{"guid": "ussr:b6bdbc88-3b75-4be1-99a4-94e688ce511c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.641.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 641/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 641/2016 z 11. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 641/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.641.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-08-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b6bdbc88-3b75-4be1-99a4-94e688ce511c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.641.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.641.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.641.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 641/2016-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\na zo sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďuricom,\nSNP 711/25, Veľký Krtíš, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava\nsp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďuricom, SNP 711/25, Veľký Krtíš, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nTrnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára 2016 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\nNa základe výzvy ústavného súdu z 11. mája 2016 právny zástupca sťažovateľky\nprípisom z 23. mája 2016 doplnil sťažnosť o kópiu sťažnosťou napadnutého uznesenia\nokresného súdu opatreného doložkou právoplatnosti.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd na základe návrhu\nnavrhovateľa  dlžníka obchodnej spoločnosti HYDINÁR, a. s., ČSA 1403, Gbely (ďalej\nlen „dlžník“), uznesením sp. zn. 23 R 3/2015 z 13. novembra 2015 začal reštrukturalizačné\nkonanie voči dlžníkovi. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku\nč. 223/2015 z 20. novembra 2015. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 23 R 3/2015\nz 26. novembra 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka,\naby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkcie\nreštrukturalizačného správcu bola ustanovená ADVO INSOLVENCY k. s., Hollého 10,\nNitra (ďalej len „reštrukturalizačný správca“). Predmetné uznesenie bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku č. 233/2015 zo 4. decembra 2015 a právoplatnosť nadobudlo\n5. decembra 2015.\nSťažovateľka si do predmetného reštrukturalizačného konania prihlásila svoju\npohľadávku v sume 125 334,40 € spôsobom podľa § 121 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a stala sa tak\núčastníčkou tohto konania. Pohľadávka sťažovateľky bola reštrukturalizačným správcom\nzistená v sume 104 078,12 €.\nSťažovateľka uvádza, že „v reštrukturalizačnom konaní sa dňa 8. 2. 2016 konala\nprvá schôdza veriteľov, ktorej obligatórnym bodom bolo okrem iného i hlasovanie\no vyhlásení konkurzu na dlžníka. Na schôdzi sa zúčastnilo spolu 15 veriteľov, z ktorých\n14 boli oprávnení hlasovať s celkovým počtom 950.284 hlasov s tým, že za vyhlásenie\n2\n\nkonkurzu boli veritelia, ktorých hlasy predstavovali spolu 481.160 hlasov /proti bolo\n469.120 hlasov/. Tento výsledok hlasovania predstavoval teda nadpolovičnú väčšinu,\npretože bolo potrebné kvórum 475.143, hlasovať teda v rozdiele cca 6.000 hlasov.“.\nNásledne okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára 2016\nzastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok\ndlžníka a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil\n.\nZároveň okresný súd predmetným uznesením uložil ustanovenému správcovi\npovinnosť bez zbytočného odkladu informovať o konkurznom konaní všetkých známych\nveriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované\nsídlo v iných členských štátoch Európskej únie, o spôsobe prihlasovania pohľadávok\nv súlade s čl. 40 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní,\nvyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia\nkonkurzu, a dal veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.\nUznesenie okresného súdu sp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára 2016 bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku č. 32/2016 zo 17. februára 2016 a právoplatnosť nadobudlo\n18. februára 2016.\nV úvodnej časti sťažnosti sťažovateľka popisuje skutkový stav, pri ktorom malo\ndôjsť k porušeniu ňou označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru,\nz ktorého vyplýva, že «na základe požiadavky sťažovateľky nám boli zaslané správcom\nkonkrétne výsledky hlasovania a ďalšie podklady, z ktorých vyplýva, že v prospech\n„vyhlásenia konkurzu“ hlasovala aj spoločnosť TOMIS PLUS s. r. o., so sídlom Stred 178,\n023 54 Turzovka, IČO: 47590068. Z konečného zoznamu pohľadávok v danej veci vyplýva,\nže spoločnosť TOMIS PLUS s. r. o. mala zistenú pohľadávku v celkovej výške 88.808,66 Eur\na mala priznaný na schôdzi 78.442 hlasov, pričom rozdiel tvorila zmluvná pokuta\nprihlásená týmto veriteľom. Sťažovateľka tvrdí, že celá prihlásená pohľadávka tohto\n\n3\n\nveriteľa mala mať zistené poradie „podriadená pohľadávka“ bez ohľadu na právny titul,\npretože samotná táto právnická osoba bola spriaznenou osobou k dlžníkovi.\nNa túto skutočnosť upozorňoval pred schôdzou aj jeden zabezpečený veriteľ, pokiaľ\nje mi známe išlo o Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. ... Sťažovateľka poukazuje,\nže pokiaľ by tento veriteľ nehlasoval pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, nebol by\nkonkurz na dlžníka vyhlásený...\nPoukazujeme pritom, že právnym titulom prihlášky veriteľa TOMIS PLUS s. r. o.\nje zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 12. 2014, kedy TOMIS PLUS s. r. o.\nako postupník nadobudol pohľadávky postupcu DeHeus, a. s., Marefy 144, Bučovice, ČR,\nIČO: 25321498.\nTento deň treba považovať za deň vzniku pohľadávky v zmysle ust. § 95 ods. 3 ZKR,\npretože v ten deň sa daný veriteľ vôbec stal veriteľom vo vzťahu k dlžníkovi, ale presne\nv tom období až do 27. 1. 2015 bol členom dozornej rady dlžníka osoba\ns uvedeným bydliskom\n\n. Táto istá osoba je u veriteľa TOMIS\n\nPLUS s r. o. počnúc 21. 01. 2014 prokuristom, zároveň od 11. 02. 2015 konateľom\na od 21. 01. 2014 stopercentným spoločníkom s menom\n\ns bydliskom\n\n. Takže je zjavné, že tieto dve osoby sú príbuzné a blízke\nosoby. Preto potom postavenie tohto veriteľa bolo potrebné subsumovať podľa ust. § 9 ZKR\nods. 1/ písm. e) a teda v prípade uvedeného veriteľa išlo o spriaznenú osobu v postavení\nku dlžníkovi HYDINÁR a. s. minimálne v období od 19. 