{"guid": "ussr:1efff9de-6e48-4c73-b8b2-5cb62f252ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.627.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 627/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 627/2016 z 10. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 627/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.627.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1efff9de-6e48-4c73-b8b2-5cb62f252ffe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.627.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.627.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.627.2016.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 627/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Matúšom Bereseckým,\nFarská č. d. 33/I. p., Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl.\n17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5\nods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu, sp. zn. 2 Tp 3/2016 z 28. apríla 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 15/2016 z 5. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn.\n2 Tp 3/2016 z 28. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie špecializovaného trestného\nsúdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 2 Tost 15/2016 z 5. mája 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že je vo väzbe, pričom táto väzba je v rozpore\ns ústavou aj dohovorom. Zároveň uvádza, že «hoci je iba normou Trestného poriadku\nexplicitne v § 2 ods. 6 ustanovené, že väzobné veci majú byť vybavované prednostne\na urýchlene, sme toho názoru, že hoci ide o „podústavnú normu“, je jej idea v zmysle čl. 48\nÚstavy SR aplikovateľná i na konanie o ústavnej sťažnosti, ak sťažovateľ namieta to, že je\nvo výkone väzby neústavne a teda v prípade prijatia tejto argumentácie, i táto sťažnosť by\nmala byť prejednaná prednostne».\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nUvádza, že je obvinený zo zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, 2 písm. c)\na ods. 3 písm. a) Trestného zákona.\nNapadnutým uznesením špecializovaného trestného súdu bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že týmto rozhodnutím o väzbe boli porušené jeho základné práva a slobody.\nProti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť priamo do zápisnice, ktorú následne\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu aj písomne odôvodnil. Najvyšší súd napadnutým\nuznesením jeho sťažnosť zamietol.\nPodľa jeho názoru tak napadnuté uznesenie špecializovaného trestného súdu, ako\naj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sú nepreskúmateľné, bez náležitého odôvodnenia.\nJe toho názoru, že tieto rozhodnutia nespĺňajú zákonné náležitosti pre riadne rozhodnutie,\n\n2\n\npretože odôvodnenie týchto rozhodnutí nemá zákonnú oporu vo výrokoch. Uvedené\nspôsobuje to, že sťažovateľ sa nachádza vo väzbe na základe „nezákonného rozhodnutia,\nčím sú porušené jeho základné práva a slobody“.\nSťažovateľ považuje za potrebné uviesť, že „odôvodnenie preventívnej väzby musí\nbyť dôvodené prostredníctvom konkrétnych skutočností ako predpoklad väzby. Ďalej je\nnutné vo vzťahu ku prítomnosti, resp. neprítomnosti konkrétnych skutočností zakladajúcich\npredpoklad na dôvod preventívnej väzby dodať, že vykonaným dokazovaním nebolo\npreukázané, že by obvinený mal pokračovať v trestnej činnosti a tak by prípadne\naž do súčasnosti resp. do blízkej minulosti participoval z finančných výnosov z trestnej\nčinnosti. Obvinený je osoba s trvalým príjmom z legálnej činnosti.“.\nSťažovateľ je toho názoru, že pri výsluchu pred rozhodnutím o jeho vzatí do väzby\na neskôr aj prostredníctvom svojej sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe uviedol relevantné\nargumenty, s ktorými sa však špecializovaný trestný súd ani najvyšší súd žiadnym\nspôsobom nevysporiadali. Sťažovateľ uvádza, že „ide najmä o to, že SPK (špecializovaný\ntrestný súd, pozn.) v uznesení, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby sám poukazuje na tú\nskutočnosť, že trestná činnosť mala byť ukončená zhruba pred tromi rokmi a nič\nnenasvedčuje tomu, že by v nej sťažovateľ pokračoval.