{"guid": "ussr:681f1702-1d4c-4014-b3c6-32e3513a15d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.637.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 637/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 637/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 637/2015, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.637.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/681f1702-1d4c-4014-b3c6-32e3513a15d9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.637.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.637.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.637.2015.1/text", "citacie_n": 38, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 637/2015-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava\nOrosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti MIHO a spol., s. r. o., Mariánske\nnámestie 20, Žilina, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Korytár s. r. o., Sladovnícka 13,\nTrnava, konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. Ing. Pavla Korytára, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 40/2012\nz 27. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nZákladné práva obchodnej spoločnosti MIHO a spol., s. r. o., podľa čl. 20 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a právo podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 MCdo 40/2012 z 27. apríla 2015 p o r u š e n é n e b o l i .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MIHO a spol., s. r. o., Mariánske námestie 20,\nŽilina (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Korytár s. r. o.,\nSladovnícka 13, Trnava, konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. Ing. Pavla Korytára,\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 MCdo 40/2012 z 27. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“)\na rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 239/2010\nz 10. októbra 2011 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), podľa ktorých sa otázky\npremlčania nároku na náhradu škody spôsobenej porušením zákona č. 523/2003 Z. z.\no verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády\na organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no verejnom obstarávaní“) v prerokúvanej veci posudzovali podľa pravidiel Občianskeho\nzákonníka.\n2. Podstatou veci je posúdenie ústavnosti (práva na súdnu ochranu a práva\nna ochranu majetku) výkladu ustanovení aplikovaných najvyšším súdom, najmä ustanovení\nvymedzujúcich vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom a z nich\nvyplývajúce právne posúdenie premlčania sťažovateľkiných nárokov na náhradu škody\nzo zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe porušenia\npovinnosti podľa osobitného predpisu, konkrétne zákona o verejnom obstarávaní.\n\n2\n\n3. V sťažnosti sa uvádza:\n«Obec\n\nako obstarávateľ vyhlásila verejnú súťaž podľa § 54 vtedy platného\n\nzákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z.\no organizácií činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZoVO“) na predmet obstarávania: „Realizácia stavby 96 bytových\njednotiek,\n\n“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 159/2004 zo dňa\n\n07.10.2004 pod značkou 11110-MSP (ďalej len „Verejná súťaž I“).\nSťažovateľ sa spolu s ďalšími uchádzačmi prihlásil do verejnej súťaže na realizáciu\nbytových jednotiek v\nObec\n\n.\nlistom zo dňa 12.11.2004 oznámila, že na základe výsledku komisia\n\nponuku Sťažovateľa prijíma, nakoľko bola vyhodnotená ako najlepšia. Listom zo dňa\n02.12.2004 Obec\n\noznámila Sťažovateľovi zrušenie verejnej súťaže...\n\nDňa 21.12.2004 podal Sťažovateľ námietky na Úrad verejného obstarávania (ďalej\nlen „ÚVO“). Rozhodnutím ÚVO č. 1588-1085-7100/2400 sa námietkam Sťažovateľa\nvyhovelo. ÚVO konštatoval, že Obec\n\nzrušila verejnú súťaž neoprávnene, nakoľko\n\ndôvod, ktorý uviedol, t.j. zrušenie prísľubu Ministerstva výstavby regionálneho rozvoja SR\nnie je podstatnou zmenou okolností, za ktorých sa metóda verejného obstarávania vyhlásila,\npretože z písomného vyjadrenia starostky obce vyplýva, že uvedený prísľub im bol zrušený\nna základe jej požiadania; Obec\n\nmala povinnosť uzatvoriť so Sťažovateľom zmluvu\n\no dielo a to bez zbytočného odkladu od prijatia ponuky a to v zmysle ust. § 41 ZoVO. Táto\npovinnosť nezanikla oznámením Obce\n\no zrušení verejnej súťaže, pretože tento úkon\n\nobce je v priamom rozpore s platnými ustanoveniami ZoVO.\nDňa 22.12.2004 Obec\n\nvyhlásila ďalšiu súťaž vo Vestníku verejného\n\nobstarávania „výstavba bytových domov v obci\n\n“ (ďalej len „Verejná súťaž II“);\n\núčastníkom verejného obstarávania bol aj Sťažovateľ, pričom bol vylúčený z verejnej súťaže\npred vyhlásením výsledkov verejnej súťaže...\nDňa 22.02.2005 podal Sťažovateľ na Okresnom súde Trnava žalobu o určenie\nabsolútnej neplatnosti právneho úkonu - rozhodnutia Obce\n\no zrušení verejnej súťaže\n\nvyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 159 zo dňa 07.10.2004 pod značkou\n11110-MSP (ďalej len „Rozhodnutie“).\n\n3\n\nDňa 06.12.2005 Okresný súd Trnava vydal Rozsudok č. k. 23C/32/2005-59, ktorým\nzamietol žalobu Sťažovateľa, nakoľko mal za to, že Rozhodnutie je individuálnym\nnormatívnym aktom, nie právnym úkonom posudzovaným podľa noriem súkromného práva,\na preto nie je možné súdnym rozhodnutím určovať jeho neplatnosť. Ide o rozhodnutie obce,\nktoré je predmetom verejného práva...\nDňa 24.08.2006 Krajský súd v Trnave vydal Uznesenie č.k. 11Co/43/2006-78, ktorým\nzrušil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 23C/32/2005-59 a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\nDňa 29.06.2007 vydal Okresný súd Trnava Rozsudok č.k. 23C/32/2005-112, ktorý\nžalobu Sťažovateľa opätovne zamietol.\nDňa 13.03.2008 sa Sťažovateľ dodatočne dozvedel, že v skutočnosti došlo k realizácii\nvýstavby 45-ich bytových jednotiek zo strany tretej osoby...\nSťažovateľovi vznikla škoda titulom porušenia právnej povinnosti zo strany Obce\n. Sťažovateľ sa v súdnom konaní domáhal zaplatenia sumy 247.011,19 Eur s prísl.\na náhradou trov konania.\nDňa 29.09.2008 Sťažovateľ v postavení žalobcu podal na Okresnom súde Trnava\nžalobu o zaplatenie náhrady škody v sume celkom 247.011,19 Eur s príslušenstvom.\nDňa 19.05.2010 Okresný súd Trnava vydal Rozsudok, č.k. 38Cb/103/2008-279...\n(ďalej len „Rozsudok I“), ktorým v celom rozsahu zamietol žalobu Sťažovateľa.\nDňa 07.07.2010 Sťažovateľ v postavení odvolateľa podal na Okresnom súde Trnava\nodvolanie proti Rozsudku I... a žiadal, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd\nRozsudok I zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Trnava...\nDňa 10.10.2011 Krajský súd v Trnave vydal Rozsudok, č. k. 23Co/239/2010-357...\n(ďalej len „Rozsudok II“), ktorým potvrdil Rozsudok I.\nDňa 15.03.2012 Sťažovateľ podal Generálnemu prokurátorovi podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania voči Rozsudku II Krajského súdu v Trnave.\nDňa 18.05.2012 Generálny prokurátor SR odložil podnet Sťažovateľa ako\nneopodstatnený.\nSťažovateľ podal Generálnemu prokurátorovi SR opakovaný podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania.\n\n4\n\nDňa 28.11.2012... zastupujúci generálny prokurátor JUDr. Ladislav Tichý) podal\nna Najvyššom súde SR mimoriadne dovolanie voči Rozsudku II.\nDňa 04.05.2015 bol Sťažovateľovi doručený Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3MCdo/40/2012 zo dňa 27.04.2015, ktorým súd mimoriadne dovolanie Sťažovateľa\nzamietol a zaviazal Sťažovateľa zaplatiť Obci\n\ndo 3 dní náhradu trov konania o\n\nmimoriadnom dovolaní 925,62 Eur... (ďalej len „Rozsudok III“)...