{"guid": "ussr:f2702087-1e82-4f19-a947-fdb9f32b689b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.655.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 655/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 655/2016 z 7. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 655/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.655.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f2702087-1e82-4f19-a947-fdb9f32b689b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.655.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.655.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.655.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 655/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\nTRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, Družstevná 1,\nNacina Ves, zastúpenej advokátom Mgr. Ing. Mgr. Ignácom Ilčišinom, Herľanská 547,\nVranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 Cb 115/2003 a jeho rozsudkom z 20. februára 2014 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 27/2014 a jeho\nrozsudkom z 29. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra\n2015 doručená sťažnosť TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad\nTopľou, Družstevná 1, Nacina Ves (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“\n\nalebo „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 Cb 115/2003 a jeho rozsudkom z 20. februára 2014 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Obo 27/2014 a jeho rozsudkom z 29. apríla 2015.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalobkyňou\nv súdnom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 17 Cb 115/2003, v ktorom sa\nžalobou v znení jej zmeny pripustenej uznesením krajského súdu sp. zn. 17 Cb 115/2003\nz 22. júla 2007 domáhala od Strediska cenných papierov SR, a. s. [od 7. januára 2004\ns obchodným menom Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., pozn. (ďalej len\n„žalovaný“)], zaplatenia sumy 384 350,06 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody\nv podobe ušlého zisku, ktorá jej mala ako vlastníčke 110 ks akcií na meno obchodnej\nspoločnosti\n\nvzniknúť nezákonným postupom žalovaného, ktorý na\n\nzáklade rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)\nč. k. 43/1998/SAN z 9. decembra 1998 tieto akcie najskôr odpísal z jej účtu, avšak po tom,\nako najvyšší súd svojím rozhodnutím sp. zn. 4 Sž 143/01 z 28. mája 2002 označené\nrozhodnutie ministerstva zrušil, žalovaný už v tomto smere nápravu v evidencii cenných\npapierov nezjednal a predmetné akcie už žalobkyni na účet nepripísal. Z uvedeného dôvodu\njej z nich v roku 2002 neboli obchodnou spoločnosťou\n\n, vyplatené\n\ndividendy.\nKrajský súd o tejto žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 17 Cb 115/2003683 z 20. februára 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým jej návrh v celom\nrozsahu ako nedôvodný zamietol, a súvisiacim výrokom rozhodol o trovách konania.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila\ns poukazom na to, že jej postupom krajského súdu bola odňatá možnosť pred ním konať\na jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n2\n\nV súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a)\nObčianskeho súdneho poriadku platným a účinným v čase rozhodovania všeobecných súdov\nvo veci (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP sťažovateľka krajskému súdu\nkonkrétne vytýkala, že „pojednával a rozhodol dňa 20. 2. 2014 bez prítomnosti žalobcu\nnapriek tomu, že tento sa riadne písomne dňa 18. 2. 2014 ospravedlnil z neúčasti\nna pojednávaní dňa 20. 2. 2014 a žiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu,\nktorým bola tá skutočnosť, že súd do dňa 20. 2. 2014 nerozhodol o návrhu žalobcu zo dňa\n14. 10. 2013 na prerušenie konania, čo bolo vážnou procesnou prekážkou na to, aby sa\npojednávanie dňa 20. 2. 2014 konalo.“.\nPokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, sťažovateľka\nkrajskému súdu vytýkala nesprávne posúdenie veci, keď dospel k záveru, že bolo\nrozhodnuté o obidvoch jej návrhoch na prerušenie konania (o návrhu zo 16. júla 2013 aj\no návrhu zo 14. októbra 2013), pretože z obsahu spisu mu muselo byť zrejmé, že o jej\nnávrhu na prerušenie konania zo 14. októbra 2013 v čase jeho meritórneho rozhodovania\nnebolo rozhodnuté. Na podklade týchto námietok sa sťažovateľka domáhala zrušenia\nodvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom sp. zn. 4 Obo 27/2014\nz 29. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“), ktorým označený rozsudok\nkrajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, pričom\nodvolacie dôvody sťažovateľky podľa § 205 ods. 2 písm. a) a f) OSP vyhodnotil\nako nedôvodné.\nProti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 115/2003 a jeho\nrozsudku z 20. februára 2014 a postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Obo 27/2014 a jeho rozsudku z 29. apríla 2015 podala sťažovateľka podľa čl. 127 ods. 1\nústavy sťažnosť, v ktorej v súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa\nústavy a dohovoru uvádza, že „Krajský súd v Bratislave pojednával a rozhodol dňa\n20. 02. 2014 v neprítomnosti sťažovateľa, hoci sa... riadne ospravedlnil z neúčasti\n\n3\n\nna pojednávaní a požiadal súd o odročenie pojednávania. Krajský súd v odôvodnení svojho\nrozsudku vôbec neuvádza, že bude konať v neprítomnosti sťažovateľa, vôbec neodôvodnil,\nči žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania akceptuje alebo nie. Dokonca Krajský súd\nv Bratislave nikde v odôvodnení rozsudku neuvádza, že sťažovateľ dňa 17. 10. 2013 doručil\nsúdu návrh na prerušenie konania, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť\no odročenie pojednávania zo dňa 14. 10. 2013...\nPritom sťažovateľ dôvodne predpokladal, že Krajský súd v Bratislave najprv vydá\nuznesenie, ktorým rozhodne, či návrhu na prerušenie konania vyhovie alebo ho zamietne.\nSťažovateľ takýto postup Krajského súdu v Bratislave očakával aj vzhľadom k tej\nskutočnosti, že Krajský súd v Bratislave o jeho predošlých návrhoch na prerušenie konania\nzo dňa 12. 11. 2009 a 15. 07. 2013 rozhodol uznesením, že návrhy zamietol a až po\nprávoplatnosti oboch uznesení vytýčil termín pojednávania. Preto mal Krajský súd\nv Bratislave postupovať obdobne aj v prípade návrhu sťažovateľa na prerušenie konania\nzo dňa 14. 10. 2013...\nSťažovateľ namieta, že v tomto prípade bola porušená jedna zo základných zásad\na to zásada predvídateľnosti súdnych rozhodnutí...\nAni Najvyšší súd SR vo svojom Rozsudku č. k. 4obo/27/2014 nijako toto pochybenie\nKrajského súdu v Bratislave nenapravil a rozsudok potvrdil. Najvyšší súd SR sa stotožnil\nso skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Pritom\nNajvyšší súd SR ako súd odvolací nepochybne mal Krajskému súdu v Bratislave vytknúť tak\nzávažnú procesnú chybu v konaní. Nie je možné, aby prvostupňový súd o návrhu\nsťažovateľa na prerušenie konania vôbec nerozhodol, aby pojednával v neprítomnosti\nsťažovateľa a v odôvodnení rozsudku ani neuviedol, že bude pojednávať v neprítomnosti\nsťažovateľa...“.\nSťažovateľka ďalej namieta „... nesprávny postup Krajského súdu v Bratislave\ni Najvyššieho súdu SR pri zdôvodňovaní chýbajúcej aktívnej legitimácie...“, čo odôvodňuje\ntým, že „... v exekúcii vedenej na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn.\nEr 3143/97, č. Ex 4575/97 nadobudol 110 ks akcií spoločnosti\n\n..\n\nNapriek tomu Najvyšší súd SR i Krajsky súd v Bratislave prejudiciálne riešili otázku\nvlastníctva akcií, ktorá bola vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu právoplatne\n\n4\n\na s definitívnou platnosťou vyriešená tak, že žalobca, spolu s ďalšími šiestimi akcionármi,\nplatne nadobudol vlastníctvo k 110 ks akciám spoločnosti\n\nNajvyšší\n\nsúd SR i Krajský súd v Bratislave neboli oprávnení riešiť ako prejudiciálne otázku\nvlastníctva akcii, je tu prekážka res iudicata.“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení ňou označených práv postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 115/2003 a jeho rozsudkom z 20. februára 2014\na postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 27/2014 a jeho\nrozsudkom z 29. apríla 2015, ich konečné rozhodnutia vydané v označených konaniach\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a tiež aby rozhodol o povinnosti\nkrajského súdu uhradiť jej trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym\nzastupovaním v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej\nporušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník súdneho konania\nprávo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,\na teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nII.