\nAk aj následne sťažnostný súd v uznesení, ktorým zamietol sťažnosť uviedol, že jediný\ntelefonický rozhovor medzi tretími osobami má vytvárať podozrenie, že sťažovateľ mal\npokračovať v trestnej činnosti, ide o protichodné závery konajúcich súdov, pričom\nsťažnostný súd svojimi úvahami umelo dotváral skutkový dej (ohľadom obsahov prepisu\ntelefonického rozhovoru), čo je neprípustné!!!“.\nPodľa sťažovateľa je v rozpore s logikou, že vo veci konajúce súdy uverili\nspoluobvinenému, ktorý mal uviesť, že sťažovateľ vlastní hotel v\n\nTáto\n\nskutočnosť podľa sťažovateľa nebola ničím preukázaná. Rovnako nebolo ani preukázané\nvyplatenie akejkoľvek sumy sťažovateľovi. Podľa sťažovateľa vo veci konajúce súdy\nv týchto okolnostiach veria obvinenému, ktorému neuverili pri výklade obsahu\ntelefonického rozhovoru.\n\n3\n\nPodľa sťažovateľa „odôvodniť tak výrazný zásah do práva na osobnú slobodu, akým\nje preventívna väzba na podklade jedného telefonického rozhovoru, ktorý je nejasný,\nhmlistý a ktorého obsah proti sťažovateľovi nepotvrdil ani jeden z telefonujúcich je\nbezpochyby arbitrárne a protiústavné“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že nepopiera dôvodnosť\nvznesenia obvinenia, keďže vo vyšetrovacom spise sa reálne nachádzajú listiny a zápisnice,\nnapr. o výsluchu utajeného svedka, ktoré isté podozrenie na sťažovateľa vrhajú a ktoré bude\npostupne v trestnom stíhaní vyvracať, nemôže sa však stotožniť s tým, že by bolo\nrozhodnutie o existencii obavy z pokračovania v trestnej činnosti ako jediný dôvod,\nna základe ktorého bol vzatý do väzby, ústavne konformné, ak špecializovaný trestný súd\nexplicitne uviedol, že žiadna trestná činnosť nebola cca tri roky vykonávaná. Sťažovateľ\nje toho názoru, že ak bol napriek tejto konštatácii vzatý do väzby, ide o ústavne\nnekonformné rozhodnutie.\nPo poukázaní na judikatúru ústavného súdu sťažovateľ uvádza, že je potrebné, aby\n„všeobecné súdy založili svoje závery pre väzobné stíhanie na konkrétnych skutočnostiach\nvyplývajúcich z vyšetrovacieho spisu, ktoré musia byť presne špecifikované.\nVo vzťahu k ustanoveniu §-u 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (riziko\npokračovania v páchaní trestnej činnosti) musí byť uvedené v akej konkrétnej trestnej\nčinnosti by mal obvinený pokračovať. Práve neodôvodnená a nepreukázaná argumentácia,\nže je daná obava, že by obvinený mal páchať trestnú činnosť prostredníctvom ďalších osôb\nsa tu javí ako nezákonná. Je v jasnom rozpore so zistením v prípravnom konaní, z ktorého\nje zrejmé, že k takémuto konaniu obvineným objektívne nedochádzalo pred vznesením\nobvinenia. Páchanie trestnej činnosti prostredníctvom tretích osôb nakoniec obvinenému\nani nie je kladené za vinu.\nIde o porušenie základných princípov Ústavy SR, ak sa súd nevysporiada\ns relevantnými tvrdeniami obvineného na ktoré poukazoval pred SPK ako aj v sťažnostnom\nkonaní a ani neuvedie, že ich pokladá za irelevantné (napr. nález ÚS SR, III.ÚS 135/04).“.\nSťažovateľ zastáva názor, že špecializovaný trestný súd ani najvyšší súd vôbec\nneuviedli (alebo len veľmi obmedzene a formálne, pozn. sťažovateľa) jeho argumentáciu\n\n4\n\nobsiahnutú v jeho sťažnosti proti napadnutému uzneseniu špecializovaného trestného súdu\na ani spôsob, akým sa s touto argumentáciou vyrovnali.\nSťažovateľ uvádza, že si uvedomuje „vyťaženosť súdov, avšak argumenty osoby voči\nktorej bol podaný návrh na vzatie do väzby ako návrh, ktorý môže mať v prípade akceptácie\nzo strany súdu zásadný vplyv na jeho ďalší život, majú byť súdmi riadne prejednané.\nArgumenty sťažovateľa proti väzbe neboli vláčne, boli predkladané SPK ako\naj sťažnostnému súdu ako koncentrované a relevantné“. Je preto toho názoru,\nže ani špecializovaný trestný súd, ani najvyšší súd sa vôbec, resp. nedostatočne vysporiadali\ns relevantnou argumentáciou proti väzbe, čím bolo porušené jeho základné právo\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.\nVzhľadom na závažnosť argumentácie v tejto sťažnosti je sťažovateľ toho názoru, že\njeho väzba je neústavná, resp. ústavne neudržateľná. Neústavné sú podľa neho obe\nrozhodnutia, tak napadnuté uznesenie špecializovaného trestného súdu, ako aj napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu. Sťažovateľ zastáva názor, že v prípade nastolenia ústavnosti by\nmuseli byť obe tieto rozhodnutia zrušené a následne by mal byť prepustený na slobodu.\nSťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný rozhodol, že „Uznesením\nsudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská\nBystrica zo dňa 28. 