{"guid": "ussr:16a7fd04-671d-420d-9dd4-4770e7c5ca3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.624.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 624/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 624/2016 z 10. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 624/2016, ECLI:SK:USSR:2016:2.US.624.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/16a7fd04-671d-420d-9dd4-4770e7c5ca3e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.624.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.624.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.624.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 624/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 P 11/2008, postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 P 18/2012 a jeho rozsudkom z 8. januára 2014, postupom Krajského súdu v Trnave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 23 CoP 14/2014 a jeho rozsudkom zo 7. júla 2014,\nako aj postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Em 4/2008\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta\n2014 doručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 11/2008,\npostupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 P 18/2012 a jeho rozsudkom z 8. januára 2014, postupom Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 CoP 14/2014 a jeho rozsudkom\nzo 7. júla 2014, ako aj postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 Em 4/2008.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky podali 23. októbra 2007 na Okresnom súde\nBratislava II „Návrh na úpravu styku mal. detí\n\ns blízkymi\n\nosobami zomrelej matky“. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 49 P 397/07. Predmetný návrh\npodali na Okresnom súde Bratislava II v postavení starej matky a tety maloletých detí,\n„v prípade osvojeného mal.\n\n, súčasne aj ako jediné biologické príbuzné\n\nzo strany zomrelej matky“. Sťažovateľky uvádzajú, že „dôvodom podania návrhu bolo, že\nsa o obe maloleté deti od narodenia starali a to aj v rámci jednej domácnosti, mali\nvybudované blízke rodinné vzťahy, ktoré boli násilne a bezdôvodne prerušené otcom detí.\nV čase úmrtia ich matky boli pre deti kľúčové vzťahové osoby a ich odlúčenie prežívali ony\nsamé, ale najmä deti, obzvlášť ťaživo. V záujme rozvíjania a udržania rodinných vzťahov\nv línii zomrelej matky sa domáhali úpravy styku s deťmi súdom, neskôr aj o zverenie\ndo náhradnej osobnej starostlivosti.“.\nPodľa sťažovateliek o blízkych vzťahoch a negatívnych následkoch odlúčenia\nexistujú konkrétne dôkazy, a to správy a vyjadrenia odborníkov  psychológov, učiteľov detí\na inštitúcií, pričom tento fakt a dôležitosť sťažovateliek v živote detí neskôr potvrdila aj\n\n2\n\nsúdom ustanovená znalkyňa a uvedené podľa sťažovateliek zdôrazňovali aj viaceré\nrozhodnutia konajúcich súdov.\nSťažovateľky uvádzajú, že o ich návrhu konali a rozhodovali z dôvodu zmeny\nmiestnej príslušnosti okrem Okresného súdu Bratislava II aj viaceré ďalšie súdy, postupne\nOkresný súd Piešťany, Okresný súd Trnava a ich nadriadené súdy vo veci odvolacích\nkonaní.\nOkresný súd Bratislava II vydal 12. marca 2008 predbežné opatrenie, ktorým\ndočasne upravil styk sťažovateliek s deťmi. Z dôvodu nedodržiavania tohto rozhodnutia\notcom sťažovateľky iniciovali vykonávacie konanie, ktoré bolo najskôr vedené Okresným\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 41 Em 1/2008, neskôr Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.\n7 Em 4/2008.\nSťažovateľky namietajú, že od podania návrhu 23. októbra 2007 bolo okrem\npredbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava II z 12. marca 2008 vydané vo veci samej\nprvé rozhodnutie až 30. mája 2012, a to rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.\n18 P 18/2012-3122, t. j. po viac ako 4,5 rokoch, ktorým Okresný súd Trnava upravil styk\nsťažovateliek s maloletými deťmi. Tento rozsudok bol neskôr krajským súdom  odvolacím\nsúdom zrušený a vec bola 21. decembra 2012 vrátená okresnému súdu na opätovné konanie\na rozhodnutie, a to napriek tomu, že „odvolací súd na pojednávaní vo veci nariadil\nzisťovanie, kto môže poskytnúť asistenciu pri styku sťažovateliek s deťmi a spolupôsobiť pri\nopätovnom obnovovaní vzťahov“. Vo veci rozhodol po zrušení pojednávania tak, že nariadil\nopätovné znalecké dokazovanie vzhľadom na podstatný čas, ktorý uplynul od posledného\nznaleckého dokazovania. Po opätovnom prerokovaní veci rozhodol okresný súd 8. januára\n2014 rozsudkom č. k. 18 P 18/2010-3581 tak, že návrh sťažovateliek na podklade nového\nznaleckého posudku zamietol. Dňa 7. júla 2014 krajský súd rozsudkom č. k.