{"guid": "ussr:6aab00e3-7a42-46ed-8664-10d971b4438b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.645.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 645/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 645/2016 z 11. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 645/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.645.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-08-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6aab00e3-7a42-46ed-8664-10d971b4438b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.645.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.645.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.645.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 645/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Jarmilou\nKarak Vargovou, Brečtanová 21, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 SZa 6/2016 a jeho rozsudkom z 18. marca 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, Brečtanová 21,\nBratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 SZa 6/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom z 18. marca 2016 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podmienečnom prepustení sťažovateľa\nz výkonu trestu odňatia slobody, oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava\n(ďalej aj „správny orgán“) podľa § 82 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) vydalo 27. novembra 2015 rozhodnutie\no administratívnom vyhostení sťažovateľa, ktorý je štátnym občanom\n. V rovnaký deň (27. novembra 2015) správny orgán podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA9-210-019/2015-AV rozhodol\naj o zaistení sťažovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia, a to na dobu do\nzrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie však do 27. mája 2016.\nProti označenému\n\nrozhodnutiu\n\no zaistení\n\nsťažovateľ\n\npodal\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\no ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom\nč. k. 4 Sp 142/2015-48 zo 4. januára 2016 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa\n§ 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom rozsudku zo 4. januára 2016 zároveň nariadil\nbezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia.\nDňa 5. januára 2016 o 10.30 h bol sťažovateľ na základe príkazu na prepustenie na\nslobodu prepustený zo zaistenia v priestoroch Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov. Toho istého dňa (5. januára 2016) o 10.40 h bol kontrolovaný hliadkou\noddelenia cudzineckej polície Trnava a z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu na\núzemí Slovenskej republiky bol predvedený na uvedený policajný útvar. Po vypočutí\nsťažovateľa a po doplnení dokazovania v zmysle pokynov krajského súdu udelených\nsprávnemu orgánu v zrušujúcom rozsudku krajského súdu zo 4. januára 2016 správny orgán\n\n2\n\nrozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA9-6-066/2016-AV z 5. januára 2016 rozhodol podľa § 88\nods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov o opätovnom zaistení sťažovateľa na účel\nvýkonu\n\nadministratívneho\n\nvyhostenia,\n\na to\n\nna\n\ndobu\n\ndo\n\nzrealizovania\n\nvýkonu\n\nadministratívneho vyhostenia, najdlhšie však do 27. marca 2016. Proti rozhodnutiu\no zaistení z 5. januára 2016 sťažovateľ podal opravný prostriedok, o ktorom krajský súd\nrozhodol rozsudkom č. k. 9 SP 9/2016-55 z 8. februára 2016 tak, že rozhodnutie správneho\norgánu o zaistení sťažovateľa podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu č. k. 9 SP 9/2016-55 z 8. februára 2016, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie správneho orgánu, sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom najvyšší\nsúd napadnutým rozsudkom č. k. 10 SZa 6/2016-88 z 18. marca 2016 rozhodol tak, že\nrozhodnutie krajského súdu z 8. februára 2016 podľa § 219 v spojení s § 246c v tom čase\nplatného Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.\nSťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta porušenie svojich práv\noznačených v sťažnosti rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 10 SZa 6/2016-88 z 18. marca\n2016 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:\n«Sťažovateľ namieta porušenie jeho základných práv práve týmto rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10 SZa/6/2016).