\nZákon č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „OBZ“)\nneobsahuje legálnu definíciu pojmu záväzkový vzťah. Legálnu definíciu plamu aj pre\nobchodné právo (vzhľadom na vzťah subsidiarity) nachádzame v ust. § 488 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorej:\n„Záväzkový vzťah je právny vzťah (nie len zmluvný vzťah (!)), z ktorého veriteľovi vzniká\nprávo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“\nJe nepochybné, že Obec\n\nako samosprávna územná jednotka stavbou\n\nobecných bytov zabezpečoval verejné potreby, rovnako ako skutočnosť, že Sťažovateľ je\npodnikateľským subjektom. V zmysle uvedeného, právny vzťah medzi oboma subjektmi treba\nposudzovať podľa povahy účastníkov ako aj účelu zmluvy, a ak aj nedošlo k uzavretiu\nzmluvy, tak zo zodpovednostných vzťahov (mimozmluvných ale záväzkových), napríklad\nnáhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku neuzavretia zmluvy. ...\nVzhľadom na existujúci vzťah subsidiarity medzi OZ a OBZ, OBZ v § 261 ods. 2\nnezužuje záväzkový vzťah len na zmluvný záväzkový vzťah ale pojmovo v sebe implikuje\nvšetky druhy záväzkových vzťahov (!).\nV komentári k § 387 OBZ (pozn. dostupné na ASPI) sa uvádza: „Medzi obchodné\nzáväzkové vzťahy treba zahrnúť aj právo na náhradu škody, a to aj vtedy, ak toto právo\nvzniklo v dôsledku porušenia mimozáväzkovej povinnosti. Náhrada škody sa totiž vždy\nrealizuje vo forme záväzkového vzťahu, t.j. záväzku, ktorý smeruje k náhrade škody. Preto\nsa aj všeobecne hovorí o náhrade škody ako o záväzku na náhradu škody.“\nNa vznik nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie tzv.\nzodpovednostných predpokladov (1. Protiprávny úkon, 2. Spôsobenie škody, 3. Príčinná\nsúvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (str. 6 posledný odsek Rozsudku 1, str. 6\npiaty odsek Rozsudku II)). Nakoľko k ich splneniu došlo, Sťažovateľ má zato, že existujúci\nprávny vzťah medzi Sťažovateľom a Obcou\n\n5\n\nje záväzkom zo spôsobenej škody.\n\nAko vyplýva z odôvodnenia Rozsudku II na právny vzťah medzi Sťažovateľom\na Obcou\n\nv procese verejného obstarávania je potrebné aplikovať ustanovenia\n\nZo VO, v zmysle ktorého ust. § 15 ods. 5 na metódy a postupy upravené týmto zákonom sa\nnevzťahujú pravidlá pre obchodnú verejnú súťaž upravenú v ust. § 281 a nasl. OBZ.\nDo režimu OBZ sa možno dostať len prostredníctvom ustanovení § 261 ods. 1, resp. ods. 2\nOBZ (relatívne obchody), ale len v prípade už existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu,\no ktorý v tomto spore podľa názoru odvolacieho ako aj prvostupňového súdu nejde.\nNa rozdiel od vyššie uvedenej argumentácie v Rozsudku II Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v Rozsudku III (str. 7) konštatuje „...v danej veci je nesporné, že postup\nvyhlasovateľa\n\nverejného\n\nobstarávania\n\nbol\n\nv\n\nrozpore\n\ns\n\nustanoveniami\n\nzákona\n\nč. 523/2003 Z.z. V tomto smere je súd viazaný rozhodnutím orgánu verejnej správy\nz 19. októbra 2005 č. 1588-1085-7100/2004. Uvedená nesprávnosť mohla mať aj\nza následok vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu vo forme škody.“ ...\nSťažovateľ\n\npoukazuje\n\nna\n\nporušenie\n\nprincípu\n\nprávnej\n\nistoty\n\nvzhľadom\n\nna nekonzistentné právne posúdenie (ne)existencie záväzkovoprávneho vzťahu medzi\nSťažovateľom a Obcou\n\n, kedy v Rozsudku II Krajský súd v Trnave konštatoval, že\n\nv danom prípade nejde o záväzkovoprávny vzťah a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv Rozsudku\n\nIII\n\nkonštatoval\n\nvznik\n\nzáväzkovoprávneho\n\n(t.j. deliktuálneho záväzkoprávneho vzťahu).\n\nvzťahu\n\nvo\n\nSťažovateľ poukazuje\n\nforme\n\nškody\n\naj na ďalšiu\n\ninkonzistenciu v právnom posúdení, ktorá je bez ďalšieho porušením princípu právnej istoty\nzo strany konajúcich súdov; zatiaľ čo Krajský súd v Trnave v Rozsudku II a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v Rozsudku III konštatovali, že ide o súkromnoprávny vzťah medzi\nSťažovateľom a Obcou\n\n, Okresný súd Trnava v Rozsudku č.k. 23C/32/2005-59\n\na č.k. 23032/2005-112, Krajsky súd v Trnave v Uznesení č.k. 11Co/43/2006-78 mali za to,\nže ide o vzťah verejnoprávny.\nV článku K. Csacha, na ktorý odkazuje aj Rozsudok II a Rozsudok III\n(Súkromnoprávne následky porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Justičná revue\n4/2008, s. 563  572, pozn.) sa uvádza, že verejné obstarávanie nie je výkonom verejnej\nmoci, ale „súkromno-právnym vystupovaním verejnej moci na trhu“. Vzťahy, ktoré teda\nvznikajú v súvislosti s verejným obstarávaním sú svojou povahou súkromnoprávne, nielen\nobčianskoprávne ale aj obchodnoprávne(!). Aplikovať ustanovenia OZ na premlčanie práv\n6\n\na povinností vyplývajúcich z existujúceho deliktuálneho záväzkového vzťahu bez ďalšieho,\naj vzhľadom na povahu subjektov (obec, podnikateľ), je v rozpore s princípmi verejného\nobstarávania. Uvedené nie je dotknuté ani skutočnosťou, že nárok na náhradu škody súdy\nposúdili v zmysle ust. § 420 a nasl. OZ.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Trnave zaťažili svoje konanie\na rozhodovanie nedostatočným odôvodnením, v časti (ne)existencie záväzkovoprávneho\nvzťahu ako aj posúdením vzťahu ako súkromnoprávne ho, resp. verejnoprávneho aj\nrozporuplnou argumentáciou, a tým porušil práva Sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru, osobitne princíp právnej istoty, ktorý je\njeho imanentnou súčasťou.\nSťažovateľ zároveň má za to, že konajúce súdy postupovali arbitrárne, nakoľko\nv Rozsudku II a ani v Rozsudku III sa nevysporiadali so zásadnou otázkou, a to prečo nie je\nmožné na existujúci záväzkovoprávny vzťah aplikovať ustanovenia § 261 ods. 2 OBZ...\nSťažovateľ má jednoznačne zato, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný a mal\nsa bez ohľadu na právnu kvalifikáciu zodpovednosti za škodu ako občianskoprávnu alebo\nobchodnoprávnu, posudzovať podľa ust. OBZ o premlčaní, ktoré sú vzhľadom na povahu\nsubjektov (podnikateľ, obec) bez ďalšieho aplikovateľné.\nNa základe uvedeného namietame, že konaním a rozhodovaním Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v spojení s Krajským súdom v Trnave bolo v dôsledku ich arbitrárneho\npostoja k návrhom a právnej argumentácii Sťažovateľa zasiahnuté do práva Sťažovateľa\nna spravodlivé súdne konanie (vrátane princípu právnej istoty) a práva vlastniť majetok,\nkedy konajúce súdy považovali nárok Sťažovateľa v rozpore so zákonom za premlčaný.\n... Arbitrárnosť rozhodnutia pre nevysporiadanie sa správnym posúdením naplnenia\npredpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.\nSťažovateľ\n\nvo\n\nsvojich\n\npodaniach\n\n(odvolanie,\n\npodnet,\n\nopakovaný\n\npodnet\n\nna mimoriadne dovolanie) poukazoval na naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti\nza škodu podľa nasledovného:\nPrvým predpokladom vzniku škody v zmysle občianskoprávnej úpravy je porušenie\nprávnej povinnosti/porušenie právnych povinností, ktorými v danom prípade sú:\nProtiprávne omisívne konanie Obce\nzákonnej povinnosti Obce\n\nspočívajúce v trvalom porušovaní\n\nako objednávateľa uzatvoriť zmluvu o dielo\n\n7\n\nso Sťažovateľom ako zhotoviteľom od vzniku tejto povinnosti až do zániku tejto povinnosti;\npredmetom zmluvy malo byť zhotovenie diela predmetu obstarania vo Verejnej súťaži I.