\n23 CoP 14/2014-3626 rozsudok okresného súdu č. k. 18 P 18/2010-3581 z 8. januára 2014\npotvrdil. Rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľkám doručené 22. júla 2014.\n\n3\n\nSťažovateľky sú toho názoru, že postupom konajúcich súdov v konaní týkajúcom\nsa maloletých detí, „ktoré je považované za konanie, ktoré je prioritné a súd má v ňom\nrozhodovať bezodkladne“, došlo k vážnemu porušeniu práv maloletých detí aj\nsťažovateliek. Podľa sťažovateliek „nedostatočnou reakciou súdov na správanie otca, ktorý\ncielene deštruoval vzťahy v rodine a ignoroval rozhodnutia súdov, došlo k úplnému\nodrezaniu maloletých detí a sťažovateliek, ktoré nemajú žiadnu možnosť participovať na\nživote svojich najbližších“.\nPodľa sťažovateliek napriek tomu, že v konaní vo veci maloletých detí preukázali\ndôvodnosť ich návrhu, či už dôkazmi produkovanými rôznymi nezávislými inštitúciami\na osobami, ako aj pri nariadenom znaleckom dokazovaní, Okresný súd Trnava ich návrh\nv konečnom dôsledku zamietol. Sťažovateľky zastávajú názor, že v konaní preukázali, že\notec vo veci konajúce súdy klamal, a preukázali aj zámerné protiprávne bránenie otca\nv styku s deťmi.\nSťažovateľky zastávajú názor, že k zamietnutiu ich návrhu došlo takmer po siedmich\nrokoch výlučne na podklade uplynutia času, keď druhý znalec vyslovil, že s takým časovým\nodstupom už nie je možné ani vhodné narušené vzťahy „sanovať“.\nPodľa sťažovateliek „napriek tomu, že súdne konanie bolo poznamenané\nobštrukčnými návrhmi otca a jeho príbuzných, tým, že súdy nereagovali na návrhy otca\na jeho príbuzných správne a aktívne neprijímali opatrenia na udržanie či neskôr obnovenie\nvzťahov v rodine, vytvorili priestor na úplnú deštrukciu rodinných vzťahov sťažovateliek“.\nZastávajú názor, že trvanie súdnych sporov týkajúcich sa maloletých detí sedem rokov\nnemožno za žiadnych okolností ani napriek faktickej zložitosti považovať za adekvátne.\nRovnako podľa nich nie je nijako zdôvodniteľná nečinnosť súdov pri presadzovaní\ndodržiavania rozhodnutí, ktoré vydali.\nZastávajú názor, že rozhodnutia označených súdov vo veci maloletých detí sú\nv mnohých smeroch vnútorne rozporné, nereagujúce na námietky a argumenty sťažovateliek\n\n4\n\na nevyhodnocujúce dôkaznú situáciu logicky, vo svojich súvislostiach, a teda v súlade\nso zákonom.\nVýsledkom enormného úsilia sťažovateliek o zachovanie vlastnej rodiny je, že\nOkresný súd Trnava po siedmich rokoch určil, že na styk s vnúčatami a synovcami nemajú\nnárok. Podľa sťažovateliek to „súd tak uzavrel bez toho, aby sa o nápravu evidentne\nv minulosti živých a dôležitých vzťahov pokúsil, resp. v čase, kedy odlúčením deti trpeli, aby\nsa pokúsil konkrétnymi opatreniami vzťahy zachovať a rozvíjať, napr. nariadením\nvýchovných opatrení, asistenciou pri styku či núteným výkonom rozhodnutia“.\nSťažovateľky uvádzajú, že „týmto došlo k nezvratnému narušeniu rodinného života\nsťažovateliek, ktoré tento stav pociťujú ako vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Sťažovateľky\npočas 7 rokov prežívali a naďalej prežívajú pocit beznádeje a frustrácie z toho, že svoje\nnajprirodzenejšie práva nedokážu presadiť a nemajú možnosť prejavovať lásku\na starostlivosť o členov svojej rodiny. Naopak museli byť svedkami toho, ako otec detí\npostupne ich vzťahy ničí, vytvára o nich bludné predstavy a trápi ich. Mohlo sa tak diať\nvšak len z dôvodu, že súd ponechal otcovi ničím nerušený priestor na ovplyvňovanie\na formovanie detí a žiadnymi svojimi opatreniami reálne neposkytol príležitosť deťom ani\nsťažovateľkám\n\nna\n\nudržiavanie\n\nreálnych\n\nvzťahov\n\npravidelným\n\nkontaktovaním,\n\npsychologickou starostlivosťou či asistenciou pri styku. Z dôkazov, ktoré boli do súdnych\nspisov doručené je pritom zrejmé, že ak by takéto opatrenia prijal včas, teda úplne na\nzačiatku, je vylúčené, aby sa situácia vyvinula do stavu, v akom je dnes.