{"guid": "ussr:1632fb32-cd08-4617-a317-320a79c6db41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, sp. zn. II. ÚS 65/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1632fb32-cd08-4617-a317-320a79c6db41", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.2016.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 65/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman\nBlažek, s. r. o., Pohraničná 4, Komárno, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Blažek,\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKomárno v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 18/2015 pôvodne vedenom pod sp. zn.\n1 T 136/2010, za účasti Okresného súdu Komárno, a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKomárno v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 18/2015 pôvodne vedenom pod sp. zn.\n1 T 136/2010 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 T 18/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €\n\n(slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie JUDr. Roman Blažek, s. r. o., Pohraničná 4, Komárno, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 T 18/2015 [pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 T 136/2000 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].\nSťažovateľ svoju sťažnosť v relevantnej časti odôvodňuje takto:\n„Konanie sp. zn. 2 T 18/2015, pôvodne vedené Okresným súdom Komárno pod\nsp. zn. 1 T 136/2000, trvá už vyše 15 rokov, čo sa v podmienkach právneho štátu...\nv ústavnej rovine javí ako odmietnutie spravodlivosti...\nNeefektívny, resp. nesústredený postup prvostupňového súdu a vzhľadom na jeho\nnečinnosť a na to, že ani jedno hlavné pojednávanie ešte nebolo otvorené... má sťažovateľ\nza to, že takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty účastníka konania\ndo takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym...“\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti tiež uvádza, že jeho sťažnosť „... na prieťahy v konaní zo dňa\n26. 10. 2015 bola predsedom Okresného súdu Komárno listom zo dňa 16. 11. 2015 pod\nč. Spr 1543/15 vyhodnotená ako dôvodná“.\nSťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, čo odôvodňuje\npredovšetkým tým, že v dôsledku „... intenzívneho zásahu do jeho práv na spravodlivé\nkonanie bez zbytočných prieťahov... je... dlhodobo vystavený trvalej psychickej traume, ako\naj neustálymi zbytočnými prípravami na hlavné pojednávania...“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n... na prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKomárno v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 18/2015, predtým sp. zn. 1 T 136/2000,\nporušené bolo.\n2. Okresnému súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 18/2015 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000 EUR,\n\nktoré mu je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Okresný súd Komárno je povinný nahradiť\n\n... trovy\n\nkonania v sume 956,26 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho\nprávneho zástupcu...“\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\na uznesením č. k. II. ÚS 65/2016-11 z 28. januára 2016 ju podľa § 25 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n\n3\n\nNásledne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 65/2016-15 z 3. marca 2016 ústavný súd\ndoručil predsedovi okresného súdu uznesenie č. k. II. ÚS 65/2016-11 z 28. januára 2016,\nktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa, a vyzval ho, aby sa k sťažnosti\npísomne vyjadril a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.\nPredseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom stanovisku\nč. Spr 191/16 z 18. apríla 2016 (doručenom ústavnému súdu 25. apríla 2016) uvádza\nv chronologickom poradí priebeh a popisuje stručný obsah jednotlivých procesných úkonov\nuskutočnených súdom takto:\n«Dňa 22. 12. 2000 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Komárne...\nDňa 28. júna 2001 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie, ktoré rozhodlo, že bude\nurčený termín hlavného pojednávania (ďalej iba „HP“).\nTermíny hlavných pojednávaní stanovené a uskutočnené pôvodným zákonným\nsudcom\n\n:\n\n13. 09. 2001 - odročenie pre neprítomnosť viacerých obžalovaných,\n14. 03. 2002 - zrušené, pretože sa vopred ospravedlnili viacerí obhajcovia\nobžalovaných, pretože im kolidovali pojednávania,\n20. 06. 2002 - termín pojednávania bol zrušený, pretože\n\nvypovedal\n\nplnomocenstvo obžalovanému\n\n, zároveň bolo pojednávanie\n\nodročené na neurčito stým, že\n\nbude vyzvaný, aby si zvolil obhajcu,\n\npretože sa jedná o nutnú obhajobu,\n\nsa na pojednávanie nedostavil,\n\npričom predvolanie mal doručené dňa 31. 