\nDoručenie oznámenia Obce\n\no prijatí ponuky Sťažovateľa na uzatvorenie zmluvy\n\no dielo v rámci Verejnej súťaže I zakladá osobitnú právnu (zákonnú) povinnosť Obce\nuzatvoriť zmluvu o dielo so Sťažovateľom a to bez zbytočného odkladu od prijatia\nponuky a to v zmysle ust. § 41 ZoVO. Táto povinnosť nezanikla oznámením Obce\no zrušení Verejnej súťaže I, pretože tento úkon Obce\ns platnými ustanoveniami ZoVO; Obec\n\nje v priamom rozpore\n\nv tomto štádiu verejného obstarávania\n\nnemala právo jednostranne zrušiť svoje rozhodnutie o prijatí ponuky Sťažovateľom.\nK zrušeniu Verejnej súťaže by mohlo dôjsť výlučne na základe dvojstranného úkonu medzi\nsporovými stranami. alternatívne\nProtiprávne komisívne konanie Obce\n\nspočívajúce v zmarení realizácie\n\npredmetu obstarávania Verejnej súťaže I zo strany Obce\n\n. Obec\n\nv rozpore\n\nso zákonnou povinnosťou uzatvoriť zmluvu so Sťažovateľom, vykonal úkony, ktoré\nvo vzájomnej súvislosti spôsobili zánik zákonnej povinnosti Obce\nso Sťažovateľom; Obec\n\nuzatvoriť zmluvu\n\npredovšetkým protizákonne vyhlásila Verejnú súťaž II,\n\nnásledne vylúčila Sťažovateľa ako záujemcu z Verejnej súťaže II, uzatvorila zmluvu s treťou\nosobou a nie so Sťažovateľom, poskytla súčinnosť tretej strane na realizáciu predmetu\nobstarávania a umožnila tak výstavbu predmetu obstarania, ktorý mal realizovať\nSťažovateľ, čím Sťažovateľovi zmarila možnosť zhotoviť stavbu a dosiahnuť zisk\nza vyhotovenie predmetu obstarávania. K zmareniu realizácie predmetu obstarávania došlo\nv okamihu úplného dokončenia diela treťou osobou až v roku 2008. Dokončením predmetu\nobstarávania došlo k zániku povinnosti uzatvoriť zmluvu so Sťažovateľom a to z dôvodu\nnemožnosti plnenia, ktorý spôsobila Obec\n\nsvojimi protiprávnymi úkonmi uvedenými\n\nv predchádzajúcom obsahu a to na úkor Sťažovateľa.\nDruhým predpokladom vzniku škody v zmysle občianskoprávnej úpravy je škoda\nspočívajúca v nákladoch Sťažovateľa na účasť vo Verejnej súťaži I, ako aj v ušlom zisku,\nktorý Sťažovateľ nezískal.\nV prípade skutočnej škody v sume 3.837,52 Eur (115.609,- Sk) sú dané všetky\npredpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti uzatvoriť zmluvu\npodľa bodu 1., škodou sú náklady účastí Sťažovateľa vo Verejnej súťaži I a príčinná\n\n8\n\nsúvislosť je daná, pretože v prípade, ak by Obec\n\nsvoju povinnosť splnila, náklady\n\núčasti Sťažovateľa vo Verejnej súťaži I by nepredstavovali škodu, ale výlučne náklady\nspojené s realizáciou diela pre Obec\n\n.\n\nV prípade ušlého zisku v sume 243.173,63 Eur (7.325.849,- Sk) sú dané všetky\npredpoklady zodpovednosti za škodu a to porušovanie právnych povinností uzatvoriť\nzmluvu podľa bodu 1., ako aj porušenie právnej povinnosti predchádzať škode podľa bodu\n2., ušlým ziskom je kalkulácia Sťažovateľa k pomernej časti predmetu obstarania a príčinná\nsúvislosť je daná, pretože v prípade, ak by Obec\n\nsvoju povinnosť splnila aj\n\ndodatočne (pozn.: napr. v roku 2005, alebo v roku 2006, alebo v roku 2007) a naopak\nnekonala v rozpore so zákonnou povinnosťou tým, že vyhlásila Verejnú súťaž II, uzatvoril a\nzmluvu s tretím subjektom a umožnila realizáciu časti predmetu obstarávania, potom by\nSťažovateľ obdržal zisk za dodanie diela - predmet obstarávania Verejnej súťaže I.\nTretím predpokladom vzniku škody v zmysle občianskoprávnej úpravy je príčinná\nsúvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorú Sťažovateľ preukázal tým, že\nv prípade, ak by naopak nedošlo k porušovaniu právnej povinnosti Obce\n\n, potom by\n\nSťažovateľovi nevznikla žiadna škoda, ani nárok na ušlý zisk voči Obci\n\n. Ako uvádza\n\nA. Škárová v komentári k OZ: „Vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu.\nPríčinou vzniku škody môže byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu (vo forme skutočnej\nškody či ušlého zisku) spôsobila, nie okolnosť na ktorej základe bolo možné určitý\nmajetkový prínos iba očakávať (rovnako... uznesenie NS ČR sp.zn. 25 Cdo 1501/2002).\nNa základe vyššie uvedeného za okolnosť, ktorá spôsobila ujmu vo forme ušlého zisku\nSťažovateľa nie je možné považovať skutočnosť, že Sťažovateľ v rámci ponuky presne\nvyčíslil cenu predmetu obstarávania, resp. vyhlásenie verejnej súťaže po zrušenej súťaži\ns predmetom obstarávania „Výstavba bytových domov v obci\n\n“ pod č. 221\n\npod zn. 14407 - MSP, do ktorej sa Sťažovateľ prihlásil a tým „dobrovoľne“ akceptoval stav,\nže pôvodne navrhovanú zmluvu s ním Obec\n\nneuzavrie. Týmto okamihom je až úplné\n\ndokončenie diela treťou osobou (kolaudácia novostavieb v obci\n\n), ktorým nastala\n\nnemožnosť plnenia a tým aj kvalifikovaná vedomosť Sťažovateľa o výške spôsobenej škody\nformou ušlého zisku. Až týmto okamihom môžeme hovoriť o kumulatívnom splnení všetkých\npredpokladov pre vznik zodpovednosti za škody v zmysle ust. §420 a nasl. OZ.»\n\n9\n\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo sťažovateľa vlastniť majetok vyplývajúce z čl. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 20 Ústavy SR rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/40/2012 zo dňa 27.04.2015 a\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/239/2010-357 zo dňa 10.10.2011\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/40/2012 zo dňa\n27.04.2015 a rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/239/2010-357 zo dňa\n10.10.2011 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n3.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nje\n\npovinný\n\ndo\n\njedného\n\nmesiaca\n\nod právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 30.000,- Eur (slovom: tridsaťtisíc eur) na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.\nalternatívne\n1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo sťažovateľa vlastniť majetok vyplývajúce z čl. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 20 Ústavy SR rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/40/2012 zo dňa 27.04.2015 a\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/239/2010-357 zo dňa 10.10.2011\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/40/2012 zo dňa\n27.04.2015 a rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/239/2010-357 zo dňa\n10.10.2011 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n\n10\n\n3.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nje\n\npovinný\n\ndo\n\njedného\n\nmesiaca\n\nod právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 30.000,- Eur (slovom: tridsaťtisíc eur) na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\n5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 637/2015-11\nzo 6. októbra 2015 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia práv\nsťažovateľky podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu rozsudkom najvyššieho súdu. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa krajského súdu\nsťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci.\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka najvyššieho súdu vyjadrila\nk sťažnosti prípisom doručeným ústavnému súdu 9. novembra 2015, v ktorom okrem iného\nuviedla:\n„Podľa názoru najvyššieho súdu nedošlo sťažnosťou napadnutým rozsudkom\nk zásahu do ústavných práv sťažovateľky.\nV sťažnosťou napadnutom rozhodnutí najvyšší súd vysvetlil, prečo všetky\nv mimoriadnom dovolaní uvedené námietky týkajúce sa posúdenia existencie a povahy\nvzťahu medzi sťažovateľkou a žalovanou nepovažoval za právne relevantné, uskutočnil\nvýklad týchto vzťahov s podrobnou právnou argumentáciou, prečo nejde v danom prípade\no záväzkový vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj z hľadiska v tom čase\nplatnej úpravy zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní, z ktorej zodpovednostný\nvzťah medzi žalovanou ako vyhlasovateľom verejného obstarávania a sťažovateľkou ako\nsubjektom, ktorý ponuku uskutočnil vznikol.