\nSťažovateľky sú naďalej presvedčené, že rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu\nna styk a neprijatím žiadnych iných opatrení na realizáciu ich rodinných vzťahov, došlo\nk porušeniu práv tak maloletých detí ako aj ich vlastných práv. Z obsahu spisu existujú\nvážne pochybnosti o tom, že otec zabezpečuje výchovu a starostlivosť riadne, pričom\ns týmito dôkazmi sa súdy nijako nevysporiadali.\nRodinné vzťahy medzi deťmi a sťažovateľkami nezanikli, sťažovateľky majú naďalej\npotrebu tieto vzťahy obnoviť a začleniť maloleté deti do ich rozrastajúcej sa rodiny.\nNakoniec v budúcnosti ich životy budú previazané aj prakticky, napr. v dedičskom konaní\na je nevyhnutné vytvoriť nejakú zmysluplnú bázu ich vzájomných vzťahov Súčasne otcom\n\n5\n\ndeformované videnie detí ich osôb je nielen zraňujúce, ale ochudobňujúce deti o dôležitý\nrozmer participácie na živote a spomienke na ich zomrelú matku. V prípade mal.\nje to odrezanie od akýchkoľvek biologických vzťahov v rodine, keďže jeho biologický otec\nsa ho vzdal a bol osvojený manželom zomrelej matky. Poznanie vlastných koreňov je pritom\npre utváranie osobnosti mladého človeka kľúčové a tento aspekt súdy nikdy nezobrali\ndo úvahy.“.\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\nsťažovateľky\n\npovažujú\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 23 CoP 14/2014-3626 za nesprávny, porušujúci ich práva a navrhujú, aby ho ústavný\nsúd zrušil.\nVo vzťahu ku konaniu, ktoré je vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.\n7 Em 4/2008, sťažovateľky namietajú, že v tomto konaní nedošlo ani po viac ako šiestich\nrokoch jeho trvania k riadnemu zabezpečeniu plnenia predbežného opatrenia zo strany otca,\nteda umožneniu realizácie styku sťažovateliek s deťmi. Na oznámenia o zmarených stykoch\nOkresný súd Piešťany zareagoval uložením pokuty len dvakrát v roku 2010. Na ďalšie\npodnety sťažovateliek o pokračujúcom marení konajúci Okresný súd Piešťany nereagoval\nvôbec a podľa sťažovateliek ani neprijal žiadne efektívne opatrenie, ktorým by uložené\npredbežné opatrenie voči povinnému vynútil.\nV závere sťažovateľky zároveň uvádzajú, že podrobnejšie odôvodňovanie\na rozpísanie konkrétnych prieťahov a nesprávneho postupu konajúcich súdov doručia\nústavnému súdu vzhľadom na rozsiahlosť spisov bez zbytočného odkladu.\nSťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie\na následne vydal tento nález:\n„1. Základné právo\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8\n\n6\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu proti\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy,\nv konaní vo veci starostlivosti o maloletých\n\na\n\npostupom Okresného\n\nsúdu Piešťany, Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave a v konaní o výkon\nrozhodnutia sp. zn. 7 Em/4/2008 postupom Okresného súdu Piešťany porušené bolo.\n2. Základné právo\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy SR, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu proti\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy,\nv konaní vo veci starostlivosti o maloletých\n\npostupom Okresného\n\nsúdu Piešťany, Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave a v konaní o výkon\nrozhodnutia sp. zn. 7 Em/4/2008 postupom Okresného súdu Piešťany porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 CoP/14/2014-3626 zo dňa 7. 7. 2014\na rozsudok Okresného súdu Trnava 18 P/18/2012-3581 sa zrušujú a vec sa mu vracia\nOkresnému súd Trnava na ďalšie konanie.\n4. Okresnému súdu Trnava sa prikazuje konať bez prieťahov.\n5. Okresnému súd Piešťany sa prikazuje konať bez prieťahov.\n6.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n30000 Eur (tridsaťtisíc eur), ktoré sú jej povinní uhradiť Okresný súd Piešťany, Okresný\nsúd Trnava a Krajský súd Trnava spoločne a nerozdielne, do 1 mesiaca od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n7.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Eur\n\n(tridsaťtisíc eur), ktoré sú jej povinní uhradiť Okresný súd Piešťany, Okresný súd Trnava\na Krajský súd Trnava spoločne a nerozdielne, do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\n8. Okresný súd Piešťany, Okresný súd Trnava a Krajský súd Trnava sú povinní\nnahradiť sťažovateľkám trovy konania na účet právnej zástupkyne Mgr. Evy Braxatorisovej,\nadvokátky so sídlom: Trenčianska 17, 821 09 Bratislava, do 15 dní od právoplatnosti tohto\nnálezu, ktoré bude vyčíslené po vyjadrení sa k stanovisku súdov.