12. 2014 do 27. 01. 2015, čo stačí\nna to, aby celá prihlásená pohľadávka mala mať poradie podriadenej pohľadávky a preto\nnemal tento veriteľ mať vôbec hlasovacie právo.».\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na argumentáciu, ktorú uviedla vo svojom\npodnete na zvolanie opätovnej schôdze veriteľov dlžníka adresovanom okresnému súdu\n(podnet bez uvedenia dátumu, doručený okresnému súdu poštou 16. februára 2016, pozn.),\nže „výsledok hlasovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu na schôdzi veriteľov konanej dňa\n8. 2. 2016 by nebol prijatý. Pre tento prípad, ak by neprešiel návrh na vyhlásenie konkurzu,\npostavenie sťažovateľky, ako nezabezpečenej veriteľky by bolo lepšie, lebo v povolenej\nreštrukturalizácii by bola aspoň čiastočne uspokojená.“.\n\n4\n\nSťažovateľka namieta, že jej práva „boli zjavne takýmto hlasovaním porušené,\npričom námietku priamo na schôdzi vzniesť nemohla, pretože o tomto postavení a priznaní\nhlasov danému veriteľovi nevedela, preto sa so svojim podnetom adresovaným Okresnému\nsúdu v Trnave zo dňa 12. 02. 2016 doručeného súdu dňa 16. 02. 2016. dovolávala uloženia\npokynu zvolať opätovnú schôdzu veriteľov, na ktorej bude možné vykonať opätovné\nhlasovanie o vyhlásení konkurzu s tým, že spriaznený veriteľ TOMIS PLUS s. r. o. nebude\nmať priznané hlasovacie práva. Pre sťažovateľku v danom momente neexistoval žiadny iný\nprávny prostriedok, akým by bolo možné opraviť hlasovanie, resp. prepočítať hlasy tak, aby\nhlasy spriazneného veriteľa neboli brané do celkového počtu veriteľov oprávnených\nhlasovať.\nOkresný súd v Trnave písomne oznámil sťažovateľke oznámením zo dňa 31. 03. 2016\ndoručeného právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 08. 04. 2016, že zvolanie opätovnej\nschôdze nie je možné, nakoľko súd už rozhodol o zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení\nkonkurzu. Súd v oznámení zdôraznil, že pohľadávka TOMIS PLUS s. r. o. nebola popretá,\nnaopak bola zistená v čase konania schôdze veriteľov a správca pri zachovaní odbornej\nstarostlivosti nemal vedomosť o spriaznenosti veriteľa TOMIS PLUS s.r.o. Súd poukázal\nna možnosť sťažovateľky využiť právo podať podnet správcovi v zmysle ust. § 124 ods. 3\nZKR.“.\nPodľa sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré\n„spočíva v absencii akéhokoľvek opravného prostriedku a vo vydaní napadnutého\nuznesenia bez nariadenia pojednávania“.\nSťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, pretože «ak by bol dodržaný zákonný postup v tom smere, že by za vyhlásenie\nkonkurzu nehlasovala spriaznená spoločnosť a dlžník by sa nebol dostal do konkurzu,\npotom by uspokojenie jednotlivých veriteľov, ako aj sťažovateľky bolo nepochybne vyššie,\nnakoľko je zásadný rozdiel v „kvalite“ vlastníctva pohľadávky a ich uspokojenie v konkurze\na iný v reštrukturalizácii».\n\n5\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1/ Ústavy SR v spojení\ns právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23 R 3/2015-173\nz 8. 2. 2016 porušené bolo.\n2. Právo sťažovateľky na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 odsek 1/ Ústavy SR\nuznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23 R 3/2015-173 z 8. 2. 2016 porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresného súdu v Trnave č. k. 23 R 3/2015-173 z 8. 2. 2016 zrušuje\na vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie s tým, že Okresný súd Trnava\nje povinný pred samotným rozhodnutím nariadiť pojednávanie a následne rozhodnúť vo\nveci samej.\n4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov konania (trov\nprávneho zastúpenia) vo výške 149,16 Eur v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\nnálezu na účet advokáta JUDr. Petra Ďuricu...“\nPodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež\nnavrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára 2016 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej.\nII.\nV rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 v spojení s § 31\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) ústavný súd prípisom zo 14. júna 2016 vyzval okresný\nsúd na zaujatie písomného stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti. Súčasne požiadal\nokresný súd o predloženie reštrukturalizačného spisu sp. zn. 23 R 3/2015.\n\n6\n\nPredseda okresného súdu v písomnom stanovisku sp. zn. 1 SprV/422/2016 z 24. júna\n2016, doručenom ústavnému súdu 29. júna 2016, v podstatnom uviedol:\n«Uznesením zo dňa 26. 11. 2015 č. 23 R/3/2015-151 súd povolil reštrukturalizáciu\ndlžníka HYDINÁR, a. s.\nDňa 8. 2. 2016 o 10.00 hod. sa konala schôdza veriteľov, na ktorej správca poučil\nveriteľov a oboznámil ich o priebehu reštrukturalizácie. Na schôdzi prítomný veriteľ\nžiadal hlasovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, pričom za tento\nnávrh hlasovali veritelia s počtom hlasov 481.160, čo predstavovalo nadpolovičnú väčšinu.\nSprávca zároveň na schôdzi vyzval veriteľov, aby sa vyjadrili, či vznášajú námietku\nvoči zvolaniu schôdze, priebehu alebo vedeniu schôdze, prípadne inú námietku – žiadna\nnámietka na schôdzi veriteľov vznesená nebola.\nNakoľko príslušný a kompetentný vyšší súdny úradník (ako zástupca súdu) bol\nprítomný na schôdzi veriteľov, a priamo na schôdzi prevzal zápisnicu zo schôdze veriteľov\n(v súlade s § 131, ods. 2, písm. d) ZKR), uznesením zo dňa 8. 2. 2016 č. 23 R/3/2015-173\nsúd zastavil reštrukturalizačné konanie, a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.\nUznesenie bolo riadne zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 17. 2. 2016,\nčím v zmysle § 131, ods. 3 ZKR zanikli účinky reštrukturalizačného konania.\nDňa 16. 2. 2016 (teda po tom, čo súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka) bol súdu\ndoručený podnet veriteľa\n\n(sťažovateľka), prostredníctvom jej právneho\n\nzástupcu JUDr. Petra Ďuricu, na zvolanie opätovnej schôdze veriteľov dlžníka HYDINÁR,\na. s. - ako dôvod uviedla že na schôdzi hlasoval veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o., ktorý hlasoval\n„ZA“ vyhlásenie konkurzu. Veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o. mal v čase schôdze zistené\npohľadávky v celkovej výške 88.808,66 €, a mal priznaných 78.442 hlasov, pričom rozdiel\ntvorila zmluvná pokuta. Podľa názoru sťažovateľky mala mať však celá pohľadávka veriteľa\nTOMIS PLUS, s. r. o. zistené poradie „podriadená pohľadávka“, nakoľko veriteľ\nTOMIS PLUS, s. r. o. je spriaznenou osobou dlžníka; ak by veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o.