{"guid": "ussr:a8ce7363-4c9f-4f64-a244-799f237d447e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 65/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/97 z 10. 12. 1997", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. decembra 1997, sp. zn. II. ÚS 65/97, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "1997-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o výklad ústavy alebo ústavného zákona"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "nazov": "čl. 128 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-128.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-128"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a8ce7363-4c9f-4f64-a244-799f237d447e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.65.1997.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 65/97\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa\nČernáka a zo sudcov JUDr. Ľubomíra Dobríka a JUDr. Jána Drgonca po prerokovaní\nnávrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na výklad čl. 101 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 1997 podal tento\nvýklad\nčl. 101 ods. 2 v spojitosti s čl. 103 ods. 3, čl. 104\na čl. 105 Ústavy Slovenskej republiky:\n1. Článok 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neupravuje začiatok plynutia\nvolebného obdobia prezidenta Slovenskej republiky ani ukončenie tohto obdobia. Upravuje\niba dĺžku volebného obdobia prezidenta Slovenskej republiky.\n2. Volebné obdobie prezidenta a funkčné obdobie prezidenta Slovenskej republiky je\ntotožné, začína odo dňa zloženia ústavou predpísaného sľubu a končí uplynutím piatich\nrokov od jeho zloženia.\nOdôvodnenie:\nSkupina 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“)\n24. októbra 1997 podala na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh podľa čl. 130 ods. 1\n\npísm. a) a podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 101\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ žiadal, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že:\n„Podľa čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky končí volebné obdobie prezidenta\nSlovenskej republiky uplynutím päťročnej lehoty odo dňa jeho zvolenia.“.\nA.\nOBSAH NÁVRHU SKUPINY 39 POSLANCOV\nNÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNavrhovateľ uviedol:\nI.\nDňa 15. februára 1993 Národná rada Slovenskej republiky zvolila Michala Kováča za\nprezidenta Slovenskej republiky. Dňa 2. marca 1993 prezident Slovenskej republiky zložil\nústavou predpísaný sľub. Tieto skutočnosti vyplývajú z uznesenia Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 146 z 15. februára 1993 a stenografickej správy o 15. schôdzi Národnej rady\nSlovenskej republiky.\nII.\nSkupina 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ako predmet sporu\noznačila začiatok plynutia päťročnej lehoty volebného obdobia úradujúceho prezidenta\nSlovenskej republiky. Sporným je začiatok plynutia tejto lehoty a to, či týmto začiatkom je\ndeň zvolenia prezidenta Slovenskej republiky alebo deň, keď prezident Slovenskej\nrepubliky pred národnou radou zložil sľub do rúk jej predsedu. Prezident Slovenskej\nrepubliky zastáva názor, že jeho funkčné obdobie končí uplynutím päťročnej lehoty odo dňa\nzloženia sľubu. Vzhľadom na to, že podľa čl. 103 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa má\nvoľba prezidenta vykonať v posledných 60 dňoch volebného obdobia úradujúceho\nprezidenta je potrebné upresniť túto lehotu vo vzťahu k ukončeniu volebného obdobia\n2\n\núradujúceho prezidenta. Názor prezidenta Slovenskej republiky bol doložený listom zo dňa\n17. októbra 1997 č.j. 20-908/97 adresovaným predsedovi Národnej rady Slovenskej\nrepubliky\nPodľa názoru skupiny 39 poslancov národnej rady končí sa funkčné obdobie\nprezidenta Slovenskej republiky 15. februára 1998, t.j. päť rokov od jeho zvolenia. Tento\nnázor opierajú o skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nneupravuje začiatok plynutia päťročného volebného obdobia s podmienkou ujatia sa funkcie\nprezidenta republiky zložením sľubu. V opačnom prípade by bolo potrebné túto skutočnosť\nvyslovene upraviť v ústave, tak ako je to napr. v Ústave Gréckej republiky, podľa ktorej\n(čl. 30) funkčné obdobie prezidenta začína zložením prísahy alebo v Ústave Portugalskej\nrepubliky (čl. 131), podľa ktorej úradné obdobie prezidenta končí prevzatím úradu\nnovozvoleným prezidentom. Obdobie spresňujúce úpravu nachádzajú i v Ústave Fínska\n(čl. 20e ods. 3) alebo v čl. 12 Ústavy Írskej republiky.