\nSťažovateľ tak bol opakovane zaistený z rovnakého dôvodu, ktorého nezákonnosť\nbola vyslovená predchádzajúcim zrušovacím rozsudkom krajského súdu (i keď iba z dôvodu\nformálnych nedostatkov rozhodnutia o zaistení), policajným orgánom, ktorý operoval mimo\nsvojho obvodu (v obvode OCP PZ Dunajská Streda), pričom je z postupu úplne zrejmé, že\nišlo iba o formálne prepustenie bez reálneho nadobudnutia osobnej slobody, pričom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje takýto postup za súladný so zákonom, ako aj\ns medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.\n... Podstata porušenia základných práv sťažovateľa spočíva v neprepustení\nsťažovateľa zo zaistenia na základe rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 Sp/142/2015, ktorým\nzrušil rozhodnutie správneho orgánu o zaistení č. p. PPZ-HCP-BA9-210-019/2015-AV,\nkedy síce došlo formálne k vydaniu príkazu na prepustenie, sťažovateľ bol však súbežne\nznovu na základe rovnakého dôvodu zaistený.\n\n3\n\nNamietam preto predovšetkým porušenie postupu stanoveného v čl. 5 ods. 4\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kedy napriek tomu, že\nsa sťažovateľ síce domáha (a formálne aj domôže) rozhodnutia o nezákonnosti pozbavenia\njeho slobody, k faktickému prepusteniu zo zaistenia nedôjde.\n... Nové rozhodnutie o zaistení, ktoré bolo vyústením „ďalšieho konania“ po vrátení\nveci krajským súdom, vydané po odstránení formálnych nedostatkov pôvodného\nrozhodnutia smerujúce k opakovanému zaisteniu za dôvodu, pre ktoré bolo vydané i\npredchádzajúce rozhodnutie zrušené krajským súdom, nemožno považovať za zákonné.\nOsobitne poukazujeme na právo na osobnú slobodu a zabránenie svojvoľnému\na neospravedlniteľnému pozbaveniu osobnej slobody, ktoré musí byť ako základný koncept\nchápaný vo vzťahu k jednotlivým prípadom pozbavenia osobnej slobody, ako aj k celému\nčl. 5 Dohovoru.\n... Mám za to, že formálne vydanie príkazu na prepustenie, bez realizácie tohto\nprepustenia, nie je naplnením obsahu čl. 5 Dohovoru. Opakované zaistenie tej istej osoby\nz rovnakého dôvodu, ktoré bolo už raz súdom vyhlásené za nezákonné, nie je súladné\ns požiadavkou právomoci súdu prepustiť cudzinca na slobodu def. v čl. 5 Dohovoru\na rovnako nezodpovedá požiadavke zákonnosti pozbavenia osobnej slobody, garantovanej\nv čl. 17 ÚSR a čl. 8 Listiny. Rozhodnutie, ktoré je vydané v rozpore so zákonom - aj pokiaľ\nide o formálne vady rozhodnutia - má byť vždy sankcionované jeho vyhlásením za\nnezákonné a prepustením zaisteného cudzinca.»\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež uvádza:\n„Nad rámec, pre informáciu dopĺňame, že sťažovateľ bol medzičasom vyhostený,\nnachádza sa v\n\nNa území Slovenskej republiky požiadal pred svojím odchodom\n\no udelenie azylu, pričom Ministerstvo vnútra SR, migračný úrad, vydal rozhodnutie\nČAS: MU-PO-21-24/2016-Ž zo dňa 16. 2. 2016, ktorým rozhodol o tom, že žiadateľovi\npodľa § 12 ods. 2 písm. f) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov žiadosť o azyl zamieta ako zjavne\nneopodstatnenú. Toto rozhodnutie bolo následne zrušené rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave, sp. zn. 9 Saz/7/2016 zo dňa 20. 4. 2016, ktorý rozhodnutie migračného úradu\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.“\n\n4\n\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Práva\n\nna slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 8\nListiny základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho\nrozhodnutím sp. zn. 10 SZa/6/2016 zo dňa 18. marca 2016 boli porušené.\nPráva\n\nzaručené v čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho\nrozhodnutím sp. zn. 10 SZa/6/2016 zo dňa 18. marca 2016 boli porušené.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10 SZa/6/2016 zo dňa\n18. marca 2016 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR...\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\n\n5\n\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nV posudzovanej veci sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1 a 2 listiny a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 SZa 6/2016 a jeho rozsudkom\nz 18. marca 2016.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená.\n\n6\n\nPodľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,\nže nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.\nV zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie\no vypovedaní alebo vydaní.