05. 2005,\n11. 12. 2002 - termín zrušený pre závady v doručovaných predvolaniach viacerým\nobžalovaným,\n\nsi neprevzal predvolanie,\n\n10. 02. 2003 - termín zrušený,\n\nsi neprevzal predvolanie,\n\n04. 09. 2003 - termín HP odročený, pretože sa nedostavili viacerí obžalovaní, aj\n, ktorý si neprevzal predvolanie,\n07. - 08. 04. 2004 - HP odročené na neurčito z dôvodu závad na doručenkách – aj\n,\n\n4\n\n30. 09. 2004 - HP odročené na neurčito, na predmetné pojednávanie sa bez\nospravedlnenia nedostavil\n\n, pričom doručenie predvolania má vykázané\n\ndňa 16. 08. 2004,\n11. 05. 2005 - HP odročené pre neprítomnosť\n\no to na 12.- 13. 09.\n\n2005,\n09. 09. 2005 - bol ustanovený obhajca obžalovanému\n12. - 13. 09. 2005 - HP odročené na neurčito, (aby po telefonickej dohode\nso všetkými obhajcami obžalovaných bol zosúladený termín HP), pre neprítomnosť\nviacerých obhajcov obžalovaných,\n21. - 22. 11. 2005 - HP odročené na 08. - 09. 02. 2006, pretože sa nedostavili traja\nobžalovaní a viacerí svedkovia,\n08. 09. 2006 - HP zrušené pre PN obžalovaného\n14. 02. 2007 - HP odročené,\n\na chorobu obhajkyne,\nsi predvolanie neprevzal, následne\n\nvypovedal plnú moc\n\n,\n\n14. 12. 2007 - HP odročené z dôvodu neúčasti viacerých obžalovaných\na poškodených,\n\nsi neprevzal predvolanie a ani sa na predmetné\n\npojednávanie nedostavil,\n12. 03. 2008 - HP odročené z dôvodu neprítomnosti viacerých obžalovaných\na svedkov,\n04. 06. 2008 - HP odročené z dôvodu neprítomnosti viacerých obžalovaných\na svedkov,\n\nsa na pojednávanie nedostavil, termín HP vzal na vedomie\n\nna predchádzajúcom pojednávaní,\n10. 09. 2008 - HP odročené z technických dôvodov,\n\nbol\n\nna pojednávaní neprítomný\n10. 09. 2009 - HP odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti predsedu\nsenátu,\n\nbol na pojednávaní neprítomný, závada v doručení predvolania\n\n24. 02. 2010 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu\npridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi\n\n, ktorý následne odišiel\n\ndo dôchodku\n06. 07. 2010 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu\ndo dôchodku, pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi\n\n5\n\nTermíny hlavných pojednávaní stanovené a uskutočnené zákonným sudcom\n:\n24. 05. 2011 - HP bolo zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolaní a upovedomení\nobžalovaným a poškodeným a iné,\n24. 11. 2011 - HP bolo zrušené,\n08. - 09. 11. 2012 - HP zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolania obžalovaným\na poškodeným,\n21. - 22. 02. 2013 - HP zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolania obžalovaným\na poškodenému,\n18. - 19. 04. 2013 - HP zrušené kvôli účasti zákonného sudcu na zasadnutiach kolégií\nKrajského súdu v Nitre,\n06. - 07. 06. 2013 - HP zrušené z dôvodu nedoručiteľnosti predvolania obžalovaným\na poškodenému, a ospravedlnenie obhajcu\n\n,\n\n12. - 13. 06. 2014 - HP zrušené vzhľadom na žiadosti obhajcov o odročenie HP\nz dôvodu čerpania dovolenky, ako aj niekoľko závad v doručení predvolaní, resp.\nupovedomení u obžalovaných a poškodených,\n10. 09. 2014 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu\n\nna\n\nsúd vyššej inštancie, pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi\n,\n11. 02. 2015 - sudca vylúčil zo spoločného konania 1T/136/2000 trestné činy...\nNové konanie o vylúčených trestných činoch sa bude viesť na Okresnom súde\nKomárno pod sp. zn. 2T/18/2015\n02. 09. 2015 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu\ndo dôchodku pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi\n\n,\n\n27. 11. 2015 - trestná vec bola pridelená náhodným výberom na základe Dodatku\nk rozvrhu práce č. 13 na rok 2015 zákonnému sudcovi\n\n,\n\n14. 03. 2016- boli vykonané lustrácie v RT GP, STA a ZVJS na obvinených...\n17. - 18. 06. 2015 - vytýčený termín HP, HP odročené, nedostavili sa obhajcovia...\n07. - 08. 10. 2015 - bol vytýčený termín HP, termín bol zrušený dňa 08. 08. 2015\nz dôvodu odchodu\n\ndo dôchodku (vzdal sa funkcie sudcu),\n\n6\n\n02. 09. 2015 - trestná vec bola po odchode zákonného sudcu\ndo dôchodku pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi\n\n, ktorej\n\nboli prerozdelené aj ďalšie nevybavené a reštančné spisy,\n27. 11. 2015 - trestná vec bola pridelená náhodným výberom na základe Dodatku\nč. 13 Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno na rok 2015 zákonnému sudcovi\n, ktorý dostal 60 nevybavených, reštančných spisov, ktoré\npotreboval naštudovať vrátane predmetných spisov...\n18. 03. 2016 - bol určený termín HP na 16. 06. 2016 a 17. 06. 2016.»