v jeho\n\npodnikateľskom pôsobení (úbytku klientov, dokonca mal existenčné problémy), zhoršením\njeho postavenia v zabehnutých podnikateľských kruhoch, a napokon sa to negatívne\nodrazilo aj v jeho pôsobení v orgánoch SAK atď. ... a preto vykonané dokazovanie zo strany\nOS LV bolo natoľko rozsiahle a pre niektorých účastníkov konania (ÚPN) mohlo budiť\ndojem z časového hľadiska, že bolo zdĺhavé a preto ani v jednom konaní som nestihol\nmeritórne rozhodnúť.\nPráve vyššie uvedené skutočnosti podľa môjho názoru sú jednoznačným výrazom\nnejednotnosti koncepcie správania sa sťažovateľa, postupu v konaní účastníka konania\nv procesnom postavení zástupcu žalovanej v zmysle citovaného tzv. testu závažnosti\n(v zmysle NÁLEZ-u ÚS SR 49/01), ktorý sa následne domáha porušenia svojich práv a preto\ntýmto prosím o zohľadnenie tejto skutočnosti pri posúdení opodstatnenosti ich podania\n-sťažnosti.»\nNásledne zákonný sudca pripojil svoje skoršie vyjadrenia k sťažnosti podanej\npredsedovi okresného súdu a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky „k obom\nspisom osobitne“, z ktorých vyplynuli tieto relevantné skutočnosti:\n«Vyjadrenie k sp. zn. OS LV 6 C 122/2008.\n(...) - v prejednávanom prípade sa jedná o vec po právnej ako aj po skutkovej stránke\no veľmi náročnú a to o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, napriek uvedenému\ndomnievam sa že vo veci sa priebežne koná sú vo veci vytýčené termíny pojednávania,\n\n15\n\npo vrátení spisu z KS Nitra čís. kon.: 9 Co 108/2010-382 som ako zákonný sudca vo veci\nvytýčil T: pojednávania a konal ako je zrejmé od č. l. 399 a nasl. súdneho spisu, nakoľko\nzo strany súdu bol záujem vo veci konať a rozhodnúť, ale samotní účastníci konania sa na\npojednávania pravidelne ospravedlňovali, resp. na začiatku pojednávania predkladali\nrozsiahle písomné podania z ktorých bol zrejmý nezáujem o meritórne konanie, prezentovali\nskôr záujem o riešenie predmetu konania či už dohodou vo forme súdneho zmieru, resp.\ndohodou,\n- so sťažovateľom nemožno súhlasiť, ktorý svoju sťažnosť odvodzoval od skutočnosti\nže súd do súčasnosti nevyrubil žalobcovi súdny poplatok, čo považuje za prieťah v konaní\n(...)\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa(...) o tom, že malo dôjsť k premeškaniu lehoty na\nvyrubenie súdneho poplatku je potrebné uviesť, že suma 214.845,29 EUR, ktorá je\nuplatnená v súdnom konaní 6 C 239/2009 je potrebné uviesť, že toto konanie o náhradu\nškody voči žalovanému v 1. rade, ktorým je štát - SR je oslobodené od súdneho poplatku(...)\npreto nedošlo k vyrubeniu súdneho poplatku ani zo strany celoživotného sudcu pána\nJUDr. A. Ivkoviča a ani samotný žalobca nežiadal o oslobodenie od súdneho poplatku\nv konaní 6 C 239/09, len v konaní 6 122/2008.\nNapokon vo vzťahu k prieťahom v súdnom konaní a k namietnutej zdĺhavosti\nzo strany sťažovateľa je potrebné poznamenať, že zdĺhavosť konania a rozhodovania súdu\nje sankcionovateľná len v tom prípade, keď sa o tomto návrhu nerozhodne do doby, ktorá\nešte nie je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. (...) v snahe maximálne urýchliť súdne\nkonanie nemožno ísť tak ďaleko, aby rýchlosť konania mala alebo mohla mať za následok\nporušenie základných zásad obč. práva a to práva na spravodlivý proces. (...)\nNapokon k sťažnosti(...) o tom, že „... postupom súdu sú ohrozené hospodárske\nzáujmy SR, nakoľko štátny rozpočet môže prísť o súdny poplatok v značnej výške má súd za\nto, že už dávno z minulosti platí ustálený názor podľa ktorého je v rozpore s dobrými\nmravmi ak fiškálny záujem o zaplatenie súdneho poplatku by bol nadradený nad prvotný\núčel zákona a to poskytnutie ochrany oprávneným záujmom účastníkov konania a napokon\nby bolo aj v rozpore s inštitútom oslobodenia od súp. a to uľahčiť prístup k spravodlivosti\na to za situácie kedy nepochybne platí, že z fiškálneho hľadiska súdny poplatok (či sa uhradí\nalebo nie) nepredstavuje ekvivalent nákladov štátu s poskytnutím spravodlivosti občanom.\n\n16\n\nNa záver je potrebné poznamenať, že rovnako na strane 4. sťažnosti zdola\nv 3. odseku je uvedené, že „Svojim postupom súd žalobcovi uplatňovanie takéhoto nároku\numožňuje bez toho, aby bol finančne zaťažený úhradou súdneho poplatku.“. Uvedenú\nskutočnosť nemožno skúmať podľa súdu izolovane bez vzťahu k otázke náhrady trov\nkonania, nakoľko žalobca v prípade uplatnenia si nároku na navýšenie sumy počas konania\n(nemožno konanie zastaviť pre nezaplatenie súp.) nesie plnú zodpovednosť za uplatnený\nnárok vo vzťahu k výsledku konania a tým okrem iných aj vo vzťahu k priznaniu náhrady\ntrov konania(...)\nVyjadrenie k sp. zn. OS LV 6 C 239/2009.\n(...) - v prejednávanom prípade sa jedná o vec po právnej ako aj po skutkovej stránke\no veľmi náročnú a to o náhradu škody, napriek uvedenému domnievam sa že vo veci sa\npriebežne koná sú vo veci vytýčené termíny pojednávania, po vrátení spisu z KS Nitra som\nvo veci vytýčil T: pojednávania až na 28. novembra 2011. 31.01.2012 a ako je to zrejmé\nz obsahu spisového materiálu(...) nakoľko zo strany súdu bol záujem vo veci konať\na rozhodnúť, ale samotní účastníci konania sa na pojednávania pravidelne ospravedlňovali,\nresp. na začiatku pojednávania predkladali rozsiahle písomné podania z ktorých bol zrejmý\nnezáujem o meritórne konanie, prezentovali skôr záujem o riešenie predmetu konania či už\ndohodou vo forme súdneho zmieru. resp. dohodou.\n- so sťažovateľom nemožno súhlasiť, ktorý svoju sťažnosť odvodzoval od skutočnosti\nže súd do súčasnosti nevyrubil žalobcovi súdny poplatok, čo považuje za prieťah v konaní\nv tomto smere je potrebné poukazovať na tú skutočnosť, že súd svojím rozhodnutím pod čís.\nkon.: 6 C 122/08-1419 v spojení s čís. kon:. 6 C 239/09-669 dňa 12.12.2014 rozhodol\no zmene návrhu.\n- podľa súdu je zrejmé, že sťažovateľom namietaný postup súdu vo vzťahu\nk rozhodnutiu súdu o zmene návrhu podľa § 95 Obč. súd. por. v lehote 60 dní, je lehotou\ns ktorou zákon nespája žiadnu sankciu pre prípad porušenia, je len poriadkovou lehotou,\nktorá sa zaviedla až novelou Obč. súd. por. v konaní už skôr bol uplatnený identicky nárok\nna náhradu škody a to na zaplatenie nie malej sumy (214.845.29 EUR) z čoho je zrejmé, že\ndruh nároku sa dielčími zmenami nároku nezmenil, t. j. vždy sa uplatňoval len nárok na\nnáhradu škody a len sa peňažné vyjadrenie nároku navyšovalo, preto nemožno jednoznačne\nsúhlasiť s tým, že by rozhodnutím o navýšení peňažnej sumy došlo k tak radikálnej zmene\n\n17\n\nz hľadiska vedenia dokazovania a tým upretia práva žalovanej na vykonanie dôkazov,\nnakoľko súd do súčasnosti všetkým návrhom na doplnenie dokazovania a to oboch\núčastníkov konania plne vyhovel,\n- uvedené konanie je oslobodené od súdneho poplatku;\n- vo vzťahu k námietke na oslobodenie alebo neoslobodenie od súdneho poplatku súd\npoukazuje na svoje vyjadrenie(...) v ktorom vyjadrení sa podrobne vysporiadal\ns podmienkami oslobodenia od súdneho poplatku, ale v konaní 6 C 122/2008 a to či už\nvo vzťahu k predmetu konania tak aj vo vzťahu žalobcu ako fyzickej osoby a žalobcu ako\nspoločníka právnickej osoby(...)\n- na základe uvedeného je zrejmé, že tieto skutočnosti súvisiace s poplatkovou\npovinnosťou, nemožno spájať s rozhodovaním vo veci samej a so vzťahom k účastníkom\nkonania, na základe ktorého by mohlo dôjsť k prieťahom v konaní.\nNapokon vo vzťahu k prieťahom v súdnom konaní a k namietnutej zdĺhavosti\nzo strany sťažovateľa je potrebné poznamenať, že zdĺhavosť konania a rozhodovania súdu\nje sankcionovateľná len v tom prípade, keď sa o tomto návrhu nerozhodne do doby, ktorá\nešte nie je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. (...) v snahe maximálne urýchliť súdne\nkonanie nemožno ísť tak ďaleko, aby rýchlosť konania mala alebo mohla mať za následok\nporušenie základných zásad obč. práva a to práva na spravodlivý proces.