\nNiet teda dôvodu na to, aby ukončenie funkčného obdobia prezidenta republiky bolo\nodlišné od ukončenia mandátu poslanca národnej rady, ktorého ukončenie je totožné\ns volebným obdobím, ktorého začiatok sa počíta odo dňa vykonaných volieb.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti podpísaní poslanci národnej rady\nnavrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podal nasledovný výklad:\n„Podľa čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky končí volebné obdobie prezidenta\nSlovenskej republiky uplynutím päťročnej lehoty odo dňa jeho zvolenia.“.\nB.\nVYJADRENIE PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY\nK NÁVRHU\nListom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. novembra 1997\nÚstavný súd Slovenskej republiky požiadal prezidenta Slovenskej republiky o vyjadrenie\n3\n\nk návrhu. Prezident Slovenskej republiky sa k návrhu vyjadril v liste, ktorý bol ústavnému\nsúdu doručený 1. decembra 1997. Vo vyjadrení prezident Slovenskej republiky uviedol:\n„Na požiadanie predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. novembra\n1997, ktoré mi bolo doručené 17. novembra 1997, predkladám k návrhu skupiny poslancov\ntoto\nvyjadrenie:\nNávrh, aby Ústavný súd podal výklad čl. 101 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého\nvolebné obdobie prezidenta Slovenskej republiky končí uplynutím päťročnej lehoty odo dňa\njeho zvolenia, považujem za vecne nesprávny, preto taký výklad navrhujem neprijať.\nNaproti tomu navrhujem podať tento\nvýklad:\n„Prezident republiky začína vykonávať svoju funkciu na základe platnej voľby a po\nzložení Ústavou predpísaného sľubu. Zloženie sľubu podľa čl. 104 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky má, z dôvodu uvedeného v čl. 104 ods. 2 a v čl. 105 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, konštitutívny význam; prezident republiky sa ujíma funkcie zložením\nsľubu. Volebné (funkčné) obdobie prezidenta republiky začína plynúť dňom zloženia sľubu\na podľa čl. 101 ods. 2 Ústavy SR sa končí uplynutím piatich rokov od tohto dňa.“.\nMoje stanovisko takto\nodôvodňujem:\n1. Návrh na začatie konania má nezanedbateľné procesné nedostatky. Nielen, že\nv rozpore s § 20 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. neuvádza, proti komu smeruje, t.j.\nneoznačuje odporcu, ale jeho rubrum a petit si odporujú. Podanie je označené ako návrh na\n\n4\n\nvýklad začiatku volebného obdobia, ale petit znie na výklad skončenia volebného obdobia\nprezidenta republiky.\nOveľa dôležitejšie však je, že celý návrh sa v podstate opiera iba o dva argumenty,\na to, že Ústava výslovne neupravuje začiatok plynutia lehoty ujatím sa funkcie a že plynutie\nmandátu poslancov sa ráta od vykonaných volieb, pričom niet dôvodu na odchylné\nukončenie mandátu poslanca a funkčné obdobia prezidenta. Obidva argumenty sú\nnedostatočné, predovšetkým však sú mylné.\n2. Zloženie Ústavou predpísaného sľubu má konštitutívny charakter aj bez toho, že\nby to čl. 104 výslovne ustanovoval. Je pravdou, že snaha o stručnosť Ústavy spôsobila\nviaceré výkladové problémy, ale aj bez toho, že by cit. ustanovenie výslovne hovorilo, že sa\nprezident republiky ujíma funkcie zložením sľubu, k inému záveru nemožno dôjsť.\nPredovšetkým samotný čl. 104 ods. 2 ustanovuje, že „odmietnutie sľubu alebo sľub\ns výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta.“. Z toho vyplýva, že volebný akt\nku svojej platnosti bezpodmienečne vyžaduje zloženie sľubu. Nejde teda o formálny úkon\niba protokolárneho charakteru, ale o splnenie dôležitej ústavnej podmienky. Bez jej splnenia\nnemôže ten, kto bol zvolený, nijaký štátoprávny akt, patriaci hlave štátu, vykonať.\nOkrem toho, ak odmietnutie sľubu (alebo sľub s výhradou) má za následok\nneplatnosť voľby, znamená to, že nastáva čo do dôsledkov rovnaká situácia, ako keby sa\nvoľba nevykonala, resp. ak by nijaký kandidát nebol zvolený. Odmietnutie sľubu alebo sľub\ns výhradou má teda účinky ex tunc, ku dňu vykonanej voľby a spôsobuje jej neplatnosť.\nRozdielom medzi uplynutím volebného obdobia prezidenta republiky a poslanca\nNárodnej rady sa budem zaoberať v ďalšej časti tohto stanoviska, ale už na tomto mieste\nmusím uviesť, že neplatnosť voľby a strata mandátu sa diametrálne líšia.\n3. Na zloženie sľubu sa viaže aj vznik pracovnoprávnych dôsledkov. Ide síce o menej\ndôležitý, ale nie nevýznamný argument, lebo výkon funkcií ústavných činiteľov, vrátane\nhlavy štátu, sa uskutočňuje aj v pracovnoprávnom vzťahu. Podľa § 10\n\na 25 zákona\n\nč. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej\nrepubliky, prezidentovi patrí plat od prvého dňa mesiaca, v ktorom zložil Ústavou\n\n5\n\npredpísaný sľub, t.j. začal vykonávať funkciu. Na čas výkonu funkcie je viazané zdravotné,\nnemocenské a dôchodkové poistenie.\nVzhľadom na to, že v tlači boli publikované zjavne nepravdivé tvrdenia, vyhlasujem,\nže po zvolení 15. 2. 1993 a po zložení sľubu 2. 3. 1993 som po prvý raz prevzal preddavok\nna plat 2. apríla 1993 za mesiac marec 1993 a zálohové vyúčtovanie za mesiac marec som\nprevzal 9. apríla 1993.\n4. Osobitný význam pre riešenie otázky, aký charakter má zloženie sľubu, má čl. 105\nods. 1 Ústavy. Podľa tohto ustanovenia „... ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil\nsľub, ... výkon funkcie prezidenta patrí vláde ...“. Tým Ústava jednoznačne ustanovuje, že\nv období od zvolenia do zloženia sľubu novozvolená osoba nemôže vykonávať funkciu\nprezidenta,\n\nčo\n\nznamená,\n\nže\n\nsa\n\nfunkcie\n\nujíma\n\nzložením\n\nsľubu.\n\nNa\n\nzáklade\n\nnespochybniteľného ustanovenia čl. 105 ods. 1 možno teda dôjsť iba k takému istému\nzáveru, ako v prípade, keby čl. 104 nebol nadmieru úsporný vo vyjadrení, t.j. keby výslovne\nuvádzal, že prezident republiky začína svoju funkciu vykonávať zložením sľubu a od toho\ndňa začína plynúť jeho volebné (funkčné) obdobie.\n5. Ustanovenie čl. 105 ods. 1 Ústavy kladie situáciu, keď novozvolený prezident ešte\nnezložil sľub, na rovnakú úroveň ako stav, keď prezident nie je zvolený, resp. keď sa úrad\nprezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident. Ak však nemôže začať plynutie\nvolebného (funkčného) obdobia tomu, kto nebol zvolený a ak je tu rovnaký stav, potom\nnemôže začať plynúť volebné (funkčné) obdobie ani tomu, kto bol zvolený ale ešte nezložil\nsľub.\n6. Návrh uvádza výslovnú ústavnú úpravu skúmanej problematiky iba v štyroch\nštátoch a aj to nepresne (v Portugalskej ústave nie je rozhodujúci čl. 131 ale čl. 130 ods. 2\na 3, podľa\n\nktorého prevzatie úradu sa uskutoční v poslednom dni úradného obdobia\n\nodchádzajúceho prezidenta a v tento deň skladá novozvolený prezident sľub a v ústave\nFínska nejde o čl. 20e ods. 3 ale o čl. 23e). Návrh opomína, že v ústavách Francúzskej\nrepubliky, v podstate aj Talianskej republiky (porov. čl. 91), Spolkovej republiky Nemecko,\n\n6\n\nRakúskej republiky, atď. niet výslovnej úpravy tejto otázky, a predsa sa nepochybuje\no konštitutívnom charaktere sľubu a o jeho vplyve na beh funkčného obdobia hlavy štátu.\n7. Keďže ustanovenie čl. 105 ods. 1 Ústavy jednoznačne vylučuje, aby ten, kto bol\nzvolený, vykonával až do zloženia sľubu prezidentskú funkciu a keďže čas skladania\nprezidentského sľubu určuje Národná rada, pri prípadnom rátaní začiatku volebného\n(funkčného) obdobia odo dňa zvolenia, mohol by parlament, posunutím času skladania\nsľubu prezidenta, významne skrátiť skutočný čas výkonu funkcie zvolenej hlavy štátu.\nSkutočnosť, že čas skladania sľubu určuje Národná rada vyplýva z toho, že - okrem presne\nurčenej výnimky - ona schvaľuje program každej schôdze.\n8. Názor, že prezident republiky sa neujíma funkcie voľbou ale až zložením sľubu,\nobsahove potvrdil aj predseda vlády Slovenskej republiky, keď v pravidelnom rozhlasovom\nrozhovore 5. 9. 1997 uviedol, že „...je zvolený nový, ale účinnosť tohto zvolenia je dňom\nodchodu z funkcie starého, kedy aj skladá prezidentský sľub ...“.\nAk je voľba účinná až zložením sľubu, potom zloženie sľubu má konštitutívny\ncharakter. Znamená to tiež, že neúčinnou voľbou nemôže začať plynutie času výkonu\nfunkcie, t.j. funkčné obdobie. A ak tieto princípy majú platiť pre prezidenta, zvoleného\nv r. 1997 alebo 1998, rovnako musia platiť pre prezidenta republiky zvoleného v r. 1993.\n9. Konštrukcia (ktorá odznela v televíznej besede), že prezident je prezidentom od\nzvolenia a od toho času mu začína plynúť funkčné obdobie, ale funkciu môže vykonávať až\nod zloženia sľubu, je neudržateľná. Možnosť, že by prezident republiky nesmel svoju\nfunkciu vykonávať po celý čas, nemá oporu v Ústave. Prezident republiky je volený do\nfunkcie preto, aby po celý Ústavou určený čas (čl. 101 ods. 2) bol hlavou štátu (čl. 101\nods. 1) so všetkými právomocami, ktoré Ústava hlave štátu zveruje.