“\n7. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním\nveci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n11\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo\nvzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať majetok.\n\n12\n\nPodľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah,\nz ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká\npovinnosť splniť záväzok.\nPodľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä\nzo zmlúv alebo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo aj z iných skutočností\nuvedených v zákone.\nPodľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie\npodnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace\ns podnikaním.\nPodľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa\nspravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto\nustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa\ntýchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,\nna ktorých spočíva tento zákon.\nPodľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové\nvzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,\nže sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto\nzáväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania\nverejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby\nustanovenej zákonom.\nPodľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva\ninak, je premlčacia doba štyri roky.\n\n13\n\nPodľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia\ndoba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je\npovinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo\nk porušeniu povinnosti.\nPodľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú\nporušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373\na nasl.\nIII.\n9. Sťažovateľka sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný\nsúd“) 29. septembra 2008 domáhala, aby uložil žalovanej obci\n\npovinnosť zaplatiť\n\nsumu 247 011,19 € ako náhradu škody a ušlého zisku, ktoré sťažovateľke vznikli tým, že\nžalovaná po oznámení prijatia ponuky sťažovateľky vo verejnej súťaži vyhlásenej\nna predmet obstarávania „Realizácia stavby 96 bytových jednotiek,\n\n,\n\n“\n\nneoprávnene zrušila verejnú súťaž.\n10. Okresný súd rozsudkom č. k. 38 Cb 103/2008-279 z 19. mája 2010 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) žalobu zamietol, pričom v relevantnej časti odôvodnenia\nrozsudku uviedol: „... verejné obstarávanie nie je výkonom verejnej moci, ale\nsúkromnoprávnym vystupovaním verejnej moci na trhu. Nie je teda možné aplikovať zákon\nč. 514/2003 Z.z. na úkony obce súvisiace s obstarávaním majetku obce, keďže ani nemožno\ntieto úkony podradiť pod definované pojmy výkonu verejnej moci či nesprávny úradný\npostup. Kategória obstarávania je Špeciálnou úpravou postupu zákonom špecifikovaných\nsubjektov pri kontrahovaní zmluvného partnera, kedy je priamo zákonom vylúčený postup\npodľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka a nahrádza ho prísne\nformalizovaný postup podľa zákona o verejnom obstarávaní. Teda celý postup pred\nuzavretím zmluvy je podriadený osobitnému predpisu, ktorý nie je podriadený všeobecnej\núprave Obchodného zákonníka. Do režimu obchodného zákonníka sa možno dostať len\n\n14\n\nexistujúci záväzkový vzťah. Inak možno pristúpiť k použitiu Obchodného zákonníka len\ns použitím blanketu formulovaného v ust. § 757 ObZ pri porušení povinnosti uloženej\nobchodným zákonníkom samotným (Patakyová a kol.: Obchodný zákonník - komentár,\n2. vydanie, C.H.Beck 2008 s. 833). V týchto intenciách je potrebné aj posudzovať názory\nvyslovené v prospech aplikácie Obchodného zákonníka, ktoré však vždy počítajú či už\ns existenciou záväzku alebo porušenia povinnosti výslovne uloženej Obchodným\nzákonníkom. Inak vždy pri rešpektovaní princípu lex specialis a lex generalis platí, že ak\nosobitný predpis nemá blanket na použitie obchodného zákonníka, je potrebné použiť\nzákladný predpis občianskeho práva, a to Občiansky zákonník (v podstate jedinou výnimkou\nsú nároky z neplatných právnych úkonov podriadených režimu obchodného zákonníka).\nSúd ustálil, že v tomto prípade možno nárok posudzovať v zmysle culpa\nin contrahendo, teda zavinenia pri kontrahovaní, kedy jeden z účastníkov nepristúpil\nk uzavretiu zmluvy. Ak majú byť z takéhoto omisívneho konania žalovaného vzniknúť určité\nnároky, je potrebné zaoberať sa nimi v rámci úpravy Občianskeho zákonníka...“\n11. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a záver, že medzi sťažovateľkou\na žalovanou ide o vzťah občianskoprávny, okresný súd následne s poukazom na § 106\nods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že došlo k premlčaniu práva sťažovateľky, a to\nuplynutím dvojročnej premlčacej lehoty 29. septembra 2008, a žalobu sťažovateľky\nzamietol.\n12. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd\nrozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym\nnázorom okresného súdu, že nárok sťažovateľky je premlčaný s poukazom na § 100 ods. 1\na 2 Občianskeho zákonníka.\n13. Rozsudok krajského súdu napadol na základe podnetu sťažovateľky generálny\nprokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym\ndovolaním. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor okrem iného uviedol: „Podľa\n§ 261 ods. 2 ObZ touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom,\nsamosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako\n\n15\n\nverejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej\nprevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú\naj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu\nvyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.\nPodľa § 261 ods. 5 ObZ pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je\nrozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.\nPodľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný\nnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo\nspôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\nPodľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej\nzákonom.\nPodľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia\ndoba štyri roky.\nPodľa § 398 ObZ pri práve na náhradu Škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď\nsa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej\nnáhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu\npovinnosti.\nTýmto základnými ustanoveniami zákona sa konajúce súdy dôsledne neriadili a to\nnajmä pokiaľ ide o právne posúdenie otázky premlčania uplatňovaného nároku na náhradu\nškody z pohľadu Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, čím je podľa môjho\nnázoru daný dovolací dôvod podľa § 243 f ods.1 písm. c) OSP.\nNesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd\nnepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery.\nV danom prípade konajúce súdy opomenuli, že podľa právneho dôvodu vzniku\nzáväzkového práva rozlišujeme zmluvné a deliktuálne záväzkové právo. Deliktuálne\nzáväzkové právo možno ďalej rozdeliť na záväzky zo spôsobenej škody (zodpovednosť\nza škodu), z vadného plnenia (zodpovednosť za vady) a z omeškania (zodpovednosť\nz omeškania).\n\n16\n\nZ tohto pohľadu potom neobstojí záver konajúcich súdov o podriadení sa danej veci\nvýlučne úprave zodpovednosti za škodu podľa príslušných ustanovení Občianskeho\nzákonníka.\nJednou z právnych skutočností, ktorá je dôvodom vzniku záväzku, je spôsobenie\nškody v dôsledku porušenia právnej povinnosti (zmluvnej alebo mimozmluvnej) alebo\nv dôsledku škodnej udalosti, s ktorou zákon spája objektívnu zodpovednosť za škodu.