\nna schôdzi nehlasoval (podľa sťažovateľky nemal mať hlasovacie práva z dôvodu\npodľa § 126, ods. 3 ZKR), návrh na vyhlásenie konkurzu by nebol na schôdzi veriteľov\nschválený nadpolovičnou väčšinou, a postavenie sťažovateľky ako nezabezpečeného\nveriteľa by bolo lepšie, keďže v reštrukturalizácii by bola aspoň čiastočne uspokojená.\n\n7\n\nSťažovateľka ďalej uviedla, že námietku priamo na schôdzi vzniesť nemohla, pretože\no postavení a priznaní hlasov veriteľovi TOMIS PLUS, s. r. o. nevedela, a preto žiadala\nuložiť správcovi pokyn zvolať opätovnú schôdzu veriteľov, na ktorej sa bude hlasovať\no vyhlásení konkurzu, pričom veriteľ TOMIS PLUS s. r. o. nebude mať hlasovacie práva.\nSúd na podnet odpovedal listom zo dňa 31. 3. 2016 v ktorom uviedol, že pohľadávka\nveriteľa TOMIS PLUS, s. r. o. nebola popretá, naopak bola zistená v čase konania schôdze\nveriteľov. Správca vo svojom vyjadrení uviedol, že pri zachovaní odbornej starostlivosti\nnemal vedomosť o tom, že by veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o. mohol byť spriaznenou osobou\ndlžníka. Dlžník taktiež túto skutočnosť v zozname spriaznených osôb neuviedol, a táto\nskutočnosť nevyplývala ani z iných verejných registrov, preto pohľadávky tohto veriteľa boli\nzistené tak, ako to uviedol správca vo svojom zozname pohľadávok.\nSúd k veci ďalej uvádza, že správca ADVO Insolvency, k. s. doručil tunajšiemu súdu\ndňa 5. 2. 2016 zoznam pohľadávok s vyznačením popretia, z ktorého vyplýva že veriteľ\nTOMIS PLUS, s. r. o. si prihlásil do reštrukturalizácie istinu 49.147,00 €, zmluvnú pokutu\nvo výške 10.367,01 €, a sumu 10.896,45 € označenú správcom ako trovy konania, pričom\nporadie každej jednotlivej sumy uviedol veriteľ ako „iná pohľadávka“.\nSprávca veriteľovi TOMIS PLUS, s. r. o. poprel dňa 1. 2. 2016 poradie pohľadávky zmluvná pokuta vo výške 10.367,01 €, keď poradie určil ako „podriadená pohľadávka“\n(táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého zoznamu pohľadávok).\nTvrdenie sťažovateľky, že námietku nemohla vzniesť priamo na schôdzi veriteľov\ndňa 8. 2. 2016, pretože o postavení a priznaní hlasov veriteľovi TOMIS PLUS, s. r. o.\nnevedela neobstojí, nakoľko už pred konaním schôdze bol vyhotovený zoznam pohľadávok\ns vyznačením zistených súm, popretého poradia, a priznanými hlasovacími právami veriteľa\nTOMIS PLUS, s. r. o. - sťažovateľka tak mala možnosť sa s týmto zoznamom oboznámiť\njednak na súde, alebo v kancelárii správcu; taktiež na schôdzi veriteľov správca informoval\no výške zistených pohľadávok pričom uviedol, že traja veritelia boli zistení s iným poradím.\nJe potrebné poukázať aj na skutočnosť, že sťažovateľka mohla využiť postup\npodľa § 124, ods. 3 ZKR. Súd tak s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase doručenia\npodnetu veriteľa bol už na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, pričom v konkurznom\na reštrukturalizačnom konaní nie je prípustná obnova konania, a s poukazom na to,\n\n8\n\nže sťažovateľka nevyužila možnosť podľa § 124, ods. 3 ZKR, a ani možnosť podať námietku\npriamo na schôdzi veriteľov, jej žiadosti na zvolanie opätovnej schôdze súd nevyhovel.\nZ uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľky je neopodstatnená a nedôvodná, súd\nvo veci plynulo a efektívne konal, preto žiadam aby Ústavný súd sťažnosti nevyhovel.»\nPo nahliadnutí do súdneho spisu sp. zn. 23 R 3/2015 ústavný súd konštatuje zhodu\ntvrdení okresného súdu s obsahom predmetného reštrukturalizačného spisu, najmä\nexistenciu podstatných skutočností z hľadiska predmetu sťažnosti (zoznam pohľadávok\ndlžníka s vyznačením popretých pohľadávok, zoznam spriaznených osôb dlžníka, zápisnica\no priebehu schôdze veriteľov konanej 8. februára 2016, vybavenie podnetu sťažovateľky\nna zvolanie opätovnej schôdze veriteľov).\nKeďže ústavný súd nezistil rozpor vyjadrenia vo veci konajúceho všeobecného súdu\ns obsahom reštrukturalizačného spisu, nepovažoval za nevyhnutné požiadať sťažovateľku\no zaujatie stanoviska k tomuto vyjadreniu.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\n\n9\n\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila\nsťažovateľka, a to predovšetkým pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní\npred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,\naby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav\ntakúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,\nIV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane poukazuje na to, že nie je\nsúčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho\núlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného\nsúdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom\nsubsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\n\n10\n\nak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresného súdu sp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára 2016.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania, ktorý je koncentrovane vyjadrený v jeho petite.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je jej tvrdenie, že okresný súd\nzastavením reštrukturalizačného konania a vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka\nna základe nezákonného hlasovania veriteľov na schôdzi veriteľov dňa 8. februára 2016\nbez možnosti opravného prostriedku a bez nariadenia pojednávania porušil jej základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky „absencia akéhokoľvek opravného\nprostriedku pre sťažovateľku znamená, že nemá na súde reálne právo domáhať sa nápravy\nnezákonného stavu, ktorý vznikol v dôsledku hlasovania veriteľa, ktorý podľa jej názoru\nnemal hlasovacie práva... Absencia akéhokoľvek opravného prostriedku v danom prípade\nznamená porušenie zásady na spravodlivé súdne konanie, pretože účinky uznesenia\nOkresného súdu v Trnave nie je možné nijako zvrátiť.