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nVo vzťahu k sťažovateľom označeným článkom ústavy, listiny a dohovoru ústavný\nsúd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že čl. 17 ústavy, čl. 8 listiny,\nako aj čl. 5 dohovoru, ktoré sa týkajú práva na osobnú slobodu, obsahujú tak právo podať\nnávrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti\npozbavenia osobnej slobody a nariadil prepustenie, ak je toto obmedzenie nezákonné, ako aj\nprávo nebyť osobnej slobody pozbavený dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu,\nalebo byť prepustený počas konania (m. m. napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03,\nIII. ÚS 199/05). Z už vyslovených právnych názorov ústavného súdu možno vyvodiť, že\nz hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom čl. 17 ústavy, čl. 8 listiny a práv\nvyplývajúcich z čl. 5 dohovoru neexistujú medzi týmito právami zásadné rozdiely, keďže\nčl. 17 ústavy a čl. 8 listiny zahŕňajú aj práva vyplývajúce z čl. 5 dohovoru (pozri napr.\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, IV. ÚS 181/07). Ústavný súd preto v predmetnej veci\nposudzoval možnosť prípadného porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1\na 2 ústavy, čl. 8 ods. 1 a 2 listiny a jeho práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru\nnapadnutým postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým rozsudkom spoločne.\n\n7\n\nPodľa sťažovateľa k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv došlo (v podstate)\ntým, že najvyšší súd vo svojom napadnutom rozsudku nesprávne posúdil kľúčovú otázku\nnamietanej veci, a to, že po zrušení (v poradí prvého) rozhodnutia správneho orgánu\no zaistení sťažovateľa rozsudkom krajského súdu zo 4. januára 2016, ktorým bolo okrem\niného nariadené bezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia, sťažovateľ reálne\nprepustený na slobodu nebol, keďže bezprostredne po jeho (podľa sťažovateľa formálnom)\nprepustení bol predvedený správnym orgánom a na základe jeho (v poradí druhého)\nrozhodnutia bol opätovne zaistený, čím sa de facto pokračovalo v pôvodnom zaistení, ktoré\nbolo rozsudkom krajského súdu vyhlásené za nezákonné.\nÚstavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných\nsúdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za\nnásledok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti, pričom vzal do úvahy aj rozsudok\nkrajského súdu zo 4. januára 2016, ktorým bolo zrušené (v poradí prvé) rozhodnutie\nsprávneho orgánu o zaistení sťažovateľa z 27. novembra 2015, keďže obsah označeného\nrozsudku krajského súdu je významný pre posúdenie opodstatnenosti námietok sťažovateľa.\nKrajský súd rozsudok zo 4. januára 2016, ktorým zrušil rozhodnutie o zaistení\nsťažovateľa z 27. novembra 2015 a nariadil jeho prepustenie, odôvodnil takto:\n«... Pretože odporca nevykonal náležité dokazovanie na otázky, súvisiace\ns dispozíciou navrhovateľa finančnými prostriedkami, resp. so zabezpečením jeho ev.\npobytu na slovenskom území (ubytovanie, zabezpečenie hradenia životných potrieb a pod.)\na svoju správnu úvahu v tomto smere zjavne založil iba na skutočnosti, že navrhovateľ mal\n\n8\n\n„pri sebe“ iba 30,42 eur, súd dospel k presvedčeniu, že iba takto zistený skutkový stav veci\nbol nedostatočným pre relevantné posúdenie veci, resp. pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. S poukazom na ust § 250sa ods. 7 O. s. p. nariadil bezodkladné prepustenie\nnavrhovateľa zo zaistenia.\nVzhľadom k dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia nebolo toto rozhodnutie\npreskúmavané z pohľadu druhej, navrhovateľom vznesenej námietky, ktorou bola námietka\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nV ďalšom konaní bude úlohou odporcu (pokiaľ bude realizovať výkon vydaného\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa formou zaistenia navrhovateľa)\nopätovne vypočuť navrhovateľa a vykonať náležité dokazovanie. Dokazovanie zamerať na\ndisponovanie (preukázanie) dostatočnými finančnými prostriedkami v zmysle zákona\no pobyte cudzincov (§ 6 ods. 2, resp. § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov),\npodobne ako na zabezpečenie jeho ev. pobytu na slovenskom území. Tiež na navrhovateľovo\nsprávanie sa v prípade jeho prepustenia (z predvedenia), na otázku či zastupiteľský úrad\nkrajiny jeho štátnej príslušnosti požiadal o vydanie cestovného (ev. náhradného cestovného)\ndokladu - ak nie prečo tak neurobil. Podľa obsahu takto doplneného dokazovania vykonať\nprípadne aj ďalšie dokazovanie a to buď z vlastného podnetu, alebo na základe podnetu\nnavrhovateľa. Po doplnení dokazovania v naznačených smeroch vo veci vydať meritórne\nrozhodnutie, jeho výrok či výroky náležite odôvodniť, aby z odôvodnenia bola jednoznačná\nsprávna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri jeho vydaní.»