\nV dôsledku spôsobenia škody vzniká medzi škodcom a poškodeným záväzkový vzťah,\nz ktorého vyplýva záväzok nahradiť poškodenému škodu, pričom záväzkový vzťah, ktorý\nv danom prípade vznikol z verejnej súťaže, ako z jednostranného právneho úkonu t.j.\nzáväzkový vzťah medzi vyhlasovateľom verejnej súťaže (obcou) a ostanými súťažiacimi, sa\nriadi s prihliadnutím na § 261 ods. 2 ObZ a z tohto pohľadu je následne potrebné\nposudzovať aj otázku premlčania nároku na náhradu škody uplatnenú navrhovateľom.\nNapriek tomu, že verejná súťaž bola v danom prípade vyhlásená nie podľa\nustanovení ObZ, ale podľa vtedy platného zákona č. 523/2003 Z. z., ktorý v § 15 ods. 5\nvylučoval použitie pravidiel pre obchodnú verejnú súťaž podľa ObZ iba na metódy\na postupy upravené týmto zákonom, nemožno z toho vyvodiť, že následky spojené\ns porušením záväzku, teda záväzky zo spôsobenia škody, sa automaticky, bez ohľadu\nna § 261 ods. 2 ObZ riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to najmä pokiaľ ide\no posúdenie premlčania nároku na náhradu škody.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že samotný vtedy platný zákon\nč. 523/2003 Z. z. v § 36 predpokladal použitie ustanovení ObZ o verejnej súťaži aj\nna právne vzťahy vznikajúce pri vyhlásení verejnej súťaže podľa tohto zákona. Z uvedeného\nteda vyplýva, že s prihliadnutím na osoby daného právneho vzťahu ide porušenie povinnosti\nustanovenej ObZ, (akceptácia vybraného návrhu), pri ktorej platia primerane ustanovenia\n§ 373 a nasl. ObZ, nakoľko ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti,\nktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu obchodno-právnej povahy.\nAk by sa naopak aj pripustilo, že sa v danom prípade jedná o situáciu keď\nk porušeniu právnej povinnosti došlo podľa osobitného zákona, ktorý nemá úpravu\nzodpovednosti za škodu, potom samotný nárok na náhradu škody je vzhľadom na účastníkov\nkonania\n\nzáväzkovým\n\nvzťahom\n\nobchodno-právnej\n\n17\n\npovahy\n\nmedzi\n\npoškodeným\n\n-\n\npodnikateľom, ktorý uplatňuje nárok voči škodcovi - obci, pričom na dĺžku premlčacej\nlehoty treba použiť ObZ.\nPodľa môjho názoru § 261 ods. 2 ObZ zakladá použitie ustanovení ObZ na všetky\nzáväzkové vzťahy medzi obcou a podnikateľom, pričom nerozlišuje medzi zmluvnými\na mimozmluvnými záväzkovými vzťahmi, medzi samosprávnou územnou jednotkou\na podnikateľom.\nPrvostupňový, ani odvolací súd sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali aplikáciou\nustanovenia § 261 ods. 2 ObZ na deliktuálne záväzkové vzťahy medzi navrhovateľom podnikateľom a odporcom - samosprávnou územnou jednotkou, obcou. Mám za to, že tak\nprvostupňový, ako ani odvolací súd použitie § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka\nna osobitné vzťahy medzi navrhovateľom - podnikateľom a odporcom - samosprávnou\núzemnou jednotkou nesprávne zdôvodnili, čím vylúčili použitie kogentných ustanovení § 261\nods. 2 ObZ.\nZodpovednostný záväzkový vzťah na náhradu škody vzniknutý medzi odporcom obcou a navrhovateľom - podnikateľom, pri porušení povinností, vyplývajúcich zo zákona\nv štádiu kontraktácie obchodnej zmluvy, ktorej predmetom mala byť realizácia\nstavby obecných bytových jednotiek, je v zmysle vyššie uvedeného, záväzkovým vzťahom\nobchodno-právnej povahy.\nKeďže medzi navrhovateľom (podnikateľom) a odporcom (obcou), išlo o obchodný\nzáväzkový vzťah (nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi), začatie plynutia\na trvanie premlčacej doby ako aj iné ustanovenia ObZ ohľadom premlčania práva\nna náhradu škody ako deliktuálneho (zodpovednostného) záväzkovo-právneho vzťahu\nodporcu voči navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu sa podľa môjho názoru riadia\nkogentnými ustanoveniami ObZ.\nVzhľadom na plynutie subjektívnej štvorročnej premlčacej doby a desaťročnej\nobjektívnej premlčacej doby je zrejmé, že táto ku dňu podania žaloby navrhovateľom\nneuplynula márne. Vychádzajúc zo záverov prvostupňového aj odvolacieho súdu o začiatku\nplynutia premlčacej doby dňom 23. decembra 2004, subjektívna premlčacia doba nároku\nnavrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi uplynula najskôr 23. decembra 2008, čiže\nnárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v čase podania žaloby dňa\n29. septembra 2008 premlčaný nebol.“\n\n18\n\n14. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom mimoriadne dovolanie zamietol.\nV relevantnej časti odôvodnenia rozsudku uviedol: «Vzťah Občianskeho a Obchodného\nzákonníka vymedzuje ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne\nvzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa riešia podľa\nobčianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené Obchodným zákonníkom je typické, že\nide o vzťahy podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace\ns podnikaním, vrátane tzv. absolútnych obchodov vymedzených v § 261 ods. 3 Obchodného\nzákonníka. Okrem toho § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka umožňuje, aby si zmluvné\nstrany (bez zreteľa na ich charakter) dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným\nzákonníkom, a to bez ohľadu na to, či ich zmluvné vzťahy typologický inak zodpovedajú\nvzťahom upraveným v Obchodnom zákonníku.\nPre posúdenie toho, či daný vzťah treba posúdiť podľa ustanovení Obchodného\nzákonníka je teda predovšetkým rozhodné to, či ide o obchodné vzťahy v zmysle\nObchodného zákonníka. Čo sa považuje za obchodný vzťah však Obchodný zákonník\nexpressis verbis nedefinuje. Nepriamo to však vyplýva z ustanovenia § 261 Obchodného\nzákonníka v súvislosti s určením, čo je predmetom úpravy záväzkových (obchodných)\nvzťahov. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi\npodnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú\nich podnikateľskej činnosti. Ostane odseky tohto ustanovenia (§ 261 ods. 2 a nasl.\nObchodného zákonníka) upravujú iba výnimky z uvedenej všeobecnej právnej úpravy\nzáväzkových vzťahov, a to vo vzťahu k tam vymenovaným subjektom alebo vo vzťahu\nk charakteru záväzkového vzťahu. Uvedené výnimky upravujúce pôsobnosť Obchodného\nzákonníka teda platia aj vtedy, ak by sa podľa definovania uvedenom v § 261 ods. 1\nObchodného zákonníka nejednalo o záväzkový vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia\nObchodného zákonníka, t.j. nešlo by o vzťah medzi podnikateľmi (§ 261 ods. 1 Obchodného\nzákonníka) a vzťah, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti. Naplnenie uvedených dvoch\npredpokladov je preto aj podmienkou, iba za splnenia ktorej sa vzťahy ďalších v zákone\nvymenovaných subjektov (§ 261 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka) riadia\nustanoveniami Obchodného zákonníka. Vyžaduje sa však kumulatívne naplnenie oboch\nuvedených predpokladov. Treťou podmienkou posudzovania záväzkových vzťahov aj\nna osobitne vymenované subjekty podľa Obchodného zákonníka však je, že sú naplnené\n\n19\n\npredpoklady vzťahujúce sa pre tento subjekt. V konkrétnej veci to znamená, že týmito\npredpokladmi sú: 1. ide o subjekt verejného práva (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka),\n2. ide o subjekt uvedený v zákone a došlo k vzniku záväzkového vzťahu, ktorý sa týka\nzabezpečovania verejných potrieb (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo 3. ide\no subjekt uvedený v zákone a došlo k vzniku záväzkového vzťahu, ktorý zabezpečuje vlastné\npotreby daného subjektu (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka), 4. ide o subjekt uvedený\nv bode 1/ a 21, ktorý uzavrel záväzkový vzťah (alebo inak vstúpil do záväzkového vzťahu)\ns osobou, ktorá je podnikateľom a tento záväzkový vzťah je jeho podnikateľskou činnosťou\n(§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka).\nZákon č. 523/2003 Z.z. je samostatným a špecifickým zákonom, upravujúcim postup\ntam uvedených subjektov, ktorého účelom je upraviť „metódy a postupy verejného\nobstarávania používané obstarávateľmi pri uzavieraní verejných zmlúv (ďalej len\n„zmluva“) na dodanie tovaru, zmlúv na uskutočnenie prác alebo zmlúv na poskytnutie\nslužieb...“ (§ 1 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona). Z tohto ustanovenia je nesporné, že ide\no činnosť subjektu obstarávania, ktorá predchádza samotnému uzavretiu zmluvy,\nt.j. predkontraktačné štádium vedúce k uzavretiu zmluvy. Zo zákona č. 523/2003 Z.z. teda\nvyplýva, že predmetom tejto právnej úpravy je iba určenie podmienok a spôsobu výberu\nmožného zmluvného partnera, teda vyhlásenie podmienok výberu a procesný priebeh\nuskutočnenia samotného výberu, nie však obsah budúceho zmluvného dojednania. Preto ak\nnedošlo k uzavretiu zmluvy o vecnom plnení, ale zodpovednostný vzťah vznikol iba\nzo vzťahu založeného zákonom č. 523/2003 Z.z. medzi vyhlasovateľom verejného\nobstarávania - žalovanou a žalobcom - subjektom, ktorý ponuku uskutočnil, tento vzťah nie\nje záväzkovým vzťahom podľa ustanovení Obchodného zákonníka.\nV danej veci je nesporné, že postup vyhlasovateľa verejného obstarávania bol\nv rozpore s ustanoveniami zákona č. 523/2003 Z.z. V tomto smere je súd viazaný\nrozhodnutím orgánu verejnej správy z 19. októbra 2005 č. 1588-1085-7100/2004. Uvedená\nnesprávnosť mohla mať aj za následok vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu\nvo forme škody. Vzhľadom na vyššie uvedené, že v danom prípade nedošlo k porušeniu\npovinností uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti\ntreba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú\n\n20\n\nustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia\nv dôsledku vznesenia námietky premlčania.\nI keď mimoriadne dovolanie poukazuje iba na nesprávnosť aplikácie ustanovení\nObčianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, vzhľadom na zmenu právnej\nkvalifikácie daného zodpovednostného vzťahu samotným žalobcom, dovolací súd považuje\nza potrebné vyjadriť sa aj k otázke premlčania vo vzťahu k zodpovednosti podľa zákona\nč. 514/2003 Z.z. V tomto smere poukazuje na tvrdenia samotného žalobcu, v ktorých\nna jednej strane sa na daný zodpovednostný vzťah dovoláva aplikácie ustanovení\nObchodného zákonníka a na strane druhej zodpovednostný vzťah vyvodzuje z činností\norgánov uvedených v ustanoveniach § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Nakoľko však mimoriadne\ndovolanie poukazuje iba na nesprávnosť aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka\nnamiesto ustanovení Obchodného zákonníka v dovolaním napadnutých rozhodnutiach,\ndovolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak by bolo treba zodpovednosť prípadne\nposúdiť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (pozri § 26 uvedeného zákona), na posúdenie\nprípadného premlčania nároku na náhradu škody podľa uvedeného zákona je tiež treba\naplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní.\nVychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov treba napokon uzavrieť, že vzťah špeciálnej\na všeobecnej úpravy platí aj pre vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka s tým, že\npostavenie špeciálneho predpisu pre vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku má\nObchodný zákonník. Ak však ide o vzťah špeciálnej a všeobecnej právnej úpravy platí, že\nšpeciálnu právnu úpravu možno aplikovať iba vtedy, ak táto špeciálna právna úprava\nustanovuje inak. Ak však neustanovuje inak, je potrebné aplikovať všeobecnú právnu\núpravu. V danej veci špeciálna právna úprava - Obchodný zákonník vo vzťahu k zákonu\nč. 523/2003 Z.z. neustanovuje inak, preto na daný zodpovednostný záväzkový vzťah treba\naplikovať všeobecnú právnu úpravu, ktorou pre danú vec je právna úprava obsiahnutá\nv ustanoveniach Občianskeho zákonníka.\nGenerálny prokurátor teda nedôvodné namieta, že mimoriadnym dovolaním\nnapadnuté rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243e O.s.p.). Preto najvyšší súd neopodstatnene podané\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243b ods. 1 O.s.p.).»\n\n21\n\nIV.\n15. V predmetnej veci sťažovateľka namietala tak porušenie práva na súdnu ochranu,\nako aj práva na ochranu majetku. Rozlišovanie na hmotné a procesné práva je relevantné aj\npri základných právach, pričom je síce neostré, ale o to ilustratívnejšie a užitočnejšie. Právo\nna súdnu ochranu v sťažovateľkinej veci chráni procesnú nearbitrárnosť, resp.\npreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia (porov. II. ÚS 133/08). Právo na ochranu\nmajetku nesie v sebe aj hmotný komponent, ale to neznamená, že v každom prípade\ngarantuje konkrétne hmotnoprávne riešenie veci (porov. I. ÚS 205/07, tiež Michnicová\nv. Slovenská republika, sťažnosť č. 40544/08, rozhodnutie z 29. 11. 2011). V predmetnej\nveci je potrebné vnímať aj vertikalitu a horizontalitu vzťahov medzi subjektmi.\nV preskúmavanej veci ide o zásah súdu do horizontálnych vzťahov medzi dvoma rovnými\nsubjektmi, kde je miesto pre väčšiu deferenciu ústavného súdu. Možno ilustrovať, že\nna kontinuu medzi teoretickým „dokonalým“ hmotnoprávnym riešením veci podľa\nobjektívneho práva vrátane solídnej argumentácie na jednej strane a absolútnou\narbitrárnosťou na strane druhej kryje neporušené právo na súdnu ochranu širšiu vnútornú\npodmnožinu možných rozhodnutí a právo na ochranu majetku užšiu podmnožinu, avšak\nnemusí to byť konkrétny bod predstavujúci konkrétne hmotnoprávne, vecne správne a takto\nriadne odôvodnené riešenie.\n16. V zložitosti procesných vzťahov nie je v Slovenskej republike pre najvyšší súd\nľahké vyjadrovať hmotnoprávny názor. Ak sa nejaký ustaľuje, ba až fixuje a umocňuje tak\nprávnu istotu, je namieste citlivý, precízny, a nie súťaživý postoj ústavného súdu.\nTo neznamená akúsi právnu neangažovanosť, ale rešpekt k hodnote ustálenej judikatúry\nv rozmanitosti podústavného práva, a to zvlášť na poli (mimoriadneho) dovolania.\n17. Podstatou veci je posúdenie ústavnosti (práva na súdnu ochranu a práva\nna ochranu majetku) výkladu ustanovení aplikovaných najvyšším súdom, najmä ustanovení\nvymedzujúcich vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom a z nich\nvyplývajúce právne posúdenie premlčania sťažovateľkiných nárokov na náhradu škody\nzo zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe porušenia\n\n22\n\npovinnosti podľa osobitného predpisu, konkrétne zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii\nústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.\n18. Ústavný súd opakovane vyjadruje pochybnosti o presvedčivosti kritérií,\nna základe ktorých sa rozlišuje medzi obchodnoprávnym a občianskoprávnym režimom\nurčitého záväzkového vzťahu (II. ÚS 250/2011). Je úlohou zákonodarcu zvoliť také kritériá\nvzťahu medzi jednotlivými úpravami súkromného práva, ktoré by neboli vágne a pri\nktorých by nevznikal stav právnej neistoty týkajúci sa vlastností špecifického právneho\nvzťahu. Neprospieva právnej istote, ak ani po štvrťstoročí účinnosti Obchodného zákonníka\nnepanuje právna istota napríklad v otázke premlčania mimozmluvných nárokov. Kým však\nk legislatívnej zmene nedôjde, je úlohou všeobecných súdov vykladať predmetné\nustanovenia tak, aby bola zabezpečená právna istota, predvídateľnosť právnych následkov\na závery o aplikácii týchto pravidiel boli odôvodnené a vecne rozhodnuté ústavne\nkonformným spôsobom.