“\n\n7\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľky namietajú porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru postupom Okresného súdu\nPiešťany, Okresného súdu Trnava a krajského súdu v konaní vo veci starostlivosti\no maloletých\n\n(ďalej len „konanie o úprave styku\n\ns maloletými“) a žiadajú zrušiť rozsudok krajského súdu č. k. 23 CoP 14/2014-3626\nzo 7. júla 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ako aj rozsudok Okresného súdu\nTrnava č. k. 18 P 18/2012-3581 z 8. januára 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)\na vrátiť vec Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.\n\n8\n\nSťažovateľky zároveň namietajú porušenie označených práv podľa ústavy a práv\npodľa dohovoru aj postupom Okresného súdu Piešťany v konaní o výkon rozhodnutia\nvedeného pod sp. zn. 7 Em 4/2008.\nNapriek tomu, že sťažovateľky v sťažnosti avizovali, že ústavnému súdu\nešte predložia doplnenie sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že ani k dnešnému dňu žiadne\ndoplnenie sťažnosti z ich strany ústavnému súdu doručené nebolo.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPodľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nVo vzťahu k základného právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd uvádza, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\na preto prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne (II. ÚS 71/97,\nIII. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\n\n9\n\nObdobne podľa judikatúry ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ani\nmedzi obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a právom na prejednanie veci v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pretože ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06,\nII. ÚS 492/2011).\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateliek podľa čl. 19 ods. 2,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru postupom\nOkresného súdu Piešťany, Okresného súdu Trnava a krajského súdu v konaní\no úprave styku s maloletými\nK porušeniu označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru\nv konaní označených súdov došlo podľa sťažovateliek aj napriek tomu, že išlo o fakticky\nzložitú vec s neúmerne dlhým trvaním predmetného súdneho konania, a tiež tým,\nže rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu sú „v mnohých smeroch vnútorne\nrozporné, nereagujúce na námietky a argumenty sťažovateliek a nevyhodnocujúce dôkaznú\nsituáciu logicky, vo svojich súvislostiach a teda v súlade so zákonom“.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie o úprave styku s maloletými začalo\n23. októbra 2007 podaním návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi na Okresnom súde\nBratislava II.\nÚstavný súd ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 49 P 397/2007214 z 10. apríla 2008 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Piešťany z dôvodu, že\notec maloletých detí sa presťahoval do Piešťan, kde jeho maloleté deti nastúpili aj do škôlky\na školy.\nNa Okresnom súde Piešťany bola konaniu pridelená sp. zn. 3 P 11/2008.\n\n10\n\nOkresný súd Piešťany uznesením sp. zn. 3 P 11/2008 z 23. septembra 2011 preniesol\nmiestnu príslušnosť na Okresný súd Trnava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n19. októbra 2011, pričom súdny spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 3 P 11/2008 bol\nodstúpený a doručený Okresnému súdu Trnava 14. marca 2012, kde bol zaevidovaný pod\nsp. zn. 18 P 18/2012.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov, ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou\n(II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto nenahrádzajú postupy a rozhodnutia\nvšeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti.\nKritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť\nzasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv a slobôd a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide\no zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd\n(IV. ÚS 238/07).