“. Tým, že okresný súd v predmetnej\nveci na prerokovanie námietok sťažovateľky ako účastníčky reštrukturalizačného konania\nnenariadil pojednávanie, „jej nebolo umožnené, aby sa súd oboznámil s argumentáciou\núčastníka reštrukturalizačného konania“.\n\n11\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07, I. ÚS 275/2010).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej\nprávnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej\nnormy na zistený stav veci.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,\nvyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je\nabsolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie\n\n12\n\nobmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo\nbolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú\nlegitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto\ncieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nÚstavný súd opakovane pripomína svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého\nzásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov,\nktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí\nkonanie pred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú\npri prerokúvaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy\na z vlastnej interpretácie zákonov a podzákonných úprav. Ústavný súd je však oprávnený\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného, nadriadeného alebo opravného súdu, ktorý by chránil základné právo\núčastníka konania pred súdom nižšieho stupňa (IV. ÚS 1/02, IV. ÚS 156/03). V súlade\ns uvedeným právnym názorom ústavný súd postupoval aj vo veci sťažovateľky.\nPrávomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní možno\nvyvodiť z čl. 142 ods. 1 ústavy. Ústava prostredníctvom blanketovej normy obsiahnutej\nv čl. 143 ods. 2 odkazuje na zákon, ktorý okrem iného podrobne upraví pôsobnosť súdov\na konanie pred nimi. Za zákon vydaný na základe blanketovej normy obsiahnutej v čl. 143\nods. 2 ústavy nepochybne možno považovať aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý\nv rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej piatej hlave aj ingerenciu\nvšeobecných súdov v procese reštrukturalizácie, a to formou dohľadu súdu nad činnosťou\ndlžníka, správcu a veriteľských orgánov (§ 131 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii) a v taxatívne vymenovaných prípadoch ex offo aj rozhodnutím\no zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení\nkonkurzu (§ 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).\nV posudzovanej veci okresný súd najprv na návrh dlžníka po zistení, že sú splnené\nzákonné podmienky, uznesením sp. zn. 23 R 3/2015 z 26. novembra 2015 povolil\n\n13\n\nreštrukturalizáciu\n\ndlžníka.\n\nNásledne\n\nvšak\n\nokresný\n\nsúd\n\njedným\n\nuznesením\n\nsp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára zastavil reštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi,\nzačal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Išlo o postup\na rozhodnutie, ktoré korešponduje s § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,\nkeďže v jeho zmysle môže príslušný reštrukturalizačný súd zastaviť reštrukturalizačné\nkonanie aj bez návrhu, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka,\nak nastane niektorá z uvedených hypotéz:\na) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,\nb) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,\nc) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,\nd) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo\nna návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,\ne) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné\nschválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,\nf) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo\npredložený návrh plánu zamietol,\ng) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,\nh) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala\nnadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou\nvšetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,\ni) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu\nsúdom.\nV\n\nkonkrétnych\n\nokolnostiach\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nokresný\n\nsúd\n\nzastavenie\n\nreštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu podľa § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii založil na svojom zistení, že „dňa 8. 2. 2016 sa konala schôdza\nveriteľov, na ktorej veriteľ\n\nnavrhol, aby predmetom\n\nschôdze bolo hlasovanie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Keďže návrh podal\nveriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov,\nsprávca dal hlasovať o návrhu veriteľa\n\n. Za vyhlásenie\n\nkonkurzu hlasovali veritelia, ktorých hlasy spolu predstavovali 481 160 hlasov, čo je\n\n14\n\nnadpolovičná väčšina hlasov prítomných veriteľov. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol\nprijatý.\nPodľa § 126 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov..., Schôdza veriteľov\nje uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza\nveriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať\nna schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov\nzistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy\npohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý by sa v konkurze\nuspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani\nprávo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov\nhlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí\nod splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať\nsplnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov rozsahu podmienenej\npohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu\npodmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému\nveriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným;\no tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti\ndozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla.\nAk je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú\nistú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými\npodmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva\npritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak to navrhne\nveriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10% zo všetkých hlasov prítomných veriteľov,\npredmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom\nschôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.