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 115/2003 a jeho rozsudkom\nz 20. februára 2014\nÚstavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného\nsúdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc\nústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSťažovateľka mala k dispozícii na ochranu označených práv proti postupu krajského\nsúdu a jeho rozsudku riadny opravný prostriedok, ktorý aj využila. Príslušným súdom\nna poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľky bol v odvolacom\nkonaní najvyšší súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie\nsťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu a postupu predchádzajúcemu\n\n7\n\njeho vydaniu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 27/2014 a jeho rozsudkom\nz 29. apríla 2015\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, ktorou\nnajvyššiemu súdu predovšetkým vytýka, že nekorigoval nezákonný postup krajského súdu\nspočívajúci v tom, že meritórne rozhodoval v jej neprítomnosti napriek tomu, že boli\nsplnené podmienky na odročenie pojednávania, za ktoré sťažovateľka označila\nnerozhodnutie o jej návrhu na fakultatívne prerušenie konania zo 14. októbra 2013.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať namietaný rozsudok najvyššieho súdu a postup predchádzajúci\njeho vydaniu za ústavne udržateľný a akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré\nsťažovateľka proti nemu uplatňuje.\nNajvyšší súd v rozhodnutí, ktorým potvrdil rozsudok krajského súdu č. k.\n17 Cb 115/2003-683 z 20. februára 2014, konštatuje, že „súd prvého stupňa neodňal\nžalobcovi možnosť konať pred súdom tým, že prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa\n20. 2. 2014 bez jeho prítomnosti. Z citovaného ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vyplýva\npovinnosť súdu pokračovať v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Zároveň umožňuje súdu\nvec prejednať aj v neprítomnosti účastníka za podmienky... riadneho predvolania\na nedostatku žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Dôležitosť dôvodu\nposudzuje súd s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Skutočnosť,\nže žalobca navrhol fakultatívne prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\nnie je takým dôležitým dôvodom, aký má na mysli citované ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.,\nna ktorý mal súd prihliadnuť a pojednávanie odročiť. Podanie návrhu na prerušenie\nkonania nebránilo žalobcovi zúčastniť sa nariadeného pojednávania a jeho úvahy\n\n8\n\no dôsledkoch kladného či zamietavého rozhodnutia súdu o tomto návrhu nie sú významné\nz hľadiska posúdenia dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania.“.\nVo vzťahu k sťažovateľkou namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\nnajvyšší súd uvádza, že „procesné pochybenie súdu prvého stupňa, spočívajúce v absencii\nrozhodnutia o návrhu na prerušenie konania pred meritórnym rozhodnutím, nemožno\npovažovať za nesprávne právne posúdenie veci.“, pretože „[ž]alobca v odvolaní nenamietal\nsprávnosť aplikácie právnej normy súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav ale\npoukázal na procesné pochybenie, v dôsledku čoho opodstatnenosť odvolacieho dôvodu\nv zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. nie je daná“.\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho\nsúdu konštatuje, že najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na všetky sťažovateľkou formulované námietky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v odvolacom konaní nastolené.\nV súvislosti so sťažovateľkou formulovanými námietkami ústavný súd považuje\nza rozhodujúce, že sťažovateľka opomenula náležitým spôsobom ozrejmiť ústavnoprávny\nrozmer namietaného procesného pochybenia krajského súdu, ktorý nerozhodol o jej návrhu\nna prerušenie konania pred vydaním meritórneho rozhodnutia, a porušenia ňou označených\npráv, teda konkretizovať, ako prípadné procesné pochybenie krajského súdu a následne\nnajvyššieho súdu negatívne ovplyvnilo jej právne postavenie autoritatívne vyjadrené\nv meritórnom rozhodnutí týchto súdov.