\n10. Funkciu prezidenta republiky, t.j. Ústavou určené kompetencie, som aj fakticky\nzačal vykonávať až po zložení sľubu 2. marca 1993. Prvé zákony, ktoré som ako hlava štátu\npodpísal, sú zákony z 19. marca až 24. marca 1993 č. 85 až 87/1993 Z. z., amnestiu som\n7\n\nudelil rozhodnutím z 12. apríla 1993 (č. 81/1993 Z. z.) a prvé menovacie dekréty sú\nzo 7. marca a 8. marca\n\n1993. Išlo o vymenovanie predsedu\n\nÚstavného súdu SR\n\na o vymenovanie vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 103 ods. 2 Ústavy voľba prezidenta sa vykonáva v posledných 60\ndňoch volebného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak by sa volebné (funkčné) obdobie\nprezidenta rátalo od voľby po voľbu, znamenalo by to, že netrvá Ústavou určených 5 rokov,\nale prípadne až o 60 dní menej. Rozpor takého riešenia s čl. 101 ods. 2 Ústavy je očividný.\nEšte neprijateľnejšia je možnosť, že by po určitý čas, napr. 60 dní, vykonávali\nfunkciu prezidenta dve osoby.\n12. Z uvedeného vyplýva, že Ústava Slovenskej republiky vyžaduje pre reálny výkon\nfunkcie prezidenta republiky splnenie dvoch predpokladov, a to voľbu (čl. 101 ods. 2, 3,\nčl. 103) a zloženie sľubu (čl. 104). Voľba sa stáva platnou až zložením sľubu (čl. 104\nods. 2). Z tohto dôvodu, i z dôvodu uvedeného v čl. 105 ods. 1 Ústavy, má zloženie sľubu\nkonštitutívny charakter. Z konštitutívneho charakteru sľubu vyplýva, že pred zložením\nsľubu nemôže začať plynutie funkčného obdobia, práve tak, ako nemôže začať plynutie\nfunkčného obdobia tomu, kto nebol zvolený (čl. 105 ods. 1 Ústavy).\n13. Skončenie funkčného obdobia prezidenta republiky a skončenie mandátu\nposlanca Národnej rady nie je možné posudzovať analogicky. Obdoba je iba medzi znením\nčl. 101 ods. 2 a čl. 73 ods. 1. Medzi dôsledkami nezloženia sľubu (čl. 75 ods. 2, čl. 104\nods. 2 Ústavy) a medzi časom i dôvodmi zániku funkcie resp. mandátu, sú však zásadné\nrozdiely. Tieto rozdiely vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že funkciu prezidenta\nvykonáva jedna osoba, ale Národná rada je kolektívny orgán.\nPri počte 150 poslancov sa sotva vyskytne prípad, že by všetci skladali sľub v ten istý\ndeň; z rôznych dôvodov spravidla niektorí na ustanovujúcej schôdzi nie sú prítomní. Ak by\nsa volebné obdobie každého poslanca začalo rátať od skutočného času zloženia sľubu,\nkončilo by sa jednotlivo a nie u všetkých naraz. Po nových voľbách by však došlo\nk neriešiteľnej situácii, lebo popri 150 novozvolených by pôsobili aj poslanci, ktorým ešte\nneuplynulo štvorročné obdobie, čo z dôvodu uvedeného v prvej časti čl. 73 ods. 1 Ústavy\n8\n\nnie je možné. Rovnako však nie je možné určiť, ktorí z novozvolených poslancov sa ujmú\nfunkcie až po skončení mandátu tých, ktorí zostali z predchádzajúceho volebného obdobia,\nv akom poradí, atď.\nPreto Ústava v čl. 75 ods. 2 ustanovuje ako následok nezloženia sľubu alebo sľubu\ns výhradou stratu mandátu, t.j. stratu niečoho, čo už existovalo, kým u prezidenta republiky\nv takom prípade čl. 104 ods. 2 Ústavy hovorí o následku, ktorým je neplatnosť voľby\nprezidenta. Pri uprázdnení mandátu poslanca nastupuje náhradník na zvyšok funkčného\nobdobia, pri predčasnom uvoľnení úradu prezidenta sa volí nový prezident na nové\npäťročné funkčné obdobie.\nZ uvedeného vyplýva, že ani druhý z dvoch argumentov návrhu neobstojí.\n14. Zostáva ešte zaujať stanovisko k prípadnej možnosti posudzovať odlišne volebné\nobdobie a funkčné obdobie prezidenta. Pravdaže, z dôvodov uvedených najmä v bodoch 2,\n8, 9 a 11 tohto vyjadrenia, by každé z nich muselo trvať 5 rokov, iba ich začiatok by bol\nrozličný.\nÚstava v čl. 103 ods. 3 používa výraz „volebné obdobie“, v čl. 105 ods. 2 výraz\n„funkčné obdobie“. To by umožňovalo výklad, že volebné obdobie sa začína dňom voľby\na funkčné obdobie sa začína ujatím sa funkcie, t.j. dňom zloženia sľubu. V konkrétnom\nprípade by to znamenalo, že moje volebné obdobie sa začalo 15. 2. 1993 a že nového\nprezidenta by bolo možné voliť 60 dní pred 15. 2. 1998, t.j. od 15. 12. 1997, a že moje\nfunkčné obdobie sa začalo 2. 3. 1993 a končí 2. 3. 1998. V dôsledku toho novozvolený\nprezident by mohol zložiť sľub a ujať sa funkcie až od 2. marca 1998 a do tohto času by sa\nna prevzatie funkcie pripravoval.\nTreba povedať, že platnej Ústave chýba - žiaľ - na viacerých miestach výrazová\njednotnosť, takže často nemožno hovoriť o pojmovej a terminologickej jednotnosti\na presnosti. Rozličné slová majú niekedy ten istý obsah, tie isté slová môžu mať rozličný\nobsah (porov. „výklad ústavných zákonov“ podľa čl. 128 ods. 1 a výklad Ústavy, výraz\n„územná samospráva“, ktorý sa v čl. 67 týka iba obce, ale v čl. 129 ods. 2 aj samosprávy\nvyšších územných celkov, oprávnenia súdu podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) a podľa čl. 144\nods. 3, nadpis druhej hlavy a nadpis jej druhého oddielu atď.).