04. 2016, sp. zn. 2Tp/3/2016, a Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa\n05. 05. 2016, sp. zn. 2Tost/15/2016 boli porušené jednotlivé práva sťažovateľa uvádzané\nv texte tejto ústavnej sťažnosti,\nUznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05. 05. 2016, sp. zn. 2Tost/15/2016 sa\nzrušuje,\nUznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracoviska\nBanská Bystrica zo dňa 28. 04. 2016, sp. zn. 2Tp/3/2016 sa zrušuje,\nNajvyššiemu súdu SR sa prikazuje, aby sťažovateľa prepustil bezodkladne z väzby\nna slobodu,\nSťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n2x143 € + 2x 8,58 € (za prevzatie právneho zastúpenia a spísanie tejto ústavnej sťažnosti)\n\n5\n\n+ 20% DPH spolu 363,79 € s platobným miestom - účet právneho zástupcu sťažovateľa\n.“.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená predovšetkým vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\n\n6\n\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda\ntou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20\nods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.\nPlatí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nSťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým\nuznesením špecializovaného trestného súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu boli\nporušené jeho „jednotlivé práva... uvádzané v texte tejto ústavnej sťažnosti“, a následne,\naby ústavný súd zrušil uvedené rozhodnutia označených súdov. V texte sťažnosti sťažovateľ\nnamieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v závere svojej\nsťažnosti výslovne uvádza, že tým, že sa špecializovaný trestný súd ani najvyšší súd nijako,\nresp. nedostatočne\n\nvysporiadali\n\ns\n\njeho\n\nrelevantnou\n\nargumentáciou\n\ntýkajúcou\n\nsa\n\nrozhodovania o väzbe, bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\n\n7\n\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl.47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPorušenie označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru podľa\nsťažovateľa spočíva v tom, že rozhodnutia o väzbe vo veci konajúcich súdov, t. j. napadnuté\nuznesenie špecializovaného trestného súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\nsú nepreskúmateľné, bez náležitého odôvodnenia. Tieto rozhodnutia podľa sťažovateľa\nnespĺňajú zákonné náležitosti pre riadne rozhodnutie, pretože odôvodnenie týchto\nrozhodnutí nemá zákonnú oporu vo výrokoch. Podstata nezákonnosti týchto rozhodnutí\n\n8\n\nspočíva v tom, že špecializovaný trestný súd ani najvyšší súd sa nijako, resp. nedostatočne\nvysporiadali s relevantnou argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa rozhodovania o jeho\nväzbe.\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nuznesením špecializovaného trestného súdu\nZ princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc\nústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa\npri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nKaždá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného\npráva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu\n(napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nProti napadnutému uzneseniu špecializovaného trestného súdu bol prípustný riadny\nopravný prostriedok  sťažnosť, právomoc poskytnúť ochranu označeným právam\nsťažovateľa vo vzťahu k tomuto súdu mal preto najvyšší súd v rámci opravného konania –\nkonania o sťažnosti. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu\nšpecializovaného trestného súdu sťažnosť podal a najvyšší súd o nej riadne rozhodol.\nÚstavný súd preto nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti, ktorá smeruje\nproti napadnutému uzneseniu špecializovaného trestného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\n\n9\n\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd považoval za potrebné v zhode so svojou doterajšou\njudikatúrou (m. m. III. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08, IV. ÚS 71/2012) najskôr poukázať\nna vzťah čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky základného práva na osobnú\nslobodu k čl. 46 ods. 1 ústavy. Z obsahu čl. 17 ústavy vyplýva, že tento vo svojich\nustanoveniach zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú\nslobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody\nväzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho\nkonania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie\na rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\no osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\nObdobne vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu ústavný súd považuje\nv zhode so svojou doterajšou judikatúrou za potrebné uviesť, že konania všeobecných\nsúdov, v rámci ktorých sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení\na ani konaniami o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to predpokladá označený\nčlánok dohovoru. Postupom všeobecného súdu v takýchto konaniach podľa názoru\nústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z toho dôvodu, že túto\noblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. O oprávnenosti\ntrestného obvinenia sa rozhoduje v trestnom konaní, s ktorým súvisí, predchádza mu alebo\npo ňom nasleduje rad konaní alebo rozhodnutí, ktoré sa priamo netýkajú oprávnenosti\ntrestného obvinenia, a spravidla tieto konania, okrem iného aj konanie o rozhodnutí o väzbe,\nnepodliehajú režimu čl. 6 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý\nproces. Pre konanie a rozhodovanie o väzbe platí špeciálna a pritom v zásade prísnejšia\nprávna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť\n(napr. II. ÚS 15/05). Ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej osobnú slobodu chráni\nčl. 5 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP de Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12,\nbod 65, bod 67, bod 71 – bod 77 atď.).\n\n10\n\nVzhľadom na skutočnosť, že ochrana práv a slobôd súvisiaca s rozhodovaním\nvšeobecných súdov o zákonnosti väzby, resp. jej ďalšieho trvania spadá ratione materiae\npod ochranu garantovanú prostredníctvom čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru, ktoré obsahujú\nzákladné hmotné a tiež procesné atribúty osobnej slobody vrátane práva na súdnu ochranu\npri jej pozbavení (obdobne pozri III. ÚS 135/04, III. ÚS 108/06), ústavný súd odmietol\nsťažnosť v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nRovnako ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd odmietol aj sťažnosť sťažovateľa\nv časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\npretože sťažovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil porušenie označeného základného\npráva, a teda nepreukázal žiadnu príčinnú súvislosť medzi základným právom podľa čl. 47\nods. 3 ústavy a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru ústavný súd považuje za potrebné v prvom\nrade uviesť, že základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje\nna zákon, a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí ústavný\nsúd brať do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade\nzistenia závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00,\nII. ÚS 466/2013). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba\nz dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá\npredovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej\nosobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby\nk pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“ a každé\ndohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a) až f)] musí byť\n„zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto rešpektovanie\ntohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov v. Bulharsko\nz 20. 3. 1997, bod 43). Z už vyslovených právnych názorov ústavného súdu možno vyvodiť,\n\n11\n\nže z hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom čl. 17 ústavy a práv\nvyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru neexistujú medzi týmito právami zásadné\nrozdiely, keďže čl. 17 ústavy zahŕňa aj práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (napr.\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, IV. ÚS 181/07).