\nV nadväznosti na to ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\nProstredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať ochrany svojich práv\nna súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\n\n11\n\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 339/2013). Súčasťou obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nNa základe takto vymedzených východísk ústavnoprávneho prieskumu a v rozsahu\nsťažovateľkami nastolených námietok ústavný súd pristúpil k preskúmaniu rozsudku\nkrajského súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku po objasnení priebehu doterajšieho\nkonania vo veci sťažovateliek dospel k záveru, že „vo veciach starostlivosti o maloletých\nje potrebné z časového hľadiska vzhľadom na vyspievanie maloletých s pribúdajúcim vekom\nvychádzať z aktuálnych výsledkov vo veci vykonaného dokazovania. Vzhľadom na zložitosť\na zmeny rodinných vzťahov, o ktorý prípad ide aj v danej veci, sú smerodajnými výsledky\ndokazovania, odrážajúce súčasnú realitu. Z uvedeného dôvodu je smerodajný aktuálny\nznalecký posudok znalca\n\n(nielen), ktorý zodpovedá riešenej situácii\n\nv čase svojho podania. Predchádzajúce znalecké posudky zachytili reálnu situáciu v rodine\nv čase svojho podania, kedy pozitívne vzťahy maloletých s navrhovateľmi boli ešte v ich\nživej pamäti a nepotlačené udalosťami vytvorenými dospelými osobami z ich okolia −\notcom a navrhovateľkami, ktoré nasledovali. Od ich podania, ako vyplynulo z dokazovania\nvýpoveďami účastníkov konania a listinnými dôkazmi, sa celková situácia menila, a menil\nsa i vzťah maloletých k navrhovateľkám, i keď pravdepodobne za nepriameho pôsobenia ich\notca, ktorý je ich vzorom a mal na nich z uvedeného dôvodu najväčší vplyv. Nepochybne\ndo jeho vplyvu je potrebné podradiť aj formovanie názorov maloletých na vzťah\nk navrhovateľkám, ktoré názory nemohli byť, vzhľadom na absenciu styku maloletých\ns navrhovateľkami, objektívne konfrontované. Aj spôsob riešenia danej situácie zo strany\nnavrhovateliek, ktoré monitorovali maloleté deti, možno hodnotiť neštandardným spôsobom\nriešenia a neprospešným pre maloleté deti. Súd prvého stupňa vzal do úvahy závery\naktuálneho znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že psychologicky najlepším riešením pre\n\n12\n\nmaloleté deti je, aby sa nestretávali s navrhovateľkami, keď na druhej strane maloleté deti\nnetrpia tým, že sa s nimi nestretávajú. Nepochybne predovšetkým rodič je osobou, ktorá má\nzabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, a len v prípade nedostatkov v jeho\nstarostlivosti možno pristúpiť k úvahe o inom riešení starostlivosti o maloleté dieťa. Rodič,\nktorý má vo svojej starostlivosti maloleté dieťa, formuje aj jeho vzťah, či už priamo alebo\nnepriamo k ostatným príbuzným. Vzťah k ostatným príbuzným býva spravidla na prospech\nmaloletému dieťaťu.\nI keď nie je spochybnenú osobná starostlivosť oboch navrhovateliek o maloleté deti\nv čase krízového obdobia po smrti ich matky a ich pomoc pri výchove a starostlivosti\no maloleté deti otcovi, v riešenom prípade má obe maloleté deti v starostlivosti otec,\nu ktorého v starostlivosti neboli zistené žiadne pochybenia. I keď prišlo k násilnému\nprerušeniu vzťahov maloletých s navrhovateľkami, maloleté deti situáciu prekonali\na vytvorili si pozitívny vzťah v rodine otca a jeho príbuzenstvu. Z predchádzajúceho\nznaleckého posudku\n\nvyplynulo, že otec pravdepodobne nepriamo\n\novplyvňuje vzťah maloletých k navrhovateľkám, najmä tým, že sa im snaží vysvetliť rodinnú\nsituáciu (rok 2009). K. zmene postoja otca maloletých vo vzťahu k navrhovateľkám\nneprispelo ani riešenie danej situácie navrhovateľkami - monitorovanie maloletých. Pre\nmaloletých, ako už bolo povedané, je určujúcim subjektom formovania ich náhľadu na svet\nich otec. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, treba rešpektovať súčasný odmietavý postoj\noboch maloletých, bez ohľadu na príčinu ich postoja, ktorá ani nebola jednoznačne zistená\nvzhľadom k nedôležitosti, ktorí styk s navrhovateľkami realizovať odmietajú. Vychádzajúc\nz toho, že psychologicky najprospešnejším pre maloleté deti je nestretávanie sa\ns navrhovateľkami, ktorým nestretávaním netrpia, vzhľadom aj k saturácii ich vzťahov\nv rodine otca a jeho manželky, odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého\nstupňa, že návrhu navrhovateliek nemožno priznať pozitívnu súdnu ochranu. V najlepšom\nzáujme maloletých detí, ktorý musí zabezpečovať súd svojimi rozhodnutiami, je riešenie\ndanej situácie nestretávaním sa s navrhovateľkami. Maloletí v súčasnosti sú v stabilnom\nvýchovnom prostredí, ktoré niet dôvodu meniť ani vo vzťahu k riešenému nároku styku\nnavrhovateliek s maloletými. Keďže aktuálny stav je maloletým na prospech, je v záujme\nvšetkých zúčastnených ho zachovať. Podľa názoru odvolacieho súdu, v budúcnosti\nobnovenie vzťahov maloletých s navrhovateľkami tým nie je vylúčené, avšak musí vychádzať\n\n13\n\nz vôle maloletých, neovplyvnenej vzťahmi dospelých. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol\nnávrh na úpravu styku navrhovateliek s maloletými, rozhodol správne.\nOdvolací súd postupujúc podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku\nrozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.“\nPri hodnotení rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nRozsudkom okresného súdu bol návrh sťažovateliek na úpravu styku s maloletými\ndeťmi zamietnutý. Okresný súd po zanalyzovaní priebehu konania uzavrel, že vzhľadom\nna zistený skutkový stav s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, najmä\ns prihliadnutím na záver znaleckého dokazovania je toho názoru, že návrhu sťažovateliek\nnemožno vyhovieť a upraviť ich styk s maloletými, pretože maloleté deti v súčasnosti\nodmietajú styk so sťažovateľkami, vyjadrujú voči ním negatívne postoje a pocity. Deti\npodľa okresného súdu netrpia tým, že sa s nimi nestretávajú. Podľa okresného súdu\nv danom prípade psychologicky najzdravším riešením pre maloleté deti preto je, aby sa\nso sťažovateľkami nestretávali.\nPodľa názoru ústavného súdu vo veci konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach,\nv dostatočnej miere posúdili daný skutkový stav, prihliadajúc pritom na zákonnú právnu\núpravu relevantnú pre predmetnú vec. Vzali do úvahy postoj všetkých účastníkov konania,\npredložené znalecké posudky, tieto riadne vyhodnotili a odôvodnili, prečo sa k tým-ktorým\npriklonili. Napriek tomu, že v predmetnej veci konajúce súdy nevyhoveli návrhu\nsťažovateliek, nevylúčili, že v budúcnosti bude možné obnovenie vzťahov maloletých\nso sťažovateľkami. Ústavný súd sa prikláňa k názoru všeobecných súdov, že ak má dôjsť\n\n14\n\nv budúcnosti k obnoveniu vzťahov sťažovateliek s maloletými, musí to vyjsť predovšetkým\nz vôle maloletých, ktorá nebude ovplyvnená vzťahmi dospelých.\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nv spojení s rozsudkom okresného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany.\nPostupoval v medziach svojej právomoci, jeho úvahy a závery vychádzajú z konkrétnych\nfaktov, sú logické, primeraným spôsobom odôvodnené, a preto ich možno aj z ústavného\nhľadiska považovať za udržateľné a právne akceptovateľné.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej\nuž viackrát zdôraznil, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu\nnevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr.\nIV. ÚS 340/04, II. ÚS 519/2012, II. ÚS 140/2013).\nVo vzťahu k sťažovateľkami namietanému hodnoteniu dôkazov zo strany konajúcich\nsúdov ústavný súd už viackrát vyslovil názor, podľa ktorého do obsahu práva podľa čl. 6\ndohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov\nsúdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia dôkazov\n(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Do obsahu označeného práva nepatrí ani právo účastníka\nkonania a tomu zodpovedajúca povinnosť všeobecného súdu vykonať všetky účastníkom\nkonania navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú\nvykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania.\nJedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť sťažnosť sťažovateľa, je jej zjavná neopodstatnenosť. V súlade s konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu sťažnosť je zjavne neopodstatnená predovšetkým vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\n\n15\n\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, III. ÚS 415/2011, IV. ÚS 362/09).