\n\n9\n\nOveľa dôležitejšie však je, že uvedený výklad by viedol k nelogickým záverom\na k situáciám, ktoré by zjavne odporovali potrebám života spoločnosti. Volebné obdobie by\nsa každou vykonanou voľbou skracovalo až o 60 dní. V poradí druhého prezidenta by tak\nbolo možné voliť 15. 12. 1997, tretieho prezidenta 16. 10. 2002, štvrtého 14. 8. 2007, ale (ak\nby sa úrad predčasne neuprázdnil), všetci by nastupovali 2. marca nasledujúceho roku.\nDruhý prezident by sa na prevzatie úradu mohol pripravovať 60 + 15 = 75 dní, tretí 135 dní,\nsiedmy 1 rok a 70 dní atď. Dovedené do extrému - tridsiaty druhý prezident by mohol byť\nvolený skôr, ako tridsiaty prvý prezident zložil sľub. To určite nebolo zámerom\nústavodarcu.\nVýklad Ústavy sa nesmie spoliehať na to, že krajné možnosti nebudú v praxi využité.\nJe mojou povinnosťou upozorniť na teoreticky možné absurdné dôsledky aj vtedy, keď by\nmne osobne, v čase skončenia mojej funkcie, uvedený výklad nemusel prekážať. Prekážal\nby však potrebám štátu a o tie mi ide.\nOkrem toho podľa čl. 105 ods. 2 Ústavy sa v tam uvedenom prípade prezident volí\n„na riadne funkčné obdobie“, t.j. na 5 rokov. Niet nijakého dôvodu na to, aby prezident\nrepubliky, zvolený namiesto prezidenta, ktorý 1 rok nemôže vykonávať svoju funkciu, mal\ndlhšie funkčné obdobie, ako prezident (rátajúc podľa návrhu skupiny poslancov), zvolený\nv obvyklom čase.\nVolebné obdobie a funkčné obdobie zjednocuje ustanovenie čl. 104 ods. 2 Ústavy,\npretože voľba je platná v prípade zloženia sľubu a zložením sľubu začína plynúť funkčné\nobdobie.“\nC.\nSPÔSOBILOSŤ STRÁN BYŤ\nÚČASTNÍKOM SPORU\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa čl. 128 ods. 1\nústavy „podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná. Podmienky ustanoví zákon.“.\n\n10\n\nPodmienky pre podanie výkladu ústavným súdom sú upravené v ustanoveniach § 45\naž 48 zákona národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z.\nPodľa § 46 citovaného zákona „oprávnenými na podanie návrhu sú osoby uvedené\nv § 18 ods. 1 písm. a) až e)“. Podľa tohto ustanovenia : „Ústavný súd začne konanie,\nak podá návrh\na) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nb) prezident Slovenskej republiky,\nc) vláda Slovenskej republiky,\nd) súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,\ne) generálny prokurátor Slovenskej republiky“.\nPodľa § 46 ods. 2 citovaného zákona „účastníkom konania je tiež iný štátny orgán,\no ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný zákon nesprávne vykladá“. O návrhu na podanie\nvýkladu podľa § 48 citovaného zákona „koná senát Ústavného súdu na neverejnom\nzasadnutí a rozhoduje uznesením“.\nPodľa čl. 1 ústavy: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát.“. Ústavný súd vyslovil právny názor: „Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie\nistoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach\ndáva rovnaká odpoveď.“ (PL. ÚS 16/95, s. 7).\nDoterajšiu prax uplatňovania čl. 128 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom možno\nzovšeobecniť tak, že ústavný súd o návrhu koná až vtedy, keď sa preukáže splnenie\npodmienok ustanovených ústavou na začatie takého konania (II. ÚS 30/97, s. 22).\nPrvou podmienkou pre podanie takého návrhu je vznik sporu medzi navrhovateľom\na štátnym orgánom.\n\n11\n\nDruhou podmienkou je vznik sporu o práva alebo povinnosť, ktorú ústava priznáva\nstranám sporu.\nSpor medzi skupinou 39 poslancov národnej rady a prezidentom Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „prezident“) o výklad čl. 101 ústavy vznikol z dôvodu jeho rôznej\ninterpretácie.\nNavrhovateľ tvrdí, že ústava neupravuje začiatok plynutia volebného obdobia\nprezidenta, a že začiatok plynutia päťročného volebného obdobia úradujúceho prezidenta je\ndeň jeho zvolenia. Navrhovateľ súčasne tvrdí, že začiatok volebného obdobia má byť\nanalogický s volebným obdobím poslanca národnej rady, ktorého začiatok sa počíta dňom\nvolieb.\nNaproti tomu prezident republiky zastáva názor, že začiatok jeho volebného obdobia\nje spojený s dňom zloženia sľubu do rúk predsedu národnej rady a končí sa uplynutím\npiatich rokov odo dňa zloženia sľubu.\nPrezident republiky je podľa čl. 101 ústavy „Hlavou Slovenskej republiky... .\nPrezidenta volí Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním na päť rokov. Na\nzvolenie prezidenta je potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov.“.\nAko dôkaz sporu navrhovateľ predložil list prezidenta republiky zo dňa 17. októbra\n1997, č.j. 20-908/97, ktorým prezident republiky oznamuje predsedovi národnej rady, že\nvzhľadom na konštitutívny charakter sľubu prezidenta k naplneniu jeho päťročného\nvolebného obdobia dôjde 2. marca 1998, kedy uplynie päť rokov od zloženia sľubu\nprezidenta do rúk predsedu národnej rady.