\nĎalej k sťažnosti sťažovateľov je potrebné uviesť(...), že „... postupom súdu sú\nohrozené hospodárske záujmy SR, nakoľko štátny rozpočet môže prísť o súdny poplatok\nv značnej výške má súd za to, že už dávno z minulosti platí ustálený názor podľa ktorého je\nv rozpore s dobrými mravmi ak fiškálny záujem o zaplatenie súdneho poplatku by bol\nnadradený nad prvotný účel zákona a to poskytnutie ochrany oprávneným záujmom\núčastníkov konania a napokon by bolo aj v rozpore s inštitútom oslobodenia od súp a to\nuľahčiť prístup k spravodlivosti a to za situácie kedy nepochybne platí, že z fiškálneho\nhľadiska súdny poplatok (či sa uhradí alebo nie) nepredstavuje ekvivalent nákladov štátu\ns poskytnutím spravodlivosti občanom.\nRovnako je potrebné poznamenať, že(...), že „Svojim postupom súd žalobcovi\nuplatňovanie takéhoto nároku umožňuje bez toho, aby bol finančne zaťažený úhradou\nsúdneho poplatku.“ „žalobca si môže spokojne uplatňovať astronomické nároky...“\nUvedenú skutočnosť nemožno skúmať podľa súdu izolovane bez vzťahu k otázke náhrady\n\n18\n\ntrov konania, nakoľko žalobca v prípade uplatnenia si nároku na navýšenie sumy počas\nkonania (nemožno konanie zastaviť pre nezaplatenie súp.) nesie plnú zodpovednosť za\nuplatnený nárok vo vzťahu k výsledku konania a tým okrem iných aj vo vzťahu k priznaniu\nnáhrady trov konania(...)\nNa záver k otázke či uplatnený nárok je pre ÚPN likvidačný, súd túto otázku\nneposudzuje v tomto konaní, táto skutočnosť z hľadiska finančného zaťaženia bežného\nrozpočtu prevádzkových nákladov ÚPN, nie je predmetom tohto konania.»\n6. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 21. decembra 2015\nk vyjadreniam okresného súdu zaujal toto stanovisko:\n«(...) PORUŠENIE PRÁVA NA PREROKOVANIE VECI BEZ ZBYTOČNÝCH\nPRIEŤAHOV V KONANÍ O NÁHRADU NEMAJETKOVEJ UJMY\n(...) Sťažovateľ(...) v súvislosti s konaním o náhradu nemajetkovej ujmy nesúhlasí\ns názorom súdu, že prieťahy majú svoj pôvod v skutočnosti, že ide o skutkovo a právne\nzložitejšiu vec. (...) Podľa sťažovateľa, rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych\npoplatkov nie je zložitý úkon súdu, ktorý by vyžadoval vyše trojročné posudzovanie.\n(...) Sťažovateľ pre úplnosť dodáva, že podaním zo dňa 2.5.2011 žalobca zmenil svoj\nžalobný návrh a zvýšil požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na sumu\n350 000 EUR. Žalobca v rovnaký deň podal na súd žiadosť o oslobodenie od súdnych\npoplatkov. (...) Súd uznesením zo dňa 23.10.2012 pripustil zmenu žaloby v časti náhrady\nnemajetkovej ujmy na sumu 350 000 EUR. (...) Podľa informácií sťažovateľa, súd až po\nsérii krokov zo strany sťažovateľa dňa 11.12.2014 rozhodol o danom návrhu, a to tak, že\noslobodil žalobcu v rozsahu 60% od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie\nrozšírenej žaloby na zaplatenie peňažnej sumy 350 000 EUR.\n(...) Odhliadnuc od toho, že tento právny názor na základe ktorého bol žalobca\noslobodený od poplatkovej povinnosti považuje sťažovateľ za absurdný, sťažovateľ\npoukazuje na neúmerne dlhé a nevysvetliteľné prieťahy pri rozhodovaní o danej žiadosti\nžalobcu, ktoré mali negatívne dopady na sťažovateľa. (...) Konanie súdu umožnilo žalobcovi\nnárokovať si astronomickú výšku náhrady nemajetkovej ujmy a súčasne sa vyhnúť\npoplatkovej povinnosti. Svojim postupom súd podporoval šikanózny výkon práva žalobcu\n\n19\n\na postavil ho do neprimerane zvýhodnenej pozície oproti sťažovateľovi, ktorý bol takto\nnútený vyvíjať značné úsilie a náklady na svoju právnu obranu v danom spore.\n(...) Úhradu súdneho poplatku je potrebné považovať za nástroj ochrany pred\nuplatňovaním bezdôvodných a šikanóznych nárokov. Sťažovateľovi v konaní pred súdom\nbola takáto ochrana fakticky odopretá vyše trojročným rozhodovaním o žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca si mohol spokojne uplatňovať astronomické\nnároky a nebol nijako zaťažený primeraným súdnym poplatkom. (...) Sťažovateľ považuje\ntakéto praktiky za neprípustné a protiprávne a považuje za potrebné, aby Ústavný súd\ntakéto konanie jasne odsúdil a zabránil tak rozširovaniu tohto vzoru procesného postupu aj\ndo iných konaní.\n(...) Sťažovateľ zdôrazňuje, že vzhľadom na postup súdu a okolnosti porušenia práv\nsťažovateľa považuje svoj nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 5 000 EUR za plne dôvodný. (...) Sťažovateľ považuje zo dostatočný dôvod\npriznania daného zadosťučinenia už len samotný fakt, že súd pristúpil k posúdeniu žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov až takmer po 44 mesiacoch odo dňa podania žiadosti\nžalobcu.\n(...) Sťažovateľ rovnako poukazuje na skutočnosť, že súd nerozhodol o žiadosti\no oslobodení od súdnych poplatkov až do času podania tejto sťažnosti a ignoroval tak:\n- opakované výzvy zo strany sťažovateľa;\n- konštatovanie podpredsedníčky súdu, ktorá upovedomila sudcu, aby naďalej vo\nveci promptne konal;\n- likvidačnú výšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n350 000 EUR;\n- významnosť konania pre súčasné a budúce procesné i finančné postavenie\nsťažovateľa;\n- procesnú jednoduchosť rozhodnutia o oslobodení súdnych poplatkov a následného\nvyrubenia súdneho poplatku;\n- vysokú mieru právnej neistoty sťažovateľa, ktorý má dlhodobé pochybnosti\no spôsobe vedenia konania pred súdom;\n- skutočnosť, že žalobcovi umožňuje vyvíjať na sťažovateľa nátlak a šikanovať ho\nneprimerane a neopodstatnene vysokými nárokmi;\n\n20\n\n- skutočnosť, že žalobcovi umožňuje vyhnúť sa poplatkovej povinnosti ako aj\npovinnosti nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za neprimerane vysoký nárok;\n- skutočnosť, že znevýhodňoval procesné postavenie sťažovateľa v spore.\n(...) Sťažovateľ v plnom rozsahu odkazuje na svoju sťažnosť vo veci porušenia\nzákladných práv v konaní o náhradu nemajetkovej zo dňa 10.10.2014.\nPORUŠENIE\n\nPRÁVA\n\nNA\n\nPREROKOVANIE\n\nVECI\n\nBEZ\n\nZBYTOČNÝCH\n\nPRIEŤAHOV V KONANÍ O NÁHRADU ŠKODY\n(...) Sťažovateľ zásadne nesúhlasí s názorom súdu, podľa ktorého išlo v oboch\nkonaniach o „skutkovo a právne zložitejšiu vec“. (...) Sťažovateľ považuje konštatovanie\nzložitosti veci za neobjektívne a nesprávne. Sťažovateľ zdôrazňuje, že nie je dôvod na to,\naby sa za zložitý úkon považovalo vydanie uznesenia o zmene návrhu na začatie konania,\npričom táto zmena spočíva len v navýšení sumy, ktorú si navrhovateľ uplatňuje. (...) Podľa\nsťažovateľa je zrejmé, že v konaní o náhradu škody, zvýšenie nárokovanej výšky škody\nnemohlo spôsobiť stav, kedy by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre\nkonanie o zmenenom návrhu. Ďalej je nepochybné, že zmenou návrhu by nedošlo ani\nk zmene vecnej príslušnosti súdu.\n(...) Sťažovateľ pre úplnosť dodáva, že v konaní o náhradu škody došlo k zásadným\nprieťahom nerozhodnutím o troch zmenách návrhu, a to:\n- návrhu žalobcu zo dňa 20.12.2011, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu 529 694,93 EUR;\n- návrhu žalobcu zo dňa 26.7.2012, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu 704 663,18 EUR;\n- návrhu žalobcu zo dňa 20.12.2013, ktorým žalobca zmenil svoj žalobný návrh\na zvýšil požadovanú náhradu škody na sumu vo výške 871 182,79 EUR.\n(...) Sťažovateľ rovnako poukazuje na § 95 ods. 3 O.s.p. (účinný od 1.1.2012)\nv zmysle ktorého „o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola\nzmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania.\nO zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu\nnávrhu.“ (...) Nečinnosť súdu bola z pohľadu sťažovateľa nepochopiteľná, a to nie len\ns dôrazom na zákonné lehoty, ale aj na jednoduchosť konkrétneho úkonu súdu, ktorý je\nznačne formalizovaný a na ktorý nie je potrebné žiadne zložité právne posúdenie.\n\n21\n\n(...) Sťažovateľ zdôrazňuje, že vzhľadom na postup súdu a okolnosti porušenia práv\nsťažovateľa považuje svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 7 000 EUR za plne dôvodný. (...) Sťažovateľ považuje za dostatočný dôvod pre\npriznanie daného zadosťučinenia už len samotný fakt, že súd pristúpil k vydaniu uznesenia\no pripustení zmeny návrhu až 11.12.2014, čo je takmer 36 mesiacov odo dňa návrhu zmeny\npetitu.