\nNajvyšší súd rozhodujúci o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu\nz 8. februára 2016, ktorým bolo potvrdené (v poradí druhé) rozhodnutie o zaistení\nsťažovateľa z 5. januára 2016, v relevantnej časti, ktorá sa týka námietok sťažovateľa\nuplatnených v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, napadnutý rozsudok odôvodnil takto:\n„Na tomto mieste považuje odvolací súd k námietke navrhovateľa týkajúcej sa\nnezákonnosti a nesúladu rozhodnutia odporcu o jeho zaistení s čl. 5 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 15 ods. 2 smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/115/ES s ohľadom na jeho neprepustenie zo zaistenia uviesť\nnasledovné.\n\n9\n\nNa podporu tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia o zaistení navrhovateľ predložil ako\npodporný dôkaz rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn.\n9 As 111/2012 zo dňa 01. 11. 2012.\nOdvolací súd po oboznámení sa s argumentáciou predloženého rozsudku musí\nkonštatovať, že v prípade navrhovateľa nebolo možné aplikovať závery a právnu\nargumentáciu rozhodnutia Nejvyššího správního soudu Českej republiky, pretože z\nrozsudku Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn. 9 As 111/2012 zo dňa 01. 11.\n2012 vyplýva, že v uvedenom prípade po zrušení pôvodného rozhodnutia o zaistení cudzinca\nnedošlo k prepusteniu cudzinca zo zaistenia a správny orgán vydal nové rozhodnutie o jeho\nzaistení, čo považoval Nejvyšší správní soud za pochybenie, rovnako tak toto pochybenie\nvytkol krajskému súdu, ktorý tento postup aproboval, ktoré je podľa Nejvyššího správního\nsoudu zjavne v rozpore s čl. 15 ods. 2, in fine, návratovej smernice.\nPri porovnaní týchto dvoch prípadov, odvolací súd nezistil zhodu v skutkových\nokolnostiach, ale naopak rozdiel videl v tom, že odporca v preskúmavanom prípade po\npredchádzajúcom zrušení rozhodnutia odporcu o jeho zaistení, navrhovateľa zo zaistenia\nprepustil. Uvedené jednoznačne vyplýva z obsahu administratívneho spisu, konkrétne\nz príkazu na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z útvaru policajného zaistenia\npre cudzincov. Podľa odvolacieho súdu neobstojí námietka navrhovateľa, že k jeho\nprepusteniu zo zaistenia nedošlo, nakoľko z obsahu administratívneho spisu jednoznačne\nvyplynulo, že navrhovateľ bol prepustený na slobodu dňa 05. 01. 2016 o 10.30 hod.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že toho istého dňa, teda 05. 01. 2016\no 10.40 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou OCP PZ Trnava a následne bol\npredvedený na OCP PZ Trnava (z dôvodu podozrenia z jeho neoprávneného pobytu na\núzemí SR), o čom svedčí záznam o jeho predvedení na OCP PZ Trnava zo dňa 05. 01. 2016\no 10.45 hod.\nZ obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že po vypočutí navrhovateľa,\nktoré sa uskutočnilo dňa 05. 01. 2016 o 13.00 hod., a po vyhodnotení vyjadrenia jeho\nbývalej manželky\n\n, ktorá bola vypočutá k možnostiam jeho ubytovania,\n\nresp. k finančným a majetkovým pomerom, teda k alternatívam zaistenia a po konfrontácii\nvyjadrenia navrhovateľa a jeho bývalej manželky, odporca vydal rozhodnutie o zaistení\nnavrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.\n\n10\n\nPre posúdenie dôvodnosti námietok navrhovateľa, ktorý namietal rozpor a nesúlad\nrozhodnutia odporcu o jeho zaistení s čl. 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 15 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES\ns ohľadom na neprepustenie navrhovateľa zo zaistenia, bolo preto primárne potrebné\nposúdiť, či navrhovateľ bol zo zaistenia prepustený.\nS poukazom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné vychádzať,\nodvolací súd ustálil, že námietky navrhovateľa, ktorými namietal, že odporca nebol\noprávnený vydať rozhodnutie o opakovanom zaistení, nakoľko tento postup viedol\nk pokračovaniu zaistenia, nemohli obstáť, pretože tvrdenia navrhovateľa, že k jeho\nprepusteniu zo zaistenia nedošlo, sa nepreukázali ako pravdivé.