\nPredseda okresného súdu svoje stanovisko č. Spr 191/16 z 18. apríla 2016 k sťažnosti\nodôvodňuje takto:\n«Spis sp. zn. 1 T/136/2000 má približne 2000 listov, spis sp. zn. 2 T/18/2015 má\npribližne 450 listov.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná trestná vec je skutkovo zložitou vecou,\npričom možno právne zložitou nie je. Zložitosť veci však zvyšuje aj prepletenosť skutkov\na počet obžalovaných, ktorí sa podieľali na ich spáchaní, problémy s predvolávaním\npoškodených. V tejto súvislosti sú naznačené aj v chronológii jednotlivých úkonov.\nJe pravdou, že „Sťažnosť“ na prieťahy v konaní, ktorú podal sťažovateľ, ako aj\nnámietky ohľadne neukončenia trestnej veci, ktorá sa vedie už viac ako 15 rokov a v ktorej\nbola obžaloba Okresnej prokuratúry v Komárne číslo Pv 1192/2000, zo dňa 18. 12. 2000,\ndoručená Okresnému súdu Komárno dňa 22. 12. 2000 v pôvodnom konaní vedenom pod\nsp. zn. 1T/136/2000 Okresného súdu Komárno t. č. po vylúčení niektorých trestných činov\nna samostatné konanie a to uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 1T/136/2000-1967,\nzo dňa 8. 3. 2015 pod sp. zn. 2 T/18/2015 považoval predseda súdu z pohľadu posúdenia\ndĺžky konania a spôsobených prieťahov za dôvodnú tak, ako to vyplýva aj zo záveru\nuvedenom v Spr 1543/15 Okresného súdu Komárno. Naďalej možno konštatovať, že\nprvotnou nečinnosťou zákonného sudcu\n\n(cca 9 rokov) boli\n\nspôsobené najmarkantnejšie prieťahy v konaní. Počas ďalšieho obdobia t. j. od 22. 12. 2000\naž doteraz však došlo k veľkému množstvu nevyhnutných a nutných zmien v obsadení\npredmetnej trestnej veci sudcami, ktoré boli vyvolané zmenami v obsadení Okresného súdu\nKomárno sudcami. Preto bola predmetná trestná vec v zmysle rozvrhu práce súdu\n\n7\n\nprerozdelená a to najprv z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu\n\n, proti\n\nktorému bol podaný aj návrh na disciplinárne konanie práve v súvislosti s touto trestnou\nvecou. Neskôr po vzdaní sa funkcie sudcu\n\n, ale aj po preložení sudcu\n\nna Krajský súd v Nitre a ďalšieho jeho kariérneho postupu, mimoriadnej\npreťaženosti sudcov Okresného súdu Komárno a nástupu nového sudcu\n, došlo k prerozdeleniu vecí zákonným spôsobom.\nJe nutné poukázať na úsilie zákonných sudcov vykonať procesné úkony smerujúce\nk rozhodnutiu veci, ale pre zložitosť veci a najmä ťažkostí s akumulovaním všetkých\nobvinených, ale aj obhajcov a poškodených na jednotlivé pojednávania, nedošlo\nku skončeniu trestnej veci dodnes, čomu však prispeli aj samotní obžalovaní, vrátane\nsťažovateľa.»\nPrípisom č. k. II. ÚS 65/2015-21 z 26. apríla 2016 ústavný súd vyzval právneho\nzástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu\nzaslal stanovisko predsedu okresného súdu č. Spr 191/16 z 18. apríla 2016 na vedomie\na prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa v\n\npodaní doručenom\n\nústavnému súdu 6. mája 2016 uvádza, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil možnosť\npodľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania, pretože po\noboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku ústavy.\nPoukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou v sťažnosti\nnamietaného porušenia označených práv, ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za\nnevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne\nrozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej konal bez nariadenia\nústneho pojednávania.\n\n8\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) má obvinený\nprávo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo\nje integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý\ncharakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty.\n\n9\n\nBráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd\na neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\nPokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je\npojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej\nprekročenie by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby\nkonania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci\nKönig v. Nemecko z 28. 6. 1978).\nČas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky.\nObvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu\nprieťahov v konaní (napr. I. ÚS 137/02).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci\nprvého kritéria prihliada aj na povahu prerokúvanej veci a jej význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o vine a treste sťažovateľa,\nktorý je v napadnutom konaní v postavení obžalovaného. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť\nveci, ústavný súd konštatuje, že konanie nemožno považovať z právneho hľadiska za\nzložité, pretože ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov\nv trestných veciach. Faktickú zložitosť čiastočne zvyšuje počet obžalovaných (spolu 13),\nktorých selektívna neúčasť na verejných zasadnutiach a nariadených hlavných\npojednávaniach nezanedbateľnou mierou prispela k spomaleniu napadnutého konania, avšak\niba tieto okolnosti nie sú spôsobilé vysvetliť jeho celkovú dĺžku.\n\n10\n\nČo sa týka významu veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného\nkonania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to\nvzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv\nna povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta\nv. Taliansko z 25. 6. 1987)].\nUž samotný charakter tohto konania kladie na orgány činné v trestnom konaní\nzvýšené nároky na jeho prednostné a rýchle vybavenie v záujme čo najrýchlejšieho\ndosiahnutia právnej istoty strán trestného konania tak, ako to priamo vyplýva aj z § 2 ods. 7\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“), podľa ktorého má každý právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo\na v „primeranej lehote“ prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak,\naby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje\ninak (obdobne § 2 ods. 4 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005).\n2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ je stranou napadnutého\ntrestného konania v procesnom postavení obžalovaného. Z vyjadrení účastníkov konania\na zo súdneho spisu ústavný súd zistil také skutočnosti, na základe ktorých by mohol\nčiastočne pripísať negatívny podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke napadnutého konania,\npretože v jeho priebehu si sťažovateľ napr. štyrikrát neprevzal predvolania na hlavné\npojednávania a v septembri 2004 sa na nariadený termín hlavného pojednávania bez\nospravedlnenia nedostavil, avšak dôvody, pre ktoré došlo k odročeniu týchto pojednávaní,\nnesúviseli výlučne s označeným správaním sťažovateľa, ale na ich odročenie malo vplyv aj\nsprávanie niektorých spoluobžalovaných, prípadne nesústredený postup okresného súdu.\nUvedené správanie sťažovateľa síce nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy finančného\nzadosťučinenia.\n\n11\n\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené\nnielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.\nnesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu\nprávnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99).\nZ uvedeného prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní,\npopis ktorého v zásade zodpovedá aj obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný\nsúd zistil, že v doterajšom postupe okresného súdu možno identifikovať viaceré obdobia\njeho nečinnosti, a to od septembra 2001 do marca 2002, od júna 2002 do decembra 2002,\nod septembra 2003 do apríla 2004, od mája 2004 do septembra 2004, od októbra 2004\ndo mája 2005, od februára 2006 do septembra 2006, od októbra 2006 do februára 2007,\nod marca 2007 do decembra 2007, od septembra 2008 do septembra 2009, od júla 2010\ndo mája 2011 a od júna 2013 do júna 2014, ktoré sú v rozpore s ústavnou požiadavkou\nprerokovania veci bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd v tomto období\nnevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty\nsťažovateľa.\nOkrem uvedeného však okresný súd podľa zistenia ústavného súdu prispel\nk predĺženiu skúmaného trestného konania aj svojou neefektívnou a nesústredenou\nčinnosťou.\nZ chronológie citovaných úkonov ďalej vyplýva, že k významnému spomaleniu jeho\npriebehu došlo aj z dôvodov na strane obžalovaných a ich právnych zástupcov, ktorí sa\nz rôznych dôvodov nedostavili na nariadené hlavné pojednávania, v niektorých prípadoch aj\nbez náležitého ospravedlnenia. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že správanie\núčastníkov konania alebo tretích osôb nemožno samo osebe pričítať na ťarchu vec\nprerokúvajúceho súdu, avšak uvedené ho nezbavuje povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné\n\n12\n\nprerokovanie veci a dbať na to, aby prípadné prieťahy na strane týchto subjektov neviedli\nk porušeniu práv ostatných účastníkov konania. Okresnému súdu možno v tomto smere\nvytknúť najmä jeho nedostatočný dôraz na zabezpečenie procesnej disciplíny obžalovaných,\nprípadne ich obhajcov v priebehu napadnutého konania, ako aj absenciu včasného prijatia\niných procesných opatrení (vylúčenie niektorých trestných vecí zo spoločného konania),\nktoré by mohli ovplyvniť plynulosť a tempo jeho priebehu zvlášť v situácii, keď hlavné\npojednávania boli odročované bez podstatného posunu v zisťovaní skutkového stavu veci.