\n(...) Sťažovateľ ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že súd nerozhodol o zmene návrhu\naž do času podania tejto sťažnosti a ignoroval tak:\n- opakované výzvy zo strany sťažovateľa;\n- konštatovanie podpredsedníčky súdu o dôvodnosti sťažnosti sťažovateľa zo dňa\n8.7.2014;\n- likvidačnú výšku uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 871 182,79 EUR;\n- existenciu procesnej chaotickosti, neprehľadnosti a nejasnosti v konaní, ktoré je pre\nsťažovateľa zásadného významu;\n- procesnú jednoduchosť úkonu rozhodnutia o zmene petitu, ktorý súd z neznámych\npríčin opakovane a vedome nevykonal;\n- vysokú mieru právnej neistoty sťažovateľa, ktorý má dlhodobé pochybnosti\no spôsobe vedenia konania pred súdom;\n- skutočnosť, že žalobcovi umožňuje vyvíjať na sťažovateľa nátlak a šikanovať ho\nneprimerane a neopodstatnene vysokými nárokmi;\n- skutočnosť, že žalobcovi umožňuje vyhnúť sa poplatkovej povinnosti ako aj\npovinnosti nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za neprimerane vysoký nárok,\n- skutočnosť, že znevýhodňoval procesné postavenie sťažovateľa v spore.\n(...) Sťažovateľ v plnom rozsahu odkazuje na svoju bližšiu argumentáciu uvedenú\nv sťažnosti vo veci porušenia základných práv v konaní o náhradu škody zo dňa 10.10.2014.\n(...) Sťažovateľ týmto vyjadruje svoj súhlas s upustením od konania ústneho\npojednávania v tomto konaní.»\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\n\n22\n\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nII.\nZ obsahu sťažností a priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonaní vedených na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6 C 122/08 a sp. zn. 6 C 239/09:\nA. Prehľad úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 122/08\nDňa 9. júna 2008 podal\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) proti\n\nSlovenskej republike (ďalej len „odporca“ alebo „odporca v 1. rade“), zastúpenej Ústavom\npamäti národa, na Okresnom súde Levice žalobný návrh na ochranu osobnosti, v ktorej sa\ndomáhal určenia, že nebol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent,\nuloženia povinnosti odporcovi zdržať sa poskytovania, sprístupňovania alebo uverejňovania\ninformácií o tom, že bol spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti ako agent, uloženia\npovinnosti odporcovi zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 1 000 000 Sk a priznanie práva\nnavrhovateľovi uverejniť rozsudok na náklady odporcu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.\n6 C 122/08 a na rozhodnutie bola pridelená sudcovi JUDr. Alexandrovi Ivkovičovi.\nDňa 12. júna 2008 bolo okresnému súdu doručené doplnenie žaloby navrhovateľa.\nDňa 4. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. 6 C 122/08-49 poučil účastníkov\nkonania o ich právach a povinnostiach a uložil im, aby v určenej lehote podali písomné\nvyjadrenia. V ten istý deň okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nza podanú žalobu.\nDňa 9. júla 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. november 2008.\nDňa 24. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.\nDňa 12. septembra 2008 bolo pojednávanie nariadené na 6. november 2008 zrušené\nz dôvodu povinnej účasti sudcu na odbornom seminári sudcov. V ten istý deň bolo\npojednávanie nariadené na 15. január 2009.\nDňa 8. januára 2009 bolo okresnému súdu doručené stanovisko navrhovateľa\nk vyjadreniu odporcu.\n\n23\n\nDňa 15. januára 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na účely doplnenia dokazovania (vypočutie svedkov).\nDňa 20. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom\nokrem iného navrhol, aby okresný súd pripustil vstup sťažovateľa do konania na strane\nodporcu v 2. rade.\nDňa 6. apríla 2009 okresný súd dožiadal Okresný súd Prešov o predvolanie a výsluch\nsvedkov\n\na\n\n.\n\nDňa 1. júna 2009 boli okresnému súdu doručené zápisnice o výsluchu svedkov spolu\ns celým spisovým materiálom Okresným súdom Prešov.\nDňa 15. júna 2009 okresný súd vyzval navrhovateľa na spresnenie jeho návrhu\nz 20. marca 2009.\nDňa 6. júla 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. august 2009.\nDňa 30. júla 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na pripustenie zmeny žaloby,\nv ktorom si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej porušením ochrany jeho\nosobnostných práv.\nDňa 3. augusta 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.\nDňa 25. augusta 2009 bolo pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 27. august 2008,\nodročené na neurčito „z procesných dôvodov“. V ten istý deň okresný súd uznesením č. k.\n6 C 122/08-255 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník\n(sťažovateľ) ako odporca v 2. rade, pripustil zmenu žaloby navrhovateľa a žalobu v časti\no zaplatenie náhrady škody 214 845,29 € vylúčil na samostatné konanie.\nDňa 9. septembra 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.\nDňa 30. októbra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. január 2010.\nDňa 28. januára 2010 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\núčely vyhlásenia rozsudku na 18. február 2010.\nDňa 17. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa.\nDňa 18. februára 2010 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 6 C 122/08-308, ktorým\nurčil, že navrhovateľ nebol spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent,\npriznal mu právo uverejniť právoplatný rozsudok v určených denníkoch a vo zvyšku žalobu\nzamietol.\n\n24\n\nDňa 8. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku č. k. 6 C 122/08-308.\nDňa 10. marca 2010 okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k odvolaniu\npodanému navrhovateľom.\nDňa 29. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nk odvolaniu podanému navrhovateľom a zároveň bola sťažovateľom vznesená námietka\nzaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).\nDňa 9. apríla 2010 bol spis s opravným prostriedkom predložený krajskému súdu.\nDňa 27. mája 2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Nc 9/2010\nrozhodol, že predsedníčka senátu „9Co“ krajského súdu Mgr. Ingrid Vallová a sudkyne\ntohto senátu JUDr. Erika Madarászová a JUDr. Veronika Svoradová nie sú vylúčené\nz prerokovania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 9 Co 108/2010.\nDňa 11. novembra 2010 krajský súd rozsudkom č. k. 9 Co 108/2010-382 rozsudok\nsúdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 1. rade\npotvrdil, v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa\npriznania práva navrhovateľa uverejniť právoplatný rozsudok vo vzťahu k sťažovateľovi ho\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 27. januára 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 28. januára 2011 bola vec v „zmysle Dodatku č. 10/2010 k rozvrhu práce\nOS Levice na rok 2010 s účinnosťou od 2. 9. 2010, ktorý bol vypracovaný pod Spr. 1148/10\nzo dňa 31. augusta 2010“ pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Arpádovi Pastorekovi.\nDňa 8. apríla 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. jún 2011.\nDňa 4. mája 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľa\no oslobodenie od súdnych poplatkov. V ten istý deň bol okresnému súdu doručený návrh\nnavrhovateľa na pripustenie zmeny žaloby v časti uplatneného nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. V časti, v ktorej navrhovateľ požadoval uverejnenie\nrozsudku v hromadných informačných prostriedkoch, vzal svoju žalobu späť.\nDňa 5. mája 2011 okresný súd zaslal navrhovateľovi tlačivo na účely rozhodnutia\no žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 18. mája 2011 bolo vyplnené\npožadované tlačivo vrátené okresnému súdu.\n\n25\n\nDňa 20. mája 2011 okresný súd požiadal navrhovateľa o doplnenie žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 1. júna 2011 bolo pojednávanie nariadené na 7. jún 2011 odročené na 11. august\n2011 „z dôvodu účasti zákonného sudcu na lekárskom vyšetrení“.\nDňa 3. júna 2011 navrhovateľ doplnil žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 1. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa na doplnenie\ndokazovania.\nDňa 11. augusta 2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n13. október 2011 na účely doplnenia dokazovania.\nDňa 6. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti svedka\nna nariadenom pojednávaní z dôvodu, že je v deň pojednávania odcestovaný\nv zahraničí. Z uvedeného dôvodu bolo nariadené pojednávanie zrušené.\nDňa 25. novembra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresnej\nprokuratúry Levice o požičanie spisu a „vyznačenie právoplatnosti rozsudku č. k.\n6 C 122/08, vrátane rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 9 Co 108/2010“ z dôvodu\npodnetu navrhovateľa na podanie mimoriadneho dovolania.\nDňa 7. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie svedka\n, v ktorom uvádza, kedy sa bude nachádzať mimo územia Slovenskej republiky.\nDňa 8. decembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. marec 2012. V ten\nistý deň okresný súd oznámil Okresnej prokuratúre Levice, že „spis nie je možné odoslať\nz dôvodu, že vo veci je vytýčený termín pojednávania a súd priebežne realizuje úkony s tým\nsúvisiace“.\nDňa 13. decembra 2011 okresný súd požiadal sťažovateľa o oznámenie, kedy prevzal\nrozsudok krajského súdu č. k. 9 Co 108/2010-382.\nDňa 20. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa,\nv ktorom uvádza dátum, kedy mu bol doručený uvedený rozsudok krajského súdu.\nDňa 7. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa.\nDňa 13. marca 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n3. máj 2012 na účely „predloženia rozhodnutí, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, avšak\nnevedeli tieto rozhodnutia súdu predložiť na dnešnom pojednávaní ani v minulosti súdu\n\n26\n\nnepredložili, ako aj za účelom oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi na\ndnešnom pojednávaní, a to v rozsahu 28 listov“.\nDňa 15. marca 2012 okresný súd požiadal Okresný dopravný inšpektorát Policajného\nzboru Nitra o oznámenie motorových vozidiel evidovaných k uvedenému dátumu na\nnavrhovateľa. V ten istý deň požiadal svedka\n\no doručenie rovnopisu dokladu\n\no úhrade faktúr navrhovateľa za ním poskytnuté právne služby a požiadal Geodetický\na kartografický ústav Bratislava o poskytnutie informácií o navrhovateľovi. V rovnaký deň\nbol okresnému súdu doručený od navrhovateľa požadovaný rozsudok.\nDňa 27. marca 2012 boli okresnému súdu poskytnuté informácie požadované od\nGeodetického a kartografického ústavu Bratislava.\nDňa 28. marca 2012 boli okresnému súdu doručené listiny požadované od svedka\n.\nDňa 3. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Nitra na dožiadanie okresného súdu.\nDňa 5. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa.\nDňa 30. apríla 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie\npojednávania z dôvodu, že „medzi stranami sporu prebieha rokovanie o mimosúdnom\nukončení veci“ s uvedením, že „stranami predbežne dohodnutá lehota na mimosúdne\nriešenie je 90 dní“.\nDňa 3. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom\nuvádza, že má rovnako ako sťažovateľ záujem uzavrieť vec mimosúdne dohodou, a to\nv lehote 90 dní; zároveň z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania na\nneurčito a ospravedlnil neúčasť na nariadenom pojednávaní. V ten istý deň bolo\npojednávanie odročené na 28. august 2012.\nDňa 28. augusta 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n23. október 2012 z dôvodu, že účastníci konania žiadali jeho odročenie o dva mesiace na\núčely ich mimosúdnej dohody. V ten istý deň okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie,\nči súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby doručenej okresnému súdu 4. mája 2011.\nV rovnaký deň okresný súd požiadal navrhovateľa o vyplnenie tlačiva v súvislosti s jeho\nžiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.\n\n27\n\nDňa 18. septembra 2012 bol okresnému súdu doručený súhlas sťažovateľa\ns čiastočným späťvzatím žaloby.\nDňa 21. septembra 2012 bolo okresnému súdu predložené vyplnené tlačivo\nnavrhovateľa na účely rozhodnutia o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 22. októbra 2012 bolo okresnému súdu navrhovateľom oznámené, že medzi\núčastníkmi konania nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.\nDňa 23. októbra 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na účely rozhodnutia okresného súdu o oslobodení od súdnych poplatkov\na o čiastočnom späťvzatí žaloby navrhovateľa a na účely doplnenia dokazovania. V ten istý\ndeň okresný súd požiadal navrhovateľa o zaslanie v žiadosti uvedených dokladov\na v rovnaký deň okresný súd požiadal spoločnosť Markíza-Slovakia s. r. o., o zaslanie\nobrazovo-zvukového záznamu z hlasových TV správ odvysielaných v určený deň.\nDňa 24. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 6 C 122/08-784 rozhodol, že\nzastavuje konanie v časti práva navrhovateľa uverejniť rozsudok na náklady odporcu\nv uvedených hromadných informačných prostriedkoch.\nDňa 6. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie spoločnosti\nMarkíza-Slovakia s. r. o., že požadovanými nahrávkami nedisponuje.\nDňa 8. novembra 2012 okresný súd urgoval navrhovateľa na zaslanie v žiadosti\nuvedených dokladov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.\nDňa 9. novembra 2012 boli okresnému súdu doručené doklady požadované od\nnavrhovateľa.\nDňa 25. novembra 2012 okresný súd požiadal Magistrát hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy o oznámenie správcu uvedeného bytu.\nDňa 7. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Magistrátu hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy, že v žiadosti uvedený objekt nebol v jeho\nvlastníctve ani v správe a nedisponuje zoznamom správcov objektov v Bratislave.\nDňa 26. júna 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. september 2013.\nDňa 4. septembra 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľa\no odročenie pojednávania z dôvodu, že v daný deň má hlavné pojednávanie v inej trestnej\nveci.\n\n28\n\nDňa 16. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o prevzatí\nprávneho zastupovania odporcov spolu so žiadosťou o odročenie nariadeného pojednávania\nz dôvodu potreby oboznámiť sa s obsahom spisu a prípravy na pojednávanie.\nDňa 17. septembra 2013 bolo pojednávanie odročené na neurčito na základe žiadosti\nprávneho zástupcu odporcov.\nDňa 20. novembra 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľa\no nariadenie pojednávania.\nDňa 7. januára 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. február 2014.\nDňa 11. februára 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa\no odročenie\n\npojednávania\n\nz dôvodu\n\nprebiehajúceho\n\nrokovania\n\nmedzi\n\núčastníkmi\n\no mimosúdnom riešení sporu.\nDňa 13. februára 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa,\nv ktorom akceptoval žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania, žiadal o odročenie\npojednávania na neurčito a zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom\npojednávaní.\nDňa 14. februára 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom\nžiadal o odročenie pojednávania do 30. apríla 2014 v nadväznosti na komunikáciu\ns právnym zástupcom navrhovateľa.\nDňa 18. februára 2014 bolo pojednávanie odročené na 6. máj 2014 na základe\nžiadosti účastníkov konania.\nDňa 3. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nk doterajšiemu priebehu konania.\nDňa 15. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o zmene sídla\nprávneho zástupcu sťažovateľa.\nDňa 24. apríla 2014 bola okresnému súdu doručená oprava adresy sídla právneho\nzástupcu sťažovateľa. V ten istý deň bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nk uplatnenej výške náhrady nemajetkovej ujmy.\nDňa 5. mája 2014 boli okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti\nnavrhovateľa na nariadenom pojednávaní a žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania\nna iný termín z dôvodu, že medzi účastníkmi prebiehajú rokovania o mimosúdnej dohode.