\nPrijatím veci na ďalšie konanie dňa 29. októbra 1997 by sa mohlo nadobudnúť\npresvedčenie, že senát ústavného súdu sa v prípravnom konaní vysporiadal s konečnou\nplatnosťou vo veci existencie sporu. V tomto smere už ústavný súd vyslovil právny názor\nvo veciach (I. ÚS 51/96, I. ÚS 61/96).\n12\n\nExistenciu sporu ako podmienku konania v rovine hmotnoprávnej a jej splnenie je\npotrebné preskúmavať aj v konaní po prijatí návrhu. Takýto postup nachádza oporu\nv ustanovení § 20 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. v náväznosti na\n§ 10 Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. 114/1993 Z. z.\nPre prejav vôle prezidenta republiky interpretovať niektorý z článkov ústavy nie je\nupravená osobitná forma, ktorá by takýto prejav vôle mala mať, aby ho bolo možné\npovažovať za spôsobilý vyvolať účinky podľa čl. 128 ods. 1 ústavy a § 45 zákona\nč. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Vôľa prezidenta prejavená v liste sp. zn.\n20-908/97 zo dňa 17. októbra 1997 predsedovi národnej rady predstavuje naplnenie\nhmotnoprávnej podmienky konania, pretože je potvrdením vzniku sporu medzi štátnymi\norgánmi o právo, ktoré sa týka ich ústavného postavenia.\nV prípade prezidenta republiky ide o vymedzenie obdobia, v ktorom konkrétna osoba\nzastávajúca úrad prezidenta má vykonať právomoci prezidenta.\nV prípade národnej rady ide o určenie času, v ktorom má uskutočniť voľbu osoby,\nktorá v nasledujúcom období bude vykonávať právomoci prezidenta.\nD.\nVÝKLAD ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY\nÚlohou ústavného súdu vo veci návrhu skupiny 39 poslancov národnej rady je podať\nvýklad čl. 101 ods. 2 ústavy po predchádzajúcom vyhodnotení argumentov daných\núčastníkmi konania a má za povinnosť odpovedať na otázky:\n1/ - kedy sa začína volebné obdobie prezidenta republiky a keďže voľbu nie je možné\noddeľovať od ukončenia volebného obdobia, lebo prezident sa volí na päť rokov, je treba\nodpovedať na to, kedy sa končí jeho volebné obdobie,\n\n13\n\n2/ - či je rozdiel medzi volebným a funkčným obdobím, keďže ústava na rôznych\nmiestach v spojitosti s prezidentom republiky používa oba tieto termíny alebo len termín\nobdobie (napr. po čl. 103 ods. 3 ústavy sa používa termín „volebné obdobie“, v čl. 103\nods. 2 sa používa termín „najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach“, v čl. 105\nods. 2 sa používa termín „funkčné obdobie“),\n3/ - či ide o analógiu medzi volebným obdobím prezidenta a volebným obdobím\nposlancov.\nÚstavný súd v konaní o výklade ústavy na základe konkrétneho prípadu rozhoduje\no pravidlách uplatňovania ústavy v opakujúcich sa podmienkach pre neurčitý počet\nprípadov, ktoré môžu, ale nemusia vzniknúť. Čas je podmienený jedine platnosťou súčasnej\nústavy.\nAž po zmene ústavy môže vzniknúť situácia, ktorej ústavný základ bude taký, aby\nodôvodnil alebo vynútil podanie nového výkladu ústavnej normy (II. ÚS 31/97, s. 24).\nJe potrebné uviesť, že čl. 101 ods. 2 ústavy, ktorý skupina 39 poslancov žiada vyložiť\nurčuje, že prezident je volený na päť rokov, ale neurčuje kedy týchto päť rokov začína\nplynúť, ani kedy sa končí toto päťročné obdobie.\nSkutočnosť, že ústava nestanovuje presný začiatok plynutia volebného obdobia\nprezidenta ešte neznamená, že z nej nemožno vyvodiť odpoveď na túto otázku. Tá je vecou\nvýkladu jazykového, logického a systematického.\nVýklad čl. 101 ods. 2 v spojitosti s ďalšími čl. 103 ods. 3, čl. 104 a čl. 105 tvorí\njednotné ústavné vymedzenie volebného a funkčného obdobia prezidenta. Tieto ustanovenia\nústavy na seba vzájomne nadväzujú a sú vzájomne prepojené príčinnou súvislosťou.\nNemožno ich preto vykladať oddelene a tak zanedbať tieto vzájomné väzby a prepojenia.\nDošlo by k narušeniu príčinných súvislostí a logických nadväzností, ktoré sú v ústave\nstanovené.\n\n14\n\nUž na začiatku treba podľa názoru ústavného súdu poukázať na tú skutočnosť, že\nustanovenie čl. 101 ods. 2 ustanovuje iba časové rozpätie piatich rokov, na ktoré sa volí\nprezident republiky, teda dobu, po ktorú trvá jeho funkcia.