\nÚstavný súd zároveň poukazuje na to, že jeho právomoc vo vzťahu k rozhodovaniu\nvšeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu\nobmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe),\nbolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami,\no väzbe rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré\nodôvodňujú obavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo\nokolnosti uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len\nna čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení\nväzby (II. ÚS 76/02). Úlohou ústavného súdu je tiež sledovať, či všeobecné súdy\nv namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené\na či nemajú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv\na slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 465/2011). Ústavný súd preto nemôže zasahovať do\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ak ich z danej perspektívy možno\npokladať za udržateľné.\nPodľa Trestného poriadku možno konať a rozhodovať iba o väzbe fyzickej osoby,\nproti ktorej bolo vznesené obvinenie (formálna podmienka), ak existujú aj skutkové\nokolnosti (materiálna podmienka).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v čase rozhodovania o vzatí sťažovateľa\ndo väzby existovalo uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný orgán činný\nv trestnom konaní a ktoré spĺňalo náležitosti podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku.\nDôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu sťažovateľom bola z uznesenia\no vznesení obvinenia zrejmá, čo pri existencii skutkových záverov a väzobného dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku opodstatňovalo postup najvyššieho súdu,\nv rámci ktorého konal a rozhodol o zákonnosti väzby sťažovateľa.\n\n12\n\nNajvyšší súd napadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu špecializovaného trestného\nsúdu, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby. Najvyšší súd po zhrnutí obsahu sťažnosti\nsťažovateľa a zistení, že boli splnené formálno-procesné podmienky na vzatie sťažovateľa\ndo väzby, skúmal, či sú splnené aj materiálne podmienky väzby. Najvyšší súd po\npreskúmaní spisového materiálu v rozsahu, ktorý zodpovedá rozhodnutiu o väzbe, dospel\nk názoru, že dosiaľ zistené skutočnosti odôvodňujú vo svojom súhrne, s takým stupňom\npravdepodobnosti, ktorý zodpovedá tejto fáze konania, záver, že skutok, pre ktorý\nje sťažovateľ trestne stíhaný, sa stal, a tento vykazuje znaky zločinu daňového podvodu\npodľa § 277a ods. 1, 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na ktorého spáchaní sa\nmal podieľať aj sťažovateľ. Keďže vo vzťahu k dôvodnosti trestného stíhania podľa\nnajvyššieho súd sťažovateľ neuplatnil žiadne nové námietky, najvyšší súd v tomto smere\nvýstižne poukázal na dôvody napadnutého uznesenia špecializovaného trestného súdu, ktoré\nsi v celom rozsahu osvojil, a preto nepovažoval za potrebné ani za účelné ich opakovať.\nNásledne najvyšší súd po tom ako zistil, že v preskúmavanej veci je daná aj základná\nmateriálna podmienka na vzatie sťažovateľa do väzby  dôvodné podozrenie zo spáchania\nskutku kladeného mu za vinu  podrobil prieskumu záver špecializovaného trestného súdu\no existencii dôvodnej obavy, že v prípade ponechania na slobode sťažovateľ bude\npokračovať v trestnej činnosti [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], pričom najvyšší\nsúd sa s týmto záverom tiež plne stotožnil. Nad rámec vecne správnych úvah\nšpecializovaného trestného súdu pri ustálení uvedeného väzobného dôvodu najvyšší súd\nso zreteľom na námietky sťažovateľa dodal: „Pokiaľ ide o dôvod tzv. preventívnej väzby\nu obvineného\n\n, poukazuje najvyšší súd na to, že trestnú činnosť, z ktorej je\n\ndôvodne podozrivý, mal páchať nielen priamo, ale aj prostredníctvom tzv. bielych koní,\nresp. úplne fiktívnych osôb. Preto jeho tvrdenie, že aktuálne nevystupuje v rámci žiadneho\npodnikateľského subjektu, obavu z pokračovania v trestnej činnosti, ktorá vyplýva jednak\nz jeho údajného postavenia v štruktúre organizovanej skupiny, tak ako ho popísal utajený\nsvedok č. 1, a tiež z tvrdení spoluobvineného\n\nz 19. mája 2015, že mu\n\nmá byť naďalej vyplácaná DPH-čka (pozri zv. H-1, č. 1. 10 - 11), u neho neznižuje.\n\n13\n\nK následnému vyhláseniu tohto spoluobvineného, že šlo o krčmové reči, najvyšší súd\nuvádza, že toto je v príkrom rozpore s tým, ako pri zaznamenanom rozhovore presviedčal\no pravdivosti jeho informácií.\nSo zreteľom na uvedené si najvyšší súd napokon v celom rozsahu osvojil úvahy\nŠpecializovaného trestného súdu, ktoré ho viedli k záveru, že dohľad probačného\na mediačného úradníka a ani písomný sľub obvineného\n\nnepredstavujú\n\ndostatočné náhrady väzby, keďže nie sú v tomto štádiu konania spôsobilé odstrániť obavu\nzakladajúcu dôvody väzby, tak ako sú konštatované vyššie.