\n\n29\n\nV ten istý deň bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom uvádza, že\ns návrhom navrhovateľa na odročenie pojednávania súhlasí.\nDňa 6. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom\ndopĺňa svoju žiadosť o odročenie pojednávania. V ten istý deň bolo pojednávanie odročené\nna 17. jún 2014.\nDňa 13. júna 2014 navrhovateľ zaujal stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa z 3. apríla\n2014.\nDňa 17. júna 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n18. september 2014 na účely doplnenia dokazovania.\nDňa 9. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená reakcia sťažovateľa na\nvyjadrenia navrhovateľa. V ten istý deň bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie\nnavrhovateľa k predmetu konania.\nDňa 16. septembra 2014 sa navrhovateľ vyjadril k vyjadreniam sťažovateľa.\nDňa 18. septembra 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n4. november 2014 na účely doplnenia dokazovania o výsluch navrhnutých svedkov.\nDňa 14. októbra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa na\ndoplnenie dokazovania.\nDňa 31. októbra 2014 bolo pojednávanie odročené na 2. december 2014 „z dôvodu\nnáhlej prekážky na strane zákonného sudcu“.\nDňa 28. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená reakcia sťažovateľa na\nvyjadrenia navrhovateľa.\nDňa 2. decembra 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n17. február 2015 na účely doplnenia dokazovania. V ten istý deň okresný súd požiadal\nSlovenskú advokátsku komoru, aby oznámila, kedy jej bolo doručené uvedené rozhodnutie\nokresného súdu.\nDňa 4. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa.\nDňa 11. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 6 C 122/08-1419 pripustil\nzmenu návrhu, ktorým bol rozšírený uplatnený nárok voči odporcom, tak, že predmetom\nkonania je uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 871 182,79 €. V ten istý\ndeň okresný súd uznesením č. k. 6 C 122/08-1421 oslobodil navrhovateľa od povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok za podanie rozšírenia žaloby o zaplatenie peňažnej sumy 350 000 €\n\n30\n\nako náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľovi v rozsahu 60 % a vo zvyšku\nuplatnený návrh na oslobodenie od súdneho poplatku zamietol.\nDňa 12. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 6 C 239/09-669 opravil\nv rozhodnutí okresného súdu č. k. 6 C 122/08-1419 z 11. decembra 2014 nad záhlavím\nuvedené označenie čísla konania.\nDňa 15. decembra 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď Slovenskej\nadvokátskej komory na žiadosť okresného súdu.\nDňa 16. decembra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa „na opravu\nuznesenia a výzva na konanie súdu vo veci vyrubenia súdnych poplatkov“.\nDňa 22. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti\nuzneseniu č. k. 6 C 122/08-1421.\nDňa 12. januára 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o zaslanie\ndokumentov zo súdneho spisu.\nDňa 14. januára 2015 bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že\n31. decembra 2014 bol spis „vylúčený zo spisu Spr. 1561/2014, následne bol dňa\n31. 12. 2014 pripojený k spisu Spr. 1622/2014, dňa 14. 1. 2015 bol vylúčený zo spisu\nSpr. 1622/2014“ a následne vrátený súdnej tajomníčke.\nDňa 20. januára 2015 bolo pojednávanie odročené na neurčito „po vrátení spisového\nmateriálu z Krajského súdu Nitra z dôvodu odstúpenia spisového materiálu na Krajský súd\nv Nitre za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní...“.\nDňa 21. januára 2015 bol spis s opravným prostriedkom predložený krajskému súdu.\nDňa 26. januára 2015 bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti sudcu\nJUDr. Arpáda Pastoreka sťažovateľom.\nDňa 6. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nk dôvodom na vylúčenie sudcu.\nDňa 17. februára 2015 sa sudca JUDr. Arpád Pastorek vyjadril k podanej námietke\nzaujatosti.\nDňa 30. novembra 2015 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 48/2015-1521 odvolaním\nnapadnuté uznesenie okresného súdu (ktorým sčasti oslobodil navrhovateľa od platenia\nsúdnych poplatkov) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože s „poukazom na\nnedostatočné odôvodnenie je uznesenie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné“.\n\n31\n\nDňa 1. decembra 2015 bol spísaný úradný záznam, v ktorom je uvedené, že\n„v zmysle Dodatku č. 11/15 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice na rok 2015,\ns účinnosťou od 01. novembra 2015, ktorý bol vypracovaný pod Spr. 1351/15 zo dňa\n20. 10. 2015, v súvislosti s dočasným pridelením sudkyne JUDr. Martiny Balegovej\nna výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Nitre, bola vec vedená pod sp. zn. 6 C 122/2008\npridelená zákonnému sudcovi: JUDr. Miriam Pintová“.\nDňa 20. januára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\n„k nesprávnemu procesnému postupu v konaní a k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie“.\nDňa 26. januára 2016 okresný súd doručil podanie sťažovateľa z 20. januára 2016\nkrajskému súdu.\nDňa 10. februára 2016 bol spísaný úradný záznam, v ktorom je uvedené, že\n„v zmysle dodatku č. 2/16 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice na rok 2016,\ns účinnosťou od 10. 02. 2016, ktorý bol vypracovaný pod Spr. 144/16 zo dňa 1. 02. 2016,\nbol predmetný spis prerozdelený a pridelený na ďalšie konanie sudkyni JUDr. Radke\nLacekovej“.\nDňa 26. apríla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.\nB. Prehľad úkonov vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. 6 C 239/09\nDňa 25. augusta 2009 okresný súd uznesením č. k. 6 C 122/08-255 pripustil, aby do\nkonania o ochranu osobnosti sp. zn. 6 C 122/08, v súvislosti s ktorým navrhovateľ uplatnil\naj nemajetkovú ujmu a tiež náhradu škody, vstúpil ďalší účastník – odporca v 2. rade: Ústav\npamäti národa, teda sťažovateľ, pripustil aj zmenu žalobného návrhu, pričom žalobu v časti\no zaplatenie náhrady škody v sume 214 845, 29 € vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo\nzaevidované pod sp. zn. 6 C 239/09. Vylúčená vec bola na prerokovanie a rozhodnutie\npridelená zákonnému sudcovi JUDr. Alexandrovi Ivkovičovi.\nDňa 9. augusta 2010 okresný súd uznesením č. k. 6 C 239/09-22 konanie „v časti\no zaplatenie náhrady škody 214 845,29 eur“ prerušil z dôvodu, že v konaní pod sp. zn.\n6 C 122/08 o ochranu osobnosti sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie\nsúdu.\n\n32\n\nDňa 2. septembra 2010 bola vec na základe dodatku č. 10/2010 k rozvrhu práce\nokresného súdu za rok 2010 sp. zn. Spr 1148/2010 pridelená zákonnému sudcovi\nJUDr. Arpádovi Pastorekovi.\nDňa 2. septembra 2010 podal navrhovateľ proti uzneseniu č. k. 6 C 239/09-22\nodvolanie.\nDňa 7. decembra 2010 bolo odvolanie navrhovateľa zaslané odporcom na vyjadrenie.\nDňa 20. decembra 2010 bolo okresnému súdu predložené „doplnenie návrhu\no náhrady škody“, ktorým navrhovateľ žiadal o zmenu výšky náhrady škody odporcami\nvo výške 365 196,49 €.\nDňa 18. januára 2011 okresný súd predložil spisy krajskému súdu, aby rozhodol\no podanom opravnom prostriedku navrhovateľa.\nDňa 31. januára 2011 krajský súd uznesením č. k. 9 Co 18/2011-56 rozhodol, že\nnapadnuté uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie, najmä pre jeho\n„nepreskúmateľnosť“.\nDňa 18. februára 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 21. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. november 2011.\nDňa 28. novembra 2011 bolo pojednávanie odročené na 31. január 2012 z dôvodu\nneúčasti navrhovateľa.\nDňa 21. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené „doplnenie návrh o náhradu\nškody“, ktorým navrhovateľ žiadal zaplatenie náhrady škody odporcami vo výške\n529 694,93 €.\nDňa 29. decembra 2011 bol uvedený návrh doručený odporcom na vyjadrenie.\nDňa 26. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti\nnavrhovateľa na nariadenom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti. V ten istý deň bolo\npojednávanie určené na 31. január 2012 zákonným sudcom zrušené „za účelom\noboznámenia sa so stavom konania 6 C 122/2008, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať\nvýznam pre toto konanie“.\nDňa 13. júla 2012 okresný súd vyzval navrhovateľa na oznámenie, či došlo\nk vyriešeniu sporu mimosúdnou cestou.\nDňa 30. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené „doplnenie návrhu o náhradu\nškody“, ktorým navrhovateľ žiada, aby okresný súd zaviazal odporcov na náhradu škody\n\n33\n\nvo výške 704 663,18 €. V ten istý deň bolo okresnému súdu doručené oznámenie\nnavrhovateľa, že k mimosúdnej dohode nedošlo.\nDňa 19. septembra 2012 okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie k doplnenému\nnávrhu.\nDňa 11. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nk ostatnému návrhu.\nDňa 26. júna 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. október 2013.\nDňa 7. októbra 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľa\no odročenie nariadeného pojednávania zo zdravotných dôvodov. V ten istý deň sa\nodporcovia vo svojom podaní vyjadrili k doterajšiemu priebehu konania.\nDňa 8. októbra 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené\nna 10. december 2013 z dôvodu neúčasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. V ten istý\ndeň okresný súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podaniu odporcov zo 7. októbra 2013.\nDňa 4. decembra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.\nDňa 10. decembra 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n4. marec 2014 na doplnenie dokazovania.\nDňa 23. decembra 2013 bolo okresnému súdu doručené „doplnenie návrhu\no náhradu škody“, ktorým navrhovateľ žiada, aby okresný súd zaviazal odporcov zaplatiť\nz titulu náhrady škody 704 663,18 €.\nDňa 7. januára 2014 bol uvedený návrh doručený odporcom na vyjadrenie.\nDňa 10. januára 2014 boli okresnému súdu doručené doklady, ktorých predloženie\nbolo navrhovateľovi uložené okresným súdom.\nDňa 12. februára 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcov o odročenie\npojednávania z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom riešení sporu a o predĺženie\nlehoty na vyjadrenie.\nDňa 14. februára 2014 boli okresnému súdu doručené žiadosti účastníkov konania\no odročenie nariadeného pojednávania na neurčito.\nDňa 3. marca 2014 bolo nariadené pojednávanie okresného súdu odročené na základe\nzhodnej žiadosti účastníkov konania na 29. máj 2014.\nDňa 26. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k priebehu\nkonania.\n\n34\n\nDňa 27. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti\nnavrhovateľa na nariadenom pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu\nprebiehajúcich rokovaní o mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania.\nDňa 28. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa, že\ns návrhom navrhovateľa na odročenie pojednávania súhlasí.\nDňa 29. mája 2014 bolo pojednávanie z dôvodu neúčasti účastníkov konania a ich\nprávnych zástupcov odročené na 8. júl 2014.\nDňa 2. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k podaniu\nsťažovateľa z 26. mája 2014.\nDňa 4. júla 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie\npojednávania z dôvodu, že vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa, ktoré mu bolo doručené\n3. júla 2014, nie je v jeho prípade dodržaná 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie.\nV ten istý deň bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k žiadosti\nsťažovateľa o odročenie pojednávania, v ktorom nesúhlasí s odročením pojednávania.\nDňa 8. júla 2014 okresný súd pojednávanie na základe žiadosti právneho zástupcu\nsťažovateľa odročil na neurčito.\nDňa 17. júla 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. september 2014.\nDňa 22. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa\nk podaniu navrhovateľa z 2. júla 2014. V ten istý deň okresný súd toto podanie zaslal\nnavrhovateľovi na vyjadrenie.\nDňa 18. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.\nDňa 22. septembra 2014 okresný súd vyjadrenie navrhovateľa odoslal odporcom na\nvyjadrenie.\nDňa 23. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa.\nDňa 25. septembra 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n27. november 2014 na účely „uplatneného nároku na vyjadrenie sa k doručeným\nrozsiahlym písomným podaniam zo strany oboch účastníkov konania navzájom\ns požiadavkou na zachovanie lehoty na prípravu pojednávania“ a na doplnenie\ndokazovania. V ten istý deň okresný súd požiadal Daňový úrad Nitra o predloženie\ndaňových priznaní navrhovateľa na súdom špecifikované obdobie.\n\n35\n\nDňa 15. októbra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa\no predĺženie lehoty na vyjadrenie k písomným podaniam navrhovateľa.\nDňa 20. októbra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.\nDňa 24. októbra 2014 boli okresnému súdu doručené vyžiadané kópie daňových\npriznaní žalobcu od Daňového úradu Nitra.\nDňa 5. novembra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa\n„na nevyrubenie súdneho poplatku“ a pre prípad, že sa s tým okresný súd nestotožní, žiadal\noslobodenie od platenia súdneho poplatku.\nDňa 12. novembra 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým\nreagoval na vyjadrenie navrhovateľa zo 16. septembra 2014.\nDňa 27. novembra 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n27. január 2015 na doplnenie dokazovania.\nDňa 10. decembra 2014 okresný súd oznámil navrhovateľovi, že predmetné konanie\nje zo zákona oslobodené od súdneho poplatku, a požiadal ho o oznámenie, či na uplatnenom\nnávrhu na oslobodenie od súdneho poplatku naďalej trvá.\nDňa 12. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 6 C 122/08-1419 pripustil\nzmenu návrhu tak, že predmetom konania je uplatnený nárok na náhradu škody v sume\n871 182,79 €. V ten istý deň okresný súd uznesením č. k. 6 C 239/09-669 opravil v uznesení\nuvedené označenie čísla konania na 6 C 239/09-667.\nDňa 16. decembra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na opravu\nuznesenia a „výzva na konanie súdu vo veci vyrubenia súdnych poplatkov“.\nDňa 12. januára 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o zaslanie\ndokumentov zo súdneho spisu. V ten istý deň bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie\nsťažovateľa k daňovým dokladom.\nDňa 20. januára 2015 bola okresnému súdu doručená opakovaná žiadosť sťažovateľa\no zaslanie dokumentov zo súdneho spisu. Tieto boli sťažovateľovi zaslané 21. januára 2015.\nDňa 21. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.\nDňa 23. januára 2015 požiadal sťažovateľ o odročenie pojednávania, pričom podal\nnámietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi.\nDňa 26. januára 2015 okresný súd z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti odročil\npojednávanie na neurčito.\n\n36\n\nDňa 30. januára 2015 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie ním podanej\nnámietky zaujatosti.\nDňa 6. februára 2015 sťažovateľ námietku zaujatosti doplnil.\nDňa 17. februára 2015 sa zákonný sudca JUDr. Arpád Pastorek vyjadril k uplatnenej\nnámietke zaujatosti.\nDňa 4. marca 2015 krajský súd uznesením č. k. 25 NcC 7/2015-801 rozhodol, že\nsudca okresného súdu JUDr. Arpád Pastorek nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania\nveci.\nDňa 25. marca 2015 okresný súd uznesením č. k. 6 C 239/09-807 vyzval\nnavrhovateľa na odstránenie nedostatkov podaní z 9. júna 2008, 15. decembra 2010,\n20. novembra 2011, 26. júla 2012 a 20. decembra 2013.\nDňa 29. apríla 2015 okresný súd urgoval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov\npodaní.\nDňa 1. mája 2015 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej\nsudkyni Mgr. Viere Kováčovej v zmysle dodatku č. 5/2015 k rozvrhu práce okresného súdu\nsp. zn. Spr. 598/2015 z 20. apríla 2015.\nDňa 6. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené doplnenie podania navrhovateľa.\nDňa 11. augusta 2015 okresný súd vyzval účastníkov na oznámenie, či majú ďalšie\nnávrhy na doplnenie dokazovania.