\nPodľa § 131 ods. 2 písm. d) ZKR súd bez návrhu jedným uznesením zastaví\nreštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz,\nak zistí, že schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľsky výbor\nalebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz.\n\n15\n\nPodľa § 131 ods. 3 ZKR v uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví správcu postupom\npodľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením\nuznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania,\nfunkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi,\nktorého v uznesení ustanovil.\nPodľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením;\nza správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu\nna základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom: to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze\nveriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;\nuznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.\nSúd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zastavil reštrukturalizačné konanie, začal\nkonkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil správcu náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR (§ 40 ods. 1 ZKR).“.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že okresný súd dospel\nk záveru, že schôdza veriteľov sa zákonným postupom uzniesla na tom, aby súd vyhlásil\nkonkurz na majetok dlžníka [čo je v zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii dôvodom pre obligatórnu konverziu reštrukturalizácie na konkurz].\nÚlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či okresný súd preskúmal uvedenú otázku\n(zákonnosť hlasovania o vyhlásení konkurzu na schôdzi veriteľov) ústavne udržateľným\nspôsobom, teda vyhodnotiť, či okresný súd svoj právny názor dostatočne, a teda ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny.\nÚstavný súd je toho názoru, že pri vyhodnocovaní aspektov ústavnosti napadnutého\nuznesenia je potrebné prihliadať na všetky skutkové a právne okolnosti týkajúce sa\npredmetného reštrukturalizačného konania.\n\n16\n\nPodľa § 131 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd počas\nreštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov.\nSúd je oprávnený\n\npožadovať\n\nod\n\nsprávcu\n\nvysvetlenia\n\nalebo\n\nsprávy\n\no\n\npriebehu\n\nreštrukturalizácie, ktoré je správca povinný v určenej lehote poskytnúť.\nJednou z dôležitých úloh reštrukturalizačného správcu v procese reštrukturalizácie\nje zisťovanie a popieranie prihlásených pohľadávok, ktoré je upravené v § 124 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má\nlen správca. Samotný dlžník ani veriteľ toto právo nemá, má len právo v zmysle § 124\nods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii podať správcovi podnet, aby prihlásenú\npohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou\nvyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal,\nako podnet vybavil.\nV procese popierania (podľa § 124 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nv lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok) správca každú prihlásenú\npohľadávku s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou\ndokumentáciou dlžníka, so zoznamom záväzkov dlžníka, ktorý bol vyhotovený pri podaní\nnávrhu na reštrukturalizáciu, prihliada aj na samotné vyjadrenie dlžníka a iných osôb\na vykoná aj vlastné šetrenie. Úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny\ndôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie\nzabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky a v prípade, že vyhodnotí niektorú\nz už uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju poprieť.\nZákonná povinnosť správcu poprieť spornú pohľadávku ustanovenú v § 124 ods. 1\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii je odrazom skutočnosti, že nepopretie spornej\npohľadávky nie je možné v rámci reštrukturalizačného konania nijakým spôsobom zhojiť,\npričom takáto pohľadávka by musela byť zaradená do reštrukturalizačného plánu\na v prípade potvrdenia schváleného plánu súdom následne uspokojená v rozsahu\nstanovenom potvrdeným a schváleným plánom.\n\n17\n\nPodľa § 123 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po uplynutí lehoty\nna popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí\njeden rovnopis zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd;\npre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané\ndo zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.\nZoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu. Okrem zoznamu pohľadávok\nsprávca vedie osobitnú evidenčnú pomôcku o veriteľoch prihlásených pohľadávok\na o ich hlasovacích právach s vyznačením tých veriteľov, ktorí sú spriaznenými osobami\ns dlžníkom podľa § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z hľadiska možnosti byť\nčlenom veriteľského výboru v reštrukturalizačnom konaní a práva hlasovať na schôdzi\nveriteľov správca musí zisťovať, či v reštrukturalizačnom konaní ide o spriaznené\npohľadávky.\nÚstavný súd z predloženého reštrukturalizačného spisu zistil, že reštrukturalizačný\nsprávca vyhotovený zoznam pohľadávok s vyznačením popretia a evidenčnú pomôcku\na hlasovacími\n\nprávami\n\nveriteľov\n\ndoručil\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nv\n\nzákonnej\n\nlehote\n\n5. februára 2016. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že do reštrukturalizačného konania\nprihlásilo 30 veriteľov pohľadávky v celkovej sume 2 144 644,23 €. Správca zistil\npohľadávky 27 veriteľov v celkovej výške 1 913 708,59 €, z toho 3 veritelia boli zistení\ns iným poradím (podriadené pohľadávky) celkovo v sume 919 278,69 €.