“\nKeďže sa najvyšší súd stotožnil s právnymi závermi a s dôvodmi, pre ktoré vzal\nsťažovateľa do väzby špecializovaný trestný súd, bolo na mieste, aby ústavný súd prihliadol\naj na odôvodnenie väzby tohto súdu.\nUznesením špecializovaného trestného súdu bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačného\núradníka a ani neprijal jeho písomný sľub podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nPodľa špecializovaného trestného súdu naplnenie väzobného dôvodu podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku bolo opodstatnené „- dĺžkou, rozsahom a motívom\npáchania vyšetrovanej trestnej činnosti, ktorej sa obvinený dopúšťal kontinuálne v rozpätí\nnajmenej 1 roka a to prostredníctvom spoločností, v ktorých je konateľom alebo ktoré\nzastupuje (spis zv. I-1, listy č. 8, 33, zväzok E-1, č. l. 7-10)\n- sú mu vyplácané nadmerné odpočty DPH aj v súčasnosti, pričom o tieto sa\nnásledne delí s inými členmi danej organizovanej skupiny (zväzok H-1, č. l. 10-11),\n-\n\nv registri trestov má dva záznamy - trestný rozkaz z roku 2001\n\n(zahladený) a z roku 2014 — za § 289/1 Tr. zák. - ohrozenie pod vplyvom návykovej látky.\nPodľa lustrácie v evidencii AVÍZO nie je v súčasnosti stíhaný v žiadnej inej trestnej veci.\nČo sa týka priestupkov, tak podľa evidencie má niekoľko záznamov a to na úseku\nobčianskeho spolunažívania, proti majetku a dopravné priestupky. (zväzok P-1, č. l. 811).“.\n\n14\n\nŠpecializovaný trestný súd po zistení, že v predmetnej veci boli u sťažovateľa\nsplnené formálne podmienky na rozhodnutie o väzbe (vznesené obvinenie, dodržanie lehôt\na predpísaných procesných postupov, pozn.), a zhrnutí výpovede sťažovateľa a jeho\nprávneho zástupcu uvádza: «... dôvodnosť podozrenia u obvinených v zásade existuje,\nskutkový stav veci bol zistený na základe vykonaných výsluchov svedkov, výpisov\nz obchodného registra, správ daňových úradov, zápisníc z ústnych pojednávaní pred\npracovníkmi daňových úradov, protokolov z daňových kontrol, účtovných dokladov\njednotlivých spoločností, výpisov z účtov, použitých informačno-technických prostriedkov\npodľa Trestného poriadku, ako aj na základe ostatného zabezpečeného spisového materiálu.\nV priebehu vyšetrovania boli vykonané výsluchy svedkov\nutajeného svedka č. 1 (dňa 15. 07. 2015),\n(dňa 15. 04. 2016),\n\n(dňa 10. 12. 2014),\n(dňa 14. 04. 2016),\n\n(25. 04. 2016). Obsah týchto výsluchov predbežne\n\npotvrdzuje, že v prípadoch relevantných obchodných transakcií (účtovne ich dokumentujú\nnajmä doklady založené v časti K spisu) nešlo o prirodzené zákonom ponuky a dopytu\nvyvolané ekonomické vzťahy, ale o činnosť najmä obvinenými\n\na\n\nriadenej skupiny, ktorá, ako to opisuje utajovaný svedok, smerovala k účtovnej manipulácii,\nna základe ktorej sa v rámci schémy fiktívne zabezpečili faktúry „na vstupe“ najmä\nu podnikateľských subjektov, ktoré si v záverečných fázach činnosti reťazca z dôvodu\nintrakomunitárneho vývozu tovaru uplatňovali nároky na vrátenie zaplatenej dane\nz pridanej hodnoty (Z tohto pohľadu je potom v podstate jedno, či dodanie tovaru prebehlo\nalebo nie, dôležité je, že neexistujú prvotné doklady o zaobstaraní tovaru pravdepodobne\nz Talianska, čiže firmy zaangažované do reťazca potrebovali „navstupovať“ dodávku\ntovaru cez „zmiznutých obchodníkov“, ktoré subjekty, podobne ako ostatné firmy, riadili\nzväčša nastrčené osoby)...\nPodľa názoru sudcu pre prípravné konanie dôvodnosť podozrenia, že v tomto\nprípade dochádzalo k takto opísanej daňovej trestnej činnosti existuje.\n... je zrejmé (nasvedčuje tomu najmä výpoveď utajovaného svedka, ale\ni zainteresovanosť do jednotlivých transakcií z hľadiska objemu), že priebeh týchto\ntransakcií riadili predovšetkým obžalovaný\n\na sčasti obžalovaný\n\n15\n\n.\n\n... Nemožno opomenúť fakt, že v tomto prípade trestná činnosť mala byť ukončená\nzhruba pred tromi rokmi a nič nenasvedčuje tomu, že by v nej bolo pokračované. Napriek\ntejto skutočnosti však sudca pre prípravné konanie dospel k názoru, že u obvinených\na\n\ndôvody väzby existujú v zásade tak, ako ich\n\nformulovala prokurátorka s výnimkou dôvodu kolúznej väzby u\nPokiaľ ide o obvineného\n\n...