\nDňa 31. augusta 2015 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľa na výzvu\nokresného súdu.\nDňa 19. októbra 2015 okresný súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podaniu\nsťažovateľa z 31. augusta 2015.\nDňa 2. novembra 2015 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že spis vedený na\nokresnom súde pod sp. zn. 6 C 122/08 sa nachádza na krajskom súde, a preto mu nie je\nznámy obsah listín nachádzajúcich sa v tomto spise.\nDňa 2. decembra 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.\nDňa 20. januára 2016 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu\n„Vyjadrenie k nesprávnemu procesnému postupu v konaní a k nedostatku pasívnej vecnej\nlegitimácie“.\n\n37\n\nDňa 10. februára 2016 bol spis prerozdelený v zmysle dodatku č. 2/16 k rozvrhu\npráce Okresného súdu Levice na rok 2016 z dôvodu nástupu dvoch nových sudkýň a vec\nbola pridelená sudkyni JUDr. Lenke Kostolanskej.\nDňa 11. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. september 2016.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu (i) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 122/08 o ochranu osobnosti a o náhradu\nnemajetkovej ujmy a (ii) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 239/09 o náhradu škody\ndochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ktorý je v napadnutých konaniach\nv pozícii odporcu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\n38\n\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným\nprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným\nrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48\nods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,\nna ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv\n(II. ÚS 26/95).\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v daných prípadoch.\nÚstavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutých konaní je ochrana\nosobnosti a náhrada škody, t. j. veci, ktorých povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť\nvšeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis\nmutandis I. ÚS 145/03, II. ÚS 30/2013, II. ÚS 71/2016 a iné).\nA. Konanie sp. zn. 6 C 122/08 o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej\nujmy\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému\nkonaniu sp. zn. 6 C 122/08 akceptuje určitú mieru faktickej zložitosti, pretože predmetná\n39\n\nochrana osobnosti sa týka skutočností utajovaných z minulosti, a teda povaha veci si\nvyžaduje nesporne aj zložitejšie dokazovanie; na túto okolnosť ústavný súd prihliadol pri\nurčení primeraného zadosťučinenia. Doterajší neobyčajne zdĺhavý  osemročný  priebeh\ntohto konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti\nprerokovávanej veci. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako\nsa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej\nveci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto\nkonaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná\nsprávaním sťažovateľa. Sťažovateľovi nemožno vyčítať nesúčinnosť so súdom, veď na\npojednávaniach sa v podstate zúčastňoval, riadne a včas reagoval na výzvy súdu, podával\nvyjadrenia, navrhoval dôkazy. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi v okolnostiach\ndanej veci nemožno vyčítať ani to, že sa opakovane pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, aj\nkeď z tohto dôvodu došlo k predĺženiu konania, pričom ústavný súd tieto obdobia pokusov\no mimosúdny zmier, samozrejme, nezohľadnil v neprospech okresného súdu. Pokiaľ\nsťažovateľ podal napr. námietky zaujatosti (vznesené proti zákonnému sudcovi, ako aj\nsudcom odvolacieho súdu), ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle\nktorej využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (v tom čase napr.\nObčianskym súdnym poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v napadnutom\nsúdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy,\navšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie\npriebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01). Na uvedené správanie sťažovateľa\nústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že trvanie posudzovaného konania už osem rokov na súde\nprvého stupňa je v kontexte o ochrane osobnosti už samo osebe celkom jednoznačne\nneprimerané, a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že spis sa celkove asi dva a pol\nroka nachádzal aj na krajskom súde a Najvyššom súde Slovenskej republiky, resp. aj inom\n40\n\nsúde (dožiadanie). Takéto dlhé konanie možno spravidla už len na základe tejto skutočnosti\npovažovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. Takáto\nzdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej\nmiery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej\npodstate (napr. I. ÚS 52/01), najmä ak prihliadneme na to, že v danom prípade ide primárne\no ochranu osobnosti. Je neospravedlniteľné, ak okresný súd vzhľadom aj na povahu veci\no návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov rozhoduje 3 roky a 7 mesiacov.\nNavyše, toto nepochopiteľne dlho vznikajúce rozhodnutie okresného súdu, ktorým\nnavrhovateľa čiastočne oslobodil od platenia súdnych poplatkov, bolo odvolacím súdom\nzrušené a vrátené na ďalšie konanie, pretože s „poukazom na nedostatočné odôvodnenie je\nuznesenie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné“. Vzhľadom na „nepreskúmateľnosť“\nnapadnutého uznesenia bolo teda aj obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal viac ako 1 rok\nna odvolacom súde, neefektívne. V predmetnom prípade však skúmanie všetkých\nneprimeraných postupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu je celkom\njednoznačne nadbytočné, pretože o efektívnom postupe okresného súdu v napadnutom\nkonaní už prima facie nemožno hovoriť. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a to odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania, ktorá vyplýva\nzo všeobecnej zásady justice delayed, justice denied (oneskorená spravodlivosť, odopretá\nspravodlivosť), v napadnutom konaní nemožno posúdiť inak, len ako porušujúci imperatív\nzakotvený v čl. 48 ods. 2 ústavy, a to aj preto, že okresný súd dlhodobo nevykonával\nefektívne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania\npočas napadnutého súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného\nv citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej dlhodobej nesústredenej\nčinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale\nv dôsledku postupu okresného súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým\nsúdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie\nveci  a teda vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\n\n41\n\nods. 2 ústavy vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 122/08, tak ako to je\nuvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\nB. Konanie sp. zn. 6 C 239/09 o náhradu škody\n4. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému\nkonaniu sp. zn. 6 C 239/09 uvádza, že vzhľadom na úzku väzbu daného konania na ďalšie\nkonanie o ochranu osobnosti (sp. zn. 6 C 122/08) možno posudzovanú záležitosť považovať\npo vecnej stránke za zložitejšiu. Samotnú vecnú zložitosť však v okolnostiach danej veci\nnemožno dávať do súvislosti s extrémne dlhotrvajúcim (už 8 rokov) napadnutým konaním.\nPo právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu\nbežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n5. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej\nveci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto\nkonaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná\nsprávaním sťažovateľa, i keď je pravdou, že sa opakovane pokúsil o mimosúdne riešenie\nsporu a občas predkladal rozsiahle písomné podania krátko pred pojednávaním alebo\npriamo na pojednávaní. Ústavný súd v uvedenej súvislosti znovu pripomína svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkovi konania procesnými\npredpismi (v tom čase napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie\na presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu\nkonania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy (napr. I. ÚS 31/01).