\nNa základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že námietky navrhovateľa\no nesúlade rozhodnutia o zaistení s čl. 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 15 ods. 2 návratovej smernice nemohli obstáť, pretože\nnavrhovateľ bol preukázateľne zo zaistenia prepustený a k jeho zaisteniu, ktoré je\npredmetom súdneho prieskumu došlo po tom, čo odporca vykonal dokazovanie potrebné\nk posúdeniu existencie alternatív zaistenia, k čomu ho zaviazal po predchádzajúcom zrušení\nrozhodnutia o zaistení navrhovateľa krajský súd.“\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj dokumentácie k nej priloženej,\nvychádzajúc najmä z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\n(osobitne jeho citovanej časti), dospel k záveru, že nevykazuje znaky svojvôle,\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku podľa názoru\nústavného súdu ústavne konformným spôsobom objasnil všetky pre posudzovanú vec\npodstatné skutočnosti a dal náležitú a podrobnú odpoveď na všetky sťažovateľom vznesené\nvýhrady.\nVo vzťahu ku kľúčovej námietke sťažovateľa, že po zrušení predchádzajúceho\nrozhodnutia\n\no\n\nzaistení\n\nnemohol\n\nbyť\n\nsťažovateľ\n\nopätovne\n\nzaistený,\n\npretože\n\nz predchádzajúceho zaistenia nebol reálne prepustený na slobodu tak, ako to nariadil krajský\nsúd vo svojom zrušujúcom rozsudku, ústavný súd uvádza, že podľa jeho názoru najvyšší\nsúd v napadnutom rozsudku dospel k ústavne udržateľnému záveru, keď, vychádzajúc\n\n11\n\nz obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj príkaz na prepustenie sťažovateľa\nzo zaistenia, konštatoval, že sťažovateľ bol 5. januára 2016 o 10.30 h zo zaistenia riadne\nprepustený na slobodu tak, ako to nariadil krajský súd. Na uvedenej skutočnosti nemôže nič\nzmeniť ani tá skutočnosť, že sťažovateľ bol v krátkom čase po prepustení (5. januára 2016\no 10.40 h) správnym orgánom predvedený a opätovne zaistený. Konajúci správny orgán mal\ntotiž v zmysle rozsudku krajského súdu povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie na účely\nnáležitého objasnenia skutkového stavu a povinnosť svoje rozhodnutie o prípadnom\nopätovnom zaistení sťažovateľa riadne odôvodniť. Ak správny orgán po vykonaní úkonov\nnariadených krajským súdom dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonnom\na medzinárodnými zmluvami ustanovené podmienky pre opätovné zaistenie sťažovateľa\n(splnenie ktorých v konečnom dôsledku bolo podrobené revíznej právomoci krajského súdu\ni najvyššieho súdu na základe sťažovateľom podaného opravného prostriedku, resp.\nodvolania), zrušujúci rozsudok krajského súdu nepredstavoval pre opätovné zaistenie\nsťažovateľa žiadnu právnu prekážku. Naopak, promptný postup správneho orgánu po\nprepustení sťažovateľa možno v okolnostiach prípadu považovať za súladný so sledovaným\núčelom zaistenia, ktorým bolo zabezpečenie sťažovateľa pre účely výkonu jeho\nadministratívneho vyhostenia, keďže podľa názoru správneho orgánu existovalo dôvodné\npodozrenie, že sťažovateľ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhosteniu vyhol.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nesignalizuje ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označených\npráv, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. augusta 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cudzinec, cudzinci-zaistenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "b573c51e-157a-440c-b1de-62f9695f0a23:ac8204c8-76d5-4063-ae92-ecec04d9b8b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200117.1", "spisova_znacka": "10SZa/6/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/6/2016 z 17. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-17", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200117.1"}, {"guid": "1be79c55-0561-4b4e-ae05-0635eb097c55:83ed9026-5172-4210-9931-2d07f5c5a3d3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1016200361.3", "spisova_znacka": "9Saz/7/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/7/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200361.3"}, {"guid": "988e9332-788e-475a-ad1b-2bc6a8c35db1:f8386169-b5e5-4f1b-a4f8-f2ba341cc918", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1015202124.1", "spisova_znacka": "4Sp/142/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/142/2015 z 3. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-01-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015202124.1"}], "citovane_v": []}