\nSťažovateľka tak pre absenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie nepreukázala\npríčinnú súvislosť medzi namietaným rozsudkom\n\nnajvyššieho súdu\n\na postupom\n\npredchádzajúcim jeho vydaniu a ňou označenými právami, pretože aj prípadný záver\no procesných nedostatkoch v postupe krajského súdu a následne najvyššieho súdu\nby v okolnostiach danej veci nedosahoval intenzitu porušenia sťažovateľkou označených\npráv podľa ústavy a dohovoru.\n\n9\n\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi\nnamietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd, opierajúc sa o tieto závery, vo vzťahu k označeným námietkam\nsťažovateľky o porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že najvyšší\nsúd v jej veci rozhodol tak, že nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie bolo možné prijať záver o porušení obsahu sťažovateľkou označených\npráv.\nV súvislosti s namietaným porušením hmotného práva sťažovateľky (čl. 20 ods. 1\nústavy) ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd, rešpektujúc ústavnoprocesné princípy\ngarantujúce základné práva účastníkov konania na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie, podľa názoru ústavného súdu v konaní o ochranu týchto práv a v spojení\ns nimi posúdil aj namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1\nústavy. Ústavný súd dospel k záveru, že aj z hľadiska posúdenia týchto práv nebol postup\nnajvyššieho súdu ani svojvoľný a ani arbitrárny a jeho rozhodnutie je aj z pohľadu\nposkytnutej tohto práva ústavne udržateľné.\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako\nzjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n10\n\nSťažovateľka najvyššiemu súdu tiež vytýka nerešpektovanie procesnej prekážky už\nrozhodnutej veci v otázke posúdenia jej vlastníckeho práva k sporným akciám obchodnej\nspoločnosti\n\n, ktorú najvyšší súd v namietanom konaní predbežne\n\nposúdil s odlišným výsledkom napriek tomu, že táto otázka už bola autoritatívne vyriešená\nv jej prospech.\nV súvislosti s touto námietkou sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že táto nebola\nuplatnená v odvolacom konaní a nestala sa tak predmetom posudzovania zo strany\nnajvyššieho súdu. Obsahom odvolacej argumentácie sťažovateľky bola výlučne polemika\ns postupom krajského súdu, ktorý rozhodol v merite veci v jej neprítomnosti napriek tomu,\nže podľa jej názoru boli splnené podmienky na odročenie pojednávania.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nZ uvedeného potom vyplýva, že v rozsahu uplatnenia tejto námietky nemožno\nz materiálneho hľadiska takýto postup sťažovateľky považovať za riadne využitie\nopravného prostriedku v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože uvedená\nnámietka nebola riadne uplatnená v odvolacom konaní a nestala sa tak predmetom\nposudzovania zo strany najvyššieho súdu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako neprípustnú\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nNad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že s poukazom na dôvody, pre ktoré\nrozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa pre hospodárnosť konania už nezaoberal otázkou\nodstránenia procesnej prekážky spočívajúcej v nedostatku kvalifikovaného právneho\nzastúpenia sťažovateľky (ústavný súd v súčinnosti so Slovenskou advokátskou komorou\nzistil, že Mgr. Ing. Mgr. Ignác Ilčišin, ktorý je v sťažnosti označený ako právny zástupca\n\n11\n\nsťažovateľky, má od 14. februára 2016 pozastavený výkon advokácie), pretože dôvody, pre\nktoré ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani\nprostredníctvom právneho zástupcu.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. septembra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "advokát, advokácia", "arbitrárnosť", "akcia, akcionár"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "f8ac04cc-e2ff-4a29-8acd-b9525f63791e:17825f2d-d9ab-426a-b879-4ad657e98e8d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1003897723.24", "spisova_znacka": "17Cb/115/2003", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 17Cb/115/2003 z 19. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1003897723.24"}], "citovane_v": [{"guid": "f96e476a-0cc9-462a-8142-a6a9e1d1cfcb:238def0b-6490-4eb8-a4c9-0c6657917a2a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1104898579.3", "spisova_znacka": "2Co/178/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/178/2016 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1104898579.3"}]}