\n\nv prvom rade sudca pre prípravné konanie\n\nkonštatuje, že nezistil dôvod kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku...\nSudca pre prípravné konanie sa však stotožnil s názorom prokurátorky, pokiaľ ide\no existenciu tzv. preventívnej väzby, nakoľko v tomto prípade existujú konkrétne skutočnosti\ndokladujúce to, že obvinený\n\nneprestal vykonávať aktivity takého charakteru,\n\nako sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Síce oficiálne zrejme už naozaj nevystupuje\nv rámci žiadneho podnikateľského subjektu, okolnosť, ktorá je však dokumentovaná\nna č. l. 10-11 časti spisu H (prepisy legálne odpočutých telefonických hovorov) a ktorá\nsúvisí s dokumentovaním toho, že „stále chodí po futbaloch, na motorku, kupuje hotely\nv\n\nje však významnou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že obvinený\n\npokračuje v spôsobe života, ktorý orgány činné v trestnom konaní hodnotia ako\nprotiprávny.\nSamotný telefonujúci obvinený\n\npotvrdil, že ako osobu, ktorá mala\n\nvybrať „4 milióny Eur“ (ako „vratku“ DPH, čo mal zabezpečiť tatko) dva mesiace pred\nuskutočnením telefonického hovoru (19.05.2015), myslel spoluobvineného\nDoslova nevieryhodne vyznieva potom tvrdenie obvineného\no „kokotovi\n\n.\n\nže pokiaľ hovorili\n\nmuseli hovoriť o inej osobe. Mimochodom najmä obsah tohto\n\ntelefonátu vyhodnotiac telefonáty v ich kontexte, najlepšie vypovedá o tom, že telefonujúce\nosoby sa často zvykli rozprávať o menežovaní podnikania, ktoré minimálne nevyzerá byť\nako podnikanie vyvolané aplikovaním základných pravidiel ponuky a dopytu („robiť\nz Čechmi cukor“, často sa spomínajú rôzne zahraničné štáty v súvislosti s platcovstvom\nDPH a pod.). Treba ešte dodať, že z viacerých pasáží rozhovorov vyplýva, že telefonujúce\nosoby vedeli o tom, že ich „počúvajú“.\nSudca pre prípravné konanie, vychádzajúc z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR,\nobligatórne a aj na základe výslovne predneseného návrhu skúmal u do väzby vzatého\nobvineného, či v jeho prípade neprichádza do úvahy nahradenie väzby dohľadom\n\n16\n\nprobačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nnaviac z osôb, u ktorých bolo rozhodnuté o vzatí do väzby obvinený\n\naj\n\npredložil písomný sľub v zmysle § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. ...\nSudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že v tomto prípade dohľad probačného\na mediačného úradníka ani prijatie sľubu, najmä vzhľadom na okolnosti a už popísanú\npovahu prejednávaného prípadu, nemožno považovať za postupy realizovateľné v tomto\nprípade a nemožno nimi väzbu nahradiť. Možno sa oprávnene domnievať, že dohľad\ni prijatie sľubu by v tomto prípade boli len formálnym krokom účelovo zameraným\nna prepustenie z väzby, ktorý v konečnom dôsledku nemá vnútorný obsah spočívajú\nv reálnom splnení toho, čo by dohľad a prijatie sľubu mali zabezpečiť. Dohľad probačného\na mediačného úradníka a prijatie sľubu by v tomto prípade nemali za následok vyvarovanie\nsa všetkých konaní, ktoré sú v súvislosti s trestným stíhaním nežiaduce, neprípustné\na zakázané.\n\nPodozrenie\n\nzo\n\nspáchania\n\nzávažnej\n\ntrestnej\n\nčinnosti,\n\ns\n\npoukazom\n\nna zadokumentované aktivity obvinených, naozaj nedáva záruku, že dohľad príslušného\núradníka bude úspešný. Prijatie sľubu je inštitút, ktorého sila garancie je výrazne nižšia\nako pri dohľade probačného a mediačného úradníka, preto skutočnosti opísané v tomto\nodseku v prípade sľubu platia o to viac.»\nZ uznesenia najvyššieho súdu (v spojení s napadnutým uznesením špecializovaného\nsúdu) vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Zmyslom tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku je zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca\nz konkrétnych skutočností, že bude opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaný, dokoná\ntrestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým\nhrozil. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, s prihliadnutím na štádium, v ktorom sa\npredmetná trestná vec aktuálne nachádza (prípravne konanie), že pri rozhodovaní o väzbe\npostačuje reálna hrozba, že obvinený bude konať tak, ako predpokladá už uvedený dôvod\nväzby, ak nebude vzatý do väzby. Zákon teda nevyžaduje absolútnu istotu o naplnení\ndôvodu tzv. preventívnej väzby. Podľa špecializovaného trestného súdu naplnenie\ntzv. preventívnej väzby bolo opodstatnené predovšetkým dĺžkou, rozsahom a motívom\npáchania vyšetrovanej trestnej činnosti, ktorej sa sťažovateľ mal dopúšťať kontinuálne\n\n17\n\nv rozpätí najmenej jedného roka, prostredníctvom spoločností, v ktorých je konateľom alebo\nktoré zastupuje, ďalej tým, že mu v tom čase boli naďalej vyplácané nadmerné odpočty\nDPH, o ktoré sa mal následne deliť aj s inými členmi danej organizovanej skupiny,\na zároveň aj tým, že má v registri trestov už dva záznamy. Najvyšší súd zotrval na tomto\nzávere špecializovaného trestného súdu, pričom dodal, že k naplneniu tohto väzobného\ndôvodu väzby prispieva najmä to, že sťažovateľ predmetnú trestnú činnosť nepáchal len\npriamo, ale aj prostredníctvom tzv. bielych koní, ako aj „úplne“ fiktívnych osôb, pričom\nobrana sťažovateľa, ktorú predniesol v rámci svojej sťažnosti, podľa najvyššieho súdu túto\nobavu neznižuje. Najvyšší súd okrem uvedeného v spojení so špecializovaným trestným\nsúdom skúmal, či sú vôbec splnené podmienky, aby sa mohlo konať a rozhodovať o väzbe\nsťažovateľa, pričom sa ustálili na závere, že tieto boli splnené.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa\nproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o jeho vzatí do väzby postupoval v medziach svojej\nprávomoci v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. V odôvodnení svojho\nnapadnutého uznesenia v spojení s napadnutým uznesením špecializovaného trestného súdu\nsa ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými právne a skutkovo\nrelevantnými otázkami, ktoré súvisia s rozhodovaním o väzbe obvineného. Ústavný súd\npreto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nie je nepreskúmateľné či\narbitrárne, tak ako to tvrdí sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Práve naopak, úvahy najvyššieho\nsúdu (s prihliadnutím aj na argumentáciu špecializovaného trestného súdu) vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj právne akceptovateľné a ústavne udržateľné.\nNajvyšší súd podľa názoru ústavného súdu svoje uznesenie aj náležite odôvodnil. Ústavný\nsúd však poukazuje na to, že nie je vylúčené, že v ďalšom štádiu konania by sa väzobný\ndôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku mohol zoslabiť, a preto je\npovinnosťou vo veci konajúcich súdov a v rámci prípravného konania povinnosťou\nprokurátora sledovať, či dôvod väzby u sťažovateľa naďalej trvá.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní tejto\nčasti sťažnosti nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označených základných\npráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým\n\n18\n\nuznesením najvyššieho súdu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nuvedeného zákona ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. augusta 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:57e731df-2bbd-4727-bac3-b1a613c5ad62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e731df-2bbd-4727-bac3-b1a613c5ad62"}, {"guid": "ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:9de8b69f-fcc4-41fe-894e-1e257074a884", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9de8b69f-fcc4-41fe-894e-1e257074a884"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a8a68dea-2f2c-4010-8d10-3455fe4389c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.62.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/2023 z 8. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.62.2023.1"}, {"guid": "ussr:866f6df2-0437-4b6f-ae0a-021e615e468a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.37.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.37.2023.1"}, {"guid": "ussr:8ce344a8-6748-4d25-ab80-30bf83940f02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.490.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.490.2022.1"}, {"guid": "ussr:64292a08-9bc2-42a2-b0bb-cd96a621ea8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1"}, {"guid": "ussr:26ee0928-ca91-4632-8d21-c23eea736317", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.453.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.453.2021.1"}, {"guid": "ussr:fe376e03-7703-4960-ae3b-b9d041fccfbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.356.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 356/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.356.2018.1"}]}