\nKeďže ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia\nzákladného práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPredmetom tejto časti sťažnosti je aj namietané porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len\nvtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva\nešte mohlo trvať (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05,\nII. ÚS 175/2015). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti\npred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje\nvo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný\naj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej\nrepublike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n\n16\n\nÚstavný súd zistil, že sťažovateľky namietali porušenie označeného základného\npráva podľa ústavy a práva podľa dohovoru v čase, keď konanie o úprave styku\ns maloletými už bolo právoplatne skončené. Konanie o úprave styku s maloletými bolo\nprávoplatne skončené 25. júla 2014, pričom sťažnosť sťažovateliek, ktorou namietali aj\nporušenie označených práv, bola ústavnému súdu doručená až 27. augusta 2014. Vzhľadom\nna uvedené Okresný súd Piešťany, Okresný súd Trnava ani krajský súd už v čase doručenia\nsťažnosti nemohli byť porušovateľmi sťažovateľkami označeného základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto je sťažnosť sťažovateliek\naj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nPokiaľ ide o sťažovateľkami namietané porušenie ich základného práva podľa čl. 19\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 dohovoru, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľky\nnamietali označené základné právo podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 8 ods. 1\ndohovoru v súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy\n(IV. ÚS 116/05, II. ÚS 78/05, napr. aj II. ÚS 609/2015). Sťažnosť bola v tejto časti\nodmietnutá ako zjavne neopodstatnená, v nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol\naj túto časť sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú.\n2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateliek podľa čl. 19 ods. 2,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní o výkon rozhodnutia vedeného pod sp. zn.\n7 Em 4/2008\nSťažovateľky porušenie označených práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru\npostupom Okresné súdu Piešťany v konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod sp. zn.\n7 Em 4/2008 odôvodňujú tým, že v tomto konaní nedošlo ani po viac ako šiestich rokoch\njeho trvania k riadnemu zabezpečeniu plnenia predbežného opatrenia zo strany otca. Na\noznámenia o zmarených stykoch Okresný súd Piešťany zareagoval uložením pokuty len\ndvakrát v roku 2010. Na ďalšie podnety sťažovateliek o pokračujúcom marení konajúci\nOkresný súd Piešťany nereagoval vôbec a podľa sťažovateliek ani neprijal žiadne efektívne\nopatrenie, ktorým by uložené predbežné opatrenie voči povinnému vynútil.\n\n17\n\nZ uvedeného je zrejmé, že sťažovateľky napriek tomu, že v sťažnosti namietajú\nporušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru, v tejto časti sťažnosti odôvodňujú len porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPredmetom označeného konania Okresného súdu Piešťany vedeného pod sp. zn.\n7 Em 4/2008 je nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku nariadeného predbežným\nopatrením. Napadnuté konanie bezprostredne súvisí s konaním o úpravu styku maloletých\ndetí s blízkymi osobami – sťažovateľkami pôvodne vedené Okresným súdom Bratislava II\npod sp. zn. 49 P 397/2007, neskôr vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.\n3 P 11/2008 a napokon vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18 P 18/2012, v rámci\nktorého ešte Okresný súd Bratislava II predbežným opatrením upravil styk maloletých detí\nso sťažovateľkami uznesením sp. zn. 49 P 397/2007 z 21. decembra 2007.\nKonanie vo veci samej vedené naposledy Okresným súdom Trnava pod sp. zn.\n18 P 18/2012 bolo právoplatne skončené 25. júla 2014. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k.\n18 P 18/2012-3581 z 8. januára 2014 zamietol návrh sťažovateliek na úpravu styku\ns maloletými. Rozsudok Okresného súdu Trnava následne potvrdil aj krajský súd\nrozsudkom č. k. 23 CoP 14/2014-3626 zo 7. júla 2014, právoplatným 25. júla 2014.