\n19. Predmetom sporu v tejto veci bolo posúdenie otázky premlčania nároku\nna náhradu škody spôsobenej porušením zákona o verejnom obstarávaní, pričom podľa\nustálenia krajským súdom a najvyšším súdom sa právny základ nároku posudzuje podľa\npravidiel Občianskeho zákonníka.\n20. Ústavný súd už v prípade iného mimozmluvného záväzkového vzťahu (nároku\nna vydanie bezdôvodného obohatenia) rozhodol, že nie je ústavne nekonformný záver,\npodľa ktorého sa premlčanie nároku za splnenia podmienok § 261 Obchodného zákonníka\nspravuje Obchodným zákonníkom napriek tomu, že predpoklady nároku sa spravujú\nObčianskym zákonníkom (IV. ÚS 214/04).\n21. V prípade deliktuálneho nároku na náhradu škody ako mimozmluvného nároku\nvšak musí byť zohľadnený aj význam § 757 Obchodného zákonníka, podľa ktorého\npre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom\nplatia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Sporné je, či obmedzenie obchodnoprávneho\n\n23\n\nrežimu nárokov na náhradu škody len na nároky vyplývajúce z porušenia Obchodného\nzákonníka neobmedzuje pôsobnosť Obchodného zákonníka (vrátane úpravy premlčania) len\nna porušenie povinnosti uloženej Obchodným zákonníkom.\n22. V akademickej doktríne sa objavujú dva názory na premlčanie deliktuálnych\nnárokov na náhradu škody spôsobenej porušením povinností ustanovených iným predpisom,\nako je Obchodný zákonník.\n23. Prvý z nich rozlišuje medzi deliktuálnymi a kontraktuálnymi nárokmi a vychádza\nz toho, že obmedzenie § 757 Obchodného zákonníka vplýva aj na možnosť použitia\nvšeobecných ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka na deliktuálne právne vzťahy.\nZ toho vyvodzuje, že aplikáciu obchodnoprávneho režimu premlčania nie je možné\npripustiť na prípady porušenia iných predpisov, ako je Obchodný zákonník [Csach, K.\nMiesto a funkcia deliktuálneho práva v obchodnom práve (habilitačná prednáška). Právny\nobzor 4/2011, s. 333  334, osobitne vo vzťahu k zodpovednosti za porušenie zákona\no verejnom obstarávaní: Súkromnoprávne následky porušenia zákona o verejnom\nobstarávaní. Justičná revue 4/2008, s. 563  572].\n24. Druhý z nich pripúšťa aplikáciu obchodnoprávneho režimu aj na premlčanie\ndeliktuálnych nárokov na náhradu škody, ak sú splnené predpoklady § 261 Obchodného\nzákonníka, a to bez ohľadu na § 757 Obchodného zákonníka. Za relevantné považuje\nvymedzenie obchodného záväzkového vzťahu bez ohľadu na dôvod jeho vzniku\n(Ovečková, O. Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 123).\n25. Nezdá sa však, že by sa v doktríne bol vytvoril prevažujúci názor. Taktiež sa\nnezdá, že by bola v tejto otázke ustálená judikatúra, od ktorej by sa najvyšší súd nemal bez\nriadneho odôvodnenia odchýliť.\n26. Nie je úlohou ústavného súdu robiť arbitra zásadných otázok súkromnoprávnej\ndoktríny, ak tieto nemajú ústavnoprávny dosah a ak všeobecné súdy príklon k niektorému\nz možných riešení odôvodnia ústavne konformným spôsobom (porov. bod 15). Rovnako nie\n24\n\nje úlohou ústavného súdu poukazovať na rôzne následky už uvedených riešení otázky\npremlčania deliktuálnych vzťahov spĺňajúcich predpoklady § 261 Obchodného zákonníka\n(napríklad v prípade plurality škodcov). Je úlohou najvyššieho súdu (a všeobecných súdov),\naby zhodnotil, aké účinky na právnu klasifikáciu daného vzťahu má obmedzenie ustanovené\nv § 757 Obchodného zákonníka.\n27. Najvyšší súd podobne ako krajský súd vychádzali z názoru, že na aplikovanie\nobchodnoprávneho režimu je potrebné, aby existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky\n§ 261 ods. 1 alebo 2 Obchodného zákonníka. Dospel pritom k záveru, že porušenie\npovinnosti nie je porušením záväzkového vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 ani 2 Obchodného\nzákonníka. Vyššie načrtnutú súvislosť (vplyv § 757 Obchodného zákonníka na posúdenie\nprávneho režimu zodpovednostného vzťahu) odôvodnil najvyšší súd úvahou, podľa ktorej:\n„v danom prípade nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom,\nnaplnenie predpokladov tejto zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej\núpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane\nzániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania.“\n28. Hoci možno mať voči odôvodneniu najvyššieho súdu určité výhrady, priklonil sa\nv tomto prípade najvyšší súd k riešeniu, ktoré ústavný súd považuje za jedno z možných,\nnevylučujúce odlišné posúdenie otázky v budúcnosti.\n29. Napriek pochybnostiam, ktoré ústavný súd vyslovil o vzťahu obchodnoprávnych\na občianskoprávnych záväzkových vzťahov, nie je napadnutý rozsudok z tohto pohľadu\nodôvodnený a vecne rozhodnutý ústavne nekonformným spôsobom.\n30. Ústavný súd dodáva, že nemal dôvod spochybniť právny záver najvyššieho súdu,\npodľa ktorého bola porušená povinnosť ustanovená zákonom o verejnom obstarávaní, a nie\nObchodným zákonníkom, a ani to, že porušenie povinnosti uzatvoriť zmluvu v zmysle\nzákona o verejnom obstarávaní môže viesť k povinnosti nahradiť tým spôsobenú škodu.\nÚstavný súd preto nezisťoval, či porušenie povinnosti ustanovenej osobitným predpisom nie\nje zároveň aj porušením povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom, a ani to, či\n\n25\n\nporušenie povinnosti ustanovenej zákonom o verejnom obstarávaní v tejto konkrétnej\nsituácii nie je potrebné posudzovať analogicky k porušeniu povinnosti podľa Obchodného\nzákonníka.\n31. Z uvedených dôvodov je ústavný súd presvedčený, že sťažovateľkine označené\npráva porušené neboli a že meritórne prerokovanie veci prispeje ku kultivácii otázok\nobchodného, ale aj ústavného (bod 15) práva, čomu má prispieť okrem argumentácie aj\nrozsiahle prevzatie podaní.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-splnenie podmienok konania", "verejná súťaž", "premlčanie-premlčanie v obchodnom práve", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "verejná súťaž", "náhrada škody (ujma)", "záväzkové právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3MCdo/40/2012", "guid": "67dd330d-020a-4f48-aeb7-4c1c167025f5:279aca90-c6c6-4734-a409-c9c73d5b5ada", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:3bc1305a-6235-407f-b942-3334fff5cf5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 133/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 133/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3bc1305a-6235-407f-b942-3334fff5cf5e"}, {"guid": "ussr:67baf655-dfa7-47e7-93e8-81a8f182574d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 205/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 205/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67baf655-dfa7-47e7-93e8-81a8f182574d"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "67dd330d-020a-4f48-aeb7-4c1c167025f5:279aca90-c6c6-4734-a409-c9c73d5b5ada", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1", "spisova_znacka": "3MCdo/40/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/40/2012 z 26. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-26", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0580854d-d392-44f6-80a1-28da216ef340", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.410.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2026 z 16. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.410.2026.2"}, {"guid": "ussr:aaf8c08d-bf14-4cd7-a577-d9ee8c5ae039", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.227.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.227.2026.1"}, {"guid": "ussr:9668e297-e59b-4b32-ace3-9ea618c1251f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.637.