{"guid": "ussr:06ff36dd-29f9-44c6-90b6-24c9a2513863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 661/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 661/2016 z 7. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 661/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/06ff36dd-29f9-44c6-90b6-24c9a2513863", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 661/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom\nKovalčíkom, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v\nKošiciach a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v bližšie neoznačených\nkonaniach a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach\n(ďalej len „krajská prokuratúra“) a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) v bližšie neoznačených konaniach.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že 6. mája 2013 mesto Košice ako správny orgán vykonávajúci\nštátnu správu na úseku dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „mesto Košice“)\nvydalo rozhodnutie č. A/2013/14542 (ďalej len „rozhodnutie mesta Košice“), ktorým\npovolilo obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len\n\n„obchodná spoločnosť“), podľa § 8 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách\n(cestný zákon) v znení neskorších predpisov a § 11 vyhlášky Federálneho ministerstva\ndopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný\nzákon) v znení neskorších predpisov, zvláštne užívanie miestnej komunikácie: časť\nspevnenej komunikácie na\n\n. Sťažovateľ uvádza, že táto\n\nkomunikácia tvorí jedinú prístupovú komunikáciu k predmetnému nebytovému priestoru,\na zastáva názor, že toto rozhodnutie mesta Košice bolo vydané v rozpore so zákonom, že\nním bol poškodený na svojich právach, najmä na práve pokojne užívať majetok, pretože mu\nbolo v dôsledku tohto rozhodnutia bránené v užívaní nebytového priestoru v dome na\n.\nSťažovateľ uvádza, že «vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie\nz toho istého dátumu a toho istého čísla, ktorým bolo povolené zvláštne užívanie\n„chodníka“ na ulici\n\n. Následne, keď sa sťažovateľ začal o toto\n\nrozhodnutie zaujímať, Mesto Košice rozhodnutie za „zvláštnych“ okolností a „zvláštnym\nspôsobom“ nahradilo vyššie uvedeným rozhodnutím, čo sťažovateľ namietal v oznámení\no podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 12.7.2013, avšak bez úspechu. Zásah\ndo práva užívania nebytového priestoru sťažovateľa nebol odstránený, naopak, bol tým len\npotvrdený protiprávny stav navodený predmetným rozhodnutím.».\nSťažovateľ podaním z 15. augusta 2016 (správne má byť 15. augusta 2013, pozn.)\nadresovaným Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Košiciach (ďalej len „dopravný inšpektorát“) poukázal na nesprávnosť\na protizákonnosť tohto rozhodnutia o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie. Dopravný\ninšpektorát prípisom z 10. septembra 2013 potvrdil, že zo strany mesta Košice došlo\nk vydaniu rozhodnutia bez súhlasného stanoviska dopravného inšpektorátu, ktoré tvorí\n\n2\n\nzákonnú podmienku vydania povolenia na zvláštne užívanie komunikácie, avšak neskôr túto\nnezákonnosť odobril tým, že súhlas udelil ex post. Sťažovateľ je toho názoru, že uvedené\nnič nemení na tom, že rozhodnutie mesta Košice bolo vydané v rozpore so zákonom, ktorý\nvyžaduje predchádzajúci súhlas dopravného inšpektorátu.\nSťažovateľ sa následne podnetom z 30. januára 2015 domáhal na krajskej\nprokuratúre podania protestu proti rozhodnutiu mesta Košice, t. j. proti rozhodnutiu\nč. A/2013/14542 zo 6. mája 2013 v spojení so zmenou z 29. mája 2013, pretože týmto\nrozhodnutím bol poškodený na svojich právach. Sťažovateľ poukazuje na to,\nže vzhľadom na právnu úpravu cestného zákona [§ 8 ods. 3, ktorý vylučuje použitie § 14\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov]\nnebol účastníkom konania o povolenie zvláštneho užívania miestnej komunikácie, a preto\nnemohol proti rozhodnutiu mesta Košice podať riadny opravný prostriedok. Toto\nrozhodnutie mu nebolo ani doručené.\nDňa 2. apríla 2015 bol sťažovateľovi doručený prípis krajskej prokuratúry, ktorým\nho vyrozumela o spôsobe vybavenia jeho podnetu. Sťažovateľ uvádza, že uvedeným\nprípisom mu krajská prokuratúra oznámila, že jeho podnet bol dôvodný a „napádané\nrozhodnutie Mesta Košice nebolo vydané v súlade so zákonom, t. j. má charakter\nnezákonného rozhodnutia. Aj napriek tejto skutočnosti však poverená prokurátorka\nKrajskej prokuratúry Košice nepodala proti takémuto rozhodnutiu protest, ale podala\nMestu Košice výlučne len upozornenie podľa ust. § 28 a nasl. zákona o prokuratúre, ktoré\nvšak nemalo žiaden relevantný účinok.