\nDňa 4. februára 2016 (čiže pred konaním schôdze veriteľov, pozn.) bola\nreštrukturalizačnému správcovi doručená žiadosť zabezpečeného veriteľa Slovenská\nzáručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, Bratislava, o preskúmanie prihlásených\npohľadávok veriteľov\n\n, TOMIS PLUS, s. r. o.,\n\n, a sťažovateľky, z hľadiska ich spriaznenosti vo vzťahu k dlžníkovi\nv zmysle § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda či bude uvedeným veriteľom\npriznané právo hlasovať na schôdzi veriteľov a právo byť volený do veriteľského výboru\nv zmysle § 126 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n\n18\n\nVo vyjadrení reštrukturalizačného správcu z 5. februára 2016 adresovanom\nSlovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s., sa uvádza, že „všetky doručené prihlášky\nvšetkých veriteľov v tejto reštrukturalizácii (ale aj v iných veciach, v ktorých pôsobíme)\nsú vždy kontrolované a posudzované s vynaložením odbornej starostlivosti správcu, rovnako\nto bolo aj v tejto veci. Všetky prihlášky, ktoré boli doručené boli posudzované zákonnými\nkritériami\n\nustanovenými\n\naktuálnym\n\nZKR\n\na\n\nsúvisiacimi\n\nprávnymi\n\npredpismi\n\n(najmä OZ a ObZ).\nSprávca postupoval pri popieraní a zisťovaní pohľadávok v zmysle ust. § 124 ZKR\n(účinného od 29. 4. 2015), teda vykonával aj vlastné šetrenie. Výsledkom tohto posúdenia\nje konečný zoznam prihlásených pohľadávok, v ktorom je pri každom veriteľovi vyznačené\nzistenie a popretie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti poradia atď. a tento konečný\nzoznam bol odovzdaný v zákonnej lehote príslušnému súdu aj veriteľom, ktorí oň požiadali,\nvrátane Vás ako veriteľa. Ohľadne Vami uvádzaných veriteľov máme za to, že pri jednom\nz nich by teoreticky mohlo ísť o spriazneného veriteľa.\nVeriteľ TOMIS PLUS, s. r. o., IČO: 47 590 068, Stred 178, 023 54 Turzovka do dňa\n27. 01. 2015, kedy skončila účasť\n\nako člena DR HYDINÁR, a. s. mohol byť\n\nspriaznenou osobou za predpokladu, že osoby\n\na\n\n(jediný\n\nspoločník TOMIS PLUS, s. r. o. od 21. 01. 2014) boli blízke osoby (o čom by mohlo\nnasvedčovať, že majú obaja trvalý pobyt vo\n\n) a pohľadávka, ktorú si uplatňujú\n\nvznikla pred týmto dátumom, o takejto skutočnosti ale správca nemá žiadnu informáciu,\ndlžník túto spoločnosť v zozname spriaznených osôb neuviedol a z verejných registrov\nnebolo možné túto informáciu zistiť, preto pohľadávky tohto veriteľa:\n- č. 177 až 206 titulom neuhradenej kúpnej ceny a príslušenstva boli zistené ako iné\npohľadávky\n- č. 207 vo výške 10.367,01 € zistená ako podriadená pohľadávka, ale z dôvodu,\nže išlo o prihlásenú zmluvnú pokutu\n- č. 208 a 209 titulom istiny a príslušenstva ako iné pohľadávky.\nO tom, ktorí veritelia podali incidenčnú žalobu, budeme vedieť po uplynutí 30 dňovej\nlehoty, ktorá veriteľom plynie od doručenia oznámenia správcu o popretí.“.\n\n19\n\nZ obsahu zápisnice zo schôdze veriteľov konanej 8. februára 2016, ktorej\nneoddeliteľnou súčasťou bol zoznam prítomných veriteľov, ústavný súd zistil, že\n-\n\nschôdza veriteľov bola uznášaniaschopná, pretože na schôdzi bolo prítomných\n14 veriteľov s celkovým počtom hlasov 950 284,\n\n-\n\nveritelia boli zákonným spôsobom oboznámení s termínom, časom a programom\nschôdze veriteľov (oznam o zvolaní schôdze bol zverejnený v Obchodnom vestníku\nč. 248/2015 z 29. decembra 2015, v Obchodnom vestníku č. 17/2016 z 27. januára\n2016 reštrukturalizačný správca zverejnil zmenu času konania schôdze),\n\n-\n\npodľa § 126 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii reštrukturalizačný správca\npoučil veriteľov o skutočnosti, že schôdzi veriteľov predsedá reštrukturalizačný\nsprávca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka\n(za okresný súd bola na schôdzi veriteľov prítomná\n\n,\n\npoverená vyššia súdna úradníčka okresného súdu),\n-\n\nreštrukturalizačný správca poučil veriteľov o ich právach a povinnostiach spojených\ns ich účasťou na schôdzi veriteľov, najmä o tom, že:\n- právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky,\n- právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase\nkonania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; veriteľ\nmá 1 hlas na každé 1 € zistenej sumy pohľadávky,\n- schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov,\n- podriadený veriteľ nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov a ani právo byť\nvolený do veriteľského výboru,\n- zástupca dlžníka je povinný odpovedať na otázky správcu,\n- veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných\nveriteľov, má právo navrhnúť hlasovanie, aby súd vyhlásil na dlžníka konkurz,\n- veritelia si volia päťčlenný alebo trojčlenný veriteľský výbor na účely výkonu\nsvojich práv; ak nebudú zvolení členovia veriteľského výboru, správca musí\npožiadať súd o vyhlásenie konkurzu.\nZ obsahu zápisnice vyplýva, že na základe návrhu oprávneného veriteľa\n\nza vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na schôdzi veriteľov hlasovali veritelia, ktorých\n\n20\n\nhlasy spolu predstavovali 481 160 hlasov, čo je nadpolovičná väčšina hlasov\nprítomných veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať. Sťažovateľka ako účastníčka\nreštrukturalizačného konania bola prítomná na schôdzi veriteľov a hlasovala proti\nvyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka.\nZo zápisnice taktiež vyplýva, že reštrukturalizačný správca poučil prítomných\nveriteľov, či vznášajú námietku voči zvolaniu, priebehu či vedeniu tejto schôdze veriteľov\nalebo inú relevantnú námietku. Žiadna námietka zo strany prítomných veriteľov (vrátane\nsťažovateľky, pozn.) na schôdzi veriteľov nebola vznesená.\nOdpis podpísanej zápisnice zo schôdze veriteľov reštrukturalizačný správca v zmysle\n§ 126 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii doručil prítomnému poverenému\nzástupcovi okresného súdu priamo na schôdzi veriteľov.\nOkresný súd napadnutým uznesením sp. zn. 23 R 3/2015 z 8. februára 2016 zastavil\nreštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka\na do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil\n. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 32/2016\nzo 17. februára 2016 a právoplatnosť nadobudlo 18. februára 2016.\nAž následne po rozhodnutí okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka\nbol okresnému súdu 16. februára 2016 doručený podnet sťažovateľky na zvolanie opätovnej\nschôdze veriteľov dlžníka z dôvodu ňou tvrdeného porušenia jej práv veriteľa hlasovaním\nna schôdzi veriteľov. Ústavný súd zistil, že obsah podnetu sťažovateľky je porovnateľný\ns obsahom sťažnosti, ktorú sťažovateľka 13. apríla 2016 doručila ústavnému súdu.