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 637/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 637/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.637.2023.1"}, {"guid": "ussr:59508ae8-b1f5-4f20-a48f-956f7252bbd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.106.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 106/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 106/2021 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.106.2021.1"}, {"guid": "ussr:96a1b5df-64bd-43f0-ad4e-ac65c14edb4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2"}, {"guid": "ussr:2b417671-d3e4-43b5-8fef-d22a1d2f6100", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 10/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.10.2022.2"}, {"guid": "ussr:85e49824-28ce-48e9-a89b-f521aa298e53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.580.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 580/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 580/2021 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.580.2021.1"}, {"guid": "ussr:89526726-b51b-4b43-ac9a-076a69c01b8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1"}, {"guid": "ussr:0d74e0d2-7ed5-43a7-ae28-9436c3eb9423", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.382.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2020 z 27. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.382.2020.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "040659a7-0775-4139-bbe8-c6f748ed1aa9:14625ce3-22da-4129-8aff-21d7b2ab59fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1216206635.1", "spisova_znacka": "2Obdo/17/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/17/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1216206635.1"}, {"guid": "cbd18241-6e19-49c8-9f60-1b1694a49b1c:804ec6da-61c1-41f5-989a-d978e5948569", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "spisova_znacka": "5Obo/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/20/2018 z 13. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3"}, {"guid": "cbd18241-6e19-49c8-9f60-1b1694a49b1c:f2b0701a-5355-424d-ba7b-f4494f97fa87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "spisova_znacka": "5Obo/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/20/2018 z 12. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3"}, {"guid": "2dd9d090-b41c-4abb-880d-72c06e2ec224:4996de91-d0c5-40c8-aa7e-ee2a935180ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5423200341.2", "spisova_znacka": "42Cob/87/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/87/2024 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5423200341.2"}, {"guid": "801fc73a-45fc-481d-8579-5b0f10dd46b4:5db4dbf5-0929-4e85-83eb-9184000ff957", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1114222102.3", "spisova_znacka": "4Co/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/86/2023 z 22. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1114222102.3"}, {"guid": "567a9553-5795-478c-a0c6-31e8265b93fd:271974a6-20b3-469d-9526-7c1a8f667c0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1621201136.1", "spisova_znacka": "2Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/94/2023 z 2. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1621201136.1"}, {"guid": "8b27f613-dbd8-432b-a047-7186c825dd7e:737db0b1-cb7a-4158-be35-aa50fd5fb92e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1612207853.2", "spisova_znacka": "4Cob/226/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/226/2019 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1612207853.2"}, {"guid": "8b27f613-dbd8-432b-a047-7186c825dd7e:d87f3f38-7df4-494b-a0ba-881bf6a7d92f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1612207853.2", "spisova_znacka": "4Cob/226/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/226/2019 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1612207853.2"}, {"guid": "021a3645-f961-47a4-864a-db4fb2fb0a7d:16430c34-4804-4785-a12d-8bb7acf0785d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7708204918.2", "spisova_znacka": "6Co/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/17/2020 z 23. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7708204918.2"}, {"guid": "f02755a0-72be-4dde-bbd4-14176d4c74cb:56e89cd5-677a-4afb-baba-780b14aaa8f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1216206635.3", "spisova_znacka": "3Cob/111/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/111/2019 z 16. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1216206635.3"}, {"guid": "c098fbf3-12eb-479a-982e-433e2dcebdce:2ecc34ec-58ba-41b3-ac04-23fb5c4516b1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:1113206299.2", "spisova_znacka": "13Co/139/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/139/2019 z 1. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:1113206299.2"}, {"guid": "c098fbf3-12eb-479a-982e-433e2dcebdce:40274eb8-606a-43a3-8cf8-f2de9835070d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:1113206299.2", "spisova_znacka": "13Co/139/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/139/2019 z 1. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:1113206299.2"}, {"guid": "8905ad2e-192a-4da6-a9b7-009b37e83da8:606efbef-2d62-4b6b-ac2c-53f56da3df7e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1", "spisova_znacka": "41Cob/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/16/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1"}, {"guid": "8905ad2e-192a-4da6-a9b7-009b37e83da8:babbfa1b-5935-448c-881e-ba92dbf0b4d3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1", "spisova_znacka": "41Cob/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/16/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1"}, {"guid": "f495111d-e749-4ce0-a207-01747a0168b0:66c354af-9f40-4526-8230-a67614aea6da", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2115223886.1", "spisova_znacka": "31Cob/36/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/36/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2115223886.1"}, {"guid": "8905ad2e-192a-4da6-a9b7-009b37e83da8:c328ff17-287e-4f26-a5fb-b5319b4ea08d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1", "spisova_znacka": "41Cob/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/16/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1"}, {"guid": "f495111d-e749-4ce0-a207-01747a0168b0:ba62432f-a204-47d6-87cf-0792a6b33f6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2115223886.1", "spisova_znacka": "31Cob/36/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/36/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2115223886.1"}, {"guid": "8905ad2e-192a-4da6-a9b7-009b37e83da8:379f5cbe-b31a-41a1-80d8-9d0c064ca1c5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1", "spisova_znacka": "41Cob/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/16/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116201111.1"}, {"guid": "be07ebee-ff55-4a1d-9d86-fa7fc1bf3df8:51983380-6b9a-4a09-abb1-37428bee9341", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8207206166.2", "spisova_znacka": "3Co/64/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/64/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8207206166.2"}, {"guid": "be07ebee-ff55-4a1d-9d86-fa7fc1bf3df8:8e9f2754-443b-4025-9e8c-150bc49d9331", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8207206166.2", "spisova_znacka": "3Co/64/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/64/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8207206166.2"}]}