\nÚstava neupravuje, kedy sa začína alebo končí volebné alebo funkčné obdobie\nprezidenta. Zvolením sa tento neujíma hneď svojej funkcie a nemôže vykonávať žiadne\nprávomoci, ktoré má určené čl. 102 ústavy. Svojej funkcie aj s príslušnými právomocami sa\nujíma po zložení ústavou predpísaného sľubu, text ktorého je uvedený v čl. 104 ods. 1\nústavy, a to do rúk predsedu národnej rady. Zo samotného textu sľubu jasne vyplýva, že len\nzložením sľubu sa stáva prezident hlavou štátu, lebo týmto sľubom berie na seba záväzok\nverne slúžiť Slovenskej republike, dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín\na etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Ďalej, že bude svoje povinnosti\nvykonávať v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony. Vyplýva\nto aj z odseku 2 citovaného článku, podľa ktorého odmietnutie sľubu alebo zloženie sľubu\ns výhradou, má za následok neplatnosť voľby prezidenta.\nI nasledujúci čl. 105 ods. 1 ústavy potvrdzuje, že ak bol zvolený nový prezident, ale\nešte nezložil sľub ..., „výkon funkcie prezidenta patrí vláde Slovenskej republiky, okrem\noprávnení prezidenta podľa čl. 102 písm. d) až g). V takomto prípade môže vláda poveriť\nsvojho predsedu vykonávať niektoré právomoci prezidenta. Na predsedu vlády prechádza\nv tom čase aj hlavné velenie ozbrojených síl.“. Význam sľubu prezidenta jednoznačne\nvyjadril aj predseda národnej rady v slávnostnom prejave na inaugurácii prezidenta\nrepubliky 2. marca 1993, keď medzi iným povedal: „...nad sídlom prezidenta Slovenskej\nrepubliky zaveje čoskoro prezidentská štandarda. Bude oznamovať, že prezident sa ujal\nsvojej vážnej a zodpovednej funkcie ... podľa čl. 104 ústavy sa ujíma funkcie prezidenta\nSlovenskej republiky po zložení sľubu pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk jej\npredsedu. Pán prezident, zložením sľubu a potvrdením svojho sľubu podaním ruky\na podpisom ste sa stali prezidentom Slovenskej republiky ...“.\nTo, že ústava jednoznačne, ako je to v ústavách iných štátov (na ktoré sa odvolávajú\nnavrhovatelia) neustanovuje presný začiatok plynutia volebného resp. funkčného obdobia\n15\n\nprezidenta, podľa názoru ústavného súdu neznamená nemožnosť stanovenia tohto termínu\nz iných článkov ako z čl. 101 ods. 2, ktoré stanovujú právne postavenie prezidenta\nrepubliky.\nNielen ústavy iných štátov, ako uvádza navrhovateľ, upravujú presný začiatok\nplynutia volebného obdobia prezidenta, ale aj predchádzajúce ústavy platné na území\nSlovenska výslovne definovali začiatok plynutia volebného a funkčného obdobia prezidenta\nrepubliky.\nPodľa § 58 ods. 1 zákona č. 121/1920 Zb., ktorým sa uvádza ústavná listina\nČeskoslovenskej republiky: „Volebné obdobie počíta sa odo dňa, keď novozvolený\nprezident vykonal sľub podľa § 65.“.\nV § 69 ods. 1 ústavného zákona č. 150/1948 Zb. Ústava Československej republiky\nsa uvádza: „Volebné obdobie trvá sedem rokov a počíta sa od toho dňa, keď novozvolený\nprezident zloží sľub.“.\nPodľa čl. 63 ods. 2 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. Ústava Československej\nsocialistickej republiky : „Prezident republiky je volený na obdobie päť rokov. Ujíma sa\nvýkonu svojej funkcie zložením sľubu.“.\nPodľa čl. 62 ods. 2 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii:\n„Prezident je volený na obdobie päť rokov. Ujíma sa výkonu svojej funkcie po zložení\nsľubu.“.\nAk ústava určuje, že prezident sa volí na päť rokov, nemožno uvažovať, že by jeho\nvolebné obdobie mohlo byť kratšie alebo aj dlhšie. Zámer ústavodarcu je jasný a čitateľný.\nPrezident bol volený na päť rokov s tým, aby aj riadne, počas piatich rokov, vykonával\nsvoju funkciu a túto funkciu mohol vykonávať len po zložení ústavou predpísaného sľubu.\n\n16\n\nV čase od volieb do zloženia sľubu prezidenta, čo môže trvať časove neohraničenú\ndobu, vykonáva prezidentské právomoci vláda.\nPlatnosť voľby prezidenta je podmienkou začatia plynutia päťročného obdobia,\nv ktorom osoba zvolená za prezidenta vykonáva právomoci podľa čl. 102 ústavy.\nDruhou podmienkou uplatnenia týchto právomocí je zloženie sľubu (čl. 104 ústavy).\nÚstava ani jednu z týchto podmienok nedovoľuje odpustiť.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že voľba a zloženie sľubu sú dva samostatné právne\nakty, na sebe nezávislé ale na seba naväzujúce. Výkonu funkcie sa prezident republiky\nmôže ujať len po zložení sľubu. Z takto podmienenej logiky veci potom vyplýva, že\nfunkčné obdobie prezidenta končí až po uplynutí piatich rokov od chvíle, keď sa ujal\nfunkcie zložením sľubu.\nLen splnenie oboch týchto podmienok,\n\nt.j. voľby a zloženia sľubu, dochádza\n\nk začatiu plynutia lehoty volebného obdobia, ktoré je totožné s funkčným obdobím.\nVolebné a funkčné obdobie je podľa ústavy identické.\nZ toho ústavný súd vyvodil tieto právne závery:\nZačiatok volebného obdobia (funkčného obdobia) je treba posudzovať v spojitosti\ns ukončením volebného (funkčného) obdobia. Ide o jeden a ten istý problém, zistiť dĺžku\ntohto obdobia a samozrejme hľadať náväznosť na čl. 103 ods. 3 a čl. 104 a 105 ústavy.