\nOkresný súd prípisom z 31. marca 2016 právnemu zástupcovi sťažovateľky\ndoručeným 8. apríla 2016 sťažovateľke v podstatnom oznámil, že „pohľadávka veriteľa\nTOMIS PLUS s. r. o. nebola popretá, naopak bola zistená v čase konania schôdze veriteľov.\nSprávca vo svojom vyjadrení uviedol, že pri zachovaní odbornej starostlivosti nemal\nvedomosť o tom, že by veriteľ TOMIS PLUS s. r. o. mohol byť spriaznenou osobou dlžníka.\n\n21\n\nDlžník takúto spoločnosť v zozname spriaznených osôb neuviedol a táto skutočnosť\nnevyplývala ani z iných verejných registrov a preto pohľadávky tohto veriteľa boli zistené,\ntak ako to uviedol správca vo svojom konečnom zozname.\nSúd poukazuje na skutočnosť, že veriteľ\n\nmala možnosť využiť svoje\n\nprávo a podať podnet správcovi v zmysle § 124 ods. 3 ZKR.\nSúd na základe uvedeného schôdzu veriteľov zvolávať nebude.“.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za nutné poznamenať,\nže v preskúmavanej veci sťažovateľka všetku svoju argumentáciu o porušení svojich práv\nako účastníčky reštrukturalizačného konania predložila správcovi a okresnému súdu\nako reštrukturalizačnému súdu až po konaní schôdze veriteľov a po rozhodnutí okresného\nsúdu o vyhlásení konkurzu ex offo v zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu\nsťažovateľky, že svoje práva, ktoré jej zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňoval\nuplatniť, dovtedy v reštrukturalizačnom konaní uplatniť nemohla, „pretože o tomto\npostavení a priznaní hlasov danému veriteľovi nevedela...“.\nPritom je nesporné, že reštrukturalizačný správca už prípisom z 2. februára 2016,\ndoručeným okresnému súdu 5. februára 2016, t. j. tri dni pred konaním schôdze veriteľov,\ndoručil okresnému súdu zoznam pohľadávok s vyznačením popretia a evidenčnú pomôcku\ns uvedením hlasovacích práv veriteľov na schôdzi veriteľov, do ktorého sťažovateľka\nako účastníčka reštrukturalizačného konania mohla kedykoľvek nahliadnuť tak na okresnom\nsúde, ako aj v kancelárii správcu. Nič teda nebránilo sťažovateľke, aby včas nadobudla\nvedomosť o zistení a popretí pohľadávok veriteľov a ich spriaznenosti pre účely hlasovania\nna schôdzi veriteľov a včas podala podnet správcovi v zmysle § 124 ods. 3 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, aby prihlásenú pohľadávku veriteľa, o ktorom\nsa domnievala, že je spriazneným veriteľom voči dlžníkovi, poprel, poprípade z rovnakého\ndôvodu vzniesla námietku priamo na schôdzi veriteľov 8. februára 2016, na ktorej bola\nprítomná.\n\n22\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že v priebehu reštrukturalizačného konania\npred konaním schôdze veriteľov prejavil spomedzi účastníkov určitú procesnú aktivitu\niba zabezpečený veriteľ Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., ktorý v zmysle § 126\nods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii požiadal reštrukturalizačného správcu\no preskúmanie prihlásených pohľadávok viacerých veriteľov z hľadiska ich spriaznenosti\ns dlžníkom v zmysle § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okrem iných aj veriteľa\nTOMIS PLUS, s. r. o., a aj sťažovateľky. Je nesporné, že sťažovateľka, ako vyplýva\nzo súdneho spisu, zostala až do skončenia schôdze veriteľov a rozhodnutia okresného súdu\no zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka\nuznesením z 8. februára 2016 nečinná.\nNa uvedenom závere nič nemení ani to, že sťažovateľka až po schôdzi prejavila\nprocesnú aktivitu tým, že podala okresnému súdu podnet na zvolanie opätovnej schôdze\nveriteľov.\nK dosiaľ uvedenému treba dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej\npreukazovala), že podnet v zmysle § 124 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,\nako aj námietky na schôdzi veriteľov k ňou tvrdenej nezákonnosti hlasovania o vyhlásení\nkonkurzu na majetok dlžníka nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľka v danej veci neprejavila dostatočnú\naktivitu do konania schôdze veriteľov (hoci na to mala možnosť), neupozornila včas\nreštrukturalizačného správcu a dohliadajúci okresný súd na možné pochybenia, ktoré potom\nnásledne považovala za argument odôvodňujúci tvrdenie o nezákonnosti hlasovania\no vyhlásení konkurzu na schôdzi veriteľov. Ústavný súd v konkrétnych okolnostiach\nposudzovanej veci považuje za podstatné, že sťažovateľka vo forme podnetu podľa § 124\nods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii svoju námietku neuplatnila do schôdze\nveriteľov a ani na schôdzi veriteľov, a to napriek poučeniu zo strany reštrukturalizačného\nsprávcu.\n\n23\n\nZa uvedených okolností totiž okresný súd, vychádzajúc z výsledkov hlasovania\nna schôdzi veriteľov veriteľmi pohľadávok zistených v čase konania tejto schôdze, rozhodol\nv zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii uznesením\nz 8. februára 2016 o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania\na vyhlásení konkurzu na majetok dlžník, proti ktorému v zmysle § 198 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii nie je odvolanie prípustné.\nNa základe konfrontácie tvrdení účastníkov konania s obsahom súdneho spisu\nokresného súdu sp. zn. 23 R 3/2015 ústavný súd považuje za dôvodné prisvedčiť\nhodnoteniam, faktickým a právnym záverom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia a podrobnejšie zdokumentovaným vo vyjadrení okresného súdu\nz 24. júna 2016. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (v danom prípade\nzákonom o konkurze a reštrukturalizácii) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných\npráv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00, IV. ÚS 11/2011, I. ÚS 431/2011). Je vecou\nvšeobecného súdu, ktorú normu z právneho poriadku v danom prípade aplikuje a ako ju\ninterpretuje. Všeobecné súdy vychádzajú pri rozhodovaní vo veci zo zákonnej,\na nie ústavnej úpravy. Ústavný súd je však oprávnený posúdiť len neústavnosť konania\n(rozhodovania) všeobecných súdov (napr. I. ÚS 75/97, III. ÚS 64/00, II. ÚS 811/00,\nI. ÚS 209/2014).