“.\nKeďže postup krajskej prokuratúry podľa sťažovateľa nebol v súlade so zákonom,\npretože „poverená prokurátorka nepostupovala podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre...\nt. j. nevykonala účinné opatrenie na odstránenie namietaného stavu, ale Mestu Košice\npodala len upozornenie podľa ust. § 28 a nasl. zákona o prokuratúre, ktoré nemalo žiaden\nvplyv na nezákonné rozhodnutie“, doručil 31. marca 2016 krajskej prokuratúre opakovaný\npodnet na podanie protestu prokurátora.\n\n3\n\nDňa 20. mája 2016 bolo sťažovateľovi z generálnej prokuratúry doručené oznámenie\no vybavení opakovaného podnetu. Sťažovateľ uvádza, že poverený prokurátor generálnej\nprokuratúry aj napriek tomu, že konštatoval existenciu nezákonného stavu spôsobeného\nrozhodnutím mesta Košice, považoval postup krajskej prokuratúry za správny. Sťažovateľ\nsa však s týmto názorom generálnej prokuratúry nemôže stotožniť. Zastáva názor,\nže postupom krajskej prokuratúry, ako aj postupom generálnej prokuratúry, resp. ich\nnečinnosťou, došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, pretože podľa neho krajská prokuratúra ani generálna prokuratúra\nnepostupovali v predmetnej veci ústavne konformným spôsobom.\nPodľa sťažovateľa označené základné právo bolo porušené najmä tým, že krajská\nprokuratúra ani generálna prokuratúra „nepostupovali v zmysle platnej a účinnej právnej\nnormy, čím sa v konečnom dôsledku dopustili porušenia zásady zákazu denegatio iustitiae\n(odopretie spravodlivosti).\nDenegatio iustitiae je protiústavný stav, kedy súd svojvoľne alebo príliš formalistický\nodmietne konať alebo vo veci koná, avšak nie účinne, čím účastníkovi výrazne sťaží alebo\naž znemožní ochranu jeho subjektívnych práv.“.\nPodľa sťažovateľa z oznámenia generálnej prokuratúry o vybavení jeho opakovaného\npodnetu vyplýva, že na jednej strane poverený prokurátor generálnej prokuratúry uvádza, že\n„... je na vôli prokurátora, ako sa vysporiada s prípadne zistenou nezákonnosťou v postupe\na rozhodnutí správneho orgánu. Pritom však prokurátor na druhej strane nemôže\npostupovať svojvoľne, ale okrem iného aj v súlade s ustanovením§ 3 ods. 2 zákona\no prokuratúre ukladajúcim prokurátorovi povinnosť bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečiť\ndôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb a štátu“, no na druhej strane je podľa neho bez akejkoľvek pochybnosti\nzrejmé, že opatrenie zvolené poverenou prokurátorkou krajskej prokuratúry (upozornenie,\npozn.) bolo vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu mesta Košice absolútne neúčinné\na nemalo žiaden vplyv na odstránenie tohto protiprávneho stavu.\n\n4\n\nSťažovateľ zastáva názor, že je nutné uvedomiť si, že „upozornenie je prokurátor\noprávnený podať za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, teda vtedy, ak je tu ešte možnosť zvrátenia, resp.\nodstránenia porušenia zákonnosti. Uvedená skutočnosť vyplýva okrem iného aj z toho\ndôvodu, že upozornenie musí obsahovať aj návrh opatrení na odstránenie porušenia\nzákonnosti.“.\nPodľa vyjadrenia sťažovateľa keďže «lehota, na ktorú bolo zvláštne užívanie časti\nmiestnej komunikácie napádaným rozhodnutím povolené (od 16. 05. 2013 do 31. 10. 2013)\nuž uplynula, užívaná časť komunikácie bola uvedená do pôvodného stavu, nie je reálne\nmožné, aby Mesto Košice odstránilo porušenie zákonnosti rozhodnutia, ktorým takéto\nzvláštne užívanie časti komunikácie povolilo. Z uvedeného je preto jednoznačne zrejmé,\nže prostriedok použitý poverenou prokurátorkou Krajskej prokuratúry Košice (upozornenie)\nnemalo akýkoľvek zmysel, resp. účinok a v konečnom dôsledku nijakým spôsobom neriešilo\notázku nezákonnosti rozhodnutia Mesta Košice, resp. odstránenia takejto nezákonnosti.\nInými slovami, postupom poverenej prokurátorky Krajskej prokuratúry Košice (upozornenie\nMesta Košice) došlo nie k odstráneniu protiprávneho stavu, ale naopak k „zhojeniu“\nnezákonného rozhodnutia, čo považuje sťažovateľ za neprijateľné.».\nS poukazom na už uvedené sťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutím mesta Košice\nbol preukázateľne porušený zákon, a preto bolo nevyhnutné, aby takýto stav bol odstránený\nzrušením tohto rozhodnutia, čo bolo podľa neho možné výlučne na základe protestu\nprokurátora.