\nNapokon ústavný súd konštatuje, že o neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí\npredovšetkým skutočnosť, že vec sťažovateľa nie je ani po viac 15 rokoch a od začatia\nkonania právoplatne skončená, čo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné\n(napr. m. m. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 82/2010), bez ohľadu na hodnotenie\nmiery, v akej okresný súd prispel k tomuto stavu.\nPokiaľ ide o obranu okresného súdu, že v priebehu napadnutého konania došlo\nk viacerým zmenám zákonných sudcov, čím sa spomalil priebeh napadnutého konania,\nústavný súd túto argumentáciu nemohol akceptovať. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\npredovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia\numožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti\nv primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal\nalebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu\nokolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný\nna rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\nna svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03,\nII. ÚS 153/06, III. ÚS 399/2011), že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť\nsudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť\nsúdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom\nprípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 399/2011).\n\n13\n\nÚstavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu\npoznamenaného najmä jeho neefektívnou činnosťou, zohľadňujúc pritom charakter\na význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel k záveru, že\nv postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto\nrozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby\nvo veci konal.\nPretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu\nporušené a vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená, prikázal\nmu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,\nv ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa vybavenia svojej záležitosti nachádza (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nSťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.\nAj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označeného základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto\nsvojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto\npovažoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu sťažovateľa na\n\n14\n\npriznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde\nnáhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej právnej neistoty\npostupom orgánov verejnej moci.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €. Tento návrh\nodôvodňuje najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiacim\nstavom svojej právnej neistoty.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu\nvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n15\n\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na charakter\njeho neefektívnej činnosti v skúmanom období, na obdobie jeho nečinnosti, predmet sporu,\nskutkovú a právnu zložitosť veci, ako aj jej význam pre sťažovateľa a správanie sťažovateľa\nv posudzovanom období.\nVychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 4 000 € sťažovateľovi za\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd\npreto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola 839\n€, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal sťažovateľovi\nza dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon\npo 139,83 € [1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu s paušálnou\nnáhradou niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby po\n8,39 € [1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] predstavuje sumu 296,44 € (bod\n4 výroku tohto nálezu).\n\n16\n\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa [§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku (bod 4 výroku tohto nálezu)].\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/18/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "1T/136/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b39a6ca-ffac-486a-a853-b438eb95dc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.65.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2015 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.65.2015.1"}, {"guid": "ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/02 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 137/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/02 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}], "citovane_v": []}