\nLen zložením ústavou predpísaného sľubu prezident sa ujíma svojej funkcie a len\nod tohto aktu môže plniť svoje prezidentské povinnosti (čl. 102 ústavy). Do zloženia sľubu\nprezidentské povinnosti vykonáva vláda. Zložením sľubu sa začína aj jeho volebné\n(funkčné) obdobie, ktoré trvá päť rokov.\nOdmietnutie sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou, má za následok neplatnosť\nvoľby prezidenta. Nejde o formálny akt, ale o splnenie dôležitej ústavnej podmienky, bez\n17\n\nsplnenia ktorej prezident nemôže realizovať žiadne oprávnenie dané mu čl. 102 ústavy.\nTým, že odmietol vykonať sľub, okrem toho, že má za následok neplatnosť voľby, vzniká\nsituácia, ako keby nebol prezident zvolený.\nAkceptovaním názoru navrhovateľa, že volebné obdobie prezidenta začína voľbou,\nvytvoril by sa stav, že by boli dvaja prezidenti. Ak by sa vykonala voľba nového prezidenta\nv posledných 60 dňoch volebného obdobia úradujúceho prezidenta (čl. 103 ods. 2 ústavy),\nstarému prezidentovi by ešte trvalo volebné obdobie a v tomto období by už bol zvolený\nnový prezident.\nAnalógia medzi volebným obdobím prezidenta a volebným obdobím poslancov nie\nje. Podľa čl. 73 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej\nrepubliky sú volení na štyri roky. Ich funkčné obdobie končí podľa § 6 zákona č. 45/1989\nZb. v znení zákona č. 356/1990 Zb. a zákona č. 28/1992 Zb. dňom skončenia volebného\nobdobia. Predseda a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky však ostávajú\nvo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu\n(čl. 89 ods. 3 a čl. 90 ods. 2 ústavy). Odlišnosť medzi volebným obdobím prezidenta\na poslanca je nielen v dĺžke tohto obdobia (4 a 5 rokov), ale je aj v ich rozdielnom postavení\na odlišných právomociach, poslanci sú predstavitelia zákonodarnej moci a prezident je\npredstaviteľ výkonnej moci. Obdoba je iba vo formulácii znenia čl. 101 ods. 2 a čl. 73\nods. 1, podľa ktorého sú poslanci volení na štyri roky. Rovnako je volený prezident, ale na\npäť rokov. Teda obaja sú volení. Medzi dôsledkami nezloženia sľubu (čl. 75 ods. 2, čl. 104\nods. 2 ústavy) a medzi časom i dôvodmi zániku funkcie, resp. mandátu, sú zásadné rozdiely.\nTieto rozdiely vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že funkciu prezidenta vykonáva\njedna osoba, kým národná rada je kolektívny orgán. Môže sa vyskytnúť prípad, že nie všetci\nposlanci skladajú v jeden deň sľub (môže byť niektorý z nich nemocný, alebo mu bráni iná\nprekážka). Ak by sa volebné obdobie každého poslanca počítalo od skutočného zloženia\nsľubu, končilo by sa jednotlivo a nie u všetkých naraz. Pri nových voľbách by mohla\nvzniknúť situácia, že popri 150 novozvolených poslancoch by tu boli ešte aj poslanci,\nktorým neuplynulo štvorročné obdobie, čo z dôvodu uvedeného v prvej časti čl. 73 ods. 1\nústavy nie je možné. Pri uprázdnení mandátu poslanca nastupuje náhradník na zvyšok\n18\n\nfunkčného obdobia, zatiaľ pri predčasnom odchode prezidenta z funkcie sa volí nový\nprezident na nové päťročné obdobie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. decembra 1997\n\n19", "vazby": {"registre": ["výklad ústavy a ústavných zákonov"], "ustanovenia": ["čl. 128 ods. 1 ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-21", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1"}, {"guid": "ussr:0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/97 z 13. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.1997.1"}, {"guid": "ussr:d33e39fb-a26f-4565-92c6-a265088d9b80", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 61/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/96 z 26. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-26", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d33e39fb-a26f-4565-92c6-a265088d9b80"}, {"guid": "ussr:ec026f4b-5bab-4d86-89aa-2b9e1f85ee31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/96 z 26. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.51.1996.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3"}, {"guid": "ussr:92e162ac-b8ad-435e-9c0b-5ef4e873c050", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2012 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1"}, {"guid": "ussr:4dce834c-262c-4b58-a5b9-49ae39123393", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/00 z 15. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.17.2000.1"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}]}