\nPodľa sťažovateľa krajská prokuratúra ani generálna prokuratúra dokonca neposúdili\nsprávne ani otázku „verejného záujmu“ ako predpokladu uzatvorenia miestnej komunikácie\npodľa § 7 cestného zákona. Sťažovateľ zastáva názor, že keďže rozhodnutie mesta Košice,\nktorým sa povolilo zvláštne užívanie miestnej komunikácie, bolo vydané v prospech\nsúkromnej obchodnej spoločnosti, nie je možné hovoriť o verejnom záujme, ale naopak,\nzáujme súkromnom.\n\n5\n\nUž uvedené skutočnosti nasvedčujú podľa sťažovateľa jednoznačne tomu, že krajská\nprokuratúra, ako aj generálna prokuratúra pri svojom postupe „nielenže nebrali žiaden\nohľad na tvrdenia sťažovateľa, ale ani nevychádzali z platných právnych predpisov (cestný\nzákon; zákon o prokuratúre), tieto odignorovali a svoj postup, resp. rozhodnutia založili\nvýlučne len na svojich nesprávnych názoroch, ktoré však nie sú v súlade správnymi\npredpismi“.\nVo vzťahu k zachovaniu lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ\nuvádza, že oznámenie o vybavení opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou „bolo\nsťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 20.05.2016, z čoho vyplýva, že\ntáto ústavná sťažnosť je podaná v zákonnej lehote“.\nSťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:\n„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nna súdnu a inú právnu ochranu postupom Krajskej prokuratúry Košice, ako aj Generálnej\nprokuratúry SR porušené bolo.\nII. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- €, ktoré\nsú mu Krajská prokuratúra Košice a Generálna prokuratúra SR spoločne a nerozdielne\npovinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nIII. Krajská prokuratúra Košice a Generálna prokuratúra SR sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.“\nVýšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje narušením\njeho dôvery v právnu istotu závažným spôsobom, čím mu vznikla morálna ujma\nspočívajúca v pocitoch nedôvery v prokuratúru a jej činnosť, a zároveň aj tým, že postupom\nkrajskej prokuratúry, ako aj generálnej prokuratúry došlo k zmareniu jeho možnosti\ndomáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím mesta Košice.\nII.\n\n6\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ spolu so sťažnosťou doručil ústavnému súdu aj prípis krajskej\nprokuratúry č. k. Kd 67/15/8800-10 z 25. marca 2015 (ďalej len „prípis krajskej\nprokuratúry“), ktorým ho krajská prokuratúra upovedomila o spôsobe vybavenia jeho\npodnetu, ako aj prípis generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 99/16/1000-9 z 13. mája 2016\n(ďalej aj „prípis generálnej prokuratúry“), ktorým ho generálna prokuratúra upovedomila\no spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu a s ktorými postupmi krajskej prokuratúry\nani generálnej prokuratúry sťažovateľ nesúhlasí.\n1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa prípisom krajskej\nprokuratúry\n\n7\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 221/2014, II. ÚS 214/2015).\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n8\n\nV nadväznosti na uvedené právomoc poskytnúť ochranu označenému základnému\nprávu sťažovateľa vo vzťahu k postupu krajskej prokuratúry mala v tomto prípade generálna\nprokuratúra v rámci konania o opakovanom podnete podľa zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov, čím je teda vylúčená právomoc ústavného súdu,\na preto ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. K namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nprípisom\n\ngenerálnej prokuratúry\nGenerálna prokuratúra svojím prípisom č. k. VI/2 Gd 99/16/1000-9 z 13. mája 2016\nupovedomila o spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu týmto spôsobom:\n„Po\n\npreskúmaní\n\nobsahu\n\ndozorového\n\nspisu\n\nKrajskej\n\nprokuratúry\n\nKošice,\n\nako aj administratívneho spisu Mesta Košice sa plne stotožňujem s vybavením pôvodného\npodnetu Krajskou prokuratúrou Košice podaním upozornenia prokurátora.\nPostup prokurátorky Krajskej prokuratúry Košice pri vybavovaní pôvodného\npodnetu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený. Prokurátorka sa v\nupozornení prokurátora dostatočne vysporiadala s nesprávnym postupom Mesta Košice,\npričom svoj postup Vám aj Mestu Košice riadne a náležíte odôvodnila a aj s poukazom a\naplikáciou konkrétnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec.\nNad rámec vybavenia Vášho pôvodného podnetu Krajskou prokuratúrou Košice\nchcem opakovane upriamiť Vašu pozornosť na § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre, podľa\nktorého prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať\nopatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia\nzákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.\nPri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky\ntak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv\na zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\n\n9\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú\nprokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu\nustanovenom týmto zákonom.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu\na rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov\na súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa\nosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\nZ vyššie uvedených ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že je na vôli\nprokurátora, ako sa vysporiada s prípadne zistenou nezákonnosťou v postupe a rozhodnutí\nsprávneho orgánu. Pritom však prokurátor na druhej strane nemôže postupovať svojvoľne,\nale okrem iného aj v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre ukladajúcim\nprokurátorovi povinnosť bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečiť dôslednú, účinnú a rýchlu\nochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nA presne takto správne postupovala aj prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice.\nVo Vami napádanej veci je pre prokuratúru rozhodná skutočnosť, že vydaným\nrozhodnutím Mesto Košice rozhodlo o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie v termíne od\n15.06.2013 do 31.10.2013 na dočasné uloženie stavebného materiálu. Uplynutím tejto doby\nplatnosť a účinky rozhodnutia ako takého pominuli, teda nebolo po uplynutí 31. 10. 2013\nmožné miestnu komunikáciu na daný účel na základe tohto rozhodnutia užívať. Preto, ak by\nsa aj podal proti tomuto rozhodnutiu protest prokurátora, nič by sa ním neodstránilo,\nžiaden protiprávny stav, nedošlo by k žiadnej účinnej náprave a ochrane zákonom\nchránených práv a záujmov. Jeho podanie by bolo bezúčelné s nulitnými reálnymi\núčinkami. Naopak podaním upozornenia prokurátora prokurátorka apelovala na Mesto\nKošice, aby do budúcna k takýmto pochybeniam, teda k vydaniu rozhodnutia o zvláštnom\nužívaní miestnej komunikácie bez súhlasu dopravného inšpektorátu už nedochádzalo. Preto\naj uložila Mestu Košice prejednať obsah upozornenia s pracovníkmi vybavujúcimi túto\nagendu a prijať opatrenia k zamedzeniu obdobného pochybenia.\nNaviac musím uviesť, že súhlas zo strany dopravného inšpektorátu udelený bol dňa\n05. 09. 2013, čím došlo k náprave nezákonného stavu. Táto skutočnosť síce Mesto Košice\n\n10\n\nneospravedlňuje, ale obdobne aj po jej vzniku by bolo neúčelné aj v čase do 31. 10. 2013,\naby zo strany prokuratúry došlo k podaniu protestu prokurátora.\nVzhľadom na obsah Vášho podnetu v závere chcem uviesť, že čo sa týka Vami\nnamietaného verejného záujmu, tento nikde nie je konkrétne špecifikovaný, súčasná právna\núprava taxatívne nestanovuje presne, čo je to verejný záujem, resp. v ktorých jednotlivých\nkonkrétnych prípadoch nastáva. Napádané rozhodnutie bolo vydané v súvislosti\ns rekonštrukciou, zateplením bytového domu na ulici\n\nkde je postavených cca 72\n\nbytov. Tento dôvod považujem za dostatočný pre napádaného rozhodnutia.\nS ohľadom na uvedené skutočnosti, keďže v napádanom postupe Krajskej\nprokuratúry Košice som nezistil nezákonnosť, Váš opakovaný podnet týmto považujem za\nvybavený. Zároveň Vám podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre oznamujem, že prípadné\nďalšie opakované podnety v tejto veci budú vybavované, len ak budú obsahovať nové\nskutočnosti.“\nPodľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra v prípise, ktorým sťažovateľa\nupovedomila o spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu, sťažovateľovi dostatočne\nodôvodnila, postupujúc pritom v medziach svojej právomoci, prečo bol postup krajskej\nprokuratúry v súlade s príslušným zákonom. Jej závery sú právne akceptovateľné a ústavne\nudržateľné. Ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry a spôsobu, ktorým vybavila opakovaný\npodnet sťažovateľa svojím prípisom, ústavný súd poukazuje na to, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho\nskutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude\nspĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nNad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že na ďalšie konanie môže prijať\nlen taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom\no ústavnom súde. Ak ide o sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, musí obsahovať všeobecné\n\n11\n\nnáležitosti uvedené v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedené\nv § 50 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit)\nvyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje\nvo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého\nrozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah\npredmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej\nochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil\nza porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený\nzvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). Text uvedený\nmimo petitu považuje ústavný súd za súčasť odôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.\nSťažovateľ predložil ústavnému súdu sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného\nprávneho zástupcu, pričom v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť postupom krajskej\nprokuratúry a generálnej prokuratúry.\nSťažovateľ napriek tomu, že v bode I petitu uvádza, že krajská prokuratúra,\nako aj generálna prokuratúra porušili svojím postupom jeho už označené základné právo,\nžiadnym spôsobom neuvádza, v ktorom konkrétnom konaní k tomuto porušeniu malo dôjsť.\nV odôvodnení sťažnosti sťažovateľ vyjadruje svoj nesúhlas so spôsobom, akým\nkrajská prokuratúra vybavila jeho podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nmesta Košice, ako aj so spôsobom, ktorým jeho opakovaný podnet vybavila generálna\nprokuratúra.\nPodľa názoru ústavného súdu napriek tomu, že sťažovateľ predložil sťažnosť\nprostredníctvom právneho zástupcu, pričom podľa zistení ústavného súdu nejde o jeho prvú\nsťažnosť adresovanú ústavnému súdu a podávanú prostredníctvom toho istého právneho\n\n12\n\nzástupcu, odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa nie je náležitým spôsobom vyjadrené v petite\njeho sťažnosti, t. j. v tej časti sťažnosti, v ktorej navrhuje, ako má ústavný súd rozhodnúť.\nV petite sťažnosti sťažovateľ neoznačil, v akom konkrétnom konaní, resp. akým postupom\nmalo byť krajskou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou porušené jeho základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že petit sťažnosti je vyjadrený\nnejednoznačne, a zároveň absentuje vecná súvislosť medzi odôvodnením sťažnosti a jeho\npetitom, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa aj pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\nV súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd\npoukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný\nodstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti. Na taký\npostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom\na publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje\nnedostatok zákonom\n\npredpísaných\n\nnáležitostí\n\npodaní\n\núčastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 409/04, IV. ÚS 77/08, IV. ÚS 159/2010).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými\nzačína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 252/09, IV. ÚS\n159/2010, II. ÚS 522/2014).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n13\n\nV Košiciach 7. septembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "prokurátor, prokuratúra"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce9599c1-3b1e-4456-9f53-fb968c51e55a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.214.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 214/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 214/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.214.2015.1"}, {"guid": "ussr:82eb8c7e-e5c4-4101-9df9-f5d2d96d95ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82eb8c7e-e5c4-4101-9df9-f5d2d96d95ba"}, {"guid": "ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/2014 z 3. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-03", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:0c8457fe-36ab-4d09-9223-3d98991e1147", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c8457fe-36ab-4d09-9223-3d98991e1147"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f72e20aa-3c48-4442-a3c3-2aba24f18104", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.115.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.115.2025.1"}]}