\nPodľa § 77 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna\n2016, pozn.) predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.\nZ uvedeného je zrejmé, že predbežné opatrenie, ktoré nariadil Okresný súd\nBratislava II uznesením sp. zn. 49 P 397/2007 z 21. decembra 2007, zaniklo priamo\nzo zákona (ex lege) nevyhovením návrhu vo veci samej. V danom prípade ide o tzv.\nkonštitutívny zánik práva, pri ktorom účinky nastávajú priamo zo zákona bez potreby\nosobitného rozhodnutia zo strany súdu.\n\n18\n\nV prípade, že predbežné opatrenie zanikne z dôvodu podľa § 77 ods. 1 písm. b)\nObčianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016, pozn.), súd zastaví výkon\nrozhodnutia v celom rozsahu. V tomto prípade však rozhodnutie o zastavení konania má len\ntzv. deklaratórny účinok, čo znamená, že toto rozhodnutie len deklaruje (potvrdí)\nuž existujúci právny stav.\nV predmetnej veci to znamená, že sťažovateľky sa domáhali vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď už\nzo strany Okresného súdu Piešťany nemohlo reálne dochádzať k porušovaniu označených\npráv, pretože ako už bolo uvedené, konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené\n25. júla 2014 a týmto momentnom zaniklo aj predbežné opatrenie (a teda vo veci konajúci\nsúd už nemal o čom konať, pozn.), pričom sťažovateľky sťažnosť ústavnému súdu doručili\naž 27. augusta 2014.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd opätovne poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48\nods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané\nporušenie tohto práva ešte mohlo trvať (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03,\nIV. ÚS 102/05, II. ÚS 175/2015). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže\ndochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateliek v časti, v ktorej namietajú porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Em 4/2008, odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nRovnako ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd odmietol aj sťažnosť v časti,\nv ktorej\n\nsťažovateľky\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nochranu\n\npred\n\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy,\n\n19\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa\nčl. 8 dohovoru postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 Em 4/2008, z dôvodu, že sťažovateľky okrem strohej konštatácie o porušení označených\npráv postupom Okresného súdu Piešťany v označenom konaní ničím neodôvodnili\nnamietané porušenie svojich označených práv, a teda nepreukázali existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi postupom Okresného súdu Piešťany v označenom konaní a označenými\nprávami.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateliek odmietol, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ich ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. augusta 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48658549-84d1-4002-80b2-fec61ff88eb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.609.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 609/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 609/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.609.2015.1"}, {"guid": "ussr:3f18ea0b-eda1-448a-aed5-013d4bb4d4b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.175.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.175.2015.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:de4cd512-65fc-4e18-9bb9-914500730ef6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de4cd512-65fc-4e18-9bb9-914500730ef6"}, {"guid": "ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbeda58c-f7b8-4f84-b7ef-7b87c0b22e29"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:15045fee-8b7f-4a3b-aae1-c8de0fcc6791", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 95/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 95/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15045fee-8b7f-4a3b-aae1-c8de0fcc6791"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/05 z 27. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-27", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536f666d-ab5d-41f0-9c20-ac399235a160"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}], "citovane_v": []}