\n6. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že trvanie posudzovaného konania už osem rokov na súde\nprvého stupňa je aj v kontexte o náhradu škody už samo osebe neprimerané, a to aj v tom\nprípade, ak odhliadneme od toho, že spis sa asi jeden rok nachádzal aj na krajskom súde,\naby rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu o prerušení napadnutého konania\nz 9. augusta 2010. Krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu 31. januára 2011 zrušil\n\n42\n\na vec vrátil na ďalšie konanie, najmä pre jeho „nepreskúmateľnosť“. Okresný súd\npostupoval teda pri prerušení konania neefektívne a zapríčinil tým zbytočné prieťahy, keď\njeho rozhodnutie o prerušení konania muselo byť zrušené pre „nepreskúmateľnosť“.\nRovnako neefektívne a so zbytočnými prieťahmi postupoval okresný súd aj pri rozhodovaní\no návrhoch na zmenu žalobného návrhu. Navrhovateľ podal svoj prvý návrh na zmenu\nžaloby 20. decembra 2010 (neskôr 21. decembra 2011, 30. júla 2012 a 23. decembra 2013),\no týchto návrhoch rozhodol okresný súd až 12. decembra 2014, teda cca po 4 rokoch\n(v rozpore s § 95 ods. 3 aktuálneho Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého tak\nmal učiniť do 60 dní). Uvedené obdobia neefektívnej činnosti okresného súdu bez\nakýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú\nz ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Sám predseda okresného súdu k tomu uviedol,\nže „zákonný sudca o návrhoch na zmenu žaloby nerozhodol v zákonnej lehote“ a „je\nzrejmé, že konanie je poznačené prieťahmi, avšak čiastočne i objektívneho charakteru“.\nOkresný súd bol však v danej veci aj opakovane bez akýchkoľvek dôvodov nečinný,\nkonkrétne od 25. augusta 2009 do 9. augusta 2010 (jeden rok), od 18. februára 2011 do\n21. októbra 2011 (deväť mesiacov) a od 11. októbra 2012 do 26. júna 2013 (sedem\nmesiacov) nevykonal vo veci žiadne úkony. Uvedená viac ako dvojročná nečinnosť\nokresného súdu a jeho dlhodobá neefektívna činnosť nie je ničím ospravedlniteľná, pretože\nokresný súd viac rokov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu\nprávnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako odporca v predmetnej veci počas súdneho\nkonania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy\n(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným\nprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale\nv dôsledku postupu súdu. Na obranu okresného súdu, podľa ktorého k prieťahom v konaní\ndošlo aj z dôvodov „objektívneho charakteru“, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už\nv podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.\npredchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu\na nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len\ndočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali\nvčas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci  a teda\n43\n\nvykonanie spravodlivosti  bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na\nvyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\npríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane\nzdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto\npri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované\nako objektívne vo vyjadrení predsedu okresného súdu (I. ÚS 6/06).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 239/09 tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n7. V nadväznosti na výrok tohto rozhodnutia v bode 1 a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2\nprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde konať vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 122/08, ako aj\npod sp. zn. 6 C 239/09 bez zbytočných prieťahov.\n8. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho\nzákladného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde\npod sp. zn. 6 C 122/08 v sume 5 000 € a v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 239/09 v sume\n7 000 €, najmä z dôvodu jeho dlhodobej právnej neistoty a s odôvodnením, že\n„Konštatovanie porušenia základných práv sťažovateľa a ani prípadné odstránenie\n\n44\n\nbudúcich prieťahov v konaní pred Okresným súdom Levice nie je účinnou nápravou stavu\nspôsobeného nečinnosťou súdu.“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Pri určení výšky\nprimeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých\nvychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať\nsťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľa, najmä na viac ako 8 rokov trvajúce obe napadnuté konania,\nvzhľadom aj na charakter napadnutých konaní (ochrana osobnosti, náhrada škody) považuje\nza primerané vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 122/08\nv sume 3 000 € a vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 239/09\nv sume taktiež 3 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že súdnictvo bolo v daných\nveciach vykonávané s takými zbytočnými prieťahmi, ktoré narušujú jeho vierohodnosť,\npričom postup okresného súdu v napadnutých konaniach nezodpovedá významu, ktoré majú\nnapadnuté konania pre sťažovateľa.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n9. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (2 x prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti\nz 10. októbra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. decembra\n2015). Za tri úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume štyrikrát po 134 € a režijný\n\n45\n\npaušál štyrikrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume\n139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 716,38 €, ku ktorej bolo treba pripočítať\n20 % DPH, teda sumu 143,27 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú\ncelkove sumu 859,65 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n10. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 21. júla 2016\n\n46", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "subsidiarita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada nemajetkovej ujmy", "účastník konania-súčinnosť", "ochrana osobnosti", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d136284a-952d-47f2-9888-b22c5c1dd188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2"}, {"guid": "ussr:942e7f75-8d3b-41ee-be3a-1f6a56e9c814", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2013 z 22. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:942e7f75-8d3b-41ee-be3a-1f6a56e9c814"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:6591cdbb-6af8-40b6-aa58-409d5cf8cc39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/01 z 31. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-31", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6591cdbb-6af8-40b6-aa58-409d5cf8cc39"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "a2603f2f-e776-4cda-8637-8081f18b4322:fec53ed4-18a4-4351-a2fb-679d8145ff69", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7207231980.3", "spisova_znacka": "5Co/48/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/48/2015 z 21. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-09-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7207231980.3"}, {"guid": "6ee4a10e-cc43-4856-bbc8-1a8a7970d817:a15a314c-5b29-4702-954b-24054c5195b6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7610202581.1", "spisova_znacka": "9Co/18/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/18/2011 z 2. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7610202581.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6f0db888-f588-41d6-90b5-bc7d5d589b03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:6d110882-0a99-4bd8-84cf-0b8a30b1e9cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.343.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 343/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 343/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.343.2017.2"}]}