\nÚstavný súd pri hodnotení postupu uplatneného okresným súdom vychádzal\nz celkového charakteru a konštrukcie procesu reštrukturalizácie zakotveného v zákone\no konkurze a reštrukturalizácii, z ktorej nepochybne vyplýva, že zodpovednosť za priebeh\na dosiahnutie cieľa reštrukturalizačného konania je rozdelená medzi veriteľské orgány,\nsprávcu a súdy. Súd je v zmysle § 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poverený\ndohľadom nad činnosťou dlžníka, správcu i veriteľských orgánov a v prípade, ak bude\nnaplnený niektorý z dôvodov ustanovených v § 131 ods. 2 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, môže reštrukturalizačné konanie jedným uznesením, proti ktorému nie\nje odvolanie prípustné, zastaviť, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na majetok\ndlžníka, čo sa aj v danom prípade stalo.\n\n24\n\nÚstavný súd nezistil existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že by napadnuté\nuznesenie okresného súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené,\nresp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, pretože okresný súd\npostupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, prihliadajúc na účel\na zmysel právnej úpravy a aplikovateľných právnych inštitútov vyplývajúcich z použitého\nzákona.\nVzhľadom na skutočnosť, že okresný súd svoje uznesenie ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnil a pritom postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou,\nústavný súd dospel k záveru, že ho nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné, resp. neudržateľné. Samotná\nskutočnosť, že sa sťažovateľka s rozhodnutím okresného súdu nestotožňuje, nemôže viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu, resp. rozhodnutia\n(II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97).\nPokiaľ sťažovateľka v súvislosti s tvrdeným porušením svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namieta, že okresný súd\nnapadnuté rozhodnutie vydal bez nariadenia pojednávania k jej námietkam ako účastníčky\nreštrukturalizačného konania, ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že rozhodnutie\no tom, či v reštrukturalizačnom konaní o návrhu na postup podľa § 131 ods. 2 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii (obligatórna konverzia reštrukturalizácie na konkurz, pozn.)\nbude príslušný všeobecný súd rozhodovať s nariadením alebo bez nariadenia pojednávania,\nna ktoré predvolá účastníkov, je podľa názoru ústavného súdu vecou úvahy všeobecného\nsúdu, v rámci ktorej zohľadňuje konkrétne okolnosti prípadu (II. ÚS 867/2014).\nNa druhej strane je však žiaduce, aby tento postup príslušný všeobecný súd\núčastníkom konania odôvodnil. Za významnejšiu v okolnostiach prípadu považuje ústavný\nsúd však skutočnosť, že rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, na ktorom by sa\nsťažovateľka (a ostatní účastníci konania) mohla k veci vyjadriť, prichádza do úvahy\n\n25\n\niba v prípade, ak takýto postup bez akýchkoľvek pochybností nebude na ujmu procesným\nprávam účastníkov a ich právu na spravodlivé súdne konanie.\nV posudzovanej veci však sťažovateľka podľa názoru ústavného súdu zrejme\nopomenula, že k hlasovaniu veriteľov o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka došlo\nna schôdzi veriteľov konanej 8. februára 2016 v zmysle § 126 ods. 3 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, na ktorej bol prítomný aj poverený zástupca okresného súdu a aj\nsťažovateľka. Samotnú schôdzu veriteľov správca zvoláva v zmysle § 126 ods. 1 citovaného\nzákona na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, pričom však je\nnesporné, že prítomná sťažovateľka žiadne námietky, prípadne stanovisko na schôdzi\nveriteľov nevzniesla, aj keď takúto možnosť mala, napriek tomu ju nevyužila. Zastavenie\nreštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka uznesením\nokresného súdu z 8. februára 2016 bolo už len obligatórnym následkom naplnenej\npodmienky v zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1\nústavy ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho porušenie sťažovateľka namieta\nv príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústav, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ak ústavný súd za takejto situácie dospel k záveru, že v posudzovanej veci\nnemohlo dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu k porušeniu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak potom neprichádza\ndo úvahy ani vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n\n26\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pre predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. augusta 2016\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-návrh na vyhlásenie konkurzu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f85d63ab-18ce-4f70-9a03-2c2d6c313a75", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 867/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 867/2014 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d63ab-18ce-4f70-9a03-2c2d6c313a75"}, {"guid": "ussr:0b690ad2-1ebb-4c0e-bd00-d807b21cf60e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b690ad2-1ebb-4c0e-bd00-d807b21cf60e"}, {"guid": "ussr:090cbc31-99de-4f0b-a4ce-82d254a06a61", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2011 z 9. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:090cbc31-99de-4f0b-a4ce-82d254a06a61"}, {"guid": "ussr:4a6ee695-a62a-4086-932b-ad21753a41dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2011 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a6ee695-a62a-4086-932b-ad21753a41dd"}, {"guid": "ussr:c32574ea-45ef-4734-937c-3567e4d1e2c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c32574ea-45ef-4734-937c-3567e4d1e2c7"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/03 z 29. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-29", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 811/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 811/00 z 7. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-07", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18d560c-2fa6-48b9-9e2b-9af30d76998c"}, {"guid": "ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 64/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/00 z 31. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-31", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:563c6c41-7704-487d-bb58-d74603f6d666"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:3fd33947-fe17-4a58-b25e-6912c2544146", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}